Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Sp/38/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201286 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7013201286.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jurajom Tymkom v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava proti odporcovi Okresný úrad Trebišov, katastrálny odbor, Námestie mieru č. 804, Trebišov, za účasti D. Č., bytom N. XXXX/XX, XXX XX H., v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. V 1009/2013 zo dňa 19.07.2013 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. V 1009/2013 zo dňa 19.07.2013. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Krajského súdu v Košiciach č. 7000146773/8180 vedený v Štátnej pokladnici v Bratislave, súdny poplatok v sume 35 eur v lehote 10 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Odporca rozhodnutím č. V 1009/2013 zo dňa 19.07.2013 podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona v znení neskorších predpisov zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľnosti, registrovaný správou katastra v registri V 1009/13 zo dňa 23.05.2013 na základe záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, vedeným na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území H., medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, ako záložným veriteľom a D. Č., bytom N. XXXX/XX, XXX XX H., ako záložcom, zastúpeným splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Povraznícka 18, P.O.BOX 261, 811 05 Bratislava,, IČO: 42 180 139, zastúpeným Petrom Mamojkom - predsedom združenia občianskoprávnej pomoci ProHelp, na základe Dohody o splnomocnení zo dňa 05.01.2012 vo forme overenej fotokópie zamestnankyňou poverenou notárom JUDr. Ľubicou Floriánovou, Bratislava, zo dňa 20.05.2013. Predmetom Záložnej zmluvy boli nehnuteľnosti, evidované na liste vlastníctva XXXX v katastrálnom území H. a to byt č. XX na X. poschodí, vo vchode č. XX v bytovom dome, súpisné číslo XXXX, postavenom na parcele č. XXXX/XX, ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu, ako aj pozemok s p. č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a to v podiele XXX/XXXXX in. Uviedol, že Správa katastra Trebišov je povinná pri rozhodovaní o povolení vkladu vecného práva skúmať v prípade, ak Zmluvu o zriadení vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (Dohoda o plnomocenstve), či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom. Konštatoval, že plnomocenstvom sa osvedčuje vo vzťahu k tretím osobám existencia a rozsah oprávnenia zástupcu konať v mene a na účet zastúpeného, pričom z § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno vyvodiť, že jeho podstatnou náležitosťou je vymedzenie rozsahu oprávnenia zástupcu konať v mene splnomocniteľa a to takým spôsobom, ktorý v súlade s ústavnou požiadavkou právnej istoty účastníkov tohto vzťahu nevzbudzuje pochybnosti. Poukázal na to, že Dohoda o splnomocnení bola v prípade záložcu vpísaná do tzv. formulárovej dohody (alebo predtlačenej, keď teda dlžník - záložca - účastník konania nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody), t.j. v danom prípade bola obmedzená možnosť voľby splnomocniteľa - záložcu - účastníka konania zvoliť si zástupcu, ktorý by za záložcu uzatvoril Záložnú zmluvu, a ktorý by skutočne hájil záujmy splnomocniteľa, keď splnomocnenec bol už v takejto Dohode o splnomocnení vopred vpísaný (určený). Takúto Dohodu o splnomocnení nie je možné považovať za individuálne dohodnutú, nakoľko táto bola vopred navrhnutá a pripravená (ponúknutá zo strany navrhovateľa účastníkovi konania pri uzatváraní Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 04.01.2012 na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa voči účastníkovi konania). Vzhľadom na tieto skutočnosti spotrebiteľ - účastník konania nebol schopný (v podstate ani nemal možnosť) ovplyvniť výber iného zástupcu (splnomocnenca) v predmetnom prípade (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), čo v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. K výberu splnomocnenca nedošlo teda z vôle účastníka konania, ale z vôle záložného veriteľa - navrhovateľa. Ďalej uviedol, že z obsahu Dohody o plnomocenstve nevyplýva, že by splnomocnenec mal na základe dohody poskytnúť splnomocniteľovi právnu pomoc a obhajobu jeho práv. Skôr naopak, splnomocnenec má hájiť práva veriteľa voči splnomocniteľovi, čo nie je účelom tohto právneho úkonu. Z tohto dôvodu považoval odporca danú Dohodu o splnomocnení za neprijateľnú podmienku, a teda za neplatnú podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že Záložná zmluva je teda absolútne neplatná aj vzhľadom na ďalší fakt, že záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči záložcovi - na vrátenie istiny XXX eur, ďalej poplatku v sume XXX eur, ako aj príslušenstva, pričom v danom prípade sa nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy - výška úveru a jeho príslušenstva a predmetom Záložnej zmluvy, ktorý sa dotýka nehnuteľnosti vo vlastníctve účastníka konania v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia dlžníka - účastníka konania zo Zmluvy o úvere. Tým sa výrazne zasahuje v neprospech účastníka konania do práv dlžníka - záložcu a v konečnom dôsledku sa uvedeným konaním ohrozujú aj dobré mravy. Citoval ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka a so zreteľom na uvedené skutočnosti dospel k záveru, že Záložná zmluva je absolútne neplatná, pričom opiera svoj názor v prvom rade o rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 8Sžo/17/2007 zo dňa 12.12.2007, ďalej o rozsudky Krajského súdu v Žiline č. k. 29Sp/11/2012-32 a Krajského súdu v Nitre č. k. 19Sp/7/2012-25. Ďalej citoval ustanovenie 31 ods. 1 prvá veta a ods. 3 katastrálneho zákona a konštatoval, že Záložná zmluva je absolútne neplatná, podmienky na vklad nie sú splnené, a preto návrh na vklad zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ dňa 16.08.2013, teda včas, opravný prostriedok, v ktorom žiadal zrušiť preskúmavané rozhodnutie odporcu a vrátiť mu vec na nové konanie o povolení vkladu záložného práva. Uviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom správy katastra, ktorá poukazuje na absolútnu neplatnosť Dohody o splnomocnení s odvolaním sa na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. pre neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Vyslovil názor, že Dohodu o plnomocenstve uzatvorenú medzi splnomocniteľom a splnomocnencom nemožno posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Mal za to, že Dohoda o plnomocenstve nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorou má § 52 Občianskeho zákonníka na mysli zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dohodou o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa a splnomocnenca, teda podľa jeho názoru nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, a teda sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje správny orgán v napadnutom rozhodnutí. K údajného rozporu Zmluvy o úvere a Záložnej zmluvy s dobrými mravmi uviedol, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v tejto časti je predovšetkým nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nemožno pripustiť, že rozhodnutie je v tejto časti odôvodnené v súlade s požiadavkami uvedenými v § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Konštatoval, že nevedno, či správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku alebo v úroku z omeškania. Ak správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poplatku alebo v úroku z omeškania, v rozhodnutí chýbajú dôvody, pre čo konkrétne je rozpor s dobrými mravmi daný. Ak sa námietka správneho orgánu mala dotýkať poplatku, uviedol, že odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov (typický úrok) nie je podstatnou náležitosťou Zmluvy o úvere a ak by aj bola táto odplata postihnutá neplatnosťou, v prvom rade môže ísť (ak vôbec) o neplatnosť čiastočnú (t.j. určitá výška bude právne prípustná, a teda platná, a zvyšok právne neprípustný, a teda neplatný) a ak by aj napriek tomu išlo o neplatnosť celkovú, nemá to vplyv na celkovú platnosť Zmluvy o úvere. Ďalej uviedol, že správny orgán naviac neuviedol, prečo uprednostnil aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pred ustanovením § 265 Obchodného zákonníka o nepriznaní práva pre jeho výkon s pravidlami poctivého obchodného styku. Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom, a teda špeciálna právna norma obsiahnutá v Obchodnom zákonníku má prednosť pred aplikáciou Občianskeho zákonníka. Rovnako, prípadná neplatnosť dojednania o úroku z omeškania nemá za následok celkovú neplatnosť Zmluvy o úvere a naviac sa v takomto prípade aplikujú zákonné úroky z omeškania podľa § 369 ods. 1 v spojení s § 502 Obchodného zákonníka. Konštatoval, že z rozhodnutia však nemožno vyvodiť, že by správny orgán situáciu takto komplexne posúdil a v tomto smere spoľahlivo zistil skutkový stav. K odplate za poskytnutie úveru poukázal na aktuálny záver rozhodovacej praxe, podľa ktorého u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Považoval za logické, že s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované týmito nebankovými veriteľmi tiež vyššie ako obvyklé bankové úroky. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektmi v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere v určitom období (rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. 12CmO/95/2005). Domnieval sa, že správa katastra prekročila rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, keď v odôvodnení rozsudku skúmala rozpor predmetnej Zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Mal za to, že nakoľko záložca riadne podpísal predmetnú úverovú zmluvu, a ani jej súlad s dobrými mravmi nespochybnil, čerpal finančné prostriedky na základe úverovej zmluvy, správe katastra nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu právomoc vysloviť neplatnosť takéhoto právneho úkonu z dôvodu jeho rozporu s dobrými mravmi, pričom takáto právomoc prináleží príslušnému súdu v rámci občianskeho konania. Ďalej uviedol, že Dohoda o splnomocnení je riadne uzavretá, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Konštatoval, že záložca sa v zmysle riadne uzavretej Dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej Zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie Záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia Záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej Záložnej zmluvy. Poukázal na skutočnosť, že pre správny orgán v tejto súvislosti naviac platí zásada spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku), pričom podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie správneho orgánu musí okrem iného vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Úplnosť zistenia podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani skreslené, či už vedome, alebo nevedome. Ďalej uviedol, že správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správna úvaha nespĺňa základné kritéria odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, a to skutkové okolnosti a právne posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Pri právnom posúdení musí obsahovať konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého správny orgán vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba citácia príslušného ustanovenia, ale je potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé, aký je vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Ak správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia takto nepostupoval je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Ďalej uviedol, že rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Konštatoval, že v prípade Dohody o splnomocnení teda ide o samostatne existujúci dvojstranný právny úkon, ktorého jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, to všetko bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Na tomto právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Poukázal na to, že z obsahu splnomocnenia je zrejmé, že toto bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť, že zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo Zmluvy o úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Uviedol, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Konštatoval, že správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Vyslovil názor, že správa katastra nezistila spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámila s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistila skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdila. Uviedol, že neobstojí ani poukazovanie na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/17/2007, či rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp zn. 29Sp/11/P2012 a Krajského súdu v Nitre sp. zn. 19Sp/7/2012, pretože citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sa totižto týka skutkovo a právne úplne odlišného prípadu, keď udelené plnomocenstvo bolo súčasťou úverovej zmluvy a rozhodnutia Krajských súdov v Žiline a Nitre sú k dnešnému dňu neprávoplatné. Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Na pojednávaní súdu dňa 11. októbra 2013 navrhovateľ, ani účastníčka neboli prítomní, pričom boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní. Listom zo dňa 04.10.2013 navrhovateľ oznámil súdu svoju neúčasť na pojednávaní a požiadal o prejednanie veci a rozhodnutie v jeho neprítomnosti. Účastníčka konania svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, preto súd v súlade s § 250g ods. 2 O.s.p. aplikovaným na základe § 250l ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a účastníčky. Zástupkyňa odporcu na pojednávaní uviedla, že zotrváva na dôvodoch, ktoré sú uvedené v napadnutom rozhodnutí, ako aj vo vyjadrení odporcu zo dňa 20.09.2013. Ďalej uviedla, že správa katastra pri svojej rozhodovacej činnosti bola oboznámená s materiálom Európskej komisie, vyhotovenom v Bruseli 25.04.2013 C(2013) 2215 final adresovanému ministrovi zahraničných vecí SR vo veci implementácie a uplatňovania právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa v SR a to najmä Smernice 2008/48/EHS o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, Smernice 2005/29/EHS o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, ako aj článku 47 Charty základných práv Európskej únie (ktorý pojednáva o práve na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces). Ďalej uviedla, že Útvary Európskej v rámci projektu EÚ Pilot spis 1385/10 konštatujú, že spotrebitelia, ktorí uzavreli zmluvy o spotrebiteľských úveroch, boli vystavení uplatňovaniu neprimeraných zabezpečovacích inštitútov, vrátane neprimeraných sankcií. Na strane 3. Materiálu EK sa konkrétne kritizuje aj spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.. Z toho dôvodu EÚ prijala právny predpis a zodpovedajúcu judikatúru - Smernicu 2008/48/EHS o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorej členské štáty by mali zabezpečiť, aby Zmluva o úvere (ktorá mimochodom nikdy netvorí súčasť spisu záložnej zmluvy v týchto prípadoch) zrozumiteľným a stručným spôsobom poskytovala všetky potrebné informácie, aby sa spotrebiteľ mohol oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami, ktoré z nej vyplývajú. Na záver uviedla, že odvolanie odvolateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., nie je dôvodné, nemá oporu v Smerniciach Európskeho spoločenstva, a preto navrhla, aby súd napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil. Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ uzavrel s dlžníčkou Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 04.01.2012. Veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníčke úver v sume XXX eur a dlžníčka sa zaviazala vrátiť túto sumu zvýšenú o poplatok v sume XXX eur. Dlžníčka zároveň Dohodou o splnomocnení zo dňa 04.01.2012 splnomocnila ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka č. 18, Bratislava, na uzatvorenie Záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia Záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere. Dohoda o splnomocnení je podpísaná dlžníčkou D. Č. ako splnomocniteľom dňa 04.01.2012 a Petrom Mamojkom, predsedom občianskeho združenia ProHelp, ako splnomocnencom dňa 05.01.2012. Dňa 29.04.2013 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. 151/2013-SUB medzi navrhovateľom a dlžníčkou zastúpenou ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, predmetom ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľa k už uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 04.01.2012. Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť. Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20. Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení (§ 28 ods. 3 Katastrálneho zákona). Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3 Katastrálneho zákona). Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za tým účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností vkladom (§ 28 a nasl. Katastrálneho zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadení vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie) je povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľa a so zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že Dohoda o splnomocnení medzi dlžníčkou D.Š. Č. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom nie je platne uzavretá. Určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu je jednou z podmienok platnosti právneho úkonu. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa tiež vzťahujú požiadavky platnosti právneho úkonu. Z každej dohody o zastúpení musí byť jednoznačne zrejmé, na čo je splnomocnenec splnomocnený. Dohoda o plnej moci nie je riadne uzavretá, aby dlžník úverovej zmluvy súhlasil len so všeobecnými podmienkami Zmluvy o úvere. Splnomocnenie na právny úkon o právach k nehnuteľnostiam, k Záložnej zmluve, by mal kopírovať samotný predmet zmluvy, t.j. obsahom splnomocnenia by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako ich vyžaduje zákon pre zmluvu v súlade s ustanovením § 42 Katastrálneho zákona. Z dohody o splnomocnení nevyplýva, žeby Združenie ProHelp mohlo v mene dlžníčky uzavrieť Záložnú zmluvu predloženú na vklad. Formulácia, že Združenie ProHelp uzavrie v mene dlžníčky Záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve dlžníka, ktoré budú bližšie špecifikované na liste vlastníctva ku dňu uzatvorenia Záložnej zmluvy, je neurčité a v podstate ani splnomocnenec, ani splnomocniteľ v čase uzatvárania Dohody o splnomocnení nevedeli, s akými konkrétnymi nehnuteľnosťami sa bude nakladať, ku ktorým bude zriadená Záložná zmluva. Takéto dojednanie je neurčité, čo spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Dohoda o splnomocnení uzavretá medzi dlžníčkou a jej zástupcom podľa § 31 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná aj pre rozpor záujmov dlžníčky a zástupcu podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zástupca dlžníčky mal hájiť záujem dlžníčky v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať za dlžníčku Záložnú zmluvu a dokonca poveriť záložného veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného práva v prospech záložného veriteľa do katastra nehnuteľností. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do vopred predtlačeného formulára, dlžníčka teda nemala možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom na vopred stanoveného splnomocnenca v Dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba splnomocnenca, ktorý by v mene dlžníčky uzatvoril Záložnú zmluvu a skutočne by hájil jej záujmy. Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Za tejto situácie preto občianske združenie ProHelp nebolo oprávnené uzavrieť Záložnú zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníčky. Súd ďalej poznamenáva, že v zmysle čl. 1 bod. 1 Stanov združenia ProHelp ide o dobrovoľné združenie fyzických a právnických osôb založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. 2 bod 1 Stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a oprávnené záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie Záložnej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca pôsobnosti a cieľov predmetného združenia. Súd ďalej dodáva, že predmetná Zmluva o zriadení záložného práva odporuje aj dobrým mravom v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, a preto ju nemožno považovať za platne uzavretú. Súd má za to, že výška zabezpečovanej pohľadávky spolu s príslušenstvom uvedená v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 04.01.2012 a hodnota predmetu Zmluvy o zriadení záložného práva sú v nevyváženom pomere, nakoľko hodnota predmetu Zmluvy o zriadení záložného práva je neporovnateľne vyššia ako je celková výška zabezpečovanej pohľadávky s príslušenstvom. Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Súd uvádza, že predmetná Zmluva o zriadení záložného práva nerešpektuje požiadavku vyváženosti vzájomného vzťahu medzi predmetom Zmluvy o úvere a predmetom Zmluvy o zriadení záložného práva, ako na to správne poukázal správny orgán v napadnutom rozhodnutí. Súd ďalej uvádza, že predmetná Zmluva o úvere obsahuje taktiež niekoľko neprijateľných podmienok, a to dohodnuté úroky z omeškania vo výške 0,25 % denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov od omeškania až do zaplatenia v zmysle platných všeobecných podmienok Zmluvy o úvere. Vzhľadom na skutočnosť, že sa nejedná o obchodno-právny vzťah, účastníkmi dohodnutý úrok z omeškania vo výške 91,25 % ročne je v rozpore s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj s dobrými mravmi. Súd považuje za neprimerane vysokú aj odplatu za poskytnutie úveru povinnej, nakoľko povinnej bol poskytnutý úver vo výške XXX eur s poplatkom vo výške XXX eur. Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý nemal v konaní úspech, právo na náhradu trov konania nepriznal. Odporca a účastník konania si právo na náhradu trov konania neuplatnili. Neúspešnému navrhovateľovi vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v spojení s § 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, a preto mu súd uložil uhradiť súdny poplatok v sume 35 eur určený podľa položky č. 10e/ Sadzobníka súdnych poplatkov. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.