Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Sd/62/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201630 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7013201630.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jurajom Tymkom, v právnej veci navrhovateľky F. S., bytom D. Č.. XX, D., zastúpenej JUDr. Milanom Sedlákom, MBA, advokátom Advokátskej kancelárie Olej Sedlák Dudášová Garančovský so sídlom Kukučínova č. 19, Košice, proti odporcovi Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.10.2013, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.10.2013 a v r a c i a ho odporcovi na ďalšie konanie. Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania 448,43 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľky JUDr. Milana Sedláka, MBA, advokáta, Kukučínova č. 19, Košice. o d ô v o d n e n i e : Odporca rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.10. 2013 podľa § 70 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietol žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 01. októbra 2013. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca citoval ustanovenie § 70 ods. 1, § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a konštatoval, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Košice zo dňa 01. októbra 2013 navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Uviedol, že posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 01. októbra 2013, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.. Včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 13.11.2013 v znení jeho doplnenia zo dňa 16.01.2014 sa navrhovateľka domáhala preskúmania zákonnosti citovaného rozhodnutia odporcu. Mala za to, že rozhodnutie odporcu, ktoré napáda v celom rozsahu, trpí vadami, ktoré spočívajú v nesprávnom postupe správneho orgánu a v nezákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu, na základe ktorých a) rozhodnutie správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, b) zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisu, c) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre jeho nejasnosť a nezrozumiteľnosť, d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iného dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené. Navrhovateľka v podanom opravnom prostriedku poukázala na to, že odporca vo svojom strohom odôvodnení napádaného rozhodnutia poukazuje len na zákonné znenie § 70 ods. 1, § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a na posudok posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Košice zo dňa 01.10.2013, ktorý podľa odporcu obsahuje všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Konštatovala, že s týmto tvrdením odporcu sa nestotožňuje v celom rozsahu, pretože posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne Košice vo svojom posudku žiadnym spôsobom neodôvodnil svoje rozhodnutie pre stanovenie záveru posudku o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorú stanovil vo výške 35 %. Poukázala na to, že uvedený lekársky posudok je tak pre navrhovateľku, ako aj pre bežných ľudí s nie medicínskym vzdelaním nejasný, nič nehovoriaci. Z uvedeného dôvodu mala za to, že napádané rozhodnutie je nepreskúmateľné pre jeho nejasnosť a nezrozumiteľnosť. Ďalej uviedla, že v napadnutom rozhodnutí absentuje vo vzťahu k zisteným lekárskym záverom, týkajúcim sa tej doby aktuálneho zdravotného stavu navrhovateľky, správne vyhodnotenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľky. Navrhovateľka namietala stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vzhľadom na skutočnosť, že posudkový lekár mal s ohľadom na zaradenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľky - do prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, kapitoly IX., oddielu A, bodu 8 (stavy po srdcových operáciách) k dispozícii ďalej možné rozdelenie podbodov, a to - bod a) s dobrým funkčným výsledkom (percentuálna miera 25 - 35), - bod b) stavy s poklesom výkonnosti pri stredne ťažkom zaťažení (percentuálna miera 40 - 50), - bod c) neschopnosť záťaže (percentuálna miera 70 - 90), pričom ním priznanú a stanovenú 35 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa bodu a) ani len riadne neodôvodnil. Bola toho názoru, že jej súčasný zdravotný stav, ako aj predložené lekárske správy odôvodňujú priznanie vyššieho percenta poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a to (pre prípad rozhodujúceho zdravotného postihnutia zaradeného posudkovým lekárom do prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, kapitoly IX., oddielu A, bodu 8 minimálne podľa bodu b) ako stavy s poklesom výkonnosti pri stredne ťažkom zaťažení (už len s ohľadom na zníženú ejekčnú frakciu srdca uvedenú v lekárskych správach). Navrhovateľka považovala aj za nesprávne zohľadnenie jej ostatných zdravotných postihnutí podľa ustanovenia § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, ktoré aj citovala. Uviedla, že posudkový lekár síce v posudku uvádza iné zdravotné postihnutia, a to arteriálnu hypertenziu 3. stupňa ESC/ESH, poruchu lipidového metabolizmu liečbou kompenzovanú a osteoporózu, avšak na mieste zvýšenia percentuálnej miery absentuje uvedenie percentuálnej hodnoty, a teda nie je zrejmé, či sa posudkový lekár vôbec zaoberal uvedenými inými zdravotnými postihnutiami, alebo ich posúdil ako zdravotné postihnutia nepodmieňujúce dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Nakoľko v posudku absentuje akékoľvek zdôvodnenie posudkového lekára, mala za to, že uvedené rozhodnutie je v plnom rozsahu nepreskúmateľné. Bola toho názoru, že sa jedná o iné zdravotné postihnutia, ktoré odôvodňujú navýšenie priznanej percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľka s ohľadom na jej súčasný nepriaznivý zdravotný stav považovala za nutné, aby posudkový lekár odborne zhodnotil a podrobne zaujal stanovisko aj k jej ostatným zdravotným ochoreniam, a to najmä z pohľadu, či tieto ochorenia nepodmieňujú prípadné navýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % v zmysle ustanovenia § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. Uviedla, že v lekárskom posudku príslušný posudkový lekár v prípade jej zdravotného stavu síce konštatoval dokumentovanú hypertenziu, no stanovené diagnózy pravdepodobne považoval za posudkovo nevýznamné a neodôvodňujúce navýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nakoľko sa nimi vôbec nezaoberal. Bola toho názoru, že posudkový lekár teda pochybil, ak z posudkového hľadiska ostatné zdravotné postihnutia navrhovateľky vôbec nevzal do úvahy a nevenoval im žiadnu pozornosť, hoci o ich existencii mal vedomosť skrze aktuálnu zdravotnú dokumentáciu navrhovateľky. Lekársky posudok s ohľadom na vyššie zmienené pochybenia posudkového lekára navrhovateľka považovala za nedostatočne vyčerpávajúci, nakoľko posudkový lekár riadne neposúdil závažnosti jej ostatných zdravotných postihnutí a v celkovom posudku na ne vôbec neprihliadol, hoci tak učiniť mal. Z uvedeného dôvodu mala za to, že rozhodnutie správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V nadväznosti na jej žiadosť o priznanie plného invalidného dôchodku poukázala i na najnovšie lekárske správy MUDr. Juríkovej, ktorá v lekárskej správe zo dňa 11.12.2013 konštatovala u navrhovateľky prekonaný akútny spodný STEMI Kilip I (infarkt myokardu) v novembri 2011 s kombinovanou dysfunkciou LK NYHA III., ktorá predstavuje pokles výkonu už pri bežnom ľahkom zaťažení. Konštatovala, že v uvedenom prípade je dôvodné sa domnievať, že dokonca zaradenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia nie je správne, nakoľko miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Bola toho názoru, že operačnému zákroku srdca predchádzalo prekonanie infarktu myokardu, ktorý bol v súčasnosti u nej stanovený ako stav po IM s NYHA III., čomu zodpovedá percentuálna miera poklesu 60 - 80 %. V závere podaného opravného prostriedku navrhovateľka poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/45/2010. Považovala za potrebné opätovne preskúmať jej zdravotný stav za účasti príslušných odborných lekárov - najmä z odboru kardiológie, poprípade neurológie, v novom lekárskom posudku prihliadnuť aj na novšie lekárske nálezy, nanovo vyhodnotiť jej zdravotný stav z hľadiska všetkých zdravotných postihnutí a priznať jej invaliditu. Z vyššie uvedených dôvodov žiadala zrušiť napadnuté rozhodnutie odporcu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 20.12.2013, ako aj v jeho doplňujúcom vyjadrení zo dňa 13.02.2014, navrhol napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. októbra 2013 ako vecne správne potvrdiť. Konštatoval, že navrhovateľka žiadosťou spísanou dňa 01. októbra 2013 požiadala Sociálnu poisťovňu o priznanie invalidného dôchodku, ktorý žiadala priznať od 01. apríla 2012. Citoval ustanovenie § 70 ods. 1, § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a konštatoval, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice, zo dňa 01. októbra 2013, ktorý bol vypracovaný na základe podanej žiadosti o invalidný dôchodok, nie je navrhovateľka invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Poukázal na to, že v uvedenom posudku, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou napadnutého rozhodnutia, posudkový lekár sociálneho poistenia odborne posúdil a vyhodnotil zdravotný stav navrhovateľky a zistené zdravotné postihnutia zaradil podľa prílohy č. 4 k zákonu do príslušnej kapitoly. Uviedol, že keďže zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľky podľa záverov posudkových lekárov sociálneho poistenia nie je na takej úrovni, ktorá by podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zakladala vznik invalidity, žiadosť o invalidný dôchodok bola napadnutým rozhodnutím zamietnutá. Poukázal na to, že na základe podaného opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice, dňa 03. decembra 2013 a posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, dňa 12. decembra 2013. Posudkoví lekári sociálneho poistenia zotrvali na pôvodnom posudku, že navrhovateľka nie je invalidná podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V písomnom vyjadrení odporca ďalej uviedol, že posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia, ako aj v konaní o opravnom prostriedku na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že navrhovateľkin zdravotný stav nie je zhoršený na úroveň invalidity, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Konštatoval, že navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku predloženými listinným dôkazmi (najmä odbornými lekárskymi nálezmi) nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity. V závere písomného vyjadrenia odporca uviedol, že z dôvodu, že navrhovateľke sa nepodarilo spochybniť správnosť rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok má za to, že o jej žiadosti o invalidný dôchodok bolo rozhodnuté správne a v súlade s objektívne zisteným skutkovým stavom. Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom odporcu dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky je dôvodný. Na pojednávaní súdu dňa 21.03.2014 právny zástupca navrhovateľky uviedol, že pokiaľ zdravotný stav u navrhovateľky bol opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia dňa 27. januára 2014, navrhovateľka, ako aj právny zástupca navrhovateľky neboli upovedomení o tomto termíne opätovného posúdenia jej zdravotného stavu, v dôsledku čoho neboli ani prítomní, pokiaľ bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne posudzovaný posudkovým lekárom. Poukázal na to, že z lekárskej správy posudkového lekára sociálneho poistenia zo dňa 27. januára 2014 vyplýva, že posudkový lekár sa vyjadruje len k doplnenému opravnému prostriedku a neposudzuje zdravotný stav navrhovateľky. Konštatoval, že v tejto lekárske správe je uvedené „samotné ECHOKG vyšetrenie so stanovenou ejekčnou frakciou cca 50, resp. 45 % nie je dostačujúcim takýmto objektívnym dôvodom“. Uviedol, že podľa jeho názoru je to objektívny ukazovateľ z medicínskeho hľadiska, na čo je poukázané aj v doplňujúcom opravnom prostriedku a uvedené spochybňuje tvrdenie posudkového lekára, že navrhovateľka má po operácii dobré stavy s dobrým funkčným výsledkom po srdcových operáciách. Ďalej poukázal na to, že posudkový lekár sociálneho poistenia nie je špecialista v odbore kardiológia, pričom sa k tejto odbornej medicínskej otázke vyjadruje, a preto spochybnil všetky jeho hodnotenia, nakoľko tieto neboli vykonané za súčasti lekára z odboru kardiológie. Z tohto dôvodu spochybnil aj rozhodnutie odporcu, nakoľko sa s touto námietkou nevysporiadal. Zároveň vzniesol námietku zaujatosti voči posudkovému lekárovi sociálneho poistenia, nakoľko je zamestnancom odporcu. Zdôraznil, že rozhodnutie odporcu považuje za nepreskúmateľné pre nejasnosť a nezrozumiteľnosť, nakoľko napadnuté rozhodnutie poukazuje len na lekársky posudok, z ktorého však nie je zrejmé, z akého dôvodu nebol navrhovateľke priznaný invalidný dôchodok. V tomto smere poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 7So/45/2010. Poverená zamestnankyňa odporcu k námietke vznesenej právnym zástupcom navrhovateľky uviedla, že právne postavenie posudkových lekárov vyplýva priamo zo zákona, ktorí posudzujú zdravotný stav poistencov na základe lekárskych nálezov a tieto potom vyhodnocujú a zaraďujú podľa prílohy č. 4 k zákonu. K ďalšej námietke právneho zástupcu navrhovateľky, že navrhovateľka nebola prítomná pri posudzovaní jej zdravotného stavu dňa 27. 01.2014 uviedla, že nie vždy sa vyžaduje prítomnosť poistenca, najmä pokiaľ ide o opätovné posudzovanie zdravotného stavu, pretože v takýchto prípadoch sú posudkovému lekárovi postačujúce nálezy odborných lekárov, ktoré sú predložené na posúdenie, pričom v konaní o opravnom prostriedku, kedy sa zdravotný stav poistenca posudzuje na dožiadanie súdu, sa nevyžaduje samotná účasť poistenca, táto je nevyhnutná len pri posudzovaní prvotného zdravotného stavu, pokiaľ ide o posúdenie, či sa poistencovi priznáva invalidita. Ďalej poukázala na to, že v pôvodnom lekárskom posudku, ktorý bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia, a to zo dňa 01. októbra 2013 na strane tretej v druhom odseku je uvedené, že zdravotné postihnutie navrhovateľky je zaradené do kapitoly choroby obehovej sústavy: IX, oddielu A, pod položkou 8, písmeno a/ z čoho je zrejmé, že v doplňujúcej lekárskej správe posudkového lekára zo dňa 27. januára 2014 došlo k chybe v písaní, čo podľa jej názoru nemá v predmetnej veci žiaden právny význam. Predmetom súdneho prieskumu v danom prípade je navrhovateľkou namietané nepriznanie invalidného dôchodku na základe jej žiadosti zo dňa 01. októbra 2013. Odporca napadnutým rozhodnutím podľa § 70 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietol žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 01. októbra 2013. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Košice zo dňa 01. októbra 2013 navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Poukázal na to, že posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 01. októbra 2013, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.. Z lekárskej správy posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 01. októbra 2013 vyplýva, že posudkový lekár na základe podkladov zo zdravotnej dokumentácie účastníka konania, jeho vyjadrení a vlastného vyšetrenia, oznamuje účastníkovi konania, že nie je uznaný invalidným. Súčasne uvádza, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím je zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly Choroby obehovej sústavy: IX., oddielu A, pod položkou 8, písmeno a. Posudkový lekár určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %, je to horná hranica z daného percentuálneho rozpätia 25 - 35 %. Na ostatné ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, ale svojou podstatou neovplyvňujú funkčný stav organizmu, posudkový lekár nenavyšuje percentuálnu mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosť o 0 % (najviac o 10 %). V tomto posudku posudkový lekár konštatoval, že výsledná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 35 %. V odbornom posudku o invalidite posudkový lekár uviedol, že 59 ročná posudzovaná, viac rokov liečená na hypertóniu. Hospitalizovaná vo VÚSCH Košice na kardiologickej klinike od 07.11.2011 do 10.11.2011 pre akútny spodný STEMI, koronarografiou zistené 2-cievne koronárne postihnutie, realizovaný pPCI + stent do ACD s optimálnym výsledkom. Odvtedy je v stálej liečbe kardiológa, hypertónia a HLP je liečbou kompenzovaná. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 35 %. Z výroku posudku posudkového lekára sociálneho poistenia vyplýva, že na navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, rozhodnutie organizačnej zložky sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí by v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 209 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. Podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Podľa ustanovenia § 250l ods. 2 O.s.p., pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 250i veta prvá O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia len stroho poukázal na to, že posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 01. októbra 2013, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.. Z takto odôvodneného rozhodnutia odporcu nie je možné zistiť akými úvahami bol odporca vedený pri hodnotení dôkazov, v dôsledku čoho odôvodnenie rozhodnutia odporcu nezodpovedá ustanoveniu § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Aj napriek tomu, že odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na obsah pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 01. októbra 2013, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia, z tohto posudku taktiež nie je možné zistiť, ktoré sú rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.. V uvedenom lekárskom posudku nie sú obsiahnuté logické úsudky a dôvody, ktoré viedli k záverom o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti zárobkovej činnosti u navrhovateľky, ako aj o závažnosti ostatných zdravotných postihnutí. V posudku taktiež nie sú uvedené konkrétne zistenia a závery týkajúce sa porovnania telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti navrhovateľky so schopnosťami zdravej fyzickej osoby (§ 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení). Z vyššie uvedených dôvodov považuje súd napadnuté rozhodnutie odporcu za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli organizačnú zložku Sociálnej poisťovne k rozhodnutiu. Ak je rozhodnutie odporcu nepreskúmateľné, pretože výroková časť rozhodnutia nekorešponduje s jeho odôvodnením, je to dôvodom na zrušenie rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Keďže v zmysle § 250i ods. 1 veta prvá O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia, preto na vyššie uvedenom nemení ani tá skutočnosť, že zdravotný stav navrhovateľky bol opätovne posudzovaný po podaní opravného prostriedku posudkovými lekármi sociálneho poistenia, a to dňa 03. decembra 2013, 12. decembra 2013 a 27. januára 2014. Z uvedených dôvodov preto súd napadnuté rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 v spojení s § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. zrušil a vrátil ho odporcovi na ďalšie konanie. V ďalšom konaní je odporca viazaný právnym názorom súdu (§ 250r O.s.p.) a taktiež je povinný vysporiadať sa námietkami navrhovateľky uvedenými v podanom opravnom prostriedku. Navrhovateľka bola v konaní úspešná, preto jej vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 za použitia § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľke bola priznaná náhrada trov konania pozostávajúca z odmeny advokáta podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za tieto úkony právnej služby: - prevzatie a príprava právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 15.01.2014......................................................... 61,87 eur - doplnenie opravného prostriedku zo dňa 16.01.2014.........................................61,87 eur - účasť na pojednávaní dňa 17.01.2014 (v zmysle § 13a ods. 4 vety druhej vyhlášky č. 655/2004 Z. z., za zastúpenie na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, patrí odmena vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny)................... 15,47 eur - ďalšia porada s klientom dňa 06.03.2014 kratšia ako jedna hodina...................30,94 eur - účasť na pojednávaní dňa 07.03.2014 (v zmysle § 13a ods. 4 vety druhej vyhlášky č. 655/2004 Z. z., za zastúpenie na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, patrí odmena vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny)...................15,47 eur - ďalšia porada s klienotm dňa 20.03.2014 kratšia ako jedna hodiny..................... 30,94 eur - účasť na pojednávaní dňa 21.03.2014.................................................................. 61,87 eur - účasť na pojednávaná dňa 28.03.2014 (v zmysle § 13a ods. 4 vety prvej vyhlášky č. 655/2004 Z. z., za zastúpenie na pojednávaní, pri ktorom došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia, patrí odmena vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny).....30,94 eur - paušálna náhrada za rok 2014 (8 x 8,04 eur)........................................................64,32 eur - daň z pridanej hodnoty v aktuálnej 20 % sadzbe pre rok 2014.......................... 74,74 eur Celkové trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu....................................... 448,43 eur Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§250s O.s.p.).