Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Sp/49/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201247 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7015201247.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, samosudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci navrhovateľky: V. H. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., O., U., štátna príslušnosť U., číslo cestovného dokladu: B. XXXXXXXXX, toho času umiestnená v Ú. L. Z. L. S., X. XX, XXX XX U., zastúpená Centrom právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, 810 00 Bratislava, IČO: 30798841, kancelária Košice, Moyzesova 18, 040 41 Košice, za účasti maloletých detí navrhovateľky: 1. F. O., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť U., č. CD: B. XXXXXXXXX a 2. T.-T. O., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť U., č. CD: B. XXXXXXXXX, aktuálne s miestom pobytu ako navrhovateľka, ktorá je ako matka ich zákonnou zástupkyňou, proti odporcovi: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, Oddelenie cudzineckej polície PZ Žilina, Kuzmányho 26, 012 23 Žilina, o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. p. PPZ-HCP-BB7-120-058/2015- AV zo dňa 09.10.2015 takto
r o z h o d o l :
I./ Z r u š u j e rozhodnutie odporcu č. p. PPZ-HCP-BB7-120-058/2015-AV zo dňa 09.10.2015 podľa § 250q ods. 3 O. s. p. z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O. s. p..
II./ N a r i a ď u j e, aby navrhovateľka: pani V. H. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J.Q., O., U., štátna príslušnosť U., číslo cestovného dokladu: B. XXXXXXXXX a zúčastnení maloletí cudzinci (takto označení odporcom) - F. O., nar. XX.XX.XXXX, Ž., štátna príslušnosť U., č. CD: B. XXXXXXXXX a T.-T. O., nar. XX.XX.XXXX, T., štátna príslušnosť U., č. CD: B. XXXXXXXXX, ktorí boli zaistení spolu s navrhovateľkou rozhodnutím odporcu č. p. PPZ-HCP-BB7-120-058/2015-AV zo dňa 09.10.2015, t.č. všetci zaistení v Ú. L. Z. L. S. P. U., boli b e z o d k l a d n e prepustení zo zaistenia.
III./ Navrhovateľka n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Odporca napadnutým rozhodnutím č. p. PPZ-HCP-BB7-120-058/2015-AV zo dňa 09.10.2015 podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov (ďalej len „ZoPC“) zaistil navrhovateľku na základe tej skutočnosti, že je žiadateľom o udelenie azylu na území T.H. G. na účel zabezpečenia prípravy a výkonu jej prevozu podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.06.2013, ktorým sa ustanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného na posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov a na základe konania vedenom Dublinským strediskom Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „Dublinské stredisko MÚ MV SR“) pod č. k. MU- DS-614/2015-DŽ. Navrhovateľka bola zaistená dňom 09.10.2015 a rovnakým dňom odporca rozhodol o jej umiestnení v Ú. L. Z. L. S. U. (ďalej len „ÚPZC U.“). Podľa § 88 ods. 4 ZoPC bola navrhovateľka zaistená na čas nevyhnutne potrebný najviac do 09.01.2016 a zároveň podľa § 88 ods. 5 ZoPC bola umiestnená v Ú. U.. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že T. G. zaslala zamietavé
stanovisko k prevzatiu navrhovateľky na readmisiu podľa medzinárodnej zmluvy z dôvodu, že táto je v súčasnej dobe evidovaná ako žiadateľ o udelenie azylu v T. G.. Z dôvodu, že navrhovateľka naplnila podmienky ustanovené podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.06.2013, správny orgán kontaktoval Dublinské stredisko MÚ MV SR. Navrhovateľke bolo pridelené číslo z protokolu Migračného úradu MV SR T.-J.-XXX/XXXX-J.. Správny orgán preto dňa 09.10.2015 začal konanie vo veci zaistenia navrhovateľky podľa § 88 ods. 1 písm. c) ZoPC, nakoľko u účastníka konania existuje značné riziko jeho úteku, vyplývajúce z jeho nelegálnej migrácie po Európe, ako aj skutočnosť, že účastník konania nemá udelený pobyt na území Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) podľa ZoPC a nemá pri sebe žiaden doklad, ktorý by umožňoval zistenie jeho totožnosti.
Podotkol, že v krátkom čase SR zistila štát únie, ktorý je oprávnený na rozhodnutie o žiadosti o udelenie azylu a T., ako štát, kde účastník konania požiadal o udelenie azylu, sa zaviazalo na základe ratifikácie dohody vziať žiadateľa späť, ak sa nachádza na území iného štátu. V zmysle článku 18 ods. 1 písm. a), b), vyššie uvedeného Nariadenia je zodpovedným štátom T., ktoré je povinné prevziať žiadateľa, ktorý podal žiadosť v inom členskom štáte, respektíve prijať späť žiadateľa, ktorého žiadosť je v procese posudzovania a ktorý podal žiadosť v inom členskom štáte alebo ktorý sa nachádza na území iného členského štátu bez povolenia na pobyt.
Uviedol, že rovnako skúmal aj možnosti uloženia menej závažného prostriedku, ako zaistenia a mal za to, že táto nespĺňa podmienky, za ktorých by jej bola mohla byť uložená povinnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b§ ZoPC. Nakoľko táto v zápisniciach, nachádzajúcich sa v administratívnom spise uviedla, že nemá dostatočné finančné prostriedky a ani si ich zabezpečiť nevie, na území SR nikoho nepozná a ani nikde na území SR nemá zabezpečené ubytovanie. Správny orgán mal za to, že v prípade účastníka konania a jeho doterajšieho konania je potrebné zabezpečiť jeho prípravu alebo výkon jeho prevozu podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.06.2013 formou zaistenia v zmysle § 88 ods. 1 písm. c) ZoPC.
Pokiaľ sa týka doby zaistenia, poukazoval na ustanovenie § 90 ods. 1 písm. d) ZoPC, v zmysle ktorého je správny orgán povinný skúmať po celý čas zaistenia, či trvá účel zaistenia, avšak presnú dobu zaistenia nie je možné predbežne presne určiť a je ju možné odhadnúť len z aplikačnej praxe, keďže táto závisí od množstva podstatných faktorov, medzi ktoré okrem iného patrí komunikácia medzi štátnymi orgánmi členských štátov, ako aj vybavenie všetkých potrebných náležitostí na riadne dodržanie postupu, ktoré upravujú medzinárodné dohody, ktorými sú členské štáty signatármi, prípadne iné nepredvídateľné okolnosti, ktoré nemožno predbežne určiť. Pokiaľ sa týka existencie rizika úteku, poukazoval na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/115/ES zo dňa 16.12.2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území a na článok 7, v ktorom je uvedené, že ak existuje riziko úteku alebo ak žiadosť o legálny pobyt bola zamietnutá ako zjavne neodôvodnená alebo podvodná, alebo ak dotknutá osoba predstavuje riziko pre verejný poriadok, verejnú alebo národnú bezpečnosť, členské štáty môžu upustiť od poskytnutia lehoty na dobrovoľný odchod alebo môžu poskytnúť lehotu kratšiu ako 7 dní. Mal za to, že vzhľadom na nim uvádzané skutočnosti nie je možné voči navrhovateľke postupovať v zmysle citovanej Smernice. - V zákonom stanovenej lehote navrhovateľka prostredníctvom svojho zástupcu (Centrum právnej pomoci) podala voči rozhodnutiu odporcu opravný prostriedok zo dňa 26.10.2015 a domáhala sa jeho zrušenia v celom rozsahu. Mala za to, že odporca nedostatočne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím je zároveň nepreskúmateľné z dôvodov uvedených v opravnom prostriedku. Súhlasila, aby súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu navrhovateľka v opravnom prostriedku uviedla, že aj keď to z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, bola pred jeho vydaním už zaistená na základe predošlého rozhodnutia č. p. PPZ-HCP-BB7-120-026/2015-AV zo dňa 27.08.2015 v zmysle ustanovenia § 88 ods. 1 písm. d) ZoPC za účelom jej vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je dohoda medzi vládou SR a vládou T. G. o readmisii osôb a za týmto účelom bola umiestnená v Ú. L. Z. L. S. P. T.. Táto bola dňa 27.08.2015 vrátená na územie SR z územia Č. v zmysle Dohody medzi vládou SR a Č. o odovzdávaní a prijímaní osôb na spoločnej štátnej hranici z dôvodu neoprávneného pobytu účastníka konania, pričom šetrením odporcu v danom konaní bolo zistené, že táto vycestovala z územia T. medzinárodným rýchlikom z X. cez U., Č. až do B. a z krajiny pôvodu, zo U., vycestovala
do O., následne R., T. až T., kde požiadala o azyl, pričom cestovala spoločne so svojimi dvoma deťmi. Zdôraznila, že odporca už dňa 02.09.2015 mal k dispozícii informáciu z T. G. o zamietavom stanovisku k prevzatiu navrhovateľky na readmisiu, čím daného dňa pominul účel jej zaistenia v zmysle rozhodnutia odporcu zo dňa 27.08.2015 podľa § 88 ods. 1 písm. d) ZoPC. Napriek tomu a v rozpore s § 90 ods. 1 písm. d) ZoPC, kedy je policajný útvar povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia a článku 17 Ústavy SR nebola navrhovateľka ani jej deti prepustené a boli po dobu presne piatich týždňov ponechaní v zaistení bez právneho titulu, nakoľko účel zaistenia pominul dňa 02.09.2015, avšak k vydaniu nového rozhodnutia o zaistení došlo až 09.10.2015, čím postupom odporcu došlo k hrubému zásahu do práv navrhovateľky a jej maloletých detí na osobnú slobodu a preto žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a nariadil bezodkladné prepustenie navrhovateľky a jej deti zo zaistenia. Zdôraznila, že odporca napadnutým rozhodnutím rozhodol len o zaistení navrhovateľky podľa § 88 ods. 1 písm. c) ZoPC, hoci sa táto nachádza v zariadení pre cudzincov spolu s maloletými deťmi a zo záhlavia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odporca síce považoval maloleté deti navrhovateľky za osoby zúčastnené na konaní, ktorých je navrhovateľka zákonným zástupcom, v napadnutom rozhodnutí odporcu však chýba výrok o umiestnení maloletých detí v zariadení pre cudzincov spolu s navrhovateľkou a teda tieto sa nachádzajú v zaistení bez právneho titulu. Pokiaľ policajný útvar rozhoduje o zaistení cudzinca s jeho maloletými deťmi, výrok musí byť v znení a zvyčajne aj v tomto znení je: „spolu s účastníkom konania X. Z. sa v zariadení pre cudzincov umiestňujú aj jeho maloleté deti X.Y. a Z.Y. ...“. V napadnutom rozhodnutí odporcu teda absentuje takýto výrok, čo spôsobuje neurčitosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. V tejto súvislosti poukazovala na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Sp/78/2015 z 28.08.2015. Navrhovateľka v podanom opravnom prostriedku poukazovala na to, že napadnutým rozhodnutím odporcu boli dotknuté aj práva a záujmy maloletých detí navrhovateľky, pričom poukazovala na článok 3 bod 1, článok 22 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, v zmysle ktorého záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, pričom z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je vôbec zrejmé a teda aj nepreskúmateľné, či sa odporca zaoberal dopadom svojho rozhodnutia na záujmy maloletých detí a či sa vysporiadal s príslušnými právnymi predpismi, týkajúcimi sa ochrany maloletých detí, ktoré majú navyše prednosť pred zákonom o pobyte cudzincov. V tejto súvislosti poukazovala na článok 13 Dublinského nariadenia, článok 24, ako aj bod 20 jeho úvodných ustanovení. Odporca mal navrhovateľku a jej dve maloleté deti považovať za zraniteľné osoby, pričom sa vôbec nevysporiadal v opravnom prostriedku s citovanými článkami Dohovoru o právach dieťaťa, keďže v prejednávanom prípade ide o pozbavenie osobnej slobody matky a maloletých detí a teda napadnutým rozhodnutím a postupom odporcu boli dotknuté aj práva maloletých osôb, bolo povinnosťou odporcu v konaní aplikovať Dohovor o právach dieťaťa a následne zaujať stanovisko, ako sa s nimi v konaní vyporiadal. Tým, že to nespravil, vážne pochybil a preto je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Mal rovnako zohľadniť aj tú skutočnosť, či predmetné zariadenie, kde bola navrhovateľka spolu s maloletými deťmi umiestnená, je uspôsobené k prijatiu a pobytu detí, pričom poukazovala na rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo veci L. proti Francúzsku a T. a ďalší proti Belgicku. Podotkla, že jej maloletý syn obzvlášť ťažko znáša zaistenie, keďže od detstva trpí L. C.. O danej skutočnosti predložila súdu správu z L. P. zo dňa XX.XX.XXXX č.l. XX-XX spisu, vypracovanú U. S. Š.-L. L. P. U., kde z jej záveru súd zistil, že posudzované dieťa (T.-T. A. O.) sa dňa XX.XX.XXXX podrobil vyšetreniu so záverom, že J. U. C. P. Z. B., S.Í. C. U. N. H. T. D. U. P. Ž., Y. L. U. H. B. P. Z. U., P. W. U. C.. J. U. C. P. W., W. L. H. B. B. U. H. S. U. X., T. J., Ž. U. D. B. B. Z.. Záverom podaného opravného prostriedku uviedla, že odporca dôsledne neposúdil okolnosti daného prípadu, nedostatočne zistil skutkový stav veci vo vzťahu k možnosti uplatnenia alternatívy zaistenia v podobe tábora pre žiadateľov o azyl s ohľadom na najlepšie záujmy maloletých detí navrhovateľky a následne vec nesprávne právne posúdil, pričom zaistenie pre účely takzvaných Dublinských transferov totiž nie je nevyhnutné a medzinárodný princíp najlepšieho záujmu dieťaťa musí byť aplikovaný v každom správnom, či súdnom konaní a môže sa dotýkať dieťaťa. pokiaľ sú k dispozícii v systéme alternatívy, akými sú napríklad špecializované ubytovacie centrá a zariadenia pre žiadateľov o azyl, potom treba tieto opatrenia uplatniť ako prvé. - Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 28.10.2015(č.l. 6-8 spisu) navrhol, aby súd predmetné rozhodnutie v plnom rozsahu potvrdil. Súhlasil s tým, aby bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania. - Zo Správy z L. P. zo dňa XX.XX.XXXX, predloženú zástupkyňou navrhovateľov, týkajúcu sa vyšetrenia maloletého T.-T. A. O. (č.l. XX-XX spisu), z jej záverov súd zistil, že J. L. C. U. N., W. D. U. P.Ý. Ž., Y. L. U. H. B. P. Z. U., P. W. U. C.. J. U. S. X. H. T. J., Ž. U. D. B. B. Z.. -
Na základe súhlasu účastníkov konania krajský súd podľa § 250f Občianskeho súdneho poriadku rozhodol bez pojednávania ako miestne a vecne príslušný súd a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť podľa ustanovenia § 250q ods. 3 O. s. p. z dôvodov uvedených § 250j ods. 2 písm. d) O. s. p. v spojení s § 250l ods. 2 O. s. p. a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. S poukazom na § 250sa ods. 7 O. s. p. zároveň nariadil, aby navrhovateľka a odporcom označení - zúčastnení maloletí cudzinci, ktorých je účastníčka konania zákonným zástupcom a ktorí boli zaistení spolu s ňou na základe napadnutého rozhodnutia, boli bezodkladne prepustení zo zaistenia. § Podľa § 2 ods. 1, písm. f) a g) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o pobyte cudzincov), Na účely tohto zákona sa rozumie f) neoprávneným pobytom zdržiavanie sa cudzinca na území Slovenskej republiky v rozpore so zákonom, osobitným predpisom alebo medzinárodnou zmluvou. g) neoprávneným prekročením vonkajšej hranice vstup alebo vycestovanie osoby cez vonkajšiu hranicu mimo hraničného priechodu, cez hraničný priechod mimo určených prevádzkových hodín alebo v čase jeho uzatvorenia, ak tento vstup alebo vycestovanie cez vonkajšiu hranicu neumožňuje medzinárodná zmluva, tento zákon alebo osobitný predpis.
Podľa § 2 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, Cudzincom je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky.
Podľa § 2 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, Štátnym príslušníkom tretej krajiny je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky ani občanom Únie; štátnym príslušníkom tretej krajiny sa rozumie aj osoba bez štátnej príslušnosti.
Podľa § 2 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov, Zraniteľnou osobou je najmä maloletá osoba, osoba so zdravotným postihnutím, obeť obchodovania s ľuďmi, osoba staršia ako 65 rokov, tehotná žena, slobodný rodič s maloletým dieťaťom a osoba, ktorá bola vystavená mučeniu, znásilneniu alebo iným závažným formám psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia; v odôvodnených prípadoch možno za staršiu osobu považovať aj osobu mladšiu ako 65 rokov.
Podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, Policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny c) na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku, alebo
Podľa § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, Rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.
Podľa § 88 ods. 4 prvá a druhá veta zákona o pobyte cudzincov, Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov.
Podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), Každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade skonaním ustanoveným zákonom: f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.
Podľa čl. 2 písm. n) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 riziko úteku je existencia dôvodov v konkrétnom prípade, ktoré sa zakladajú na objektívnych kritériách vymedzených právom, pre ktoré sa možno domnievať, že žiadateľ alebo štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, na ktorých sa vzťahuje konanie o odovzdaní, môžu utiecť.
Podľa článku 3 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, Pri všetkých akciách týkajúcich sa detí, či už podniknutých verejnými alebo súkromnými inštitúciami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi orgánmi alebo zákonodarnými zbormi, najlepšie záujmy dieťaťa musia byť prvoradé. + Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), Tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku, Účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.
Podľa § 16 ods. 1 Správneho poriadku, Účastníka konania, ktorý nemôže konať samostatne, zastupuje zákonný zástupca; ak nemá zákonného zástupcu a ak je to potrebné na obhajovanie jeho práv, správny orgán mu ustanoví opatrovníka.
Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa § 46 Správneho poriadku, Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. § Pokiaľ sa týka odvolacích námietok navrhovateľa súd právne uzatvára:
Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie napadnutého rozhodnutia odporcu č. p. PPZ-HCP- BB7-120-058/2015-AV zo dňa 09.10.2015, ktorým odporca podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov zaistil navrhovateľku dňom 09.10.2015 na základe tej skutočnosti, že je žiadateľom o udelenie azylu na území T. G. na účel zabezpečenia prípravy a výkonu jej prevozu podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.06.2013, ktorým sa ustanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného na posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov a na základe konania vedenom Dublinským strediskom MÚ MV SR pod č. k. MU-DS-614/2015-DŽ. Rovnakým dňom odporca rozhodol o jej umiestnení v Ú. U.. Navrhovateľka podľa § 88 ods. 4 ZoPC bola zaistená na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 09.01.2016. Vo výroku napadnutého rozhodnutia odporca uviedol ako zúčastnené osoby - zúčastnení maloletí cudzinci, ktorých je účastník konania zákonným zástupcom - Súd, viazaný pri svojom rozhodovaní dispozičnou zásadou v zmysle § 250l O.s.p. sa zaoberal odvolacími námietkami navrhovateľky, špecifikovanými v podanom opravnom prostriedku, v ktorých namietala
to, že odporca nedostatočne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím je zároveň nepreskúmateľné z dôvodov uvedených v opravnom prostriedku. - Pokiaľ sa týka námietok uvedených v opravnom prostriedku, ktorými navrhovateľka poukazovala na svoje predchádzajúce zaistenie v zmysle rozhodnutia odporcu č. PPZ-HCP-BB7-120-017/2015-AV zo dňa 27.08.2015 na porušenie ustanovenia § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov a čl. 17 Ústavy SR zo strany odporcu, ako aj ďalších zákonných ustanovení súd poukazuje na to, že predmetom tohto konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. p. PPZ-HCP-BB7-120-058/2015- AV zo dňa 09.10.2015. Preto sa súd v ďalšom zaoberal iba predmetným rozhodnutím a odvolacími námietkami voči nemu. - V prvom rade sa považoval za potrebné vysporiadať s označením účastníkov konania a k danému sa viažucej odvolacej námietky - absencia výroku o zaistení maloletých detí navrhovateľky.
Súd poukazuje na to, že v zmysle § 250m ods. 3 O. s. p. účastníkmi konania sú tí, ktorí nimi sú v konaní na správnom orgáne a správny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava. Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplýva, že pani V. H. H., narodená XX.XX.XXXX, bola účastníčkou konania o zaistení a v konaní pred súdom vystupuje ako navrhovateľka, keďže voči napadnutému rozhodnutiu odporcu podala opravný prostriedok. V konaní pred odporcom, konkrétne v Zápisnici zo dňa 27.08.2015 uviedla, že v U. nemôže žiť z dôvodu vojny, keďže má strach o život, pričom zo U. vycestovala spolu so svojimi deťmi F. O., B. XX.XX.XXXX (Ž.) a T.-T. O., B. XX.XX.XXXX (T.), ktorí sú tu spoločne s ňou. Rovnako v Zápisnici zo dňa 09.10.2015 uviedla, že nežiada vyrozumieť svojich rodinných príslušníkov, keďže sú tu pri nej. Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, odporca maloleté deti, ktorých je navrhovateľka zákonnou zástupkyňou, označil ako zúčastnení maloletí cudzinci. Vo výroku napadnutého rozhodnutia však uviedol, že zaisťuje len navrhovateľku bez uvedenia, že zaisťuje aj jej dve maloleté deti, a to J. F. O. a U. T.-T. O.. Súd má za to, že maloleté deti navrhovateľky mali v konaní pred odporcom mať postavenie účastníka konania a v konaní pred súdom postavenie zúčastnenej osoby zastúpenej navrhovateľkou, ako ich matkou a teda zákonnou zástupkyňou. Z toho dôvodu súd pani V. H. H. označuje navrhovateľku a jej maloleté deti ako zúčastnené osoby.
Podľa názoru súdu táto námietka absencie výroku v napadnutom rozhodnutí, týkajúca sa maloletých detí navrhovateľky, je dôvodná a preto súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Vychádzajúc zo všeobecne platnej právnej teórie, ako aj zo znenia citovaného ustanovenia § 1 Správneho priadku (a následne aj z ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku, podobne ako aj z ustanovenia § 88 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov), výrok každého rozhodnutia - teda aj správneho rozhodnutia, je jadrom a najdôležitejšou časťou každého rozhodnutia. Teda jedine výrok rozhodnutia je tou jeho časťou, ktorá je záväzná a za splnenia prípadne ďalších predpokladov aj vykonateľná. Musí byť preto jasný, určitý a zrozumiteľný, nakoľko iba výrokom rozhodnutia môže dôjsť k vzniku, zmene alebo k zániku určitej povinnosti, respektíve iba ním môže byť rozhodnuté o otázke, ktorá bola predmetom správneho konania. Pokiaľ sa výrok správneho rozhodnutia týka určitej osoby, musí výrok obsahovať aj nespochybniteľnú identifikáciu takejto osoby a nepochybne musí obsahovať aj skutočnosti, ktoré má na mysli ustanovenie § 47 ods. 2 Správneho poriadku. Povinnosť (aj nutnosť), aby výrok rozhodnutia o zaistení v zmysle zákona o pobyte cudzincov obsahoval identifikáciu zaisťovanej osoby vyplýva aj z ustanovenia § 88 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, ktoré výslovne uvádza, že „Policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny...“. Ak sa má štátny príslušník tretej krajiny zaistiť, logicky musí výrok o jeho zaistení obsahovať aj jeho čo najpresnejšiu identifikáciu. Z pripojeného administratívneho spisu odporcu je nepochybné, že navrhovateľka je matkou - F. O., B.. XX.XX.XXXX (J.) a T.-T. O., B.. XX.XX.XXXX (U.), teda ich zákonnou zástupkyňou. Z výroku napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odporca za použitia v ňom citovaných právnych ustanovení zaistil účastníčku konania: pani V. H. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., O., U., štátna príslušnosť U., číslo cestovného dokladu: B. XXXXXXXXX. Možno teda konštatovať, že táto bola náležite vo výroku napadnutého rozhodnutia identifikovaná. Z výroku napadnutého rozhodnutia však nevyplýva, aby s účastníčkou konania: pani V. H. H., nar. XX.XX.XXXX, boli zaistené aj iné osoby z administratívneho spisu vyplývajúci jej rodinní príslušníci, ktorých je zákonnou zástupkyňou - deti. Z výroku rozhodnutia odporcu teda nie je vôbec zrejmé, kto okrem navrhovateľky mal byť, či bol spolu s navrhovateľkou zaistený a následne spolu s ňou umiestnený do Ú. U.. Na danej skutočnosti nemôže nič zmeniť ani to, že odporca v napadnutom rozhodnutí ako
zúčastnené osoby uviedol - zúčastnení maloletí cudzinci, ktorých je účastníčka konania zákonnou zástupkyňou - „F. O., B.. XX.XX.XXXX, Ž.Q., štátna príslušnosť U., č. CD: B. XXXXXXXXX a T.-T. O., B.. XX.XX.XXXX, T., štátna príslušnosť U., č. CD: N XXXXXXXXX“.
Z výroku napadnutého rozhodnutia teda jednoznačne vyplýva, že odporca zaistil riadne identifikovanú navrhovateľku, pokiaľ sa týka zaistenia jej rodinných príslušníkov, týchto však žiadnym spôsobom neidentifikoval. Preto možno konštatovať, že výrok, uvedený v napadnutom rozhodnutí, je neurčitý a z toho dôvodu aj nepreskúmateľný. Navyše odporca sa existenciou a identifikáciou „zúčastnených maloletých cudzincov“ nezaoberal žiadnym spôsobom ani v odôvodnení rozhodnutia. +
Ďalšia odvolacia námietka súvisela s postavením maloletých detí a neposudzovania ich prípadu zo strany odporcu z hľadiska rôznych medzinárodných dohovor a nezohľadnením ich postavenia zraniteľnej osoby v zmysle § 2 ods. 7 ZoPC, ako aj nezohľadnením iných alternatív zaistenia, ako sú špecializované ubytovacie centrá a zariadenia pre žiadateľov o azyl. Navrhovateľka mala za to, že dané rozhodnutie je nepreskúmateľné, nakoľko odporca sa nezaoberal dopadom svojho rozhodnutia na záujmy maloletých detí.
K danému súd uvádza, že napadnuté rozhodnutie trpí aj vadou v zmysle ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d) O. s. p., ktorá je úzko spojená so skutočnosťou, ktorá bola správnemu orgánu vytýkaná, a to absenciou výroku týkajúceho sa zaistenia maloletých detí navrhovateľky. Keďže daný nedostatok, ako aj nedostatok v tom, že odporca ani v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa nevyporiadal s otázkou zaistenia maloletých detí, bude povinnosťou správneho orgánu v ďalšom konaní v prípade, ak zváži, že je potrebné zaistenie navrhovateľky v zmysle príslušných zákonných ustanovení, aby dané náležite aj odôvodnil a jasne a zrozumiteľne vo výroku nového rozhodnutia identifikoval aj osoby, ktorých sa zaistenie týka. V prípade, ak týmito osobami budú aj maloleté deti, v napadnutom rozhodnutí sa musí dôsledne zaoberať vplyvom zaistenia na maloleté deti, a to nielen z pohľadu ustanovenia § 2 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov, kde sú definované zraniteľné osoby a medzi nimi aj maloletá osoba, ako aj osoba so zdravotným postihnutím. V tejto súvislosti súd podotýka, že v zmysle lekárskej správy predloženou zástupkyňou navrhovateľov vyplývajú určité zdravotné problémy maloletého cudzinca T.- T. O., B. XX.XX.XXXX, bude teda povinnosťou správneho orgánu vysporiadať sa aj s danou otázkou (teda aký vplyv môžu mať jeho zdravotné problémy na jeho zaistenie), rovnako musí správny orgán aj skúmať možnosti jeho zaistenia, ako aj jeho sestry, s prihliadnutím na medzinárodné dohovory, týkajúce sa ochrany detí, ktorými je Slovenská republika viazaná. V tejto súvislosti bude potrebné sa vysporiadať aj s otázkou uplatnenia alternatív zaistenia s ohľadom na najlepšie záujmy maloletých osôb. -
Zhrnúc súd uvádza, že preskúmavané rozhodnutie odporcu je z dôvodov uvedených vyššie nepreskúmateľné a preto ho súd podľa § 250q ods. 3 O.s.p. za použitia § 250l ods. 2 O.s.p. a z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie, v ktorom bude povinnosťou správneho orgánu vyvarovať sa pochybení, na ktoré súd poukázal vyššie.
Zároveň v súlade s § 250sa ods. 7 O.s.p. súd rozhodol o bezodkladnom prepustení navrhovateľky ako aj zúčastnených maloletých cudzincov (takto označení odporcom) - F. O., B.. XX.XX.XXXX, Ž. a T.-T. O., B.. XX.XX.XXXX, T., ktorí boli zaistení spolu s navrhovateľkou napadnutým rozhodnutím. *
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľka, aj keď bola v konaní úspešná, si náhradu trov konania neuplatnila a preto jej súd túto náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti výroku I./ a II./ rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O. s. p.).
Proti výroku III./ rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.