Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 21Co/134/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716210784 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8716210784.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobcu Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanému: B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. O. XXXX/XX, M., právne zastúpený W.. Viktorom Novysedlákom, advokátom so sídlom L. Svobodu 2674/1, Poprad, o zaplatenie 170,12 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 20Csp/129/2016-73 zo dňa 03.11.2017, takto r o z h o d o l : I. P o t v r d z u j e rozsudok. II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. Predmet konania 1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 170,12 eur s príslušenstvom. II. Obsah napadnutého rozhodnutia 2. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením. 3. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 52 ods.1 až 4, § 54 ods. 1, 2, § 100 ods.1, 2, 3, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka, § 3 písm. a), § 4 ods. 1, § 6 ods. 1, § 7 ods. 1, 2 § 10 ods. 1, 3, 5 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon č. 340/2012 Z. z.) a § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. 4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie predovšetkým zistil, že žalovaný je vedený ako odberateľ elektriny v odbernom mieste elektriny N., Q. 2 od 07.09.2012, v evidencii má uvedenú adresu trvalého bydliska M., L. O. XXXX/XX. Podľa správy o revízii elektrického zariadenia dňa 14.09.2016 bola vykonaná revízia elektrických rozvodov NN v záhradnej chatke N., Q. II/C, č. p. XXXX/XXX, ktorej vlastníkom je žalovaný s manželkou. Záhradná chata je jednopodlažná murovaná budova. Z dokladov SIPO II. za obdobie rokov 2014 - 2017 súd zistil, že platby za odberné miesto M., L. O. XX vykonávala manželka žalovaného. Žalobca pritom oznámením zo dňa 22.07.2016 manželke žalovaného oznámil odhlásenie z evidencie platiteľov úhrady ku dňu 24.05.2015 po preukázaní nároku na oslobodenie od úhrady. Od uvedeného okamihu bol platiteľom úhrad žalovaný. 5. Posudzovaný právny vzťah strán je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. Súd sa v prvom rade zaoberal vznesenom námietkou premlčania, pričom dospel k záveru, že nárok je premlčaný za obdobie od 01.10.2012 do 30.11.2013. V zmysle ust. § 7 ods. 1,2 zákona č. 340/2012 Z.z. bol žalovaný povinný úhrady zaplatiť do posledného dňa príslušného mesiaca, teda 1. dňa nasledujúceho mesiaca u jednotlivých úhrad začala plynúť premlčacia doba (za mesiac november 2013 to bolo 01.12.2013). Súd preto nárok v časti zaplatenia 64,96 eur (14x 4,64 eur) považoval za premlčaný a z tohto dôvodu žalobu v tejto časti zamietol. 6. Pokiaľ ide o zvyšný nárok, t.j. úhrady za obdobie december 2013 až jún 2015, úhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,40 eura a zmluvnej pokuty vo výške 17,- eur, tak ani v tejto časti nebol nárok dôvodný. Žalovanému ako odberateľovi elektriny vznikla povinnosť platiť úhrady za služby poskytované žalobcom v oblasti vysielania a televízneho vysielania vo výške 4,64 eura mesačne, avšak na odbernom mieste M., T.. O. XX, t.j. byte, ktorý spolu s manželkou užíva. Záhradná chatka nespĺňa predpoklady stanovené v § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z.z., nakoľko vzhľadom na charakter nehnuteľnosti nie je žalovaný „odberateľom elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome“, navyše podľa § 6 ods. 1 zákona je platiteľ povinný hradiť poplatky len za jedno odberné miesto. Žalobca pritom mal prehľad o tom (žalovaného identifikoval v podanej žalobe skutočným bydliskom, nie adresou N., Q. 2), že žalovaný je platiteľom za odberné miesto v M., L. O. XX, avšak uvedenú skutočnosť ignoroval. Vzhľadom na uvedené súd žalobu zamietol aj vo zvyšku uplatneného nároku. 7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 Civilného sporového poriadku a v konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením. III. Obsah odvolania žalobcu 8. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal porušenie práva na spravodlivý proces, nesprávne vyhodnotenie dôkazov a nesprávne právne posúdenie veci. Z ods. 29 odôvodnenia rozsudku vyplýva, že odberné miesto (nehnuteľnosť), za ktoré žiada žalobca zaplatiť úhradu, nie je rodinným domom. Na základe tohto záveru potom súd 1. inštancie konštatuje, že žalovaný nie je platiteľom úhrad pre účely § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z.. Žiaden zo spomenutých listinný dôkazov však žalobcovi doručený nebol. Súd listinné dôkazy nesprávne vyhodnotil, resp. na základe týchto dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa žalobcu by totiž na konštatovanie záveru o tom, že odberné miesto nie je rodinným domom, bolo potrebné doložiť verejnou listinou, napr. listom vlastníctva, stavebným povolením, kolaudačným rozhodnutím alebo oznámením staveného úradu, že proti ohláseniu tejto stavby nemá námietky. Žalobca je presvedčený, že súd 1. inštancie vec nesprávne posúdil, ak vzťah medzi žalobcom a žalovaným vyhodnotil ako spotrebiteľský a preto aplikoval ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa. Povinnosť platiť úhrady vzniká priamo na základe zákona pričom ide o neekvivalentné plnenie, t. j. povinnosť platiť vzniká bez ohľadu na to, či platitelia služby žalobcu využívajú. Z pohľadu právnej teórie teda možno povedať, že ide svojou podstatou o neekvivalentnú verejnoprávnu dávku - daň. Ohľadom podstaty premlčania úhrad podľa zákona nastane splatnosť záväzku momentom predpokladaným v § 7 zákona alebo efektívnym doručením výzvy a uplynutím lehoty na dobrovoľné splnenie. V zmysle pravidiel formálnej logiky je zrejmé, že neexistuje iná eventualita než tie, ktoré sú uvedené vyššie a preto žalobca navrhuje odvolaciemu súdu, aby sa k jednej z nich jednoznačne priklonil a toto svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. V zmysle výslovného znenia § 6 ods. 2 zákona vzniká platiteľovi nárok na platenie úhrady len za jedno odberné miesto až po tom, čo platiteľ viacnásobný odber elektriny žalobcovi oznámi a preukáže. Po prostom prečítaní tohto zákonného ustanovenia bez potreby akéhokoľvek ďalšieho výkladu je zrejmé, že nižšie spomenutý záver z ods. 29 odôvodnenia rozsudku neobstojí. Na základe vyššie uvedeného navrhol žalobca napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd prizná žalobcovi žalovaný nárok v celom rozsahu, zaviaže ho na náhradu trov konania na súde prvej inštancie v celom rozsahu a zaviaže žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania, alternatívne, rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že správu o revízii odberného zariadenia zo dňa 14.09.2016 predložil ako prílohu k odporu, z ktorej vyplýva že odberným miestom je záhradkárska chatka. Ide o chatku bez súpisného čísla, takisto pozemok pod ňou nie je vedený na žalovaného, tento ako člen Zväzu záhradkárov má parcelu pod chatkou v dlhodobom nájme. Keďže odberné miesto elektriny nie je dom ani byt, žalovaný nárok je nezákonný a je namieste žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Správa o revízii odberného zariadenia bola súčasťou spisu a žalobca sa s ňou mohol kedykoľvek oboznámiť. Žalovaný preukázal súdu, že platí úhrady za služby na odbernom mieste L. O. XX, M., takže je vylúčený z povinnosti platiť dvakrát v zmysle ust. § 6 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z.. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil námietku premlčania a odôvodnil ju jednoznačným spôsobom v bode 28. rozsudku. Žalovaný má za to, že v danom spore ide o spotrebiteľský spor, bez diskusie je fyzickou osobou nepodnikateľom, teda spotrebiteľom. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a zaviazať žalobcu an náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%. 10. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že z jeho strany legitímne očakával, aby mu bol doručený dôkaz, ktorý bol rozhodujúci pre vydanie rozsudku. Žalovaný zároveň nepreukázal žalobcovi, že je vylúčený z povinnosti platiť za dve odberné miesta. K argumentácii o spotrebiteľskom charaktere vzťahu zopakoval, že nárok na zaplatenie úhrad vyplýva priamo zo zákona, nejde o ekvivalentné plnenie, ktoré spotrebiteľská zmluva predpokladá. 11. Žalovaný v rámci odvolacej dupliky zotrval na svojich tvrdeniach o spotrebiteľom charaktere právneho vzťahu, potrebe doručovania revíznej správy a vylúčení povinnosti platiť za dve odberné miesta. Žalobca sa zároveň nijakým spôsobom nevyjadril k námietke premlčania, preto je premlčanie potrebné vyhodnotiť ako nespornú skutočnosť. IV. Hodnotenie odvolacieho súdu 12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie, osobou oprávnenou (§§ 359, 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnutý uznesenie, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 13. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď právny vzťah medzi stranami sporu posúdil ako spotrebiteľský. V nadväznosti na uplatnenú odvolaciu námietku nespávneho právneho posúdenia veci odvolací súd uvádza, že otázka spotrebiteľskej povahy veci je relevantná najmä pokiaľ ide o použitie ustanovení zákona týkajúcich sa poučovacej povinnosti zo strany súdu, najmä vhodného spôsobu poučenia spotrebiteľa nad rámec všeobecnej poučovacej povinnosti, poučenia o viacerých možnostiach zastupovania, poučenia aj o iných spôsoboch účelnej obrany (§292 CSP). Povaha právnej veci má ďalej význam aj pri otázke prihliadania na premlčanie aj bez návrhu, pri aplikácii osobitných ustanovení o dokazovaní, pri oslobodení od platenia súdneho poplatku a ďalších procesných odlišnostiach v sporoch so slabšou stranou sporu. Aj z týchto dôvodov je posúdenie skutočností, či sa na takýto spor strán použijú ustanovenia ohľadom spotrebiteľských sporov, veľmi dôležitou. 14. V analogických prípadoch súdy nepriznali prijímateľom predmetnej služby status spotrebiteľa (porov. napr. rozhodnutie KS v Banskej Bystrici z 31.10.2017 č.k. 12Co/282/2017). Odvolací súd sa z nižšie uvedených dôvodov od uvedených názorov odkláňa. Existuje súvislosť medzi službou verejnoprávneho vysielania a sporným poplatkom, či úhradou (tiež ,,koncesionársky poplatok“), aj keď povinnosť zaplatiť tento poplatok nevyplýva z bezprostredného poskytnutia služby, ktorej priamu hodnotu by tento poplatok či úhrada predstavovala, ale tento poplatok súvisí výlučne s uzavretou zmluvou o dodávke elektrickej energie bez prípadnej súvislosti s preukázanou držbou televízneho prijímača, či rozhlasového aparátu. 15. Samotný prístup k takejto službe, tiež možno povedať, že je voľným a nepodlieha zaplateniu tohto poplatku ako v prípade napr. zaplatenia poplatku za službu prijímania kódovaných televíznych staníc, kedy až zakúpením príslušného kódovacieho zariadenia možno sledovať takéto televízne vysielanie. Ak by sa mala dať odpoveď na povahu vzťahu čo možno najstručnejšie, tým elementárnym dôvodom na podporu spotrebiteľskej povahy veci je fakt, že aj v prípade RTVS - vysielacej služby ide o službu, a ak ju žalovaný neprijal na obchodné účely (tiež profesiu či zamestnanie ), tak ide čisto o spotrebu služby. 16. Prekážkou na kvalifikovanie veci ako spotrebiteľskej nie je ani legislatívne usporiadanie vzťahov medzi RTVS a konzumentmi jej verejnej služby (porov. obdobnú zákonnú reguláciu vzťahov medzi Štátnym fondom rozvoja bývania a konzumentmi ,,verejnoprávnych“ úverov; zákon č. 607/2003 Z.z.<https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/607/> o štátnom fonde rozvoja bývania). Isteže, je problematické otvárať pri službe RTVS verejnosti tému neprijateľných zmluvných podmienok, ak zmluvy ,,niet“, no jednak nie je to celkom tak, pretože istá zmluva predsa len pre existenciu vzťahu existuje a je kruciálna (zmluva o dodávke elektriny), no dôležitejší je fakt, ako sa už súd zmienil, že spotrebiteľsko-právne konzekvencie a nevyhnutnosť ochrany spotrebiteľa predmetnej vysielacej služby vyplývajú aj z možných obchodných praktík, ku ktorým môže dôjsť aj vo vzťahoch založených zákonom posúdený, zrejme musí byť posúdený v súlade s prvotnou zmluvou (o dodávke elektriny), od ktorej sa odvíja a ktorá spotrebiteľskou zmluvou nepochybne je. 17. Napriek skutočnosti, že vzťah priamo medzi platiteľom úhrady a RTVS nevznikol tým najbežnejším spôsobom (,,zmluvou“), nemožno prehliadať skutočnosť, že podmienkou jeho vzniku je uzavretie „štandardnej“ spotrebiteľskej zmluvy. Ak teda tento „pridružený vzťah“ má byť nejakým spôsobom právne posúdený, zrejme musí byť posúdený v súlade s prvotnou zmluvou (o dodávke elektriny), od ktorej sa odvíja a ktorá spotrebiteľskou zmluvou nepochybne je. V nadväznosti na uvedené sa súd prvej inštancie správne zaoberal skúmaním premlčania dlhu riadiac sa ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a správne na vec aplikoval všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka. 18. Podľa § 167 ods. 4 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, doručí vyjadrenie žalobcu podľa odseku 3 žalovanému do vlastných rúk a umožní mu, aby sa k nemu vyjadril v lehote určenej súdom. Žalovaný uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na svoju obranu; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalovaného o následkoch sudcovskej koncentrácie konania. 19. K uplatnenej odvolacej námietke nesprávneho procesného postupu, ktorým súd nedoručil žalovanému listinný dôkazom o tom, že odberné miesto nie je bytom či rodinným domom, odvolací súd uvádza, že žalovaný tento listinný dôkaz v procese doručovania žaloby a vyjadrení k nej podaných, predložil súdu až v rámci žalobnej dupliky, ktorú súd v zmysle dikcie ust. § 167 ods. 4 CSP nemá povinnosť doručovať ostatným subjektom konania. 20. Je potrebné zároveň pripomenúť, že na pojednávaní konanom dňa 03.11.2017 právny zástupca žalovaného súdu opätovne predložil dôkazy o tom, že odberné miesto sa nachádza v záhradkárskej osade. Žalovaný sa však pojednávania z vlastnej vôle nezúčastnil. Obsah listín predložených žalovaným bol v tomto prípade postačujúci na objasnenie veci a na dostatočné posúdenie skutkového stavu. Práva žalovaného neboli porušené a postupom súdu mu nebola odňatá možnosť konať pred súdom. Žalovaný v konečnom dôsledku využil svoje právo podať proti rozhodnutiu súdu odvolanie, čím tak vyjadril svoje námietky a nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie, ku ktorým súd dospel z predložených listinných dôkazov. Uplatnená odvolacia námietka odňatia možnosti konať pred súdom preto nebola dôvodná. 21. Z rozhodnutia správcu dane, obce Hranovnica, správy o revízii elektrického zariadenia a výpisu z návrhu projektových úprav vyplýva, že odberné miesto je záhradkárskou chatou, ktorá nespĺňa predpoklady stanovené v § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z.z. platiteľa úhrady za služby verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania poskytovaných Rozhlasom a televíziou Slovenska. 22. Za daného stavu súd prvej inštancie správne postupoval, keď žalobu zamietol. Z tohto dôvodu odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP. 23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné, v dôsledku čoho nárok na náhradu trov dovolacieho konania patrí úspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).