KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
UznesenieKrajský súd Prešov11. 7. 2012plný textcitované 2×

Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 16CoE/103/2012 z 11. 7. 2012

CitáciaUznesenie Krajského súdu Prešov z 11. júla 2012, sp. zn. 16CoE/103/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8012899282.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16CoE/103/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8012899282
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8012899282.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25 proti povinnému: A. I., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XX o vymoženie 175,93 Eur s prísl.,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 30.4.2012 č. k.
2Er/136/2004-16 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Ing.
Karolom Mihalom pod č. EX 1558/2004 za neprípustnú a zastavil ju. Návrh oprávneného zo dňa
18.11.2010 na zmenu súdneho exekútora zamietol. Súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi
priznal trovy exekúcie vo výške 58,67 Eur a uložil oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu
exekútorovi v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že v predmetnej veci sa vymáha plnenie na základe
exekučného titulu - notárskej zápisnice N 2217/2004, NZ 64884/2004 spísanej dňa 4.11.2004, notárkou
JUDr. Jarmilou Kováčovou.

V priebehu exekúcie doručil súdny exekútor návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 4 EP
nakoľko zmluva o úvere a exekučný titul sú v rozpore s dobrými mravmi.

Po preskúmaní spisového materiálu zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 22.1.2004 zmluvu o
úvere č. 7290150, súčasťou ktorej bolo aj splnomocnenie, ktorým povinný splnomocnil advokáta Mgr.
Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal
záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre súdny výkon
rozhodnutia alebo pre exekúciu. Pretože povinný neplnil svoj záväzok zo zmluvy, bola notárom JUDr.
Ďuriačom spísaná notárska zápisnica, v ktorej advokát Mgr. Kušnír uznal dlh v mene povinného a
vyhlásil, že ho splatí dňa 23.8.2004, v opačnom prípade vyjadril súhlas s použitím notárskej zápisnice
ako exekučného titulu.

Splnomocnenie pre advokáta Mgr. Kušníra, na základe ktorého konal pri spísaní uvedenej notárskej
zápisnice považoval za neplatné, pretože splnomocnenie malo byť udelené v čase, keď žiadny dlh
ešte neexistoval. Predmetné splnomocnenie nespĺňa zákonné požiadavky uvedené v § 37 ods. 1
OZ. Okrem uvedeného Mgr. Kušnír sám určil lehotu dokedy má byť dlh dlžníkom zaplatený, na čo
nebol oprávnený a na čo neexistoval žiaden právny titul. Splnomocnenec nehájil záujmy dlžníka ako
splnomocniteľa, ale skôr záujmy veriteľa., ktorý ho sám určil za splnomocnenca vo vopred pripravenom



formulári úverovej zmluvy, čím konal v rozpore s § 22 ods. 2 OZ. Vzhľadom na uvedené uzavrel, že
advokát Mgr. Tomáš Kušnír nebol splnomocnený na to, aby za povinného uznal dlh. Keďže neexistuje
spôsobilý exekučný titul, na podklade ktorého by bolo možné viesť exekúciu proti povinnému, vedená
exekúcia je neprípustná a ako taká musela byť podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP zastavená.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa včas podal odvolanie oprávnený. Uviedol, že ho napadá v celom
rozsahu a žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie
konanie. Nestotožnil sa s predmetným uznesením a vytýkal súdu prvého stupňa, že tento rozhodol nad
rámec zverenej právomoci, zároveň svojím postupom odňal možnosť účastníkovi konať pred súdom,
nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Vo vzťahu k uvedenému poukázal
na to, že exekučný súd sa postavil do pozície orgánu, ktorý vykonal preskúmavanie exekučného
titulu nesprávne, uviedol, že súd nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému
komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť
vykonať právo pre veriteľa. Poukázal na možnosť vykonania exekúcie aj na podklade notárskej
zápisnice, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Základnou vlastnosťou
notárskej listiny je jej vierohodnosť. Notár poskytuje účastníkom garanciu, že jej obsah sa nebude
dodatočne meniť. Všeobecný súd, podľa jeho názoru, nedisponuje právomocou umožňujúcu mu
zasahovať do tejto garancie ovplyvňovať výkonu práva vyplývajúceho z obsahu notárskej listiny. Mal za
to, že všeobecný súd vo veci žalobcu nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola
vydaná v súlade s platnými predpismi. Uviedol, že povinnému nič nebránilo využiť možnosť domáhať sa
nápravy cestou zrušenia zápisnice de iure, alebo domáhať sa náhrady školy. Vzhľadom na to, že platná
notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, exekučný súd musí s takýmto
titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného sudu v opačnom prípade by porušil zásadu
rovnocennosti. V rámci skúmanie exekučný súd teda nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť.
Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným
titulom. Namietal, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli
podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení, zároveň nemal možnosť
ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu. Povinnému však dal nezákonne dodatočnú
príležitosť na to, ak bez existencie akýchkoľvek obáv z reakcie žalobcu, došlo k zmareniu exekúcie.
Uviedol, že je voči povinnému v pozícii veriteľa, ktorému nebol uhradený jeho legitímny dlh a nútene ho
preto voči povinnému vymáha. Uviedol, že exekučný súd vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného
prostriedku vo vzťahu k meritu veci, čím porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. Tvrdil, že
plnomocenstvo nie je vôbec možné právne považovať za neprijateľnú podmienku. Plnomocenstvo nie
je zmluvným ustanovením a nemožno naň preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných
podmienok obsiahnutú v ustanovení § 53 OZ. Poukázal na to, že ak povinný udelil svojmu zástupcovi
plnomocenstvo na zastupovanie vo veci, niet pochýb o tom, že mu udelil plnomocenstvo na to, aby
predmetné úkony urobil predpísaným zákonným spôsobom, tak by mali všetky náležitosti platného
právneho úkonu.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. §212 OSP preskúmal uznesenie spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. §214 ods. 2 OSP a zistil, že
odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa
ktorej účastníci dňa 22.1.2004 uzatvorili zmluvu o úvere, súčasťou ktorej vo forme predtlače bol uvedený
text o splnomocnení advokáta Mgr. Tomáša Kušníra povinným na uznanie záväzku z úveru v mene
povinného v notárskej zápisnici ako exekučného titulu tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným
exekučným titulom. Takto udelené plnomocenstvo sa za platný právny úkon označiť nedá a preto Mgr.
Bruno Žlnay substitučne splnomocnený Mgr. Tomášom Kušnírom nemohol pred notárom platne vyhlásiť
uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinného
a to pre rozpor záujmov splnomocneného zástupcu a zastúpeného v zmysle ust. §22 ods.2 OZ. Podľa
tohto ustanovenia zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide,
ani ten záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Uvedený rozpor zo záujmami povinného



spočíva v tom, že jeho právny zástupca, ktorý mal povinného pri uznaní dlhu a spisovaní notárskej
zápisnice zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere oprávneným, čo malo za následok, že povinný
si nemohol Mgr. Tomáša Kušníra ako svojho zástupcu vybrať na základe svojej vôle.

Keďže ust. §22 ods.2 OZ nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a OZ)
išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať
z úradnej povinnosti. Právny úkon urobený zástupcom nespĺňajúcim podmienky upravené v ust. §22
ods.2 OZ je v zmysle ust. §39 OZ absolútne neplatný. Ak v prejednávanej veci advokát Mgr. Tomáš
Kušnír nedisponoval platným plnomocenstvom nemohol v mene povinného uznať dlh a vysloviť súhlas s
vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Notárska zápisnica predložená oprávneným
nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu a to preto lebo bola spísaná na základe
absolútne neplatného právneho úkonu. Za takejto situácie súd prvého stupňa správne postupoval ak po
vyhlásení exekúcie za neprípustnú túto zastavil podľa ust. §57 ods.1 písmeno g) Exekučného poriadku.

V tejto súvislosti je tiež potrebné poukázať na uznesenie Ústavného súdu SR z 12.5.2011 č.k. IV.
US183/11 - 16. V obdobných právnych veciach, týkajúcich sa posudzovania notárskej zápisnice ako
exekučného titulu boli sťažnosti oprávneného odmietnuté ako zjavne neopodstatnené. Podľa záverov
Ústavného súdu jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul,
keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať a preto je podľa názoru Ústavného súdu z
ústavného hľadiska akceptovateľný právny záver krajského súdu vychádzajúci z toho, že ak neexistuje
notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom, buď z hľadiska formálneho alebo z
hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania. Zatiaľ
čo dôvody na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§57 ods.1 Exekučného
poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods.2 Exekučného
poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, okamih kedy tak má alebo môže učiniť nie je v ňom
ustanovený explicitne. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení
exekúcie kedykoľvek v priebehu konania len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného
vymáhania pohľadávky. Z toho vyplýva, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného
konania ex offo skúmať či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z
obligatórnych dôvodov zastavenia exekúcie je totiž v súlade s už citovaným ust. §57 ods.1 písm. g)
Exekučného poriadku vyhlásenie exekúcie súdom za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý
exekúciu nemožno vykonať.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ust.§ 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust.§
142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich účastníkom nepriznal, keďže oprávnený na ich náhradu nemá právo a
povinnému a súdnemu exekútorovi žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Citované v ďalších rozhodnutiach

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 8012899282

  1. 11. 7. 2012Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 16CoE/103/2012 z 11. 7. 2012 (toto rozhodnutie)
  2. 11. 7. 2012Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 16CoE/103/2012 z 11. 7. 2012