Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 13CoE/57/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720201291 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8720201291.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského v exekučnej veci oprávneného J.. Q. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. 1, XXX XX W., právne zastúpený advokátskou kanceláriou Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nám. sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, proti povinnej J.. R. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX/XX, XXX XX N. V. N. M., právne zastúpená advokátskou kanceláriou Advokáti Heinrich, s.r.o., so sídlom Skautská 12, 949 01 Nitra, IČO: 36 865 966, za účasti maloletých detí: Z. V., nar. XX.XX.XXXX a R. V., nar. XX.XX.XXXX, obe trvale bytom u oprávneného, zastúpené kolíznym opatrovníkom U. W. W., o výkon rozhodnutia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č.k. 14Em/2/2020-15 zo dňa 02.06.2020, takto jednohlasne r o z h o d o l : Zrušuje uznesenie a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „Nariaďuje výkon rozhodnutia - rozsudku Krajského súdu Prešov č.k. 24CoP/84/2019- zo dňa 19.03.2020 ohľadne výroku uvedeného rozsudku, týkajúceho sa úpravy styku oprávneného - otca s maloletými Z. a R. V..“ 2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 376 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. 3. Vychádzal zo zistenia, že oprávnený podal na súde dňa 30.04.2020 návrh na výkon rozhodnutia o úprave jeho styku s maloletými deťmi. V odôvodnení návrhu poukázal na to, že rozsudkom Krajského súdu Prešov, č.k. 24CoP/84/2019 zo dňa 19.03.2020 bolo okrem iného rozhodnuté o tom, že maloleté deti boli zverené do jeho osobnej starostlivosti, pričom bol zároveň upravený styk maloletých detí s matkou. Uviedol, že dňa 21.03.2020 si matka prišla po maloleté deti do W. a odviezla ich do N. V. N. M., pričom sa dohodli, že ich otcovi privezie späť dňa XX.XX.XXXX. V súvislosti s opatreniami proti šíreniu sa pandémie vírusu COVID-19 a v súvislosti s uzavretím školských zariadení navrhol, aby deti zostali u matky ešte do XX.XX.XXXX. Uvedeného dňa však matka napísala otcovi, že deti nechcú ísť späť do W., že po ne nemá cestovať. Otec však po deti do N. V. N. M. vycestoval, matke detí sa nevedel dovolať, deti ani nevidel a vrátil sa do W. sám. Matka má aktuálne stále deti u seba a nerešpektuje súdne rozhodnutie. 4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vzhľadom na uvedený návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia a jeho odôvodnenie nariadil výkon rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 24CoP/84/2019 zo dňa 19.03.2020 ohľadne výroku uvedeného v rozsudku, týkajúceho sa dohody rodičov o úprave styku oprávneného - otca s maloletými deťmi. 5. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka. Odvolanie právne odôvodnila § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f), g) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a § 377 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“). V podanom odvolaní vzniesla matka v prvom rade námietku miestne nepríslušnosti súdu, vzhľadom na to, že maloleté deti sa v čase podania návrhu nachádzali u nej, kde majú svoje bydlisko a aj trvalý pobyt, preto je miestne príslušným Okresný súd N. V. N. M.. Zároveň poukázala na to, že na Okresnom súdu Nové Mesto nad Váhom prebieha konanie o rozvod manželstva a o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom po rozvode pod č.k. XP/XX/XXXX, ako aj konanie o zmenu v úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom pod č.k. XXP/XX/XXXX. 6. V podanom odvolaní povinná namietala, že jej súdom bolo doručené napadnuté uznesenie bez akýchkoľvek príloh a nebol jej doručený ani návrh otca, čo je v rozpore s procesnými postupmi a právom účastníka konania, čím boli porušené procesné postupy a boli jej odňaté procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V podanom odvolaní tak nevie reagovať na skutkové okolnosti, ktoré uvádza otec vo svojom návrhu a ani na právne závery, ktorými otec odôvodňuje svoj návrh, pričom z napadnutého uznesenia je zrejmé, že súd pri vydaní rozhodnutia vychádzal priamo z podania - návrhu otca. Ďalej namietala, že rozhodnutie trpí vadami nezrozumiteľnosti, pre ktoré nemôže reagovať na okolnosti označené súdom a nemôže k tomu uviesť ani príslušné odvolacie dôvody, pretože v danom prípade nenastala dohoda medzi rodičmi o styku otca s maloletými. Z uvedeného dôvodu tak dochádza k porušeniu procesných práv a porušeniu práva na spravodlivý proces. Poukázala na znenie § 3 vyhlášky č. 207/2016 Z. z., a tiež na postup súdov pred uskutočnením samotného výkonu rozhodnutia, t.j. aké všetky postupy a kroky majú súdy v zmysle právnych predpisov uskutočniť predtým, ako dôjde k vydaniu rozhodnutia, ktorým bude nariadený výkon rozhodnutia vo veci starostlivosti o maloletých. Zároveň poukázala na to, že v tomto prípade uvedené postupy dodržané neboli, pretože súd vydal napadnuté rozhodnutie skôr ako spravil akékoľvek úkony k takémuto zisťovaniu. Aj z uvedeného dôvodu preto neboli splnené procesné podmienky k vydaniu napadnutého rozhodnutia, keďže tomuto mali predchádzať iné úkony súdu. Poukázala na to, že súd zároveň nemá zistené skutkové okolnosti prípadu, na základe dôkazov (ktoré jej ani nezaslal) dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a skutkový stav neobstojí. Ďalej v podanom odvolaní rozsiahlo opísala skutkový stav v predmetnej veci, t.j. od zoznámenia sa rodičov až po súčasný stav, pričom uviedla, že mal. R. dňa XX.XX.XXXX odišla s otcom do W.. Záverom poukázala na to, že otec nekomunikuje s maloletou Z., hoci má možnosti, a len formálne sa domáha jej vrátenia späť do W.. Zároveň však neumožňuje komunikáciu s R., pričom v mesiaci jún z 9 rozsudkom stanovených prípadov sa Skype uskutočnil len 3-krát, pričom R. ani pri jednom z nich nerozprávala s matkou osamote, zároveň mal zabezpečiť styk, t.j. doviezť R. do N. V. N. M. v párnych týždňoch, pričom tak ani raz nespravil. Poukázala na to, že mal. R. je u otca, ktorý si však neplní povinnosti ustanovené rozsudkom Krajského súdu v Prešove (2x týždenne Skype rozhovor a každý párny víkend styk s matkou), teda sa nachádza v jeho „zajatí“ a je to naopak otec, ktorý si neplní svoje povinnosti ohľadne R. v súvislosti s rozsudkom a už vôbec neberie ohľad na želania a vyslovený názor maloletej R.. Na strane druhej poukázala na to, že mal. Z., ktorá je u nej pravidelne komunikuje s otcom, bez jej prítomnosti. Uviedla, že ona žiadnym spôsobom neodporuje rozsudku Krajského súdu v Prešove a podľa možností ho riadne plní. V súčasnosti sa však mal. Z. odmieta stretávať s otcom, odmieta u neho bývať. V tejto súvislosti poukázala na odborné vyšetrenia detského psychológa, ktoré neodporúčajú násilné (otcom) alebo úradné (príslušnou inštitúciou) odňatie maloletého dieťaťa od matky, čo by v súčasnej situácii pravdepodobne malo za následok vznik akútnej stresovej reakcie, resp. psychotraumy. Vzhľadom na uvedené je preto výkon rozhodnutia v súvislosti s mal. Z. úplne nedôvodný, keďže existujú ospravedlniteľné dôvody, ako aj okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a spôsobili reálny zánik uloženej povinnosti. Navrhla odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. zrušiť a návrh otca na výkon rozhodnutia zamietnuť. 7. Podaním zo dňa 27.07.2020 povinná podala návrh na výkon rozhodnutia vo veci maloletej R. 8. Oprávnený sa k podanému odvolaniu vyjadril tak, že nemá ambíciu, čas a ani prostriedky na to, aby sa vyrovnal podaniam matky, preto len stručne opätovne opísal fakty. Zdôraznil, že len 13 dní po tom, čo deti odovzdal matke, táto bez jeho vedomia navštívila psychologičku, aby získala ďalší papier, na základe ktorého by mu mohla odňať deti. Pre úplnosť uviedol, že to urobila trikrát. Poukázal tiež na to, že matka už dvakrát odňala deti z ich obvyklého miesta pobytu a posledný krát už aj z osobnej starostlivosti otca. Uviedol, že matka pristupuje k uvedenému konaniu, ako ku konaniu sporovému, v ktorom sa snaží deti „vyhrať“. Uviedol, že matka podaniami a fotografiami uvedeného druhu (maloletá kľačí pri zavretej bránke v W. a hladká psa) kŕmi súdne spisy už niekoľko rokov. Za ten čas, čo sa on o ne osobne stará, deti majú vynikajúce výsledky, on rieši ich zdravotné problémy a venuje im svoj voľný čas. Poukázal tiež na to, že v posledných dvoch podaniach sa matka rozpisuje o konaniach pred súdom v B. a konaniach pred súdom v W. a W., ktoré sú právoplatne skončené, čím tak opätovne roztáča celý „príbeh“ a snaží sa, aby súd vo vykonávacom konaní musel riešiť znova to isté. Ohľadom samotného výkonu rozhodnutia sa v podaniach nachádza len minimum vecnej a najmä podloženej argumentácie. Ďalej poukázal na to, že o úplnej bezdradnosti detí svedčí to, že sa maloletá R. vrátila k nemu domov. Matka zmenila maloletej Z. školu bez akejkoľvek jeho vedomosti. Poukázal na to, že všetky svoje tvrdenia zakladá matka na emóciách, či už vlastných alebo sa ich snaží vyvolať u detí. Uviedol, že je bezosporu pravdou, že opatrovanské konanie na rozdiel od sporového konania by malo zohľadňovať aj emocionálnu rovinu veci, no tento princíp nemôže byť bezbrehý. Deti vo veku X a XX rokov sa nemôžu presúvať po B. každý polrok podľa toho, aký majú aktuálny pocit. Poukázal na to, že ani opatrovanský súd nie je určený na to, aby pri malých deťoch zisťoval ich aktuálnu „náladu“, ale na to, aby (ak sa rodičia nevedia dohodnúť) autoritatívne rozhodol, čo je pre deti najlepšie. 9. Povinná sa k podanému vyjadreniu oprávneného vyjadrila tak, že opätovne poukázala na doručenie napadnutého uznesenia bez príloh a bez návrhu otca na nariadenie výkonu rozhodnutia. Poukázala na to, že obe deti boli u nej od 21.03.2020 na základe dohody rodičov a v danom čase neplatil rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 24CoP/84/2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.04.2020. Následne, keď rozsudok nadobudol právoplatnosť, tak už o 5 dní na to, teda 30.04.2020 podal otec návrh na výkon rozhodnutia. Podľa jej názoru ide opäť o prejav osobnosti otca (v zmysle znaleckého posudku). Poukázala na to, že v zmysle rozsudku KS mal dňa 01.05.2020 priviesť obe deti do N. V. N. M. a odovzdať ich na styk matke. Je tak zrejmé, že otec postupoval účelovo, bez ohľadu na skutočné záujmy detí. Ďalej poukázala na to, že po celý čas, čo boli deti u nej, tak mu bola umožnená komunikácia s nimi cez telefón, mal vytvorený plný kontakt s deťmi. Pri ďalšom naplánovanom stretnutí dňa 30.05.2020 v C., mal. Z. uviedla, že nechce ísť s otcom do W., aj keď sa jej na to opakovane pýtal. Mal. R. chcela ísť na pár dní k otcovi, a preto sa obaja dohodli, že R. pôjde s tým, že dňa 06.06.2020 sa opäť stretnú v C. a R. sa vráti k nej. Z uvedeného dôvodu mala aj všetky učebné pomôcky R., lebo sa mala o týždeň vrátiť, avšak toho dňa oznámil, že do C. neprídu a R. ostáva u otca. Od uvedeného termínu otec jej neumožňuje kontakt s mal. R. a nepostupuje ani podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove. Uviedla, že ne jednej strane nekomunikuje s Z., hoci možnosti má a len formálne sa domáha jej vrátenia späť do W.. Návrhy, aby sa všetci stretli, aby otec prišiel do N. V. N. M. či na iné miesto otec ignoruje. Zo strany otca tak dochádza len k tzv. formálnemu realizovaniu styku s maloletou Z. a celý prístup otca ju len traumatizuje. Ďalej matka v podanom vyjadrení opísala pokus o stretnutie dňa 24.07.2020 a dňa XX.XX.XXXX-XX.XX.XXXX, ako aj pojednávanie vo veci rozvodu dňa 28.07.2020. Rovnako opísala a poukázala na pohovor klinickej psychologičky s mal. Z. vykonaný dňa 06.08.2020. Ďalej uviedla, že maloletá Z. v súčasnosti navštevuje základnú školu v N. V. N. M. a nútený výkon rozhodnutia vo forme „odovzdania maloletej Z. otcovi“ by spôsobil zásah aj do školskej dochádzky maloletej, ktorú v súčasnosti určil súd neodkladným opatrením. Poukázala tiež na to, že výkon rozhodnutia v súvislosti s maloletou R. ohľadom stretávania sa s otcom je úplne nedôvodný, keďže sa R. nachádza u otca, ktorý znemožňuje jej styk s maloletou R.. Uviedla, že maloletá Z. býva u nej a pravidelne komunikuje s otcom bez jej prítomnosti. S maloletou bola dvakrát v W. za otcom, otec však prestal chodiť za Z. do N. V. N. M.. V súčasnosti sa mal. Z. odmieta stretávať s otcom, odmieta u neho bývať a toto jej názorové presvedčenia spočíva aj v osobe oprávneného rodiča - otca. Poukázala na odborné vyšetrenia psychológa, ktoré nedoporučujú násilné odňatie maloletého dieťaťa od matky. Výkon rozhodnutia v súvislosti s maloletou Z. ohľadom stretávania sa s otcom je preto úplne nedôvodný. Vzhľadom na uvedené dôvody mala za to, že sú tu iné dôvody, pre ktoré nie je možné rozhodnutie vykonať a navrhla, aby súd vyhlásil výkon rozhodnutia za neprípustný a konanie o výkon rozhodnutia zastavil. 10. Kolízny opatrovník sa v predmetnej veci nevyjadril. 11. Ďalšie vyjadrenia podané neboli. 12. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods. 1 C.m.p., v spojení s ust. § 34 zákona C.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. C.m.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a zistil, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 13. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p., na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 14. Podľa § 370 ods. 1 C.m.p., podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. 15. Podľa § 373 C.m.p., na konanie o výkone rozhodnutia sa použijú ustanovenia prvej časti a piateho dielu prvej hlavy druhej časti, ak nie je ustanovené inak. 16. Podľa § 376 ods. 1 C.m.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. 17. Podľa § 378 C.m.p., po vydaní uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia alebo súčasne s vydaním tohto uznesenia môže súd vykonať úkony a opatrenia smerujúce k tomu, aby došlo k dobrovoľnému splneniu povinnosti. 18. Podľa § 3 ods. 1 vyhlášky 207/2016 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej len „Vyhláška“), súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 zákona) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu (§ 376 ods. 2 zákona), pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu. 19. Podľa § 3 ods. 2 Vyhlášky, pri zisťovaní existencie ospravedlniteľných dôvodov podľa odseku 1 súd zohľadňuje najmä správanie sa povinného pri plnení povinností a správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého. 20. Podľa § 3 ods. 3 Vyhlášky, ak súd zistí, že možno existujúce ospravedlniteľné dôvody podľa odseku 1 odstrániť a plnenie rozhodnutia dosiahnuť účasťou na sociálnom poradenstve, psychologickom poradenstve alebo na inom odbornom poradenstve, povinnosť podrobiť sa poradenstvu možno nariadiť neodkladným opatrením. Neodkladné opatrenie podľa prvej vety možno nariadiť po predchádzajúcom posúdení vhodnosti a predpokladaného času trvania neodkladného opatrenia osobou, u ktorej sa má poradenstvo vykonať. 21. Podľa § 3 ods. 4 Vyhlášky, ak súd požiada v konaní o výkone rozhodnutia príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately o preverenie dôvodov nesplnenia povinnosti uloženej rozhodnutím súdu, príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vypracuje na požiadanie súdu správu, ktorá má náležitosti uvedené v § 5 písm. a) až d) vyhlášky. Ak bola ako súčasť vykonávaných opatrení podľa osobitného predpisu navrhnutá mediácia ako odborná metóda na uľahčenie riešenia konfliktných situácií v rodine, správa podľa prvej vety obsahuje aj informáciu o mediácii. 22. Podľa § 3 ods. 5 Vyhlášky, ak súd zistí až po vydaní uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia, že existujú ospravedlniteľné dôvody podľa odseku 1, súd nepostupuje podľa § 379, 382 a 383 zákona a neuskutoční sa výkon rozhodnutia. 23. Podľa § 3 ods. 6 vyhlášky, ustanovenie odseku 5 nebráni, aby súd najmä na účely zistenia existencie dôvodov nepodrobenia sa rozhodnutiu nariadil pojednávanie podľa § 379 ods. 1 prvej vety zákona. Rovnako ustanovenie odseku 5 nebráni, aby súd postupoval podľa odseku 3. 24. Podľa § 4 ods. 1 Vyhlášky, ak možno účel odkladu výkonu rozhodnutia (§ 389 ods. 1 zákona) dosiahnuť inak a vzhľadom na záujem oprávneného nie je vhodné výkon rozhodnutia odložiť, možno na účely ochrany maloletého pred ujmou nariadiť neodkladné opatrenie. 25. Podľa § 4 ods. 2 Vyhlášky, neodkladné opatrenie, z ktorého vyplýva povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu, psychologickému poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu, sa nariadi po predchádzajúcom posúdení vhodnosti a predpokladaného času trvania neodkladného opatrenia osobou, ktorá má poradenstvo poskytnúť. 26. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. 27. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesplnením procesných podmienok, porušením práva na spravodlivý proces, inou vadou konania, nesprávnym skutkovým zistením, neobstátim zisteného skutkového stavu a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05). 28. K námietke nesplnenia procesných podmienok odvolací súd uvádza, že procesné podmienky, sú vo svojej podstate podmienky konania, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť. V teórii civilného práva sa tieto podmienky kategorizujú do štyroch skupín, a to vecné procesné podmienky (žaloba, splnenie poplatkovej povinnosti), podmienky na strane súdu (právomoc, príslušnosť, zákonné obsadenie súdu), podmienky na strane účastníkov/strán sporu (procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, prípadné povinné zastúpenie advokátom, spôsobilosť byť zástupcom, riadne plnomocenstvo zástupcu) a tzv. negatívne procesné podmienky (res iudicata). Skúmanie týchto procesných podmienok je úradnou povinnosťou súdu, a to počas celého priebehu konania, s výnimkou skúmania podmienky všeobecnej miestnej a osobitnej miestnej príslušnosti danej na výber, ktoré súd skúma len na námietku žalovaného, a to pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí. V prípade, ak súd zistí nedostatky v procesných podmienkach, musí skúmať, či sú tieto nedostatky odstrániteľné alebo neodstrániteľné. O odstrániteľné nedostatky v procesných podmienkach ide vtedy, ak sa súd po ich zistení pokúsi tieto odstrániť, či už vlastným postupom alebo výzvou tej sporovej strane, na ktorej tento nedostatok vznikol. V prípade, ak ide o neodstrániteľné nedostatky v procesných podmienkach, alebo ak nedošlo k odstráneniu odstrániteľného nedostatku procesnej podmienky, je dôvod na zastavenie konania. V prípade, ak súd vec prejednal a rozhodol aj napriek uvedeným nedostatkom, potom konanie trpí vadou nesplnenia procesných podmienok. Odvolací súd však nezistil naplnenie tejto odvolacej námietky. 29. K námietke porušenia práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký, pričom medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožnil realizáciu práv strany sporu dosiahol určitú intenzitu, ktorá odôvodňuje záver o tom, že potom sa celé konanie nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu musí byť však hodnotené v kontexte celého konania, t.j. vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.. Zároveň tiež nie je možné prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva, ktoré tvoria právo na spravodlivý proces zákon normuje ako samostatné odvolacie dôvody. V predmetnom prípade mal odvolací súd za to, že táto odvolacia námietka bola naplnená, a to jednak nedostatočným odôvodnením napadnutého uznesenia súdom prvej inštancie, čím svoje rozhodnutie zaťažil nepreskúmateľnosoťou a jednak aj tým, že procesne pochybil, keď povinnej okrem vydaného uznesenia nedoručil aj návrh otca. 30. K námietke, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci odvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takáto iná vada však v posudzovanom spore odvolacím súdom zistená nebola. 31. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka bola naplnená, a to z toho dôvodu, že súd prvej inštancie pri prejednaní a rozhodovaní veci vychádzal len zo skutočností tvrdených oprávneným v podanom návrhu. 32. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Odvolací súd má za to, že táto odvolacia námietka bola naplnená, pretože súd prvej inštancie neaplikoval na predmetný prípad všetky právne predpisy vzťahujúce sa na konanie o výkon rozhodnutia. 33. Konanie o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých predstavuje osobitný druh civilného procesu, ktorý zvykne byť označovaný aj ako tzv. personálna exekúcia, pretože predmetom takejto exekúcie je osoba - maloleté dieťa. Z uvedeného dôvodu preto vykonávacie konanie vykazuje určité odlišnosti od „klasického“ exekučného konania. V rámci výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých súd realizuje výkon tých práv a povinností, ktoré boli judikované v základnom konaní, a teda v zásade výkon rozhodnutia vo veciach maloletých nastáva väčšinou až po nadobudnutí vykonateľnosti rozhodnutia v základnom konaní. Samotné vykonávacie konanie prebieha v niekoľkých fázach, a to: 1. začatie vykonávacieho konania (na návrh alebo ex offo), 2. zisťovanie skutočností, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu, 3. vydanie rozhodnutia o nariadení výkonu rozhodnutia alebo vydanie uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia. V prípade, ak súd vydá rozhodnutie, ktorým nariadi výkon rozhodnutia konanie vykonávacie konanie pokračuje ďalšími fázami, a to: 4. preventívnou fázou (obligatórne sa vydáva výzva na plnenie a fakultatívne môže súd využiť aj ďalšie možnosti - zisťovanie dôvodov neplnenia na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny; odkázať na stretnutie s mediátorom; uložiť pokutu lebo pozastaviť výplatu rodičovského príspevku, prídavku; v prípade, ak 4. fáza neviedla k dobrovoľnému plneniu (okrem prípadov, ak súd 4. fázu nerealizuje), v poslednej fáze 5. dochádza k odňatiu samotného dieťaťa. 34. Vo vzťahu k uzneseniu, ktorým bol nariadený výkon rozhodnutia vo vzťahu k maloletým umožňuje zákon podať odvolanie, avšak zákon špecifikuje len dva odvolacie dôvody, a to: (i) nevykonateľnosť exekučného titulu a (ii) zánik uloženej povinnosti okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu. Vymedzenie len týchto dôvodov vyjadruje rešpekt a autoritatívnu silu už vydaného súdneho rozhodnutia. Treba však uviesť, že v praxi sa môže vyskytnúť i prípad, kedy aj po vydaní uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia sa výkon rozhodnutia neuskutoční, pretože súd zistí, že povinný dobrovoľne plní alebo, že existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu. Súd následne nepostupuje podľa § 379, 382 a 383 C.m.p. a výkon rozhodnutia sa neuskutoční. 35. Nakoľko citované zákonné ustanovenie expressis verbis vymedzuje, že odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik uloženej povinnosti, odvolací súd sa v prvom rade zameral na existenciu uvedených zákonom prípustných dôvodov odvolania. Z vyjadrení povinnej ako aj z vyjadrení oprávneného vyplýva, že maloletá R. sa od XX.XX.XXXX nachádza v W., kde žije spolu s otcom, ktorému bola zverená do osobnej starostlivosti, preto vo vzťahu k nej nie je súdom prvej inštancie nariadený výkon rozhodnutia potrebný. Z uvedených tvrdení oprávneného a povinnej tak vyplýva, že vo vzťahu k mal. R. došlo k naplneniu druhého odvolacieho dôvodu, pretože došlo k splneniu povinnosti vo vzťahu k maloletej R., a tým došlo aj k zániku uloženej povinnosti. Na strane druhej je potrebné poukázať na to, že povinná podaním zo dňa 27.07.2020 navrhla výkon rozhodnutia vo vzťahu k mal. R., nakoľko táto sa síce nachádza u oprávneného, ale tento nedodržiava výkon právoplatné rozhodnutie súdu, nezabezpečuje styk a ani komunikáciu maloletej s povinnou. Z vyššie uvedených skutočností je tak zrejmé, že podané odvolanie bolo dôvodné. 36. Odvolací súd sa následne zaoberal aj ďalšími odvolacími námietkami povinnej. V tomto smere poukazuje na to, že musel prisvedčiť aj tým odvolacím námietkam povinnej, ktoré sa týkali nesprávneho postupu súdu prvej inštancie. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že napadnuté uznesenie obsahuje len veľmi strohé odôvodnenie, ktoré naviac len odkazuje na návrh oprávneného, ktorý bol tak v podstate jediným dôvodom pre nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia vôbec neuviedol ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia, právne argumenty, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil. Svoje rozhodnutie tak zaťažil nepreskúmateľnosťou. Rovnako z obsahu spisu nevyplýva, aby spolu s uznesením bol povinnej zasielaný aj návrh oprávneného na výkon rozhodnutia, čo s poukazom sa konštatovanú strohosť odôvodnenia napadnutého uznesenia pomerne sťažilo povinnej využiť jej právo na podanie odvolania, v ktorom sa tak nemohla plnohodnotne brániť a reagovať na prípadné iné podstatné tvrdenia oprávneného, čím došlo k zásahu do práva na spravodlivý proces. V druhom rade odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie procesne pochybil, pretože po podaní návrhu oprávneným nepostupoval v súlade s právnymi predpismi, t.j. v zmysle vyššie cit. ust. § 3 Vyhlášky mal obligatórne zisťovať dôvody, prečo sa povinná nepodrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinná nemôže podrobovať rozhodnutiu. Súd prvej inštancie však ignoroval uvedený postup a namiesto zisťovania skutkového stavu aj na strane povinnej rovno nariadil výkon rozhodnutia bez ďalšieho zisťovania (uvedené vyplýva z obsahu spisu, nakoľko za návrhom na výkon rozhodnutia je žurnalizované priamo uznesenie o výkon rozhodnutia). Z uvedeného tak vyplýva, že súdom prvej inštancie nebol dostatočne zistený skutkový stav a rovnako nebol ani dodržaný postup v zmysle príslušných právnych predpisov. Uvedené pochybenia súdu prvej inštancie sú natoľko závažné, hlavne s poukazom na to, že predmetom exekúcie sú maloleté deti, že odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, ako napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 37. K námietke miestnej nepríslušnosti odvolací súd uvádza, že pri určení miestnej príslušnosti je na konanie rozhodujúce bydlisko maloletého, nie jeho trvalý pobyt, ktorý vyplýva z evidencie obyvateľstva. Pojem bydlisko totiž nie identický s pojmom trvalý pobyt. Takéto bydlisko maloletého môže byť určené buď dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom. Pod pojem bydlisko určené iným zákonným spôsobom možno subsumovať i prípady, kedy je bydlisko určené rozhodnutím súdu - zverením maloletého dieťaťa do náhradnej starostlivosti, predosvojiteľskej starostlivosti, ochrannej výchovy, osobnej starostlivosti, striedavej staroslitovsti, nariadenie výchovného opatrenia alebo nariadené neodkladné opatrenie o zverení dieťaťa konkrétnej osobe, a to či už právnickej alebo fyzickej. Z obsahu spisu vyplýva, že maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti otca, tzn. že ich bydlisko bolo určené rozhodnutím súdu. Bydlisko maloletých je tak v W.e, teda na konanie bol a je miestne príslušný Y. súd W. a nie Y. súd N. V. N. M.. 38. Odvolací súd považuje za potrebné na tomto mieste zároveň zdôrazniť, že ďalšie pochybenia súdu prvej inštancie videl aj v samotnom vedení súdneho spisu (žurnalizácii). Povinnosťou súdu je došlé podania účastníkov konania žurnalizovať priebežne podľa toho, ako došli na súd, pričom samotný spis vzhľadom na podania účastníkov konania ako aj na úkony súdu má mať určitú časovú následnosť, teda má odrážať. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie pravdepodobne nevykonával žurnalizáciu spisu priebežne, pretože na č.l. 15 je žurnalizované uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 02.06.2020, ktorým bol nariadený výkon rozhodnutia vo veciach maloletých a na č.l. 170 je žurnalizované podanie oprávneného zo dňa 01.06.2020, s dennou pečiatkou súdu o tom, že podanie došlo dňa 03.06.2020. 39. Z vyššie uvedených dôvodov bolo preto potrebné napadnuté uznesenie v zmysle ust. § 389 ods. 1 C.s.p. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 40. Odvolací súd považuje za potrebné, a to vo vzťahu k obidvom rodičom a ich argumentom obsiahnutých v ich podaniach, ešte zvýrazniť, že prvoradý je vždy záujem (záujmy) maloletých detí a nie záujmy ich rodičov, ktoré nastupujú až v ďalšom rade. Jedným z elementárnych záujmov maloletých detí je, aby napriek rozpadu partnerského vzťahu svojich rodičov mali možnosť vytvoriť si zdravý vzťah k obidvom rodičom, žiť a rozvíjať sa v pokojnej atmosfére, bez potreby konfrontovania sa s ich napätými vzťahmi. Odvolací súd je toho názoru, že na obidvoch stranách existujú v tomto smere rezervy, ktoré je potrebné sa snažiť odstrániť čo najskorším zlepšením svojich vzájomných vzťahov a komunikácie v prospech zdravého vývoja ich maloletých detí. Odvolací súd žiadnym spôsobom nespochybňuje tvrdenia oprávneného a povinnej, že chcú hájiť najlepší záujem maloletých, avšak na druhej strane je nutné dať možnosť i druhému rodičovi, aby si vytvoril spontánny a vzájomný citový vzťah so svojim dieťaťom. Obidvaja rodičia okrem povinností k svojim detom majú vždy aj právo stretávať sa s nimi, udržiavať príbuzenské vzťahy, prípadne takéto vzťahové väzby rozvíjať. Rodičia nemôžu svoje nezhody, nedorozumenia, či akékoľvek problémy riešiť cez svoje maloleté deti, ale sú to práve oni, ktorí majú predovšetkým prihliadať na jeho záujmy a hľadať zmierne, konštruktívne riešenie, ktoré je čo najprospešnejšie pre ich maloleté dieťa. Dlhodobo pretrvávajúce nedorozumenia, či konflikty medzi rodičmi, ktoré si riešia prostredníctvom svojich detí, deti veľmi citlivo a stresujúco vnímajú, čo sa môže odzrkadliť na jeho neskoršom vývoji. 41. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní postupovať vo vyššie naznačenom smere - dôkladne zistiť skutkový stav veci, postupovať v zmysle príslušných právnych predpisov upravujúcich konanie o výkon rozhodnutia, vysporiadať sa s návrhom povinnej zo dňa 27.07.2020 na výkon rozhodnutia a následne vo veci znova rozhodnúť, a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 C.s.p. aj náležite odôvodniť. 42. O náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v uznesení, ktorým konanie o výkon rozhodnutia zastaví (§ 391 C.m.p.). 43. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).