Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/132/2013 z 10. 9. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 10. septembra 2013, sp. zn. 7S/132/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7013200820.2 Krajský súd Košice | 7S/132/2013 | ECLI:SK:KSKE:2013:7013200820.2 | 2013-09-10 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, predpis č. 70/1967 Zb., OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/71272c86-5b41-42ed-8878-80db28c00b61 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7013200820.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/132/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200820
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7013200820.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov
senátu JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Juraja Tymka, v právnej veci žalobcu Centrum ekologických
informácií, Suché Mýto 19, Bratislava, zast. Advokátskou kanceláriou Bardač, s.r.o.,Búdková 4,
Bratislava, za ktorú koná advokát a konateľ Mgr. Róbert Bardač, proti žalovanému starostke Obce Kalša,
044 18 Kalša č. 128, zast. splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Gabrielou Hertnekiovou, S. E. J., I. XXX,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 06.05.2013, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. z r u š u j e fiktívne rozhodnutie žalovaného zo dňa 06.05.2013, ako
aj fiktívne rozhodnutie starostu Obecného úradu Kalša zo dňa 02.04.2013 a vec v r a c i a žalovanému
na ďalšie konanie.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 29.05.2013 podanou elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom dňa
06.06.2013 sa žalobca domáhal zrušenia prvostupňového fiktívneho rozhodnutia Obce Kalša,
doručeného žalobcovi dňa 08.04.2013, ako aj odvolacieho fiktívneho rozhodnutia žalovaného,
doručeného žalobcovi dňa 07.05.2013 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca žiadosťou zo dňa 21.01.2013 podanou elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom dňa
22.03.2013 žiadal v elektronickej podobe sprístupniť nasledujúce informácie:

- údaj o počte obyvateľov obce k 31. decembru 2011 a 31. decembru 2012,
- rozloha obce,
- počet a zoznam území chránených Ramsarským dohovorom o mokradiach a území zaradených do
sústavy chránených území NATURA 2000 nachádzajúcich sa na území obce (v členení na osobitné
chránené územia - Special Protection Areas a
osobitné územia ochrany - Special Areas of Conservation).

Odvolaním zo dňa 17.04.2013 podaným elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom dňa
20.04.2013 sa žalobca dožadoval, aby starostka povinnej osoby napadnuté fiktívne rozhodnutie, k
vydaniu ktorého došlo v zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. zrušila a vec vrátila povinnej osobe
na nové prejednanie a rozhodnutie. Tvrdil, že ani jedna z informácií, ktorých sprístupnenia sa domáhal,
nespadá do rámca informácií, ku ktorým môže povinná osoba v zmysle § 8 až § 12 zákona č. 211/2000
Z. z. obmedziť prístup k informáciám, pričom povinná osoba touto informáciou disponuje.

Žalovaný o odvolaní žalobcu zo dňa 17.04.2013 nerozhodoval.



Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia prvostupňového fiktívneho rozhodnutia
žalovaného, ktoré mu bolo doručené dňa 08.04.2013, ako aj odvolacieho fiktívneho rozhodnutia
žalovaného, ktoré mu bolo doručené dňa 07.05.2013 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.
Uviedol, že požiadal žalovaného e-mailom zaslaným dňa 22.03.2013 o sprístupnenie viacerých
informácií, ktoré má žalovaný k dispozícii v súlade s § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. v spojení
s § 19 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších
predpisov a pre vylúčenie pochybností bola táto e-mailom zaslaná žiadosť podpísaná zaručeným
elektronickým podpisom. Žalovaný mu v stanovenej lehote 8 pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti
dňa 22.03.2013, t.j. najneskôr do 05.04.2013, požadované informácie nesprístupnil a ani nevydal
rozhodnutie o odmietnutí prístupu k informáciám. Preto v súlade s ustanovením § 18 ods. 3 zákona
č. 211/2000 Z. z. došlo k vydaniu fiktívneho prvostupňového rozhodnutia žalovaného. K doručeniu
tohto rozhodnutia došlo dňa 08.04.2013. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu nebolo
žalovaným ako odvolacím orgánom rozhodnuté v lehote 15 dní od doručenia odvolania. Preto sa má
podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. za to, že žalovaný vydal fiktívne rozhodnutie, ktorým odvolanie
žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Za deň doručenia tohto napadnutého rozhodnutia
sa považuje deň 07.05.2013.

Žalobca vytýkal žalovanému nesprávne právne posúdenie veci, pretože v zmysle § 3 zákona č.
211/2000 Z. z. má právo na prístup k informáciám, ktoré má žalovaný k dispozícii, pričom požadované
informácie nespadajú do rámca § 8 až 11 zákona č. 211/2000 Z. z., teda do okruhu informácií, ku
ktorým možno prístup obmedziť. Žalovanému ďalej vytýkal nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia pre
nedostatok dôvodov. Ak žalovaný bol toho názoru, že je daný dôvod pre odmietnutie prístupu k
informáciám požadovaným v žiadosti, mal o tom vydať zákonom ustanoveným spôsobom rozhodnutie,
ktoré by obsahovalo odôvodnenie podľa § 47 ods. 1 zákona o správnom konaní umožňujúce žalobcovi
oboznámiť sa s dôvodmi pre odmietnutie prístupu k informáciám. To sa však nestalo, pretože došlo k
vydaniu fiktívneho rozhodnutia podľa § 18 ods. 3, resp. § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.. Takéto
rozhodnutie v celom rozsahu je nepreskúmateľné. V tomto smere poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Sži/3/2011 z 03.05.2011, podľa ktorého fiktívne rozhodnutie je už svojou povahou
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p..

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 29.07.2013 navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako
neodôvodnenú. Citoval ustanovenie § 14 ods. 1, § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., § 19 ods.
1 zákona č. 71/1967 Zb., § 2 písm. y/, p/ zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 3 ods. 6 písm. e/ zákona č.
275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov. Konštatoval, že žalobca nesprávne aplikuje ustanovenie § 19 ods. 1
zákona č. 71/1967 Zb. na vzťahy upravené zákonom č. 211/2000 Z. z. v § 14 ods. 1. Ďalej uviedol, že
žalobca nesprávne interpretuje zverejnené e-mailové adresy obcí ako adresy elektronickej podateľne,
pričom nerešpektuje právnu úpravu explicitne upravujúcu legálnu definíciu technického zariadenia a
verejný zoznam, ktorý je evidenciou tých adries, ktoré sú elektronickými podateľňami. Konštatoval, že
právne následky tejto dezinterpretácie právnych predpisov sú, že žiadosť nebola doručená v súlade s
§ 14 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., nakoľko nebola doručená technicky vykonateľným spôsobom.
Súvisiacim následkom je, že nemohlo dôjsť k plynutiu lehoty na vybavenie žiadosti, ani k fiktívnemu
rozhodnutiu v zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.. Žalovaný ďalej poukázal na vyjadrenie
ZMOS-u k rozsahu a spôsobu distribúcie žiadosti žiadateľa a uviedol, že žiadateľom požadované
informácie sú verejne dostupné a navyše obec nie je tvorcom uvedených informácií (nevznikli pri výkone
ich správy). Podľa názoru žalovaného obsahom ústavného práva podľa článku 26 Ústavy Slovenskej
republiky je sloboda vyhľadávania, prijímania, rozširovania ideí a informácií. Žalobca aplikujúc zákon
č. 211/2000 Z. z. interpretoval slobodu vyhľadávania tak, že ako vyhľadávací nástroj použil orgán
miestnej územnej samosprávy. Mal za to, že ani v takýchto situáciách nedochádza k zásahu do
slobody vyhľadávania informácií na strane žalobcu ako Ústavou SR chráneného záujmu. Vyjadril obavu,
že podobnými konaniami môže dochádzať k zneužitiu subjektívnych práv. Domnieva sa, že žalobca
zastúpený advokátskou kanceláriou, mohol a mal mať informáciu o existencii právnych predpisov
upravujúcich použitie ZEP v komunikácii s orgánmi verejnej moci, ako aj o ich obsahu. Podanie žaloby
voči niekoľko 100 subjektom s predpokladanými trovami právneho zastúpenia 270 eur, môže navádzať
k identifikovaniu možného motívu podania žiadosti technicky nevykonateľným spôsobom. Žalovaný k



písomnému vyjadreniu pripojil oznámenie Obce Kalša č.j. 2/2013 zo dňa 02.04.2013 adresované Centru
CEI, v zmysle ktorého z vyššie uvedených dôvodov sa jeho žiadosť zo dňa 22.03.2013 odkladá.

Žalobca podaním zo dňa 05.09.2013 reagoval na vyjadrenie žalovaného. Uviedol, že podľa § 19 ods.
1 zákona o správnom konaní je jedným zo zákonom prípustných a rovnocenných spôsobov, akým je
možné urobiť podanie, aj podanie podpísané zaručeným elektronickým podpisom vo formáte *.zep..
Táto právna úprava je účinná už viac ako 11 rokov. Ďalej uviedol, že žalovaný ani nemusel mať
automatizovanú elektronickú podateľňu, pretože na overenie elektronického podpisu stačia prostriedky
- softvérové produkty, ktoré sú v celkovom počte 18 uverejnené na webovom sídle národného
bezpečnostného úradu, pričom niektoré z nich sú voľne a bezplatne prístupné na internete. Ďalej
poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR (nález sp. zn. III. ÚS/7/07 z 20.12.2007 a nález II. ÚS/150/08
z 24.06.2008), podľa ktorej dotknuté štátne orgány sú povinné prijímať podania v elektronickej forme
podpísané zaručeným elektronickým podpisom a v záujme toho si vytvoriť technické podmienky na ich
prijímanie. K vyjadreniu ZMOS-u, na ktoré žalovaný poukázal na podporu svojich argumentov uviedol, že
žiadosť o sprístupnenie požadovaných informácií bola podaná v súlade s platnými zákonmi Slovenskej
republiky. Odmieta tvrdenia, že jeho konaním môže dochádzať k zneužitiu subjektívnych práv, nakoľko
má za to, že právo na slobodný prístup k informáciám garantuje všetkým občanom jednak Ústava
Slovenskej republiky v článku 26 a jednak zákon č. 211/2000 Z. z.. Skutočnosť, že sa obrátil na viaceré
osoby povinné podľa zákona č. 211/2000 Z. z. nemá žiaden vplyv na protiprávnu nečinnosť žalovaného,
resp. nespôsobuje vyvinenie sa spod zákonných povinností vyplývajúcich žalovanému zo zákona č.
211/2000 Z. z. a zákona č. 71/1967 Zb.. Na záver vyjadrenia žalobca uviedol, že bez ohľadu na to,
že sprístupňovanie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. je zákonnou povinnosťou žalovaného a
žalovaný ako povinná osoba nemôže odmietnuť prístup k informáciám len preto, že mu tým vznikajú
náklady, ale môže ich odmietnuť výlučne zo zákonom stanovených dôvodov (§ 8 až § 12). Konštatoval,
že žalovaný však môže požadovať úhradu materiálnych nákladov v spojení so sprístupnením informácií,
v danom prípade však nič také zo strany žalovaného požadované nebolo.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. po oboznámení sa s vyjadrením žalovaného k podanej žalobe
a žalobou s prílohami dospel na pojednávaní konanom dňa 11.09.2013 k záveru, že žaloba je dôvodná.

Na pojednávaní súdu dňa 11. septembra 2013 právny zástupca žalobcu v celom rozsahu zotrval
na podanej žalobe. Poukázal na to, že aj keď požadované informácie sú uverejnené na webových
stránkach, žalobca ich potreboval v autentickej podobe, a preto mu nepostačovali tieto informácie, ktoré
boli uverejnené na internete. Zároveň uviedol, že výzva, resp. oznámenie o tom, že vec bola odložená,
pretože požiadavka nebola doručená v čitateľnej podobe, bola doručená žalobcovi priamo i napriek
tomu, že mal právneho zástupcu, ktorý bol oprávnený ho v tejto veci zastupovať. K účelu využitia
predmetných informácií uviedol, že tento účel mu nie je známy, pretože nie je členom občianskeho
združenia, ktoré zastupuje.

Zástupkyňa žalovaného v celom rozsahu zotrvala na písomnom vyjadrení zo dňa 29.07.2013 a zároveň
poukázala na to, že v danom prípade, žalovaný nemohol požiadať o platbu za sprístupnenie informácie,
keďže táto žiadosť bola doručovaná žalovanému v nečitateľnej forme. Konštatovala, že pokiaľ žalobca
potreboval autentické informácie v autentickej podobe, tieto sú uverejnené na webových stránkach, ktoré
boli špecifikované aj v ich písomnom vyjadrení.

Žalobca predložil súdu svoju žiadosť o sprístupnenie informácií zo dňa 21.01.2013, ktorú podľa
rozdeľovníka zaslal okrem iného aj na e-mailovú adresu: obecnyuradkalsa@mail.t-com.sk dňa
22.03.2013 a odvolanie zo dňa 17.04.2013, ktoré zaslal na tú istú e-mailovú adresu. Elektronické
podania boli podpísané zaručeným elektronickým podpisom.

Podľa § 2 ods.1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám osobami povinnými podľa
tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické
osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii (§ 3 ods.1 zákona č.
o slobode informácií).



Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa
informácia požaduje (§ 3 ods. 3 citovaného zákona).

Žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu (najneskôr do 8
pracovných dní odo dňa podania žiadosti - § 17 ods.1 zákona). Ak povinná osoba v lehote na vybavenie
žiadosti neposkytla informácie, či nevydala rozhodnutie ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa,
že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto
prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 18 ods. 3 zákona o slobode
informácií).

O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla
alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce
(primátor). Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou.
Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie
zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto doručenia sa považuje druhý deň po
uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia (§ 19 ods. 2,3 citovaného zákona).

Podľa § 22 ods.1 citovaného zákona ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie
podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní (odkaz pod čiarou č. 28; zákon č. 71/1967
Zb. o správnom konaní - Správny poriadok).

Podľa § 47 ods.1 zákona o správnom konaní rozhodnutie správneho orgánu musí obsahovať výrok,
odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade) s obsahovými náležitosťami uvedenými v ods. 2 až 4
tohto ustanovenia ako aj formálne náležitosti v zmysle ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia.

Podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice. alebo elektronickými prostriedkami podpísané
zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona (§ 19 ods.1 zákona o správnom konaní).

Zákon o slobode informácií v ustanovení § 2 ods. 1 za povinnú osobu označuje aj obec. Zo znenia
ustanovenia § 19 ods. 2 zákona o slobode informácií vyplýva, že ako prvostupňový orgán na
podanie informácie v prípade, ak je povinnou osobou obec, je stanovený obecný úrad, ktorému toto
ustanovenie zveruje rozhodovanie ako prvostupňovému orgánu. O odvolaní proti jeho rozhodnutiu ako
druhostupňový správny orgán rozhoduje starosta obce. Žalobca v podanej žalobe ako za žalovaného
označil Obec Kalša, pričom fiktívne rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa (obecného úradu),
ako aj rozhodnutie žalovaného ako druhostupňového správneho orgánu (starostku obce) označuje ako
fiktívne rozhodnutia žalovaného, t.j. Obce Kalša.

S prihliadnutím na predchádzajúcu argumentáciu súdu za žalovaného je potrebné považovať starostku
Obce Kalša. V tomto smere súd poukazuje aj na právne názory vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu
SR č. k. 2 Sži/2/2010 zo dňa 11.08.2010:

„Podľa § 250 ods. 4 O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným
správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni.

Podľa názoru odvolacieho súdu § 250 ods. 4 O.s.p. má kogentný charakter a ide o špeciálnu právnu
úpravu účastníkov v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p.. Napriek tomu, že toto konanie
je dôsledne ovládané dispozičnou zásadou, z čoho vyplýva, že súd nemôže preskúmavať správne
rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzeným, ide o zásadu index neat petita partium (sudca
nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p. a súd musí túto
zásadu aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť
napadnutého rozhodnutia, nesprávne označenie žalovaného správneho orgánu nebráni súdu, aby
konal so správne identifikovaným žalovaným, pokiaľ táto skutočnosť vyplýva zo samotnej žaloby a aby
žalovaný správny orgán bol aj správne označený v písomnom vyhotovení rozhodnutia súdu.

Nesprávne, resp. neúplné označenie žalovaného správneho orgánu nemôže mať za následok
zamietnutie žaloby pre nedostatok pasívnej legitimácie na strane správneho orgánu, pokiaľ žaloba
obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti (§ 249 ods. 2 0.s.p.), t.j. najmä označenie rozhodnutia



správneho orgánu, ktoré napadá, pretože správne, resp. úplné označenie žalovaného správneho orgánu
vyplýva z takto označeného rozhodnutia.

Je pravda, že je predovšetkým povinnosťou žalobcu správne označiť žalovaný správny orgán,
rozhodnutie ktorého žalobou napadá. Pri povinnom právnom zastúpení advokátom je odôvodnený
predpoklad, že identifikácia správneho orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, nemôže spôsobovať problém,
a to ani v prípade tzv. fiktívneho rozhodnutia podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií“.

Podľa § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie,
ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov,
ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa
vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a z ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
povinnosťou správneho orgánu s poukázaním na toto zákonné ustanovenie je zaoberať sa pri
odôvodnení rozhodnutia všetkými skutkovými okolnosťami, vykonanými dôkazmi, vyvodí z týchto
dôkazov skutkové a právne zistenia a potom voľným správnym uvážením pri rešpektovaní zmyslu a
účelu zákona a medzi, ktoré zákon stanoví, dospieť pri dodržiavaní logického výkladu k rozhodnutiu.

Žalovaný ako odvolací orgán odvolaní nerozhodol do 15 dní od jeho doručenia, a preto nastala
fikcia vydania rozhodnutia odvolacieho orgánu, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie potvrdené (§ 19
ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.). Ustanovenie § 19 ods. 3 citovaného zákona je potrebné vykladať
tak, že nezbavuje správny orgán povinnosti riadne vykonať odvolacie konanie a rozhodnutie náležite
odôvodniť, čím je všeobecne vo fiktívnom rozhodnutí naplnený nedostatok jeho preskúmateľnosti a
nezrozumiteľnosti pre nedostatok dôvodov, keďže nemá obsahové a formálne náležitosti v zmysle § 47
zákona o správnom konaní. Pokiaľ rozhodnutie správneho orgánu neobsahuje odôvodnenie (fiktívne
rozhodnutie žalovaného, pretože nebolo vydané v písomnej podobe, ho ani obsahovať nemohlo) je nutné
ho kvalifikovať ako nepreskúmateľné pre absolútny nedostatok dôvodov. Judikatúra súdov kvalifikuje
fiktívne rozhodnutie ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov už z jeho povahy (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sži/3/2011 zo dňa 03.05.2011).

Podľa § 19 ods. 1 zákona o správnom konaní podanie, vrátane návrhu na začatie konania, možno
urobiť viacerými formami. Jednou z foriem, ako možno uskutočniť procesný úkon voči správnemu
orgánu - podanie je aj písomná forma vykonaná elektronickými prostriedkami so súčasným podpísaním
podania zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona. Všetky tieto zákonné formy
podania sú rovnocenné a je vecou účastníka konania alebo inej osoby uskutočňujúcej procesný úkon,
akú formu podania si zvolí. Preto žalobcovi nemožno vytýkať voľbu formy podania elektronickými
prostriedkami, ktoré je podpísané zaručeným elektronickým podpisom, a to ani za situácie, keď žalovaný
nedisponoval elektronickou podateľňou ani programovým vybavením, ktoré by mu umožnilo oboznámiť
sa s obsahom e-mailových podaní podpísaných zaručeným elektronickým podpisom. Preto nemožno
súhlasiť s právnym názorom žalovaného, že žalovaný sa nemohol oboznámiť s obsahom elektronických
podaní žalobcu (žiadosť o sprístupnenie informácií a odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu o tejto
žiadosti), a preto podľa žalovaného nemohlo dôjsť ani k začatiu správneho konania o sprístupnenie
informácií žalobcovi. K začatiu správneho konania došlo doručením podania žalobcu Obci Kalša ako
povinnej osobe v zmysle § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií.

Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie
žalovaného a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní sú správne orgány viazané
právnym názorom súdu (§ 250j ods.7 O.s.p.).

Úspešnému žalobcovi súd nepriznal náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§
250k ods. 1 tretia veta O.s.p.). Dôvody hodné osobitného zreteľa súd videl v tom, že všetky žalobcom
požadované informácie sú voľne dostupné na webových sídlach inštitúcií, ktoré podľa všeobecne
známych skutočností disponujú týmito informáciami. Na webovom sídle Slovenského štatistického
úradu sú k dispozícii nielen údaje o počte obyvateľov obce a o rozlohe obce Kalša, ale aj ďalšie
geografické a demografické údaje. Údaje o mokradiach chránených Ramsárskym dohovorom sú
k dispozícii na webovom sídle Slovenskej agentúry životného prostredia ako odbornej organizácie
Ministerstva životného prostredia SR (webové sídlo: www.sazp.sk). Na webovom sídle Slovenskej
agentúry životného prostredia sú uvedené medzinárodne významné mokrade SR podľa Ramsárskeho
dohovoru (dohovor o mokradiach majúcich medzinárodný význam predovšetkým ako biotopy vodného



vtáctva podpísaný v Ramsare (Irán) 02.02.1971, oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných
vecí ČSFR o pristúpení k dohovoru publikované pod č. 396/1990 Zb.). Na tomto webovom sídle sa
nachádza zoznam 14 mokradí zaradených do svetového zoznamu mokradí medzinárodného významu,
ďalej je tam uvedená plocha mokradí, a v ktorých okresoch sa jednotlivé mokrade nachádzajú. Do tohto
zoznamu nie sú zaradené žiadne mokrade, ktoré by sa nachádzali v okrese Košice - okolie, do ktorého
administratívne spadá Obec Kalša. Preto bolo zbytočné žiadať Obec Kalša o poskytnutie informácie o
počte a zoznamu území chránených týmto dohovorom, ktoré by sa nachádzali na území obce.

Žalobca ďalej žiadal sprístupnenie informácie o počte a zoznamu území zaradených do sústavy
chránených území NATURA 2000 s členením na osobitne chránené územia a osobitné územia ochrany.
NATURA 2000 je názov sústavy chránených území členských krajín Európskej únie. Jej základom
sú dve právne normy EÚ - Smernica Rady ES č. 79/409/EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov, tzv.
Smernica o vtákoch; v národnej legislatíve chránené vtáčie územia a Smernica Rady ES č. 92/43/EHS
o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín, tzv. Smernica o biotopoch; v
národnej legislatíve územia európskeho významu. Údaje o chránených územiach SR sú k dispozícii na
webovom sídle Štátnej ochrany prírody SR (www.sopsr.sk). Na webovom sídle Štátnej ochrany prírody
SR je prehľad vyhlásených chránených vtačích území, ktoré sú vyhlasované vyhláškou Ministerstva
životného prostredia SR v Zbierke zákonov ako všeobecne záväznými právnymi predpismi. Vyhlášky
Ministerstva životného prostredia SR, ktorými sú vyhlasované chránené vtáčie územia obsahujú
lokalizáciu chráneného vtáčieho územia podľa okresov a katastrálnych území, podľa parciel jednotlivých
katastrálnych území a obsahujú aj presný popis priebehu vonkajšej hranice chráneného vtáčieho
územia.

Podľa § 2 zákona NR SR č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov SR o všetkom, čo bol v Zbierke zákonov
uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa týka; domnienka
o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná. Preto podľa názoru
súdu je neprimerané požadovať poskytnutie informácie, ktorá je obsahom všeobecne záväzných
právnych predpisov. Zoznam osobitných území ochrany, resp. území európskeho významu je obsahom
výnosu Ministerstva životného prostredia SR č. 3/2004-5.1.

Z uvedeného vyplýva, že žalobca mal možnosť získať požadované informácie ďaleko jednoduchším
spôsobom, než ktorým postupoval a v dôsledku nedostatočného technického vybavenia žalovaného by
nebol nútený uplatňovať svoje právo na informácie v súdnom konaní, ktorého predmetom bol prieskum
fiktívneho rozhodnutia žalovaného. K tomu súd ešte dodáva, že žalobca v roku 2013 podal na Krajskom
súde v Košiciach celkom 81 žalôb, ktorými sa dožaduje preskúmania zákonnosti fiktívnych rozhodnutí
starostov obcí (mestských častí mesta Košice). Nemožno súhlasiť so žalobcom, že mal záujem o
informácie a tieto sa snažil získať v autentickej podobe priamo od žalovaného a nie sprostredkovane.
Podľa názoru súdu rovnako autentický je údaj o rozlohe obce (týka sa to aj ďalších údajov, ktoré
boli predmetom žiadosti o poskytnutie informácií) nachádzajúci sa na webovom sídle Slovenského
štatistického úradu, ako údaj o rozlohe obce, ktorý by žalobcovi poskytla samotná obec.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.