Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 19Sa/2/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200058 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4020200058.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, v právnej veci žalobcov: 1/ R. R., nar. XX. XX. XXXX, P. XXX a 2/ O. R., nar. XX. XX. XXXX, U. XX, XXXX S., Q. republika (právni nástupcovia pôvodného žalobcu X. R., zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom P. XXX), zastúpených JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom, Račianska 66, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o správnej žalobe zo dňa 05. 02. 2020 proti rozhodnutiu žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. 01. 2020, takto r o z h o d o l : Súd z r u š u j e rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. 01. 2020 ako i rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. 11. 2019 a v e c v r a c i a Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie. Žalobcom p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Z predloženého administratívneho spisu žalovanej, ktorého súčasťou je aj spis prvostupňového správneho orgánu súd zistil, že žalobca podal dňa 13. 11. 2019 žiadosť o priznanie starobného dôchodku od 11. 11. 2019. 2. Súčasťou spisu je i rozhodnutie Colného riaditeľstva SR zo dňa 20. 01. 2005, ktorým priznalo pôvodnému žalobcovi (X. R.) od 01. 01. 2005 výsluhový dôchodok s tým, že celková doba výkonu štátnej služby je 20 rokov a 92 dní. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky vydalo dňa 05. 06. 2018 rozhodnutie, ktorý pôvodnému žalobcovi zvýšilo výsluhový dôchodok o 12 eur mesačne od 01. 07. 2018. 3. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. 11. 2019 rozhodol tak, že podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov zamietol žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dôchodkový vek dosiahol 21. 10. 2019 a podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva SR mu bol od 01. 01. 2005 priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok mu bola započítaná doba vojenskej služby od 30. septembra 1976 do 26. septembra 1978 a doba služobného pomeru od 01. októbra 1986 do 31. 12. 2004 (III. kategória funkcií). Na určenie sumy priznanej dávky bola zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 20 rokov a 94 dní. 4. Vzhľadom na skutočnosť, že v období trvania služobného pomeru v colnej správe žalobca nebol zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií a získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, obdobie služby mu pre nárok na starobný dôchodok nebolo zhodnotené. Zároveň žalovaná uviedla, že na nárok na starobný dôchodok mu bolo zhodnotené obdobie dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy získané vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Ku dňu 21. 10. 2019 získal žalobca 4188 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 11 rokov a 173 dní. 5. Záverom v rozhodnutí správny orgán prvého stupňa uviedol, že žalobca ku dňu uplatnenia nároku na dôchodok a ani ku dňu vydania tohto rozhodnutia nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok a preto žiadosť žalobcu zamietol. 6. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredia zo dňa 04. 09. 2019 podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie. II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovanej 7. Rozhodnutím Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. 01. 2020, podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len ako „zákon č. 461/2003 Z. z.“) bolo odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. 11. 2019, vo veci zamietnutia žiadosti o starobný dôchodok, zamietnuté a napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, potvrdené. Žalovaná uviedla, že žalobca ju požiadal žiadosťou spísanou dňa 11. 11. 2019 o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 21. 10. 2019. K uvedenému dňu žalobca získal 4 188 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 11 rokov a 173 dní obdobia dôchodkového poistenia. Rozhodnutím Colného riaditeľstva SR zo dňa 20. 01. 2005 bol žalobcovi priznaný od 01. januára 2005 výsluhový dôchodok a na nárok na výsluhový dôchodok mu bola započítaná doba vojenskej služby od 30. 09. 1976 do 26. 09. 1978 a služobného pomeru od 01. 10. 1986 do 31. 12. 2004. Na určenie sumy priznanej dávky bola zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 20 rokov a 94 dní. Pretože žalobca nesplnil jednu z podmienok nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zák. č. 461/2003 Z. z., a to podmienku potrebnej doby dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej 15 rokov (získal 11 rokov a 173 dní), jeho žiadosť o starobný dôchodok bola zamietnutá. Zamestnanie žalobcu v služobnom pomere nebolo zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií, preto nie je možné v tomto prípade aplikovať § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 145/2015 Z. z.., podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. kategórie sa zachovávajú. Uviedla, že zosúladila svoju aplikačnú prax s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128). V prípade žalobcu takýto postup neprichádza do úvahy z dôvodu, že obdobie profesionálnej služby colníka nemal zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií. Vo vzťahu k žalobcovi zvolila rovnaký postup, ako tých poistencov, korí nezískali dobu zamestnania alebo profesionálnu službu vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. kategórii funkcií. K námietke účastníka konania týkajúcej sa rozsudkov Najvyššieho súdu SR uviedla, že právny názor v nich uvedený nebol doposiaľ zovšeobecnený, preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach. Inak bolo rozhodnuté, na čo poukazuje právny zástupca žalobcu, len v tých prípadoch, v ktorých súd SR Sociálnu poisťovňu zaviazal rozhodnúť podľa právneho názoru vyjadrenom v právoplatnom rozhodnutí. Na nárok na dôchodok boli žalobcovi započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, predložených dokladov a na základe údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme žalovanej. Žalovaná zastala názor, že dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas výkonu služby colníka nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť pre nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme. III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe 8. Proti rozhodnutiu žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. 01. 2020 podal žalobca (X. R.) v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu zo dňa 05. 02. 2020, ktorá bola Krajskému súdu v Nitre doručená dňa 06. 02. 2020. Žalobca žiadal, aby súd rozhodnutie žalovanej zo dňa 29. 01. 2020 ako i prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu zo dňa 22. 11. 2019 zrušil a vec vrátil žalovanej na nové konanie. V žalobe uviedol, že rozhodnutím žalovanej a správneho orgánu prvého stupňa, ako aj ich postupom, boli porušené jeho práva tým, že zamietli jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku, aj keď splnil obidve zákonné podmienky pre priznanie starobného dôchodku, t. j. dosiahol dôchodkový vek 62 rokov a 6 mesiacov a bol nepretržite poistený viac ako 15 rokov. Bol toho názoru, že žalovaná, ktorá bola povinná zrušiť prvostupňové rozhodnutie konala v rozpore s § 218 ods. 2, 3 zákona č. 461/2003 Z. z., keď prvostupňové rozhodnutie potvrdila aj za toho stavu, že sa správny orgán prvého stupňa sa nevysporiadal s námietkami žalobcu smerujúcimi k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Uviedol, že žalovaná aj správny orgán prvého stupňa konali v rozpore s čl. 33 Dohovoru č. 128, ako aj s rozsiahlou judikatúrou NS SR, ktorá jednoznačným spôsobom zjednotila aplikačnú prax v skutkovo aj právne totožných veciach, pričom z citovaného ustanovenia a aj judikatúry NS SR, ktorou sa riadi pri svojej rozhodovacej činnosti nielen NS SR ale aj krajské súdy vyplýva, že výsluhovým dôchodcom je možné starobný dôchodok krátiť a nie ho nepriznať vôbec. Celková doba poistenia podľa názoru žalobcu, nemôže byť posudzovaná u výsluhových dôchodcov odlišne. Odlišné posudzovanie celkovej doby poistenia spočíva v tom, že správny orgán prvého stupňa a aj žalovaná u tých výsluhových dôchodcov, ktorí boli zaradení do I. alebo II. kategórie, považuje za celkovú dobu poistenia aj dobu poistenia, ktorá im bola hodnotená pri priznaní výsluhových dôchodkov (tento postup je v súlade aj s rozhodovacou činnosťou súdov). U výsluhových dôchodcov, ktorí neboli zaradení do jednej z týchto kategórii postupuje opačne a to tak, že dobu, ktorá bola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku od celkovej doby poistenia odpočítava. Z uvedeného vyplýva, že aj keď obaja výsluhoví dôchodcovia boli poistení rovnakú dobu, je im priznaný výsluhový dôchodok podľa rovnakého zákona, prístup žalovanej k posúdeniu tejto, z hľadiska uplatneného nároku rozhodujúcej skutočnosti je nielen iný, ale aj diskriminujúci. Nie je možné odôvodniť tento postup poukazom na ustanovenie § 274 zákona č. 461/2003 Z. z., z ktorého dikcie nesporne vyplýva, že citované ustanovenie upravuje výšku dôchodkového veku a nie celkovú dobu poistenia. Mal za to, že z listinných dôkazov založených v dávkovom spise je preukázané, že žalobca splnil zákonné podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 od 1,2 citovaného zákona, podľa ktorého, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov 6 mesiacov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Žalobca dosiahol dôchodkový vek 62 rokov a 6 mesiacov dňa 21. 10. 2019 a jeho celková doba poistenia je 31 rokov a 265 dní (11 rokov a 173 dní + 20 rokov a 92 dní hodnotených pri priznaní výsluhového dôchodku), a nie ako uvádza žalovaná, 11 rokov a 173 dní. Žalovaná nemá žiadny právny ani vecný argument na svoje závery, že žalobca nebol dôchodkovo poistený viac ako 15 rokov. Tento záver žalovanej a aj prvostupňového správneho orgánu, vyvracia nakoniec aj osobný list dôchodkového poistenia, ktorý bol súčasťou rozhodnutia. V tejto súvislosti žalobca považoval za nevyhnutné pripomenúť, že nielen on, ale všetci výsluhoví dôchodcovia (bez ohľadu na kategóriu činnosti), boli až do účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. dôchodkovo poistení tiež v Sociálnej poisťovni (kým nedošlo k zmenám). Poukázal na čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, ak má alebo by mala chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Žalobca okrem právnych predpisov, v rozpore s ktorými rozhodla žalovaná aj prvostupňový orgán, vychádzal aj z rozhodovacej praxe NS SR a je toho názoru, že ani z jedného rozsudku nie je možné odvodiť závery, na ktorých žalovaná a prvostupňový orgán založili svoje rozhodnutie. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 a tiež na rozsudok sp. zn. 10So/59/2014 a uviedol, že tieto rozsudky vyvracajú závery žalovanej, že judikatúra je použiteľná len na výsluhových dôchodcov zaradených v I. a II. kategórií, pričom považoval za potrebné zdôrazniť, že závery rozsudkov plne rešpektujú čl. 33 Dohovoru č. 128 a vykladajú vnútroštátne právne predpisy v súlade nielen s týmto Dohovorom, ale aj s Ústavou Slovenskej republiky. Z postupu žalovanej a aj prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že odmietajú rešpektovať výkladovú prax. Následne dal do pozornosti viacero rozsudkov, na základe ktorých bol žalovanou priznaný starobný dôchodok. Ďalej uviedol, že medzi žalovanou a žalobcom nie je sporné, či žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok ani to, či žalobca dosiahol dôchodkový vek, ale je sporná celková doba dôchodkového poistenia, ktorú žalovaná posúdila v rozpore s právnymi predpismi, na ktoré bolo poukázané a v rozpore s rozhodovacou praxou NS SR, ktorý rozsudkom sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15. 04. 2015 jednoznačne potvrdil, že aj judikatúra pred vydaním tohto rozsudku sa vzťahuje na všetkých výsluhových dôchodcov bez rozdielu a že je záväzná nielen pre súdy nižšieho stupňa, ale aj pre žalovanú. Poistencom v I. a II. kategórií zostáva zachovaný skorší odchod do dôchodku, avšak posúdenie celkovej doby poistenia nie je možné opierať o ustanovenie § 274 a odvodzovať z toho iný postup pri posudzovaní splnenia druhej podmienky pre vznik nároku na dôchodok, t. j. vyvodzovať z toho záver, že celková doba vo všetkých systémoch sa týka výlučne výsluhových dôchodcov zaradených do I. alebo II. kategórie činnosti, ako sa to snaží žalovaná interpretovať. Výsledkom rozhodovacej činnosti žalovanej aj správneho orgánu prvého stupňa je arbitrárne rozhodnutie, pretože skutkové zistenia a právne závery sú v extrémnom rozpore s právnymi predpismi, o ktoré žalovaná opiera svoje rozhodnutie, rovnako ako interpretácia právnych predpisov je v extrémnom nesúlade s obsahom právnej praxe (odklon od ustálenej judikatúry). Záverom uviedol, že považuje za preukázané, že žalovaná aj správny orgán prvého stupňa pri posudzovaní jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku, postupovali v rozpore s právnymi predpismi, na ktoré bolo poukázané a pretože pri výklade právnych predpisov nebrali do úvahy ustálenú judikatúru, vec neposúdili správne ani po skutkovej ani právnej stránke. Navrhol, aby Krajský súd v Nitre po preskúmaní rozhodnutí a posúdení veci, zrušil rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. 01. 2020 spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 22. 11. 2019 a vec vrátil žalovanej na nové konanie. IV. Vyjadrenie žalovanej k podanej žalobe 9. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 27. 04. 2020 žalovaná zopakovala argumentáciu uvedenú v žalobou napadnutom rozhodnutí. Žiadosťou zo dňa 11. 11. 2019 žalobca požiadal o priznanie starobného dôchodku. Uviedla, že v zmysle § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Žalobca dosiahol dôchodkový vek dovŕšením 62 rokov a šesť mesiacov teda 21. októbra 2019. K 21. októbru 2019 žalobca získal vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia 11 rokov a 173 dní (4 188 dní) obdobia dôchodkového poistenia, z čoho vyplýva, že žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok a preto bola jeho žiadosť o starobný dôchodok zamietnutá. Hodnotenie doby výkonu služby a hrubých zárobkov dosiahnutých počas trvania služobného pomeru sa podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu SR vzťahuje len na tých poistencov, ktorým sa podľa § 274 zák. č. 461/2003 Z. z. zachovávajú nároky vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. alebo II. kategórie funkcií a bol im priznaný príspevok za službu, výsluhový príspevok alebo výsluhový dôchodok. Žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok a doba služby nebola zaradená do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií a pre pri jej hodnotení nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry a čl. 33 Dohovoru 128. Podľa názoru žalovanej, poukazovanie na rozsudok NS SR sp. zn. 7So/138/2011 nie je dôvodné, pretože v danom konaní išlo o inú skutkovú situáciu ako v konaní žalobcu. Právny názor uvedený v rozsudku NS SR sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15. apríla 2015 dosiaľ nebol zovšeobecnený, preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach. V závere svojho vyjadrenia uviedla, že sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí a trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré je vecne totožné s rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 29. 01. 2020. Má za to, že predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne. Žalovaná záverom vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V. Ďalší priebeh súdneho konania 10. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril podaním zo dňa 24. 05. 2020, v ktorom po oboznámení sa s obsahom vyjadrenia žalovanej konštatoval, že jej argumentácia je v podstate založená na rovnakých dôvodoch ako jej rozhodnutie. Bolo by opakovaním toho, čo už žalobca v podanej žalobe uviedol a preto nepovažoval za potrebné opakovať dôvody uvedené v žalobe. Dal do pozornosti súdu to, že žalovaná odmieta rozhodovaciu činnosť krajských súdov aj NS SR, na ktorú poukázal v podanej žalobe a ktorá nesporne potvrdzuje, že zaradenie do I. alebo II. kategórie nemá vplyv na posudzovanie celkovej doby dôchodkového poistenia, ktorú žalovaná u colníkov posudzuje ináč, nielen vo vzťahu k výsluhovým dôchodcom zaradeným do uvedených kategórií, ale aj voči dôchodcom, ktorí boli poistení na Slovensku aj v iných zahraničných systémoch. Žalovaná prehliada tú skutočnosť, že až do účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. bol žalobca, rovnako ako výsluhoví dôchodcovia zaradení v I. a II. kategórií, sociálne zabezpečený. Prijatím citovaného zákona, ani zákona č. 461/2003 Z. z. nedošlo k zmene pri posudzovaní doby dôchodkového poistenia. Prijatím zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov došlo k tomu, že výsluhový dôchodok sa priznáva len za tú dobu poistenia, počas ktorej bol žalobca v služobnom pomere. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná stotožňuje celkovú dobu dôchodkového poistenia s hodnotenou dobou poistenia pri posudzovaní nároku na výsluhový dôchodok. Z právneho hľadiska je potrebné zdôrazniť, že ust. § 274, o ktoré opiera žalovaná svoje závery, nie je ustanovením, na základe ktorého sa posudzuje celková doba dôchodkového poistenia, ale je ustanovením, ktoré výsluhovým dôchodcom zaradeným do I. alebo II. kategórie zachováva nárok na skorší odchod do dôchodku, t. j., že na rozdiel od žalobcu neplatí (la) pre nich všeobecná doba dôchodkového veku. Žalobca je presvedčený, že rozhodovacia činnosť všeobecných súdov je v úplnom súlade s právnym názorom Ústavného súdu SR, vyslovenom v Uznesení IV. ÚS 481/2011-19 zo dňa 10. novembra 2011, ktoré žalovaná v iných skutkovo aj právne totožných veciach použila ako súčasť svojej právnej argumentácie, z ktorej odvodzovala, že všeobecné súdy svoje závery vyslovujú v rozpore s týmto právnym názorom Ústavného súdu. V čom sú všetky veci totožné je to, čo je v celej veci sporné, hodnotenie (posúdenie) celkovej doby dôchodkového poistenia, kde žalovaná jednoznačne volí rozdielne prístupy. Žalobca v podanej žalobe poukázal na rozsudok NS SR 9So/15/2016 zo dňa 28. 02. 2018, ktorého závery, rovnako ako vo všetkých predchádzajúcich rozsudkoch, vyvracajú argumentáciu žalovanej v celom rozsahu. V tomto rozsudku Najvyšší súd SR jednoznačným spôsobom dal na vedomie žalovanej, že jej argumentácia právne nemôže obstáť. Žalovaná opakuje neustále tie isté dôvody a argumentuje tým, že rozsudky NS SR, na ktoré žalobca poukazuje 10So/59/2014 zo dňa 15. 04. 2015 a 8So/15/2016 z 28. 02. 2018 neboli doposiaľ zovšeobecnené a nejde preto podľa nej o zovšeobecnenú rozhodovaciu prax NS SR. Žalobca preto zotrváva na dôvodoch, ktoré boli uvedené v podanej žalobe a pre ktoré považuje rozhodnutie žalovanej aj prvostupňového orgánu za nezákonné. Záverom dal do pozornosti súdu najnovší rozsudok Najvyššieho súdu SR 7Sk/31/2018, ktorý v celom rozsahu vyvracia právnu argumentáciu žalovanej, ktorá sa nezmenila ani potom, čo opakovane bola rozsudkami NS SR odmietnutá a v ktorých bola žalovaná upozornená na záväznosť rozsudkov. 11. Podaním zo dňa 24. 05l. 2020 právny zástupca pôvodného žalobcu súdu oznámil, že žalobca zomrel a navrhol, aby súd rozhodol, že v konaní bude pokračovať s dedičmi, prípadne tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prejde právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide. K oznámeniu pripojil úmrtný list žalobcu, z ktorého je zrejmé, že tento zomrel dňa 12. 02. 2020. 12. Po zistení okruhu dedičov správny súd vydal unesenie č. k. 19Sa/2/2020-74 zo dňa 08. 09. 2020, ktorým pokračoval v konaní vedenom pod sp. zn. 19Sa/2/2020 s právnymi nástupcami pôvodného žalobcu - neb. X. R., zomr. XX. XX. XXXX a to s R. R. a O. R. v súlade s ust. § 118 ods. 1 zák. č. 461/2003Z.z.. Žalobcovia - právni nástupcovia pôvodného žalobcu predložili následne súdu i plnomocenstvo na ich zastupovanie JUDr. Krempaskému. VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty 13. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej zo dňa 29. 01. 2020 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná, a preto vyššie označené rozhodnutie žalovanej, ako i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. 14. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase rozhodovania žalovanej, tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov (ďalej len "policajt"), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len "profesionálny vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 60 ods. 2 vyššie citovaného zákona, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 60 ods. 10 vyššie citovaného zákona, rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. Podľa § 65 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak. Podľa § 255 ods. 5 vyššie citovaného zákona, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. 12. 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa poznámky pod čiarou osobitným predpisom 2) je zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z."). 15. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov ČSSR pod č. 416/1991 Zb. a má charakter medzinárodnej zmluvy majúcej prednosť pred zákonom (čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky), ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. 16. Žalobca dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov a šesť mesiacov podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dňa 21. 10. 2019 a k uvedenému dňu získal celkovo 31 rokov a 265 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienky nároku na starobný dôchodok. Rozhodnutím Colného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 20.01.2005 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok v súlade s § 38 ods. 1, § 39 a § 68 ods. 2, písm. a/ zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to od 01. 01. 2005, pričom mu bola zhodnotená celková doba výkonu štátnej služby 20 rokov a 94 dní. Prvostupňový správny orgán žiadosť žalobcu zo dňa 11. 11. 2019 o priznanie starobného dôchodku zamietol a žalovaná napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdila a odvolanie žalobcu zamietla. I napriek ustálenej judikatúre súdov, že poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný dôchodok i zo všeobecného systému dôchodkového poistenia s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, za súčasnej aplikácie čl. 33 Dohovoru č. 128. 17. Žalovaná potvrdila rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 11. 11. 2019 zamietla napriek ustálenej judikatúre súdov (napr. judikát R 55, ale aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/108/2012), že aj poberateľom výsluhových dôchodkov môže vzniknúť nárok na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového poistenia, pokiaľ nebola zohľadnená doba ich „civilného“ zamestnania, s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia, získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, za súčasnej aplikácie čl. 33 Dohovoru č. 128. 18. V rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 z 15.08.2012, na ktoré poukazuje žalobca a ktoré bolo prijaté správnym kolégiom najvyššieho súdu ako judikát č. R 83/2013, je uvedené, že ...“ vtedy, ak by navrhovateľ aj nesplnil podmienku získania viac ako 10 rokov poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by potrebnú dobu po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme, má odporkyňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia vo svojom poistnom systéme a dôchodok priznať navrhovateľovi po zohľadnení aj nižšej doby poistenia vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme“ a tiež „Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia, a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch“ 19. Najvyšší súd Slovenskej republiky dlhodobo judikuje vo svojich rozhodnutiach vzťahujúcich sa na nároky vojakov, policajtov, colníkov a ďalších pracovných pozícií, u ktorých zákonodarca stanovil osobitný režim dvoch výsluhových a dôchodkových dávok z osobitného systému dôchodkového poistenia, že ak uvedené osoby po dovŕšení dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení a vykázaní dôb dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme poistenia uplatňujú svoje nároky podľa zákona č. 461/2003 Z. z., je v takomto prípade nevyhnutné aplikovať článok 29 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého občania majú nárok na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, pričom primeranému hmotnému zabezpečeniu môže zodpovedať iba také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Až po zohľadnení všetkých dôb poistenia (dôb služby z osobitného systému a dôb poistenia zo všeobecného systému) je potrebné vykonať výpočet dôchodkovej dávky vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme, a to v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. (ďalej len „Dohovor č. 128“). 20. Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, pri zohľadnení článku 29 Ústavy Slovenskej republiky a článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 je právne viazaná judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k danej právnej problematike a je povinná po zohľadnení všetkých období dôchodkového poistenia a všetkých osobných vymeriavacích základov vypočítanú sumu dôchodkovej dávky znížiť o sumu zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy príspevku alebo výsluhového dôchodku za celé roky. 21. Správny súd preto aj v preskúmavanej právnej veci zastáva názor, že bez ohľadu na právnu kategorizáciu funkcie colníka, ktorú žalobca zastával v rámci výkonu služby v rozsahu 20 rokov a 94 dní, je po splnení podmienky dôchodkového veku žalobcu, ktorú splnil 21. 10. 2019, žalovaná povinná zohľadniť pri skúmaní podmienok pre priznanie nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (doba dôchodkového poistenia najmenej 15 rokov) aj obdobie dôchodkového poistenia zhodnotené v osobitnom systéme dôchodkového poistenia. Nárok na starobný dôchodok zároveň zodpovedá obdobiu dôchodkového poistenia získaného žiadateľom vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia a v takomto krátenom rozsahu žiadateľovi podľa platného právneho stavu a judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky aj patrí. 22. V právnej nadväznosti na už uvedenú argumentáciu správny súd ďalej poznamenáva, že žalobca sa nedomáhal v administratívnom konaní priznania nároku na dôchodkovú dávku v zníženom dôchodkovom veku 55 rokov až 59 rokov, v súvislosti s čím by bolo potrebné v konaní pred Sociálnou poisťovňou zisťovať prioritne existenciu doby služby v I. alebo II. kategórií funkcií v právnom režime zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v spojení s právnou úpravou obsiahnutou v § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. 23. Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. 24. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo žalovaná im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia, však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému, nemala za cieľ. Svedčí o tom aj znenie § 274 zákona o sociálnom poistení, upravujúce zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do zvýhodnených pracovných kategórií. 25. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia, a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. 26. Správne by preto žalovaná mala pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému, najskôr vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme (samozrejme pri zachovaní výhod z preferovaných zamestnaní, teda napr. pri skoršom odchode do dôchodku), následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému. 27. Napokon v rozsudku sp. zn. 9So/127/2015 z 26.04.2017 Najvyšší súd SR jednoznačne argumentoval aj k otázke zohľadnenia výkonu funkcií v I. a II. kategórii funkcií nasledovne: „Z ustálenej judikatúry najvyššieho súdu nevyplýva, že by sa postup podľa Dohovoru č. 128 mal týkať len poistencov, ktorí službu, hodnotenej pre nárok na výsluhový dôchodok, vykonávali v I. a II. kategórii funkcií. Výkon služby v I . a II. kategórii funkcií má význam len z hľadiska možného nižšieho dôchodkového veku.“ 28. Správny súd k argumentácii žalovanej, že je možné zohľadniť dobu dôchodkového poistenia v osobitnom systéme len u tých žiadateľov, ktorí boli zaradení do I. alebo II. kategórie funkcií, poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (na ktorý poukázal i právny zástupca žalobcu) pod sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018, z ktorého vyplýva: „Len výkladom relevantných predpisov spôsobom, ktorý najvyšší súd považuje za konformný s Ústavou Slovenskej republiky, najvyšší súd vo viacerých svojich rozhodnutiach judikoval, že výsluhový dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení charakter dávky v starobe, ktorú má na mysli čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Súčasne je potrebné skonštatovať, že napriek už ustálenej judikatúre najvyššieho súdu ohľadom nároku poberateľov výsluhového dôchodku na starobný dôchodok zákonodarca doteraz v súlade s čl. 33 ods. 2 dohovoru legislatívne neupravil osobitný spôsob výpočtu a krátenia starobného dôchodku. Pri absencii takej úpravy (rovnako ako pri pretrvávajúcej absencii zohľadnenia doterajšej judikatúry zákonnou úpravou nároku poberateľov výsluhových dôchodkov na zohľadnenie obdobia služby zakladajúcej nárok na výsluhový dôchodok aj na účely nároku a výšku starobného dôchodku) je potom úlohou súdu vysporiadať sa s touto „dierou v zákone“ tak, aby bolo zachované ústavou garantované právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Daná judikatúra Najvyššieho súdu SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128“. 29. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, ako aj vyššie citovaných zákonných ustanovení správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej ako i prvostupňového správneho orgánu nie je vydané v súlade so zákonom, a preto rozhodnutie žalovanej i prvostupňového orgánu zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a ods. 3 písm. a/ SSP, nakoľko rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 191 ods. 6 veta prvá SSP je právnym názorom správneho súdu orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 30. V ďalšom konaní bude úlohou prvostupňového správneho orgánu pre posúdenie nároku žalobcu na starobný dôchodok zohľadniť tak obdobie dôchodkového poistenia v tzv. civilnom zamestnaní, ako aj obdobie služobného pomeru colníka. Po zistení tzv. teoretickej výšky starobného dôchodku so započítaním celej doby výkonu služby colníka je možné starobný dôchodok krátiť v súlade s článkom 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128. 31. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcom, ktorí mali v konaní plný úspech (súd žalobe vyhovel), priznal nárok na úplnú náhradu trov konania, a to podľa ustanovenia § 167 odsek 1 a § 175 odsek 1 SSP. Podľa § 175 odsek 3 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.