Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 7Sa/45/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8017200764 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8017200764.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v konaní pred sudcom JUDr. Marianom Hoffmannom, PhD. v právnej veci žalobcu S.. I. X., bytom N. 3, XXX XX H., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Bratislava, Dobšinského 12 proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie so sídlom Bratislava, ul. 29. augusta č. 8 a 10 , Bratislava o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej č. 22667-2/2017-BA zo dňa 29. septembra 2017 a č. 22666-3/2017-BA zo dňa 29. septembra 2017 na základe správnej žaloby v sociálnych veciach takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. 1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia žalovanej č. 22667-2/2017-BA zo dňa 29.09.2017. 2. Ďalšou včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovanej č. 22666-3/2017-BA zo dňa 29.09.2017. Obe rozhodnutia navrhoval zrušiť a vec vrátiť žalovanej na nové konanie. Zároveň si žiadal priznať náhradu trov konania. 3. Uznesením zo dňa 28. 11.2017 správny súd spojil konanie o uvedených žalobách pod spis. zn. 7Sa/45/2017 a 7Sa/46/2017 na spoločné konanie s tým, že sa budú spoločne prejednávať pod spis. zn. 7Sa/45/2017. II. Stručný priebeh administratívneho konania Stručné zhrnutie napadnutých rozhodnutí žalovaného 4. Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad vydala dňa 23. augusta 20116 rozhodnutie pod č. 700-3080027116-GC09/16, ktorým podľa § 178 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) rozhodla s výrokom: Samostatne zárobkovo činnej osobe MUDr. Štefanovi Laurincovi, zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 18. marca 2014 a nie 1. decembra 2013. 5. Toto rozhodnutie Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad ako prvostupňový správny orgán (ďalej len „správny orgán prvého stupňa) odôvodnila tým, že žalobcovi nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 1. decembra 2013, ale trvalo aj ďalej až do 18. marca 2014. 6. Správny orgán prvého stupňa poukázal na § 5 zákona v znení účinnom od 1. januára 2011, podľa, ktorého samostatne zárobkovo činná osoba je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 a okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. Ďalej poukázal na § 21 ods. 4 z zákona v znení účinnom od 1. januára 2011, podľa ktorého povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe zaniká vždy dňom, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovej činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona v znení účinnom od 1. januára 2011. 7. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá nemá oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona v znení účinnom od 1. januára 2007 zaniká dňom zrušenia registrácie podľa osobitného predpisu. Podľa rozhodnutia Slovenskej lekárskej komory č. L1B/PO/0721/05 zo dňa 10. januára 2006 bol podľa správneho orgánu prvého stupňa žalobca držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár. 8. Na základe údajov z registra daňových subjektov vedeného do 31. decembra 2011 Daňovým riaditeľstvom Slovenskej republiky a od 1. januára 2012 Finančným riaditeľstvo Slovenskej republiky správny orgán prvého stupňa zistil, že registrácia žalobcu na daňovom úrade trvala do 18. marca 2014 z tohto dôvodu mu postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby v sociálnom poistení trvalo až do tohto dátumu, teda až do dňa zrušenia registrácie na daňovom úrade. 9. Podľa správneho orgánu prvého stupňa dňa 21. februára 2014 mu žalobca doručil registračný list fyzickej osoby - odhláška z povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby k 1. decembru 2013 z dôvodu zrušenia povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - všeobecné lekárstvo s miestom výkonu činnosti Obvodné zdravotné stredisko, Tatranská 265, 059 52 Veľká Lomnica. Povolenie bolo zrušené rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja č. 4733-2/2013/OZ-CIZ zo dňa 6. novembra 2013. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár č. L1D/ PO/0721/05 zo dňa 10. januára 2006 ostáva však podľa správneho orgánu prvého stupňa naďalej aktívna a tiež aj registrácia na daňovom úrade. 10. Vzhľadom na uvedené podľa správneho orgánu prvého stupňa zaniklo žalobcovi povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovej činnej osoby dňa 18. marca 2014 a nie 1. decembra 2013, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti citovaného rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. 11. Proti tomuto rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca včas odvolanie. O podanom odvolaní rozhodla žalovaná citovaným rozhodnutím č. 22666-3/2017-BA zo dňa 29.09.2017 tak, že odvolanie žalobcu zamietla v celom rozsahu a potvrdila napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Uvedené rozhodnutie žalovanej nadobudlo právoplatnosť dňa 9. októbra 2017. Žalovaná sa v odôvodnení svojho rozhodnutia stotožnila so záverom správneho orgánu prvého stupňa v tom, že žalobcovi nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie ku dňu 1. decembra 2013, ale až 18. marca 2014, pretože žalobca bol povinne nemocensky povinne dôchodkovo poistenou osobou samostatne zárobkovo činnou naďalej, keďže bol v registri daňových subjektov registrovaný od 8. novembra 1995 do 18. marca 2014 s pridelením DIČ: 1023563585. 12. Správny orgán prvého stupňa vydal ďalej dňa 23. augusta 2016 aj rozhodnutie pod č. 700-3080027216-GC09/16, ktorým podľa § 178 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona rozhodol s týmto výrokom: samostatne zárobkovo činnej osobe MUDr. Štefanovi Laurincovi vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 1. júla 2014. Toto rozhodnutie správny orgán prvého stupňa odôvodnil tým, že poukázal na § 21 ods. 1 zákona v znení účinnom od 1. januára 2014, podľa ktorého povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniklo od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 zákona v znení účinnom od 1. januára 2014, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 zákona v znení účinnom od 1. januára 2014, ak tento zákon neustanovuje inak. 13. Podľa správneho orgánu prvého stupňa z údajov Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky zistil, že príjem žalobcu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou za rok 2013 38.270,00 Eur, čo je suma vyššia ako 4.830,00 Eur, t. j. 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu, a teda príjem žalobcu za rok 2013 bol v sume vyššej ako zákonom stanovená hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou pre posúdenie vzniku povinného poistenia samostatne zárobkovo činné osoby k 1. júlu 2014. Podľa rozhodnutia Slovenskej lekárskej komory č. L1B/PO/0721/05 zo dňa 10. januára 2016 bol žalobca držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár. 14. Vzhľadom na uvedené podľa správneho orgánu prvého stupňa žalobcovi od 1. júla 2014 vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, a preto rozhodol tak, ako je vo výrokovej časti rozhodnutia. 15. Proti tomuto rozhodnutiu správneho orgánu I. stupňa podal žalobca včas odvolanie. O podanom odvolaní rozhodla žalovaná citovaným rozhodnutím č. 22667-2/2017-BA zo dňa 29.09.2017, ktorým rovnako zamietla v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdila napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Uvedené rozhodnutie žalovanej nadobudlo právoplatnosť dňa 9. októbra 2017. 16. Žalovaná sa v odôvodnení svojho rozhodnutia stotožnila so záverom správneho orgánu prvého stupňa v tom, že žalobcovi vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 1. júla 2014, pretože v roku 2013 dosiahol príjem v sume vyššej ako 4.830 Eur, konkrétne vo výške 38.270 Eur, na základe čoho žalobcovi malo vzniknúť dňa 1. júla 2014 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. 17. Ďalej dôvodila žalovaná, že napriek tomu, že žalobcovi bolo rozhodnutie o povolení prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia zrušené ku dňu 30. novembra 2013, mal žalobca k 1. júlu 2014 platné oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár (licencia typu A). III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe 18. Žalobca v podanej žalobe považoval napadnuté rozhodnutie žalovanej za nesprávne a nezákonné z dôvodu, že rozhodnutie žalovanej vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 19. V podanej žalobe uviedol, že žalobca dňa 28.05.2013 dostal náhlu cievnu mozgovú príhodu. Od tohto dňa až do 31.10. 2013 bol takmer sústavne hospitalizovaný, od 28.05.2013 už vôbec nepracoval. Z dôvodu zlého zdravotného stavu Prešovský samosprávny kraj zrušil žalobcovi povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia k 30.11.2013. Až po tom, ako sa žalobcovi zlepšil zdravotný stav bol spôsobilý vybaviť všetky záležitosti súvisiace so zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckou zariadenia. Tak došlo k tomu, že registrácia pre daň z príjmu bola žalobcovi zrušená až k 18.03.2014. 20. Žalobca mal za to, že zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zaradenia mu zaniklo postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Žalobca si nebol vedomý toho, aby licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekára bola oprávneným zakladajúcim status samostatne zárobkovo činnej osoby. Žalobca predmetnú licenciu nikdy nevyužíval, a to ani pred 01.12.2013, ani po tom a na predmetnú licencie nemal nikdy žiaden príjem. Žalobca ukončil prevádzkovanie ambulancie z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu. 21. Ďalej uviedol, že považuje postup žalovanej, v zmysle ktorého aplikuje ustanovenia zákona o sociálnom poistení mechanicky bez tohto, aby skúmala, či žalobca skutočne vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť a či aplikácia zákona nemôže priniesť pre žalobcu absurdné dôsledky za nesprávny. 22. Žalobca v podanej žalobe považuje dôsledok, ktorý vzhľadom na napadnuté rozhodnutie, bude musieť znášať a síce predpísanie dlžného poistného a penále za príliš prísny a nespravodlivý, osobitne za situácie, keď žalobca: a) nemal žiadne príjmy z výkonu povolania lekára na základe predmetnej licencie b) v dôsledku náhlej cievnej mozgovej príhody bol dlhodobo práceneschopný a vzhľadom na vážny zdravotný stav nebol spôsobilý zabezpečovať administratívne záležitosti. Zároveň žalobca uviedol, že je presvedčený, že vzhľadom k tomu, že po 28..03.2013 reálne nevykonával činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, nespadá ako poistenec pod režim povinného poistenia podľa § 21 ods. 1 v spojení s ustanovením § 5 písm. c), resp. § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. 23. Žalobca poukázal na skutočnosť, že mu nebolo doručené písomné rozhodnutie o zániku poistení, a preto mal za to, že v zmysle zákona o sociálnom poistení nie všetky rozhodnutia Sociálnej poisťovne musia mať písomnú formu, a teda pokiaľ mu nebolo doručené písomné rozhodnutie o zániku poistenia, jeho podaniu sa vyhovelo v plnom rozsahu. V takýchto prípadoch totiž Sociálna poisťovňa rozhodnutie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia vyznačí len v spise, a to vo všetkých nesporných prípadoch, kedy nemusí rozhodnutie Sociálnej poisťovne mať písomnú formu. 24. Vzhľadom na uvedené poukázal na skutočnosť, že od právoplatného rozhodnutia o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia uplynul už viac ako rok a správny orgán prvého stupňa nemohol nariadiť obnovu konania vo veci zániku týchto poistení, a preto žalobca považuje napadnuté rozhodnutia za nezákonné. 25. Ďalej poukázal aj na porušenie právnych predpisov týkajúcich sa konania žalovanej a správneho orgánu prvého stupňa, pretože aj na konania v zmysle zákona o sociálnom poistení sa majú v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR a v zmysle rezolúcie č. (77) 31 Výboru ministrov Rady Európy o správnom konaní aplikovať zásady správneho konania, teda aj na tie správne procesy, na ktoré sa Správny poriadok nevzťahuje. Konkrétne v preskúmavanom konaní správny orgán prvého stupňa neumožnil účastníkovi konania - žalobcovi, aby si mohol uplatniť svoje práva a účinne sa obhajovať, najmä ho neupovedomil o začatí predmetného nedávkového konania a neposkytol jej príležitosť vyjadriť sa k začatému konaniu, čím mu znemožnil vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. 26. Žalobca v ďalšej podanej žalobe z toho istého dňa sa domáhal súdneho prieskumu rozhodnutia žalovanej č. 22667-2/2017-BA. V podanej žalobe uviedol v podstate totožné žalobné námietky s tým, že považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného za nesprávne a nezákonné z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánov verenej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 27. Ďalej voči druhému žalobou napádanému rozhodnutiu č. 22667-2/2017-BA vzniesol ďalšiu námietku, a to námietku retroaktivity, ktorá súvisí s tým, že žalovaný nebol oprávnený podľa žalobcu určiť vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia od 01.07.2014 použijúc na tento účel § 5 a 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2014. Žalobcovi v zmysle § 5 v spojitosti s § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistní v znení účinnom do 31.12.2013 zaniklo postavenie SZČO na účely sociálneho poistenia z dôvodu zániku registrácie pre daň z príjmov. Nemožno podľa žalobcu akceptovať, aby povinné nemocenské a dôchodkové poistné žalobcovi opätovne vzniklo s poukazom na príjmy, ktoré dosiahol ako samostatne zárobkovo činná osoba pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 338/2013 Z.z. (o ktorých nemohol vedieť, že budú významné pre určenie vzniku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia), ktorým bol novelizovaný zákon o sociálnom poistní s účinnosťou od 01.01.2014, nakoľko takýto postup predstavuje podľa žalobcu pravú retroaktivitu, ktorá je v právnom poriadku Slovenskej republiky jednoznačne striktne a dôsledne zakázaná. V ďalšom v žalobe poukázal na identické žalobné námietky ako v žalobe podanej voči rozhodnutiu žalovanej č. 22666-3/2017-BA zo dňa 29.09.2017. IV. Vyjadrenie žalovanej k podaným žalobám 28. Žalovaná vo svojich dvoch písomných vyjadreniach k žalobám zo dňa 29. decembra 2017 žiadala žaloby ako nedôvodné zamietnuť, pričom sa podrobne vyjadrila k jednotlivým námietkam uvedeným v žalobách. Vo svojom vyjadrení poukázala aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/81/2014 zo dňa 31. mája 2016 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Sžso/20/2010 zo dňa 24. februára 2011. 29. Rovnako žalovaná uviedla, že s účinnosťou od 1. januára 2011 do 31. decembra 2013 je rozhodujúcou skutočnosťou, na základe ktorej fyzická osoba nadobúda status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, dovŕšenie 18 rokov veku a registrácia podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3. Z okruhu samostatne zárobkovo činných osôb sú vyňaté fyzické osoby, ktoré majú podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (§ 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z.z.). Vzhľadom na prechodné ustanovenie § 293cu zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 338/2013 Z.z. sa rovnakým spôsobom posudzuje status samostatne zárobkovo činnej osoby aj v období od 1. januára 2014 do 30. júna 2014. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 543/2010 Z.z., účinného od 1. januára 2011, je zárobková činnosť podľa tohto zákona, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu (§ 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov). Žalobca bol registrovaný v Registri daňových subjektov v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 1. januára 2011 pod DIČ: 1023563585 v období od 8. novembra 1995 do 18. marca 2014, kedy bola registrácia žalobcu na daňovom úrade zrušená. 30. Podľa žalovanej vzhľadom na právnu úpravu účinnú od 1. januára 2011, žalobca spĺňal zákonné podmienky ustanovené na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby až do 18. marca 2014. Nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia však nezakladá automaticky samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Podľa platnej právnej úpravy vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby závisí od výšky prijmú z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „príjem“) alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Až pri dosiahnutí príjmu relevantného na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činných osôb ustanoveného zákonom č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov vzniká samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie (§ 21 ods. 1). Následne sa zaradí do okruhu platiteľov poistného na sociálne poistenie. 31. Podľa žalovanej v prípade, ak samostatne zárobkovo činná osoba nedosiahne príjem relevantný na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nevzniká, resp. zaniká jej povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Vznik, resp. zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činných osôb sa posudzuje vždy k 1. júlu kalendárneho roka, pričom sa vychádza z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. 32. Podľa žalovanej vzhľadom na námietky žalobcu je nevyhnutné poukázať na to, že ustanovenie § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov odkazuje na príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla podľa osobitného predpisu, t. j. podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, pričom v ustanovení § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov nie je uvedená bližšia špecifikácia dosiahnutých príjmov. Pri posudzovaní vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia je rozhodujúca len skutočnosť, že samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla tento príjem podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. 33. Podľa žalovanej z údajov poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky žalobca dosiahol za rok 2012 príjem z podnikania v sume 57 915,89 EUR a presiahol zákonom č. 461/2003 Z z. v znení neskorších predpisov ustanovenú hranicu príjmu potrebnú na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby od 1. júla 2013 (do 30. júna 2014), t. j. sumu 4.716,00 EUR. Vzhľadom na námietky žalobcu týkajúce sa licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A), ktorej bol žalobca v spornom období držiteľom uvádzame, že podľa § 3 ods. 4 písm. a) až e) zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivostí, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa zdravotnícke povolanie vykonáva nielen na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu, ale aj v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10), na základe licencie na výkon lekárskej posudkovej činnosti alebo na základe živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu. Vychádzajúc zo zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov je držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A). oprávnený priamo vykonávať zdravotnícke povolanie [§ 3 ods. 4 písm. c)] a poskytovať zdravotnú starostlivosť [§ 4 písm. b)] v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení (§ 10 ods. 2) a dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. 34. Podľa žalovanej v rámci konania vo veci zániku sociálneho poistenia bolo preukázané, že žalobca bol v čase, kedy mu bolo Prešovským samosprávnym krajom zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A/PQ/0721/05), vydanej dňa 18. januára 2006, Slovenskou lekárskou komorou podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, na základe ktorej bol oprávnený dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Predmetnú licenciu zrušila Slovenská lekárska komora až dňom 25. septembra 2016. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [§ 68 ods. 1 písm. a)] vykonávanej podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, označovaná ako L1A, na základe ktorej môžu samostatnú zdravotnícku prax vykonávať zdravotnícki pracovníci napr. v povolaní lekár, logopéd, psychológ, sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia (túto licenciu nie je povinná mať fyzická osoba v pracovnom pomere). 35. Podľa žalovanej vyslovený právny názor prezentuje aj Slovenská lekárska komora na svojej internetovej stránke (www.lekom.sk), kde v časti „Pre lekárov - Licencie", zverejnila v časti „Povinnosti držiteľa licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe" článok s názvom „Upozornenie k licencii na výkon samostatnej zdravotníckej praxe", v ktorom okrem iného uvádza, že dňom nadobudnutia právoplatnosti licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v/ povolaní lekár, nadobúda jej držiteľ status podnikateľa - samostatne zárobkovo činnej osoby. Slovenská lekárska komora na svojej internetovej stránke (stará veria webu - www.old.lekom.sk) zverejnila aj článok „Problémy licencií L1A a rokovanie SLK", v ktorom podrobne vysvetľuje členom komory postup Sociálnej poisťovne vo vzťahu k tým členom komory, ktorí sú držiteľmi licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A). Zároveň uvádza celý rad krokov, ktoré vykonala, aby upozornila na povinnosti vyplývajúce z vlastníctva tejto licencie, ako napr. články uverejnené v časopisoch Konzílium, Medikom, stanovisko, ktoré bolo zaslané každému členovi komory prostredníctvom e-mailovej pošty a zverejnené aj na webovej stránke komory, stanovisko právneho poradcu komory JUDr. Q.H. zverejnené na webovej stránke komory dňa 15. apríla 2008, z ktorého vyplýva že „nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o vydaní licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa lekár stáva samostatne zárobkovo činnou osobou - podnikateľom. Z tohto nadobudnutého postavenia mu vznikajú všetky odvodové a daňové povinnosti v zmysle právnych predpisov SR. Na povinnosti vyplývajúce zo statusu SZČO nemá vplyv, že lekár v skutočnosti samostatnú zdravotnícku prax nevykonáva. To znamená, že držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je povinný najmä prihlásiť sa do Sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne, zaregistrovať sa na daňovom úrade a požiadať na Štatistickom úrade o pridelenie IČO.“ 36. Podľa žalovanej vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že žalobca bol zo strany Slovenskej lekárskej komory viackrát informovaný, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A) zakladá jej držiteľovi na účely sociálneho poistenia status samostatne zárobkovo činnej osoby. Keďže žalobca bol aj po 30. novembri 2013, kedy bolo žalobcovi Prešovským samosprávnym krajom zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, registrovaný v Registri daňových subjektov v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 1. januára 2011 (bol naďalej držiteľom licencie L1A, na základe ktorej bol oprávnený dosahovať príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov) a taktiež spĺňal vekovú podmienku ustanovenú v § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 543/2010 Z.z., nezaniklo žalobcovi povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 543/2010 Z.z. dňom 1. decembra 2013, tak ako žalobca namieta. 37. Podľa žalovanej tvrdenie žalobcu, že si nebol vedomý toho, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár je oprávnením zakladajúcim status samostatne zárobkovo činnej osoby, nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa § 15 zákona č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov o všetkom, čo bolo v zbierke zákonov vyhlásené, platí domnienka, že dňom vyhlásenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná. Žalobcovi teda svedčila nevyvrátiteľná domnienka, že pozná svoje povinnosti, ktoré vyplývajú držiteľovi licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vo vzťahu k Sociálnej poisťovni. V. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovanej 38. K vyjadreniam žalovanej sa žalobca vyjadril listom zo dňa 25.01.2018, v ktorom zotrval na právnych argumentov uvádzaných v podanej k žalobe. V tejto súvislosti poukázal žalobca aj na rozsudky iných krajských súdov s obdobnou posudzovanou problematikou. VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty 39. Krajský súd v Prešove po preskúmaní žaloby a predloženého administratívneho spisu dospel k záveru, že sa jedná o vec, ktorá patrí do právomoci správneho súdu, že je daná vecná a miestna príslušnosť Krajského súdu v Prešove na rozhodnutie vo veci, že žalobca má aktívnu procesnú legitimáciu, rovnako správne označil pasívne procesne legitimovaný orgán verejnej správy a že sú splnené aj ďalšie procesné podmienky na to, aby vo veci bolo možné rozhodnúť. 40. Po preskúmaní administratívneho spisu , po oboznámení sa so žalobou a vyjadreniami žalovanej a na základe záverov vykonaného pojednávania v predmetnej veci súd dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné vyhovieť a že preskúmavané rozhodnutia žalovanej vrátane postupu, ktorý im predchádzal sú v súlade so zákonom, a to z týchto dôvodov: 41. Keďže žalobca v oboch žalobách uvádzal v zásade totožné námietky, správny súd v ďalšom k totožným námietkam v oboch prípadoch uvádza: 42. Podľa § 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2014 samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. 43. Podľa § 14 ods. 1 zákona o sociálnom poistení povinne nemocensky poistení sú a) zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1, b) samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu6) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5. 44. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení povinne dôchodkovo poistení sú - samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená. 45. Podľa § 21 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak. 46. Podľa § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá nevykonáva činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 na základe oprávnenia, zaniká aj odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia nevykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni. Ak povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe nevznikne podľa odseku 5, odseky 1 a 2 sa nepoužijú v kalendárnom roku, a) v ktorom oprávnenie zaniklo alebo v ktorom podľa čestného vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej osoby nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, ak táto skutočnosť nastala v období od 1. januára do 30. júna, alebo do 30. septembra, ak jej bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania, b) ktorý nasleduje po kalendárnom roku, v ktorom oprávnenie zaniklo alebo v ktorom podľa čestného vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej osoby nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3. 47. Medzi účastníkmi konania bola spornou otázka posúdenia právneho statusu žalobcu, ktorý v dôsledku zrušenia povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v ambulancii v odbore všeobecné lekárstvo podľa jeho právneho názoru stratil status samostatne zárobkovo činnej osoby, pričom bola ale aj naďalej držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, č. licencie L1A/ PO/0721/05, pričom žalovaná ma za to, že táto skutočnosť aj naďalej zakladá postavenie žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby pre účely povinného dôchodkového a povinného nemocenského poistenia: 48. Vznik a zánik sociálneho poistenia sa riadi pravidlami upravenými v zákone o sociálnom poistení, ktorý okrem iného upravuje aj vlastné definície pojmov, medzi nimi aj definíciu pojmu samostatne zárobkovo činná osoba. Tento právny predpis súčasne upravuje aj časové ohraničenie vzniku a zániku sociálneho poistenia a súčasne stanovuje právnu zodpovednosť za nesplnenie povinnosti voči Sociálnej poisťovni ako správnemu orgánu v zmyslel zákona o sociálnom poistení. 49. Podľa zákona o sociálnom poistení je samostatne zárobkovo činnou osobou len tá fyzická osoba, ktorá spĺňa nasledujúce podmienky: a) dovŕšila 18 rokov, b) v rozhodujúcom kalendárnom roku dosahovala príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (t. j. príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov). 50. Podľa § 209 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. 51. Podľa § 209 ods. 3 zákona o sociálnom poistení výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. 52. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 53. Zároveň platí, že nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby automaticky nezakladá tejto osobe povinné nemocenské a dôchodkové poistenie. Toto vznikne samostatnej zárobkovo činnej osobe až od 1. júla kalendárneho roku, ktorý nasleduje po kalendárnom roku, v ktorom bol dosiahnutý príjem vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu. 54. Pre vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia je preto rozhodujúce, aby dotknutá osoba 1. dosahovala príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti (podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov), a súčasne 2. aby tieto príjmy boli vyššie ako zákonom stanovená hranica príjmov za príslušný kalendárny rok. 55. Povinné nemocenské a dôchodkové poistenie zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý sa nedosiahol vyššie uvedený príjem, príp. zánikom oprávnenia na výkon činnosti SZČO (v posudzovanom prípade zánikom licencie L1A), alebo aj na základe čestného vyhlásenia o nevykonávaní činnosti (poistenie zaniká najskôr dňom doručenia čestného vyhlásenia Sociálnej poisťovni). 56. Dňom nadobudnutia právoplatnosti licencie na výkon zdravotníckej praxe L1A, nadobúda jej držiteľ status podnikateľa - SZČO (ak už predtým nemal postavenie SZČO na základe iného oprávnenia na podnikanie, napr. povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia pre fyzickú osobu), a to so všetkými povinnosťami, ktoré právny poriadok samostatne zárobkovo činnej osobe ukladá. 57. Súd sa vo vzťahu k žalobcovi zaoberal v prvom rade otázkou, či žalobca mal v kontrolovanom období, keď mu bolo zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Z údajov, ktoré žalovanej poskytlo Finančné riaditeľstvo SR vyplýva, že príjem žalobcu z podnikania za rok 2013 bol 38.270,00 Eur, teda bol vyšší ako zákonom stanovená hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním s inou samostatnou zárobkovou činnosťou pre posúdenie vzniku povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby k 1. júlu 2014. 58. Z poskytnutých údajov teda vyplýva, že príjmy žalobcu z podnikania za uvedený rok dosiahli úroveň rozhodujúcu na vznik alebo na trvanie povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení. Nie je pritom rozhodujúce, na základe akého právneho vzťahu fyzická osoba tieto príjmy z podnikania alebo inej zárobkovej činnosti nadobudla. Rozhodujúcim je iba to, že fyzická osoba dosiahla v príslušnom kalendárnom roku príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o daní z príjmov. 59. V prejednávanom prípade žalobca zároveň dovŕšil vek 18 rokov, preto súd zhodne so žalovanou dospel k záveru, že žalobca spĺňa právnu definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely zákona o sociálnom poistení. Zároveň súd konštatuje, že nakoľko príjmy žalobcu boli v rozhodujúcom období vyššie ako zákonom stanovená hranica príjmu z podnikania, žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe vzniklo v súlade s § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení povinné nemocenské a dôchodkové poistenie. 60. V priebehu konania o zániku povinného sociálneho poistenia bolo zároveň preukázané, že žalobca bol držiteľom platnej licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/PO/0721/05 vydanou dňa 18. januára 2006 Slovenskou lekárskou komorou, ktorá ho oprávňovala na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona o sociálnom poistení aj po dátume 1. decembra 2013. 61. Zákon č. 578/2004 Z.z. p poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti rozlišuje 4 typy licencií. Licencia „L1A“ je licenciou na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, tento typ licencie využije lekár, pokiaľ nemá a neplánuje mať svoje vlastné súkromné zdravotnícke zariadenie, ale bude poskytovať zdravotnú starostlivosť u iných poskytovateľov, ktorí už povolenie na prevádzkovanie zariadenia zdravotnej starostlivosti majú. Ďalšou situáciou kedy lekár využije túto licenciu je situácia , ak bude poskytovať zdravotnú starostlivosť na inom mieste ako je zdravotnícke zariadenie. Pri tejto licencii vzniká lekárovi povinnosť registrácie na daňovom úrade do 30 dní odo dňa právoplatnosti a vykonateľnosti Rozhodnutia o vydaní licencie. Lekár si teda z príjmov z činnosti odvádza dane a platí si odvody. Služby fakturuje. 62. Z hľadiska subjektov interpretácie práva rozlišujeme medzi iným aj výklad autentický, pod čím rozumieme výklad právnej normy tým štátnym orgánom, ktorý ju vytvoril. Hoci takýto výklad nie je pre súd záväzný, bližšie objasňuje čo viedlo zákonodarcu k tvorbe určitej právnej normy. Gestorom právnych predpisov v oblasti práva sociálneho zabezpečenia je Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. V tomto smere súd poukazuje na verejne prístupnú parlamentnú tlač č. 487, odpoveď na interpeláciu č. 18 ministra práce sociálnych vecí a rodiny poslancom Národnej rady SR vo veci problematiky platenia odvodov za licencie Slovenskej lekárskej komory. Z jeho odpovede vyplývajú obdobné právne závery ku ktorým preskúmaním veci dospel správny súd: „ Podľa zákona č. 578/2014 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti zdravotnícke povolanie môže fyzická osoba vykonávať okrem iného na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A), ktorú vydáva Slovenská lekárska komora a na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, ktoré vydáva samosprávny kraj. Obidve oprávnenia zakladajú status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia.“. 63. Zákon o sociálnom poistení neukladá žalovanej lehotu, v ktorej je povinná rozhodnúť o vzniku, zániku alebo o prerušení sociálneho poistenia v sporných prípadoch, preto námietka žalobcu ohľadom oneskoreného rozhodovania správneho orgánu prvého stupňa nie je dôvodná. Naviac prvostupňový správny orgán nedisponoval príslušnými informáciami o platnej licencii žalobcu už rok pred vydaním prvostupňového rozhodnutia. Slovenská lekárska komora platnú licenciu L1A, ktorou disponoval žalobca predložila správnemu orgánu prvého stupňa až v r. 2016. Do toho času sociálna poisťovňa nemala reálnu možnosť zistiť, že žalobca je držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A). Prvostupňové rozhodnutie, ktoré bolo vydané na podklade tejto skutočnosti bolo vydané v primeranej lehote. Tu je potrebné súhlasiť so žalovanou, že zákon o sociálnom poistení neukladá žalovanej lehotu, v ktorej má rozhodnúť o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. Nejednalo sa teda o rozhodnutie po povolení obnovy konania, ale jednalo sa o prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu. Nie je teda možné súhlasiť s námietkou žalobcu, že došlo k uplynutiu lehoty na obnovu konania, keďže jednalo sa o rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa s tým, že predchádzajúce iné rozhodnutie ako tvrdí žalobca v inej ako písomnej forme nebolo vydané. 64. Registrácia pre daň z príjmu podľa zákona č. 511/1992 Zb. bola pre nadobudnutie postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby rozhodujúca od r. 2011 do 30. júna 2014. Od 1. júla 2014 postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby už nie je závisle od registrácie na daňovom úrade, ale status samostatne zárobkovo činnej osoby v sociálnom poistení je založený iba na vyššie uvedenom dosahovaní príjmov, ktoré sú príjmami z podnikania alebo z výkonu inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo trvanie povinného sociálneho poistenia SZČO. 65. Úlohou žalobcu ako držiteľa licencie L1A bolo v prvom rade požiadať o zrušenie licencie a až následne, po jej právoplatnom zrušení oznámiť zánik SZČO Štatistickému úradu SR a požiadať o zrušenie registrácie príslušného správcu dane. 66. Skutočnosť, že žalobca nemal vedomosť o tom, že licencia L1A mu zakladá status SZČO, nezbavuje žalobcu zodpovednosti za následky, ktoré vznikli porušením povinnosti vyplývajúcej jej z tohto právneho postavenia. V tomto smere zhodne s vyjadrením žalovanej súd poukazuje na zákonnú nevyvrátiteľnú domnienku znalosti právnych predpisov uvedenú v § 15 zákona č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov SR a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorej o všetkom, čo bolo v zbierke zákonov vyhlásené, sa má za to, že dňom vyhlásenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná. Žalobcovi teda svedčí nevyvrátiteľná domnienka, že pozná svoje povinnosti, ktoré vyplývajú držiteľovi licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vo vzťahu k Sociálnej poisťovni. Neobstojí teda námietka žalobcu o jeho nevedomosti týkajúcej sa právnych následkov spojených s držbou licencie. 67. Na doplnenie súd uvádza, že z písomných podkladov predložených žalovanou vyplýva, že o povinnostiach vyplývajúcich z držby licencie boli členovia Slovenskej lekárskej komory informovaní na webovom sídle tejto Komory, na ktorej boli opakovane zverejňované články a informácie týkajúce sa tejto problematiky, ktoré obsahovali rovnaké právne posúdenie predmetnej problematiky ako to vykonala žalovaná. 68. Nemožno sa stotožniť ani s námietkou žalobcu, že postup žalovanej v danej veci je nesprávny a nespravodlivý. Podmienky vzniku a zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia sú upravené v zákone o sociálnom poistení, ktorý je normou verejného práva obsahuje kogentné právne normy. Nepozná ustanovenia upravujúce zmiernenie tvrdosti zákona alebo uplatňovanie výnimiek u jednotlivých poistencov ani v prípade žalobcom prezentovaného nepriaznivého zdravotného stavu. 69. V tomto smere súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR, a to rozsudok, sp. zn. 1Sžso/81/2014 zo dňa 31. mája 2016, v ktorom najvyšší súd uviedol: „Je nepochybné, že právne normy odvetvia sociálneho práva sa vyznačujú kogentným charakterom, ktorý vo všeobecnosti neumožňuje ich aplikačnú tvrdosť v individuálnom prípade zmierniť, a preto idea aplikačnej spravodlivosti hmotného sociálneho práva tak, ako ju prezentuje krajský súd, nemá v prejednávanej veci opodstatnenej, pokiaľ spoločnosť spravodlivosť chápe ako určitú vlastnosť spoločenského poriadku, ktorá, hoci silne preniká do práva, tak ho dominantne neovláda, ale pôsobí na neho spolu s ideou zákonnosti. Navyše idea aplikačnej spravodlivosti prezentovaná krajským súdom nepochybne vedie nie k extenzívnemu, ale extrémnemu poňatiu výkladu práva bez prihliadnutí na teóriu formálnej a etickej, resp. distributívnej a nedistributívnej (procedurálnej) formy spravodlivosti (viď právne teoretické závery obsiahnuté v starogréckych modeloch spravodlivosti alebo v dielach Johna Ravlsa, Dworkina, či Cohena), kedy by výsledok aplikácie práva výslovne záležal iba na individuálnom zložení orgánu súdnej moci. Toto by nepochybne malo dopad na popretie ústavného princípu predvídateľnosti práva a k potlačeniu právnej istoty ako hlavnej funkcie objektívneho práva.“ 70. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že rozhodnutia žalovanej vrátane postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu sú v súlade so zákonom, nakoľko majú oporu vo vykonanom dokazovaní a v náležite zistenom skutkovom stave, ktorý bol správne právne posúdený. 71. Pokiaľ ide o námietku, že správny orgán prvého stupňa neupovedomil žalobcu o začatí predmetného nedávkového konania, a tým mu neposkytol možnosť vyjadriť sa k začatému konaniu, krajský súd zastáva názor, že táto nie je dôvodná. Prejednávaná vec predstavuje nedávkové konanie, ktoré sa v súlade s § 184 ods. 8 zákona začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Konanie, ktoré sa začalo na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ako tomu bolo aj v predmetnom prípade, je podľa § 185 ods. 4 zákona začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon. Zákon č. 461/2003 Z.z. však nekonkretizuje o aký úkon má ísť, a preto za prvý úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Sociálna poisťovňa nemá v danej veci podľa zákona č. 461/2003 Z.z. ani povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých známych účastníkov konania, ako to ukladá správny poriadok. Taktiež zákon č. 461/2003 Z.z. neukladá povinnosť Sociálnej poisťovni pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24.02.2011). 72. K žalobnej námietke žalobcu týkajúcej sa druhého žalobou napádanému rozhodnutia č. 22667-2/2017-BA - retroaktívnej aplikácie zákona o sociálnom poistením - súd uvádza: 73. Podľa § 293u zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby sa v období od 1. januára 2014 do 30. júna 2014 použije § 5 v znení účinnom do 31. decembra 2013. Súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že uvedené ustanovenie pôsobí retroaktívne, pretože z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že sa aplikuje na obdobie od 1. januára do 30. júna 2014. U žalobca však zmena právnych pomerov vznikla až od 1. júla 2014. 74. Za predpokladu retroaktívneho pôsobenia zákona č. 338/2013 Z.z., ktorý zaviedol § 293cu, ktorým sa s účinnosťou od 1. januára 2014 novelizoval zákon o sociálnom poistení by Sociálna poisťovňa rozhodovala o vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu už od 19. marca 2014, t. j. dňom nasledujúcim po zániku poistenia z dôvodu, že na účely sociálneho poistenia stratil právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 zákona o sociálnom poistení tým, že zrušil registráciu príslušného správcu dane v súvislosti so zárobkovou činnosťou. K takémuto postupu Sociálnej poisťovne však nedošlo. Status právneho postavenia samostatne zárobkovej činnej osoby a s tým spojený zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia neznamená, že pri opätovnom splnení podmienok ustanovených v zákone o sociálnom poistení nemôže dotknutá fyzická osoba znova nadobudnúť status samostatne zárobkovo činnej osoby. Vzhľadom k tomu, že žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba v rozhodujúcom období, t. j. v roku 2013, dosiahol príjmy z podnikania, ktoré presiahli zákonom ustanovenou hranicu, vzniklo žalobcovi od 1. júla 2014 aj povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Z uvedeného je zrejmé, že zmena právnych pomerov žalobcu vznikla až od 1. júla 2014, Nemožno teda hovoriť o retroaktivite v napádanom rozhodnutí žalovanej. 75. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov je v súlade so zákonom, preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol (§ 190 SSP). 76. Účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Žalobca v konaní úspech nemal, nevzniklo jej preto právo na náhradu trov konania. Rovnako náhradu trov konania súd nepriznal ani žalovanej, pretože neboli splnené podmienky ustanovené v § 168 SSP. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c), d) SSP , alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).