Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 16CoPr/9/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8510201089 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8510201089.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Mariany Muránskej v právnej veci žalobkyne Mgr. Ing. W. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXX, právne zastúpenej JUDr. Milanom Križalkovičom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Hviezdoslavova 11 proti žalovanému Obvodnému úradu v Starej Ľubovni, Námestie generála Štefánika 1, Stará Ľubovňa, IČO: 42 077 630, právne zastúpeného JUDr. Stanislavom Lampartom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Starej Ľubovni, Námestie sv. Mikuláša 29 v konaní o náhradu funkčného platu z neplateného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 5C 53/2010-197 zo dňa 29. 02. 2012 takto jednohlasne r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti návrh zamietol. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 11 460,10 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 01. 12. 2009 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol a vyslovil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na prejednávaný prípad - na priznanie náhrady funkčného platu a ďalších platových náležitostí v súvislosti s neplatným skončením štátnozamestnaneckého pomeru je potrebné aplikovať zákon účinný v čase, kedy tento nárok žalobcovi vznikol, a to zákon č. 312/2001 Z. z.. Ide o základnú zásadu, ktorá sa uplatňuje v aplikačnej praxi súdov pri rozhodovaní o právach a povinnostiach fyzických, právnických osôb, štátu a pod. a tiež aj o uplatnenie základnej zásady, ktorá platí v právnom poriadku, a to zákaz retroaktivity zákona. S poukazom na to, že zákon č. 400/2009 Z. z. v prechodných a záverečných ustanoveniach neupravuje, že sa podľa neho posudzujú aj právne vzťahy a nároky z nich, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, nie je možné podľa neho posudzovať tieto právne vzťahy a nároky z nich, keď vznikli ešte pred účinnosťou tohto zákona. V ust. § 44 zákona č. 312/2001 Z. z. je upravené neplatné skončenie štátnozamestnaneckého pomeru. Podľa tohto ustanovenia, ak je podľa právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu skončenie štátnozamestnaneckého pomeru neplatné, štátnozamestnanecký pomer trvá ďalej. Za čas odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat, ktorý by mu patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru. Pri rozhodovaní sa preto zameral na zistenie, aký funkčný plat by patril žalobkyni, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru. Z dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa z dôvodu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru prestala u žalovaného pracovať dňa 02. 11. 2007 a opätovne bola zaradená do práce dňa 01. 12. 2009. Patrí jej teda náhrada funkčného platu za obdobie od 02. 11. 2007 do 30. 11. 2009. Uplatňovala si náhradu predpokladaného platu v platovej triede 7. Uviedol, že za rok: november 2007 - december 2007 by jej plat predstavoval 2 x 717 Eur, spolu 1 434 Eur, rok 2008: január 2008 - december 2008: 12 x 756 Eur, spolu 9 072 Eur + odmena 332 Eur a za rok 2009: január 2009 - november 2009: 11 x 804 Eur, spolu 8 844 Eur + odmena 300 Eur. Celkom tak spolu za roky 2007 - 2009 by predstavovala sumu 19 982 Eur, od ktorého je potrebné odpočítať vyplatené odstupné - 2 152 Eur, t. j. 17 830 Eur. Ďalej poukázal, že žalobkyňa bola v spornom období PN, v období, ktorý špecifikoval vo svojom rozhodnutí a za ktoré poberala nemocenské dávky. Preto nepriznal žalobkyni náhradu platu za obdobie, keď bola PN a poberala nemocenské dávky. Priznal jej náhradu platu za obdobie od 01. 11. 2007 do 04. 11. 2007 vo výške 68,29 Eur (717 : 21 x 2 pracovné dni = 68,29 Eur) a nepriznal jej náhradu platu od 05. 1. 2007 do 30. 11. 2007 a tiež za mesiace december 2007, január 2008 a od 01. 02. 2008 do 13. 02. 2008 a priznal jej náhradu mzdy od 14. 02. 2008 do 29. 02. 2008 v sume 432 Eur (756 : 21 x 12 = 432 Eur). Nepriznal jej tiež náhradu platu za obdobie od 23. 06. 2009 do 30. 06. 2009 a priznal za obdobie od 01. 06. 2009 do 22. 06. 2009 vo výške 584,73 Eur, t. j. za 16 pracovných dní (804 : 22 x 16 = 584,73 Eur). Priznal žalobkyni odmenu za rok 2008 vo výške 332 Eur a za rok 2009 vo výške 300 Eur. Stotožnil sa s tvrdením žalovaného, že odmena nie je nárokovateľná zložka platu, ale ak by žalobkyňa bola pracovala, boli by jej podľa názoru vyplatené odmeny v uvedenej výške, ktoré je možné zahrnúť do predpokladaného platu, ktorý by dostala. Určil tak spolu vypočítanú náhradu platu žalobkyne za obdobie od 05. 11. 2007 do 30. 11. 2007 bez nemocenských dávok v spojení s opravným uznesením tak ako, to uviedol v rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 29. 02. 2012 v spojení s opravným uznesení, č. k. 5C 53/2010-217 zo dňa 14. 06. 2012. Na základe vykonaného dokazovania zaviazal žalovaného na náhradu funkčného platu vo výške 11 758,09 Eur žalobkyni za obdobie od 02. 11. 2007 do 30. 11. 2009. Podľa názoru súdu, ak by súd neodpočítal z náhrady funkčného platu žalobkyni vyplatené dávky v hmotnej núdzi, dávky v nezamestnanosti a základ dane z podnikateľskej činnosti za rok 2008 a 2009, išlo by u žalobkyni o bezdôvodné obohatenie. Ak by žalobkyňa skutočne vykonávala prácu v štátnozamestnaneckom pomere, nemohla by poberať dávku v hmotnej núdzi a dávky v nezamestnanosti a tiež by nemohla podnikať. Z uvedených dôvodov tieto príjmy súd prvého stupňa pri náhrade platu žalobkyni odpočítal. Zároveň poukázal na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a na ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a uviedol, že s poukazom na citované zákonné ustanovenia priznal žalobkyni aj 9 % ročný úrok z omeškania zo žalovanej sumy od 01. 12. 2009, kedy sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením žalovanej sumy, pričom poukázal na ust. § 44 zákona č. 312/2001 Z. z., v zmysle ktorého žalobkyni patrí funkčný plat odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby. Žalobkyňa bola opätovne zaradená do štátnej služby od 01. 12. 2009 a podľa názoru súdu tým, že žalobkyni žalovaný nevyplatil náhradu funkčného platu, týmto dňom sa dostal do omeškania so zaplatením náhrady funkčného platu. V čase omeškania bola úroková sadzba vo výške 1 % + 8 percentuálnych bodov, teda úroková sadzba bola vo výške 9 % ročne. V prevyšujúcej časti týkajúcej sa náhrady funkčného platu a úroku z omeškania žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa Odvolanie smerovalo voči II. výroku rozsudku, teda výroku ktorým bola v prevyšujúcej časti žaloba zamietnutá. Poukázala na to, že súd prvého stupňa odôvodnil rozhodnutie tým, že nárok je za dané obdobie dôvodný a je potrebné aplikovať zákon účinný v čase, kedy nárok vznikol a tým je zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov. Súd prvého stupňa vypočítal náhradu funkčného platu za vyššie uvedené obdobie bez nemocenských dávok. Od tejto odpočítal odstupné, ako aj dávky v hmotnej núdzi, dávky v nezamestnanosti a základ dane z podnikateľskej činnosti za rok 2008 a 2009, čím dospel k náhrade funkčného platu za dané obdobie. Súd prvého stupňa postupoval správne, ak na daný prípad aplikoval zákon č. 312/2001 Z. z., avšak výpočet náhrady funkčného platu z neplatne skončeného štátnozamestnaneckého pomeru nepreviedol správne. Metodiku výpočtu vlastne previedol podľa zákona č. 400/2009 Z. z., pričom v odôvodnení rozsudku deklaroval, že na daný prípad sa vzťahuje zákon č. 312/2001 Z. z.. Podľa ust. § 44 zákona č. 312/2001 Z. z., patrí funkčný plat odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenie do štátnej služby. Z tohto ustanovenia je zrejmé, že súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak od vypočítaného funkčného platu odpočítaval nemocenské dávky, dávky v hmotnej núdzi, dávky v nezamestnanosti a základ dane z podnikateľskej činnosti za rok 2008 a 2009. Ak by aj pripustil, že spôsob výpočtu funkčného platu je správne, tak sa dopustil chybného matematického výpočtu v počítaní, na strane 8 a 9 rozsudku a dospel k nesprávnej výslednej vypočítanej sume, ktoré podľa jeho prepočtov má činiť sumu 11 758,09 Eur. Uplatnila si trovy odvolacieho konania a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil, vec vrátil súdu prvého stupňa, alternatívne zmenil rozsudok a návrhu vyhovel. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný. Napadnutý rozsudok považuje za zákonný a spravodlivý. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, vec aj správne právne posúdil, zákonne rozhodol. Na prejednávaný prípad náhrady mzdy je nutné aplikovať ustanovenia zákona č. 400/2009 Z. z.. Poukázal na to, že žaloba bola podaná 17. 03. 2010, pričom v predchádzajúcom spore sa náhrada mzdy neprejednávala, teda za účinnosti zákona č. 400/2009 Z. z.. Podľa žalovaného v pôvodnej žalobe nebola uplatnená náhrada funkčného platu z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, ide o nárok, ktorý je upravený v zákone č. 400/2009 Z. z. v ust. § 120 a na daný prípad nie je možné aplikovať zrušený § 44 zákona č. 312/2001 Z. z.. Preto podľa jeho názoru sa mal súd v konaní riadiť teraz platným právnym predpisom. Ust. § 142 zákona č. 400/2009 Z. z. zrušilo časť zákona č. 312/2001 Z. z., a to čl. 1, teda ust. § 1 - § 148 zákona, vrátane ust. § 44 zákona č. 312/2001 Z. z., preto sa súd nemôže riadiť zrušenými ustanoveniami. Je pravdou, že neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru bola posudzovaná podľa zákona č. 312/2001 Z.z., avšak podľa odporcu nároky z neplatného skončenia boli uplatnené až následne a mal byť na ne aplikovaný zákon č 400/2009 Z. z. Preto má za to, že súd prvého stupňa správne odpočítal jednotlivé položky, pretože pri ich neodpočítaní by došlo k dvojitému príjmu. Daný rozsudok považuje v súlade so skutkovým a právnym stavom a navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok a zaviazal navrhovateľku na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd uznesením zo dňa 21. 05. 2012 vrátil vec súdu prvého stupňa na postup podľa ust. § 164 O. s. p., keďže mal za to, že námietky žalobkyne týkajúcich sa chýb v počítaní na strane 8 a 9 rozsudku boli dôvodné a na strane 8 rozsudku nesprávne súd pri matematickom prepočte dospel k nesprávnej sume a rovnako aj k výslednej sume. Následne súd prvého stupňa opravným uznesením zo dňa 14. 06. 2012 opravil prvý výrok rozsudku tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 11 758,09 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 01. 12. 2009 do zaplatenia. Opravil to aj v odôvodnení rozsudku. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O. s. p., vec prejednal v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, správne prijal právne závery, na zisteniach ktorých sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania a na ktoré v plnom rozsahu odkazuje aj odvolací súd. Predmetom sporu pred súdom prvého stupňa bola náhrada funkčného platu, náhrady ktorej sa žalobkyňa domáhala následne po tom, čo bol neplatne s ňou skončený štátnozamestnanecký pomer. Tejto náhrady sa domáhala za obdobie od 02. 11. 2007 do 30. 11. 2009 podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe. Súd prvého stupňa zistil, že žalobkyňa pracovala u žalovaného v štátnozamestnaneckom pomere v stálej štátnej službe. Bola zaradená na funkciu odborný radca v odbore štátnej služby 2.09 obrana na odbore ochrany a krízového riadenia Obvodného úradu v Starej Ľubovni, pričom žalovaný rozhodnutím č. 2007/00265 zo dňa 2.11.2007 skončil jej štátnozamestnanecký pomer dňom 02.11.2007 podľa § 40 ods. 4 zákona č. 312/2001 Z. z. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie, ktoré Obvodný úrad v Starej Ľubovni rozhodnutím zo dňa 12. 12. 2007 zamietol, pričom následne žalobkyňa podala na Krajský súd v Prešove žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu - žalovaného. Konanie bolo vedené na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 1S 7/2008, ktorý rozsudkom č.k. 1S 7/2008-45 zo dňa 28. 10. 2008, ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Keďže proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie, Najvyšší súd SR rozsudkom sp.zn. lSžo 12/2009 zo dňa 22. 09.2009 rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 1S 7/2008-45 zo dňa 28.10.2008 potvrdil. Následne žalovaný v zázname z pracovného stretnutia dňa 25. 11. 2009 konanom na Obvodnom úrade v Starej Ľubovni za účasti žalobkyne uznal, že štátnozamestnanecký pomer žalobkyne naďalej trvá a navrhol finančné vysporiadanie, s ktorým žalobkyňa nesúhlasila. Žalobkyňa nastúpila do práce dňa 01. 12. 2009. Podľa ust. § 131 zákona č. 400/2009 Z. z. v konaní vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru začatom pred 1. novembrom 2009 sa postupuje podľa predpisov platných do 31. októbra 2009. Odvolací súd mal za to, že konanie o náhradu funkčného platu žalobkyne bez pochýb súvisí s konaním o neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, ktorého sa žalobkyňa domáhala. Nebyť neplatného skončenia, nedomáhala by sa aj nárokov súvisiacich s týmto skončením. Podľa ust. § 44 zákona č. 312/2001 Z. z., ak je podľa právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu skončený štátnozamestnaneckého pomeru neplatný, štátnozamestnanecký pomer trvá ďalej. Za čas odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby, patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat, ktorý by mu patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru. Podľa ust. § 78 ods. 2 zákona č. 312/2001 Z. z. funkčný plat na účely tohto zákona je: a) súčet tarifného platu a príplatkov určených mesačnou sumou podľa odseku 1 písm. b) až e) a i) až k), b) plat podľa § 159 ods. 3. c) osobný plat podľa odseku 4, d) plat podľa odseku 5. e) plat podľa § 159b. Podľa ust. § 78 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z. z. štátnemu zamestnancovi za podmienok ustanovených týmto zákonom patrí plat, ktorým je a) tarifný plat (platová tarifa a zvýšenie platovej tarify), b) príplatok za riadenie, c) príplatok za zastupovanie, d) osobný príplatok, e) osobitný príplatok, f) príplatok za štátnu službu v noci, g) príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu, h) príplatok za štátnu službu vo sviatok, i) platová kompenzácia za sťažené vykonávanie štátnej služby, j) príplatok za štátnu službu v krízovej oblasti, k) príplatok za zmennosť, l) plat za štátnu službu nadčas, m) odmena, n) plat za neaktívnu časť služobnej pohotovosti v mieste vykonávania jeho štátnej služby. Podľa ust. § 221 ods. 1 O. s. p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Vydané rozhodnutie súdom prvého stupňa napadla odvolaním iba žalobkyňa, a to v časti druhého výroku, ktorým v prevyšujúcej časti bol nárok jej zamietnutý. Odvolací súd sa riadil rozsahom a dôvodmi odvolania a zistil, že podstatou odvolacích námietok, boli okolnosti týkajúce sa nesprávneho matematického prepočtu súčtu jednotlivých položiek, ktoré súd prvého stupňa napravil opravným uznesením a ďalej námietky týkajúce sa toho, že súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak od vypočítaného funkčného platu následne odpočítaval nemocenské dávky, dávky v hmotnej núdzi, dávky v nezamestnanosti a základ dane z podnikateľskej činnosti za rok 2008 a 2009. Iba tieto námietky boli podstatné pre posúdenie dôvodnosti odvolania žalobkyne, keďže táto sa stotožnila s právnym posúdením veci súdom prvého stupňa, a to použitia právneho predpisu na daný prípad, zákona č. 312/2001 Z. z.. V súvislosti s ust. § 78 zákona č. 312/2001 Z. z. odvolací súd bol toho názoru, že odvolacie námietky žalobkyne nie sú dôvodné. Ani odvolací súd so zákonodarcom stanovenej normy, a to konkrétne ust. § 78 tohto zákona nezistil, aby štátnemu zamestnancovi do funkčného platu bolo potrebné zarátať aj nemocenské dávky, dávky v hmotnej núdzi, dávky v nezamestnanosti a základ dane z podnikateľskej činnosti za rok 2008 a 2009. Je len logické, že ak žalobkyňa v určitom období bola PN, poberala nemocenské dávky a počas tohto obdobia, kedy bola PN a bola chorá a keby bola v štátnozamestnaneckom pomere, nemohla by poberať aj plat, aj nemocenské dávky. Preto správny bol postup súdu prvého stupňa, ak v spornom období, kedy bola PN, tieto dávky od funkčného platu odrátal. Z funkčného platu bolo potrebné odrátať aj dávky v hmotnej núdzi a základ dane, keďže zistil, že v určitom období, žalobkyňa bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, tieto dávky poberala. V roku 2008 - 2009 žalobkyňa bola vedená v živnostenskom registri, teda mala živnostenské oprávnenie, podnikala a mala príjem, preto bolo dôvodné tento základ dane odrátať z dôvodu, že v tomto období, ak by bola v štátnozamestnaneckom pomere, nemohla by podnikať a tento základ dane by nedosahovala. Odvolací súd nezistil pochybenie súdu prvého stupňa, ak tieto položky z jej funkčného platu odrátal. Iné odvolacie námietky neboli predmetom odvolania žalobkyne ani samotného odvolania žalovaného. Na chybný matematický prepočet v počítaní jednotlivých položiek, odvolací súd už predtým prihliadol, keď k pokynom v zmysle ust. § 164 O. s p. vrátil vec súdu prvého stupňa na opravu, ktorú súd prvého stupňa zjednal opravným uznesením zo dňa 14. 06. 2012. Uznesenie bolo doručené obom stranám, voči ktorému nebolo podané odvolanie. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok považoval za vecne správny a v zmysle ust. § 219 O. s. p. ho potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 4 O. s. p. tak, že o nich rozhodne súd prvého stupňa. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.