Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 24CoP/84/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717205552 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8717205552.2 Rozhodnutie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Ingrid Kalinákovej vo veci starostlivosti súdu o mal. Z. - G., nar. XX.XX.XXXX a F., nar. XX.X.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, deti rodičov matky P.. F. Z., nar. X.X.XXXX, bytom H. Z. nad N., N. XX, zast. Advokáti Heinrich s.r.o., Bratislava, Lombardíniho 22b, a otca P.. A. Z., nar. X.XX.XXXX, bytom S., K. XXXX/X, zast. Beňo & partners advokátka kancelária, s.r.o., Poprad, Nám. sv. Egídia 93, v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 15P/89/2017-984 zo dňa 12.12.2018 takto r o z h o d o l : I. Mení rozsudok tak, že zveruje mal. deti G. Z. a F. Z. do osobnej starostlivosti otca. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok. II. Matke ukladá povinnosť prispievať na výživu mal. G. sumou 120 Eur mesačne a na výživu mal. F. sumou 110 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci, k rukám otca, počnúc vykonateľnosťou tohto rozsudku. III. Matka je oprávnená stretávať sa s mal. deťmi každý párny kalendárny týždeň v čase od piatku od 21.00 hod. do nedele do 21.00 hod. IV. Otec je povinný mal. deti na styk s matkou riadne pripraviť a v čase začatia styku ich odovzdať matke v mieste jej bydliska. Matka je povinná mal deti v čase skončenia styku odovzdať otcovi v mieste jeho bydliska. V. Matka je oprávnená na styk s mal. deťmi prostredníctvom internetovej komunikácie Skype každý pondelok a stredu od 19:00 do 19:30 hod. bez prítomnosti otca. Otec je povinný technicky zabezpečiť a umožniť mal. deťom tento styk s matkou. V. Zrušuje uznesenie Okresného súdu Poprad, č.k. 15P 89/2017-931 zo dňa 4.9.2018. VI. Znalkyni S.. E. N. náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov nepriznáva. VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Predmet konania 1. Predmetom konania je úprava rodičovských práv a povinnosti k maloletým deťom Z.. Obsah napadnutého rozhodnutia 2. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak že cit.: „I. Maloleté deti G. Z. a F. Z. sa z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky P.. F. Z.. II. Otec P.. A. Z. sa z a v ä z u j e prispievať na výživu mal. G. sumou 150 eur mesačne a na výživu mal. F. sumou 120 eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, ktoré výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. III. Súd návrh otca na zverenie maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti z a - m i e t a . IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.“ 3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že maloleté deti pochádzajú z manželstva rodičov, ktorí od r.2015 nežijú v spoločnej domácnosti. Naposledy spoločne bývali v H., pričom z dôvodu zmeny pracovných príležitostí sa rozhodli odísť na Slovensko. Matka spolu s mal. deťmi začala žiť u svojej matky v H. Z. nad N., kde sa riadne zamestnala. Otec v tom čase odišiel k svojej matke do S. a našiel si prácu v F. D.. Maloleté deti navštevoval každý druhý týždeň. Matka v júni 2016 odišla s maloletými deťmi bez súhlasu otca späť do H.. Otec detí nesúhlasil s odchodom do H., preto požiadal o návratové konanie, pričom príslušný súd v H. rozhodol o tom, že deti majú byť vydané späť na Slovensko a vo februári 2017 si otec prevzal deti do svojej starostlivosti. Matka ostala bývať v H. a počas uvedeného obdobia s maloletými deťmi bola v kontakte telefonickom, prostredníctvom skype a na základe vydaných neodkladných opatrení sa realizoval styk matky s maloletými deťmi. Matka zmenila svoju situáciu a od októbra 2018 sa presťahovala na Slovensko, kde opätovne žije v byte svojej matky v H. Z. nad N.. Maloleté deti od februára 2017 žijú v spoločnej domácnosti s otcom v rodinnom dome. Otec po prevzatí deti do svojej starostlivosti riadne vykonával starostlivosť o deti a deťom zabezpečil stabilné výchovné prostredie. 4. Prijal právny záver, že rodičia mal. detí po rozchode nedokázali upraviť rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom možnou vzájomnou dohodou. Rodičia navzájom vo vzťahu vykazujú napätie, konflikt, nedokážu spoločne komunikovať a zaujať reálne stanovisko. To sa odzrkadľuje najmä pri preberaní a odovzdávaní maloletých detí a taktiež v niektorých situáciách pri skype, kedy otec ukončí rozhovor matky s deťmi, tento rozhovor je niekedy za jeho prítomnosti, niekedy za prítomnosti širšej rodiny. Maloleté deti v dôsledku tohto konfliktného vzťahu rodičov a disharmonického rodinného prostredia vykazujú známky určitej lability, úzkosti, nestability, trpia emočne vypätou situáciou v rodine. Je pravdou, že po ukončení návratového konania v H. otec prevzal maloleté deti do svojej starostlivosti a snažil sa im vytvoriť prostredie, ktoré by bolo pre deti stabilné, bezpečné, tak, aby maloleté deti mali zabezpečené všetky potreby. V tomto smere sa súd stotožňuje s výpoveďou otca, že na jeho strane bolo vytvorené takéto stabilné prostredie a otec túto starostlivosť realizoval veľmi dobre, v jeho starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. S deťmi pravidelne navštevoval lekárov, zaujímal sa o školský prospech a snažil sa deťom vytvoriť podmienky, ktoré im vyhovujú. Matka v čase návratového konania toto deťom neposkytla, ostala bývať v Nemecku. Je však tiež pravdou, čo vyplýva aj z oboch znaleckých posudkov, že matka deťom veľmi chýba, nedostatok prirodzenej materinskej lásky spôsobuje u detí prejavy lability, úzkosti, neistoty. Zo záverov oboch znaleckých posudkov vyplýva, že obaja rodičia sú schopní vychovávať deti a aj obe deti majú rady oboch rodičov. Z toho je teda zrejmé, že obaja rodičia sú schopné maloletým deťom poskytnúť stabilné výchovné prostredie a zabezpečiť všetky ich potreby. Čo sa týka záverov konkrétnych znaleckých posudkov, je pravdou, že aj keď znalkyňa S.. K. uviedla, že doporučuje výchovné prostredie otca, bližšie tieto skutočnosti nezdôvodnila a až v rámci výsluchu na pojednávaní uviedla, že matka je síce v H., predpokladala, že u detí sa úzkostný fenomén dlhodobým bývaním u otca prekoná a dávala do pozornosti práve pocit bezpečia vo výchovnom prostredí u otca. Ku dnešnému dňu je však situácia iná, matka ukončila svoj pobyt v H. a od októbra 2018 býva opätovne na Slovensku v H. Z. nad N.. Zatiaľ býva u svojej matky, kde deti sú na toto prostredie zvyknuté, keďže v tomto prostredí žili istú dobu aj v minulosti a v tomto prostredí sa realizuje styk. Navyše matka sa snaží zabezpečiť samostatné bývanie, o čom predložila doklady a v priebehu letných mesiacov by mohlo dôjsť k odkúpeniu bytu a vytvoreniu samostatného bývania pre matku s deťmi. V súvislosti s výchovným prostredím súd mal teda preukázané, že toto výchovné prostredie je vhodné ako na strane matky tak aj na strane otca. Matka zmenila svoj postoj, vrátila sa na Slovensko, má riadne zamestnanie, ktoré má uspôsobené tak, že každý deň popoludní sa môže venovať deťom, tráviť s nimi čas, učiť sa s nimi a starať sa o ne. Súd sa v tomto smere stotožňuje s vyjadrením S.. N. ohľadom vzťahu matky a detí, pretože vzťah k matke je vzťahom primárnym a východiskovým. Navyše materinská láska v detstve pomáha vyrovnať sa so stresom, úzkosťou, napätím v dospelosti. U dieťaťa vplýva na budúci vývoj, emocionálnu odolnosť, stabilitu. Najvážnejšie nebezpečenstvo pre vývoj dieťaťa hlavne v útlom veku je vtedy, ak chýba matka. Na nej totiž závisí nielen starostlivosť, ale aj uspokojovanie väčšiny duševných potrieb dieťaťa a ona je práve základom vzťahu k človeku a jeho dôvery v okolitý svet. Úloha otca ako istého vzoru správania i ako zdroja istoty a autority stúpa v neskoršom veku. Dôležité je i pohlavie maloletých detí, teda deti sa stotožňujú s osobou rodičom rovnakého svojho pohlavia. Maloleté deti preto nevyhnutne potrebujú matku ako dôležitý vzor ženskosti, ktorý im aktuálne chýba. Na základe takto zisteného skutkového stavu ako aj s poukazom na skutočnosť, že matka zmenila svoje pomery a presťahovala sa na Slovensko do prostredia, ktoré je deťom známe, súd zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a návrh na zverenie maloletých detí do starostlivosti otca zamietol. Vychádzajúc z príjmu oboch rodičov, ktorý u otca činí cca 1.000 eur v čistom a u matky cca 760 eur v čistom, súd určil výživné zo strany otca na mal. Emu v sume 150 eur mesačne a na mal. Lenu v sume 120 eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. O styku otca s maloletými deťmi súd nerozhodoval, nakoľko aj z výpovedí účastníkov vyplýva, že o tomto styku sa vedia dohodnúť. 5. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 6. Poukázal na ustanovenie § 36, ods. 1, § 62, ods. 2,3,4, § 65, ods. 1, § 75, ods. 1 Zákona o rodine. Obsah odvolania otca 7. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a mal. deti zveril do jeho osobnej starostlivosti. V odvolaní tiež uviedol, že súd nezohľadnil objektívne preukázané a potvrdené skutkové okolnosti - že matka mal. detí mala po návrate detí z Nemecka na základe rozhodnutia nemeckého súdu možnosť s deťmi ostať, napriek tomu sa detí dobrovoľne vzdala a hneď nasledujúci deň po odovzdaní detí otcovi - 19.02.2017 - vrátila späť do H. za svojim priateľom, hoci v tom čase v H. nepracovala, len poberala dávky; jedno z detí sa vyjadrilo, že chce žiť s otcom počas vyšetrenia u S.. K.; podľa vyjadrenia znalcov ako aj kolízneho opatrovníka je otec plne spôsobilý postarať sa o ne, zabezpečiť im vhodné východné prostredie a stabilitu a napokon to aj sám zabezpečuje po dobu vyše 2 rokov. Taktiež je potrebné zohľadniť, že matka sa sama rozhodla opustiť SR a odviezť deti so sebou do H. bez súhlasu navrhovateľa a k ich vydaniu pristúpila až po rozhodnutí súdom. Nemenej dôležitým faktom je aj ten, že to bol práve otec, ktorý sa k danej situácii postavil vyzretým spôsobom, navrhoval rôzne kompromisy, keďže sám chcel zvrátiť daný stav a navrhoval návrat do H., spolužitie v H. Z. nad N. a pod. Matka naproti tomu odišla do H., hoci tam nemala zabezpečenú žiadnu prácu, nebola ochotná zmeniť svoje plány, resp. prispôsobiť sa, ani urobiť žiadne kompromisy a otec zastáva názor, že pri zverení detí do jej osobnej starostlivosti hrozí opätovne riziko jej odchodu s deťmi do H.. Napokon už to raz urobila. Uvedené vzorce správania možno vyvodiť aj zoboch znaleckých posudkov, podľa ktorých je matka osobnosťou nezrelou, skôr emotívne ako racionálne ladenou, ľahko ovplyvniteľnou a egocentrickejšou. osobnosť otca naproti tomu bola v posudku vykreslená ako racionálna a zrelá. Otec deťom zabezpečil stabilné výchovné prostredie, deti navštevujú v S. školu a škôlku, na žiadosť ich matky sa vzdelávajú od útleho veku v cudzích jazykoch, majú tu rodinu a kamarátov, venujú sa tu koníčkom a záľubám, zvykli si na toto prostredie, styku a kontaktom detí s matkou otec nijakým spôsobom nebráni a styk matky s deťmi rešpektuje. Znalkyňa K. odporučila deti zveriť do otcovej starostlivosti vzhľadom na to, že im doposiaľ riadne zabezpečoval ustálené výchovné prostredie. Napokon toto prostredie, ani podmienky na strane otca sa nezhoršili, ani sa výrazne nezmenili a tak sa javí byť záver súdu o zverení detí matke minimálne nelogický a rozporný s vykonaným dokazovaním. Matka poberá prídavky na deti od začiatku roku 2016, hoci sú deti od februára 2017 u neho, a na ich výživu prispela v 12/2018 sumou spolu 100 €, 01/2019 - 150 € a 02/2019 - 150 €, pričom v sumách sú zahrnuté aj detské prídavky. Dovtedy napriek vyše 2-ročnému pobytu detí u otca na ich výživu navrhovateľka ničím neprispievala. 8. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom uviedol, že otec doposiaľ zabezpečuje osobnú starostlivosť mal. deťom. Mal. deti sa pravidelne s matkou stretávajú. Deti k mame chodievajú s radosťou. Komplikácie nastávajú pri preberaní a odovzdávaní detí od otca k mame a od mami k otcovi. Rodičia nezvládajú vzájomnú komunikáciu, ktorá spôsobuje mal. deťom stres, vyvoláva v nich strach a obavy ako sa budú rodičia rozprávať. U oboch mal. detí sa prejavujú stavy úzkosti prameniace z neistoty s kým budú bývať. Mal. G. i F. ľúbia rodičov a ich túžbou je, aby mohli byť s maminou i s tatinom. 9. Matka v podanom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Hodnotenie odvolacieho súdu 10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutých častiach, nariadil vo veci odvolacie pojednávanie, zopakoval a doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie, ani na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie a je dôvodný postup podľa § 388, zákona č. 160/ 2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v jeho napadnutých častiach vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z.z o rodine (ďalej len „ZoR“,) súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. 11. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa (ďalej len „Dohovor“), záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 12. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, sa zaväzujú, že zabezpečia dieťaťu ochranu a starostlivosť nevyhnutnú pre jeho blaho, pričom budú brať ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za dieťa zodpovedných a urobia všetky potrebné zákonodarné administratívne opatrenia. 13. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, sa zaväzujú, že zabezpečia, aby inštitúcie, služby a zariadenia zodpovedné za starostlivosť a ochranu detí zodpovedali normám stanoveným kompetentnými úradmi, zvlášť po stránke bezpečnosti a ochrany zdravia, počtu a kvalifikácie personálu, ako aj kompetentného dozoru. Záujem dieťaťa teda stojí nad všetkými inými záujmami, vrátane záujmu rodiča. V konaniach, kde sa rozhoduje o výkone rodičovských práv a povinností, konať v záujme dieťaťa znamená brať do úvahy, najmä napĺňanie jeho potrieb, istoty, spokojnosti, bezpečie, vyplývajúce z citových väzieb a vzťahu dieťaťa k obom rodičom. 14. Otec v podanom odvolaní namieta nesprávny záver súdu o zverení mal. detí do osobnej starostlivosti matky, ktorý súd oprel o vyjadrenie znalkyne S.. N., podľa ktorého je vzťah detí k matke primárny a východiskový a o skutočnosť, že matka zmenila svoje pomery a presťahovala sa na Slovensko. 15. Odvolací súd vo veci nariadil pojednávanie a pokúsil sa o dosiahnutie rodičovskej dohody. Obaja rodičia zhodne konštatovali, že najlepšou formou starostlivosti o ich spoločné deti by v súčasnosti bola striedavá starostlivosť. K tomuto konštatovaniu sa pripojila aj kolízna opatrovníčka, ktorá na pojednávaní prezentovala názor detí, ktorý bol v konaní zisťovaný. Obe deti sa vyjadrili, že ich najväčšou túžbou je byť aj s mamou a otcom, ideálne by bolo, ak by rodina mohla byť spolu. Obaja rodičia ako prekážku pre výkon striedavej starostlivosti prezentovali veľkú vzdialenosť medzi bydliskami rodičov ( H. Z. nad N. - S., XXX km). Na otázku súdu, či sú ochotní kvôli deťom zmeniť bydlisko, aby mohla byť striedavá starostlivosť realizovaná sa obaja rodičia vyjadrili skôr negatívne, otec poukázal na to, že s deťmi od 18.2.2017, kedy mu ich matka odovzdala na základe rozhodnutia nemeckých súdov s deťmi býva na adrese v S., deti si tu vytvorili stabilné rodinné prostredie, navštevujú školu. On v tomto regióne dlhodobo pracuje. Matka poukázala na to, že kvôli deťom sa vrátila z H. na Slovensko, keďže v S. nemá žiadne väzby, vrátila sa do H. Z. nad N., kde bývala u matky a v súčasnosti si našla zamestnanie a samostatné bývanie. Momentálne si nevie predstaviť, že by sa mala presťahovať do S., resp. do miesta v menšej vzdialenosti od bydliska otca, aby mohla byť realizovaná striedavá starostlivosť. 16. Z vykonaného dokazovania, vrátane záverov oboch znaleckých posudkov nepochybne vyplýva, že obaja rodičia majú pre výchovu detí vytvorené rovnako dobré podmienky a spĺňajú osobnostné predpoklady pre ich výchovu. Pokiaľ obaja rodičia prejavujú o deti skutočný záujem a chcú ich mať v osobnej starostlivosti a zároveň obaja spĺňajú relevantné objektívne kritériá v približne rovnakej miere, vytvára sa prezumpcia v prospech striedavej starostlivosti. Na druhej strane však striedavá starostlivosť nemôže byť paušálne využívaná ako forma „spravodlivého“ rozdelenia starostlivosti o dieťa medzi oboch rodičov. Záujem a potreby detí je potrebné posudzovať v každom jednotlivom prípade zvlášť a so snahou o minimalizáciu negatívnych dôsledkov pre deti. V prejedávanom prípade sa deti od 18.2.2017 nachádzajú vo výchovnom prostredí otca v S., ktorému boli matkou odovzdané v dôsledku rozhodnutia súdu v H., ktorým bolo rozhodnuté o povinnosti matky odovzdať deti otcovi. V tom čase sa matka nachádzala v H. a do miesta svojho terajšieho bydliska v H. Z. nad N. sa presťahovala dňa 1.10.2018. Vzhľadom k veľkej vzdialenosti bydlísk oboch rodičov a skutočnosti, že obe deti si plnia povinnú školskú dochádzku, má odvolací súd za to, že v prejednávanom prípade napriek tomu, že obaja rodičia spĺňajú predpoklady pre výkon osobnej starostlivosti o deti a že striedavá starostlivosť sa javí ako najvhodnejšia forma úpravy vzťahov s prihliadnutím na záujem maloletých detí, nie je jej nariadenie v súčasnosti vhodné. 17. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o tom, že je vhodnejšie deti zveriť matke vzhľadom k tomu, že matka je ich primárny vzor a dievčatám veľmi chýba. Nesporne, v konaní táto skutočnosť bola preukázaná a je potrebné dať za pravdu tomuto záveru. Na druhej strane, deti od februára 2017 žijú s otcom. Matka sa vrátila do Nemecka a následne sa v priebehu konania v mesiaci október 2018 presťahovala na Slovensko. Odvolací súd vysoko oceňuje krok matky, ktorý urobila, aby mala možnosť byť v čo najbližšom kontakte so svojimi dcérkami, ktoré ju nesporne veľmi potrebujú. Na druhej strane je potrebné prihliadnuť na stabilitu vzťahov, ktoré mal. deťom vytvoril ich otec po tom, ako mu boli odovzdané matkou. Deti sa tri roky nachádzajú vo výchovnom prostredí otca, ktorý im vytvoril všetky podmienky pre ich zdravý vývin a zabezpečuje ich potreby, záujmy a plnenie školských povinností na vysokej úrovni. Matka si po návrate na Slovensko našla prácu, bývanie, svoju situáciu zastabilizovala. Deti majú v súčasnosti aj v mieste jej bydliska vytvorené vhodné podmienky pre výchovu. Zvažujúc všetky relevantné kritériá záujmu mal. detí sa však odvolací súd pri úprave rodičovských práv priklonil k názoru, že vzhľadom k potrebe zachovania stability výchovného prostredia je v súčasnosti namieste zverenie mal. detí do starostlivosti otca. Primárnym dôvodom pre nenariadenie striedavej osobnej starostlivosti v danom prípade je podľa názoru odvolacieho súdu vzdialenosť bydlísk rodičov, ktorá by bola prekážkou pre jej realizáciu najmä s prihliadnutím k plneniu povinnej školskej dochádzky u oboch detí. V prípade, ak by sa matka rozhodla presťahovať sa bližšie k súčasnému miestu pobytu detí, bola by táto situácia považovaná za zmenu pomerov a do úvahy by prichádzalo nariadenie striedavej starostlivosti. Právo zastupovať deti a spravovať ich majetok ostáva zachované obom rodičom. Realizovať ho budú v bežných veciach každý samostatne na základe svojho rozhodnutia, o podstatných veciach musia rozhodovať spoločne. 18. Ako to vyplýva za vykonaného dokazovania, matka je zamestnaná, jej príjem predstavuje 762 Eur mesačne. Mal. G. má 10 rokov, mal. F. má 7 rokov. Obe deti navštevujú ZŠ, sú zdravé, potreby majú primerané veku. Vychádzajúc z potrieb mal. detí s prihliadnutím k zárobkovým možnostiam matky, určil súd výživné na mal. G. 120 Eur a na mal. F. 110 Eur. Odvolací podporne zohľadnil aj rozhodovaciu prax súdov Českej republiky v otázkach určovania výživného, a to vzhľadom na podobnosť právneho prostredia. Pri určovaní výšky výživného je potrebné zobrať do úvahy materiál Ministerstva spravodlivosti ČR z roku 2010 pod názvom „Doporučená výchozí rozmezí pro stanovení výše výživného za účelem sjednocení rozhodovací praxe soudů v otázkách výživného na nezaopatřené děti“ (https://justice.cz/ web/msp?clanek=opatrovnicka-agenda), podľa ktorého vekovej kategórii oprávneného dieťaťa 6 - 9 rokov zodpovedá 13 - 17 % čistého príjmu povinného rodiča a 10-14 rokov zodpovedá 15 - 19 % čistého príjmu povinného rodiča. Po prepočte výšky výživného percentuálny podiel výživného na mal. dieťa predstavuje z celkového čistého príjmu matky 14,4 % na mal. F. a 15,7 % na mal. G.. Dlžné výživné odvolací súd neurčoval vzhľadom k tomu, že otec v konaní toto nepožadoval, udával, že na výživnom sa rodičia doposiaľ dohodli. 18. Je potrebné poukázať na závery znaleckých posudkov, ktoré zhodne konštatujú, že matka deťom veľmi chýba a absencia matky v ich živote sa veľmi negatívne prejavuje na ich psychike. Z vykonaného dokazovania je zrejmý prítomný konflikt rodičov, ktorý sa prejavuje pri styku detí s matkou. Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná a odvolací súd nemá za to, že by tomu bolo inak v predmetnej právnej veci. Záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova maloletého dieťaťa predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletého dieťaťa. V procese socializácie maloletého dieťaťa je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu detí) je prikázaná obom rodičom; preto, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je dôvod na to, aby rodič, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, aby sa tento rodič s maloletým dieťaťom nestretával, resp. stretával vo veľmi obmedzenom rozsahu. 20. Jedným z výrazných prostriedkov pre zabezpečenie spoluúčasti druhého rodiča na výchove a udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta je osobný styk rodiča s mal. dieťaťom. Úlohou rodiča je pochopiteľne, aby pri styku s dieťaťom len pozitívnym spôsobom uplatňoval svoju výchovnú úlohu. Na druhej strane, úlohou rodiča, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je so zreteľom na záujem dieťaťa na prospešnom styku s druhým rodičom vytvárať vhodné podmienky pre tento styk a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k druhému rodičovi. Byť spolu znamená pre rodiča a jeho dieťa jeden zo základných prvkov rodinného života, a to aj napriek nezhodám vo vzťahoch medzi rodičmi. Ako vyplýva z Dohovoru o právach dieťaťa, dieťa má právo udržovať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi a obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa (čl. 9 ods. 3 a čl. 18 ods. 1). Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu vyplýva, že v záujme dieťaťa spravidla je, aby bolo v starostlivosti oboch rodičov, kde každý z nich poskytuje dieťaťu láskyplnú starostlivosť a každý svojim dielom prispieva k osobnostnému vývoju dieťaťa. Preto akékoľvek obmedzenie tohto aspektu rodinného života (styku medzi rodičom a dieťaťom), musí byť riadne a starostlivo odôvodnené, teda musí sledovať legitímny cieľ najlepšieho záujmu dieťaťa a byť tomuto cieľu primerané. Kritéria pre rozhodovanie o zverení dieťaťa do starostlivosti sa analogicky uplatnia aj v prípade rozhodovania o styku. V tomto ohľade všeobecne platí, že súdne konanie má byť vedené, a prijaté opatrenia majú byť učinené vždy v najlepšom záujme dieťaťa (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa). Pokiaľ všeobecné súdy rozhodujú o úprave styku, je nutné vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov, a teda ak je rozhodnutím súdu zverené do starostlivosti jedného z rodičov, potom by tomuto dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takáto úprava je spravidla vždy v "najlepšom záujme dieťaťa", pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého iného, dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané.... Vo všeobecnej rovine je možné súhlasiť s doktrinálnym záverom, že "styk by mal byť stanovený v rozsahu, ktorý umožní nerezidentnému rodičovi v dostatočnej miere participovať na bežných každodenných záležitostiach dieťaťa, rovnako ako na jeho voľnočasových aktivitách (viď uznesenie ÚS ČR, sp.zn. I.ÚS 955/15 z 14. 3. 2017). 19. V súlade s citovanými doktrinálnymi závermi súdov ohľadom kritérií pre rozhodovanie o styku nerezidentného rodiča s dieťaťom rešpektujúc záujem maloletých detí odvolací súd upravil styk v rozsahu, ktorý umožní vytvoriť dostatočný priestor pre realizáciu rodičovskej starostlivosti zo strany matky. Je potrebné ako špecifikum prejednávaného prípadu skonštatovať, že to, že sa otec s deťmi odsťahoval do S., nebolo na základe dohody rodičov, ale dôsledok uloženia súdnej povinnosti matke deti otcovi odovzdať. Hoci sa rodičia pred odchodom matky do H. dohodli, že bydlisko detí bude v H. Z. nad N., otec sa po rozhodnutí súdu rozhodol deti zobrať do S., kde mal vytvorené zázemie v rodinnom dome jeho matky. Vytvorila sa tak vzdialenosť, ktorú je potrebné v súčasnosti prekonávať pri styku. Matka by sa pri predávaní a odovzdávaní detí v mieste bydliska otca dostala do fakticky nevýhodnej situácie, ktorú nezavinila. V záujme vyváženia prekážok spojených s realizáciu styku považuje odvolací súd za vhodné, aby tieto prekážky boli rovnomerne rozdelené na oboch rodičov. Preto pri úprave styku určil povinnosť otcovi deti odovzdať v mieste bydliska matky a matke povinnosť deti odovzdať v mieste bydliska otca. Obaja rodičia budú musieť vynaložiť na realizáciu styku nielen približne rovnakú finančnú čiastku, ale aj energiu a čas. Taktiež za účelom maximalizácie kontaktu detí s mamou, odvolací súd upravil styk prostredníctvom internetovej služby Skype. 20. Odvolací súd z uvedených dôvodov pristúpil k zmene rozsudku postupom podľa § 388 C.s.p.. a zveril mal. deti do osobnej starostlivosti otca, určil výživné a upravil styk. 21. Vlastným prieskumom súdneho spisu odvolací súd zistil, že Okresný súd Poprad uznesením č. k. 15P 89/2017-931 zo dňa 04.09.2018 nepriznal S.. E. N. odmenu za výkon znaleckej činnosti, s poukazom na zánik práva na svedočné. 22. Uznesenie odvolaním napadla znalkyňa, s odôvodnením, že na základe predvolania súdom na pojednávanie vystupuje v postavení znalca, nie svedka. Žiada priznať odmenu za výkon znaleckej činnosti, výšku ktorej špecifikovala. Súd prvej inštancie o odvolaní znalkyne nerozhodol. 23. Odvolací súd úvodom poznamenáva, že napadnutým uznesením bolo rozhodnuté o nároku znalkyne na náhradu jej trov konania. Proti tomuto uzneseniu je v zmysle ust. § 357 písm. m ) CSP prípustné odvolanie. 24. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov, vyšší súdny úradník nemôže vydať rozhodnutie, proti ktorému zákon pripúšťa odvolanie. 25. Vyšší súdny úradník je štátny zamestnanec, ktorý je oprávnený vykonávať úkony súdu v civilnom procese, správnom súdnom procese, v trestnom konaní, v konkurznom konaní a inú činnosť súdu v rozsahu ustanovenom zákonom č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov. Uznesenie o nároku na náhradu trov konania, vydané vyšším súdnym úradníkom, je potrebné považovať za nezákonné, nakoľko v zmysle ust. § 5 ods. 2 zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov vyšší súdny úradník nie je oprávnený vydať rozhodnutie, proti ktorému zákon pripúšťa odvolanie. 26. Z tohto dôvodu odvolací zrušil napadnuté uznesenie v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP, keďže uznesenie Okresného súdu Poprad č. k. 15P 89/2017-931 zo dňa 04.09.2018 bolo vydané osobou, ktorá na to nebola splnomocnená zákonom (výrok V. rozsudku). 27. Po učinenom vecnom prieskume odvolania znalkyne, toto považuje odvolací súd za nedôvodné. Znalkyňa vypracovala na základe objednávky matky súkromný znalecký posudok, ku ktorému bola vypočutá súdom na pojednávaní. Na doplňujúce otázky účastníkov konania odpovedala znalkyňa podaním zo dňa 28.06.2018, odmenu ktorého si uplatnila. Je potrebné uviesť, že nie súd, ale len účastníci konania položili znalkyni otázky, tieto jej boli zaslané prípisom, nie uložené uznesením súdu. V tomto ponímaní je podanie znalkyne zo dňa 28.06.2018 pokračovaním jej výsluchu na pojednávaní, ktoré bolo z nepredvídateľných okolností odročené. 28. Podľa § 208 ods. 3 CSP, ak je to účelné, môže súd znalca vyslúchnuť o skutočnostiach uvádzaných v znaleckom posudku. 29. Podľa § 258 ods. 1, 2 CSP, náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov súd prizná aj znalcovi, ak bol vyslúchnutý podľa § 208 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2015/160/>. Náhrada podľa odsekov 1 a 2 sa uplatňuje pri podaní výpovede, najneskôr však do desiatich dní, inak právo na náhradu podľa odsekov 1 a 2 zaniká. 30. Priznanie nárokov, vyplývajúcich z výsluchu znalkyne, sa riadia ust. § 208 ods. 3 v spojení s ust. § 258 ods. 1, 2 CSP. Znalkyni prislúcha nárok na náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov, tento však nebol zo strany znalkyne včas uplatnený, v dôsledku čoho jej nárok v zmysle ust. § 258 ods. 2 zaniká. 31. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd znalkyni náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov nepriznal (výrok VI. rozsudku). 32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP. 33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).