Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 6S/58/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8017200848 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8017200848.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členiek senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej, v právnej veci žalobcov: H.. O.. D. H., H.., nar. XX.XX.XXXX s manželkou O.. L. H., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom R. XX, XXX XX H., obidvaja právne zastúpení Advokátskou kanceláriou Fabian a Novosad s.r.o., IČO: 51 913 984 so sídlom Masarykova 16, 080 01 Prešov proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov, Nám. mieru 3, 080 01 Prešov, za účasti: 1. O.. D. M., E. XX, XXX XX Q., právne zastúpený JUDr. Jozefom Tomkom, advokátom, Floriánova 2, 080 01 Prešov, 2. G. H., J. 3, XXX XX H., 3. C. H., J. 3, XXX XX H., 4. D. G., J. XX, XXX XX H., 5. G. G., J. XX, XXX XX H., 6. Z. R., J. XX, XXX XX H., 7. I. R., J. XX, XXX XX H., 8. D. E., J. XX, XXX XX H., 9. I. E., J. XX, XXX XX H., XX. D.. E. R., C. 3, XXX XX H., XX. D. R., R. 7, XXX XX H., XX. P. R., XX. H. A., Šoltésovej 7, XXX XX H. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného pod č. OU-PO-OOP3-2017/032304-02/SLM zo dňa 16. októbra 2017, na základe všeobecnej správnej žaloby takto r o z h o d o l : I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného pod č. OU-PO-OOP3-2017/032304-02/SLM zo dňa 16. októbra 2017 v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie pod č.j.: OU-PO-OSZP3-2017/002145-12/VK zo dňa 27. januára 2017 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. P r i z n á v a žalobcom nárok na úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobcovia sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Prešove dňa 27.12.2017 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Prešov, odboru opravných prostriedkov č. OU-PO- OOP3-2017/032304-02/SLM zo dňa 16. októbra 2017. I. Priebeh administratívneho konania 1. Podaním zo dňa 02.07.2012 žalobcovia požiadali bývalý Obvodný úrad životného prostredie Prešov o určenie, či sa vodná stavba „Prešov - Šalgovík, 12 RD, technická infraštruktúra, stavebný objekt 501 - kanalizácia, stavebný objekt 502 - vodovod“, považuje za verejnú kanalizáciu a verejný vodovod. Na základe predmetnej žiadosti Obvodný úrad životného prostredia Prešov vydal rozhodnutie č. 1/2012/01304-014 zo dňa 03.10.2012 o určení predmetných sietí za verejné. Toto rozhodnutie bolo potvrdené aj v odvolacom konaní rozhodnutím Obvodného úradu Prešov č. 2013/241-1699/BE zo dňa 21.1.2013. 2. Na základe podanej správnej žaloby rozhodoval Krajský súd v Prešove pod č. 1S/7/2013-206, rozsudok zo dňa 26.01.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.05.2016. Týmto rozsudkom bolo zrušené žalobou napádané rozhodnutie. 3. Následne vo veci konal Okresný úrad Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie („ďalej len „správny orgán prvého stupňa“). Listom zo dňa 26.05.2016 požiadal Východoslovenskú vodárenskú spoločnosť, a.s., závod Prešov o stanovisko, koľko vodovodných a kanalizačných prípojok je realizovaných na pozemku parc. č. 301/32 k.ú. Šalgovík s uvedením konkrétnych vlastníkov. 4. Následne správny orgán prvého stupňa požiadal jednotlivých dotknutých vlastníkov nehnuteľností o stanovisko listom č. OU-P-OSZP3-2016-023368-04/VK zo dňa 10. augusta 2016, či pri výstavbe ich rodinného domu v k.ú. Šalgovík im bolo umožnené napojiť sa na kanalizáciu a vodovod vo vlastníctve Ing. Jozefa Feťka a či pri napojení neboli nejaké prekážky alebo problémy. K uvedenému listu sa vyjadrili žalobcovia, a ďalej sa vyjadril dotknutý účastník konania Gabriel Pello s manželkou. Následne správny orgán prvého stupňa listom č. OU-PO-OSZP3-2016/023368-09/VK zo dňa 07.10.2016 oznámil účastníkom konania a dotknutým orgánom pokračovanie konania vo veci určenia vodovodnej a kanalizačnej siete za verejné pre vodnú stavbu „Prešov - Šalgovík, 12 RD, technická infraštruktúra, stavebný objekt 501 - kanalizácia, stavebný objekt 502 - vodovod“ a vzhľadom na to, že správneho orgánu prvého stupňa boli známe okolnosti týkajúce sa predmetnej stavby upustil od miestneho zisťovania a ústneho konania, pričom účastníkom konania a dotknutým orgánom umožnil v lehote 7 dní uplatniť si námietky, resp. pripomienky. 5. Listom č. OU-PO-OSZP3-2016/023368-10/VK zo dňa 15.11.2016 správny orgán prvého stupňa oboznámil účastníkov konania a dotknuté orgány s podkladmi rozhodnutia v zmysle § 33 ods. 2 zákona 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) a zároveň im určil lehotu 10 pracovných dni na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia. 6. Následne daň 27.01.2017 pod č.j.: OU-PO-OSZP3-2017/002145-12/VK vydal správny orgán prvého stupňa rozhodnutie, ktorým podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákon č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 3 ods. 1 písm. e) zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podľa § 36 ods. 5 písm. b) zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách (ďalej len „zákon o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách“) a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii sieťových odvetviach na základe žiadosti žalobcov o určenie, či sa vodná stavba „Prešov - Šalgovík, 12 RD, technická infraštruktúra, stavebný objekt 501 - kanalizácia, stavebný objekt 502 - vodovod“ považuje za verejnú kanalizáciu a verejný vodovod rozhodol tak, že podľa ustanovenia § 36 ods. 5 písm. b) v spojení s ustanovením § 3 ods. 5 zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, v súlade s § 46 a 47 Správneho poriadku určil, že stavba „Prešov - Šalgovík, 12 RD, technická infraštruktúra, stavebný objekt 501 - kanalizácia, stavebný objekt 502 - vodovod“ nie je verejnou kanalizáciou a verejným vodovodom. II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného 7. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podali odvolanie žalobcovia, ktoré bolo doručené správnemu orgánu prvého stupňa dňa 15.02.2017. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný žalobou napádaným rozhodnutím zo dňa 16.10.2017 tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. 8. V odôvodnení žalobou napádaného rozhodnutia odvolací orgán poukázal na priebeh konania pred správnym orgánom prvého stupňa, stanoviská účastníkov konania a dotknutých orgánov. Ďalej v odôvodnení poukazuje na predchádzajúce súdne rozhodnutia v predmetnej veci, a to rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7SžP/4/2013 zo dňa 30.04.2015, ako aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 1S/7/2013-206 zo dňa 26.01.2016. 9. Ďalej v odôvodnení žalobou napádaného rozhodnutia sa poukazuje na odvolacie námietky odvolateľov - žalobcov, ako aj vyjadrenia ostatných účastníkov konania a dotknutých orgánov k obsahu podaného odvolania. Okrem poukazu na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a následne na rozsudok Krajského súdu v Prešove sa v žalobou napádanom rozhodnutí už len konštatuje, že odvolací orgán preskúmal prvostupňové rozhodnutie, zistil, že je v súlade so zákonmi aj ostatnými právnymi predpismi, a preto odvolanie zamietol. III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe 10. Vo včas podanej žalobe žalobca namietal zákonnosť rozhodnutia žalovaného zo dňa 16.10.2017. Žalobca v podanej žalobe poukázal na skutočnosť, že sa žalovaný správny orgán nezaoberal jeho námietkami - závažnými právnymi tvrdeniami žalobcu preukazujúcimi nevyhnutnosť učiť vodnú stavbu za verejnú a vzhľadom na výsledok konania ich ani nepovažoval za dôležité v konaní vyvrátiť. Poukázal na arbitrárnosť postupu žalovaného, t. j. jeho rozhodnutie bolo založené na svojvôli, neopiera sa o zákon. Poukázal na to, že rozhodnutie je neodôvodnené s tým, že len mechanicky preberá rozsudky najvyššieho súdu a krajského súdu bez akýchkoľvek vlastných právnych záverov a zistení vyplývajúcich z priebehu opätovného prejednania veci. Vzhľadom na uvedené je podľa žalobcu sporné, či žalovaný rozhodoval so znalosťou veci spisu alebo či rozhodol len formálne v zmysle záverov rozsudkov súdov. 11. Ďalej v podanej žalobe žalobca poukazuje aj na svoje vyjadrenia, ktoré podal v administratívnom konaní pred žalovaným, ako aj správnym orgánom prvého stupňa týkajúce sa merita veci, teda určenia predmetnej stavby za verejný vodovod a verejnú kanalizáciu podľa zákona o verejných vodovodoch a kanalizáciách. Na základe uvedeného žalobca konštatoval, že sa domnieva, že žalovaný iba proforma vykonal správne konanie o určenie vodných stavieb za verejné bez toho, aby sa svedomito zaoberal vecou, posúdením právneho skutkového stavu v prejednávanej veci. 12. Ďalej žalobca poukazoval v podanej žalobe aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý bol skôr vydaný v predmetnej veci pod č. 7s6p/4/2013 zo dňa 10.04.2015, pričom tento rozsudok komentoval a poukázal, že ho nesprávne žalovaný aplikoval v predmetnej veci. 13. Ďalej žalobca v podanej žalobe poukázal aj na procesné pochybenia správneho orgánu, a to predovšetkým dĺžku konania, pretože na opätovné vydanie meritórneho rozhodnutia potreboval správny orgán prvého stupňa bezmála 1 rok a 6 mesiacov, čo je v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku. Súčasne poukázal na skutočnosť, že procesný postup žalovaného tak prvostupňového orgánu, ako aj žalovaného odôvodnene vyvoláva pochybnosti o objektívnosti a tým aj správnosti a zákonnosti postupu v konaní na žalovanom správnom orgáne. V tejto súvislosti poukázal tiež na skutočnosť, že správny orgán prvého stupňa nevydal rozhodnutie o prerušení konania a neupovedomil účastníkov konania o dôvodoch nevydania meritórneho rozhodnutia v 30, resp. 60-dňovej zákonnej lehote po vrátení spisu zo súdu. Ďalej poukazoval aj na nadbytočné procesné úkony správneho orgánu prvého stupňa, ktorých význam pre konanie je prinajmenšom sporný. Z uvedených dôvodov potom došlo k neodôvodneným prieťahom a nečinnosti správneho orgánu. Vzhľadom na uvedené žiadal žalobca, aby správny súd vyhovel žalobe a zrušil žalobou napádané rozhodnutie, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktoré predchádzalo napádanému rozhodnutiu a tvorí s ním jeden celok, a to z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) Správneho súdneho poriadku pre nedostatok dôvodov, ako aj nedostatočné zistenie skutkového stavu na riadne posúdenie veci. III. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe 14. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 15.01.2018 uviedol, že právny názor najvyššieho súdu je pre správny orgán záväzný. Prvostupňový orgán vykonal dôkazy s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžp/4/2013 zo dňa 30.04.2015, ako aj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1S/7/2013-206 zo dňa a 26.01.2016 a následne na usmernenie žalovaného zo dňa 26.04.2016. Opätovne vo svojom vyjadrení žalovaný poukázal na predmetné rozsudky, z ktorých rovnako, ako aj v žalobou napádanom rozhodnutí citoval. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby súd žalobu zamietol, príp. ak bola podaná oneskorene, aby súd uznesením konanie zastavil a nepriznal žalobcom právo na náhradu trov konania. III. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného 15. V písomnom podaní zo dňa 12.03.2018 žalobcovia v celom rozsahu zotrvali na všetkých svojich tvrdeniach a stanoviskách uvedených v správnej žalobe zo dňa 27.12.2017. Opätovne žalobcovia poukázali na skutočnosť, že tak rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu stupňa sa v odôvodnení odolávajú výlučne na vyššie citované rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Krajského súdu v Prešove. Žalovaný správny orgán, ako aj správny orgán prvého stupňa síce v tejto veci vykonali správne konanie, splnili pokyny uložené rozhodnutím správneho súdu a vo veci rozhodli, avšak žalobcovia majú za to, že toto správne konanie trpí vadou, ktorá má podstatný vplyv na zákonnosť touto správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Uvedená vada podľa názoru žalobcov tkvie v tom, že žalovaný správny orgán a ani prvostupňový správny orgán po hmotnoprávnej a skutkovej stránke veci nesprávne vyhodnotili. Žalovaný správny orgán pri vydaní napadnutého rozhodnutia totiž vôbec nevzal do úvahy argumenty a skutočnosti prezentované žalobcami v rámci správneho konania, dokonca sa týmito argumentmi a skutočnosťami ani nevysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia. Žalovaný správny orgán sa v rámci správneho konania vôbec nezaoberal posudzovaním skutkového stavu alebo hodnotením dôkazov, pričom len doslovne prebral právne závery, ktoré uviedol najvyšší súd vo svojom rozsudku. Celé odôvodnenie rozhodnutia napadnutého správnou žalobou prakticky len doslovne kopíruje odôvodnenie uvedeného rozsudku najvyššieho súdu, a tento záver sa podľa žalobcov vzťahuje aj na predchádzajúce rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a na to, že v priebehu správneho konania opakovane a preukázateľne upozorňovali konajúce správne orgány na konkrétne skutočnosti a dôkazy odôvodňujúce určenie predmetného vodovodu a kanalizácie za verejný vodovod a verejnú kanalizáciu, avšak uvedené konajúce správne orgány tieto ignorovali a pri rozhodovaní ich vôbec nevzali do úvahy. Podľa žalobcov došlo k tomu, že rozhodnutie žalovaného napadnuté správnou žalobou je nezákonné, pričom z rovnakého dôvodu s poukazom na absenciu riadneho odôvodnenia je potrebné toto rozhodnutie považovať za arbitrárne a nepreskúmateľné. Predovšetkým žalobcovia vytýkajú žalobou napádanému rozhodnutiu to, že žalovaný správny orgán, rovnako tak ani prvostupňový správny orgán neuviedli žiadne konkrétne argumenty, prečo predmetné vodné stavby nemôžu byť určené za verejné. Žalovaný správny orgán sa tak účelovo vyhýba akémukoľvek hmotnoprávnemu zdôvodneniu svojho právneho názoru, pričom v rozhodnutí napadnutom správnou žalobou dokonca absentuje akákoľvek odvolávka na platnú právnu úpravu. Ďalej v predmetnom písomnom vyjadrení poukázal aj na skutkový stav v predmetnej veci a z tohto dôvodil, že sú splnené zákonné podmienky na určenie stavby a vodovodu a kanalizácie za verejný vodovod a verejnú kanalizáciu. Z uvedených dôvodov žiadal, aby bolo žalobe vyhovené a žalobou napádané rozhodnutie bolo zrušené v spojení aj s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa. K písomnému vyjadreniu právneho zástupcu žalobcov podali ešte osobitné písomné vyjadrenie zo dňa 14.03.2018 aj samotní žalobcovia, ktorý podrobnejšie oboznámil s priebehom celého konania a uviedol aj svoje právne hodnotenie vzniknutej situácie. IV. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty 16. Podľa § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 17. Podľa § 177 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 18. Podľa § 180 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie. 19. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) Správneho súdneho poriadku, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 20. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 21. Podľa § 47 Správneho poriadku, (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. (4) Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom. (5) V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, neobsahuje úradnú pečiatku a podpis, ale je správnym orgánom autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia. (6) Chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia správny orgán kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania. (7) Osobitné zákony ustanovujú, v ktorých prípadoch sa rozhodnutie, ktorým sa účastníkovi konania v plnom rozsahu vyhovuje, len vyznačí v spise a účastníkovi konania sa namiesto písomného vyhotovenia rozhodnutia vydá osobitný doklad alebo poskytne plnenie. 22. V predmetnej veci tak správny orgán prvého stupňa, ako aj žalovaný poukazovali na predchádzajúce súdne rozhodnutia, ktoré boli v predmetnej veci prijaté, a preto správne súd z uvedených rozhodnutí pre potreby tohto konania cituje: 23. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 7Sžp/4/2013 zo dňa 30.04.2015 vyplýva, že najvyšší súd posudzoval daný prípad v dvoch rovinách: 24. Prvou bola okolnosť, či zriadené vodovody a kanalizácie boli už od počiatku (od svojho zriadenia) verejné v zmysle stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia, a teda v takom prípade by išlo o „novú vetvu“ verejného vodovodu a verejnej kanalizácie. Ak neboli predmetné vodné stavby od počiatku verejné, tak ako druhú okolnosť bolo treba posúdiť, či boli dané a správnymi orgánmi dostatočne špecifikované dôvody, pre ktoré bolo možné v zmysle § 3 ods. 5 zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách určiť predmetné vodné stavby za verejné. 25. Podľa názoru odvolacieho súdu zo stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia nevyplýva, že predmetné stavby kanalizácie a vodovodu boli postavené ako verejné, lebo nespĺňali definíciu verejných vodovodov a verejných kanalizácií podľa § 2 písm. a) b) v spojení s písm. c) a d) zákona o verejných vodovodov a verejných kanalizáciách. Neboli zriadené na účely hromadného zásobovania obyvateľstva a iných odberateľov vodou (zásobovania viac ako 50 osôb alebo zásobovania, ktorého priemerná denná produkcia je viac ako 10 m3 vody), ako aj neboli zriadené na účely hromadného odvádzania odpadových vôd (odvádzania a spravidla aj čistenia odpadových vôd od viac ako 50 osôb alebo priemernej dennej produkcie viac ako 10 m3 odpadovej vody). 26. Na uvedenom nič nemôže zmeniť skutočnosť, že predmetný vodovod a kanalizácia sú napojené na verejný vodovod a verejnú kanalizáciu, lebo ak by malo ísť o „novú vetvu“ verejného vodovodu a verejnej kanalizácie, mala ju vo verejnom záujme zriadiť právnická osoba (ktorá jediná v zmysle § 3 ods. 2 zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách z dôvodu verejného záujmu môže byť ich vlastníkom) a teda prípadne ich mal zriadiť aj vlastník verejného vodovou a verejnej kanalizácie, na ktoré by sa takáto „nová vetva“ napájala. 27. Vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci však zo stavebného povolenia vyplýva, že siete boli zriadené vo vlastnom, súkromnom záujme, pre účely napojenia 12 rodinných domov (ako aj vyplýva z názvu stavby „12 RD“) a nie vo verejnom záujme. Uvedený právny záver možno vyvodiť aj zo skutočnosti, že podľa podmienok stavebného povolenia je žalobca povinný umožniť napojenie vodovodu a kanalizácie spoluvlastníkom pozemku parc. č. 301/32, k.ú. Šalgovík, za primeranú úhradu. Ak by boli predmetné siete od počiatku verejné, táto podmienka stavebného povolenia by bola nadbytočná, lebo uvedená povinnosť by vyplývala priamo zo zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, a to nielen voči spoluvlastníkom pozemku. 28. Pokiaľ by za daného skutkového a právneho stavu došlo k určeniu uvedených sietí za verejné, išlo by o formu vyvlastnenia, čím by sa neoprávnene zasiahlo do vlastníckeho práva žalobcu, pretože proti svojej vôli, bez možnosti dohody so štátnym orgánom o odkúpenie predmetného vodovodu a kanalizácie, by žalobca stratil právo disponovať (jedno zo základných práv vlastníckeho práva) s predmetnými stavbami a de facto by sa žalobca stal vlastníkom verejného vodovodu a verejnej kanalizácie, čím by takýmto určením došlo k vytvoreniu nezákonného stavu, keďže fyzická osoba nemôže vlastniť verejný vodovod ani verejnú kanalizáciu, poukazom na to, že žalobcovi by takýmto postupom vznikli povinnosti ako vlastníka verejného vodovodu a verejnej kanalizácie podľa zákona o verejných vodovodoch a verejnej kanalizácie, čo je v rozpore s uvedeným zákonom a súčasne to nemožno od neho ani spravodlivo žiadať. 29. Verejnosť vodovodu a kanalizácie nemožno tiež vyvodzovať len zo skutočnosti, že zriadený vodovod a kanalizácia spĺňajú technické parametre verejného vodovodu a kanalizácie, keďže technické parametre vyplývajú zo stavebného povolenia a jeho záväzných podmienok, ktorými bol žalobca viazaný. Podľa názoru odvolacieho súdu taktiež verejnosť vodovodu a kanalizácie nevyplýva z uzavretia zmluvy o výkone správy medzi žalobcom a Východoslovenskou vodárenskou spoločnosťou, a. s., Košice, pretože jej uzavretím žalobca len realizoval záväzné podmienky a povinnosti stavebného povolenia. 30. Verejné vodovody a verejné kanalizácie sa zriaďujú a prevádzkujú vo verejnom záujme najmä na účely hromadného zásobovania obyvateľov pitnou vodou a hromadného odvádzania odpadových vôd zo sídelných útvarov (§ 3 ods. 1 zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách). V prejednávanom prípade však, ako bolo uvedené vyššie, predmetné vodné stavby boli realizované v súkromnom záujme, vo vlastnej réžii, na vlastné nebezpečenstvo a na vlastné náklady. Stavebné povolenie ako aj kolaudačné rozhodnutie na predmetné vodné stavby boli vydané žalobcovi ako súkromnej osobe, nikto nenapadol zákonnosť uvedených rozhodnutí a tieto nadobudli právoplatnosť. Navyše, v podmienkach a povinnostiach stavebného povolenia nie je vôbec odkaz na zákon o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, ktorý ustanovuje povinnosti vlastníka verejného vodovodu. 31. Ak by predmetné vodné stavby boli zriaďované vo verejnom záujme, tento záujem by musel špeciálny stavebný úrad zastávať a chrániť už v stavebnom a kolaudačnom konaní a a nevydať na predmetné vodné stavby stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie za daných podmienok fyzickej osobe. Nemožno však v súčasnej dobe spätne považovať tieto rozhodnutia za nezákonné, pretože nadobudnutím právoplatnosti sa stali platnými a záväznými. Pokiaľ neboli takéto rozhodnutia zrušené ani v rámci mimoriadnych opravných prostriedkoch, potom princíp právnej istoty ako imanentný znak právneho štátu musí prevážiť nad princípom materiálnej pravdy. 32. Vychádzajúc z uvedeného správne orgány preto mohli určiť predmetné siete za verejné len z dôvodu uvedeného v § 3 ods. 5 zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, a to teda len vtedy, ak by také určenie bolo v záujme ochrany zdravia ľudí, zvierat alebo ochrany životného prostredia a ak sú na vodovod alebo kanalizáciu pripojení aspoň dvaja odberatelia alebo producenti. Konkrétne dôvody, pre ktoré by boli siete určené správnymi orgánmi za verejné, však boli správne orgány povinné aj náležite odôvodniť. Uplatnenie iných kritérií by znamenalo, že správny orgán by prekročil právomoc danú zákonom a mohlo by dôjsť k neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva žalobcu. 33. Odvolací súd uvedené dôvody správneho orgánu prvého stupňa nepovažoval za dostatočné, lebo sú príliš všeobecné vo vzťahu k dôvodnosti potreby ochrany zdravia ľudí, zvierat alebo ochrany životného prostredia. V správnom konaní navyše vôbec nebolo žalobcovi preukázané, že by porušil bod 20 stavebného povolenia, podľa ktorého bol povinný umožniť napojenie vodovodu a kanalizácie spoluvlastníkom pozemku parc. č. 301/32, k.ú. Šalgovík, za primeranú úhradu. Správny orgán neskúmal, či spoluvlastníci uvedeného pozemku, ktorí uvedenú úhradu poskytli žalobcovi, boli na vodovod a kanalizáciu skutočne napojení, a teda či je potrebná ochrana zdravia ľudí, zvierat alebo ochrany životného prostredia. Ak títo spoluvlastníci napojení na vodovod a kanalizáciu boli, tak žalobca si svoje povinnosti podľa stavebného povolenia plnil, a teda ochrana zdravia ľudí, zvierat a ochrana životného prostredia je zabezpečená záväznými podmienkami stavebného povolenia na predmetné vodné stavby. Taktiež nie je zrejmé, či bolo alebo nebolo umožnené napojenie na predmetné siete iným osobám a z akých dôvodov. 34. Žalovaný sa následne v odvolacom správnom konaní dostatočne nevysporiadal s námietkami žalobcu a konkrétne dôvody určenia predmetných sietí za verejné nedoplnil, a teda nepostupoval v súlade so zákonom. Žalovaný sa v podstate obmedzil len na opakovanie dôvodov prvostupňového správneho rozhodnutia a citáciu právnych predpisov (článok 44 Ústavy SR, § 9 zákona č. 17/1992 Zb. zákona o životnom prostredí v znení neskorších predpisov § 2 písm. d/ a f/ zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). 35. Treba preto prisvedčiť žalobcovi, že dôvody, pre ktoré by bolo možné určiť uvedené stavby za verejné v intenciách § 3 ods. 5 zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v rozhodnutiach správnych orgánov absentujú. 36. Správne orgány dostatočne neskúmali, či sa podmienky a skutočnosti, za ktorých bolo vydané stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie zmenili do tej miery, aby bolo možné z dôvodu ochrany zdravia ľudí a zvierat, alebo ochrany životného prostredia určiť predmetné siete za verejné. 37. Dôvod ochrany zdravia a životného prostredia však nemožno vyvodiť len zo skutočnosti, že stavebným úradom povolené rodinné domy majú byť napojené na vodovod a kanalizáciu, pokiaľ správne orgány vôbec neskúmali, či žalobca v súlade s podmienkami stavebného povolania na predmetné vodné stavby umožnil napojenie vodovodu a kanalizácie za primeranú úhradu. 38. Všetky kritéria uvedené v § 3 zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách dôsledne sledujú verejný záujem na ochranu zdravia ľudí, zvierat, alebo ochranu životného prostredia a iba naplnenie týchto kritérií je oprávneným zásahom do vlastníckeho práva k vodovodu/kanalizácii v zmysle čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky. 39. V prípade, ak bol žalobca ochotný napojiť spoluvlastníkov pozemku v zmysle bodu 20 podmienok stavebného povolenia na predmetné vodné stavby za úhradu, nemohlo dôjsť k ohrozeniu ich zdravia, alebo životného prostredia, a teda nemohla byť správnym orgánom preukázaná ani potreba ich ochrany. 40. Podľa názoru odvolacieho súdu dokonca ani skutočnosť, že vodovod a kanalizácia slúži na hromadné zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou a hromadné odvádzanie odpadových vôd zo sídelných útvarov, nie je možné akceptovať, ako určujúce kritérium pre verejný vodovod a verejnú kanalizáciu (pozri Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. marca 2010, sp. zn. 5 Sžp/3/2009). 41. Podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 1S/7/2013 zo dňa 26.01.2016 vyplýval aj záväzný pokyn pre správny orgán k ďalšiemu konaniu, z citovaného rozsudku krajský súd uložil žalovanému záväzný pokyn, z ktorého vyplýva: „správne orgány v ďalšom konaní sú povinné vykonať dokazovanie na zistenie skutkového stavu vo vzťahu k skutočnosti, či došlo alebo nedošlo k porušeniu bodu 20 stavebného povolenia, a to vo vzťahu k vlastníkom pozemku v k. ú. Šalgovík, parc. č. 301/32 a iným osobám a z akých dôvodov, vydať nové rozhodnutia vo veci a vydané rozhodnutia odôvodniť v súlade s ustanovením § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní, ale aj v súlade so zákonom o verejných vodovodoch a kanalizáciách, teda či sú dané dôvody pre aplikáciu § 3 ods. 5 zákona č. 442/2002 Z.z., a teda určiť predmetné stavby za verejné. Len po takto doplnenom dokazovaní budú môcť správne orgány vo veci správne a zákonne rozhodnúť.“ Ďalej tiež poukázal konajúci krajský súd, že podľa názoru odvolacieho súdu sú rozhodnutia správnych orgánov nedostatočne odôvodnené a súd nemôže v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. nahrádzať argumentáciou správneho orgánu. 42. K hlavnej žalobnej námietke žalobcov v podanej žalobe týkajúcej sa arbitrárnosti žalobu napádaného rozhodnutia a nedostatočnému odôvodneniu tak rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa musel správny súd po preskúmaní obsahu administratívneho spisu a žalobou napádaného rozhodnutia prisvedčiť. Žalovaný sa vyššie uvedenými záväznými pokynmi tak najvyššieho súdu, ako aj následne správneho súdu dôsledne neriadil a svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil. 43. V žalobou napádanom rozhodnutí sa správny orgán vyššie citovaným záväzným pokynom správneho súdu neriadil. Po zrušení jeho predchádzajúceho rozhodnutia napriek záväznému pokynu správneho súdu svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil. V podstate správny súd zistil, že odôvodnenie správneho orgánu prvého stupňa obsahuje len prehľad priebehu administratívneho konania a celé právne posúdenie veci spočíva v podstate len v poukaze na odôvodnenie citovaných súdnych rozhodnutí - rozsudku najvyššieho súdu a rozsudku krajského súdu. Rozhodnutie neobsahuje vlastné právne úvahy správneho orgánu prvého stupňa a jeho vlastné právne posúdenie je v podstate zhrnuté veľmi stručne len do jedného odseku, keď konštatuje nenaplnenie zákonných dôvodov pre vyhlásenie vodovodu a kanalizácie za verejný vodovod a verejnú kanalizáciu. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa tvorí s odvolacím rozhodnutím nadriadeného orgánu v zmysle teórie správneho práva jednotu, napriek uvedenému ani žalovanému sa nepodarilo dostatok dôvodov pre potvrdenie prvostupňového rozhodnutia v žalobou napádanom rozhodnutí preukázať. Takisto sa nijako nevenoval preskúmaniu námietok žalobcov v pozícii odvolateľa a zasa len poukázal na skoršie rozhodnutia súdov v predmetnej veci. 44. V tomto smere správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19.10.2005 pod sp. zn. 4So/226/04, publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí pod R33/2006 z ktorého vyplýva - „skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal nepostačuje, lebo rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania, najmä ak sa ním účastníkovi ukladá konkrétna povinnosť.“ 45. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR z 25.08.2006 pod sp. zn. 4So/106/2005 (publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí pod R14/2007) - úlohou súdu nie je dopĺňať vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia správneho orgánu, ktorú už jeho odôvodnenie malo obsahovať. 46. Rozhodnutie, z ktorého nemožno zistiť, akými úvahami sa správny orgán riadil pri rozhodovaní, nezabezpečí účastníkovi právo na spravodlivý proces. Jeho riadne odôvodnenie je procesným právo účastníka, lebo len dostatočné a presvedčivé odôvodnenie mu umožňuje dostatočne skutkovo a právne odôvodniť, príp. podaný opravný prostriedok (mutatis mutandis) - uznesenie Najvyššieho súdu SR 27.09.2012 pod sp. zn. 7So/118/2011 (publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí pod R95/2013). 47. Preskúmaním veci správny súd dospel k záveru, že odôvodnenie žalobou napádaného rozhodnutia žalovaného nespĺňa kritéria vymedzené v § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v zmysle ktorého má žalovaný svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. 48. Správny súd ďalej uvádza, že jedným zo základných definičných znakov právneho štátu je, aby rozhodnutia orgánov verejnej moci boli spravodlivé resp. aby neboli arbitrárne, formalistické, svojvoľné a nedostatočne odôvodnené. 49. Rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu ako aj prvostupňového správneho orgánu je svojvoľné a nedostatočne odôvodnené, keďže z nich nevyplýva na základe akých konkrétnych skutočností rozhodli. Správne orgány nie sú viazané len zákonmi SR, ale predovšetkým Ústavou SR a v rámci rozhodovania o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb musia tiež dbať, či ich postup pri rozhodovaní a samotné rozhodnutie je v súlade s Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami o ľudských právach, ktorými je SR viazaná a majú vyššiu právnu silu ako zákony SR. Z porušenia princípu právneho štátu - arbitrárnym a nedostatočne odôvodnením rozhodnutím správneho orgánu nevyhnutne vyplývajú aj ďalšie porušenia základných práv, a to porušenie práva na inú právnu ochranu uvedenú v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, rovnosti účastníkov v konaní v čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a tiež práva na vyjadrenie sa ku všetkým vykonávaným dôkazom. 50. Uvedené porušenia sú zakotvené aj v medzinárodných zmluvách o ľudských právach a predmetné rozhodnutie správneho orgánu porušuje právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces v čl. 47 Charty základných práv Európskej únie a tiež čl. 6 ods. 1 - právo na spravodlivé súdne konanie a čl. 13 - právo na účinný opravný prostriedok uvedených v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Možno povedať, že uvedené nerešpektovanie vyššie uvedených práv sa týka práva na súdnu a inú právnu ochranu. Právo na spravodlivý proces či už pred súdom alebo pred iným orgánom verejnej moci je zakotvené v čl. 46 až 50 Ústavy SR a niet pochýb, že subkategóriou práva na spravodlivý proces je aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu musí byť zrejmé akými úvahami bol vedený správny orgán pri rozhodovaní o danej veci a tiež, na základe akých konkrétnych podkladov rozhodol, pričom nestačí iba uvedenie daných podkladov, no podklady musia byť špecifikované. 51. Okrem porušenia práva na spravodlivý proces nebolo rešpektované ani právo na dobrú správu v čl. 41 Charty základných práv Európskej únie, ktoré bližšie špecifikuje Európsky kódex dobrej správnej praxe nasledovne v čl. 18 ods. 1 a 2. 1. Každé rozhodnutie orgánu, ktoré môže nepriaznivo ovplyvniť práva alebo záujmy súkromnej osoby, obsahuje dôvody, na ktorých sa zakladá, s jasným uvedením podstatných skutočností a právneho základu rozhodnutia. 2. Úradník nesmie vydávať rozhodnutia, ktoré sú založené na stručných alebo vágnych dôvodoch, alebo ktoré neobsahujú individuálne odôvodnenie. 52. Podľa § 152 ods. 4 Ústavy SR, nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia je porušením ústavou garantovaného práva žalobcu na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu podľa článku 46 ods. 2 Ústavy SR, nakoľko sa účastníkovi správneho konania dotknutého na jeho právach odopiera možnosť efektívne spochybniť takéto rozhodnutie, a preto nie je možné označiť napadnuté rozhodnutie ako spravodlivé. 53. Správny súd na zdôraznenie svojho právneho názoru uvádza k danej veci nasledovné právne vety: Rozsudok NS SR 34 So 226/04 zo dňa 19.10.2005: „V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol. Odôvodnenie musí nadväzovať na výrokovú časť rozhodnutia a musí byť s ňou v súlade. Správny orgán je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, t.j. opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal pri vydaní rozhodnutia, ako sa vysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov, prípadne s ich námietkami k vykonaným dôkazom.“ 54. Ďalej rozsudok NS SR sp. zn. 1So/115/2010 zo dňa 25.01.2011: „nedostatočne odôvodnené rozhodnutie odporkyne negatívne ovplyvňuje ústavné právo navrhovateľa na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko sa účastníkovi správneho konania dotknutému v jeho právach alebo právom chránených záujmoch odopiera možnosť efektívne spochybniť takéto rozhodnutie, lebo samotný účastník môže iba odhadovať právne dôvody (čo aj zo samotného odvolania navrhovateľa evidentne vyplýva).“ 55. Ďalej Rozsudok NS SR sp. zn. 7Sžso/45/2015 zo dňa 29.09.2016: Problematike týkajúcej sa povinnosti náležite zdôvodniť rozhodnutie venoval značnú pozornosť vo svojej judikatúre aj Ústavný súd Slovenskej republiky - napr. v náleze sp. zn. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 243/07, I. ÚS 114/08, III. ÚS 36/2010. Ústavný súd konštatoval, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov (týka sa aj rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy) sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu; jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je povinnosť súdov ako aj orgánov verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou. Z odôvodnenia totiž musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť súdu ako aj orgánu verejnej správy je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Porušením práva na spravodlivý proces môže byť aj situácia, kedy v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností neboli zhodnotené. Ústavný súd vo svojej judikatúre tiež zdôraznil, že orgán štátnej moci by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia, dbať aj na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé, odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné a je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. 56. V tomto smere správny súd poukazuje na skutočnosť, že sa v súlade s vyššie naznačenými kritériami žalovaný nedostatočným spôsobom vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcov v rámci odvolacieho konania voči napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. 57. Súčasne správny súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný sa neriadil záväzným pokynom vyššie citovaného predchádzajúceho zrušujúceho rozsudku tunajšieho krajského súdu. 58. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu nemôže výlučne pozostávať z prevzatia doslovného textu rozhodnutí súdov, a toto nie je spôsobilé byť jediným odôvodnením postupu a rozhodnutia správneho orgánu. Ako vyplýva z vyššie citovanej judikatúry, rozsudky súdov nenahrádzajú rozhodovaciu činnosť správnych orgánov. Rozsudok súdu je pre správny orgán záväzný tak, ako to správne konštatoval žalovaný v žalobou napádanom rozhodnutí, nezbavuje však povinnosť správny orgán riadne svoje rozhodnutie odôvodniť. 59. Preskúmaním žalobu napádaného rozhodnutia dospel správny súd k záveru, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je žalobou napadané rozhodnutie v tomto smere formalistické a arbitrárne, keď sa jednak správny orgán nevysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu (odvolateľa) a súčasne okrem poukazu na súdne rozhodnutia svoje rozhodnutie tak správny orgán prvého stupňa, ako ani žalovaný nijako neodôvodnili. 60. Vzhľadom na tieto skutočnosti správny súd dospel k záveru, že je daný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. d) Správneho súdneho poriadku na zrušenie žalobou napádaného rozhodnutia, pretože je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a súčasne s poukazom na ustanovenie § 191 ods. 3 Správneho súdneho poriadku a na petit žaloby z totožných dôvodov zrušil aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa a vec vrátil v súlade s ustanovením § 191 ods. 4 Správneho súdneho poriadku žalovanému na ďalšie konanie. 61. Vzhľadom k tomu, že samotná podstatná námietka žalobcov týkajúca sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia bola vyhodnotená správnym súdom ako dôvodná a spôsobilá na to, aby súd pristúpil k zrušeniu žalobou napádaného rozhodnutia, nepovažoval správny súd za potrebné podrobiť súdnemu prieskumu ďalšie žalobné námietky, ktoré podporne uvádzali žalobcovia vo svojej žalobe, a to aj s poukazom na skutočnosť, že nechcel nahrádzať činnosť správnych programov, resp. prejudikovať ich ďalší postup v predmetnej veci v zmysle tohto rozhodnutia súdu, ako aj predchádzajúcich záväzných právnych názorov vyslovených jednotlivými súdnymi inštanciami v tejto veci. 62. V ďalšom konaní správny orgán pri rešpektovaní právneho názoru správneho súdu (§ 191 ods. 6 S.s.p.) zohľadní pri svojej rozhodovacej činnosti právne názory najvyššej súdnej inštancie vyplývajúce z jej doterajšej rozhodovacej činnosti v tejto veci ako ja právne závery správneho súdu vyslovené v tejto veci, vysporiada sa náležite s námietkami žalobcov, bude venovať zvýšenú pozornosť náležitému odôvodneniu svojho rozhodnutia, príp. zváži potrebu vykonať ďalšie dokazovanie a následne opätovne rozhodne o jeho žiadosti o vyhlásenie vodovodu a kanalizácie za verejné v zmysle zákona o verejných vodovodoch a kanalizáciách. 63. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ostane § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že úspešným žalobcom bola voči žalovanému priznaná ich úplná náhrada. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 S.s.p). 64. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Prešove prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).