Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 21Co/134/2018 z 27. 2. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 27. februára 2019, sp. zn. 21Co/134/2018, ECLI:SK:KSPO:2019:8716210784.1 Krajský súd Prešov | 21Co/134/2018 | ECLI:SK:KSPO:2019:8716210784.1 | 2019-02-27 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/382569a4-09e0-45b0-842e-4f80a9860cce Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8716210784.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/134/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716210784
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8716210784.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov
senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobcu Rozhlas a televízia Slovenska,
so sídlom Mlynská dolina, Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanému: B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
L. O. XXXX/XX, M., právne zastúpený W.. Viktorom Novysedlákom, advokátom so sídlom L. Svobodu
2674/1, Poprad, o zaplatenie 170,12 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Poprad č. k. 20Csp/129/2016-73 zo dňa 03.11.2017, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 170,12 eur s príslušenstvom.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom žalobu
zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, o ktorých
súd rozhodne samostatným uznesením.

3. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 52 ods.1 až 4, § 54 ods. 1, 2, § 100 ods.1, 2, 3, § 101, § 103
Občianskeho zákonníka, § 3 písm. a), § 4 ods. 1, § 6 ods. 1, § 7 ods. 1, 2 § 10 ods. 1, 3, 5 zákona č.
340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon č. 340/2012 Z. z.) a § 5b zákona č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov.

4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie predovšetkým zistil, že žalovaný je vedený ako
odberateľ elektriny v odbernom mieste elektriny N., Q. 2 od 07.09.2012, v evidencii má uvedenú adresu
trvalého bydliska M., L. O. XXXX/XX. Podľa správy o revízii elektrického zariadenia dňa 14.09.2016
bola vykonaná revízia elektrických rozvodov NN v záhradnej chatke N., Q. II/C, č. p. XXXX/XXX, ktorej
vlastníkom je žalovaný s manželkou. Záhradná chata je jednopodlažná murovaná budova. Z dokladov
SIPO II. za obdobie rokov 2014 - 2017 súd zistil, že platby za odberné miesto M., L. O. XX vykonávala
manželka žalovaného. Žalobca pritom oznámením zo dňa 22.07.2016 manželke žalovaného oznámil



odhlásenie z evidencie platiteľov úhrady ku dňu 24.05.2015 po preukázaní nároku na oslobodenie od
úhrady. Od uvedeného okamihu bol platiteľom úhrad žalovaný.

5. Posudzovaný právny vzťah strán je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. Súd sa v
prvom rade zaoberal vznesenom námietkou premlčania, pričom dospel k záveru, že nárok je premlčaný
za obdobie od 01.10.2012 do 30.11.2013. V zmysle ust. § 7 ods. 1,2 zákona č. 340/2012 Z.z. bol žalovaný
povinný úhrady zaplatiť do posledného dňa príslušného mesiaca, teda 1. dňa nasledujúceho mesiaca
u jednotlivých úhrad začala plynúť premlčacia doba (za mesiac november 2013 to bolo 01.12.2013).
Súd preto nárok v časti zaplatenia 64,96 eur (14x 4,64 eur) považoval za premlčaný a z tohto dôvodu
žalobu v tejto časti zamietol.

6. Pokiaľ ide o zvyšný nárok, t.j. úhrady za obdobie december 2013 až jún 2015, úhradu poštových
sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,40 eura a zmluvnej pokuty vo výške 17,- eur, tak ani v tejto
časti nebol nárok dôvodný. Žalovanému ako odberateľovi elektriny vznikla povinnosť platiť úhrady za
služby poskytované žalobcom v oblasti vysielania a televízneho vysielania vo výške 4,64 eura mesačne,
avšak na odbernom mieste M., T.. O. XX, t.j. byte, ktorý spolu s manželkou užíva. Záhradná chatka
nespĺňa predpoklady stanovené v § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z.z., nakoľko vzhľadom na charakter
nehnuteľnosti nie je žalovaný „odberateľom elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu
v byte alebo v rodinnom dome“, navyše podľa § 6 ods. 1 zákona je platiteľ povinný hradiť poplatky
len za jedno odberné miesto. Žalobca pritom mal prehľad o tom (žalovaného identifikoval v podanej
žalobe skutočným bydliskom, nie adresou N., Q. 2), že žalovaný je platiteľom za odberné miesto v M.,
L. O. XX, avšak uvedenú skutočnosť ignoroval. Vzhľadom na uvedené súd žalobu zamietol aj vo zvyšku
uplatneného nároku.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 Civilného sporového poriadku a v konaní
úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne
samostatným uznesením.

III. Obsah odvolania žalobcu

8. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal porušenie práva
na spravodlivý proces, nesprávne vyhodnotenie dôkazov a nesprávne právne posúdenie veci. Z ods.
29 odôvodnenia rozsudku vyplýva, že odberné miesto (nehnuteľnosť), za ktoré žiada žalobca zaplatiť
úhradu, nie je rodinným domom. Na základe tohto záveru potom súd 1. inštancie konštatuje, že žalovaný
nie je platiteľom úhrad pre účely § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z.. Žiaden zo spomenutých listinný
dôkazov však žalobcovi doručený nebol. Súd listinné dôkazy nesprávne vyhodnotil, resp. na základe
týchto dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa žalobcu by totiž na konštatovanie
záveru o tom, že odberné miesto nie je rodinným domom, bolo potrebné doložiť verejnou listinou,
napr. listom vlastníctva, stavebným povolením, kolaudačným rozhodnutím alebo oznámením staveného
úradu, že proti ohláseniu tejto stavby nemá námietky. Žalobca je presvedčený, že súd 1. inštancie
vec nesprávne posúdil, ak vzťah medzi žalobcom a žalovaným vyhodnotil ako spotrebiteľský a preto
aplikoval ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa. Povinnosť platiť úhrady vzniká priamo na základe
zákona pričom ide o neekvivalentné plnenie, t. j. povinnosť platiť vzniká bez ohľadu na to, či platitelia
služby žalobcu využívajú. Z pohľadu právnej teórie teda možno povedať, že ide svojou podstatou o
neekvivalentnú verejnoprávnu dávku - daň. Ohľadom podstaty premlčania úhrad podľa zákona nastane
splatnosť záväzku momentom predpokladaným v § 7 zákona alebo efektívnym doručením výzvy a
uplynutím lehoty na dobrovoľné splnenie. V zmysle pravidiel formálnej logiky je zrejmé, že neexistuje iná
eventualita než tie, ktoré sú uvedené vyššie a preto žalobca navrhuje odvolaciemu súdu, aby sa k jednej
z nich jednoznačne priklonil a toto svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. V zmysle výslovného znenia §
6 ods. 2 zákona vzniká platiteľovi nárok na platenie úhrady len za jedno odberné miesto až po tom, čo
platiteľ viacnásobný odber elektriny žalobcovi oznámi a preukáže. Po prostom prečítaní tohto zákonného
ustanovenia bez potreby akéhokoľvek ďalšieho výkladu je zrejmé, že nižšie spomenutý záver z ods. 29
odôvodnenia rozsudku neobstojí. Na základe vyššie uvedeného navrhol žalobca napadnutý rozsudok
zmeniť tak, že súd prizná žalobcovi žalovaný nárok v celom rozsahu, zaviaže ho na náhradu trov konania
na súde prvej inštancie v celom rozsahu a zaviaže žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania,
alternatívne, rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.



9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že správu o revízii odberného zariadenia zo
dňa 14.09.2016 predložil ako prílohu k odporu, z ktorej vyplýva že odberným miestom je záhradkárska
chatka. Ide o chatku bez súpisného čísla, takisto pozemok pod ňou nie je vedený na žalovaného,
tento ako člen Zväzu záhradkárov má parcelu pod chatkou v dlhodobom nájme. Keďže odberné miesto
elektriny nie je dom ani byt, žalovaný nárok je nezákonný a je namieste žalobu v celom rozsahu
zamietnuť. Správa o revízii odberného zariadenia bola súčasťou spisu a žalobca sa s ňou mohol
kedykoľvek oboznámiť. Žalovaný preukázal súdu, že platí úhrady za služby na odbernom mieste L. O.
XX, M., takže je vylúčený z povinnosti platiť dvakrát v zmysle ust. § 6 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z..
Súd prvej inštancie správne vyhodnotil námietku premlčania a odôvodnil ju jednoznačným spôsobom
v bode 28. rozsudku. Žalovaný má za to, že v danom spore ide o spotrebiteľský spor, bez diskusie je
fyzickou osobou nepodnikateľom, teda spotrebiteľom. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a zaviazať
žalobcu an náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

10. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že z jeho strany legitímne očakával, aby mu bol doručený
dôkaz, ktorý bol rozhodujúci pre vydanie rozsudku. Žalovaný zároveň nepreukázal žalobcovi, že je
vylúčený z povinnosti platiť za dve odberné miesta. K argumentácii o spotrebiteľskom charaktere vzťahu
zopakoval, že nárok na zaplatenie úhrad vyplýva priamo zo zákona, nejde o ekvivalentné plnenie, ktoré
spotrebiteľská zmluva predpokladá.

11. Žalovaný v rámci odvolacej dupliky zotrval na svojich tvrdeniach o spotrebiteľom charaktere právneho
vzťahu, potrebe doručovania revíznej správy a vylúčení povinnosti platiť za dve odberné miesta. Žalobca
sa zároveň nijakým spôsobom nevyjadril k námietke premlčania, preto je premlčanie potrebné vyhodnotiť
ako nespornú skutočnosť.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa
§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas
podané odvolanie, osobou oprávnenou (§§ 359, 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnutý uznesenie, bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie
je dôvodné.

13. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď právny vzťah medzi stranami sporu posúdil ako
spotrebiteľský. V nadväznosti na uplatnenú odvolaciu námietku nespávneho právneho posúdenia veci
odvolací súd uvádza, že otázka spotrebiteľskej povahy veci je relevantná najmä pokiaľ ide o použitie
ustanovení zákona týkajúcich sa poučovacej povinnosti zo strany súdu, najmä vhodného spôsobu
poučenia spotrebiteľa nad rámec všeobecnej poučovacej povinnosti, poučenia o viacerých možnostiach
zastupovania, poučenia aj o iných spôsoboch účelnej obrany (§292 CSP). Povaha právnej veci má ďalej
význam aj pri otázke prihliadania na premlčanie aj bez návrhu, pri aplikácii osobitných ustanovení o
dokazovaní, pri oslobodení od platenia súdneho poplatku a ďalších procesných odlišnostiach v sporoch
so slabšou stranou sporu. Aj z týchto dôvodov je posúdenie skutočností, či sa na takýto spor strán použijú
ustanovenia ohľadom spotrebiteľských sporov, veľmi dôležitou.

14. V analogických prípadoch súdy nepriznali prijímateľom predmetnej služby status spotrebiteľa (porov.
napr. rozhodnutie KS v Banskej Bystrici z 31.10.2017 č.k. 12Co/282/2017). Odvolací súd sa z nižšie
uvedených dôvodov od uvedených názorov odkláňa. Existuje súvislosť medzi službou verejnoprávneho
vysielania a sporným poplatkom, či úhradou (tiež ,,koncesionársky poplatok“), aj keď povinnosť zaplatiť
tento poplatok nevyplýva z bezprostredného poskytnutia služby, ktorej priamu hodnotu by tento poplatok
či úhrada predstavovala, ale tento poplatok súvisí výlučne s uzavretou zmluvou o dodávke elektrickej
energie bez prípadnej súvislosti s preukázanou držbou televízneho prijímača, či rozhlasového aparátu.

15. Samotný prístup k takejto službe, tiež možno povedať, že je voľným a nepodlieha zaplateniu tohto
poplatku ako v prípade napr. zaplatenia poplatku za službu prijímania kódovaných televíznych staníc,
kedy až zakúpením príslušného kódovacieho zariadenia možno sledovať takéto televízne vysielanie. Ak
by sa mala dať odpoveď na povahu vzťahu čo možno najstručnejšie, tým elementárnym dôvodom na
podporu spotrebiteľskej povahy veci je fakt, že aj v prípade RTVS - vysielacej služby ide o službu, a ak
ju žalovaný neprijal na obchodné účely (tiež profesiu či zamestnanie ), tak ide čisto o spotrebu služby.



16. Prekážkou na kvalifikovanie veci ako spotrebiteľskej nie je ani legislatívne usporiadanie vzťahov
medzi RTVS a konzumentmi jej verejnej služby (porov. obdobnú zákonnú reguláciu vzťahov medzi
Štátnym fondom rozvoja bývania a konzumentmi ,,verejnoprávnych“ úverov; zákon č. 607/2003
Z.z. o štátnom fonde rozvoja bývania).
Isteže, je problematické otvárať pri službe RTVS verejnosti tému neprijateľných zmluvných podmienok,
ak zmluvy ,,niet“, no jednak nie je to celkom tak, pretože istá zmluva predsa len pre existenciu vzťahu
existuje a je kruciálna (zmluva o dodávke elektriny), no dôležitejší je fakt, ako sa už súd zmienil, že
spotrebiteľsko-právne konzekvencie a nevyhnutnosť ochrany spotrebiteľa predmetnej vysielacej služby
vyplývajú aj z možných obchodných praktík, ku ktorým môže dôjsť aj vo vzťahoch založených zákonom
posúdený, zrejme musí byť posúdený v súlade s prvotnou zmluvou (o dodávke elektriny), od ktorej sa
odvíja a ktorá spotrebiteľskou zmluvou nepochybne je.

17. Napriek skutočnosti, že vzťah priamo medzi platiteľom úhrady a RTVS nevznikol tým najbežnejším
spôsobom (,,zmluvou“), nemožno prehliadať skutočnosť, že podmienkou jeho vzniku je uzavretie
„štandardnej“ spotrebiteľskej zmluvy. Ak teda tento „pridružený vzťah“ má byť nejakým spôsobom právne
posúdený, zrejme musí byť posúdený v súlade s prvotnou zmluvou (o dodávke elektriny), od ktorej
sa odvíja a ktorá spotrebiteľskou zmluvou nepochybne je. V nadväznosti na uvedené sa súd prvej
inštancie správne zaoberal skúmaním premlčania dlhu riadiac sa ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa a správne na vec aplikoval všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu v zmysle § 101
Občianskeho zákonníka.

18. Podľa § 167 ods. 4 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, doručí vyjadrenie žalobcu podľa
odseku 3 žalovanému do vlastných rúk a umožní mu, aby sa k nemu vyjadril v lehote určenej
súdom. Žalovaný uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na svoju obranu; na neskôr predložené a
označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalovaného o následkoch sudcovskej
koncentrácie konania.

19. K uplatnenej odvolacej námietke nesprávneho procesného postupu, ktorým súd nedoručil
žalovanému listinný dôkazom o tom, že odberné miesto nie je bytom či rodinným domom, odvolací súd
uvádza, že žalovaný tento listinný dôkaz v procese doručovania žaloby a vyjadrení k nej podaných,
predložil súdu až v rámci žalobnej dupliky, ktorú súd v zmysle dikcie ust. § 167 ods. 4 CSP nemá
povinnosť doručovať ostatným subjektom konania.

20. Je potrebné zároveň pripomenúť, že na pojednávaní konanom dňa 03.11.2017 právny zástupca
žalovaného súdu opätovne predložil dôkazy o tom, že odberné miesto sa nachádza v záhradkárskej
osade. Žalovaný sa však pojednávania z vlastnej vôle nezúčastnil. Obsah listín predložených žalovaným
bol v tomto prípade postačujúci na objasnenie veci a na dostatočné posúdenie skutkového stavu. Práva
žalovaného neboli porušené a postupom súdu mu nebola odňatá možnosť konať pred súdom. Žalovaný
v konečnom dôsledku využil svoje právo podať proti rozhodnutiu súdu odvolanie, čím tak vyjadril svoje
námietky a nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie, ku ktorým súd
dospel z predložených listinných dôkazov. Uplatnená odvolacia námietka odňatia možnosti konať pred
súdom preto nebola dôvodná.

21. Z rozhodnutia správcu dane, obce Hranovnica, správy o revízii elektrického zariadenia a výpisu
z návrhu projektových úprav vyplýva, že odberné miesto je záhradkárskou chatou, ktorá nespĺňa
predpoklady stanovené v § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z.z. platiteľa úhrady za služby verejnosti
v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania poskytovaných Rozhlasom a televíziou
Slovenska.

22. Za daného stavu súd prvej inštancie správne postupoval, keď žalobu zamietol. Z tohto dôvodu
odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné, v dôsledku čoho nárok na náhradu
trov dovolacieho konania patrí úspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).



Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).