Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4S/59/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014201074 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8014201074.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a sudkýň Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Evy Slávikovej v právnej veci žalobcu H. B., H. XXX/XX, XXX XX Q.R., právne zastúpeného JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom, Račianska 66, Bratislava proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 2. júla 2014 č.: č.11009/212678/2014/CI na základe žaloby takto
r o z h o d o l :
Žalobu z a m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Colný úrad Prešov, Pobočka colného úradu Stará Ľubovňa rozhodnutím zo dňa 5.3.2014 č.1096272/1/113091/2014 podľa § 68 ods2 v spojení s ods.5 zákona č. 563/2009 Z.z. o psráve daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 331/2011 Z.z. v znení neskorších predpisov určil daňovému subjektu - fyzickej osobe: H. B. základ spotrebnej dane z tabakových výrobkov za zdaňovacie obdobie 15.2.2008 v množstve 1935,70 kg tabaku a vyrubil mu spotrebnú daň z tabakových výrobkov za uvedené obdobie vo výške 124 009,19 Eur, ktorú určil colný úrad Prešov, pob. Stará Ľubovňa podľa pomôcok.
Žalovaný o odvolaní proti uvedenému rozhodnutiu rozhodol rozhodnutím zo dňa 2.7.2014 č. 1100902/212678/2014/CI tak, že podľa § 74 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov odvolaniu žalobcu nevyhovel a rozhodnutie Colného úradu Prešov zo dňa 5.3.2014 č.1096272/1/113091/2014 potvrdil.
Žalobou zo dňa 23.10.2012 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 2.7.2014 č. 1100902/212678/2014/CI ako aj rozhodnutia Colného úradu Prešov zo dňa zo dňa 5.3.2014 č.1096272/1/113091/2014 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
V dôvodoch žaloby namietal, že postup správcu dane bol nezákonný a neexistoval zákonný dôvod na určenie dane podľa pomôcok a na vyrubenie SPD.. Daňové priznanie nepodal, lebo predložil listiny ktoré preukazovali pôvod aj spôsob nadobudnutia tovaru, ktorý mu bol zabezpečený a následne vyslovený za prepadnutý, bez preukázania zákonného dôvodu. Preukázal zaplatenie spotrebnej dane dodávateľom AZETO SERVICE, s.r.o., aj splnenie podmienok na oslobodenie dane v prípade dodávateľa P. V., pričom v celom konaní (o zabezpečení a následne o prepadnutí) nebola spochybnená jej pravosť.
Poukázal na ustanovenie § 15ods. 1 daňového poriadku a v tejto súvislosti na to, že daňový úrad môže požadovať podanie daňového priznania, ale nie bez existencie zákonného a hmotnoprávneho dôvodu Ak predložil listiny na preukázanie pôvodu a spôsobu nadobudnutia tovaru, nemohol byť súčasne povinný podať aj daňové priznanie, lebo by to bolo v rozpore s jeho vôľou. Podaním daňového priznania by mu podľa § 13 ods. 3 SDT vnikla aj povinnosť zaplatiť daň a nemal by možnosť sa zaplateniu dane brániť.
Tvrdil, že na podanie daňového priznania môže byť daňový subjekt vyzvaný len vtedy, ak počas daňovej kontroly bolo preukázané, že listiny, ktoré predložil na preukázanie pôvodu a spôsobu nadobudnutia tovaru aj zaplatenie dane nie sú dôkazom o pôvode a spôsobe nadobudnutia tovaru. Z ustanovenia § 48 ods. 1 písm. a zákona o SDT nie je možné prijať záver, že podľa tohto ustanovenia sa postupuje vtedy, ak daňový subjekt na výzvu nepodal daňové priznanie a tomuto úkonu nepredchádzala daňová kontrola.
Argumentoval tým, že z odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov vyplýva, že daňová kontrola nie je právnym inštitútom, na základe ktorého sa majú objektívne zistiť skutočnosti smerujúce k správnemu určeniu dane, ale je právnym inštitútom, ktorý používajú daňové orgány, ak to uznajú za vhodné a práva daňového subjektu podľa § 45 daňového poriadku majú len formálny charakter.
Podľa § 48 Daňového poriadku sa určuje len základ dane a výška dane v prípadoch tu uvedených. Podľa § 49 ods. 2 Daňového poriadku, daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť len k dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5, najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy správcu dane na vyjadrenie k protokolu o určení dane podľa pomôcok.
Závery žalovaného sú v rozpore s ustanoveniami daňového poriadku (§§ 48,49 ods. 2, 44 ods.1) a postup daňových orgánov znemožňuje uplatnenie procesných práv žalobcovi, resp. na nich neprihliada.
Ďalej namietal, že obe citované ustanovenia, ak sa budú vykladať v súlade s ust. § 3 Daňového poriadku, tak sa musí dospieť k tomu, že inštitút daňovej kontroly nie je možné obchádzať použitím § 48 Daňového poriadku, ktorý upravuje iba oprávnenia a postup daňových orgánov určiť základ a výšku dane, čomu zodpovedá aj rozsah námietok, ktoré môže daňový subjekt vzniesť. Inštitút daňovej kontroly slúži na zistenie existencie dôvodov, s ktorými je spojený vznik daňovej povinnosti uvedenej v osobitnom predpise, v danom prípade § 11 zákona o SDT, ako aj posúdiť, či osoba je daňovým dlžníkom SDT podľa § 12 zákona o SDT, ako aj ďalšie skutočnosti smerujúce k správnemu určeniu dane. Ak osoba podá daňové priznanie, sama o sebe tvrdí, že je daňovým dlžníkom a svojím podaním zakladá svoju daňovú povinnosť. Ak osoba nepodá daňové priznanie, daňové orgány musia tieto skutočnosti zistiť pri daňovej kontrole a musia osobe, u ktorej sa vykonáva daňová kontrola, umožniť realizáciu jej procesných práv podľa § 45 Daňového poriadku. Právnym dôsledkom podania daňového priznania jej aj povinnosť zaplatiť daň a jeho podaním by sa daňový subjekt vzdal práva brojiť zákonnými prostriedkami nielen proti základu a výške dane, ale aj dôvodom zakladajúcim daňovú povinnosť. Dôslednú ochranu práv daňového subjektu sa dá dosiahnuť len vtedy, ak skutočnosti smerujúce k výberu dane budú zistené a overené v rámci daňovej kontroly a v rámci tejto kontroly budú posudzované a preverované účtovné a iné doklady, ktorými kontrolovaný subjekt preukazuje pôvod alebo spôsob nadobudnutia tovaru.
Zdôraznil, že postup žalovaného, aj colného úradu nepovažuje za správu daní, ale za postup, ktorý má zabezpečiť zaplatenie dane bez ohľadu na to, či existujú zákonné dôvody, alebo nie a preto na tento účel sa volí postup, ktorým sa odoberú žalobcovi práva, ktoré podľa žalovaného môže uplatniť len pri daňovej kontrole. Za svojvôľu žalobca považuje aj hodnotenie dôkazov colným úradom a žalovaným, ktorého cieľom je vykompenzovanie dane za tie subjekty, ktorým ju žalobca zaplatil a ktorí ju neodviedli do štátneho rozpočtu. V tejto súvislosti poukázal na dôkazy, ktoré boli dostatočným dôkazom na preukázanie pôvodu alebo spôsobu nadobudnutia. Rozhodnutím č. 56955/2008-6231 zo dňa 26.09.2008 bol na základe faktúr vystavených AZETO SERVICE spol. s r.o. preukázaný pôvod aj spôsob nadobudnutia a na základe tohto rozhodnutia bolo zrušené rozhodnutie o zabezpečení a tovar bol žalobcovi vydaný. Rozhodnutím č. 16684/2011-6291 zo dňa 22.05.2011 bolo zrušené rozhodnutie o zabezpečení č. 9883/2008-6291 zo dňa 07.03.2008. Tovar, ktorý bol zabezpečený, dodal ho žalobcovi P. V., a AZETO SERVICE spol. s.r.o., teda subjekty, ktorých listiny sú dnes spochybňované. To, čo predstavitelia finančnej správy prezentujú ako boj proti daňovým únikom nie je bojom proti daňovým únikom a tými, ktorí daňové úniky spôsobujú, ale cielenou činnosťou, ktorou sú daňové subjekty donucované opakovane zaplatiť daň za tie subjekty, ktoré nimi zaplatenú daň pri nadobudnutí tovaru
neodviedli do rozpočtu a nesplnili si daňovú povinnosť. Za dôkazy, ktoré nemajú žiadnu dôkaznú silu a na ktorú poukazujú obidva správne orgány je vyjadrenie obchodnej spoločnosti FANT, s.r.o. V uvedenej právnej veci je právne irelevantné, či táto spoločnosť obchodovala alebo neobchodovala s tabakom. Je nesporne preukázané, že žalobca nakúpil tovar od obchodnej spoločnosti AZETO SERVICE, spol. s.r.o., ktorej za tovar zaplatil kúpnu cenu aj so spotrebnou daňou a túto obchodnú operáciu potvrdzujú predložené doklady. Žiadnym, právne relevantným dokladom nebolo preukázané, že účtovná evidencia nie je pravdivá. Pretože colný úrad vedel, že pri daňovej kontrole by sa len potvrdili tvrdenia žalobcu, daňovú kontrolu nevykonal.
Poukázal na to, že keď žiadal o vrátenie tovaru, ktorý mu bol zabezpečený rozhodnutím a ktoré bolo, pretože bol preukázaný pôvod aj spôsob nadobudnutia, colný úrad mu oznámil, že nemôže vrátiť tovar, pretože aj keď sa preukázal pôvod a spôsob nadobudnutia tovaru, tento tovar vyslovili za prepadnutý súd. Na základe súčinnostnej akcie colných a policajných orgánov bol pripravený o majetok, aj keď neexistovali na to zákonné dôvody.
Ďalej namietal, že mu neboli doručené vzorky, aj keď z hľadiska predmetu dane je sporné, či tovar vykazoval také parametre, aby podliehal spotrebnej dani. Popisovanie CL, ako inštitúcie akreditovanej nezávislou Slovenskou akreditačnou službou nie je zárukou pravdivého výsledku skúmania. Jeho právo overiť si tento záver bolo postupom colného úradu a žalovaného zmarené. Ak je možné raz považovať listiny vystavené dodávajúcim subjektom za dostatočné a v zapätí, listiny vyhotovené tým istým subjektom v tom istom čase za nedôveryhodné, tak len ťažko je možné považovať výsledky skúmania za dôveryhodné.
Dôvodil, že žiadny z predložených dôkazov, sni žiadna z tvrdených skutočností žalovaný nepreukazuje, že nepreukázal zákonným spôsobom pôvod a spôsob nadobudnutia. Práve naopak, listiny ním predložené nesporne preukazujú uskutočnenie obchodnej operácie, vrátane zaplatenia spotrebnej dane v rámci kúpnej ceny a listiny ním predložené usvedčujú dodávateľa AZETO SERVICE, že daň, ktorá mu bola zaplatená a ktorú bol povinný odviesť do štátneho rozpočtu, neodviedol. Nestal sa tak nestal dlžníkom podľa § 12 ods. 2 písm. a), ani daňová povinnosť mu nevznikla podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona SDT. Táto povinnosť vznikla spoločnosti AZETO SERVICE, a táto spoločnosť sa stala dlžníkom podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona SDT.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
K žalobným námietkam v súvislosti k namietanej svojvôli zo strany správcu dane uviedol, že vo svojom rozhodnutí pomerne rozsiahlo a podrobne a vecne zdôvodnil, prečo colný úrad môže zákonne pristúpiť k určeniu dane podľa pomôcok podľa ustanovenia § 48 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. bez vykonania daňovej kontroly, teda že povinnosť vykonania daňovej kontroly pred určením dane podľa pomôcok podľa ustanovenia § 48 ods. zákona č. 563/2009 Z.z. mu nevyplýva. Daňová kontrola nie je akýmsi absolútnym a bezpodmienečným nástrojom dokazovania v daňovom konaní, ako ju prezentuje žalobca. Zákon č. 563/2009 Z.z. upravuje proces daňového konania v jednotlivých statiach (základné zásady daňového konania, dokazovanie, postup správcu dane. ochrana práv daňových subjektov) natoľko dostatočne, aby správca dane mohol viesť konanie s daňovým subjektom, vykonávať dokazovanie a dodržiavať práva a chránené záujmy daňového subjektu bez toho, aby vykonal u daňového subjektu kontrolu. Postup podľa § 48 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z.z. výslovne predpokladá nesplnenie si povinnosti daňového subjektu v súvislosti s nedostatkami už podaného daňového priznania, čo v konkrétnom prípade nenastalo. Ustanovenie § 49 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. umožňuje daňovému subjektu uplatňovať v konaní (pred samotným pristúpením k určeniu dane) v plnom rozsahu svoje procesné práva, teda uvádzať akékoľvek právne a skutkové námietky týkajúce sa okolnosti vzniku daňovej povinnosti, čo bolo aj v konkrétnom prípade. Daňový subjekt je pred pristúpením k určeniu dane oboznámený správcom dane o vzniku daňovej povinnosti, o povinnosti podať daňové priznanie a zaplatiť daň o tom, že ak daňové priznanie nepodá, pristúpi správca dane k určeniu dane podľa pomôcok, atď. Daňový subjekt má tak do momentu určenia dane podľa pomôcok podľa $ 48 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. plnú možnosť oboznamovať sa s postupom a správcu dane a vznášať prípadné námietky (podať vyjadrenie, námietky k postupu, a pod.), ktoré správca dane následne (ešte pred samotným pristúpením k určeniu dane podľa pomôcok) vyhodnocuje. Ak správca dane nevyhodnotí dané námietky subjektu v konaní za relevantné, pristúpi k určeniu udané podľa pomôcok podľa § 48 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z.. Z povahy veci je zrejmé, že ak správca dane základ spotrebnej dane a jej výšku podľa § 48 ods.
1 zákona č. 563/2009 Z.z. určí, že ak protokol o určení dane zachytáva predovšetkým zákonnosť a exaktnosť určenia dane podľa pomôcok, potom zákon následne poskytuje možnosť daňovému subjektu podať vyjadrenie k obsahu protokolu o určení dane podľa pomôcok, predovšetkým z pozície zákonnosti postupu pri určení dane podľa pomôcok, keďže obsah uvedeného protokolu sa de-facto zameriava predovšetkým o daný postup určenia dane. Aj v konkrétnom prípade sa vždy colný úrad, ako aj žalovaný pri svojom postupe a v rozhodnutiach plne zaoberali so všetkými námietkami žalobcu vznesenými v jeho odvolaní, teda aj s námietkami, ktorými popieral samotný vznik daňovej povinnosti. V žiadnom prípade nedošlo k ukráteniu procesných práv žalobcu. Je pravdou, že správca dane je oprávnený vyzvať subjekt na podanie daňového priznania len v prípade, ak je preukázané, že ak mu daňová povinnosť vznikla. Podstatou relevantnosti postupu colného úradu pri určovaní dane podľa pomôcok teda nebude okolnosť, či vykonal u žalobcu daňovú kontrolu, ale len to, či pri dokazovaní a vytváraní konečných záverov o skutkovom stave colný úrad správne, objektívne zistil ním skonštatovaný skutkový stav (vznik daňovej povinnosti žalobcu) pred postupom podľa § 48 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z.
Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., ktorá upravuje rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov.
Ust. § 247 ods. 1 O.s.p. upravuje, že podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Ust. § 244 ods. 3 O.s.p. stanovuje, že rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Pri preskúmavaní zákonností a postupov správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).
V právnom štáte nemožno odmietnuť ochranu základného práva alebo slobody, ako aj procesným nedostatkom, ktorý nespôsobila osoba namietajúce porušenie svojho základného práva (II.ÚS10/1999).
Medzi relevantné princípy upravené zákonom o správe daní patrí napr. zásada zákonnosti, ktorá predovšetkým ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 2 ods. 1 Zákona o správe daní). V zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2 Zákona o správe daní) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad, tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3 Zákona o správe daní), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 Zákona o správe daní), podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti. Vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3 Ústavy SR).
Zo zákona o správe daní vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom (§ 29 ods. 1, ods. 8 Zákona o správe daní).
Z obsahu pripojeného administratívneho spisu bolo zistené, že dňa 15.02.2008 colníci Colného úradu Prešov vykonali súčinnostnú akciu s colníkmi pobočky Colného kriminálneho úradu Prešov s príslušníkmi Úradu Justičnej a Kriminálnej polície Prešov a Úradu hraničnej a Cudzineckej polície
Prešov, ktorej hlavným zameraním holo odhaľovanie priestupkov a trestnej činnosti v súvislosti s tovarmi, na ktoré sa uplatňuje spotrebná daň a ktorá bola vykonaná v priestoroch garáže č. XXXX stojacej na parc. č. 3774 zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, ktorej vlastníkom je D. J., bytom Q. K.. Pri prehliadke garáže bolo okrem iného zistené, že sa v jej priestoroch nachádza tovar, ktorý podlieha spotrebnej dani, a to 1935,70 kg tabaku, voľne ložený v kartónových krabiciach. Dňa 07.03.2008 bolo vydané na rozhodnutie o zabezpečení tovaru D. J. ako vlastníkovi priestorov. Po podaní odvolania voči tomuto rozhodnutiu, t.j. rozhodnutiu zo dňa 07.03.2008 č. 9763/2008-6291. Odvolaniu colný úrad v plnom rozsahu vyhovel rozhodnutím zo dňa 01.12.2008 č. 71026/2008-6231 a rozhodnutie o zabezpečení zrušil.
Dňa 22.01.2009 vydal colný úrad rozhodnutie č. 3719/2009-6291, ktorým podľa § 14a ods. 1 a ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. zabezpečil H. B. tovar - tabak voľne ložený v kartónových krabiciach o celkovej hmotnosti 1935,70 kg z dôvodu, že pri miestnom zisťovaní vykonanom colníkmi Colného úradu Prešov dňa 15.02.2008 v garáži, ktorej vlastníkom je D. J. a ktorú mal v prenájme odvolateľ bol uistený tabak, ktorý je nevyhnutne potrebný pri preukázaní skutočností pri správe daní a pri preukázaní riadneho usporiadania finančných povinností v súvislosti s ich nákupom alebo dovozom.
Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol CR SR rozhodnutím zo dňa 21.09.2009, sp. zn. 10945/2009 tak, že odvolaním napadnuté rozhodnutie colného úradu č. 3719/2009-6291 potvrdil. Rozhodnutie CR SR nadobudlo právoplatnosť dňom 25.09.2009.
Dňa 27.12.2011 vydal colný úrad rozhodnutie č. 33353/2011-6291, ktorým podľa ustanovenia § 14a ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. rozhodol o prepadnutí tabaku voľne uloženého v kartónových krabiciach o celkovej hmotnosti 1935,70 kg, ktorý bol H. B. zabezpečený právoplatným rozhodnutím colného úradu č. 3719/2009-6291 zo dňa 22.01.2009, a to z dôvodu, že H. B. neodstránil pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu predmetného tabaku o hmotnosti 1935,70 kg.
Výzvou zo dňa 10.07.2012 bol žalobca Colným úradom Prešov, pobočka Colného úradu Stará Ľubovňa vyzvaný na podanie daňového priznania a zaplatenie spotrebnej dane z tabakových výrobkov.
Listom zo dňa 22.08.2012 žalobca oznámil Colnému úradu Prešov, pobočka Colného úradu Stará Ľubovňa, že výzvu na podanie daňového priznania s poukazom na ust. § 165 zákona č. 563/2009 Z.z. považuje za nezákonnú a nedôvodnú. Nie je jeho povinnosťou podať daňové priznanie, pretože tovar nadobudol v súlade s právnymi predpismi a všetky obchodné operácie boli riadne zaúčtované.
Listom zo dňa 23.01.2013 oznámil Colný úrad Prešov, pobočka Colného úradu Stará Ľubovňa žalobcovi určovanie dane podľa pomôcok, t.j. že dňa 25.01.2013 začína určovať spotrebnú daň z tabakových výrobkov podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie 15.02.2008.. Poukázal na to, že daňový subjekt bol podľa § 15 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. vyzvaný na podanie daňového priznania a zaplatenie spotrebnej dane z tabakových výrobkov, čo sa v lehote do 15 dní odo dňa doručenia uvedenej výzvy nestalo. Tým bola splnená podmienka uvedená v ust. § 48 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z.z., podľa ktorého colný úrad zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt nepodá daňové priznanie ani na výzvu colného úradu. Ak daňový subjekt v priebehu určenia dane colným úradom podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, colný úrad ich môže na základe ust. § 48 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. využiť ako pomôcky.
Pod č. 9006272/1/62049/2013 zo dňa 08.02.2013 bol vypracovaný Protokol o určení dane podľa pomôcok, z ktorého vyplýva, že dátum začatia určovania dane podľa pomôcok je 25.01.2013. Ako pomôcky boli použité zápisnica o miestnom zisťovaní zo dňa 15.02.2008 č. 08/2008-6291-Sk, rozhodnutie o zabezpečení č. 9763/2008-6291 zo dňa 07.03.2008, rozhodnutie o zabezpečení zo dňa 22.01.2009 č. 3719/2009-6291, rozhodnutie o prepadnutí č. 33353/2001-6291 zo dňa 27.12.2011, výzva na podanie daňového priznania a zaplatenie dane zo dňa 10.07.2012, oznámenie zo dňa 22.08.2012, oznámenie o určovaní dane určovaní dane podľa pomôcok zo dňa 23.01.2013
Listom zo dňa 08.02.2013 bol žalobca vyzvaný na vyjadrenie k zisteniam uvedených v protokole o určení dane podľa pomôcok.
Listom zo dňa 21.03.2013 prostredníctvom právneho zástupcu predložil žalobca vyjadrenie k protokolu o určení dane podľa pomôcok.
V administratívnom spise sa nachádza zápisnica o ústnom pojednávaní pred Daňovým úradom Prešov, pobočka Poprad zo dňa 14.05.2013 č. 9712401/5/1874225/2013/Plu k prevereniu podnikateľskej činnosti v roku 2005 a v roku 2007 u žalobcu ako daňového subjektu. V administratívnom spise sa ďalej nachádza dožiadanie Colného úradu Prešov, pobočka Stará Ľubovňa, adresovaný Daňovému úradu Prešov, pobočka Stará Ľubovňa zo dňa 19.04.2013 k prevereniu podnikateľskej činnosti subjektom za obdobie rokov 2005 a rokov 2007, či daňový subjekt v požadovanom období vykonával podnikateľskú činnosť, verifikáciu zaúčtovania predložených účtovných dokladov uvedených v prílohe tohto dožiadania, plnenie si povinností podľa Zákona o dani z príjmov a DPH podľa týchto dokladov.
Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad k dožiadaniu zaslal Colnému úradu Prešove, pobočka Colného úradu Stará Ľubovňa odpoveď.
Colný úrad Prešov, pobočka Colného úradu Stará Ľubovňa spísal dňa 25.02.20014 zápisnicu o ústnom pojednávaní vo veci prerokovania pripomienok k protokolu o určení dane podľa pomôcok č. 9006272/1/62049/2013 zo dňa 08.02.2013, ktorého sa zúčastnil žalobca.
Následne dňa 05.03.2014 pod č. 1096272/1/113091/2014 vydal Colný úrad Prešov, pobočka Colného úradu Stará Ľubovňa rozhodnutie, ktorým Colný úrad Prešov, pobočka Colného úradu Prešovská 1, 064 01 Stará Ľubovňa podľa § 68 ods. 2 v spojení s ust. § 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 331/2011 Z.z. v znení neskorších predpisov určila daňovému subjektu - fyzickej osobe: H. B., r. č.: XXXXXX/XXXX, H. XXX/XX, XXX XX Q.R. (ďalej len „daňový subjekt“), základ spotrebnej dane z tabakových výrobkov za zdaňovacie obdobie 15.02.2008 v množstve 1935,70 kg tabaku a vyrubil mu spotrebnú daň z tabakových výrobkov za zdaňovacie obdobie 15.02.2008 vo výške 124.009,19 EUR podľa pomôcok.
Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 02.07.2014 č. 1100902/212678/2014/CI tak, že odvolaniu nevyhovel a rozhodnutie Colného úradu Prešov zn. 1096272/1/113091/2014 zo dňa 05.03.2014, potvrdil.
Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že poukázal na zistenia Colného úradu Prešov, ktoré predchádzali vydaniu napadnutého rozhodnutia a na to, že žalobca v predmetnej veci nevedel preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia zisteného tabaku podľa ustanovenia § 11 ods. 2 písm. a) zákona č. 106/2004 Z.z., preto mu vznikla povinnosť podať daňové priznanie zo zistených tabakových výrobkov a zaplatiť spotrebnú daň. Na splnenie uvedenej daňovej povinnosti bol písomne vyzvaný colným úradom a na uvedenú výzvu reagoval nesúhlasným písomným oznámením zo dňa 22.08.2012 s poukazom na ustanovenie § 165 zákona č. 563/2009 Z.z.. a na skutočnosť, že nebolo a nie je jeho povinnosťou podať daňové priznanie, pretože tovar nadobudol v súlade s právnymi predpismi. Vzhľadom na jeho nečinnosť colný úrad pristúpil k určeniu spotrebnej dane podľa pomôcok, o čom ho informoval písomným oznámením 23.01.2013. Postup a výsledok určenia spotrebnej dane colný úrad zaznamenal vo vyhotovenom Protokole zn. 9006272/1/62049/2013 zo dňa 08.02.2013 o určení dane podľa pomôcok. Následne bol žalobca vyzvaný výzvou zo dňa 08.02.2013 na vyjadrenie k protokolu o určení dane podľa pomôcok. Tento reagoval písomným vyjadrením zo dňa 21.03.2013, v ktorom uviedol námietky voči Protokolu o určení dane podľa pomôcok. Na ústnom pojednávanú na ktorom boli s odvolateľom prerokované pripomienky k protokolu o určení dane, prítomný odvolateľ do zápisnice zo dňa 25.02.2014 uviedol, že vo veci absentuje hmotnoprávny dôvod vzniku daňovej povinnosti; colný úrad vykonštruoval stav, na základe ktorého pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok; odvolateľovi zo zákona nevznikla povinnosť podať daňové priznanie; ak si daňový subjekt nie je vedomý daňovej povinnosti, tak určovanie dane podľa pomôcok nie je povinným procesným postupom colného úradu pred rozhodnutím vo veci samej, pretože správca dane rozhoduje na základe zistení po vykonaní daňovej kontroly. Dňa 05.03.2014 vydal colný úrad rozhodnutie u určení dane č.. 1096272/1/113091/2014, ktorým podľa ustanovenia § 68 ods. 2, ods. 5 zákona č 563/2009 Z.z. určil odvolateľovi za zdaňovacie obdobie 15.02.2008 základ spotrebnej dane z tabakových výrobkov v množstve 1935,70 kg tabaku a vyrubil spotrebnú daň z tabakových výrobkov vo výške 124.009,19 EUR, ktorá vznikla odvolateľovi podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona č. 106/2004 Z.z. v spojení s ustanovením § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 106/2004 Z.z.. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolateľ odvolanie. Podľa žalovaného ťažisko námietok
odvolania predstavujú tvrdenia odvolateľa, že určeniu dane podľa pomôcok mala prechádzal daňová kontrola. Ako to vyplýva z ustanovenia § 48 ods. 1 písm. d) zákona č. 563/2009 Z.z. Poukázal na ustanovenie § 48 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z., kde sa taxatívne vymedzujú alternatívne prípady, kedy je správca dane oprávnený a zároveň povinný pristúpiť k určeniu dane podľa pomôcok. Dôvod uvedený v § 48 ods. 1 písm. d) zákona č. 563/2009 Z.z umožňuje určenie dane podľa pomôcok, ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu. Z uvedeného ustanovenia priamo, ani nepriamo pri použití akéhokoľvek výkladového pravidla nemôže vyplývať, že pred určením dane podľa pomôcok pristúpi správca dane k vykonaniu daňovej kontroly. Naopak, pravé z ustanovenia § 48 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z.z. jednoznačne vyplýva možnosť/povinnosť správcu dane v prípadoch nepodania daňového priznania, ani na výzvu správcu dane pristúpiť k určeniu dane podľa pomôcok bez začatia daňovej kontroly. To, že určeniu dane podľa pomôcok nemusí predchádzať daňová kontrola je zrejmé aj z ustanovenia § 48 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z.z., ktoré výslovne konštatuje, že správca dane nezačal daňovú kontrolu. Taktiež zo žiadneho ustanovenia zákona č. 563/2009 Z.z nevyplýva obligatórna povinnosť správcu dane pristúpiť k vykonaniu daňovej kontroly, ak daňový subjekt predloží správcovi dane listiny, ktoré majú preukazovať pôvod a spôsob nadobudnutia tovaru. Povinnosť správcu dane vykonať daňovú kontrolu nemôže vyplývať ani z ustanovenia § 14 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb., ktoré iba konštatuje práva správcu dane pri výkone miestneho zisťovania. Taktiež zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť správcu dane zrušiť po predložení dokladov rozhodnutie o zabezpečení a začať daňovú kontrolu, ale naopak, po zhodnotení predložených listín obligatórny prístup k vydaniu rozhodnutia o prepadnutí tovaru. V danej súvislosti je 15 dňová lehota stanovená zákonom na predloženie relevantných podkladov na odstránenie pochybností vedúcich k zabezpečeniu tovaru s dokazovaním, skúmaním dôkazov a prijímaním záverov správcom dane v samostatnom určovacom, resp. vyrubovacom konaní. Správcovi dane nie je na preskúmanie podkladov predložených daňovým subjektom poskytnutá iba 15 dňová lehota. Naopak, správca dane po uplynutí uvedenej 15 dňovej lehoty pristúpi k hodnoteniu dôkazov predložených subjektom s prípadným ďalším procesným postupom (rozhodnutie o prepadnutí tovaru, výzva na podanie daňového priznania, určenie dane podľa pomôcok, vyrubenie dane). V daných následných procesných postupoch správca dane vedie konanie, v ktorom v rámci dokazovania hodnotí dôkazné podklady a prijíma skutkové a právne závery, pričom daňovému subjektu zasiela výzvy na vyjadrenie, vedie ústne pojednávania, prerokováva protokol, hodnotí jeho námietky, poskytuje možnosť podania námietok, opravných prostriedkov, čím sú zaručené procesné práva účastníka konania v súvislosti s jeho procesnou obranou v konaní. Skutočnosť, že P. V. sa nenachádza na uvedenej adrese, ale pôsobí fiktívne nevyvracia fakt, že odvolateľ nadobudol tovar od tejto osoby; že sa tovar nenachádza v identických baleniach, že neznamená, že odvolateľ ho nenadobudol od spoločnosti AZĽTO SERVICE, s.r.o. - tieto námietky žalovaný nemohol uznať.
Odvolateľovi vznikla daňová povinnosť na základe existujúceho stavu - zistenia tabakových výrobkov, ktorých pôvod alebo spôsob nadobudnutia podľa zákona č. 10672004 Z.z. nevedel odvolateľ preukázať. Tým zodpovedá, resp. vznikla mu daňová povinnosť za skutkový stav u jeho osoby objektívne zo zákona a bez ohľadu na jeho subjektívny vzťah k veci. Už samotná táto skutočnosť zo zákona predstavuje právny titul vzniku daňovej povinnosti odvolateľa. V daňovom konaní leží dôkazné bremeno na strane dotknutého účastníka konania, to znamená nutnosť na strane daňového subjektu preukázať svoje tvrdenia, na ktorých stavia svoju obranu v daňovom konaní. Uvedený dôkazný princíp je napr. zakotvený aj v samotnom citovanom ustanovení § 4la ods, 1 písm. c) zákona č. 106/2004 Z.z. v slovnom spojení: ,....ak nevie preukázať...“. Práve odvolateľ pre účely liberovania sa spod daňovej povinnosti bol povinný v konkrétnom daňovom konaní relevantne, objektívne bez pochýb a nevyvrátiteľne preukázať svoje tvrdenia a relevantnosť dokladov v súvislosti s tvrdením, že tovar bol nadobudnutý zákonne od spoločnosti AZETO SERVICE, s.r.o., resp. od subjektu P. V.. Nie je pravdou, že by jediným dôkazom colného úradu bolo vyjadrenie zástupcu spoločnosti FANT, s.r.o.. Colný úrad posudzoval spôsobilosť odvolateľa preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia u neho zisteného tabaku na podklade viacerých dôkazných skutočností samostatne, aj v ich vzájomnej súvislosti. Už samotné vyjadreniu zástupcu spoločnosti FANT, s.r.o o neobchodovaní s tabakom v daných obaloch sú postavené na jednu úroveň s tvrdeniami odvolateľa, pričom už v tomto momente samotným tvrdením proti tvrdeniu je preukázanie pôvodu a spôsobu nadobudnutia tabakových výrobkov odvolateľom spochybnené, čo zakladá vznik daňovej povinnosti. Odvolateľove tvrdenia spochybňujú, resp. vyvracajú viaceré vykonané dôkazy, ako napr.: - znalecká expertíza potvrdzujúce, že nejde o tabak na priemyselné spracovanie (na faktúrach takto označený),
- zistenie, že už v roku 2007 začal Okresný súd Košice I. konanie č. 33Cbr/82/2007-33 o zrušenie a výmaz spoločnosti AZE'TO SERVICE, s.r.o. podľa ustanovenia § 68 ods. 3 písm. c) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len. Obchodný zákonníik) a § 66 ods. 6 Obchodného zákonníka, teda na základe nespĺňania zákonných predpokladov jej formálno- právnej existencie. Faktúry vystavané spoločnosťou AZETO SERVICE, s.r.o. sú pritom datované ešte aj mesiacmi september až december 2007. - v kauzálnej súvislosti zistenie, že P. V. ako subjekt uvádzaný na faktúrach, ktorý mal dodať tabak odvolateľovi, neexistuje, keďže tabakové výrobky údajne pochádzajúce od daného subjektu boli zistené u odvolateľa spolu s ostatným tabakom, údajne pochádzajúcim od spoločnosti AZETO SERVICE, s r o. Ak teda colný úrad konštatuje ďalšie skutočnosti, že matka konateľa spoločnosti AZETO SERVICE nemala vedomosť o jeho štatutárnom poste, resp. že spoločnosť AZETO SERVICE bola zrušená (námietka č. 9, 10), uvedené informácie colný úrad nestavia do samostatnej dôkaznej pozície, že by mu základe nich mal byť preukázaný vznik daňovej povinnosti odvolateľa, ale že v spojení s ďalšími skutočnosťami a dôkazmi zásadne spochybňujú/vyvracajú tvrdenia odvolateľa o spôsobe nadobudnutia tabaku. Vzhľadom na uvedené rozhodnutie colného úradu potvrdil.
Podľa ustanovenia § 11 ods. 2 písm. a) zákona č. 106/2004 Z.z. daňová povinnosť vzniká aj dňom zistenia tabakových výrobkov, ktoré sa nachádzajú alebo sa nachádzali u osoby, ak táto osoba nevie preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia tabakových výrobkov v súlade s týmto zákonom, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s tabakovými výrobkami ako vlastnými.
Podľa ustanovenia § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 106/2004 Z.z. platiteľom dane pri vzniku daňovej povinnosti podľa § í 1 ods. 2 je osoba, ktorá nevie preukázať v súlade s týmto zákonom pôvod alebo spôsob nadobudnutia tabakových výrobkov u nej zistených, ktoré sa u nej nachádzajú alebo sa nachádzali, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s tabakovými výrobkami ako vlastnými.
Podľa ustanovenia § 13 ods. 3 zákona č. 106/2004 Z.z. platiteľom dane neuvedený v odseku 2 je povinný podať colnému úradu daňové priznanie najneskôr do troch pracovných dní nasledujúcich po dni vzniku daňovej povinnosti a v rovnakej lehote zaplatiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ustanovenia § 48 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. správca dane zisti základ dane a určí daň pódia pomôcok, ak daňový subjekt a) nepodá, daňové priznanie ani na výzvu správcu dane b) nesplní povinnosť v lehote určenej správcom dane vo výzve na odstránenie nedostatkov daňového priznania a správca dane nezačal daňovú kontrolu c) nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť, alebo d) neumožní vykonať daňovú kontrolu: ío neplatí, ak ide o daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 2
Podľa ustanovenia § 48 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. správca dane je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Pomôckami môžu byť najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. správy a vyjadrenia iných správcov dane. štátnych cigánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených v bankách a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov.
Podľa ustanovenia § 48 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené.
Podľa ustanovenia § 48 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z..o určení dane podľa pomocní: správca dane vyhotoví protokol o určení dane podľa pomôcok, ktorý doručí daňovému subjektu spolu i. výzvou na vyjadrenie. Na obsah tohto protokolu sa primerane vzťahuje § 47. Súčasťou protokolu o určení dane podľa pomôcok je aj súpis pomôcok, na základe ktorých správca dane určil daň.
Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Z citovaných ustanovení vyplýva, že daňové bremeno spočíva predovšetkým na daňovom subjekte. Je povinnosťou daňového subjektu preukázať, že skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a údaje uvedené v daňovom priznaní sú úplné a správne.. Ak daňový subjekt nesplní niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho v súčinnosti s ním nemožno daň určiť (napr. nepodá daňové priznanie alebo neumožní vykonať daňovú kontrolu, alebo urobí úkon, dôsledkom ktorého je zníženie dane), správca dane je oprávnený určiť daň sám bez spolupráce s daňovým subjektom, pričom vychádza z dokladov, ktoré má k dispozícii, alebo ktoré si zaobstará.
Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný rozhodoval s konečnou platnosťou o určení daňovému subjektu - fyzickej osobe: žalobcovi základu spotrebnej dane z tabakových výrobkov za zdaňovacie obdobie 15.02.2008 v množstve 1935,70 kg tabaku a vyrubení mu spotrebnej dane z tabakových výrobkov za zdaňovacie obdobie 15.02.2008 vo výške 124.009,19 EUR podľa pomôcok.
Je nesporné, že žalobcovi vznikla daňová povinnosť na základe existujúceho stavu - zistenia tabakových výrobkov, ktorých pôvod alebo spôsob nadobudnutia podľa zákona č. 10672004 Z.z. nevedel odvolateľ preukázať. V daňovom konaní leží dôkazné bremeno na strane dotknutého účastníka konania, to znamená nutnosť na strane daňového subjektu preukázať svoje tvrdenia, na ktorých stavia svoju obranu v daňovom konaní. Žalobca nepreukázal, že tovar nadobudol zákonne od spoločnosti AZETO SERVICE, s.r.o., resp. od subjektu P. V.. Žalobca počas celého daňového konania a konania, ktoré mu predchádzalo nevedel dostatočne preukázať. Jeho tvrdenia spochybnili napr.: - znalecká expertíza potvrdzujúce, že nejde o tabak na priemyselné spracovanie (na faktúrach takto označený), - zistenie, že už v roku 2007 začal Okresný súd Košice I. konanie č. 33Cbr/82/2007-33 o zrušenie a výmaz spoločnosti AZE'TO SERVICE, s.r.o. podľa ustanovenia § 68 ods. 3 písm. c) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len. Obchodný zákonníik) a § 66 ods. 6 Obchodného zákonníka, teda na základe nespĺňania zákonných predpokladov jej formálno- právnej existencie. Faktúry vystavané spoločnosťou AZETO SERVICE, s.r.o. sú pritom datované ešte aj mesiacmi september až december 2007. - v kauzálnej súvislosti zistenie, že P. V. ako subjekt uvádzaný na faktúrach, ktorý mal dodať tabak odvolateľovi, neexistuje, keďže tabakové výrobky údajne pochádzajúce od daného subjektu boli zistené u odvolateľa spolu s ostatným tabakom, údajne pochádzajúcim od spoločnosti AZETO SERVICE, s r o.
Keďže žalobca daňové priznanie na výzvu správcu dane nepodal, správne postupoval správca dane, ak pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok.
Je nedôvodná žalobná námietka, že určeniu dane podľa pomôcok mala prechádzať daňová kontrola podľa ustanovenia § 48 ods. 1 písm. d) zákona č. 563/2009 Z.z.
Z ustanovenia § 48 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z.z. jednoznačne vyplýva možnosť/povinnosť správcu dane v prípadoch nepodania daňového priznania na výzvu správcu dane pristúpiť k určeniu dane podľa pomôcok bez začatia daňovej kontroly. To, že určeniu dane podľa pomôcok nemusí predchádzať daňová kontrolu, je zrejmé aj z ustanovenia § 48 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z.z., ktoré výslovne konštatuje, že „správca dane nezačal daňovú kontrolu“.
Súd nezistil svojvôľu správnych orgánov ani v ich postupe, ani v aplikácii zákonných ustanovení daňového poriadku
Za právne irelevantné súd považuje námietky žalobcu v súvislosti s pohnutkami správnych orgánov pri vyrubení spotrebnej dane žalobcovi.
Oporu v zákone ani v zistenom stave nemajú ani spochybňovania dôveryhodnosti výsledkov expertíz CL.
Žalobca nepreukázal spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti, pôvod a spôsob nadobudnutia zabezpečeného tabaku.
Jeho hlavnou argumentáciou v žalobe bolo, že predložil správcovi dane riadne účtovné doklady, čím si splnil svoju dôkaznú povinnosť podľa § 24 ods. l písm. b) Daňového poriadku. Z rozhodnutí správnych orgánov jednoznačne vyplýva, že správne orgány považovali za preukázané, že u žalobcu bol zistený tabak, ktorého pôvod a spôsob nadobudnutia podľa zákona č. 106/2004 Z.z. žalobca nevedel preukázať.
Žalobca v žalobe nevzniesol žiadne iné námietky ako vzniesol v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu.. So všetkými námietkami sa žalovaný dôkladne vyporiadal.
Vzhľadom na uvedené súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech náhradu trov konania nepriznal. Žalovaný zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.
Senát krajského súdu vo veci rozhodol jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru- čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.