Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Banská Bystrica 4To/139/2024 6624010263 29. 01. 2025 Mgr. Ivana Datlová ECLI:SK:KSBB:2025:6624010263.5
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Datlovej a sudcov JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Ing. Miroslava Manďáka, v trestnej veci obžalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX C. C. D., stíhanej pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a § 140 písm. b) Trestného zákona, na verejnom zasadnutí konanom dňa 29. januára 2025, o odvolaní okresného prokurátora a obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. 28T/19/2024 - 460 zo dňa 03.10.2024 takto rozhodol: Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Trestného poriadku z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 28T/19/2024 - 460 zo dňa 03. 10. 2024 vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu. Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku obžalovanú A. B., nar. XX.XX.XXXX C. C. D., E. bytom F. D., G. XXX/XX, t. č. v H. I. H. J. J. odsudzuje podľa § 155 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d), ods. 5 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanú pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovanej z a m i e t a . Vo výroku o treste prepadnutia veci zostáva rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 28T/19/2024 - 460 zo dňa 03. 10. 2024 n e z m e n e n ý a vo výrokoch o vine, ochrannom opatrení a náhrade škody n e d o t k n u t ý . odôvodnenie: Rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 28T/19/2024 - 460 zo dňa 03.10.2024 bola obžalovaná A. B. uznaná za vinnú zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a § 140 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 18.11.2023 v meste F. D., v rodinnom dome K. L. G. M. XXX/XX, C. čase okolo 17.50 h. pod vplyvom alkoholu po predchádzajúcej slovnej hádke a po tom, čo do nej jej manžel J. B., nar. XX.XX.XXXX sotil, v dôsledku čoho ona spadla na zem, zobrala nôž značky J. o celkovej dĺžke 19,5 cm, s dĺžkou čepele 8,5 cm a šírkou čepele 2 cm, a v miestnosti spálne sa s nožom v pravej ruke zahnala na manžela J. B., ktorý brániac sa útoku zodvihol pravú ruku, kde ho obžalovaná jedenkrát bodla do pravého predlaktia, a následne pri úteku od nej, ako sa otočil, ho ešte jedenkrát bodla nožom do pravej zadnej strany hrudníka v oblasti pravej lopatky, v dôsledku čoho J. B. utrpel bodnoreznú ranu pravého predlaktia a penetrujúcu bodnú ranu pravej zadnej hrudnej steny s rozvojom pneumothoraxu a podkožného emfyzému – s čiastočným kolapsom pľúcneho parenchýmu pravých pľúc a preniknutím vzduchu do podkožia hrudnej steny, ktoré zranenie si vyžiadalo chirurgickú intervenciu v zmysle aplikovania hrudnej drenáže s aktívnym odsávaním na zabezpečenie opätovného rozvinutia skolabovaných pravých pľúc, pričom zranenia poškodeného si vyžiadali liečbu a práceneschopnosť v trvaní štyri týždne s obmedzeniami v obvyklom spôsobe života po dobu dvoch týždňov. Za to bola podľa § 155 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona odsúdená na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, na výkon ktorého bola podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona bol obžalovanej uložený trest prepadnutia veci, a to 1 ks nôž zn. J. s čiernobordovou rúčkou a čiernou čepeľou v dĺžke 19,5 cm. Zároveň jej bolo podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou v trvaní najviac 3 mesiace v súlade s § 74 ods. 5 Trestného zákona s následným doliečovaním ambulantnou formou maximálne 12 mesiacov a podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku bola obžalovanej uložená povinnosť nahradiť N. O., G. N., I.. K., P. vo výške 2 371,27 Eur. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote 15 dní od jeho vyhlásenia blanketné odvolanie okresný prokurátor, ktoré písomne odôvodnil podaním doručeným okresnému súdu dňa 05. 11. 2024. Z jeho obsahu vyplynulo, že smeruje v neprospech obžalovanej, čo do výroku o uloženom treste odňatia slobody, keď zvolenú výmeru tohto trestu považoval s ohľadom na povahu a závažnosť skutku, jeho následky a osobu obžalovanej za neprimerane mierny a nezodpovedajúci účelu trestu v zmysle § 33a a § 34 Trestného zákona. Poukázal na následok konania obžalovanej na zdraví poškodeného, ktorý bol v dôsledku jej aktívneho útoku hospitalizovaný na jednotke intenzívnej starostlivosti so zraneniami vyžadujúcimi si liečbu v trvaní štyroch týždňov. U poškodeného došlo k poškodeniu dôležitého orgánu - pravej časti pľúc s pneumothoraxom, ktorý si vyžiadal chirurgickú intervenciu v zmysle aplikovania hrudnej drenáže s aktívnym odsávaním na zabezpečenie opätovného rozvinutia skolabovaných pravých pľúc. Pri mierne inom smerovaní bodnutia a dostatočne dlhej čepeli mohlo dôjsť k smrti poškodeného. Poukázal aj na osobu obžalovanej a jej postoj k spáchaniu skutku, ktorý jej bol kladený za vinu, ktorá sa v prípravnom konaní a ani po podaní obžaloby - až do konania hlavného pojednávania dňa 03.10.2024 k jeho spáchaniu nepriznávala. Doposiaľ bola 4 krát postihnutá za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu a 1 krát za priestupok proti verejnému poriadku. Súdne trestaná bola 2 krát, naposledy rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 28T/4/2023 - 126 z 02. októbra 2023, právoplatným dňa 02.10.2023 za prečin krivej výpovede a krivej prísahy a za prečin šírenia poplašnej správy, a to súhrnným podmienečným trestom odňatia slobody. Doposiaľ uložené tresty odňatia slobody s poskytnutým dobrodením v podobe odkladu ich výkonu, nepôsobili na obžalovanú dostatočne prevýchovne, keď predmetný skutok spáchala v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu čo do výroku o uloženom treste odňatia slobody zrušil a vo veci rozhodol sám tak, že pre dosiahnutie účelu trestu, ochranu spoločnosti a zabránenie v ďalšej trestnej činnosti obžalovanej ako i z dôvodu individuálnej a generálnej prevencie obžalovanej uloží nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere aspoň 3 roky a 6 mesiacov. V zákonom stanovenej lehote podala blanketné odvolanie aj obžalovaná, ktorá ho prostredníctvom svojho obhajcu písomne odôvodnila podaním doručeným okresnému súdu dňa 07.11.2024. Domáhala sa zmeny napadnutého rozsudku čo do uloženého druhu trestu a jeho výmery a uloženia primeraného trestu na slobode. Argumentovala tým, že má 50 rokov, pohybuje sa len s pomocou francúzskych barlí, vo výkone väzby schudla 20 kíl a jej vážny zdravotný stav, pre ktorý má v blízkej dobe podstúpiť operáciu, vyžaduje intenzívnu lekársku starostlivosť. Doposiaľ nebola vo výkone trestu odňatia slobody, k činu sa priznala, aj ho oľutovala, pričom výkon väzby od 18. novembra 2023 je dostatočný na jej nápravu. Chce
sa starať o svoju matku umiestnenú v zariadení pre dlhodobo chorých a tiež o maloleté deti svojej dcéry, z ktorých jedno je vážne zdravotne postihnuté a ktoré boli dané do ústavnej starostlivosti. Poškodený obžalovanej odpustil, nežiadal od nej žiadnu náhradu škody a nemá voči jej návratu do domácnosti žiadne výhrady. Vyjadrila názor, že pre dosiahnutie účelu trestu jej môže byť uložený alternatívny trest aj s dlhšou skúšobnou dobou. Zaväzuje sa, že nebude požívať alkoholické nápoje a bude dodržiavať uložené obmedzenia. Spôsobom svojho života chce dokázať svoje polepšenie a to, že doterajší výkon trestu pôsobil na ňu pozitívne a v budúcnosti by sa nedopustila žiadneho protiprávneho konania. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací skôr, než začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie okresného prokurátora a obžalovanej boli podané včas, v lehote ustanovenej v § 309 ods. 1 Trestného poriadku, boli podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. a), písm., b) Trestného poriadku, pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania, ani k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Trestného poriadku. Vo veci nariadil verejné zasadnutie, ktoré vykonal v prítomnosti krajského prokurátora, obžalovanej a jej obhajcu a so súhlasom procesných strán v neprítomnosti poškodených J. B. a O., G. N., I.. Prokurátor krajskej prokuratúry sa na verejnom zasadnutí pridržiaval obsahu písomne podaného odvolania a jeho dôvodov. Navrhol, aby odvolací súd zrušil prvostupňový rozsudok vo výroku o uloženom treste odňatia slobody a rozhodujúc vo veci sám obžalovanej uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere minimálne 3 roky a 6 mesiacov. Odvolanie obžalovanej navrhol zamietnuť ako nedôvodné. Obhajca obžalovanej zotrval na písomne podaných dôvodoch odvolania. Poukázal na to, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody je krajným riešením, že už výkon väzby prispel k náprave obžalovanej a že uložený trest by nemal postihovať iné osoby. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie okresného súdu vo výroku o uloženom treste odňatia slobody a vo veci rozhodol sám tak, že obžalovanej uloží podmienečný trest odňatia slobody s dlhšou skúšobnou dobou. Odvolanie prokurátora navrhol zamietnuť ako nedôvodné. Obžalovaná vyjadrila ľútosť nad svojím konaním s tým, že chce viesť usporiadaný a dôstojný život a starať sa o svojich blízkych. Navrhla, aby jej bol uložený podmienečný trest odňatia slobody. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku; ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1, alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, pričom také chyby nezistil. Dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora bolo vo vzťahu k uloženému trestu odňatia slobody podané čiastočne dôvodne a odvolanie obžalovanej dôvodné nebolo. Primárne je nutné konštatovať, že výrok o vine obžalovanej, ktorým bola uznaná za vinnú zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona a § 140 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je vyššie uvedený, už nadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaná na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom, ktoré sa konalo dňa 03.10.2024 podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku po zákonnom poučení vyhlásila, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, pričom na následne položené otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f,) g) a h) Trestného poriadku odpovedala kladne „áno“, a preto okresný súd po príslušnom procesnom postupe podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovanej prijal s tým, že v tomto rozsahu dokazovanie nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, ochrannom opatrení a o náhrade škody a vo veci rozhodol rozsudkom. Odvolací súd na podklade podaných odvolaní preskúmal výrok o treste a zistil, že prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v zmysle § 168 ods. 1 Trestného poriadku podrobne uviedol, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Stotožnil sa s rozhodnutím prvostupňového súdu pri určení druhu trestu, avšak pri určení výmery trestu odňatia slobody dospel k odlišným záverom. Uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky vyhodnotil ako neprimerane mierny, ktorým bolo tiež porušené ustanovenie Trestného zákona, a preto rozsudok okresného súdu vo výroku o treste odňatia slobody podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Trestného poriadku zrušil ako výrok, ktorým bolo porušené ustanovenie Trestného zákona a uložený trest bol neprimeraný a o treste odňatia slobody obžalovanej a spôsobe jeho výkonu rozhodol sám v súlade s § 322 ods. 3 Trestného poriadku. Podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona; kto inému úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na 4 roky až 10 rokov. Podľa § 155 ods. 2 písm. b), písm. c) Trestného zákona; odňatím slobody na 5 rokov až 12 rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe alebo z osobitného motívu. Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona; ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Podľa § 39 ods. 3 písm. d) Trestného zákona; pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako 2 roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň 5 rokov. Podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona; pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a pri trestných činoch uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako 25 rokov. A sú pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní súčasne splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa odseku 1 alebo 2, môže súd uložiť trest pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu podľa odseku 3. Pokiaľ ide o ukladanie trestu, odvolací súd v súvislosti s úvahami o druhu a výmere trestu prihliadol na všetky významné skutočnosti, ktoré sú potrebné pre správnu individualizáciu trestu, pričom vychádzal z účelu trestu. Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Odvolací súd tak, ako aj súd prvého stupňa, zobral u osoby obžalovanej okrem jej predchádzajúcich 5 priestupkových postihnutí (4 za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, 1 za priestupok proti verejnému poriadku) do úvahy existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona, teda, že sa priznala k spáchaniu trestného činu a trestný čin oľutovala a jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Trestného zákona, teda že už bola za trestný čin odsúdená, a to rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 28T/4/2022 zo dňa 02.10.2023 na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 6 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky - do 25.01.2026 pri súčasnom zrušení trestu odňatia slobody vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky – do 26.01.2025, ktorý jej bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3T/2/2023 zo dňa 09.01.2023. Pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností tak bol 1:1. Na rozdiel od okresného súdu však pri ukladaní trestu odňatia slobody zohľadnil aj vyhlásenie obžalovanej na hlavnom pojednávaní dňa 03.10.2024, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, ktoré okresný súd prijal, súc toho názoru, že jeho zohľadnenie pri úvahách o výmere trestu odňatia slobody bolo v zmysle § 39 ods. 5 Trestného zákona odôvodnené, pretože obžalovaná ním neodvolateľne prijala všetky právne účinky uznania viny. Odvolací súd sa nestotožnil ani so záverom okresného súdu, že u obžalovanej boli dané dôvody na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona spočívajúce v okolnostiach prípadu (obžalovanú k útoku vyprovokoval poškodený), či v pomeroch obžalovanej (vzájomný citový vzťah obžalovanej a poškodeného, ich vôľa žiť spolu), pretože tieto neboli takého charakteru, aby odôvodňovali mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu.
Zistený vzájomný vzťah obžalovanej a poškodeného a okolnosti prípadu z hľadiska povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, ktoré výraznejšie nevybočovali z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, odvolací súd zohľadnil pri určení výmery trestu odňatia slobody, avšak nie v rozsahu pre jeho mimoriadne zníženie. Dôvod na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona odvolací súd videl v pomeroch obžalovanej, ktorá je invalidnou dôchodkyňou, je po implantácii TEP oboch kolien, s diagnostikovanou seropozitívnou reumatiodnou artritídou IV. št. s polyartrikulárnym postihnutím, generalizovanou osteoartrózou a vertigom zmiešanej etiológie s potrebou opory. Na tvrdenia obžalovanej, že sa chce starať o svoju matku a vnúčatá neprihliadal, pretože starostlivosť o ne je aktuálne zabezpečená v príslušných sociálnych zariadeniach a prejavená vôľa obžalovanej nie je skutočným výkonom jej starostlivosti. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti a povahu a závažnosť trestného činu bol krajský súd toho názoru, že na dosiahnutie účelu trestu je potrebné na obžalovanú, okrem trestu prepadnutia veci, pôsobiť aj trestom odňatia slobody, hoci vymeraným pod dolnou hranicou zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorý považoval za primeraný a dostatočný na dosiahnutie jeho účelu. Pri úvahách o výmere trestu odňatia slobody odvolací súd v prospech obžalovanej zohľadnil vyhlásenie jej viny, ktorá umožňovala zníženie zákonom stanovenej trestnej sadzby o 1/3 (§ 39 ods. 5 Trestného zákona), teda jeho možné uloženie minimálne vo výmere 3 roky a 4 mesiace, ale aj pomery obžalovanej z hľadiska jej zhoršeného zdravotného stavu a zníženej pohyblivosti (§ 39 ods. 1 Trestného zákona) s možným minimálnym trestom odňatia slobody vo výmere 2 roky (§ 39 ods. 3, písm. d) Trestného zákona), okolnosti skutku, keď tento bol obžalovanou spáchaný v stave pod vplyvom alkoholu po vzájomnej hádke s poškodeným, ich vôľu žiť aj naďalej spolu ako aj následok konania obžalovanej na zdravotný stav poškodeného, keď napriek poškodeniu dôležitého orgánu nedošlo k poruche jeho zdravia trvajúcej dlhší čas. V jej neprospech svedčila povaha a závažnosť trestného činu ako aj skutočnosť, že pri mierne inom smerovaní útoku mohlo dôjsť k smrti poškodeného. S prihliadnutím na osobu obžalovanej, jej pomery, kritický postoj k spáchanému trestnému činu, spôsob jeho spáchania a jeho následok, zavinenie, zistené poľahčujúce okolnosti a možnosti nápravy obžalovanej, ako aj do úvahy prichádzajúcu premenu podmienečne uloženého trestu odňatia slobody predchádzajúcim súdnym rozhodnutím, bude podľa odvolacieho súdu u obžalovanej účel trestu z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie naplnený uložením nepodmienečného trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, teda trest uložený pod dolnou hranicou zákonom stanovenej trestnej sadzby, ku ktorého sprísneniu v porovnaní s rozhodnutím okresného súdu, hoci v menšom rozsahu, než navrhoval prokurátor, odvolací súd pristúpil z dôvodov uvedených vyššie. Na jeho výkon ju zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, pretože doposiaľ vo výkone trestu nebola. Takto uložený trest považuje odvolací súd za zákonný, primeraný a správny, ktorý ako celok v dostatočnej miere zabezpečí dosiahnutie účelu trestu, ktorým je ochrana spoločnosti a zároveň obsahuje v primeranom rozsahu prvky represie aj prvky individuálnej a generálnej prevencie, teda zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z § 34 Trestného zákona ako aj ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov. Nebolo možné vyhovieť odvolaniu obžalovanej a ukladať jej alternatívny trest, pretože bola uznaná vinnou zo spáchania zločinu, pri ktorom nemožno uložiť samostatný alternatívny trest, ale musí byť uložený trest odňatia slobody (§ 34 ods. 6 Trestného zákona). Nebolo možné jej uložiť ani podmienečný trest odňatia slobody, pretože obžalovaná spáchala predmetný trestný čin ublíženia na zdraví v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 28T/4/2023 zo dňa 02. októbra 2023, právoplatným dňa 2. 10. 2020 3 za prečin šírenia poplašnej správy podľa§ 361 ods. 2 Trestného zákona, za ktorý bola odsúdená na podmienečný súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 6 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 3 roky - do 25. januára 2026, pričom bol zároveň vo výroku o uloženom treste zrušený rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3T/2/2023 z 09. januára 2023, právoplatný dňa 25. januára 2023, ktorým bola obžalovaná odsúdená za prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona na podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, so skúšobnou dobou 2 roky - do 26. 01. 2025. Za tejto skutkovej situácie je v zmysle § 49 ods. 1, ods. 2, resp. § 51 ods. 1 Trestného zákona podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody vylúčený.
Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Trestného poriadku; odvolací súd zruší napadnutý rozsudok, ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona a ak je uložený trest neprimeraný. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku; odvolací senát rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Podľa § 319 Trestného poriadku; odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Z vyššie uvedených dôvodov a s poukazom na citované zákonné ustanovenia rozhodol odvolací súd o odvolaní okresného prokurátora a obžalovanej tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a to pomerom hlasov 3:0 (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku). Výrok o treste prepadnutia veci zostal nezmenený, pretože bol správny a na jeho zmenu nebol dôvod a výroky o vine obžalovanej, o ochrannom opatrení a o náhrade škody neboli podanými odvolaniami napadnuté, a preto ich odvolací súd nepreskúmaval a týmto rozhodnutím zostali nedotknuté. Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.