Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 8Co/495/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113220286 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:5113220286.3 Uznesenie Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: IMA INVEST, s.r.o., so sídlom Zlaté Moravce, Hviezdoslavova 41, IČO: 36 520 349, zastúpený JUDr. René Hudzovičom, advokátom v Nitre, Štefánikova tr. 49, proti odporcovi: Rímskokatolícka cirkev, Žilinská diecéza, so sídlom Jána Kalinčiaka 1, Žilina, IČO: 42 063 043, zastúpená JUDr. Petrom Kovácsom, advokátom v Rovinke č. 651, o určenie neplatnosti a neúčinnosti výpovede zmluvy o prenájme výkonu práva poľovníctva, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 10C/269/2013-177 zo dňa 25. marca 2015, takto jednohlasne r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o určení neplatnosti výpovede zmluvy o prenájme výkonu práva poľovníctva (I.) a v časti výroku o náhrade trov konania účastníkov (III.) z r u š u j e a vec v týchto častiach v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým (zhora uvedeným) rozsudkom Okresný súd Nitra ako súd prvého stupňa vo veci takto rozhodol. I. Súd určuje, že výpoveď Zmluvy o prenájme výkonu práva poľovníctva uzatvorenej v zmysle zák. č. 23/1962 Zb., o poľovníctve, v platnom znení, pre poľovný revír SIPOX Topoľčianky dňa 1.6.2009, schválenej Rozhodnutím Obvodného úradu v Nitre č.j. 2009/00146 zo dňa 12.8.2009, v znení Dodatku č. 1zmluvy o prenájme výkonu práva poľovníctva zo dňa 13.10.2010, zaevidovaného Obvodným lesným úradom v Nitre dňa 09.11.2010, daná listom odporcu navrhovateľovi označeným ako: „VEC: Výpoveď Zmluvy o prenájme výkon u práva poľovníctva" zo dňa 19.03.2013 je neplatná. II. Súd návrh v časti určenia, že výpoveď Zmluvy o prenájme výkonu práva poľovníctva uzatvorenej v zmysle zák. č. 23/1962 Zb., o poľovníctve, v platnom znení, pre poľovný revír SIPOX Topoľčianky dňa 01.06.2009, schválenej Rozhodnutím Obvodného úradu v Nitre č.j. 2009/00146 zo dňa 12.08.2009 v znení Dodatku č. 1 zmluvy o prenájme výkonu práva poľovníctva zo dňa 13.10.2010, zaevidovaného Obvodným lesným úradom v Nitre dňa 09.11.2010, daná listom odporcu navrhovateľovi označeným ako : "VEC: Výpoveď Zmluvy o prenájme výkon u práva poľovníctva" zo dňa 19.3.2013 je voči navrhovateľovi neúčinná, zamieta. III. Žiaden z účastníkovi nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie s poukazom na vykonané dokazovanie, citované ustanovenia Zákona o poľovníctve č. 23/1962 Zb. (§ 16 ods. 4), citované ustanovenia zák. č. 249/2009 Z. z. účinného od 01. 09. 2009 (Zákona o poľovníctve - správne č. 274/2009 - § 80 ods. 1 a 3), a citované ustanovenia Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov - § 100 ods. 1 a ods. 2 veta prvá, § 101) odôvodnil tým, že dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne iba čiastočne a pri čiastočnom úspechu účastníkov v konaní o trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 OSP (Občianskeho súdneho poriadku - zák. č. 99/1963 Zb.) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd posudzoval postup odporcu pri výpovedi podľa zákona č. 23/1962 Zb., pretože z prechodných ustanovení nového zákona č. 249/2009 (správne 274/2009) Z.z. nevyplýva, že by sa právne vzťahy vzniknuté zo zmluvy uzavretej za účinnosti starého zákona, mali spravovať podľa novej právnej úpravy. Na tom nemení nič ani skutočnosť, že dohoda o poskytnutí práva užívať časť poľovného revíru "SIPOX" Topoľčianky už bola uzavretá za účinnosti nového zákona o poľovníctve, pretože súd v konaní rieši otázku platnosti výpovede zo zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania za účinnosti starého zákona č. 23/1962 Zb. Preto súd posudzoval výpoveď zmluvy a jej platnosť podľa úpravy citovanej v ust. § 16 ods. 4 zákona č. 23/1962 Zb.. Súd považoval výpoveď zo zmluvy za neplanú a to z dôvodu, že v čl. IV. bod 1 zmluvy je uvedené, že nájomca - navrhovateľ, nie je oprávnený dať pozemky do podnájmu. Je síce pravdou, že predmetom zmluvy nebol nájom pozemkov, to však nič nemení na tom, že navrhovateľ uvedený článok zmluvy tak, ako bol formulovaný, neporušil a tým nezadal dôvod na výpoveď zo zmluvy. Súd zo slovného výkladu tohto znenia dospel k záveru, že nie je možné zameniť uvedené znenie za tvrdené myslené postúpenie práva poľovníctva. Súd sa pokúsil zistiť aj vôľu prenajímateľa pri podpise zmluvy, ale štatutárny zástupca odporcu nevedel uviesť, ktorá zo zmluvných strán pripravila znenie zmluvy a len konštatoval, že išlo zrejme o nedorozumenie. Podľa ust. § 16 ods. 3, na ktorú sa odvoláva výpoveď zo zmluvy, je síce uvedené, že poľovnícke združenie nesmie postúpiť inému výkon práva poľovníctva v poľovnom revíre ani jeho časti, ktoré ustanovenia navrhovateľ podľa názoru súdu porušil, pretože uzavrel zmluvu o poskytnutí práva užívať časť poľovného revíru SIPOX Topoľčianky s N. U., A. T. a H. S. dňa 15.09.2009, avšak v zmysle ust. § 16 ods. 4 zák. č. 23/1962 Zb., mohol zrušiť zmluvu pre hrubé porušenie predpisov o poľovníctve Okresný národný výbor, neskôr príslušný orgán štátnej správy na úseku poľovníctva. Výpoveďou zo zmluvy pre nedodržanie podmienok zmluvy mohla zmluva zaniknúť, ale podľa názoru súdu nie je možné považovať uzavretie zmluvy o poskytnutí časti poľovného revíru za porušenie čl. IV bod 1 zmluvy. Inak povedané, súd má za to, že navrhovateľ porušil ust. § 16 ods. 3 zákona o poľovníctve, ale vyvodiť dôsledky tohto porušenia mal príslušný orgán štátnej správy vykonávajúci dohľad na výkonom poľovníctve. Súd má za to, že k zrušeniu dohody zo dňa 15.09.2009 následne uzavretou zmluvou o poplatkovom love zveri poľovníckymi hosťami zo dňa 04..2010, nedošlo minimálne vo vzťahu k jednej zo zmluvných strán, a to N. U., ktorý nepodpísal zmluvu zo dňa 04.02.2010, v ktorej sa konštatuje, že uzavretím tejto zmluvy sa ruší pôvodne uzavretá dohoda. Ani v prípade, ak by aj podpísal následnú zmluvu aj tretí subjekt - N. U., by táto skutočnosť, podľa názoru súdu, nemala vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý existoval v čase dania výpovede zo zmluvy. V konaní nebolo preukázané tvrdenie právneho zástupcu navrhovateľa, že pôvodná dohoda bola so svedkom U. zrušená ústne, resp. inak. Nestotožnil sa s názorom právneho zástupcu navrhovateľa, že dohodou zo dňa 15.09.2009 nedošlo k poskytnutiu práva užívať časť poľovného revíru SIPOX Topoľčianky, pretože nielen z označenia názvu zmluvy, ale aj z jej znenia vyplýva, že trom fyzickým osobám dohodou bolo poskytnuté právo užívať časť poľovného revíru, o čom nakoniec svedčia aj finančné plnenie uvedené v čl. IV dohody, ku ktorým sa nadobúdatelia práva zaviazali, ktoré by nemali žiadne opodstatnenie, minimálne nie v takej výške, len pri poskytnutí práva loviť zver na povolenky. Súd sa nestotožnil ani s názorom právneho zástupcu odporcu, že ak by považoval ustanovenie čl. IV. bod 1 zmluvy zo dňa 01.06.2009 za neplatné, potom by bola neplatná celá zmluva. Podľa ust. § 41 Obč. zákonníka vyplýva, že ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Súd má za to, že neplatnosť ust. čl. IV bod 1 nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, lebo inak sú v nej dostatočne určito formulované práva a povinnosti zmluvných strán. Súd mal za to, že právo vypovedať zmluvu zo strany odporcu voči navrhovateľovi bolo v čase dania výpovede aj premlčané. Účastníci zmluvy sa dohodli v čl. V., že na zmluvou neupravené otázky sa primerane použijú príslušné ustanovenia zákona o poľovníctva a Občianskeho zákonníka. Preto aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčania práva na výpoveď zo zmluvy a preto by musel aj prihliadnuť na vznesenú námietku premlčania. Všeobecná premlčacia doba je trojročná a plynie od dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Premlčacie doby majú spravidla objektívnu povahu, začínajú plynúť od určitej skutočnosti a sú nezávislé od vôle a vedomia dlžníka. Ak ide o skombinovanú premlčaciu dobu (čo však v tomto prípade neplatí), táto sa môže uplatniť len v rámci behu objektívnej premlčacej doby a skončí najneskoršie s ňou. Objektívna trojročná premlčacia doba začala plynúť dňom 15.09.2009, t.j. dňom podpísania dohody (15.09.2009) a uplynula 15.09.2012. Výpoveď zo zmluvy o prenájme výkonu práva poľovníctva bola vypracovaná dňa 19.03.2013, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Aj keď odporca preukázal, že sa o skutočnosti, ktorú považoval za dôvod výpovede, dozvedel dňa 15.01.2013, súd skonštatoval, že subjektívna lehota musí uplynúť počas trvania objektívnej trojročnej premlčacej doby, pričom v tomto prípade sa subjektívna premlčacia doba neuplatňuje. Súd svoje rozhodnutie oprel aj o zásady občianskeho práva a to najmä zásady "bdelým patria práva" a zásady "istoty právnych vzťahov" v tom zmysle, že zmluvná strana - odporca sa mal predovšetkým zaujímať ako prenajímateľ, aby dostatočne určito a zrozumiteľne formuloval ustanovenia zmluvy a podmienky, za akých prenajímal výkon práva poľovníctva navrhovateľovi a to aj s prihliadnutím k platnej právnej úprave, v tom čase zákona č. 23/19612 Zb.. Jedným zo základných princípov právneho štátu je princíp právnej istoty a z neho vyplývajúca ochrana nadobudnutých práv. Podstatou tejto zásady je, že nikomu nemožno odňať jeho práva nadobudnuté riadnym spôsobom na základe neskoršie vydaného právneho predpisu. Táto zásada však súvisí aj s tým, že ak vznikne právo vypovedať zmluvu alebo odstúpiť od zmluvy, nie je možné využiť po neobmedzenú dobu a preto mal súd za to, že tak ako právo od zmluvy odstúpiť, sa premlčuje aj právo dať výpoveď zo zmluvy v primeranej lehote (v tomto prípade trojročnej premlčacej dobe). Súd zamietol návrh na vykonanie dôkazu výsluchom svedka W. A. a H.P., nakoľko ich výsluch považoval za nehospodárny a účelový, keďže otázky, ku ktorým ich navrhol vypočuť právny zástupca navrhovateľa, by neboli viedli k objasneniu predmetu sporu. Pokiaľ ide o označený druhý petit v žalobe, že súd by mal určiť, že výpoveď zo zmluvy je voči navrhovateľovi neúčinná, dospel súd k záveru, že nejde o alternatívny petit, ako ho označil navrhovateľ. Pri alternatívnom petite má odporca možnosť voľby medzi spôsobmi plnenia, t.j. môže si vybrať, ktorým z uvedených spôsobov plnenia uspokojí svoj záväzok voči navrhovateľovi. Uplatnenie alternatívneho petitu ako i petitu eventuálneho, prichádza do úvahy v súvislosti s možnosťou plnenia konkrétneho odporcu vo vzťahu k navrhovateľovi a nie v prípade, keď sa posudzuje oprávnenosť nároku navrhovateľa vo vzťahu k označenému účastníkovi konania na strane odporcu. Návrh na rozhodnutie uplatnený právnym zástupcom navrhovateľa nespĺňa požiadavky ani alternatívneho, ani eventuálneho petitu, a preto ho súd posudzoval ako ďalší petit návrhu a tento ako nedôvodný zamietol. Neúčinnosť právneho úkonu má právny význam len pri odporovateľných právnych úkonov, čo v súdenom prípade neprichádza do úvahy. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním v jeho vyhovujúcej časti a v časti výroku o náhrade trov konania napadol len odporca domáhajúci sa jeho zmeny tak, aby návrh navrhovateľa bol plne zamietnutý, alternatívne aby bol rozsudok v tejto časti zrušený s vrátením veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, keď požadoval aj náhradu trov celého konania. Súdu prvého stupňa vyčítal to, že napadnutý rozsudok je chaotický a nezrozumiteľný, nie je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi ako aj ostatnými všeobecnými právnymi predpismi, preto má za to, že je nezákonný a má závažné formálne a procesné vady ako aj závažné hmotnoprávne vady. Súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil nesprávnym výkladom Zákona o poľovníctve a síce zistil skutkový stav veci, ale dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd prvého stupňa sa obmedzil v rozsudku iba na opis právne irelevantného vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa bez opory v žiadnom právnom predpise, ignorujúc pritom nielen ust. § 80 zák. č. 279/2009 Z. z. o poľovníctve, ale aj ním uvádzané rozhodnutia NS SR v obdobných veciach, keď vyjadrenia jeho právneho zástupcu ignoroval a nevysporiadal sa s uvádzanými skutočnosťami. Súd prvého stupňa nesprávne aplikoval príslušné hmotnoprávne ustanovenia a v predmetnom konaní príkro a zvlášť hrubým spôsobom porušil okrem iného Ústavu SR, dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Citujúc ustanovenia Zákona o poľovníctve č. 274/2009 Z. z. (§ 13 ods. 3, § 17 ods. 1 písm. f/, § 5 ods. 1 - 7, § 17 ods. 2 a § 80 ods. 1 a 3) poukázal na to, že právoplatne uzatvorením zmluvy o prenájme výkonu práva poľovníctva podľa zák. č. 23/1962 Zb. sa správne konanie ukončilo. Akýkoľvek iný právny úkon sa preto spravoval už podľa príslušného ustanovenia zák. č. 274/2009 Z. z., teda aj výpoveď z predmetnej zmluvy. Právny názor súdu prvého stupňa o tom, že vyvodiť dôsledky porušenia navrhovateľa mal príslušný orgán štátnej správy dohľadu nad výkonom poľovníctva sa javí ako svojvoľný výklad už neúčinného neplatného zákona, ktorý nie je možné aplikovať, je to návod na príkre porušenie hmotnoprávneho predpisu a retroaktivity, ale aj ignoráciou právneho názoru NS SR, teda nadriadeného súdu. Ďalej poukázal na ust. § 48 ods. 1, 2 OZ a na to, že dňa 18. 03. 2013 sa konalo zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov, začlenených do poľovného revíru G., na ktorom sa vlastníci uzniesli, že navrhovateľovi vypovedajú zmluvu o prenájme výkonu práva poľovníctva uzatvorenú 01. 06. 2009 a schválenú 12. 08. 2009. V zmysle § 17 ods. 2 Zákona o poľovníctve uvedenú skutočnosť oznámili i správnemu orgánu, pričom odstúpenie je jednostranný právny úkon, teda každý takýto prejav vôle je povinný rešpektovať, teda aj navrhovateľ. Za nesprávny považuje aj názor o premlčaní jeho práva vypovedať predmetnú zmluvu dňom 15. 09. 2012. Súd prvého stupňa neuvádza, z akého dôvodu sa o existencii zmluvy navrhovateľa dozvedeli až s časovým odstupom a očakáva od neho, aby bol bdelý a mal vedomosť o právnom vzťahu, ktorého nie je účastníkom a o ktorom sa nemohol dozvedieť, nakoľko zmluva bola utajená na základe dohody zmluvných strán. V rozpore s dobrými mravmi preto súd predpokladá, že ako odporca má niesť právnu zodpovednosť a dodržiavať právnu bdelosť nad takými právnymi úkonmi; nikto nemôže niesť právnu zodpovednosť za niečo, čoho nebol účastníkom, navyše sa o tom spočiatku ani nedozvedel. Nesprávny je preto záver o plynutí premlčacej doby odo dňa uzatvorenia zmluvy medzi navrhovateľom a tretími osobami. Právo vypovedať zmluvu o prenájme trvá po celý čas, po ktorý trvá porušenie zmluvy, to znamená po celý čas, počas ktorého je poľovný revír prenajatý navrhovateľom. Trojročná premlčacia doba tak začína plynúť okamihom skončenia porušenia zmluvy, teda trvania nájomného vzťahu, nakoľko v tomto vzťahu sa nedá uplatniť subjektívna ani objektívna premlčacia doba, ale iba všeobecná trojročná premlčacia doba. Rozsudok súdu prvého stupňa tiež považuje za rozporný s ust. § 157 ods. 2 OSP pre nedostatočnosť jeho odôvodnenia, tento je svojvoľný a arbitrárny a v dôsledku toho prakticky nepreskúmateľný, keď neuvádza presvedčivé a dostatočné dôvody, na ktorých je rozhodnutie založené. Uvedené zároveň bráni odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok riadne preskúmať. Súd prvého stupňa sa nie že nijako nevysporiadal s právnou argumentáciou prednesenou na hlavnom pojednávaní 04. 03. 2015 jeho právnym zástupcom, ale tieto z nepochopiteľných dôvodov jednoducho ignoroval, čím sa mu ako účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Navrhovateľ vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Vyjadril sa k jednotlivým bodom odvolania a poukázal na to, že porušenie ust. § 16 ods. 3 Zákona o poľovníctve 23/1962 Zb. nezakladá právo prenajímateľa vypovedať zmluvu, ale dáva len možnosť ONV rozhodnúť o zrušení zmluvy, ak užívateľ neurobí v lehote určenej ONV nápravu. V súčasnosti platný zákon 274/2009 Z. z. nemá obdobné ustanovenie a z § 17 tohto zákona nevyplýva možnosť výpovede pre prípad porušenia ustanovení zákona, osobitne ani pre prípad porušenia ust. § 13 ods. 3. Odporca nebol oprávnený zmluvu vypovedať podľa oboch zákonov o poľovníctve, preto v konečnom dôsledku polemizovanie odporcu o aplikácii niektorého z uvedených zákonov je právne bezvýznamné, keď v predmetnej veci NS SR nerozhodoval. Ako nájomca žiadnym spôsobom neporušil článok IV. ods. 1 predmetnej zmluvy, pričom čo sa týka premlčania práva vypovedať zmluvu, je právne irelevantné, kedy sa dotknutá osoba - strana dozvie o skutočnosti, od ktorej začína plynúť premlčacia doba a taktiež je právne irelevantné, z akého dôvodu sa dozvedela až v určitý dátum, keďže pre ňu premlčacia doba plynie nezávisle na vôli a vedomí dlžníka, plynie od určitej skutočnosti. Je síce pravdou, že podľa § 17 ods. 1 písm. f/ zák. č. 274/2009 Z. z. zmluva zaniká výpoveďou zo strany vlastníkov spoločného poľovného revíru schválenou podľa § 5 z dôvodu nedodržania podmienok zmluvy, avšak ako už uviedol, k nedodržaniu podmienok nedošlo. Rozsudok spĺňa náležitosti požadované ust. § 157 ods. 2 OSP. Uzatvorenie dohody o poskytnutí práva užívať časť poľovného revíru SIPOX Topoľčianky nemožno považovať za porušenie povinnosti uvedenej v článku IV. ods. 1 Zmluvy o prenájme výkonu práva poľovníctva zo dňa 01. 06. 2009. Zákaz postúpiť inému výkon práva poľovníctva poľovnom revíre, zakotvený v ust. § 16 ods. 3 zák. č. 23/1962 Zb. platného v čase uzavretia zmluvy a zákaz dať prenajaté pozemky do podnájmu sú dve rozdielne právne skutočnosti, výkon práva poľovníctva je iným právnym inštitútom a dokonca je upravený rozdielnym právnym predpisom. Z obsahu jeho dohody s fyzickými osobami jednoznačne vyplýva, že v danom prípade nejde o dohodu, ktorej predmetom by bolo postúpenie výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíre, alebo v jeho časti, nejedná sa o postúpenie užívania poľovného revíru ani jeho časti inému, ale ide evidentne o dohodu o poplatkovom love zveri poľovníckymi hosťami, po vydaní povolenky na lov konkrétneho druhu zveri, o čom svedčia aj ustanovenia tejto jeho dohody. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) viazaný a rozsahom a dôvodmi podaného odvolania a prihliadajúc i na vady konania pred súdom prvého stupňa majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1 a 3 OSP) dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ a f/ OSP zrušiť (a vec mu podľa ust. § 221 ods. 2 OSP vrátiť na ďalšie konanie) z dôvodu, že súd prvého stupňa danú vec nesprávne právne posúdil použitím nesprávneho zákona o poľovníctve a svoje rozhodnutie i nedostatočne odôvodnil. V danej veci podstata sporu účastníkov spočívala v tom, či predmetná výpoveď odporcu zo zmluvy o prenájme výkonu práva poľovníctva je neplatná z dôvodu, že zo strany navrhovateľa nedošlo k porušeniu povinností zo zmluvy o prenájme výkonu práva poľovníctva, či právo odporcu dať navrhovateľovi výpoveď je premlčané (premlčateľné), a ktorý právny predpis treba na vec aplikovať, vzhľadom na okamih dania výpovede. Podľa ust. § 80 ods. 1 zák. č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluvy uzavreté pred 01. 09. 2009 zostávajú v platnosti na dobu, na ktorú boli uzatvorené. Správne konanie začaté pred 01. 09. 2009 sa dokončí podľa doterajšieho právneho predpisu (§ 80 ods. 3). Poľovné revíry uznané do 31. 08. 2009 sa považujú za poľovné revíry uznané podľa tohto zákona (§ 80 ods. 5). Podľa ust. § 83 zák. č .274/2009 Z. z., zrušuje sa zák. č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 100/1977 Zb. a zákona Národnej rady SR č. 99/1993 Z. z. Podľa ust. § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 01. 04. 1964; vznik týchto vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 01. 04. 1964 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov (§ 854 OZ). Podľa doterajších predpisov sa až do svojho zakončenia posudzujú lehoty a premlčacie doby, ktoré začali plynúť pred 01. 04. 1964 (§ 860 OZ). Podľa ust. § 7 ods. 1 OSP, v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon (§ 7 ods. 3 OSP). Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení mal odvolací súd za to, že posúdenie otázky platnosti alebo neplatnosti namietanej výpovede odporcu zo zmluvy o prenájme výkonu práva poľovníctva patrí do právomoci konania a rozhodovania súdu, keďže súd v prípade spornosti otázky platnosti zmluvy ako aj výpovede zo zmluvy poskytuje dotknutej strane (v zmysle ust. § 80 písm. c/ OSP) ochranu ohrozených alebo porušených práv, teda túto otázku nemôže prípadne po vyvolaní súdneho konania posudzovať správny orgán ako otázku predbežnú už samostatne (viď rozhodnutie NS SR 1Cdo/84/2008 zo dňa 16. 12. 2008 - R 8/2010). Ďalej mal odvolací súd za to, že prechodné a zrušovacie ustanovenia zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve zrušili predchádzajúci zákon o poľovníctve č. 23/1962 Zb. bez toho, že by v prechodných ustanoveniach výslovne zmocnilo - umožnilo jeho aplikáciu naďalej pre posúdenie prípadných výpovedí zmluvy o prenájme výkonu práva poľovníctva pre tie zmluvy, ktoré boli uzatvorené podľa starého - zrušovaného zákona o poľovníctve. Prechodné ustanovenie nového zákona o poľovníctve riešilo len to, že zmluvy uzatvorené pred 01. 09. 2009 (účinnosťou nového zákona) zostávajú v platnosti na dobu, na ktorú boli uzatvorené, že poľovné revíry uznané do doby účinnosti nového zákona o poľovníctve sa považujú za poľovné revíry uznané podľa tohto zákona a že prípadné začaté správne konanie pred 01. 09. 2009 sa dokončí podľa doterajšieho právneho predpisu. Uvedené je v plnom súlade so všeobecnými prechodnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka majúceho vo vzťahu k zákonu o poľovníctve povahu lex generalis, keď vznik právnych vzťahov ako aj nárokov z nich vzniknutých sa vždy posudzuje podľa zákona platného v čase ich vzniku, a to i v prípade neskoršieho zrušenia právnej normy platnej v čase ich vzniku, teda že nová právna úprava sa vzťahuje na nároky vzniknuté odo dňa jej účinnosti, aby nedochádzalo k retroaktivite, a že prípadné použitie zrušovaného predpisu aj naďalej na nároky vzniknuté po účinnosti nového predpisu musí byť výslovne v novej právnej úprave uvedené, pre konkrétne prípady použitia. Vychádzajúc z uvedeného mal potom odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel v danej veci k nesprávnemu právnemu záveru a aplikoval pri posúdení predmetnej výpovede neúčinným neplatný - starý zákon o poľovníctve (č. 23/1962 Zb.) bez toho, že by pre takýto svoj postup mal oporu v prechodných ustanoveniach nového zákona o poľovníctve. Odvolací súd mal ďalej za to, že závery súdu prvého stupňa ohľadom toho, že právo vypovedať zmluvu zo strany odporcu voči navrhovateľovi bolo v čase dania výpovede aj premlčané je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov jeho odôvodnenia, keď súd prvého stupňa náležite nezdôvodnil, prečo sa právo vypovedať zmluvu - právo na výpoveď vôbec premlčuje. Inštitút námietky premlčania je vo všeobecnosti možnosťou obrany dlžníka - odporcu v konaní o majetkové plnenie. Zo samotného práva dať výpoveď zo zmluvy o nájme neplynie žiadne oprávnenie, ktorému by bolo možné prisúdiť majetkovú hodnotu a ktoré by teda podliehalo premlčaniu, nemožno preto v tejto súvislosti uvažovať o premlčaní práva dať výpoveď, teda právo vypovedať nájom nepodlieha premlčaniu. V zákone by musela byť uvedená výslovná povinnosť dať výpoveď z nájmu (už) pri dozvedení sa o porušení jej ustanovení, teda právo na výpoveď by muselo byť spojené i s existenciou lehoty na uplatnenie si tohto práva, pričom v prípade jej nedodržania by sa jednalo nie o premlčanie, ale o zánik práva jeho neuplatnením. Povinnosť k výpovedi by teda musela byť upravená zákonom a rovnako tak aj určené kritéria pre dôsledky jej nesplnenia. Naviac i v prípade existencie premlčania práva na výpoveď, nemohlo mať premlčanie analogicky aj ten dôsledok, že výpoveď ako taká je neplatná. V ďalšom konaní preto súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu o potrebe posúdenia veci - (ne) platnosti výpovede v zmysle nového Zákona o poľovníctve č. 274/2009 Z. z., opätovne zhodnotí výsledky doteraz vykonaného skutkového dokazovania (ktoré sa javí odvolaciemu súdu za dostatočné pre rozhodnutie veci, bez potreby jeho doplnenia), pričom svoje nové rozhodnutie i zákonným spôsobom odôvodní, keď rozhodne aj o trovách účastníkov v celom konaní, vrátane trov odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.