Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoP/4/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118200524 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:4118200524.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, vo veci starostlivosti o maloletú V. K., nar. XX. XX. XXXX s trvalým pobytom Q. XX, XXX XX Q., skutočne bytom G. F. č. XX, XXX XX Z., zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš, dieťa rodičov otca D.. X. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XX, XXX XX Z., zastúpený Advokátskou kanceláriou STOKLASA & STOKLASOVÁ s. r. o., so sídlom Farská č. 25, 949 01 Nitra a matky F.. V. K., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Q. XX, XXX XX Q., skutočne bytom G. F. č. XX, XXX XX Z., zastúpenej advokátkou JUDr. Danielou Ježovou, LL.M., PhD., so sídlom Javorinská 13, 811 03 Bratislava, v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej Šarlote o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 11Pc/3/2018-425 z 9. októbra 2018, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. o povinnosti otca maloletej prispievať na jej výživu sumou 200,- € mesačne vopred od 12. januára 2018, vo výroku V. o povinnosti otca zaplatiť zročné výživné vo výške 1 060,65 € v mesačných splátkach s následkom splatnosti celého plnenia pri omeškaní s plnením jednej splátky, v VI., VII., VIII. a IX. výroku o úprave styku otca s maloletou Šarlotou a v XI. výroku o trovách konania potvrdzuje. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o návrhu otca (navrhovateľa) podaného 12. januára 2018 Okresnému súdu Nitra a postúpeného z dôvodu miestnej príslušnosti Okresnému súdu Veľký Krtíš na určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej V. K., nar. XX. V.XXXX tak, že konanie o určenie otcovstva z dôvodu určenia otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov počas súdneho konania zastavil (I. výrok), so súhlasom oboch rodičov zveril maloletú V. K. do osobnej starostlivosti matky (II. výrok), III. výrokom určil, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. O povinnosti otca prispievať na výživu maloletej V. sumou 200,- € mesačne vždy do 15. dňa v tom ktorom kalendárnom mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 12. 01. 2018 rozhodol výrokom IV. a vo výroku V. povolil otcovi zaplatiť nedoplatok na výživnom za čas od 12. 01. 2018 do 09. 10. 2018 vo výške 1 060,65 € v mesačných splátkach po 50,- € splatných spolu s bežným výživným počnúc mesiacom október 2018 s tým, že omeškanie s plnením aj len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Rodičia sa ani v priebehu konania nedohodli, akým spôsobom sa môže otec stretávať s maloletou, preto súd prvej inštancie pristúpil k autoritatívnemu rozhodnutiu a určil výrokom VI., že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou XX.každý párny týždeň cez víkend od soboty 10.00 hod. do nedele 18.00 hod. a počas nepárneho týždňa v stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod. a v rovnaký čas od 15.00 hod. do 18.00 hod. aj každý štvrtok v nepárny týždeň. Vo výroku VII. uV.l styk otca s maloletou XX.počas vianočných sviatkov a nového roku tak, že v párny rok v čase od 24. 12. do 25. 12. od 10.00 hod. prvého dňa do 18.00 hod. druhého dňa bude maloletá V. u otca a nepárny rok sa styk uskutoční od 31. 12. do 01. 01. nasledujúceho roka v rovnakom časovom intervale. V súvislosti s úpravou styku uložil matke aj otcovi povinnosti konkretizujúce miesto odovzdania dieťaťa na styk a jeho vrátenia po skončení styku matke. Návrh otca na širšiu úpravu styku výrokom X. zamietol a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania výrokom XI. nepriznal. 1.1 K určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov došlo po doručení podania matky 17. 07. 2018. Na základe oznámenia súdu prvej inštancie osobitnej matrike v Bratislave z dôvodu, že sa maloletá V. K. narodila vo V. v Českej republike je otec D.. X. F. podľa lustrácie v Registri obyvateľov vyhotovenej 15. apríla 2019 na žiadosť odvolacieho súdu zapísaný ako otec maloletej V. K.. Po narodení dieťaťa zo zväzku D.. X. F. a F.. V. K., ktorí neboli manželmi, dostala maloletá V. priezvisko K., ktoré z dôvodu nesúhlasu matky so zmenou priezviska zostalo nezmenené aj po zápise otca do rodného listu maloletého dieťaťa. Po zastavení konania o určenie otcovstva podľa § 109 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj „C. m. p.“) konal súd prvej inštancie v súlade s § 110 C. m. p. o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletej. 1.2 Pri úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej V. sa súd prvej inštancie spravoval zákonnou úpravou výkonu rodičovských práv a povinností zakotvenou v § 36, § 25, § 62, § 65, § 75 a § 77 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“). Nespornou otázkou medzi rodičmi bolo zverenie maloletej XXX,- do osobnej starostlivosti matky a priznanie oprávnenia obom rodičom zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok. Nezhoda medzi rodičmi až do rozhodnutia súdu prvej inštancie pretrvala vo výške výživného, ktoré má platiť otec maloletej k rukám matky a ohľadne rozsahu a spôsobu styku otca s maloletou. Otec dieťaťa bol ochotný prispievať na výživu maloletej sumou 200,- € mesačne, naproti tomu matka požadovala výživné vo výške 330,- € mesačne a to už od 01. 01. 2018 a kým otec trval na čo najširšom styku s maloletou vrátane možnosti mať u seba dieťa nepretržite na celý víkend aj s nočným spaním u otca, matka sa bránila, že dieťa na odlúčenie od matky v rozsahu dvoch dní aj počas nočného spánku pripravené nie je. 1.3 Súd prvej inštancie skonštatoval, že podľa platnej právnej úpravy právo rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti stretávať sa s dieťaťom patrí medzi jeho základné práva a pri spôsobe určenia styku otca s maloletou V. v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa (uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 104/1991 Zb., ďalej len „Dohovor o právach dieťaťa“) sledoval najlepší záujem dieťaťa, ktorý predstavuje prvoradé hľadisko pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa maloletých detí. Každé dieťa podľa názoru súdu prvej inštancie potrebuje pre svoj zdravý vývoj pocit spolupatričnosti nielen s matkou, ale aj so svojím otcom. Pri rozhodovaní o úprave styku vzal do úvahy vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, vzťah k otcovi, denný režim dieťaťa, okolnosti na strane rodičov, ich vzájomný vzťah, časové a hospodárske možnosti, aj vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča, ktorému nebolo zverené dieťa do osobnej starostlivosti. Svoje zistenia slúžiace ako podklad pre rozhodnutie o úprave styku otca s maloletou V. súd prvej inštancie podrobne popísal v bode 37 a 38 svojho rozsudku, ktoré možno zhrnúť tak, že dieťa sa narodilo z nemanželského vzťahu otca a matky, dve tretiny svojho života prežila maloletá V. spoločne s oboma rodičmi, ktorí až do 5. januára 2018 žili v spoločnej domácnosti v byte matky na adrese G. F. č. XX v Z.. Vzťahy medzi rodičmi dieťaťa po rozchode nie sú dobré, čo ale nič nemení na skutočnosti, že maloletá V. svojho otca dobre pozná a výraznejšie odlúčenie medzi nimi nenastalo z dôvodu, že sa ich vzťah kontinuálne stretnutiami od júla 2018 stabilizoval. Súd prvej inštancie skritizoval stanovisko matky k rozvoju vzťahu medzi biologickým otcom a maloletou V., ktorá sa snažila pôvodne minimalizovať vplyv otca na maloletú so spochybňovaním jeho morálneho kreditu s poukazom na komunikáciu s ďalšími tromi ženami, ktorú vyhodnotil súd prvej inštancie ako nerelevantnú pre dané konanie z dôvodu, že prebiehala v období rokov 2008-2010, kedy nežil otec s matkou dieťaťa v partnerskom vzťahu. Výhrady matky voči otcovi považoval súd prvej inštancie za neprimerané berúc na zreteľ okolnosť, že spisový materiál svedčí o podobnej komunikácii matky s inými mužmi v roku 2013. Súd prvej inštancie nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by sa mal styk otca s maloletou V. uskutočňovať v užšom rozsahu ako zodpovedá zásade polovice všetkého voľného času maloletej. V priebehu konania sa postoje matky k styku otca s maloletou menili a rozvíjali. Na pojednávaní dňa 17. 07. 2018 po tom, ako vyhlásila matka, že otcom maloletej V. je Ing. X. F. súhlasila matka, aby sa otec s maloletou stretával, bola súčinná pri realizácii styku, čím sa podarilo zrealizovať styk otca s dieťaťom v domácnosti otca bez prítomnosti matky. Od leta 2018 podľa názoru súdu prvej inštancie prebiehal styk otca s maloletou bez akýchkoľvek problémov v režime každú párnu sobotu od 12.00 hod. do 18.00 hod. a každú nepárnu nedeľu v rovnakom čase a následne v širšom rozsahu počas celého víkendu v sobotu a nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod., avšak bez nočného spánku maloletej. Súd uviedol, že pri úprave styku vyšiel z okolností zistených na strane oboch rodičov a maloletého dieťaťa a v podstatnej miere prihliadol na závery a odporúčania psychologickej konzultácie s rodičmi uskutočnenej dňa 10. augusta 2018. Prebiehajúci styk otca s maloletou po psychologickej konzultácii v mesiacoch august až október 2018 potvrdil pozitívnu odozvu maloletého dieťaťa na otca. Maloletá reagovala priaznivo aj na členov domácnosti otca a bez ťažkostí prespala u otca v popoludňajších hodinách, nemala zásadnejšie problémy s jedením, spánkom alebo prepravou do miesta bydliska matky. Problémy vyplývajúce zo spôsobu styku otca s dieťaťom nezaregistroval ani kolízny opatrovník. Za prirodzené považoval súd prvej inštancie, že maloleté dieťa v situácii, keď rodičia spolu nežijú, je primárne naviazané na matku, ktorú vníma ako najbližšiu osobu, keďže s ňou po ukončení vzťahu rodičov bolo v dennodennom kontakte. Pri úprave styku podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine aplikoval súd prvej inštancie základné pravidlo, že každý rodič má zásadne právo stráviť s dieťaťom polovicu jeho voľného času z dôvodu, že nezistil žiadne skutočnosti odôvodňujúce užšie výchovné pôsobenie otca na vývoj a výchovu maloletej. Úprava styku počas celého víkendu od soboty 10.00 hod. do nedele 18.00 hod. a aj v priebehu týždňa poskytuje podľa názoru súdu prvej inštancie otcovi priestor pre širšie výchovné pôsobenie na vývoj maloletej. Obavu matky zo styku s nočným spánkom v domácnosti otca nepovažoval za opodstatnenú. Zo zisteného skutkového stavu nevyplynul žiaden rozumný dôvod, pre ktorý by nemohol byť otcovi umožnený styk s maloletou vrátane nočného spánku kontinuálne počas celého víkendu. Súd prihliadol na to, že v januári 2019 dovŕši maloletáK. tri roky svojho veku. Na otca je navyknutá a ich vzťah sa dostatočne počas realizovaného styku v priebehu súdneho konania upevnil. Pre tento záver svedčí podľa súdu prvej inštancie aj postoj maloletej, ktorá sa sama dožadovala kontaktu s otcom, čo nasvedčuje záveru, že v prostredí otca nadobudla dostatočnú sebaistotu a keď zvládla poobedný spánok u otca, zvládne aj nočný, ktorý nepredstavuje tak veľký adaptačný skok, že pri zistenej kvalite vzťahu maloletej a rodičov, schopnostiach otca zabezpečiť starostlivosť o maloletú by vytvoril neprekonateľnú prekážku pre uskutočnenie styku týmto spôsobom. Takto upravený styk podľa názoru prvoinštančného súdu plne rešpektuje aj psychológom zmieňovanú postupnosť styku. V správe PhDrX.Xbolo jednoznačne uvedené, že rozšírenie styku vrátane nočného spánku prichádza do úvahy po stabilizácii maloletej v novej pozícii styku, k čomu reálne už došlo. 1.4 Za opodstatnené výdavky na výchovu a výživu maloletej považoval súd prvej inštancie náklady na bývanie vyčíslené matkou na 73,- € mesačne, na 117,- € za stravu, na obuv 15,- € a 25,- € na oblečenie. Súd zohľadnil aj výdavky na hračky a edukačné pomôcky a knižky vo výške 25,- € mesačne a v sume 20,- € na kozmetiku a hygienu maloletej. Za odôvodnené náklady považoval aj nepravidelné výdavky vo výške 50,- € na mesiac, ktoré zahŕňajú výdavky na výlety, letnú dovolenku a pohonné hmoty k starým rodičom. Na uhradenie všetkých odôvodnených potrieb maloletej podľa názoru súdu prvej inštancie postačuje suma 300,- € mesačne z dôvodu, že maloletá v čase jeho rozhodovania nenavštevovala predškolské zariadenie, bola zdravá a v súvislosti s jej zdravotným stavom neboli zvýšené výdavky. Na výživnom vzhľadom na schopnosti a možnosti rodičov v súlade s § 62 ods. 2 Zákona o rodine by sa mali podieľať v dvoch tretinách otec, ktorý nezabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa a v jednej tretine matka, ktorej bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. I keď je príjem otca zo živnosti vyšší než príjem matky, ktorá aktuálne poberá rodičovský príspevok vo výške 230,- € a prídavky na dieťa 23,68 €, môže si matka podľa názoru súdu prvej inštancie zvýšiť svoj príjem až o 1 000,- € mesačne vykonávaním prekladateľskej a tlmočníckej činnosti. Majetkové pomery matky, ktorá je vlastníčkou štvorizbového bytu v XXX,- s trhovou hodnotou na úrovni približne 100 000,- €, v ktorom žije v spoločnej domácnosti s partnerom s príjmom 1 100,- € mesačne označil súd prvej inštancie za umožňujúce podieľať sa na výžive maloletej sumou 100,- € mesačne. Príjem otca zisťoval súd prvej inštancie z daňového priznania za rok 2017, v ktorom okrem príjmu z podnikania bol zahrnutý aj príjem z prenájmu bytu. Súd nezistil dôvod spochybňovať výšku príjmu otca zisteného z jeho daňového priznania. Poukázal na dôkaznú hodnotu daňového priznania, ktorým bol preukázaný príjem otca na 524,- € mesačne v čistom. Oproti príjmu zisteného ako rozdiel medzi dosahovaným príjmom a výdavkami za rok 2017 priznal otec, že v daňovom priznaní zahrnuté odpisy splátok osobného motorového vozidla skutočne jeho príjem neznižujú a takto má pre svoju potrebu mesačne 1 100,- €. Matka nesprávne podľa názoru súdu prvej inštancie podsúva, že otcovi dieťaťa nevznikajú žiadne výdavky v súvislosti s jeho podnikaním vzhľadom na jeho pracovné zaradenie a že daňové priznanie nevyjadruje reálny obraz o príjmoch a výdavkoch otca. Matkou dokladané dôkazy nepreukazujú vyššiu životnú úroveň žalobcu. Príjem z prenájmu bytu bol zistený len na sumu 250,- € mesačne. Bez podstatného významu sú dokumenty predkladané matkou vo forme nepodpísaných návrhov nájomných zmlúv z roku 2016 za dočasné užívanie parkovacieho miesta a garáže a fotokópie zmluvy o obchodnom zastúpení uzavretej v rokoch 2014-2016. Tieto listiny naznačujú výšku príjmu otca v predchádzajúcom období, ale nemajú vzťah k príjmu za zdaňovacie obdobie roka 2017. Otec preukázal, že podstatnú čas svojho príjmu spotrebúva na úhradu splátok hypotéky a spotrebného úveru až vo výške 1 355,85 € mesačne. Výpadok v príjmoch otec prechodne kompenzuje z prostriedkov spotrebiteľského úveru. I pri úverovom zaťažení zvládne podľa názoru súdu prvej inštancie otec platiť výživné v sume 200,- € mesačne. Počiatok vyživovacej povinnosti určil súd prvej inštancie na 12. januára 2018, kedy začalo súdne konanie o určenie otcovstva a splatnosť výživného určil na 15. deň konkrétneho kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky. Považoval za preukázané, že za obdobie od januára do septembra 2018 platil otec k rukám matky výživné vo výške 130,- € mesačne. Spolu za toto obdobie uhradil 720,- €. Za obdobie od 12. januára 2018 do rozhodnutia súdu prvej inštancie 09. 10. 2018 vznikol otcovi dlh na výživnom vo výške 1 780,65 € (za 19 dní v mesiaci január 2018, za mesiace február až august 2018 a za 9 dní v mesiaci október 2018). Rozdiel určeného výživného a zaplateného povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným počnúc mesiacom október 2018. 1.5 O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 C. m. p. tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. 2. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu výrokov IV., V., VI. a VII. podala matka maloletého dieťaťa s odvolacími dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“). Za neštandardné označila, že súd prvej inštancie v celom rozsahu vyhovel návrhu otca a vytýkala súdu, že sa nevyporiadal s argumentáciou matky uvedenou v jej vyjadreniach z 30. augusta 2018 a 5. októbra 2018, z ktorých vytrhol z kontextu veľmi krátky úsek, naproti tomu vyjadrenia otca prezentuje v širokom rozsahu. Súd prvej inštancie uvádza tvrdenia otca ako vlastné skutkové zistenia. Obsah odôvodnenia uvedený v bode 24 rozsudku nezodpovedá obsahu súdneho spisu ani zistenému skutkovému stavu. Maloletá nebola prihlásená do materskej školy v januári 2018, ale až od januára 2019. Nástup do materskej školy matka na radu psychológa z dôvodu očakávaného narodenia druhého dieťaťa odsunula. Súd prvej inštancie nesprávne považoval za preukázané, že otec dieťaťa osobne participoval na výkone starostlivosti o maloletú. Otec nikdy nemal sám v starostlivosti maloletú XXXX. Prvostupňový súd vymenúva kontakt otca s maloletou počas mesiacov február a marec 2018, ale neuvádza, že kontakt bol v prítomnosti matky. Bez prítomnosti matky mal otec kontakt s maloletou až v auguste 2018. Súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nezisťoval, či skutočne maloletá poobede u otca bezproblémovo prespí. Spánok maloletá u otca niekedy mala, inokedy nie, niekedy spala v postieľke, nikto však nevie ako dlho, ale prevažne spávala v aute počas prevozu otcom v trvaní jazdy približne 15-20 min. Súd považoval za preukázané, že matka si môže svoj príjem zvýšiť prekladateľskou činnosťou až na sumu 1 000,- € mesačne. Opäť ide len o tvrdenie otca dieťaťa. Matka nemôže vykonávať prekladateľskú činnosť, keďže sa stará o maloletú V. a čaká narodenie druhého dieťaťa. Na druhej strane preukázané príjmy otca z prenájmu bytu súd prvej inštancie nevzal do úvahy a ani tvrdenie matky, že otec na výkon svojej práce využíva prostriedky a vybavenie spoločnosti, pre ktorú pracuje, preto nemá žiadne výdavky s vykonávaním živnosti. Súd prvej inštancie nesprávne uvádza, že sa styk otca s maloletou V. uskutočňoval spočiatku každú párnu sobotu od 12.00 hod. do 18.00 hod. a každú nepárnu nedeľu v rovnakom čase a že sa následne rozšíril na celý víkend v sobotu a v nedeľu od 9.00 do 18.00 hod. bez nočného spánku maloletej. Maloletá do času podania odvolania matkou nebola u otca v čase od 9.00 do 18.00 hod. Je naučená tráviť u otca max. 6 hodín počas jedného víkendového dňa a nemá skúsenosť s celodenným režimom s dvomi nasledujúcimi dňami za sebou. V súdnom spise sa nachádza správa psychologičky a odporúčanie kolízneho opatrovníka o tom, ako postupne rozširovať styk otca s maloletou. Do decembra 2018 k rozšíreniu styku reálne nedošlo, ako súd prvej inštancie mylne uvádza. Prvoinštančný súd nesprávne interpretoval správu psychologičky X.. O. L. zo 14. augusta 2018, kde samotná psychologička uviedla, že styk s nočným spaním je potrebné realizovať najcitlivejším spôsobom po stabilizácii kontaktu otca s maloletou. Prvostupňový súd pristúpil rovno k určeniu nočného prespávania bez realizácie citlivej fázy a bez toho, aby sa ubezpečil, že došlo k stabilizácii kontaktov otca s maloletou. Napriek odporúčaniu kolízneho opatrovníka upraviť styk tak, aby dieťa bolo počas nočného spania ešte u matky určil súd prvej inštancie styk otca s dieťaťom v rozsahu 32 hodín sústavne bez kontaktu s matkou. Postupnosť v rozširovaní styku preferovaná psychológom a kolíznym opatrovníkom bola v tomto prípade narušená rozhodnutím súdu. Maloletá stále spáva v jednej posteli s matkou a odmieta nočné uspávanie treťou osobou ako je napríklad aktuálny partner matky alebo iný rodinný príslušník. Súdom uvádzané, že maloletá V. sa sama dožadovala prespávania u otca je opäť len osvojené tvrdenie otca bez akýchkoľvek dôkazov na podporu tohto tvrdenia. Dôkazom o tom nemôžu byť nahrávky vyhotovované otcom pred matkou ani pred treťou osobou, maloletá neprejavila vôľu prespať v noci u otca; práve naopak, k matke sa po časti dňa aktívne pýta. Za nepravdivé označuje matka tvrdenie otca, že sa počas styku zdržiava v rodičovskom dome u starej matky dieťaťa z otcovej strany. Po návrate zo styku dieťa prezentuje, že trávili čas v prítomnosti otca a jeho novej priateľky E., zrejme v jej domácnosti, ktorú matka nepozná a nevie, aké má vytvorené podmienky. Stretávanie sa otca s maloletou nie je vždy bezproblémové, ako to prezentoval otec a uvádza súd prvej inštancie. Niektoré odovzdania a preberania maloletej boli sprevádzané plačom, dokonca musel otec vrátiť maloletú skôr, keďže plakala. Z niektorých stretnutí sa dieťa vracia unavené, priam vyčerpané. V noci sa potom budí, je plačlivá a uisťuje sa, že matka je v jej bezprostrednej blízkosti. Už v podaní z 5. októbra 2018 matka uviedla, že nie je možné porovnávať ich prejednávaný prípad s vecou, ktorú posudzoval Krajský súd v Nitre pod sp. zn. 8CoP/19/2017 z dôvodu odlišného skutkového základu, napriek tomu súd autoritatívne vstúpil do rodinného života maloletej a nariadil jej trávenie celého víkendu nepretržite u otca bez predchádzajúcej prípravy. Za optimálny styk považuje matka styk v rozmedzí každý párny víkend v sobotu od 12.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 12.00 hod. do 18.00 hod. a v nepárny týždeň v stredu od 16.00 do 18.00 hod. Necitlivý prístup k maloletej a snaha urýchliť proces postupného zvykania na odlúčenie od matky môže mať za následok odmietanie otca maloletou. 2.1 Matka nesúhlasí ani s rozhodnutím o výške výživného. Matka poskytuje maloletej 24 hodinovú osobnú starostlivosť, ktorá je postavená na roveň vyživovacej povinnosti vo forme platenia finančných prostriedkov. Matka nemá žiadne úspory. Byt, ktorý predala, bol bytom jej rodičov. Jediným jej príjmom je rodičovský príspevok 230,- € mesačne a zvyšovanie príjmu tlmočením prichádzalo do úvahy len pred narodením maloletej V.. Príjem súčasného partnera matky nemá byť súčasťou posudzovania výšky výživného na maloleté dieťa a nemá sa brať ani do úvahy, či a v akej miere participuje vo financovaní domácnosti z dôvodu, že tento nemá vyživovaciu povinnosť voči maloletej a nemá suplovať vyživovaciu povinnosť otca ako povinného rodiča. Súd prvej inštancie nesprávne ustálil odôvodnené potreby maloletej v rozsahu 300,- € mesačne. Odôvodnené výdavky na maloletú dosahujú až 435,- € mesačne. Otcove výdavky na úvery a živobytie presahujú ním deklarovaný príjem vo výške 1 000,- až 1 100,- € mesačne. Žije nadštandardným spôsobom života, potrpí si na luxusné veci. Matka opakovane tvrdí, že za príjem otca je potrebné považovať ním dosiahnutý ročný obrat 60 516,- €. Otec tvrdí, že sám má výdavky s maloletou vo výške 326,- €, ale výdavky vynaložené matkou sumou 435,- € považuje za nadhodnotené. Pritom sa matka stará o maloletú celodenne a otec bol s maloletou len 7 x, počas ktorých už minul na maloletú 326,- €. Matka je toho názoru, že otec je schopný prispievať výživným v sume, ako to ona požaduje. 2.2 Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že otcovi určí vyživovaciu povinnosť v rozsahu 330,- € mesačne od 01. 01. 2018 ako bežné výživné k rukám matky a uloží mu povinnosť prispievať sumou 50,- € aj na tvorbu úspor maloletej. Zročné výživné by mal otec splatiť v mesačných splátkach po 70,- € spolu s bežným výživným počnúc mesiacom október 2018 pod následkom straty výhody splátok. Styk otca navrhuje upraviť na každý párny týždeň v mesiaci cez víkend v sobotu od 12.00 do 18.00 hod. a v nedeľu od 12.00 do 18.00 hod. a v nepárny týždeň každú stredu od 16.00 do 18.00 hod. Počas vianočných sviatkov nech je styk upravený v párny rok na 25. decembra od 12.00 do 18.00 hod., eventuálne, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 3. Podstatou vyjadrenia otca k odvolaniu matky doručeného Okresnému súdu Veľký Krtíš 14. januára 2019 je obviňovanie matky z klamstiev a poukaz na viacnásobnú zmenu postoja matky k predmetu sporu počas konania. V tomto vyjadrení otec uvádza, že od 19. augusta 2018 sa maloletá V. stále dožaduje širšieho styku s otcom. Dňa 20. decembra 2018 sa dostavil na konzultáciu k psychologičke X.. O. L., tej istej, ktorú rodičom určil súd. Výsledkom konzultácie psychologičky úradu práce, sociálnych vecí a rodiny dňa 20. decembra 2018 bol záver, že maloletá V. je už pripravená na styk v rozsahu dvoch dní aj s nočným prespaním. Matka účelovo odďaľuje rozšírenie styku s otcom aj nástup maloletej do materskej školy. Nepravdivé je tvrdenie matky, že sa otec s maloletou bez prítomnosti matky stretáva len od augusta 2018. Matka nerieši postupnú adaptáciu dieťaťa na nočné prespanie u rodiny jej partnera na H.. Práve matka odovzdáva dieťa nepripravené na styk s otcom po dlhej ceste do Q. a na H.. Maloletá pozná domov otca a stretáva sa počas styku aj s jeho širokou rodinou. Iba jedenkrát bolo potrebné vrátiť dieťa matke kvôli plaču pred uplynutím času styku preto, že dieťa odovzdala matka otcovi vyčerpané a z dôvodu blížiaceho sa konca styku musel otec prerušiť spánok maloletej, ktorá na násilné budenie reagovala plačom. On svoje príjmy jasne deklaroval v daňovom priznaní. Matka popiera príjem z prekladateľskej činnosti počas materskej dovolenky. Jej tvrdenia o jedinom príjme z rodičovského príspevku vyvracujú priložené e-mailové komunikácie so žiadosťou o preklad z 29. augusta 2016, 17. marca 2017 a 4. septembra 2017. Byt na ulici J. X v Z., ktorý matka odpredala za 42 000,- € bol vo výlučnom vlastníctve matky, o čom svedčí doložená kópia zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu. Otec sám odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie nepodal z dôvodu, že v čase jeho rozhodnutia považoval vyhlásený rozsudok za vecne správny. V dôsledku odvolania matky bol otec ukrátený o styk s maloletou počas vianočných sviatkov roku 2008 a zrejme nebude môcť ísť s maloletou ani na dovolenku k moru v roku 2019. V roku 2017 strávili spoločne s matkou a maloletým dieťaťom dovolenku pri mori, kde sa samostatne o dcéru staral. Vzhľadom na uplynulý čas a výslovne prejavovanú vôľu maloletej počas stykov koncom roku 2018 a začiatkom roku 2019 vzhľadom aj na to, že maloletá dosiahla vek troch rokov žiada, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že sa v párny víkend bude stretávať s maloletou XX.XX od soboty od 9.00 hod. do nedele 18.00 hod., každý týždeň v stredu od 15.00 do 18.00 hod. a štvrtok od 15.00 do 18.00 hod. a počas leta v období od 24. 08. do 01. 09. 2018 vrátane (zrejme 01. 09. 2019 - poznámka odvolacieho súdu), žiada pridať styk cez veľkonočné sviatky v párny rok od veľkonočného piatku do veľkonočného pondelka, upraviť styk v deň sviatkov maloletej (meniny a narodeniny) a v ostatných častiach potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie. 3.1 Rovnakého obsahu ako vyjadrenie otca je aj vyjadrenie spracované jeho právnym zástupcom, len v stručnejšej forme bez emócií a v právnickej terminológii. 4. V reakcii na vyjadrenie otca matka oznámila súdu novú skutočnosť, že sa jej dňa 6. februára 2019 narodila dcéra L. (podľa lustrácie v Registri obyvateľov obstaranej odvolacím súdom L. P., nar. X. G. XXXX) a popisuje necitlivé správanie sa otca voči matke v čase pôrodu druhého dieťaťa, ktorý si vynucoval styk aj v tomto období a nebol ochotný akceptovať náhradné termíny navrhnuté matkou. Namietala, že otec nie je oprávnený vo vyjadrení k jej odvolaniu robiť návrhy na zmenu rozhodnutia. Jeho vyjadrenie nemôže suplovať odvolanie proti rozsudku, ktoré nepodal. Tvrdila, že sa styk otca s maloletou V. uskutočňuje stále len každú párnu sobotu od 12.00 do 18.00 hod. a nepárnu nedeľu od 12.00 do 18.00 hod. a nikdy maloletá nebola u otca počas víkendu v rozsahu od 9.00 do 18.00 hod. v jeden deň. Znovu opakuje, že pri určení výživného je potrebné vychádzať z otcom dosahovaného ročného obratu 60 116,- €. Matka žila s otcom v jednej domácnosti po dobu 9 rokov a veľmi dobre je oboznámená s majetkovou situáciou otca. K reálnemu prešetreniu finančných pomerov na strane otca však zo strany súdu nedošlo. Od februára 2019 má otec nových nájomníkov v byte, ktorý prenajíma. Jeden za 650,- €, druhý za 425,- €. Keďže sa jedná o nízkoenergetickú novostavbu, nie sú nevyhnutné ďalšie náklady na jej údržbu, okrem mesačných platieb cca vo výške 175,- €. Zisk z prenájmu lukratívnej nehnuteľnosti je vo výške 900,- € mesačne. 5. Po prevzatí vyjadrenia matky doručil otec odvolaciemu súdu ďalšie podanie, v ktorom okrem popisu cesty do V. v Českej republike, kde mala matka rodiť (z pohľadu odvolacieho súdu nepodstatné pre prejednávanú vec) otec obviňuje matku zo zámerného bránenia styku maloletej s rodinou zo strany otca, zaťahovania nájomníkov jeho bytov do ich sporov, dožaduje sa potvrdenia rozhodnutia prvoinštančného súdu o výške výživného a opätovne žiada rozšíriť styk cez párny víkend už od piatka 15.00 hod. do nedele 19.00 hod. Žiada predĺžiť styk aj v priebehu týždňa s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 422/2016 zo 7. júla 2016 tak, aby bola zachovaná proporcionalita rozloženia času stráveného s dieťaťom zo strany každého rodiča. Svoju požiadavku zodpovedajúcu v rozsahu iba 1/5 času maloletej V., vrátane prespávania pri zákonnom nároku rodiča na jednu polovicu voľného času dieťaťa považuje za oprávnenú. 6. Matka vo vyjadrení z 21. 03. 2019 odmieta obviňovania otca z klamstiev a zdôrazňuje, že pri starostlivosti o dve maloleté deti nie je v jej schopnostiach uskutočňovať tlmočnícku a prekladateľskú činnosť a to ani z domu. Matka aktuálne poberá len dávky materské a rodičovský príspevok. Otcom predkladané listiny sú staré niekoľko rokov a nepreukazujú skutočnosť, či k prekladu naozaj došlo. Matka nemá oprávnenie na tlmočenie. Nie je registrovaná v zozname tlmočníkov. Spochybňovala pravdivosť tvrdenia otca o výške nájomného za mezonetový byt na ul. G. F. č. XX v Z.. Účelom predloženej nájomnej zmluvy je len navodiť u súdu dojem o nižších príjmoch než v skutočnosti dosahuje. Otec zavádza tvrdeniami, že maloletá nechce od neho po ukončení styku odísť. Dieťa sa už nakláňa a ťahá k matke a otec ju zviera, aby navodil dojem, že nechce maloletá k matke ísť. Otec vyvíja nátlak na maloletú ohľadne nočného spania. Maloletá sa opakovane vyjadrila, že u otca spať nechce. S otcom ponúkanou možnosťou maloletej zabezpečiť hodiny angličtiny a plávania na týždennej báze matka vyjadruje súhlas. Je ochotná tam maloletú osobne sprevádzať, pretože tieto hodiny a krúžky obohacujú život maloletej. Až do podania tohto vyjadrenia sa styk realizuje len v rozsahu párna sobota od 12.00 do 18.00 hod., nepárna nedeľa od 12.00 do 18.00 hod. Na styk v takomto rozsahu je maloletá zvyknutá a prostredníctvom neho si buduje vzťah s otcom. Matka nebola informovaná o iných sedeniach u psychologičky než dňa 10. augusta 2017 (správny dátum 10. augusta 2018). Z tohto dôvodu sa k tvrdeniam otca ohľadne týchto sedení u psychologičky vyjadriť nevie. Komunikácii medzi matkou a otcom neprispieva správanie sa otca, ktorý vyhotovuje z preberania a odovzdávania maloletej zvukové nahrávky bez súhlasu matky a používa ich vytrhnuté z kontextu. Matka spolu so svojím partnerom sa v dôsledku otcovho správania cítia pod obrovským a neustálym psychickým tlakom. Otec podceňuje až znevažuje starostlivosť matky a jej úlohu v živote maloletej a ich vzájomnú naviazanosť. Matka aj napriek negatívnemu správaniu sa otca voči nej sa snaží vychádzať mu v ústrety, v X zostáva hlavne kvôli tomu, aby bol otec bližšie k maloletej a mohol byť s ňou v častom kontakte ako aj z dôvodu, aby sa maloletá cítila komfortne a mohla sa k matke vrátiť na noc na prespatie. 7. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C. s. p. preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. po zohľadnení, že podľa § 65 C. m. p. nie je viazaný rozsahom odvolania ani odvolacími dôvodmi v zmysle § 66 C. m. p. a dospel k názoru, že matkou prednesené výtky a uplatnené odvolacie dôvody v odvolaní ani žiadosti otca vo vyjadreniach po rozhodnutí súdu prvej inštancie nie sú spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý prejednaniu veci a rozhodnutiu vo veci venoval náležitú pozornosť, v konaní postupoval tak, aby zistil všetky rozhodujúce skutočnosti, zistený skutkový stav správne posúdil a o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej Šarlote rozhodol v súlade so zákonom a ustálenou judikatúrou. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia okresného súdu pokiaľ ide o zdôvodnenie, prečo má otec platiť výživné vo výške 200,- € v prospech maloletej V. práve od 12. januára 2018 a aj v časti týkajúcej sa styku otca s maloletou. I keď odvolací súd nie je vo veciach starostlivosti o maloletých, ktoré môže začať podľa § 23 ods. 2 C. m. p. aj bez návrhu (za nerozhodné považuje odvolací súd, že o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletej konal súd prvej inštancie podľa § 110 C. m. p. v súvislosti s konaním vo veci určenia rodičovstva, ktoré podľa § 107 C. m. p. môže začať iba na návrh z dôvodu, že spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého sa už spravuje primerane podľa § 111 a nasledujúce C. m. p.) viazaný rozsahom odvolania neznamená to, že je potrebné prieskumu podrobiť aj žiadnym z účastníkov konania nespochybňované rozhodnutie súdu prvej inštancie. Matka maloletej vymedzila rozsah odvolania na výroky č. IV., V., VI. a VII. súdu prvej inštancie. Ak matka nie je spokojná s výškou určeného výživného a úpravou styku, bolo potrebné podrobiť prieskumu odvolacieho súdu rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výrokoch IV. až IX. a XI. z dôvodu, že ide o navzájom závislé výroky v zmysle § 379 písm. a) C. s. p. 7.1 Podľa § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ktorý podľa princípu subsidiarity vyjadreného v § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku sa aplikuje aj na konania upravené v Civilnom mimosporovom poriadku, môže odvolací súd potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v prípade, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd zvolil postup v zmysle § 387 ods. 1, 2 C. s. p. z dôvodu, že považuje za správne rozhodnutie súdu prvej inštancie nielen vo výroku, ale aj v podstatnej časti dôvodov, s ktorými sa stotožňuje a na ktoré iba poukazuje nevidiac potrebu opakovať ich a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa odvolací súd obmedzí len na uvedenie dôvodov za účelom zdôraznenia správnosti napadnutého rozhodnutia. 8. S odkazom na odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) matka za nesprávne označuje zistenia súdu prvej inštancie, že sa postupne styk otca s maloletou rozšíril zo 6 hodín v jeden deň každý víkend na celý víkend v sobotu a v nedeľu od 9.00 do 18.00 hod. bez nočného spánku maloletej, záver, že sa maloletá V. sama dožaduje širšieho styku s otcom, o mieste, v ktorom styk prebieha, o bezproblémovom priebehu styku otca s dieťaťom a nesprávne zistené schopnosti a možnosti otca prispievať na výživu maloletej ňou požadovaným výživným 330,- € mesačne, ktoré je závislé od matkou vyčíslených a súdom prvej inštancie neuznaných nákladov na výchovu a výživu maloletej. Odvolací dôvod o nesprávnom právnom posúdení veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku matka osobitne nerozvádza. Z citácie ustanovení § 62 ods. 1 a 2 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine by sa mohlo javiť, že sa tento odvolací dôvod vzťahuje len k aplikácii § 62 a § 75 Zákona o rodine. Z obsahu odvolania však odvolací súd vyvodil, že matka nesúhlasí ani s aplikáciou ustanovenia § 24 a § 36 Zákona o rodine na prejednávaný prípad. 9. Za mylný považuje odvolací súd názor matky, že by odvolací súd nemohol podľa aktuálnej úpravy civilného procesu v mimosporových konaniach vyhovieť návrhu otca na rozšírenie styku s maloletou podľa jeho vyjadrení k odvolaniu matky, keď sám odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie nepodal. Civilný mimosporový poriadok na rozdiel od Civilného sporového poriadku nezakotvuje princíp zákazu „reformatio in peius“ (článok 16 ods. 3 C. s. p.), čo je odôvodnené povinnosťou nielen súdu prvej inštancie, ale aj odvolacieho súdu zisťovať skutočný stav veci a uplatnenia princípu úplnej apelácie v odvolacom konaní, čo znamená, že ak by odvolací súd zistil dôvod na zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie, mohol by tak urobiť aj bez návrhu odvolateľa, čo vyplýva z ustanovenia § 40 C. m. p. o možnosti prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac než čoho sa domáhajú aj vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu a z ustanovenia § 65 C. m. p. o neviazanosti odvolacieho súdu rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Rozhodnutie otca dieťaťa nepodať odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie by teda nebránilo inej úprave styku, než ktorý zvolil súd prvej inštancie, napriek tomu odvolací súd návrhu otca na rozšírenie styku nad úpravu vymedzenú v rozsudku súdu prvej inštancie nevyhovel z dôvodov uvedených nižšie. 10. Za nedôvodnú považuje odvolací súd námietku matky, že súd prvej inštancie sa nedostatočným spôsobom vyporiadal s jej argumentáciou uvedenou vo vyjadreniach z 30. augusta 2018 a 5. októbra 2018, z ktorých vytrhol z kontextu veľmi krátky úsek a že vyjadrenia otca prezentuje v širšom rozsahu. Dňa 30. augusta 2018 doručila matka Okresnému súdu Veľký Krtíš vlastné podanie vyhotovené 28. 08. 2018 (č. l. 187 a nasledujúce spisu), ktorým iba poukazuje na komunikáciu otca dieťaťa s inými ženami a dokladá obsah tejto komunikácie z obdobia rokov 2008 až 2010, na ktorú poukazuje aj jej právna zástupkyňa v podaní z 30. augusta 2018 na č. l. 247 a nasledujúce spisu. K otázke tvrdenej nevery otca zaujal súd prvej inštancie stanovisko na 13. strane svojho rozsudku, kde uviedol, že obsah e-mailovej komunikácie otca s inými ženami z rokov 2008, 2010 nepreukazuje deficit morálnych kvalít otca ani promiskuitné alebo nevhodné a nemorálne správanie sa otca počas spolužitia s matkou ani narušenie vzťahu s matkou z tohto dôvodu. Za neprimerané označil súd prvej inštancie výhrady matky berúc na zreteľ okolnosť, že spisový materiál svedčí o podobnej komunikácii i matky z roku 2013. V ďalšom texte vyjadrenia z 30. augusta 2018 sa popisuje spolužitie rodičov maloletej XXich prvé kontakty po rozchode, k čomu sa rovnako súd prvej inštancie vyjadril v bode 37 odôvodnenia na 13. strane, kde uviedol, že zhodnotil všetky vyjadrenia matky a ňou namietané okolnosti, ale nezistil nič, čo by zakladalo dôvod, aby sa styk otca s maloletou určil v užšom rozsahu ako zodpovedá zásade polovice všetkého voľného času maloletej. K majetkovým pomerom otca, jeho schopnostiam prispievať na výživu maloletej a mesačným nákladom na výživu maloletej, aj k úprave styku, o čom píše matka prostredníctvom svojej zástupkyne v písomnom podaní z 30. augusta 2018 sa súd prvej inštancie podrobne vyjadril na str. 13 až 18 svojho rozsudku. Odvolací súd po podrobnom preštudovaní celého spisu konštatuje, že obaja rodičia zahlcovali súd rozsiahlymi písomnými podaniami, v ktorých uvádzali nepodstatné veci pre súdne konanie a to opakovane, čím prispeli sami k dĺžke konania, pretože tak súd prvej inštancie ako súd odvolací pred vyhodnotením relevantnosti obsahu podania ho musí prečítať celé, čím sa čas venovaný štúdiu toho ktorého spisu značne predlžuje. Ani odvolací súd nereprodukuje vo svojom rozhodnutí siahodlhé vyjadrenia matky a otca, ale z nich vyabstrahoval iba podstatný obsah relevantný pre rozhodnutie odvolacieho súdu. V zmysle ustálenej judikatúry všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia stačí na záver o tom, že z toho aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/145/2011 zo 16. 11. 2011, Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005, III. ÚS 689/2017 z 21. novembra 2017 a iné). Vo vyjadrení z 5. októbra 2018 matka rozvádza už v prvoinštančnom konaní prednesené skutočnosti len inými slovami a ide vlastne o písomne vyhotovené zhrnutie návrhov a vyjadrení sa k dokazovaniu (záverečná reč) podľa § 182 C. s. p., čo výslovne uviedla právna zástupkyňa matky na pojednávaní dňa 9. októbra 2018 a obsah tohto vyjadrenia aj ústne pred sudcom predniesla. 11. V uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 7. júla 2016 sp. zn. I. ÚS 422/2016 o odmietnutí sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie o úprave styku rodiča s maloletým dieťaťom, na ktorý poukazoval otec maloletej Šarloty v priebehu súdneho konania, aj vo vyjadrení k odvolaniu matky Ústavný súd Slovenskej republiky po odkaze v bode 16 na ustanovenia § 24 ods. 4, § 26 a 28 ods. 2 Zákona o rodine a vysvetlení (bod 17), že rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom a že Zákon o rodine úpravu výkonu rodičovských práv a povinností v určitých špecifických situáciách na základe článku 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rieši osobitne s preferenciou dohody rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností v zmysle § 35, 36, 25 ods. 1 a § 24 ods. 2 Zákona o rodine s tým, že až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhoduje o ich výkone súd s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa (v zmysle rozhodnutia IV. ÚS 367/08), poukázal tiež v bode 18 na to, že pojem najlepší záujem dieťaťa podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa nie je v Dohovore o právach dieťaťa definovaný všeobecnými kritériami ani vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam, ale obsah tohto pojmu je možné interpretovať z obsahu jednotlivých článkov vnímaných vo vzájomných súvislostiach v kontexte celého dokumentu. Ústavný súd zdôraznil, že v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ale aj judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vo všetkých rozhodnutiach týkajúcich sa detí musia byť rozhodujúcim hľadiskom ich najlepšie záujmy. Tento záujem sa podľa ESĽP skladá z dvoch zložiek. Na jednej strane vyžaduje udržiavanie väzieb dieťaťa s jeho rodinou okrem prípadov, keď sa konkrétna rodina preukáže ako nevhodná, z čoho vyplýva, že rodinné väzby môžu byť pretrhnuté iba vo veľmi výnimočných prípadoch a musí byť vykonané všetko v záujme zachovania osobných vzťahov a ak je to vhodné, v záujme obnovy rodiny. Na druhej strane je podľa rozhodnutia ústavného súdu v záujme dieťaťa, aby bola jeho výchova zabezpečená v stabilnom prostredí a rodičom nemôže byť podľa článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd umožnené uplatňovať opatrenia, ktoré by mohli poškodiť zdravie alebo vývoj dieťaťa. Označený článok dohovoru vyžaduje zo strany orgánov verejnej moci rozhodovanie zachovávajúce rovnováhu medzi záujmami dieťaťa a záujmami rodičov, osobitná pozornosť v tomto procese však musí byť venovaná najlepšiemu záujmu dieťaťa, ktorý v závislosti na jeho povahe a význame môže prevážiť nad záujmami rodičov. 12. Povinnosť súdu ako prvoradé hľadisko zohľadňovať pri rozhodnutí vo veciach starostlivosti súdu o maloletých záujem maloletého dieťaťa je zakotvená aj v článku 5 Zákona o rodine, v ktorom len príkladmo vymenúva zákon, čo má súd pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa zohľadňovať. Z týchto kritérií odvolací súd zámerne poukazuje len na niektoré (z dôvodu, že nikto z účastníkov nenamieta, že by u ktoréhokoľvek rodiča bolo ohrozené zdravie alebo bezpečie dieťaťa) a osobitne teda upriamuje pozornosť na kritérium pod písm. h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, pod písm. c) ochrana citového vývinu dieťaťa a pod písm. f) podmienky na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, pretože matka bránením styku maloletej V. s otcom opomína práve uvedené kritériá, ktoré je potrebné zohľadniť pri skúmaní najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. 13. Matka vyjadrila svoj vlastný záujem prameniaci z narušených vzťahov s otcom dieťaťa (pričom odvolací súd neskúma ani nehodnotí, z akého dôvodu a z čej viny došlo k naštrbeniu vzťahov medzi rodičmi z dôvodu, že je táto otázka pre rozhodovanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností bezpredmetná, kým tieto vzťahy žiadnym spôsobom nevplývajú na maloleté dieťa a vzťah rodičov k maloletému dieťaťu) a to veľmi jasne a dôrazne hrubo vytlačeným písmom s vlastnoručným podpisom vo vyjadrení z 15. 06. 2018, doručenom Okresnému súdu Veľký Krtíš 19. 06. 2018 v znení: „Veľmi by sme si priali s mojim budúcim manželom, aby zásah a vplyv do jej výchovy zo strany biologického otca bol minimálny až obmedzený, nakoľko jeho morálne hodnoty nie sú v súlade s našimi hodnotami“. Hoci matka v tomto podaní oznamovala súdu, že so svojím vtedajším partnerom mienia spečatiť svoj vzťah sviatostným manželstvom, čo považovala za najlepšie, čo maloletej V. ako jej matka môže ponúknuť pre zdravý rast a vývoj detskej psychiky, do rozhodnutia odvolacieho súdu tomuto neoznámila, že svoj vzťah s T. P. spečatila manželstvom a nevyplýva to ani z odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov obstaranú odvolacím súdom v priebehu odvolacieho konania dňa 15. 04. 2019 za účelom zistenia, či došlo k zmene priezviska matky a či jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, pretože v tejto odpovedi je matka maloletej stále uvádzaná ako slobodná s rodným priezviskom K. a pribudla jej jedna vyživovacia povinnosť k maloletej L. P., nar.Q.. V.XXXX. Naproti tomu otec maloletej v priebehu celého konania od jeho začatia až po rozhodnutie súdu prvej inštancie aj vo vyjadrení k odvolaniam matky prezentuje opravdivý záujem o možnosť po rozchode s matkou byť stále súčasťou života maloletej V. aspoň vo forme styku s maloletou a len on trval na tom, že maloletá napriek svojmu nízkemu veku sa musí socializovať kontaktom s rovesníkmi a rozvíjať svoje schopnosti a vlohy návštevou krúžkov, na ktorých účasť matka po rozchode s otcom maloletej nepodporovala. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k správnemu záveru, že žiadne patologické črty u otca maloletej preukázané neboli a neboli zistené žiadne okolnosti brániace otcovi, s ktorým žila maloletá Šarlota až do 5. januára 2018 v jednej domácnosti, ktoré by bránili otcovi stýkať sa s maloletou v širšom rozsahu, než mu to dovoľuje matka dieťaťa a spôsobom, ktorý sám považuje za vhodný. Ak majú podľa § 28 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti obaja rodičia a ich súčasťou je aj sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, nemôže matka ako jeden z rodičov určovať podmienky výkonu rodičovských práv a povinností druhému rodičovi. Pokiaľ sa na výkone rodičovských práv a povinností rodičia nedohodnú, len súd je podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine v prípade, ak rodičia spolu nežijú a nedohodli sa o úprave rodičovských práv a povinností autoritatívne rozhodnúť, kto a akým spôsobom bude vykonávať rodičovské práva a povinnosti. Neobstojí preto výčitka matky maloletej, že súd autoritatívne zasiahol do života maloletej V.. Súd tak urobiť musel z dôvodu, že vlastní rodičia maloletého dieťaťa neboli schopní prijať rozhodnutie v záujme maloletej potlačiac svojej vlastné záujmy. 14. Podstatné skutkové zistenia súdu prvej inštancie, z ktorých aj odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal možno zhrnúť takto: maloletá V. sa narodila zo vzťahu otca a matky, ktorí neboli manželmi, napriek tomu žili v spoločnej domácnosti v Z. a to už aj v čase narodenia maloletej V. nepretržite do 5. januára 2018, kedy sa otec z domácnosti na žiadosť matky odsťahoval do rodinného domu nachádzajúceho sa taktiež v Z.. Určitý čas po rozchode rodičov bývala matka s maloletou V. u svojich rodičov v obci Q., okres V. A.. Od presne nezisteného dátumu v roku 2018 sa znovu vrátila do svojho bytu na ul. G. F. č. XX v Z. podľa jej udania práve z dôvodu, aby sa maloletá V. mohla stretávať so svojim otcom bývajúcim a pôsobiacim v Z.. Spoločne s matkou v byte na G. F. XX v Z. býva aj jej súčasný partner T. P. a ich spoločné dieťa L. P.. Matka je na materskej dovolenke, jej partner je zamestnaný, otec dieťaťa je samostatne zárobkovo činná osoba. Maloletá V. nenavštevuje predškolské zariadenie, je v celodennej osobnej starostlivosti matky. Maloletá V. kojená nie je od apríla 2018. Matka tvrdí, že maloletá V. stále s ňou spáva v jednej posteli a tieto svoje tvrdenia nekorigovala ani po narodení ďalšieho dieťaťa 6. februára 2019. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Z. vykonal šetrenie v mieste bydliska otca na adrese U. XX, Z. a v správe uviedol, že otec dieťaťa spolu so svojou matkou (starou matkou maloletej V.) spoločne obývajú veľký trojpodlažný rodinný dom so 7 izbami v mestskej časti I., kde má otec vyčlenenú časť zodpovedajúcu samostatnej bytovej jednotke, aj zariadenú detskú izbu pre maloletú V.. K bytovým pomerom matky ÚPSVaR Nitra uviedol, že pôvodne štvorizbový byt v osobnom vlastníctve matky prerobený na trojizbový obýva matka s dcérou a svojim partnerom (v tom čase maloletá L. P. sa ešte nenarodila), kde jedna izba slúži ako detská izba pre maloletú V.. Matka pri tomto šetrení informovala Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, že sa dňa 10. augusta 2018 spolu s otcom zúčastnili konzultácie na Referáte poradensko- psychologických služieb ÚPSVaR Nitra, kde sa dohodli o styku otca s maloletou V. tak, že sa s ňou bude otec stretávať každý druhý víkend v sobotu v čase od 9.00 do 18.00 hod. a v nedeľu v čase od 10.00 do 18.00 hod. a v týždni, keď sa neuskutoční styk počas víkendu, stretne sa otec s dcérou v stredu od 12.00 do 18.00 hod. Počas tohto šetrenia mal ÚPSVaR Nitra snahu vykonať rozhovor s maloletou V., ktorý sa neuskutočnil z dôvodu ostýchavosti a ospalosti maloletej, ale v prítomnosti pracovníka ÚPSVaR Nitra na otázku matky maloletej, či pôjde cez víkend k tatino, maloletá úsmevne prikývla. Súd prvej inštancie mal k dispozícii aj správu zo psychologickej konzultácie rodičov na RPPS ÚPSVaR Nitra zo 14. augusta 2018 podpísanú X.. O. L., psychologičkou RPPS ÚPSVaR Nitra, z ktorej je zistiteľné, že cieľom konzultácie v rámci konania o úpravu rodičovských práv a povinností voči maloletej V. bolo zistenie citového vzťahu maloletej k rodičom a posúdenie optimálneho styku vzhľadom na vývinovú úroveň maloletej. Na tomto stretnutí rodičia maloletejX.XXuviedli, že sa otec stretáva s maloletou párnu sobotu od 12.00 do 18.00 hod. a v nepárnu nedeľu v tom istom čase, priebeh stretnutí bol hodnotený ako harmonický navodzujúci pozitívnu väzbu medzi otcom a maloletou. Pred psychologičkou úradu práce, sociálnych vecí a rodiny sa rodičia dohodli, že sa zmení frekvencia styku otca s maloletou na každý druhý týždeň a oba víkendové dni, aby si mohli dospelí naplánovať víkend ako celok, dohodli sa tiež, že na nočné prespávanie u otca sa dieťa pripraví vytvorením časovo väčšieho priestoru na ich vzájomnú interakciu počas stretnutí v sobotu od 9.00 do 18.00 hod. a v nedeľu od 10.00 do 18.00 hod. Matka potvrdila pred psychologičkou úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, že maloletá V. má peknú citovú väzbu vytvorenú aj k otcovi a potvrdila, že priebeh stretnutí je realizovaný citlivo bez prejavov odporu či iných negatívnych reakcií zo strany dieťaťa. Je pravdou, čo tvrdí matka, že v závere tejto správy odporučila psychologička X.. O. L. rozšíriť styk otca s maloletou postupne najprv na dva celé dni cez víkend a následne či už na návrh rodiča alebo samotného dieťaťa prirodzene a nenútene aj o nočné spanie, ale o tieto kroky postupnosti pripravila dieťa a otca matka, ktorá bez súdneho rozhodnutia neumožnila styk otcovi spôsobom dohodnutým na Referáte poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Nitra a k zmene jej postoja nedošlo ani po rozhodnutí súdu prvej inštancie dňa 9. októbra 2018, čoho dôkazom je jej posledné vyjadrenie doručené odvolaciemu súdu 25. marca 2019, v ktorom uvádza, že sa styk až do podania tohto vyjadrenia realizuje v rozsahu každú párnu sobotu od 12.00 do 18.00 hod. a každú nepárnu nedeľu od 12.00 do 18.00 hod. 15. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 16. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 17. Zákonné podmienky na úpravu styku otca s maloletým dieťaťom podľa § 36 ods. 1 a § 25 ods. 2 Zákona o rodine splnené boli z dôvodu, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti a na úprave styku rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti sa nedohodli. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že je potrebné urobiť krok vpred a umožniť otcovi a maloletej V. stretávať sa v širšom rozsahu než sa stretávali z vôle matky počas súdneho konania z dôvodu, že podľa Dohovoru o právach dieťaťa je Slovenská republika a v jeho mene konajúci súd povinný zabezpečiť právo dieťaťa na starostlivosť svojich rodičov (oboch nielen jedného) rozhodnúť tak, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie rodinných zväzkov a udržiavanie pravidelného kontaktu s oboma rodičmi, pokiaľ je to v najlepšom záujme dieťaťa. Matka netvrdila, že otec nie je schopný zabezpečiť počas styku bezpečnosť a zdravie dieťaťa, nikdy ho neobvinila z nevhodného správania sa voči dieťaťu, netvrdila, že maloletá otca odmieta, všetky jej výhrady proti širšie upravenému styku než zodpovedá jej predstavám pramenili iba z obavy, že maloletá nezvládne odlúčenie od nej v rozsahu dvoch dní bez návratu na nočné spanie domov. Matka nedala možnosť otcovi ani dieťaťu dokázať, že jej obavy sú neopodstatnené, a nepodarilo sa jej bez vyskúšania styku spôsobom dva dni po sebe s prespatím u otca preukázať, že takto určený styk je pre maloletú V. vzhľadom na jej vek nevhodný. Odvolací súd vzhľadom na vek maloletej, ktorá 10. januára 2019 dosiahla tri roky, ako aj s prihliadnutím na pravidelne prebiehajúci styk otca s maloletou považuje zhodne so súdom prvej inštancie za právam otca i maloletej primeraný styk vymedzený vo výroku rozsudku súdu prvej inštancie, počas ktorého môže otec naplánovať aktivity a pobyt s maloletou tak, aby ani on ani maloletá neboli v časovom strese a nemuseli stíhať zažiť spoločné zážitky len v krátkom časovom intervale, ale mohli aj spolu iba oddychovať a rozvíjať aj vzťahy so širšou rodinou. Úpravou styku v rozmedzí dvoch dní sa podľa názoru odvolacieho súdu odbúra únava dieťaťa z častého premiestňovania a umožní obom rodičom stráviť spolu celý víkend tak, ako to mienili pri uzatváraní dohody o styku otca s maloletou dňa 10. augusta 2018 na ÚPSVaR Nitra. Za podstatnú okolnosť pri potvrdení rozhodnutia súdu prvej inštancie považoval odvolací súd, že obidvaja rodičia bývajú v Nitre, podľa tvrdenia otca 3 km od seba. Odvolací súd nemá dôvod pochybovať o vážnosti vyjadrenia otca, že v prípade, ak by maloletá nezvládala nočný spánok u neho, je pripravený navrátiť dieťa do osobnej starostlivosti matky. Ak premiestnenie dieťaťa z domácnosti otca do domácnosti matky trvá 15 až 20 min. ako uvádzala matka, prípadná nepohoda dieťaťa u otca bez matky môže byť odstránená vo veľmi krátkom časovom intervale. 18. Ak sa styk otca s maloletou až do rozhodnutia odvolacieho súdu realizoval iba v obmedzenom rozsahu po 6 hodín jeden deň v týždni bez nočného spánku, nepovažuje odvolací súd nateraz za vhodné upraviť styk spôsobom ako to požadoval otec vo vyjadrení k odvolaniu matky so začiatkom už v piatok u víkendového styku a upraviť styk aj na obdobie jedného týždňa v lete za účelom možnosti stráviť spoločnú dovolenku v cudzine z dôvodu, že aj rozšírenie styku podľa rozhodnutia súdu prvej inštancie predstavuje veľkú zmenu pre dieťa, ktorú bolo potrebné prijať bez postupného adaptačného procesu vzhľadom na odmietavý postoj matky k takémuto spôsobu rozširovania styku a v záujme zabránenia odcudzenia otca a maloletej V.. Odvolací súd vyslovuje nádej, že ak otec skutočne citlivým prístupom k zmene rozsahu a spôsobu styku s maloletou presvedčí matku o nedôvodnosti jej obáv, bude matka prístupná aj bez súdneho rozhodnutia k ďalšiemu rozšíreniu styku, pretože tým zabezpečí maloletej V. možnosť podieľať sa na životnej úrovni otca tak, ako sa toho dožaduje návrhom na zmenu rozsudku súdu prvej inštancie v časti o výživnom. 19. O vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k maloletejXX. Podľa rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 62 ods. 1, 2 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. 20. Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 22. Zákon o rodine ukladá rodičovi, ktorého vyživovaciu povinnosť súd upravuje, preukázať svoje príjmy v § 63 ods. 1 a 2. Matka sa dožadovala, aby vyživovacia povinnosť otca bola určená z výšky dosahovaného obratu v roku 2017 vykázaného v daňovom priznaní otca za rok 2017. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď pri skúmaní schopností a možností otca plniť si svoju vyživovaciu povinnosť prihliadol nielen na vykázané príjmy otca v daňovom priznaní, ale aj na jeho výdavky v súvislosti s podnikateľskou činnosťou. Nebolo preukázané tvrdenie matky, že výdavky okrem nákladov vo výške odpisu na motorové vozidlo nebolo potrebné otcom vynaložiť. Preveriť správnosť daňového priznania nepatrí do kompetencie všeobecného súdu rozhodujúceho o vyživovacej povinnosti rodiča podnikateľa. Otec zahrnul príjem z prenájmu nehnuteľností do daňového priznania. Úverovo sa otec dieťaťa zaťažil ešte v čase spolužitia s matkou a maloletou za účelom vytvorenia spoločnej domácnosti v rodinnom dome, z tohto dôvodu nie je možné považovať úvery splácané otcom za neprimerané majetkové riziko, ktoré otec vzal na seba a preto je nutné jeho povinnosť splácať hypotekárny úver zohľadniť pri hodnotení jeho schopností a možností prispievať na výživu maloletého dieťaťa. Odvolací súd nevyhovel návrhu matky na zvýšenie výživného na ňou požadovanú sumu alebo aspoň o sumu zodpovedajúcu výške poplatkov za krúžky, ktoré by mala maloletá navštevovať z dôvodu, že snahu o zapojenie maloletej do spoločnosti prostredníctvom krúžkov vyvíjal počas celého konania len otec, ktorý za tým účelom požadoval aj určiť styk každý týždeň na stredu a štvrtok, z čoho odvolací súd vyvodil, že poplatky za návštevu krúžkov anglického jazyka a pohybových aktivít bude znášať otec aj dobrovoľne a u matky, ktorá nevyvíja úsilie rozvíjať schopnosti a vlohy maloletej prostredníctvom týchto krúžkov nie je zaručené, že by výživné zvýšené o sumu poplatkov bolo minuté práve na tento účel. Podieľať sa na životnej úrovni rodiča môže maloleté dieťa aj iným spôsobom než určením výživného k rukám matky rodiča, ktorému je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Matka sama v konaní komentovala, kde všade otec s maloletou počas styku chodí, čo všetko jej nakupuje, zo správy ÚPSVaR Nitra vyplýva, že otec disponuje priestranným rodinným domom zabezpečujúcim priestor maloletej na plnohodnotné bývanie a relax. Pokiaľ sa bude otec s maloletou stretávať každý druhý víkend celodenne a nepretržite aj počas noci, bude v tomto období zabezpečovať stravu, kultúrne a športové vyžitie maloletej, v dôsledku čoho sa odbremení matka od nákladov na zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletej a potom výživné vo výške 200,- € mesačne vo finančnom vyjadrení okrem plnení, ktoré otec maloletej poskytuje, je možné považovať za adekvátne osobným a majetkovým pomerom rodičov a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie podrobne v dôvodoch rozhodnutia rozpísal, ktoré náklady na výchovu a výživu maloletej považuje za odôvodnené a odvolací súd sa s jeho názorom stotožňuje a v tejto časti odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Dôvodom na vyššie zaťaženie otca výživným nemôže byť ani skutočnosť, že matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej H. P. z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť k tomuto dieťaťu má aj otec maloletej L. a nie je možné súhlasiť s argumentáciou matky, že príjem jej partnera by sa nemal zohľadňovať pri jej schopnosti zabezpečiť svoju domácnosť a svoje deti z hľadiska financií, pretože s ňou spolužijúci partner v domácnosti sa takisto musí podieľať na úhrade nákladov na domácnosť, čím sa náklady medzi matkou a jej partnerom rozložia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za vecne správne aj v časti určenia rozsahu vyživovacej povinnosti otca. Osobitné námietky voči výroku V. o nedoplatku na výživnom vznesené matkou v odvolaní neboli. V súlade s § 37 C. m. p. považuje odvolací súd skutkové tvrdenia o výške zaplateného výživného otcom do rozhodnutia súdu prvej inštancie za nesporné. 22.1 Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine možno výživné priznať odo dňa začatia konania. Spätne na dobu najdlhšie 3 rokov možno priznať výživné pre maloleté dieťa, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V prejednávanej veci nebol dôvod priznávať výživné pred začatím konania ani skúmať existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa na priznanie výživného aj pred začatím konania z dôvodu, že o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej V. rozhodoval súd v rámci konania o určenie otcovstva a návrh podala výživou povinná osoba. Sprísňujúca úprava zakotvením požiadavky existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa slúži práve na ochranu povinnej osoby. Matka sama návrh na určenie vyživovacej povinnosti otca k maloletej V. ani nepodala, z čoho je možné vyvodiť (spolu s nenamietanou výškou zročného výživného súdom prvej inštancie), že si otec do dátumu začatia súdneho konania vyživovaciu povinnosť dobrovoľne plnil. 23. Nárok na náhradu trov odvolacieho konania si neuplatňoval žiaden z účastníkov. Podľa § 52 C. m. p. odvolací súd žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.). Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.). Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).