Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Sp/38/2013 z 10. 10. 2013
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 10. októbra 2013, sp. zn. 9Sp/38/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7013201286.1
Krajský súd Košice | 9Sp/38/2013 | ECLI:SK:KSKE:2013:7013201286.1 | 2013-10-10 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov
Citované ustanovenia: OSP, predpis č. 70/1967 Zb., zákon č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon)
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2231c18f-5d50-4919-b1a3-c7269b0cb005
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7013201286.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Sp/38/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201286
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7013201286.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jurajom Tymkom v právnej veci navrhovateľa
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava proti odporcovi Okresný úrad Trebišov, katastrálny
odbor, Námestie mieru č. 804, Trebišov, za účasti D. Č., bytom N. XXXX/XX, XXX XX H., v konaní o
preskúmanie rozhodnutia odporcu č. V 1009/2013 zo dňa 19.07.2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozhodnutie odporcu č. V 1009/2013 zo dňa 19.07.2013.

Navrhovateľovi   n e p r i z n á v a   právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľ     j e    p o v i n n ý    zaplatiť na účet Krajského súdu v Košiciach č. 7000146773/8180
vedený v Štátnej pokladnici v Bratislave, súdny poplatok v sume 35 eur v lehote 10 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím č. V 1009/2013 zo dňa 19.07.2013 podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona
v znení neskorších predpisov zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľnosti,
registrovaný správou katastra v registri V 1009/13 zo dňa 23.05.2013 na základe záložnej zmluvy k
nehnuteľnostiam, vedeným na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území H.,  medzi spoločnosťou
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, ako záložným veriteľom
a D. Č., bytom N. XXXX/XX, XXX XX H., ako záložcom, zastúpeným splnomocnencom  ProHelp -
združenie občianskoprávnej pomoci, Povraznícka 18, P.O.BOX 261, 811 05 Bratislava,, IČO: 42 180 139,
zastúpeným Petrom Mamojkom - predsedom združenia občianskoprávnej pomoci ProHelp, na základe
Dohody o splnomocnení zo dňa 05.01.2012 vo forme overenej fotokópie zamestnankyňou poverenou
notárom JUDr. Ľubicou Floriánovou, Bratislava, zo dňa 20.05.2013.

Predmetom Záložnej zmluvy boli nehnuteľnosti, evidované na liste vlastníctva XXXX v katastrálnom
území H. a to byt č. XX na X. poschodí, vo vchode č. XX v bytovom dome, súpisné číslo
XXXX, postavenom na parcele č. XXXX/XX, ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a
zariadeniach domu, ako aj pozemok s p. č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX
m2 a to v podiele XXX/XXXXX in. Uviedol, že Správa katastra Trebišov je povinná pri rozhodovaní o
povolení vkladu vecného práva skúmať v prípade, ak Zmluvu o zriadení vecného práva (záložné právo)
uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (Dohoda o plnomocenstve), či došlo k vzniku
zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom. Konštatoval, že plnomocenstvom sa osvedčuje vo vzťahu
k tretím osobám existencia a rozsah oprávnenia zástupcu konať v mene a na účet zastúpeného, pričom
z § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno vyvodiť, že jeho podstatnou náležitosťou je vymedzenie



rozsahu oprávnenia zástupcu konať v mene splnomocniteľa a to takým spôsobom, ktorý v súlade s
ústavnou požiadavkou právnej istoty účastníkov tohto vzťahu nevzbudzuje pochybnosti. Poukázal na
to, že Dohoda o splnomocnení bola v prípade záložcu vpísaná do tzv. formulárovej dohody (alebo
predtlačenej, keď teda dlžník - záložca - účastník konania nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody),
t.j. v danom prípade bola obmedzená možnosť voľby splnomocniteľa - záložcu - účastníka konania
zvoliť si zástupcu, ktorý by za záložcu uzatvoril Záložnú zmluvu, a ktorý by skutočne hájil záujmy
splnomocniteľa, keď splnomocnenec bol už v takejto Dohode o splnomocnení vopred vpísaný (určený).
Takúto Dohodu o splnomocnení nie je možné považovať za individuálne dohodnutú, nakoľko táto bola
vopred navrhnutá a pripravená (ponúknutá zo strany navrhovateľa účastníkovi konania pri uzatváraní
Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 04.01.2012 na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa voči
účastníkovi konania). Vzhľadom na tieto skutočnosti spotrebiteľ - účastník konania nebol schopný (v
podstate ani nemal možnosť) ovplyvniť výber iného zástupcu (splnomocnenca) v predmetnom prípade
(§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), čo v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. K výberu splnomocnenca nedošlo
teda z vôle účastníka konania, ale z vôle záložného veriteľa - navrhovateľa. Ďalej uviedol, že z
obsahu Dohody o plnomocenstve nevyplýva, že by splnomocnenec mal na základe dohody poskytnúť
splnomocniteľovi právnu pomoc a obhajobu jeho práv. Skôr naopak, splnomocnenec má hájiť práva
veriteľa voči splnomocniteľovi, čo nie je účelom tohto právneho úkonu. Z tohto dôvodu považoval
odporca danú Dohodu o splnomocnení za neprijateľnú podmienku, a teda za neplatnú podľa ustanovenia
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že Záložná zmluva je teda absolútne neplatná aj
vzhľadom na ďalší fakt, že záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie pohľadávky záložného
veriteľa voči záložcovi - na vrátenie istiny XXX eur, ďalej poplatku v sume XXX eur, ako aj príslušenstva,
pričom v danom prípade sa nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy - výška
úveru a jeho príslušenstva a predmetom Záložnej zmluvy, ktorý sa dotýka nehnuteľnosti vo vlastníctve
účastníka konania v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia dlžníka - účastníka
konania zo Zmluvy o úvere. Tým sa výrazne zasahuje v neprospech účastníka konania do práv dlžníka
- záložcu a v konečnom dôsledku sa uvedeným konaním ohrozujú aj dobré mravy. Citoval ustanovenie
§ 39 Občianskeho zákonníka a so zreteľom na uvedené skutočnosti dospel k záveru, že Záložná
zmluva je absolútne neplatná, pričom opiera svoj názor v prvom rade o rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky č. k. 8Sžo/17/2007 zo dňa 12.12.2007, ďalej o rozsudky Krajského súdu v Žiline
č. k. 29Sp/11/2012-32 a Krajského súdu v Nitre č. k. 19Sp/7/2012-25. Ďalej citoval ustanovenie 31 ods.
1 prvá veta a ods. 3 katastrálneho zákona a konštatoval, že Záložná zmluva je absolútne neplatná,
podmienky na vklad nie sú splnené, a preto návrh na vklad zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ dňa 16.08.2013, teda včas, opravný prostriedok, v ktorom
žiadal zrušiť preskúmavané rozhodnutie odporcu a vrátiť mu vec na nové konanie o povolení
vkladu záložného práva.  Uviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom správy katastra, ktorá
poukazuje na absolútnu neplatnosť Dohody o splnomocnení s odvolaním sa na § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka, t.j. pre neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Vyslovil
názor, že Dohodu o plnomocenstve uzatvorenú medzi splnomocniteľom a splnomocnencom nemožno
posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Mal za to,
že Dohoda o plnomocenstve nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorou má § 52
Občianskeho zákonníka na mysli zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Dohodou o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa a
splnomocnenca, teda podľa jeho názoru nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, a teda sa na
ňu ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje správny orgán v napadnutom rozhodnutí. K údajného
rozporu Zmluvy o úvere a Záložnej zmluvy s dobrými mravmi uviedol, že odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia v tejto časti je predovšetkým nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nemožno pripustiť,
že rozhodnutie je v tejto časti odôvodnené v súlade s požiadavkami uvedenými v § 47 ods. 3 Správneho
poriadku. Konštatoval, že nevedno, či správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru
alebo v poplatku alebo v úroku z omeškania. Ak správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poplatku
alebo v úroku z omeškania, v rozhodnutí chýbajú dôvody, pre čo konkrétne je rozpor s dobrými mravmi
daný. Ak sa námietka správneho orgánu mala dotýkať poplatku, uviedol, že odplata za poskytnutie
peňažných prostriedkov (typický úrok) nie je podstatnou náležitosťou Zmluvy o úvere a ak by aj bola táto
odplata postihnutá neplatnosťou, v prvom rade môže ísť (ak vôbec) o neplatnosť čiastočnú (t.j. určitá
výška bude právne prípustná, a teda platná, a zvyšok právne neprípustný, a teda neplatný) a ak by



aj napriek tomu išlo o neplatnosť celkovú, nemá to vplyv na celkovú platnosť  Zmluvy o úvere. Ďalej
uviedol, že správny orgán naviac neuviedol, prečo uprednostnil aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho
zákonníka o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pred ustanovením
§ 265 Obchodného zákonníka o nepriznaní práva pre jeho výkon s pravidlami poctivého obchodného
styku. Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom,
a teda špeciálna právna norma obsiahnutá v Obchodnom zákonníku má prednosť pred aplikáciou
Občianskeho zákonníka. Rovnako, prípadná neplatnosť dojednania o úroku z omeškania nemá za
následok celkovú neplatnosť Zmluvy o úvere a naviac sa v takomto prípade aplikujú zákonné úroky z
omeškania podľa § 369 ods. 1 v spojení s § 502 Obchodného zákonníka. Konštatoval, že z rozhodnutia
však nemožno vyvodiť, že by správny orgán situáciu takto komplexne posúdil a v tomto smere spoľahlivo
zistil skutkový stav. K odplate za poskytnutie úveru poukázal na aktuálny záver rozhodovacej praxe,
podľa ktorého u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku
požadovaného bankami. Považoval za logické, že s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko
sú úroky požadované týmito nebankovými veriteľmi tiež vyššie ako obvyklé bankové úroky. Pre zistenie
obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola požadovaná obdobnými
podnikateľskými subjektmi v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere v určitom období (rozhodnutie
Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. 12CmO/95/2005). Domnieval sa, že správa katastra prekročila rámec
svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, keď v odôvodnení rozsudku
skúmala rozpor predmetnej Zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Mal za to, že nakoľko záložca riadne
podpísal predmetnú úverovú zmluvu, a ani jej súlad s dobrými mravmi nespochybnil, čerpal finančné
prostriedky na základe úverovej zmluvy, správe katastra nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu
právomoc vysloviť neplatnosť takéhoto právneho úkonu z dôvodu jeho rozporu s dobrými mravmi,
pričom takáto právomoc prináleží príslušnému súdu v rámci občianskeho konania. Ďalej uviedol,
že Dohoda o splnomocnení je riadne uzavretá, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa,
vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Konštatoval, že záložca sa v zmysle riadne uzavretej Dohody o
splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej Zmluvy o úvere,
a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie Záložnej
zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia Záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo
spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej Záložnej
zmluvy. Poukázal na skutočnosť, že pre správny orgán v tejto súvislosti naviac platí zásada spoľahlivého
zistenia skutkového stavu veci (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku), pričom podľa § 46 Správneho poriadku
rozhodnutie správneho orgánu musí okrem iného vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu
veci. Úplnosť zistenia podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre
danú vec rozhodujúci význam. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného
prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani skreslené, či už
vedome, alebo nevedome. Ďalej uviedol, že správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
obmedzil len na konštatovanie, že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto
správna úvaha nespĺňa základné kritéria odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3
Správneho poriadku. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov,
a to skutkové okolnosti a právne posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré
boli nepochybne zistené a ich právny význam. Pri právnom posúdení musí obsahovať konkrétny odkaz
na právny predpis, z ktorého správny orgán vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba citácia
príslušného ustanovenia, ale je potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé, aký je
vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Ak správny orgán v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia takto nepostupoval je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Ďalej uviedol,
že rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu.
Konštatoval, že v prípade Dohody o splnomocnení teda ide o samostatne existujúci dvojstranný právny
úkon, ktorého jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, to
všetko bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Na tomto právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z
jeho obsahu nevyplýva, že by bol  súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho
orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu
zástupcu dokonca navrhoval. Poukázal na to, že z obsahu splnomocnenia je zrejmé, že toto bolo
udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť, že zastupovanie je
bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie
o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Dlžník
vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo Zmluvy o úvere sám a z tohto dôvodu využil
bezplatnú pomoc zástupcu. Uviedol, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom



uzavretým medzi dlžníkom a jeho  zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej
dokumentácie. Konštatoval, že správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu
zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Vyslovil názor, že správa katastra nezistila spoľahlivo stav veci,
riadne sa neoboznámila s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne
nesprávne zistila skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne
právne posúdila. Uviedol, že neobstojí ani poukazovanie na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
8Sžo/17/2007, či rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp zn. 29Sp/11/P2012 a Krajského súdu v Nitre sp.
zn. 19Sp/7/2012, pretože citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sa totižto týka skutkovo a právne
úplne odlišného prípadu, keď udelené plnomocenstvo bolo súčasťou úverovej zmluvy a rozhodnutia
Krajských súdov v Žiline a Nitre sú k dnešnému dňu neprávoplatné.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s
jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Na pojednávaní súdu dňa 11. októbra  2013 navrhovateľ, ani účastníčka neboli prítomní, pričom boli
na pojednávanie riadne a včas predvolaní. Listom zo dňa 04.10.2013 navrhovateľ oznámil súdu svoju
neúčasť na pojednávaní a požiadal o prejednanie veci a rozhodnutie v jeho neprítomnosti. Účastníčka
konania svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, preto súd v súlade s § 250g ods. 2 O.s.p.
aplikovaným na základe § 250l ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a účastníčky.

Zástupkyňa odporcu na pojednávaní uviedla, že zotrváva na dôvodoch, ktoré sú uvedené v napadnutom
rozhodnutí, ako aj vo vyjadrení odporcu zo dňa 20.09.2013. Ďalej uviedla, že správa katastra pri
svojej rozhodovacej činnosti bola oboznámená s materiálom Európskej komisie, vyhotovenom v Bruseli
25.04.2013 C(2013) 2215 final adresovanému ministrovi zahraničných vecí SR vo veci implementácie
a uplatňovania právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa v SR a to najmä Smernice 2008/48/EHS o
zmluvách o spotrebiteľskom úvere, Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, Smernice 2005/29/EHS o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom
na vnútornom trhu, ako aj článku 47 Charty základných práv Európskej únie (ktorý pojednáva o práve na
účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces). Ďalej uviedla, že Útvary Európskej v rámci projektu
EÚ Pilot spis 1385/10 konštatujú, že spotrebitelia,  ktorí  uzavreli  zmluvy o spotrebiteľských úveroch,
boli vystavení uplatňovaniu neprimeraných zabezpečovacích inštitútov, vrátane neprimeraných sankcií.
Na strane 3. Materiálu EK sa konkrétne kritizuje aj spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.. Z toho dôvodu EÚ
prijala právny predpis a zodpovedajúcu judikatúru - Smernicu 2008/48/EHS o spotrebiteľskom úvere,
podľa ktorej členské štáty by mali zabezpečiť, aby Zmluva o úvere (ktorá mimochodom nikdy netvorí
súčasť spisu záložnej zmluvy v týchto prípadoch) zrozumiteľným a stručným spôsobom poskytovala
všetky potrebné informácie, aby sa spotrebiteľ mohol oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami,
ktoré z nej vyplývajú. Na záver uviedla, že odvolanie odvolateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., nie je dôvodné,
nemá oporu v Smerniciach Európskeho spoločenstva, a preto navrhla, aby súd napadnuté rozhodnutie
odporcu potvrdil.

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ uzavrel s dlžníčkou Zmluvu o úvere
č. XXXXXXXXX zo dňa 04.01.2012. Veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníčke úver v sume XXX eur a
dlžníčka sa zaviazala vrátiť túto sumu zvýšenú o poplatok v sume XXX eur. Dlžníčka zároveň Dohodou o
splnomocnení zo dňa 04.01.2012 splnomocnila ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom
Povraznícka č. 18, Bratislava, na uzatvorenie Záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v
platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia Záložnej zmluvy sú
v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom
liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere.
Dohoda o splnomocnení je podpísaná dlžníčkou D. Č. ako splnomocniteľom dňa 04.01.2012 a Petrom
Mamojkom, predsedom občianskeho združenia ProHelp, ako splnomocnencom dňa 05.01.2012.

Dňa 29.04.2013 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. 151/2013-SUB medzi
navrhovateľom a dlžníčkou zastúpenou ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, predmetom
ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľa k už uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné



právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi,
ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 04.01.2012.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení
(§ 28 ods. 3 Katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3
Katastrálneho zákona).

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za tým účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa
musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností vkladom (§ 28 a nasl.
Katastrálneho zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného
zmluvného typu z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. V prípade, ak
zmluvu o zriadení vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia
(splnomocnenie) je povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva skúmať,
či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľa a so
zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že Dohoda o splnomocnení medzi
dlžníčkou D.Š. Č. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom
nie je platne uzavretá. Určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu je jednou z podmienok platnosti
právneho úkonu. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa tiež vzťahujú



požiadavky platnosti právneho úkonu. Z každej dohody o zastúpení musí byť jednoznačne zrejmé, na
čo je splnomocnenec splnomocnený. Dohoda o plnej moci nie je riadne uzavretá, aby dlžník úverovej
zmluvy súhlasil len so všeobecnými podmienkami Zmluvy o úvere. Splnomocnenie na právny úkon o
právach k nehnuteľnostiam, k Záložnej zmluve, by mal kopírovať samotný predmet zmluvy, t.j. obsahom
splnomocnenia by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako ich vyžaduje zákon pre
zmluvu v súlade s ustanovením § 42 Katastrálneho zákona. Z dohody o splnomocnení nevyplýva, žeby
Združenie ProHelp mohlo v mene dlžníčky uzavrieť Záložnú zmluvu predloženú na vklad. Formulácia,
že Združenie ProHelp uzavrie v mene dlžníčky Záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve alebo
spoluvlastníctve dlžníka, ktoré budú bližšie špecifikované na liste vlastníctva ku dňu uzatvorenia Záložnej
zmluvy, je neurčité a v podstate ani splnomocnenec, ani splnomocniteľ v čase uzatvárania Dohody
o splnomocnení nevedeli, s akými konkrétnymi nehnuteľnosťami sa bude nakladať, ku ktorým bude
zriadená Záložná zmluva. Takéto dojednanie je neurčité, čo spôsobuje neplatnosť právneho úkonu.
Dohoda o splnomocnení uzavretá medzi dlžníčkou a jej zástupcom podľa § 31 Občianskeho zákonníka je
absolútne neplatná aj pre rozpor záujmov dlžníčky a zástupcu podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Zástupca dlžníčky mal hájiť záujem dlžníčky v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať
za dlžníčku Záložnú zmluvu a dokonca poveriť záložného veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného
práva v prospech záložného veriteľa do katastra nehnuteľností. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná
do vopred predtlačeného formulára, dlžníčka teda nemala možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom
na vopred stanoveného splnomocnenca v Dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba
splnomocnenca, ktorý by v mene dlžníčky uzatvoril Záložnú zmluvu a skutočne by hájil jej záujmy.
Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Za tejto situácie preto občianske združenie ProHelp nebolo oprávnené uzavrieť Záložnú
zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníčky.

Súd ďalej poznamenáva, že v zmysle čl. 1 bod. 1 Stanov združenia ProHelp ide o dobrovoľné združenie
fyzických a právnických osôb založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov v konaniach
pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. 2 bod 1 Stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a oprávnené
záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie Záložnej zmluvy v zmysle
Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca pôsobnosti
a cieľov predmetného združenia.

Súd ďalej dodáva, že predmetná Zmluva o zriadení záložného práva odporuje aj dobrým mravom v
zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, a preto ju nemožno považovať za platne uzavretú.
Súd má za to, že výška zabezpečovanej pohľadávky spolu s príslušenstvom uvedená v Zmluve
o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 04.01.2012 a hodnota predmetu Zmluvy o zriadení záložného
práva sú v nevyváženom pomere, nakoľko hodnota predmetu Zmluvy o zriadení záložného práva je
neporovnateľne vyššia ako je celková výška zabezpečovanej pohľadávky s príslušenstvom. Takéto
dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

Súd uvádza, že predmetná Zmluva o zriadení záložného práva nerešpektuje požiadavku vyváženosti
vzájomného vzťahu medzi predmetom Zmluvy o úvere a predmetom Zmluvy o zriadení záložného práva,
ako na to správne poukázal správny orgán v napadnutom rozhodnutí.

Súd ďalej uvádza, že predmetná Zmluva o úvere obsahuje taktiež niekoľko neprijateľných podmienok, a
to dohodnuté úroky z omeškania vo výške 0,25 % denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných
celkových nákladov od omeškania až do zaplatenia v zmysle platných všeobecných podmienok Zmluvy
o úvere. Vzhľadom na skutočnosť, že sa nejedná o obchodno-právny vzťah, účastníkmi dohodnutý úrok
z omeškania vo výške 91,25 % ročne je v rozpore s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj s
dobrými mravmi. Súd považuje za neprimerane vysokú aj odplatu za poskytnutie úveru povinnej, nakoľko
povinnej bol poskytnutý úver vo výške XXX eur s poplatkom vo výške XXX eur.

Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako
vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.



O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak,
že navrhovateľovi, ktorý nemal v konaní úspech, právo na náhradu trov konania nepriznal. Odporca a
účastník konania si právo na náhradu trov konania neuplatnili.

Neúspešnému navrhovateľovi vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v
spojení s § 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov, a preto mu súd uložil uhradiť súdny poplatok v sume 35 eur určený
podľa položky č. 10e/ Sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho    doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.