Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/132/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200820 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7013200820.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Juraja Tymka, v právnej veci žalobcu Centrum ekologických informácií, Suché Mýto 19, Bratislava, zast. Advokátskou kanceláriou Bardač, s.r.o.,Búdková 4, Bratislava, za ktorú koná advokát a konateľ Mgr. Róbert Bardač, proti žalovanému starostke Obce Kalša, 044 18 Kalša č. 128, zast. splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Gabrielou Hertnekiovou, S. E. J., I. XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 06.05.2013, takto r o z h o d o l : Podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. z r u š u j e fiktívne rozhodnutie žalovaného zo dňa 06.05.2013, ako aj fiktívne rozhodnutie starostu Obecného úradu Kalša zo dňa 02.04.2013 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobou zo dňa 29.05.2013 podanou elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom dňa 06.06.2013 sa žalobca domáhal zrušenia prvostupňového fiktívneho rozhodnutia Obce Kalša, doručeného žalobcovi dňa 08.04.2013, ako aj odvolacieho fiktívneho rozhodnutia žalovaného, doručeného žalobcovi dňa 07.05.2013 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca žiadosťou zo dňa 21.01.2013 podanou elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom dňa 22.03.2013 žiadal v elektronickej podobe sprístupniť nasledujúce informácie: - údaj o počte obyvateľov obce k 31. decembru 2011 a 31. decembru 2012, - rozloha obce, - počet a zoznam území chránených Ramsarským dohovorom o mokradiach a území zaradených do sústavy chránených území NATURA 2000 nachádzajúcich sa na území obce (v členení na osobitné chránené územia - Special Protection Areas a osobitné územia ochrany - Special Areas of Conservation). Odvolaním zo dňa 17.04.2013 podaným elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom dňa 20.04.2013 sa žalobca dožadoval, aby starostka povinnej osoby napadnuté fiktívne rozhodnutie, k vydaniu ktorého došlo v zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. zrušila a vec vrátila povinnej osobe na nové prejednanie a rozhodnutie. Tvrdil, že ani jedna z informácií, ktorých sprístupnenia sa domáhal, nespadá do rámca informácií, ku ktorým môže povinná osoba v zmysle § 8 až § 12 zákona č. 211/2000 Z. z. obmedziť prístup k informáciám, pričom povinná osoba touto informáciou disponuje. Žalovaný o odvolaní žalobcu zo dňa 17.04.2013 nerozhodoval. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia prvostupňového fiktívneho rozhodnutia žalovaného, ktoré mu bolo doručené dňa 08.04.2013, ako aj odvolacieho fiktívneho rozhodnutia žalovaného, ktoré mu bolo doručené dňa 07.05.2013 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Uviedol, že požiadal žalovaného e-mailom zaslaným dňa 22.03.2013 o sprístupnenie viacerých informácií, ktoré má žalovaný k dispozícii v súlade s § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. v spojení s § 19 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov a pre vylúčenie pochybností bola táto e-mailom zaslaná žiadosť podpísaná zaručeným elektronickým podpisom. Žalovaný mu v stanovenej lehote 8 pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti dňa 22.03.2013, t.j. najneskôr do 05.04.2013, požadované informácie nesprístupnil a ani nevydal rozhodnutie o odmietnutí prístupu k informáciám. Preto v súlade s ustanovením § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. došlo k vydaniu fiktívneho prvostupňového rozhodnutia žalovaného. K doručeniu tohto rozhodnutia došlo dňa 08.04.2013. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu nebolo žalovaným ako odvolacím orgánom rozhodnuté v lehote 15 dní od doručenia odvolania. Preto sa má podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. za to, že žalovaný vydal fiktívne rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Za deň doručenia tohto napadnutého rozhodnutia sa považuje deň 07.05.2013. Žalobca vytýkal žalovanému nesprávne právne posúdenie veci, pretože v zmysle § 3 zákona č. 211/2000 Z. z. má právo na prístup k informáciám, ktoré má žalovaný k dispozícii, pričom požadované informácie nespadajú do rámca § 8 až 11 zákona č. 211/2000 Z. z., teda do okruhu informácií, ku ktorým možno prístup obmedziť. Žalovanému ďalej vytýkal nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Ak žalovaný bol toho názoru, že je daný dôvod pre odmietnutie prístupu k informáciám požadovaným v žiadosti, mal o tom vydať zákonom ustanoveným spôsobom rozhodnutie, ktoré by obsahovalo odôvodnenie podľa § 47 ods. 1 zákona o správnom konaní umožňujúce žalobcovi oboznámiť sa s dôvodmi pre odmietnutie prístupu k informáciám. To sa však nestalo, pretože došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia podľa § 18 ods. 3, resp. § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.. Takéto rozhodnutie v celom rozsahu je nepreskúmateľné. V tomto smere poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sži/3/2011 z 03.05.2011, podľa ktorého fiktívne rozhodnutie je už svojou povahou nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 29.07.2013 navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako neodôvodnenú. Citoval ustanovenie § 14 ods. 1, § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., § 19 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb., § 2 písm. y/, p/ zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 3 ods. 6 písm. e/ zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Konštatoval, že žalobca nesprávne aplikuje ustanovenie § 19 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. na vzťahy upravené zákonom č. 211/2000 Z. z. v § 14 ods. 1. Ďalej uviedol, že žalobca nesprávne interpretuje zverejnené e-mailové adresy obcí ako adresy elektronickej podateľne, pričom nerešpektuje právnu úpravu explicitne upravujúcu legálnu definíciu technického zariadenia a verejný zoznam, ktorý je evidenciou tých adries, ktoré sú elektronickými podateľňami. Konštatoval, že právne následky tejto dezinterpretácie právnych predpisov sú, že žiadosť nebola doručená v súlade s § 14 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., nakoľko nebola doručená technicky vykonateľným spôsobom. Súvisiacim následkom je, že nemohlo dôjsť k plynutiu lehoty na vybavenie žiadosti, ani k fiktívnemu rozhodnutiu v zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.. Žalovaný ďalej poukázal na vyjadrenie ZMOS-u k rozsahu a spôsobu distribúcie žiadosti žiadateľa a uviedol, že žiadateľom požadované informácie sú verejne dostupné a navyše obec nie je tvorcom uvedených informácií (nevznikli pri výkone ich správy). Podľa názoru žalovaného obsahom ústavného práva podľa článku 26 Ústavy Slovenskej republiky je sloboda vyhľadávania, prijímania, rozširovania ideí a informácií. Žalobca aplikujúc zákon č. 211/2000 Z. z. interpretoval slobodu vyhľadávania tak, že ako vyhľadávací nástroj použil orgán miestnej územnej samosprávy. Mal za to, že ani v takýchto situáciách nedochádza k zásahu do slobody vyhľadávania informácií na strane žalobcu ako Ústavou SR chráneného záujmu. Vyjadril obavu, že podobnými konaniami môže dochádzať k zneužitiu subjektívnych práv. Domnieva sa, že žalobca zastúpený advokátskou kanceláriou, mohol a mal mať informáciu o existencii právnych predpisov upravujúcich použitie ZEP v komunikácii s orgánmi verejnej moci, ako aj o ich obsahu. Podanie žaloby voči niekoľko 100 subjektom s predpokladanými trovami právneho zastúpenia 270 eur, môže navádzať k identifikovaniu možného motívu podania žiadosti technicky nevykonateľným spôsobom. Žalovaný k písomnému vyjadreniu pripojil oznámenie Obce Kalša č.j. 2/2013 zo dňa 02.04.2013 adresované Centru CEI, v zmysle ktorého z vyššie uvedených dôvodov sa jeho žiadosť zo dňa 22.03.2013 odkladá. Žalobca podaním zo dňa 05.09.2013 reagoval na vyjadrenie žalovaného. Uviedol, že podľa § 19 ods. 1 zákona o správnom konaní je jedným zo zákonom prípustných a rovnocenných spôsobov, akým je možné urobiť podanie, aj podanie podpísané zaručeným elektronickým podpisom vo formáte *.zep.. Táto právna úprava je účinná už viac ako 11 rokov. Ďalej uviedol, že žalovaný ani nemusel mať automatizovanú elektronickú podateľňu, pretože na overenie elektronického podpisu stačia prostriedky - softvérové produkty, ktoré sú v celkovom počte 18 uverejnené na webovom sídle národného bezpečnostného úradu, pričom niektoré z nich sú voľne a bezplatne prístupné na internete. Ďalej poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR (nález sp. zn. III. ÚS/7/07 z 20.12.2007 a nález II. ÚS/150/08 z 24.06.2008), podľa ktorej dotknuté štátne orgány sú povinné prijímať podania v elektronickej forme podpísané zaručeným elektronickým podpisom a v záujme toho si vytvoriť technické podmienky na ich prijímanie. K vyjadreniu ZMOS-u, na ktoré žalovaný poukázal na podporu svojich argumentov uviedol, že žiadosť o sprístupnenie požadovaných informácií bola podaná v súlade s platnými zákonmi Slovenskej republiky. Odmieta tvrdenia, že jeho konaním môže dochádzať k zneužitiu subjektívnych práv, nakoľko má za to, že právo na slobodný prístup k informáciám garantuje všetkým občanom jednak Ústava Slovenskej republiky v článku 26 a jednak zákon č. 211/2000 Z. z.. Skutočnosť, že sa obrátil na viaceré osoby povinné podľa zákona č. 211/2000 Z. z. nemá žiaden vplyv na protiprávnu nečinnosť žalovaného, resp. nespôsobuje vyvinenie sa spod zákonných povinností vyplývajúcich žalovanému zo zákona č. 211/2000 Z. z. a zákona č. 71/1967 Zb.. Na záver vyjadrenia žalobca uviedol, že bez ohľadu na to, že sprístupňovanie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. je zákonnou povinnosťou žalovaného a žalovaný ako povinná osoba nemôže odmietnuť prístup k informáciám len preto, že mu tým vznikajú náklady, ale môže ich odmietnuť výlučne zo zákonom stanovených dôvodov (§ 8 až § 12). Konštatoval, že žalovaný však môže požadovať úhradu materiálnych nákladov v spojení so sprístupnením informácií, v danom prípade však nič také zo strany žalovaného požadované nebolo. Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. po oboznámení sa s vyjadrením žalovaného k podanej žalobe a žalobou s prílohami dospel na pojednávaní konanom dňa 11.09.2013 k záveru, že žaloba je dôvodná. Na pojednávaní súdu dňa 11. septembra 2013 právny zástupca žalobcu v celom rozsahu zotrval na podanej žalobe. Poukázal na to, že aj keď požadované informácie sú uverejnené na webových stránkach, žalobca ich potreboval v autentickej podobe, a preto mu nepostačovali tieto informácie, ktoré boli uverejnené na internete. Zároveň uviedol, že výzva, resp. oznámenie o tom, že vec bola odložená, pretože požiadavka nebola doručená v čitateľnej podobe, bola doručená žalobcovi priamo i napriek tomu, že mal právneho zástupcu, ktorý bol oprávnený ho v tejto veci zastupovať. K účelu využitia predmetných informácií uviedol, že tento účel mu nie je známy, pretože nie je členom občianskeho združenia, ktoré zastupuje. Zástupkyňa žalovaného v celom rozsahu zotrvala na písomnom vyjadrení zo dňa 29.07.2013 a zároveň poukázala na to, že v danom prípade, žalovaný nemohol požiadať o platbu za sprístupnenie informácie, keďže táto žiadosť bola doručovaná žalovanému v nečitateľnej forme. Konštatovala, že pokiaľ žalobca potreboval autentické informácie v autentickej podobe, tieto sú uverejnené na webových stránkach, ktoré boli špecifikované aj v ich písomnom vyjadrení. Žalobca predložil súdu svoju žiadosť o sprístupnenie informácií zo dňa 21.01.2013, ktorú podľa rozdeľovníka zaslal okrem iného aj na e-mailovú adresu: [email protected] dňa 22.03.2013 a odvolanie zo dňa 17.04.2013, ktoré zaslal na tú istú e-mailovú adresu. Elektronické podania boli podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Podľa § 2 ods.1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii (§ 3 ods.1 zákona č. o slobode informácií). Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje (§ 3 ods. 3 citovaného zákona). Žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu (najneskôr do 8 pracovných dní odo dňa podania žiadosti - § 17 ods.1 zákona). Ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie, či nevydala rozhodnutie ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 18 ods. 3 zákona o slobode informácií). O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto doručenia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia (§ 19 ods. 2,3 citovaného zákona). Podľa § 22 ods.1 citovaného zákona ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní (odkaz pod čiarou č. 28; zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní - Správny poriadok). Podľa § 47 ods.1 zákona o správnom konaní rozhodnutie správneho orgánu musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade) s obsahovými náležitosťami uvedenými v ods. 2 až 4 tohto ustanovenia ako aj formálne náležitosti v zmysle ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia. Podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice. alebo elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona (§ 19 ods.1 zákona o správnom konaní). Zákon o slobode informácií v ustanovení § 2 ods. 1 za povinnú osobu označuje aj obec. Zo znenia ustanovenia § 19 ods. 2 zákona o slobode informácií vyplýva, že ako prvostupňový orgán na podanie informácie v prípade, ak je povinnou osobou obec, je stanovený obecný úrad, ktorému toto ustanovenie zveruje rozhodovanie ako prvostupňovému orgánu. O odvolaní proti jeho rozhodnutiu ako druhostupňový správny orgán rozhoduje starosta obce. Žalobca v podanej žalobe ako za žalovaného označil Obec Kalša, pričom fiktívne rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa (obecného úradu), ako aj rozhodnutie žalovaného ako druhostupňového správneho orgánu (starostku obce) označuje ako fiktívne rozhodnutia žalovaného, t.j. Obce Kalša. S prihliadnutím na predchádzajúcu argumentáciu súdu za žalovaného je potrebné považovať starostku Obce Kalša. V tomto smere súd poukazuje aj na právne názory vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. 2 Sži/2/2010 zo dňa 11.08.2010: „Podľa § 250 ods. 4 O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni. Podľa názoru odvolacieho súdu § 250 ods. 4 O.s.p. má kogentný charakter a ide o špeciálnu právnu úpravu účastníkov v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p.. Napriek tomu, že toto konanie je dôsledne ovládané dispozičnou zásadou, z čoho vyplýva, že súd nemôže preskúmavať správne rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzeným, ide o zásadu index neat petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p. a súd musí túto zásadu aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť napadnutého rozhodnutia, nesprávne označenie žalovaného správneho orgánu nebráni súdu, aby konal so správne identifikovaným žalovaným, pokiaľ táto skutočnosť vyplýva zo samotnej žaloby a aby žalovaný správny orgán bol aj správne označený v písomnom vyhotovení rozhodnutia súdu. Nesprávne, resp. neúplné označenie žalovaného správneho orgánu nemôže mať za následok zamietnutie žaloby pre nedostatok pasívnej legitimácie na strane správneho orgánu, pokiaľ žaloba obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti (§ 249 ods. 2 0.s.p.), t.j. najmä označenie rozhodnutia správneho orgánu, ktoré napadá, pretože správne, resp. úplné označenie žalovaného správneho orgánu vyplýva z takto označeného rozhodnutia. Je pravda, že je predovšetkým povinnosťou žalobcu správne označiť žalovaný správny orgán, rozhodnutie ktorého žalobou napadá. Pri povinnom právnom zastúpení advokátom je odôvodnený predpoklad, že identifikácia správneho orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, nemôže spôsobovať problém, a to ani v prípade tzv. fiktívneho rozhodnutia podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií“. Podľa § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a z ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. povinnosťou správneho orgánu s poukázaním na toto zákonné ustanovenie je zaoberať sa pri odôvodnení rozhodnutia všetkými skutkovými okolnosťami, vykonanými dôkazmi, vyvodí z týchto dôkazov skutkové a právne zistenia a potom voľným správnym uvážením pri rešpektovaní zmyslu a účelu zákona a medzi, ktoré zákon stanoví, dospieť pri dodržiavaní logického výkladu k rozhodnutiu. Žalovaný ako odvolací orgán odvolaní nerozhodol do 15 dní od jeho doručenia, a preto nastala fikcia vydania rozhodnutia odvolacieho orgánu, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie potvrdené (§ 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.). Ustanovenie § 19 ods. 3 citovaného zákona je potrebné vykladať tak, že nezbavuje správny orgán povinnosti riadne vykonať odvolacie konanie a rozhodnutie náležite odôvodniť, čím je všeobecne vo fiktívnom rozhodnutí naplnený nedostatok jeho preskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti pre nedostatok dôvodov, keďže nemá obsahové a formálne náležitosti v zmysle § 47 zákona o správnom konaní. Pokiaľ rozhodnutie správneho orgánu neobsahuje odôvodnenie (fiktívne rozhodnutie žalovaného, pretože nebolo vydané v písomnej podobe, ho ani obsahovať nemohlo) je nutné ho kvalifikovať ako nepreskúmateľné pre absolútny nedostatok dôvodov. Judikatúra súdov kvalifikuje fiktívne rozhodnutie ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov už z jeho povahy (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sži/3/2011 zo dňa 03.05.2011). Podľa § 19 ods. 1 zákona o správnom konaní podanie, vrátane návrhu na začatie konania, možno urobiť viacerými formami. Jednou z foriem, ako možno uskutočniť procesný úkon voči správnemu orgánu - podanie je aj písomná forma vykonaná elektronickými prostriedkami so súčasným podpísaním podania zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona. Všetky tieto zákonné formy podania sú rovnocenné a je vecou účastníka konania alebo inej osoby uskutočňujúcej procesný úkon, akú formu podania si zvolí. Preto žalobcovi nemožno vytýkať voľbu formy podania elektronickými prostriedkami, ktoré je podpísané zaručeným elektronickým podpisom, a to ani za situácie, keď žalovaný nedisponoval elektronickou podateľňou ani programovým vybavením, ktoré by mu umožnilo oboznámiť sa s obsahom e-mailových podaní podpísaných zaručeným elektronickým podpisom. Preto nemožno súhlasiť s právnym názorom žalovaného, že žalovaný sa nemohol oboznámiť s obsahom elektronických podaní žalobcu (žiadosť o sprístupnenie informácií a odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu o tejto žiadosti), a preto podľa žalovaného nemohlo dôjsť ani k začatiu správneho konania o sprístupnenie informácií žalobcovi. K začatiu správneho konania došlo doručením podania žalobcu Obci Kalša ako povinnej osobe v zmysle § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií. Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní sú správne orgány viazané právnym názorom súdu (§ 250j ods.7 O.s.p.). Úspešnému žalobcovi súd nepriznal náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 250k ods. 1 tretia veta O.s.p.). Dôvody hodné osobitného zreteľa súd videl v tom, že všetky žalobcom požadované informácie sú voľne dostupné na webových sídlach inštitúcií, ktoré podľa všeobecne známych skutočností disponujú týmito informáciami. Na webovom sídle Slovenského štatistického úradu sú k dispozícii nielen údaje o počte obyvateľov obce a o rozlohe obce Kalša, ale aj ďalšie geografické a demografické údaje. Údaje o mokradiach chránených Ramsárskym dohovorom sú k dispozícii na webovom sídle Slovenskej agentúry životného prostredia ako odbornej organizácie Ministerstva životného prostredia SR (webové sídlo: www.sazp.sk). Na webovom sídle Slovenskej agentúry životného prostredia sú uvedené medzinárodne významné mokrade SR podľa Ramsárskeho dohovoru (dohovor o mokradiach majúcich medzinárodný význam predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva podpísaný v Ramsare (Irán) 02.02.1971, oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR o pristúpení k dohovoru publikované pod č. 396/1990 Zb.). Na tomto webovom sídle sa nachádza zoznam 14 mokradí zaradených do svetového zoznamu mokradí medzinárodného významu, ďalej je tam uvedená plocha mokradí, a v ktorých okresoch sa jednotlivé mokrade nachádzajú. Do tohto zoznamu nie sú zaradené žiadne mokrade, ktoré by sa nachádzali v okrese Košice - okolie, do ktorého administratívne spadá Obec Kalša. Preto bolo zbytočné žiadať Obec Kalša o poskytnutie informácie o počte a zoznamu území chránených týmto dohovorom, ktoré by sa nachádzali na území obce. Žalobca ďalej žiadal sprístupnenie informácie o počte a zoznamu území zaradených do sústavy chránených území NATURA 2000 s členením na osobitne chránené územia a osobitné územia ochrany. NATURA 2000 je názov sústavy chránených území členských krajín Európskej únie. Jej základom sú dve právne normy EÚ - Smernica Rady ES č. 79/409/EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov, tzv. Smernica o vtákoch; v národnej legislatíve chránené vtáčie územia a Smernica Rady ES č. 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín, tzv. Smernica o biotopoch; v národnej legislatíve územia európskeho významu. Údaje o chránených územiach SR sú k dispozícii na webovom sídle Štátnej ochrany prírody SR (www.sopsr.sk). Na webovom sídle Štátnej ochrany prírody SR je prehľad vyhlásených chránených vtačích území, ktoré sú vyhlasované vyhláškou Ministerstva životného prostredia SR v Zbierke zákonov ako všeobecne záväznými právnymi predpismi. Vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR, ktorými sú vyhlasované chránené vtáčie územia obsahujú lokalizáciu chráneného vtáčieho územia podľa okresov a katastrálnych území, podľa parciel jednotlivých katastrálnych území a obsahujú aj presný popis priebehu vonkajšej hranice chráneného vtáčieho územia. Podľa § 2 zákona NR SR č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov SR o všetkom, čo bol v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná. Preto podľa názoru súdu je neprimerané požadovať poskytnutie informácie, ktorá je obsahom všeobecne záväzných právnych predpisov. Zoznam osobitných území ochrany, resp. území európskeho významu je obsahom výnosu Ministerstva životného prostredia SR č. 3/2004-5.1. Z uvedeného vyplýva, že žalobca mal možnosť získať požadované informácie ďaleko jednoduchším spôsobom, než ktorým postupoval a v dôsledku nedostatočného technického vybavenia žalovaného by nebol nútený uplatňovať svoje právo na informácie v súdnom konaní, ktorého predmetom bol prieskum fiktívneho rozhodnutia žalovaného. K tomu súd ešte dodáva, že žalobca v roku 2013 podal na Krajskom súde v Košiciach celkom 81 žalôb, ktorými sa dožaduje preskúmania zákonnosti fiktívnych rozhodnutí starostov obcí (mestských častí mesta Košice). Nemožno súhlasiť so žalobcom, že mal záujem o informácie a tieto sa snažil získať v autentickej podobe priamo od žalovaného a nie sprostredkovane. Podľa názoru súdu rovnako autentický je údaj o rozlohe obce (týka sa to aj ďalších údajov, ktoré boli predmetom žiadosti o poskytnutie informácií) nachádzajúci sa na webovom sídle Slovenského štatistického úradu, ako údaj o rozlohe obce, ktorý by žalobcovi poskytla samotná obec. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.