Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6S/58/2017 z 19. 11. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 19. novembra 2018, sp. zn. 6S/58/2017, ECLI:SK:KSPO:2018:8017200848.2 Krajský súd Prešov | 6S/58/2017 | ECLI:SK:KSPO:2018:8017200848.2 | 2018-11-19 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, SSP, zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a121e9a9-f4cd-47c9-afd9-4a7c045d93fb Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8017200848.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6S/58/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8017200848
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8017200848.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členiek
senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej, v právnej veci žalobcov: H..
O.. D. H., H.., nar. XX.XX.XXXX s manželkou O.. L. H., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom R. XX, XXX XX
H., obidvaja právne zastúpení Advokátskou kanceláriou Fabian a Novosad s.r.o., IČO: 51 913 984 so
sídlom Masarykova 16, 080 01 Prešov proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, odbor opravných
prostriedkov, Nám. mieru 3, 080 01 Prešov, za účasti: 1. O.. D. M., E. XX, XXX XX Q., právne zastúpený
JUDr. Jozefom Tomkom, advokátom, Floriánova 2, 080 01 Prešov, 2. G. H., J. 3, XXX XX H., 3. C.
H., J. 3, XXX XX H., 4. D. G., J. XX, XXX XX H., 5. G. G., J. XX, XXX XX H., 6. Z. R., J. XX, XXX
XX H., 7. I. R., J. XX, XXX XX H., 8. D. E., J. XX, XXX XX H., 9. I. E., J. XX, XXX XX H., XX. D.. E.
R., C. 3, XXX XX H., XX. D. R., R. 7, XXX XX H., XX. P. R., XX. H. A., Šoltésovej 7, XXX XX H. o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného pod č. OU-PO-OOP3-2017/032304-02/SLM zo dňa
16. októbra 2017, na základe všeobecnej správnej žaloby takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného pod č. OU-PO-OOP3-2017/032304-02/SLM zo dňa 16. októbra
2017 v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie pod
č.j.: OU-PO-OSZP3-2017/002145-12/VK zo dňa 27. januára 2017 a vec v r a c i a žalovanému na
ďalšie konanie.

II. P r i z n á v a žalobcom nárok na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Prešove dňa 27.12.2017 domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Prešov, odboru opravných prostriedkov č. OU-PO-
OOP3-2017/032304-02/SLM zo dňa 16. októbra 2017.

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Podaním zo dňa 02.07.2012 žalobcovia požiadali bývalý Obvodný úrad životného prostredie Prešov
o určenie, či sa vodná stavba „Prešov - Šalgovík, 12 RD, technická infraštruktúra, stavebný objekt
501 - kanalizácia, stavebný objekt 502 - vodovod“, považuje za verejnú kanalizáciu a verejný vodovod.
Na základe predmetnej žiadosti Obvodný úrad životného prostredia Prešov vydal rozhodnutie č.
1/2012/01304-014 zo dňa 03.10.2012 o určení predmetných sietí za verejné. Toto rozhodnutie bolo
potvrdené aj v odvolacom konaní rozhodnutím Obvodného úradu Prešov č. 2013/241-1699/BE zo dňa
21.1.2013.



2. Na základe podanej správnej žaloby rozhodoval Krajský súd v Prešove pod č. 1S/7/2013-206,
rozsudok zo dňa 26.01.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.05.2016. Týmto rozsudkom bolo
zrušené žalobou napádané rozhodnutie.

3. Následne vo veci konal Okresný úrad Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie („ďalej len
„správny orgán prvého stupňa“). Listom zo dňa 26.05.2016 požiadal Východoslovenskú vodárenskú
spoločnosť, a.s., závod Prešov o stanovisko, koľko vodovodných a kanalizačných prípojok je
realizovaných na pozemku parc. č. 301/32 k.ú. Šalgovík s uvedením konkrétnych vlastníkov.

4. Následne správny orgán prvého stupňa požiadal jednotlivých dotknutých vlastníkov nehnuteľností o
stanovisko listom č. OU-P-OSZP3-2016-023368-04/VK zo dňa 10. augusta 2016, či pri výstavbe ich
rodinného domu v k.ú. Šalgovík im bolo umožnené napojiť sa na kanalizáciu a vodovod vo vlastníctve
Ing. Jozefa Feťka a či pri napojení neboli nejaké prekážky alebo problémy. K uvedenému listu sa
vyjadrili žalobcovia, a ďalej sa vyjadril dotknutý účastník konania Gabriel Pello s manželkou. Následne
správny orgán prvého stupňa listom č. OU-PO-OSZP3-2016/023368-09/VK zo dňa 07.10.2016 oznámil
účastníkom konania a dotknutým orgánom pokračovanie konania vo veci určenia vodovodnej a
kanalizačnej siete za verejné pre vodnú stavbu „Prešov - Šalgovík, 12 RD, technická infraštruktúra,
stavebný objekt 501 - kanalizácia, stavebný objekt 502 - vodovod“ a vzhľadom na to, že správneho
orgánu prvého stupňa boli známe okolnosti týkajúce sa predmetnej stavby upustil od miestneho
zisťovania a ústneho konania, pričom účastníkom konania a dotknutým orgánom umožnil v lehote 7 dní
uplatniť si námietky, resp. pripomienky.
5. Listom č. OU-PO-OSZP3-2016/023368-10/VK zo dňa 15.11.2016 správny orgán prvého stupňa
oboznámil účastníkov konania a dotknuté orgány s podkladmi rozhodnutia v zmysle § 33 ods. 2 zákona
71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) a zároveň
im určil lehotu 10 pracovných dni na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia.
6. Následne daň 27.01.2017 pod č.j.: OU-PO-OSZP3-2017/002145-12/VK vydal správny orgán prvého
stupňa rozhodnutie, ktorým podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákon č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe
starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
a § 3 ods. 1 písm. e) zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podľa § 36 ods. 5 písm. b) zákona č. 442/2002
Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách (ďalej len „zákon o verejných vodovodoch a
verejných kanalizáciách“) a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii sieťových odvetviach
na základe žiadosti žalobcov o určenie, či sa vodná stavba „Prešov - Šalgovík, 12 RD, technická
infraštruktúra, stavebný objekt 501 - kanalizácia, stavebný objekt 502 - vodovod“ považuje za verejnú
kanalizáciu a verejný vodovod rozhodol tak, že podľa ustanovenia § 36 ods. 5 písm. b) v spojení s
ustanovením § 3 ods. 5 zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, v súlade s § 46 a 47
Správneho poriadku určil, že stavba „Prešov - Šalgovík, 12 RD, technická infraštruktúra, stavebný objekt
501 - kanalizácia, stavebný objekt 502 - vodovod“ nie je verejnou kanalizáciou a verejným vodovodom.

II.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

7. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podali odvolanie žalobcovia, ktoré bolo doručené
správnemu orgánu prvého stupňa dňa 15.02.2017. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný žalobou
napádaným rozhodnutím zo dňa 16.10.2017 tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa potvrdil.

8. V odôvodnení žalobou napádaného rozhodnutia odvolací orgán poukázal na priebeh konania
pred správnym orgánom prvého stupňa, stanoviská účastníkov konania a dotknutých orgánov. Ďalej
v odôvodnení poukazuje na predchádzajúce súdne rozhodnutia v predmetnej veci, a to rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7SžP/4/2013 zo dňa 30.04.2015, ako aj na rozsudok
Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 1S/7/2013-206 zo dňa 26.01.2016.

9. Ďalej v odôvodnení žalobou napádaného rozhodnutia sa poukazuje na odvolacie námietky
odvolateľov - žalobcov, ako aj vyjadrenia ostatných účastníkov konania a dotknutých orgánov k obsahu
podaného odvolania. Okrem poukazu na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a následne na
rozsudok Krajského súdu v Prešove sa v žalobou napádanom rozhodnutí už len konštatuje, že odvolací



orgán preskúmal prvostupňové rozhodnutie, zistil, že je v súlade so zákonmi aj ostatnými právnymi
predpismi, a preto odvolanie zamietol.

III.

Argumenty žalobcu v podanej žalobe

10. Vo včas podanej žalobe žalobca namietal zákonnosť rozhodnutia žalovaného zo dňa 16.10.2017.
Žalobca v podanej žalobe poukázal na skutočnosť, že sa žalovaný správny orgán nezaoberal jeho
námietkami - závažnými právnymi tvrdeniami žalobcu preukazujúcimi nevyhnutnosť učiť vodnú stavbu
za verejnú a vzhľadom na výsledok konania ich ani nepovažoval za dôležité v konaní vyvrátiť. Poukázal
na arbitrárnosť postupu žalovaného, t. j. jeho rozhodnutie bolo založené na svojvôli, neopiera sa o zákon.
Poukázal na to, že rozhodnutie je neodôvodnené s tým, že len mechanicky preberá rozsudky najvyššieho
súdu a krajského súdu bez akýchkoľvek vlastných právnych záverov a zistení vyplývajúcich z priebehu
opätovného prejednania veci. Vzhľadom na uvedené je podľa žalobcu sporné, či žalovaný rozhodoval
so znalosťou veci spisu alebo či rozhodol len formálne v zmysle záverov rozsudkov súdov.

11. Ďalej v podanej žalobe žalobca poukazuje aj na svoje vyjadrenia, ktoré podal v administratívnom
konaní pred žalovaným, ako aj správnym orgánom prvého stupňa týkajúce sa merita veci, teda určenia
predmetnej stavby za verejný vodovod a verejnú kanalizáciu podľa zákona o verejných vodovodoch a
kanalizáciách. Na základe uvedeného žalobca konštatoval, že sa domnieva, že žalovaný iba proforma
vykonal správne konanie o určenie vodných stavieb za verejné bez toho, aby sa svedomito zaoberal
vecou, posúdením právneho skutkového stavu v prejednávanej veci.

12. Ďalej žalobca poukazoval v podanej žalobe aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ktorý bol skôr vydaný v predmetnej veci pod č. 7s6p/4/2013 zo dňa 10.04.2015, pričom tento rozsudok
komentoval a poukázal, že ho nesprávne žalovaný aplikoval v predmetnej veci.

13. Ďalej žalobca v podanej žalobe poukázal aj na procesné pochybenia správneho orgánu, a to
predovšetkým dĺžku konania, pretože na opätovné vydanie meritórneho rozhodnutia potreboval správny
orgán prvého stupňa bezmála 1 rok a 6 mesiacov, čo je v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti
konania podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku. Súčasne poukázal na skutočnosť, že procesný postup
žalovaného tak prvostupňového orgánu, ako aj žalovaného odôvodnene vyvoláva pochybnosti o
objektívnosti a tým aj správnosti a zákonnosti postupu v konaní na žalovanom správnom orgáne. V tejto
súvislosti poukázal tiež na skutočnosť, že správny orgán prvého stupňa nevydal rozhodnutie o prerušení
konania a neupovedomil účastníkov konania o dôvodoch nevydania meritórneho rozhodnutia v 30, resp.
60-dňovej zákonnej lehote po vrátení spisu zo súdu. Ďalej poukazoval aj na nadbytočné procesné úkony
správneho orgánu prvého stupňa, ktorých význam pre konanie je prinajmenšom sporný. Z uvedených
dôvodov potom došlo k neodôvodneným prieťahom a nečinnosti správneho orgánu. Vzhľadom na
uvedené žiadal žalobca, aby správny súd vyhovel žalobe a zrušil žalobou napádané rozhodnutie, ako
aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktoré predchádzalo napádanému rozhodnutiu a tvorí
s ním jeden celok, a to z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) Správneho súdneho poriadku pre
nedostatok dôvodov, ako aj nedostatočné zistenie skutkového stavu na riadne posúdenie veci.

III.

Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

14. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 15.01.2018 uviedol, že právny názor
najvyššieho súdu je pre správny orgán záväzný. Prvostupňový orgán vykonal dôkazy s poukazom
na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžp/4/2013 zo dňa 30.04.2015, ako
aj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1S/7/2013-206 zo dňa a 26.01.2016 a následne na
usmernenie žalovaného zo dňa 26.04.2016. Opätovne vo svojom vyjadrení žalovaný poukázal na
predmetné rozsudky, z ktorých rovnako, ako aj v žalobou napádanom rozhodnutí citoval. Vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby súd žalobu zamietol, príp. ak bola podaná oneskorene, aby
súd uznesením konanie zastavil a nepriznal žalobcom právo na náhradu trov konania.

III.



Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného

15. V písomnom podaní zo dňa 12.03.2018 žalobcovia v celom rozsahu zotrvali na všetkých svojich
tvrdeniach a stanoviskách uvedených v správnej žalobe zo dňa 27.12.2017. Opätovne žalobcovia
poukázali na skutočnosť, že tak rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu stupňa
sa v odôvodnení odolávajú výlučne na vyššie citované rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
a Krajského súdu v Prešove. Žalovaný správny orgán, ako aj správny orgán prvého stupňa síce v
tejto veci vykonali správne konanie, splnili pokyny uložené rozhodnutím správneho súdu a vo veci
rozhodli, avšak žalobcovia majú za to, že toto správne konanie trpí vadou, ktorá má podstatný vplyv
na zákonnosť touto správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Uvedená vada podľa názoru žalobcov
tkvie v tom, že žalovaný správny orgán a ani prvostupňový správny orgán po hmotnoprávnej a skutkovej
stránke veci nesprávne vyhodnotili. Žalovaný správny orgán pri vydaní napadnutého rozhodnutia totiž
vôbec nevzal do úvahy argumenty a skutočnosti prezentované žalobcami v rámci správneho konania,
dokonca sa týmito argumentmi a skutočnosťami ani nevysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia.
Žalovaný správny orgán sa v rámci správneho konania vôbec nezaoberal posudzovaním skutkového
stavu alebo hodnotením dôkazov, pričom len doslovne prebral právne závery, ktoré uviedol najvyšší
súd vo svojom rozsudku. Celé odôvodnenie rozhodnutia napadnutého správnou žalobou prakticky len
doslovne kopíruje odôvodnenie uvedeného rozsudku najvyššieho súdu, a tento záver sa podľa žalobcov
vzťahuje aj na predchádzajúce rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti a na to, že v priebehu správneho konania opakovane a preukázateľne upozorňovali
konajúce správne orgány na konkrétne skutočnosti a dôkazy odôvodňujúce určenie predmetného
vodovodu a kanalizácie za verejný vodovod a verejnú kanalizáciu, avšak uvedené konajúce správne
orgány tieto ignorovali a pri rozhodovaní ich vôbec nevzali do úvahy. Podľa žalobcov došlo k tomu,
že rozhodnutie žalovaného napadnuté správnou žalobou je nezákonné, pričom z rovnakého dôvodu s
poukazom na absenciu riadneho odôvodnenia je potrebné toto rozhodnutie považovať za arbitrárne a
nepreskúmateľné. Predovšetkým žalobcovia vytýkajú žalobou napádanému rozhodnutiu to, že žalovaný
správny orgán, rovnako tak ani prvostupňový správny orgán neuviedli žiadne konkrétne argumenty,
prečo predmetné vodné stavby nemôžu byť určené za verejné. Žalovaný správny orgán sa tak účelovo
vyhýba akémukoľvek hmotnoprávnemu zdôvodneniu svojho právneho názoru, pričom v rozhodnutí
napadnutom správnou žalobou dokonca absentuje akákoľvek odvolávka na platnú právnu úpravu. Ďalej
v predmetnom písomnom vyjadrení poukázal aj na skutkový stav v predmetnej veci a z tohto dôvodil,
že sú splnené zákonné podmienky na určenie stavby a vodovodu a kanalizácie za verejný vodovod
a verejnú kanalizáciu. Z uvedených dôvodov žiadal, aby bolo žalobe vyhovené a žalobou napádané
rozhodnutie bolo zrušené v spojení aj s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa. K písomnému
vyjadreniu právneho zástupcu žalobcov podali ešte osobitné písomné vyjadrenie zo dňa 14.03.2018 aj
samotní žalobcovia, ktorý podrobnejšie oboznámil s priebehom celého konania a uviedol aj svoje právne
hodnotenie vzniknutej situácie.

IV.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

16. Podľa § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené
záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

17. Podľa § 177 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať
ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu
verejnej správy.

18. Podľa § 180 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý
rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak
osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal
rozhodnutie alebo opatrenie.



19. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) Správneho súdneho poriadku, správny súd rozsudkom zruší napadnuté
rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

20. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

21. Podľa § 47 Správneho poriadku,
(1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie
nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
(2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa
rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá
účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia,
než ustanovuje osobitný zákon.
(3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania
a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
(4) Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti
nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie
obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom.
(5) V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania
rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať
úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Ak sa rozhodnutie
vyhotovuje v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej
moci, neobsahuje úradnú pečiatku a podpis, ale je správnym orgánom autorizované podľa osobitného
predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie
náležitosti rozhodnutia.
(6) Chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia správny
orgán kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania.
(7) Osobitné zákony ustanovujú, v ktorých prípadoch sa rozhodnutie, ktorým sa účastníkovi konania v
plnom rozsahu vyhovuje, len vyznačí v spise a účastníkovi konania sa namiesto písomného vyhotovenia
rozhodnutia vydá osobitný doklad alebo poskytne plnenie.

22. V predmetnej veci tak správny orgán prvého stupňa, ako aj žalovaný poukazovali na predchádzajúce
súdne rozhodnutia, ktoré boli v predmetnej veci prijaté, a preto správne súd z uvedených rozhodnutí pre
potreby tohto konania cituje:

23. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 7Sžp/4/2013 zo dňa 30.04.2015
vyplýva, že najvyšší súd posudzoval daný prípad v dvoch rovinách:

24. Prvou bola okolnosť, či zriadené vodovody a kanalizácie boli už od počiatku (od svojho zriadenia)
verejné v zmysle stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia, a teda v takom prípade by išlo o
„novú vetvu“ verejného vodovodu a verejnej kanalizácie. Ak neboli predmetné vodné stavby od počiatku
verejné, tak ako druhú okolnosť bolo treba posúdiť, či boli dané a správnymi orgánmi dostatočne
špecifikované dôvody, pre ktoré bolo možné v zmysle § 3 ods. 5 zákona o verejných vodovodoch a
verejných kanalizáciách určiť predmetné vodné stavby za verejné.

25. Podľa názoru odvolacieho súdu zo stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia nevyplýva, že
predmetné stavby kanalizácie a vodovodu boli postavené ako verejné, lebo nespĺňali definíciu verejných
vodovodov a verejných kanalizácií podľa § 2 písm. a) b) v spojení s písm. c) a d) zákona o verejných
vodovodov a verejných kanalizáciách. Neboli zriadené na účely hromadného zásobovania obyvateľstva
a iných odberateľov vodou (zásobovania viac ako 50 osôb alebo zásobovania, ktorého priemerná denná
produkcia je viac ako 10 m3 vody), ako aj neboli zriadené na účely hromadného odvádzania odpadových
vôd (odvádzania a spravidla aj čistenia odpadových vôd od viac ako 50 osôb alebo priemernej dennej
produkcie viac ako 10 m3 odpadovej vody).



26. Na uvedenom nič nemôže zmeniť skutočnosť, že predmetný vodovod a kanalizácia sú napojené
na verejný vodovod a verejnú kanalizáciu, lebo ak by malo ísť o „novú vetvu“ verejného vodovodu a
verejnej kanalizácie, mala ju vo verejnom záujme zriadiť právnická osoba (ktorá jediná v zmysle § 3
ods. 2 zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách z dôvodu verejného záujmu môže byť
ich vlastníkom) a teda prípadne ich mal zriadiť aj vlastník verejného vodovou a verejnej kanalizácie, na
ktoré by sa takáto „nová vetva“ napájala.

27. Vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci však zo stavebného povolenia vyplýva, že siete boli
zriadené vo vlastnom, súkromnom záujme, pre účely napojenia 12 rodinných domov (ako aj vyplýva
z názvu stavby „12 RD“) a nie vo verejnom záujme. Uvedený právny záver možno vyvodiť aj zo
skutočnosti, že podľa podmienok stavebného povolenia je žalobca povinný umožniť napojenie vodovodu
a kanalizácie spoluvlastníkom pozemku parc. č. 301/32, k.ú. Šalgovík, za primeranú úhradu. Ak by boli
predmetné siete od počiatku verejné, táto podmienka stavebného povolenia by bola nadbytočná, lebo
uvedená povinnosť by vyplývala priamo zo zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách,
a to nielen voči spoluvlastníkom pozemku.

28. Pokiaľ by za daného skutkového a právneho stavu došlo k určeniu uvedených sietí za verejné, išlo
by o formu vyvlastnenia, čím by sa neoprávnene zasiahlo do vlastníckeho práva žalobcu, pretože proti
svojej vôli, bez možnosti dohody so štátnym orgánom o odkúpenie predmetného vodovodu a kanalizácie,
by žalobca stratil právo disponovať (jedno zo základných práv vlastníckeho práva) s predmetnými
stavbami a de facto by sa žalobca stal vlastníkom verejného vodovodu a verejnej kanalizácie, čím by
takýmto určením došlo k vytvoreniu nezákonného stavu, keďže fyzická osoba nemôže vlastniť verejný
vodovod ani verejnú kanalizáciu, poukazom na to, že žalobcovi by takýmto postupom vznikli povinnosti
ako vlastníka verejného vodovodu a verejnej kanalizácie podľa zákona o verejných vodovodoch a
verejnej kanalizácie, čo je v rozpore s uvedeným zákonom a súčasne to nemožno od neho ani
spravodlivo žiadať.

29. Verejnosť vodovodu a kanalizácie nemožno tiež vyvodzovať len zo skutočnosti, že zriadený
vodovod a kanalizácia spĺňajú technické parametre verejného vodovodu a kanalizácie, keďže technické
parametre vyplývajú zo stavebného povolenia a jeho záväzných podmienok, ktorými bol žalobca
viazaný. Podľa názoru odvolacieho súdu taktiež verejnosť vodovodu a kanalizácie nevyplýva z uzavretia
zmluvy o výkone správy medzi žalobcom a Východoslovenskou vodárenskou spoločnosťou, a. s.,
Košice, pretože jej uzavretím žalobca len realizoval záväzné podmienky a povinnosti stavebného
povolenia.

30. Verejné vodovody a verejné kanalizácie sa zriaďujú a prevádzkujú vo verejnom záujme najmä
na účely hromadného zásobovania obyvateľov pitnou vodou a hromadného odvádzania odpadových
vôd zo sídelných útvarov (§ 3 ods. 1 zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách).
V prejednávanom prípade však, ako bolo uvedené vyššie, predmetné vodné stavby boli realizované
v súkromnom záujme, vo vlastnej réžii, na vlastné nebezpečenstvo a na vlastné náklady. Stavebné
povolenie ako aj kolaudačné rozhodnutie na predmetné vodné stavby boli vydané žalobcovi ako
súkromnej osobe, nikto nenapadol zákonnosť uvedených rozhodnutí a tieto nadobudli právoplatnosť.
Navyše, v podmienkach a povinnostiach stavebného povolenia nie je vôbec odkaz na zákon o verejných
vodovodoch a verejných kanalizáciách, ktorý ustanovuje povinnosti vlastníka verejného vodovodu.

31. Ak by predmetné vodné stavby boli zriaďované vo verejnom záujme, tento záujem by musel
špeciálny stavebný úrad zastávať a chrániť už v stavebnom a kolaudačnom konaní a a nevydať na
predmetné vodné stavby stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie za daných podmienok fyzickej
osobe. Nemožno však v súčasnej dobe spätne považovať tieto rozhodnutia za nezákonné, pretože
nadobudnutím právoplatnosti sa stali platnými a záväznými. Pokiaľ neboli takéto rozhodnutia zrušené
ani v rámci mimoriadnych opravných prostriedkoch, potom princíp právnej istoty ako imanentný znak
právneho štátu musí prevážiť nad princípom materiálnej pravdy.

32. Vychádzajúc z uvedeného správne orgány preto mohli určiť predmetné siete za verejné len z dôvodu
uvedeného v § 3 ods. 5 zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, a to teda len vtedy,
ak by také určenie bolo v záujme ochrany zdravia ľudí, zvierat alebo ochrany životného prostredia a
ak sú na vodovod alebo kanalizáciu pripojení aspoň dvaja odberatelia alebo producenti. Konkrétne
dôvody, pre ktoré by boli siete určené správnymi orgánmi za verejné, však boli správne orgány povinné



aj náležite odôvodniť. Uplatnenie iných kritérií by znamenalo, že správny orgán by prekročil právomoc
danú zákonom a mohlo by dôjsť k neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva žalobcu.

33. Odvolací súd uvedené dôvody správneho orgánu prvého stupňa nepovažoval za dostatočné,
lebo sú príliš všeobecné vo vzťahu k dôvodnosti potreby ochrany zdravia ľudí, zvierat alebo ochrany
životného prostredia. V správnom konaní navyše vôbec nebolo žalobcovi preukázané, že by porušil
bod 20 stavebného povolenia, podľa ktorého bol povinný umožniť napojenie vodovodu a kanalizácie
spoluvlastníkom pozemku parc. č. 301/32, k.ú. Šalgovík, za primeranú úhradu. Správny orgán neskúmal,
či spoluvlastníci uvedeného pozemku, ktorí uvedenú úhradu poskytli žalobcovi, boli na vodovod a
kanalizáciu skutočne napojení, a teda či je potrebná ochrana zdravia ľudí, zvierat alebo ochrany
životného prostredia. Ak títo spoluvlastníci napojení na vodovod a kanalizáciu boli, tak žalobca si svoje
povinnosti podľa stavebného povolenia plnil, a teda ochrana zdravia ľudí, zvierat a ochrana životného
prostredia je zabezpečená záväznými podmienkami stavebného povolenia na predmetné vodné stavby.
Taktiež nie je zrejmé, či bolo alebo nebolo umožnené napojenie na predmetné siete iným osobám a z
akých dôvodov.

34. Žalovaný sa následne v odvolacom správnom konaní dostatočne nevysporiadal s námietkami
žalobcu a konkrétne dôvody určenia predmetných sietí za verejné nedoplnil, a teda nepostupoval v
súlade so zákonom. Žalovaný sa v podstate obmedzil len na opakovanie dôvodov prvostupňového
správneho rozhodnutia a citáciu právnych predpisov (článok 44 Ústavy SR, § 9 zákona č. 17/1992
Zb. zákona o životnom prostredí v znení neskorších predpisov § 2 písm. d/ a f/ zákona č. 355/2007
Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov).

35. Treba preto prisvedčiť žalobcovi, že dôvody, pre ktoré by bolo možné určiť uvedené stavby za verejné
v intenciách § 3 ods. 5 zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v rozhodnutiach
správnych orgánov absentujú.

36. Správne orgány dostatočne neskúmali, či sa podmienky a skutočnosti, za ktorých bolo vydané
stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie zmenili do tej miery, aby bolo možné z dôvodu ochrany
zdravia ľudí a zvierat, alebo ochrany životného prostredia určiť predmetné siete za verejné.

37. Dôvod ochrany zdravia a životného prostredia však nemožno vyvodiť len zo skutočnosti, že
stavebným úradom povolené rodinné domy majú byť napojené na vodovod a kanalizáciu, pokiaľ správne
orgány vôbec neskúmali, či žalobca v súlade s podmienkami stavebného povolania na predmetné vodné
stavby umožnil napojenie vodovodu a kanalizácie za primeranú úhradu.

38. Všetky kritéria uvedené v § 3 zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách dôsledne
sledujú verejný záujem na ochranu zdravia ľudí, zvierat, alebo ochranu životného prostredia a iba
naplnenie týchto kritérií je oprávneným zásahom do vlastníckeho práva k vodovodu/kanalizácii v zmysle
čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky.

39. V prípade, ak bol žalobca ochotný napojiť spoluvlastníkov pozemku v zmysle bodu 20 podmienok
stavebného povolenia na predmetné vodné stavby za úhradu, nemohlo dôjsť k ohrozeniu ich zdravia,
alebo životného prostredia, a teda nemohla byť správnym orgánom preukázaná ani potreba ich ochrany.

40. Podľa názoru odvolacieho súdu dokonca ani skutočnosť, že vodovod a kanalizácia slúži na
hromadné zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou a hromadné odvádzanie odpadových vôd zo
sídelných útvarov, nie je možné akceptovať, ako určujúce kritérium pre verejný vodovod a verejnú
kanalizáciu (pozri Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. marca 2010, sp. zn. 5
Sžp/3/2009).

41. Podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 1S/7/2013 zo dňa 26.01.2016 vyplýval
aj záväzný pokyn pre správny orgán k ďalšiemu konaniu, z citovaného rozsudku krajský súd uložil
žalovanému záväzný pokyn, z ktorého vyplýva: „správne orgány v ďalšom konaní sú povinné vykonať
dokazovanie na zistenie skutkového stavu vo vzťahu k skutočnosti, či došlo alebo nedošlo k porušeniu
bodu 20 stavebného povolenia, a to vo vzťahu k vlastníkom pozemku v k. ú. Šalgovík, parc. č. 301/32
a iným osobám a z akých dôvodov, vydať nové rozhodnutia vo veci a vydané rozhodnutia odôvodniť v



súlade s ustanovením § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní, ale aj v súlade so zákonom o verejných
vodovodoch a kanalizáciách, teda či sú dané dôvody pre aplikáciu § 3 ods. 5 zákona č. 442/2002 Z.z.,
a teda určiť predmetné stavby za verejné. Len po takto doplnenom dokazovaní budú môcť správne
orgány vo veci správne a zákonne rozhodnúť.“ Ďalej tiež poukázal konajúci krajský súd, že podľa názoru
odvolacieho súdu sú rozhodnutia správnych orgánov nedostatočne odôvodnené a súd nemôže v konaní
podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. nahrádzať argumentáciou správneho orgánu.

42. K hlavnej žalobnej námietke žalobcov v podanej žalobe týkajúcej sa arbitrárnosti žalobu napádaného
rozhodnutia a nedostatočnému odôvodneniu tak rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správneho
orgánu prvého stupňa musel správny súd po preskúmaní obsahu administratívneho spisu a žalobou
napádaného rozhodnutia prisvedčiť. Žalovaný sa vyššie uvedenými záväznými pokynmi tak najvyššieho
súdu, ako aj následne správneho súdu dôsledne neriadil a svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil.

43. V žalobou napádanom rozhodnutí sa správny orgán vyššie citovaným záväzným pokynom
správneho súdu neriadil. Po zrušení jeho predchádzajúceho rozhodnutia napriek záväznému pokynu
správneho súdu svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil. V podstate správny súd zistil, že
odôvodnenie správneho orgánu prvého stupňa obsahuje len prehľad priebehu administratívneho
konania a celé právne posúdenie veci spočíva v podstate len v poukaze na odôvodnenie citovaných
súdnych rozhodnutí - rozsudku najvyššieho súdu a rozsudku krajského súdu. Rozhodnutie neobsahuje
vlastné právne úvahy správneho orgánu prvého stupňa a jeho vlastné právne posúdenie je v podstate
zhrnuté veľmi stručne len do jedného odseku, keď konštatuje nenaplnenie zákonných dôvodov pre
vyhlásenie vodovodu a kanalizácie za verejný vodovod a verejnú kanalizáciu. Rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa tvorí s odvolacím rozhodnutím nadriadeného orgánu v zmysle teórie správneho
práva jednotu, napriek uvedenému ani žalovanému sa nepodarilo dostatok dôvodov pre potvrdenie
prvostupňového rozhodnutia v žalobou napádanom rozhodnutí preukázať. Takisto sa nijako nevenoval
preskúmaniu námietok žalobcov v pozícii odvolateľa a zasa len poukázal na skoršie rozhodnutia súdov
v predmetnej veci.

44. V tomto smere správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19.10.2005 pod sp. zn.
4So/226/04, publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí pod R33/2006 z ktorého vyplýva - „skutočnosť,
že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal nepostačuje, lebo rozhodnutie musí byť
zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania, najmä ak sa ním účastníkovi ukladá konkrétna
povinnosť.“

45. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR z 25.08.2006 pod sp. zn. 4So/106/2005 (publikované v
Zbierke súdnych rozhodnutí pod R14/2007) - úlohou súdu nie je dopĺňať vecnú či právnu argumentáciu
rozhodnutia správneho orgánu, ktorú už jeho odôvodnenie malo obsahovať.

46. Rozhodnutie, z ktorého nemožno zistiť, akými úvahami sa správny orgán riadil pri rozhodovaní,
nezabezpečí účastníkovi právo na spravodlivý proces. Jeho riadne odôvodnenie je procesným právo
účastníka, lebo len dostatočné a presvedčivé odôvodnenie mu umožňuje dostatočne skutkovo a právne
odôvodniť, príp. podaný opravný prostriedok (mutatis mutandis) - uznesenie Najvyššieho súdu SR
27.09.2012 pod sp. zn. 7So/118/2011 (publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí pod R95/2013).

47. Preskúmaním veci správny súd dospel k záveru, že odôvodnenie žalobou napádaného rozhodnutia
žalovaného nespĺňa kritéria vymedzené v § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v zmysle ktorého má
žalovaný svoje rozhodnutie náležite odôvodniť.

48. Správny súd ďalej uvádza, že jedným zo základných definičných znakov právneho štátu je, aby
rozhodnutia orgánov verejnej moci boli spravodlivé resp. aby neboli arbitrárne, formalistické, svojvoľné
a nedostatočne odôvodnené.

49. Rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu ako aj prvostupňového správneho orgánu je
svojvoľné a nedostatočne odôvodnené, keďže z nich nevyplýva na základe akých konkrétnych
skutočností rozhodli. Správne orgány nie sú viazané len zákonmi SR, ale predovšetkým Ústavou SR a v
rámci rozhodovania o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb musia tiež dbať, či ich
postup pri rozhodovaní a samotné rozhodnutie je v súlade s Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami o
ľudských právach, ktorými je SR viazaná a majú vyššiu právnu silu ako zákony SR. Z porušenia princípu



právneho štátu - arbitrárnym a nedostatočne odôvodnením rozhodnutím správneho orgánu nevyhnutne
vyplývajú aj ďalšie porušenia základných práv, a to porušenie práva na inú právnu ochranu uvedenú v čl.
46 ods. 1 Ústavy SR, rovnosti účastníkov v konaní v čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a tiež práva na vyjadrenie
sa ku všetkým vykonávaným dôkazom.

50. Uvedené porušenia sú zakotvené aj v medzinárodných zmluvách o ľudských právach a predmetné
rozhodnutie správneho orgánu porušuje právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces v
čl. 47 Charty základných práv Európskej únie a tiež čl. 6 ods. 1 - právo na spravodlivé súdne konanie a čl.
13 - právo na účinný opravný prostriedok uvedených v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Možno povedať, že uvedené nerešpektovanie vyššie uvedených práv sa týka práva na súdnu a
inú právnu ochranu. Právo na spravodlivý proces či už pred súdom alebo pred iným orgánom verejnej
moci je zakotvené v čl. 46 až 50 Ústavy SR a niet pochýb, že subkategóriou práva na spravodlivý proces
je aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu musí byť
zrejmé akými úvahami bol vedený správny orgán pri rozhodovaní o danej veci a tiež, na základe akých
konkrétnych podkladov rozhodol, pričom nestačí iba uvedenie daných podkladov, no podklady musia
byť špecifikované.

51. Okrem porušenia práva na spravodlivý proces nebolo rešpektované ani právo na dobrú správu v
čl. 41 Charty základných práv Európskej únie, ktoré bližšie špecifikuje Európsky kódex dobrej správnej
praxe nasledovne v čl. 18 ods. 1 a 2. 1. Každé rozhodnutie orgánu, ktoré môže nepriaznivo ovplyvniť
práva alebo záujmy súkromnej osoby, obsahuje dôvody, na ktorých sa zakladá, s jasným uvedením
podstatných skutočností a právneho základu rozhodnutia. 2. Úradník nesmie vydávať rozhodnutia, ktoré
sú založené na stručných alebo vágnych dôvodoch, alebo ktoré neobsahujú individuálne odôvodnenie.

52. Podľa § 152 ods. 4 Ústavy SR, nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia je porušením ústavou
garantovaného práva žalobcu na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu podľa článku 46 ods.
2 Ústavy SR, nakoľko sa účastníkovi správneho konania dotknutého na jeho právach odopiera možnosť
efektívne spochybniť takéto rozhodnutie, a preto nie je možné označiť napadnuté rozhodnutie ako
spravodlivé.

53. Správny súd na zdôraznenie svojho právneho názoru uvádza k danej veci nasledovné právne vety:
Rozsudok NS SR 34 So 226/04 zo dňa 19.10.2005: „V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie
skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri
použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol. Odôvodnenie musí nadväzovať na výrokovú
časť rozhodnutia a musí byť s ňou v súlade. Správny orgán je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť
všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, t.j. opísať predmet konania, poukázať
na skutkové zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal pri vydaní rozhodnutia, ako sa vysporiadal s
návrhmi na vykonanie dôkazov, prípadne s ich námietkami k vykonaným dôkazom.“

54. Ďalej rozsudok NS SR sp. zn. 1So/115/2010 zo dňa 25.01.2011: „nedostatočne odôvodnené
rozhodnutie odporkyne negatívne ovplyvňuje ústavné právo navrhovateľa na súdny prieskum
rozhodnutia správneho orgánu v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko sa
účastníkovi správneho konania dotknutému v jeho právach alebo právom chránených záujmoch
odopiera možnosť efektívne spochybniť takéto rozhodnutie, lebo samotný účastník môže iba odhadovať
právne dôvody (čo aj zo samotného odvolania navrhovateľa evidentne vyplýva).“

55. Ďalej Rozsudok NS SR sp. zn. 7Sžso/45/2015 zo dňa 29.09.2016: Problematike týkajúcej sa
povinnosti náležite zdôvodniť rozhodnutie venoval značnú pozornosť vo svojej judikatúre aj Ústavný súd
Slovenskej republiky - napr. v náleze sp. zn. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09,
I. ÚS 243/07, I. ÚS 114/08, III. ÚS 36/2010. Ústavný súd konštatoval, že nezávislosť rozhodovania
všeobecných súdov (týka sa aj rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy) sa uskutočňuje v
ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú
predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu; jedným z týchto princípov, predstavujúcim
súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je povinnosť súdov ako aj
orgánov verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou. Z odôvodnenia
totiž musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej
a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť súdu ako aj orgánu verejnej správy je presvedčivo
a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pritom starostlivo prihliadať



na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Porušením práva na
spravodlivý proces môže byť aj situácia, kedy v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť
skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných
skutočností neboli zhodnotené. Ústavný súd vo svojej judikatúre tiež zdôraznil, že orgán štátnej moci
by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia, dbať aj na jeho celkovú
presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto
premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom
rade aj spravodlivé a presvedčivé, odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť
zrozumiteľné a je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám
logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská.
Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

56. V tomto smere správny súd poukazuje na skutočnosť, že sa v súlade s vyššie naznačenými kritériami
žalovaný nedostatočným spôsobom vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcov v rámci odvolacieho
konania voči napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa.

57. Súčasne správny súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný sa neriadil záväzným pokynom vyššie
citovaného predchádzajúceho zrušujúceho rozsudku tunajšieho krajského súdu.

58. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu nemôže výlučne pozostávať z prevzatia doslovného
textu rozhodnutí súdov, a toto nie je spôsobilé byť jediným odôvodnením postupu a rozhodnutia
správneho orgánu. Ako vyplýva z vyššie citovanej judikatúry, rozsudky súdov nenahrádzajú
rozhodovaciu činnosť správnych orgánov. Rozsudok súdu je pre správny orgán záväzný tak, ako to
správne konštatoval žalovaný v žalobou napádanom rozhodnutí, nezbavuje však povinnosť správny
orgán riadne svoje rozhodnutie odôvodniť.

59. Preskúmaním žalobu napádaného rozhodnutia dospel správny súd k záveru, že vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti je žalobou napadané rozhodnutie v tomto smere formalistické a arbitrárne, keď sa
jednak správny orgán nevysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu (odvolateľa) a súčasne okrem
poukazu na súdne rozhodnutia svoje rozhodnutie tak správny orgán prvého stupňa, ako ani žalovaný
nijako neodôvodnili.

60. Vzhľadom na tieto skutočnosti správny súd dospel k záveru, že je daný dôvod podľa § 191 ods.
1 písm. d) Správneho súdneho poriadku na zrušenie žalobou napádaného rozhodnutia, pretože je
rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a súčasne s poukazom na ustanovenie § 191
ods. 3 Správneho súdneho poriadku a na petit žaloby z totožných dôvodov zrušil aj rozhodnutie orgánu
verejnej správy prvého stupňa a vec vrátil v súlade s ustanovením § 191 ods. 4 Správneho súdneho
poriadku žalovanému na ďalšie konanie.

61. Vzhľadom k tomu, že samotná podstatná námietka žalobcov týkajúca sa nepreskúmateľnosti
rozhodnutia bola vyhodnotená správnym súdom ako dôvodná a spôsobilá na to, aby súd pristúpil k
zrušeniu žalobou napádaného rozhodnutia, nepovažoval správny súd za potrebné podrobiť súdnemu
prieskumu ďalšie žalobné námietky, ktoré podporne uvádzali žalobcovia vo svojej žalobe, a to aj s
poukazom na skutočnosť, že nechcel nahrádzať činnosť správnych programov, resp. prejudikovať ich
ďalší postup v predmetnej veci v zmysle tohto rozhodnutia súdu, ako aj predchádzajúcich záväzných
právnych názorov vyslovených jednotlivými súdnymi inštanciami v tejto veci.

62. V ďalšom konaní správny orgán pri rešpektovaní právneho názoru správneho súdu (§ 191 ods. 6
S.s.p.) zohľadní pri svojej rozhodovacej činnosti právne názory najvyššej súdnej inštancie vyplývajúce
z jej doterajšej rozhodovacej činnosti v tejto veci ako ja právne závery správneho súdu vyslovené v
tejto veci, vysporiada sa náležite s námietkami žalobcov, bude venovať zvýšenú pozornosť náležitému
odôvodneniu svojho rozhodnutia, príp. zváži potrebu vykonať ďalšie dokazovanie a následne opätovne
rozhodne o jeho žiadosti o vyhlásenie vodovodu a kanalizácie za verejné v zmysle zákona o verejných
vodovodoch a kanalizáciách.

63. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ostane § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že úspešným žalobcom
bola voči žalovanému priznaná ich úplná náhrada. O výške náhrady trov konania rozhodne správny



súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 175 ods. 2 S.s.p).

64. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Prešove prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove
(§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné
body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II.
Stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/SSP; ak je žalovaným Centrum
právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).