Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sa/16/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200640 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6018200640.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci žalobcu P. U., nar. XX. H. XXXX, bytom L. č. XX, XXX XX L. - Q., proti žalovanému Generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. septembra 2018 takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Administratívne konanie 1. O žiadosti žalobcu zo dňa 22. novembra 2016, ktorou sa domáhal zvýšenia invalidného dôchodku, pretože sa jeho zdravotný stav zhoršil, rozhodla Sociálna poisťovňa ústredie (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. januára 2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) tak, že podľa § 29 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej aj „ZoSZ“) a podľa § 263 ods. 1, § 71 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej aj „ZoSP“) zamietla žiadosť žalobcu o zvýšenie sumy jeho invalidného dôchodku. 2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom vo Zvolene dňa 20. decembra 2016 so záverom, že je naďalej čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. a) ZoSZ 2 6 S a / 1 6 / 2 0 1 8 - 2 - a zároveň je jeho pracovná schopnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou naďalej zníženej o 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, a preto je naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 ZoSP. Vzhľadom k tomu, že nedošlo k zmene stupňa invalidity žalobcu, ani k navýšeniu percentuálnej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti konštatoval, že žalobcovi naďalej patrí invalidný dôchodok v nezmenenej sume. Podkladom pre rozhodnutie a jeho neoddeliteľnou súčasťou bol odborný posudok o invalidite zo dňa 20. decembra 2016, z ktorého vyplynulo, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený podľa posudkových a zákonných kritérií upravených v Zákone o sociálnom zabezpečení (ZoSZ) aj v Zákone o sociálnom poistení (ZoSP) jednak na základe klinického vyšetrenia žalobcu posudkovým lekárom a jednak na základe žalobcom predloženého neurologického vyšetrenia zo dňa 19. decembra 2016, reumatologického vyšetrenia zo dňa 12. decembra 2016 a ortopedického vyšetrenia zo dňa 14. júna 2016. Výsledkom posúdenia zdravotného stavu žalobcu bolo zistenie pretrvávajúceho postihnutia jeho pohybového aparátu, artróza pravého kolenného zhybu s instabilitou pravého kolena aj vertebrogénny algický syndróm polytopný na podklade degeneratívnych zmien. Posudkový lekár konštatoval, že aj pri tomto zdravotnom postihnutí sa žalobca môže uplatniť na trhu práce v prostredí bez potreby dlhšej chôdze a dlhého státia, pri výkone ľahkých pomocných prác. 3. Žalobca sa voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolal a namietal, že posudkový lekár pri posudzovaní jeho zdravotného stavu nezohľadnil všetky výsledky z odborných vyšetrení, najmä posudkovo nezhodnotil poškodenie jeho pravej ruky a ani reumatologické ochorenie. Namietal nedostatočné posudkové zhodnotenie jeho zníženej pracovnej schopnosti pre ochorenie chrbtice. Tvrdil, že už v minulosti mu bol plný invalidný dôchodok odňatý neprávom. 4. O podanom odvolaní žalobcu zo dňa 25. januára 2017 (bod 3 tohto rozsudku) rozhodol generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (ďalej len „žalovaný“), príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 zákona o sociálnom poistení rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. marca 2017 tak, že odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie postupujúc podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. 5. Žalobca podal voči rozhodnutiu žalovaného zo dňa 24. marca 2017 správnu žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici Rozsudkom č. k. 26Sa/8/2017-48 zo dňa 18. apríla 2018 tak, že rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. marca 2017 zrušil, vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie žalovaného považoval za nezákonné, pretože skutkový stav, na ktorom žalovaný svoje rozhodnutie založil, nemal bez predloženia kompletnej zdravotnej dokumentácie žalobcu oporu v administratívnom spise. Uložil žalobcovi povinnosť opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu (bod 3 tohto rozsudku) na základe riadne a úplne zisteného skutočného 2 6 S a / 1 6 / 2 0 1 8 - 3 - stavu veci, vychádzajúc z kompletnej zdravotnej dokumentácie žalobcu a prípadne aj ďalších dôkazov, potrebných na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Všetky vykonané dôkazy mal jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach vyhodnotiť aj s ohľadom na námietky žalobcu ohľadom nesprávneho a neúplného posudkového vyhodnotenia jeho zdravotných ťažkostí. Zdravotný stav žalobcu mal posúdiť podľa zákonných a posudkových kritérií daných Zákonom o sociálnom zabezpečení aj Zákonom o sociálnom poistení. Rozhodnutie žalovaného 6. V ďalšom konaní žalovaný opätovne rozhodol o odvolaní žalobcu rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. septembra 2018 (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie postupujúc podľa § 218 ods. 2 ZoSP. 7. Zopakoval priebeh administratívneho konania, obsah prvostupňového rozhodnutia, obsah podaného rozhodnutia, citoval zákonné ustanovenia § 153 a ust. §§ 71 ods. 1 až 9 ZoSP a po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo po zhodnotení predloženej spisovej dokumentácie v celom rozsahu a po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu posudkovým lekárom pobočky aj posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne bez zmeny vysloveného posudkového záveru dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože v odvolacom konaní nepredložil dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a rozhodnutia o jeho nároku na invalidný dôchodok. Žalovaný uviedol, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom vo Zvolene dňa 2. februára 2017, ktorý zotrval na svojom pôvodnom posudku zo dňa 20. decembra 2016, ktorý bol podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia. 8. V odvolacom administratívneho konaní bol v rámci realizácie rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 26Sa/8/2017-48 zo dňa 18. apríla 2018 opätovne posúdený zdravotný stav žalobcu aj posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici dňa 28. augusta 2018 v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v odbore neurológia, a to na základe celej posudkovej spisovej dokumentácie, všetkých žalobcom predložených odborných lekárskych nálezov a na základe klinického vyšetrenia žalobcu posudkovým aj prísediacim odborným lekárom, neurológom. Podkladom pre posúdenie zdravotného stavu žalobcu boli okrem vykonaného klinického vyšetrenia neurologické vyšetrenia zo dňa 7. novembra 1990, zo dňa 19. decembra 2016, zo dňa 19. júla 2018, ortopedické vyšetrenia zo dňa 25. apríla 2015, zo dňa 14. júna 2016, zo dňa 15. augusta 2016, zo dňa 16. augusta 2017, zo dňa 17. júla 2018, reumatologické vyšetrenie zo dňa 12. decembra 2016, urologické vyšetrenie zo dňa 31. augusta 2017, nefrologické vyšetrenie zo 2 6 S a / 1 6 / 2 0 1 8 - 4 - dňa 20. januára 2017, fyziatrické vyšetrenie zo dňa 21. augusta 2018, denzitometrické vyšetrenie zo dňa 16. novembra 2016, sonografické vyšetrenie zo dňa 2. februára 2017, EMG vyšetrenie zo dňa 3. apríla 2017, CT vyšetrenie LS chrbtice zo dňa 29. novembra 2012 a vyjadrenie všeobecného lekára pre dospelých zo dňa 16. marca 2017. V zhode s prvoposudzovateľom bolo za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu pri posudzovaní jeho zdravotného stavu podľa zákonných a posudkových kritérií upravených v Zákone o sociálnom poistení označené ochorenie podporného a pohybového aparátu, postihnutie končatín - uvoľnenie väzivového aparátu pravého kolena - nestabilné koleno s pretrvávajúcou instabilitou aj pri používaní podporného aparátu v zmysle kapitoly XV., odd. G, pol. 47, písm. c) prílohy č. 4 k ZoSP a pokles jeho pracovnej schopnosti pri tomto zdravotnom postihnutí bol vyjadrený na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia, 50 %-ami. 10 % navýšením miery jeho zníženej pracovnej schopnosti na celkových 60 % boli posudkovo zohľadnené jeho ostatné pridružené ochorenie a to stav po reznom poranení pravého zápästia s chronickým poškodením stredového nervu, bolesť chrbta (dorzalgie), osteoartrotický syndróm, psoriáza na predilečných miestach, arteriálna hypertenzia v anamnéze, preliečená borelióza v anamnéze, vredová choroba dvanástorníka v anamnéze a syndróm karpálneho kanála vpravo. Podľa zákonných a posudkových kritérií upravených v Zákone o sociálnom zabezpečení bolo konštatované, že žalobca nie je invalidný podľa § 29 ods. 3 ZoSZ ale je naďalej čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. a) ZoSZ, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav jeho telesné alebo duševné schopnosti dosahujú polovicu schopností na výkon sústavného zamestnania u zdravých občanov. 9. V posudku bolo uvedené, že XX.-ročný žalobca, vyučený K., ktorý 7 rokov pracoval ako Q., bol uznaný za invalidného za účinnosti Zákona o sociálnom zabezpečení v roku 1992 po nepracovnom úraze, pri ktorom utrpel trieštivú diakondylickú zlomeninu pravej píšťaly s nutnosťou jej operačného riešenia osteosyntézou, s ponechaním osteosyntetického materiálu. Invalidita bola v tom čase uznaná pre zdĺhavé hojenie trieštivej zlomeniny, dlhú rehabilitačnú liečbu a komplikácie hojenia. Pri kontrolnej lekárskej prehliadke v roku 1994 bola invalidita žalobcu zmenená na čiastočnú invaliditu po zahojení jaziev a zlepšení funkcie v pravom kolene po rehabilitačnej liečbe (pohyb v pravom kolene v tom čase viazol v terminálnej flexii, prítomná bola predozadná a laterálna instabilita pravého kolena pri nedostatočnej funkcii kolaterálnych a skrížených väzov). V priebehu rokov došlo postupne k zhoršeniu poúrazovej artrózy pravého kolena do III. až IV. stupňa a k zhoršeniu funkcie v kolenách. Aktuálne je flexia podľa ortopedického vyšetrenia 60°, čo označil za funkčné obmedzenie stredného stupňa. Funkciu pravého kolena zhoršuje predozadná a laterálna instabilita po poúrazovom poškodení bočných a skrížených väzov pravého kolena, čomu zodpovedá zníženie pracovného potenciálu žalobcu naďalej na úroveň jeho čiastočnej invalidity. Podľa Zákona o sociálnom poistení bol žalobcovi pri poúrazovom poškodení väzivového aparátu pravého kolena s obmedzením flexie do 60° priznaný 50 % 2 6 S a / 1 6 / 2 0 1 8 - 5 - pokles jeho pracovnej schopnosti, tj. na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia aj s ohľadom na vzdelanie a práce, ktoré v minulosti vykonával. Okrem ochorenia pravého kolena bol žalobca od roku 1988 opakovane vyšetrovaný neurológom aj pre poúrazové chronické poškodenie stredového nervu v pravom zápästí s klinickým obrazom syndrómu karpálneho kanála. Aktuálne motorický deficit nie je prítomný, prítomná je hypestéza (necitlivosť) a hypotrofia svalov tenaru. Úchopovú schopnosť pravej ruky má úplne zachovanú, s ľahko oslabenou svalovou silou a ľahšie rozruštiteľnou štipkou. Opakovane bol vyšetrený neurológom aj pre bolesti chrbtice hodnotené ako polytopný vertebrogénny algický syndróm. Magnetickou rezonanciou vykonanou v decembri 2017 boli zistené degeneratívne zmeny driekovej chrbtice v zmysle chondrózy a spondylartrózy, bez kompresie koreňových štruktúr. Na základe klinického vyšetrenia prísediacim odborným lekárom - neurológom bola popísaná porucha statodynamiky chrbtice, aktuálne bez známok akútnosti. Rozsah hybnosti pri polyartralgiách bol ťažko hodnotiteľný pre aktívnu spoluúčasť žalobcu s agraváciou. Okrem uvedeného z odborných lekárskych nálezov vyplynula lézia nervu mediánus v oblasti zápästia stredne ťažkého až ťažkého stupňa, opakovane mal namerané vyššie hodnoty krvného tlaku (v anamnéze) bez pravidelnej liečby. Odbornými vyšetreniami boli zistené aj psoriatické eflorescencie na predkoleniach a lakťoch, bez zistenia psoriatickej artropatie. Diagnostikovaná vredová choroba duodenna je aktuálne v remisii so sezónnymi ťažkosťami na jar a na jeseň, ktorá nevyžaduje dispenzárnu starostlivosť, ani pravidelnú liečbu. Uvedené ochorenia posudkovo zohľadnil 10 % navýšením miery jeho zníženej pracovnej schopnosti podľa Zákona o sociálnom poistení a zároveň konštatoval, že podstatná zmena v zdravotnom stave žalobcu v porovnaní s rokom 2015, kedy bolo konštatované trvanie jeho čiastočnej invalidity a 60 % pokles jeho pracovnej schopnosti, zistená nebola. V rámci pracovnej rekomandácie uviedol, že žalobca sa môže uplatniť na trhu práce v prostredí bez nutnosti dlhšej chôdze a dlhého státia s tým, že môže vykonávať ľahké pomocné práce, napr. pri kompletizácii a výrobe drobných predmetov. Ďalšiu kontrolnú lekársku prehliadku označil za nepotrebnú. Žaloba 10. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného aj prvostupňového rozhodnutia a ich zrušenia. Namietal, že jeho zdravotný stav nebol posudkovo zhodnotený na základe jeho kompletnej zdravotnej dokumentácie, ktorú predložil. Namietal tiež zaujatosť posudkových lekárov a tvrdil, že v minulosti mu bol plný invalidný dôchodok odňatý neoprávnene. Vyjadrenie žalovaného 11. V písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe zo dňa 5. novembra 2018 žalovaný zotrval na vecnej správnosti žalobou napadnutého aj prvostupňového rozhodnutia a žiadal, aby krajský súd žalobu podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok 2 6 S a / 1 6 / 2 0 1 8 - 6 - (ďalej len „SSP“) ako nedôvodnú zamietol, pretože žalobca v podanej správnej žalobe neuviedol žiadne nové skutočnosti a námietky. Zopakoval obsah podanej správnej žaloby a uviedol, že pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav nebol posúdený správne sú nedôvodné, vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, ktoré nie sú dôvodom na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v odvolacom konaní. Posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a v sociálnych veciach je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Zdravotný stav žalobcu bol posudkovým lekárom sociálneho poistenia zhodnotený na základe všetkých dostupných odborných lekárskych nálezov a rozhodnutia boli vydané za skutkového a právneho stavu, ktorý v čase vydania rozhodnutí existoval. Replika žalobcu 12. Žalobca sa nestotožnil s obsahom vyjadrenia žalovaného k jeho žalobe. Tvrdil, že jeho zdravotný stav nebol posudkovo zhodnotený na základe všetkých predložených odborných lekárskych nálezov. Posudkovo bolo zohľadnené len poškodenie jeho pravého kolena a chrbtice, avšak ďalšie jeho diagnózy posudkovo zohľadnené neboli. Zopakoval tvrdenie, že posudkoví lekári sú voči nemu zaujatí. 13. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní v súlade s ust. § 107 ods. 1 písm. a) SSP, na ktorom žalobca zotrval na dôvodoch svojej žaloby. Zdôraznil, že došlo k zhoršeniu stavu jeho chrbtice aj ľavého kolena. Priznaný neurológ ho schválne vyšetroval bolestivo. Žalovaný trval na vecnej správnosti svojho aj prvostupňového rozhodnutia s tým, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený správne. Po preskúmaní rozhodnutia žalovaného aj prvostupňového rozhodnutia a postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal v celom rozsahu v súlade s ust. § 203 ods. 2 SSP dospel správny súd k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju v súlade s ust. § 190 SSP zamietol. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 14. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 2 6 S a / 1 6 / 2 0 1 8 - 7 - 15. Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. c) SSP (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o c) správnych žalobách v sociálnych veciach, 16. Podľa § 135 ods. 1 SSP Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 17. Podľa § 203 ods. 1, 2 SSP (1) Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. (2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 18. Podľa § 199 ods. 1 písm. a), ods. 2, 3 SSP (1) Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie a) Sociálnej poisťovne, (2) V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. (3) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 19. Podľa § 112 ods. 4 ZoSP Výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky. 20. Podľa § 71 ods. 4, 5, 6, 7, 8 ZoSP (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. 2 6 S a / 1 6 / 2 0 1 8 - 8 - (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 21. Podľa § 153 ods. 1 písm. b), ods. 5, 8 druhá veta ZoSP (1) Lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť b) dôchodkového poistenia, (5) Lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného. (8) Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. 22. Podľa prílohy č. 4 k ZoSP kapitoly XV., odd. G, pol. 47, písm. c) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre uvoľnenie väzivového aparátu kolena - nestabilné koleno s pretrvávajúcou instabilitou aj pri používaní podporného aparátu, resp. použitia pevných ortéz vyjadriť v rozpätí 40 - 50 %. 23. Podľa § 29 ods. 3, písm. a), b) ZoSZ Občan je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a) je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie, b) je schopný vykonávať sústavné zamestnanie iba za celkom mimoriadnych podmienok (nevidomí občania, občania s veľmi ťažkými ortopedickými chybami a pod.). Zdravotné postihnutia podmieňujúce invaliditu podľa písmena b) ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom (celkom mimoriadnymi podmienkami sa v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva Zákon o sociálnom zabezpečení rozumie 2 6 S a / 1 6 / 2 0 1 8 - 9 - a) nevyhnutná celkom osobitná, spravidla individuálna úprava pracoviska, pracovných prístrojov, nástrojov a pomôcok alebo úprava prístupu na pracovisko, b) zabezpečenie osobitnej dopravy na pracovisko a späť spočívajúce v potrebe sprievodcu alebo individuálnej dopravy, c) schopnosť výkonu zamestnania výhradne formou domácej práce, d) schopnosť výkonu zamestnania výhradne v chránených dielňach zodpovedajúcich potrebám občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím. 24. Podľa § 37 ods. 3 písm. a), b), c) ZoSZ Občan je čiastočne invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a) jeho telesné alebo duševné schopnosti dosahujú polovicu schopností na výkon sústavného zamestnania u zdravých občanov, alebo b) je schopný vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok, ktoré ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom (skrátenie pracovného času alebo zníženie požiadaviek na pracovný výkon občana pracujúceho v úkole aspoň o 1/3, osobitná úprava pracoviska, výkon práce v chránených dielňach v zmysle § 20 ods. 3 vyhlášky č. 149/1988 Zb., pričom za zvlášť uľahčené pracovné podmienky sa nepovažuje zákaz výkonu len niektorých prác alebo pracovných úkonov, práce v určitom pracovnom prostredí alebo v noci, alebo zmena pracovnej náplne neodôvodnená dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom), alebo c) má značne sťažené všeobecné životné podmienky; zdravotné, postihnutia značne sťažujúce všeobecné životné podmienky ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. 25. Podľa § 263a ods. 12 ZoSP Na účely tohto zákona a osobitných predpisov pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť poberateľa invalidného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 je viac ako 70% a poberateľa čiastočného invalidného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 je 50%. 26. Podľa § 263 ods. 1 ZoSP Invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa považujú po 31. decembri 2003 za invalidný dôchodok podľa tohto zákona v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003 a vyplácajú sa aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak. 27. Podľa § 218 ods. 1, 2 ZoSP (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. 2 6 S a / 1 6 / 2 0 1 8 - 10 - (2) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 28. Podľa § 190 SSP Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 29. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda posúdiť, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posúdiť, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo 32/2014). 30. Žaloba žalobcu je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP. Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Uvedené je jednoznačne upravené aj v ustanovení § 203 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej osoby (pozn. správnej žaloby v sociálnych veciach) nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Vychádzajúc z uvedeného, správny súd preskúmaval rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového rozhodnutia), nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne v celom rozsahu. 31. Posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí do kompetencie posudkových lekárov. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver o tom, či ide o osobu invalidnú, ani nevyslovujú odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozhodnutie NS SR sp. zn. 9Sžso 16/2014 z 28. októbra 2015). Vychádzajúc z uvedeného správny súd preskúmal závery posudkov posudkových lekárov sociálneho 2 6 S a / 1 6 / 2 0 1 8 - 11 - poistenia v rámci prieskumu postupu a rozhodnutia žalovaného. Posudzoval presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä lekárske správy predložené žalobcom, v nich uvedené objektívne nálezy odborných lekárov, ich diagnostické závery a žalobné námietky. 32. Podanou správnou žalobou žalobca v podstate namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného aj prvostupňového rozhodnutia pre zistenie skutkového stavu veci orgánom verejnej správy, ktoré bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, ktoré odôvodnil posudkovým nezohľadnením všetkých odborných lekárskych nálezov (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP) a pre nesprávne zhodnotenie miery jeho zníženej pracovnej schopnosti (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP) v dôsledku zaujatosti posudkových lekárov voči jeho osobe. 33. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že žalobca bol uznaný za invalidného podľa § 29 ods. 2 písm. a) ZoSZ dňom 10. februára 1992 pre stav po zlomenine thíbie, riešenej osteosyntézou, ktorú utrpel pri úraze dňa 7. apríla 1991. Pri vzniku jeho invalidity pretrvávala deformácia pravého kolenného kĺbu s obmedzenou pohyblivosťou a hypotrofiou stehnového svalstva, bez poškodenia meniskov. Dňom 29. marca 1994 došlo k zmene jeho invalidity na invaliditu čiastočnú podľa § 37 ods. 2 písm. a) ZoSZ s tým, že je schopný vykonávať pôvodné alebo iné rovnako kvalifikované zamestnanie len za zvlášť uľahčených pracovných podmienok. Dôvodom jeho čiastočnej invalidizácie bolo rovnaké zdravotné postihnutie, ktoré si po ukončenej liečbe vyžadovalo šetrenie, bez nadmerného fyzického zaťažovania. Odvtedy bol opakovane posudzovaný zdravotný stav žalobcu jednak podľa zákonných a medicínskych kritérií upravených v zákone č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení ale aj podľa medicínskych a zákonných kritérií upravených v zákone č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a bola zachovaná jeho čiastočná invalidita podľa Zákona o sociálnom zabezpečení s tým, že vznik jeho invalidity podľa Zákona o sociálnom poistení so 60 % poklesom jeho pracovnej schopnosti bol konštatovaný dňom 6. mája 2009. Naďalej mu je vyplácaný invalidný dôchodok priznaný podľa Zákona o sociálnom zabezpečení, pretože svojou výškou prevýšil novo priznaný invalidný dôchodok podľa Zákona o sociálnom poistení. Opakovane sa domáhal zvýšenia sumy invalidného dôchodku. Jeho žiadostiam nebolo vyhovené s tým, že nedošlo k takej zmene v jeho zdravotnom stave, ktorá by odôvodňovala zmenu stupňa jeho invalidity, či navýšenie percentuálnej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti s následným prepočítaním výšky jeho invalidného dôchodku. Naposledy bola vecná správnosť rozhodovania Sociálnej poisťovne ústredie o zvýšení sumy invalidného dôchodku žalobcu preskúmavaná Krajským súdom v Banskej Bystrici a následne aj Najvyšším súdom SR na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 2. júla 2012, ktorým bola žiadosť žalobcu o zvýšenie sumy čiastočného invalidného dôchodku zamietnutá s tým, že nebola zistená taká zmena v jeho zdravotnom stave, ktorá by podmieňovala vznik jeho invalidity podľa Zákona o sociálnom zabezpečení. Zároveň bol 2 6 S a / 1 6 / 2 0 1 8 - 12 - konštatovaný vznik jeho invalidity podľa Zákona o sociálnom poistení so 60 % poklesom jeho pracovnej schopnosti od 6. mája 2009 a po výpočte jeho sumy mu nárok na jeho výplatu zanikol, pretože svojou výškou neprevyšoval sumu vyplácaného čiastočného invalidného dôchodku. Krajský súd v preskúmavacom konaní svojím rozsudkom č. 26Sd/248/2012-26 zo dňa 5. septembra 2013 rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 2. júla 2012 potvrdil a Najvyšší súd SR jeho rozhodnutie rozsudkom č. k. 10So 82/2013 zo dňa 24. septembra 2014 ako vecne správne potvrdil stotožniac sa s jeho logickou argumentáciou a právnymi závermi. 34. Aktuálne preskúmavané administratívne konanie bolo začaté na základe žiadosti žalobcu zo dňa 22. novembra 2014 o opätovné prehodnotenie invalidného dôchodku, pretože sa jeho zdravotný stav zhoršil. Za účelom rozhodnutia o tejto žiadosti bol v súlade s ust. § 153 ods. 5 a 8 ZoSP posudzovaný zdravotný stav žalobcu s cieľom zistiť, či v rozsahu a stupni jeho zdravotných ťažkostí a ich vplyvu na funkčný stav organizmu žalobcu došlo k takej nepriaznivej zmene, ktorá by odôvodňovala zmenu stupňa jeho invalidity (ZoSZ), či navýšenie percentuálnej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti (ZoSP), tj. jej určenie vo väčšom rozsahu, než na úrovni 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, čo by odôvodňovalo zvýšenie sumy jeho invalidného dôchodku. Zákonným predpokladom pre zvýšenie sumy invalidného dôchodku je v zmysle § 112 ods. 4 ZoSP objektívne zistená zmena skutočností rozhodujúcich pre nárok na výplatu dôchodkovej dávky. Posúdenie zdravotného stavu poistenca pre účely rozhodnutia o podanej žiadosti o zvýšenie sumy invalidného dôchodku je ust. § 153 ods. 5 ZoSP zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia príslušnej pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne. Prvostupňový orgán verejnej správy aj žalovaný postupovali v administratívnom konaní v súlade s uvedeným zákonným postupom a výsledkom posúdenia zdravotného stavu žalobcu bola lekárska správa posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom vo Zvolene zo dňa 20. decembra 2016, ktorá bola podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia a lekárska správa posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici zo dňa 28. augusta 2018, ktorá bola vypracovaná v odvolacom administratívnom konaní za účelom preverenia vecnej správnosti prvostupňového rozhodnutia žalovaným. Posudkové závery v oboch stupňoch boli zhodné v konštatovaní trvania čiastočnej invalidity žalobcu, v určení jeho rozhodujúceho zdravotného postihnutia i percentuálnej miere jeho zníženej pracovnej schopnosti, a teda i v závere, že v zdravotnom stave žalobcu nedošlo k takej nepriaznivej zmene dlhodobého a liečbou neovplyvniteľného charakteru, ktorá by odôvodňovala zmenu stupňa jeho invalidity (ZoSZ), či navýšenie percentuálnej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti (ZoSP). Odborné závery posudkových lekárov boli zhrnuté v bodoch 2 a 9 tohto rozsudku. 35. Zákonným predpokladom zvýšenia sumy dôchodkovej dávky je zmena skutočností rozhodujúcich pre jej výplatu, čo v prípade invalidného dôchodku znamená predovšetkým 2 6 S a / 1 6 / 2 0 1 8 - 13 - takú objektívne zistenú nepriaznivú zmenu v zdravotnom stave poistenca, ktorá negatívne ovplyvňuje už určený percentuálny pokles jeho pracovnej schopnosti, pretože dôsledkom preukázaného zhoršenia zdravotného stavu je zvýšenie miery poklesu jeho pracovnej schopnosti. Zhoršenie zdravotného stavu musí byť objektívne preukázané zdravotnou dokumentáciou a musí mať dlhodobý charakter, to znamená, že zhoršený zdravotný stav nereaguje na liečbu z hľadiska medicínskych poznatkov predpokladaným spôsobom napriek využitiu dostupných liečebných možností. Z uvedeného vyplýva, že dôvodom na zvýšenie sumy invalidného dôchodku nie je každá nepriaznivá zmena v zdravotnom stave poistenca, pretože pre invaliditu poistenca je významné len dlhodobé zhoršenie zdravotného stavu, ktoré je zároveň takého charakteru, že ovplyvňuje pokles jeho pracovnej schopnosti. Krátkodobé (akútne) zhoršenie zdravotného stavu sa rieši dočasnou pracovnou neschopnosťou a nepriaznivá zmena v zdravotnom stave poistenca, hoci aj dlhodobá, ktorá nemá vplyv na jeho pracovnú schopnosť, nie je pre určenie percentuálnej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti relevantná, a to z toho dôvodu, že pre invaliditu poistenca a konkrétnu mieru jeho zníženej pracovnej schopnosti je rozhodujúci pokles jeho pracovného potenciálu v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, vyjadrený v percentách spôsobom, ktorý zodpovedá posudkovým kritériám upraveným v prílohe č. 4 k ZoSP a zákonným kritériám upraveným v ust. § 71 ZoSP. Invalidizácia poistenca podľa zákonných a medicínskych kritérií upravených v Zákone o sociálnom zabezpečení je dôsledkom vzťahu medzi jeho chorobou (zhoršeným zdravotným stavom) a jeho zostávajúcou schopnosťou vykonávať zárobkovú činnosť. Plná invalidita poistenca podľa ZoSZ zodpovedá v zmysle § 263a ods. 12 ZoSP minimálne 70-im percentám poklesu jeho pracovnej schopnosti a čiastočná invalidita zodpovedá 50-im až 70-im percentám poklesu pracovnej schopnosti, z čoho vyplýva, že aj v rámci statusu poistenca ako čiastočného invalida, či úplného invalida zákon predpokladá zmeny v jeho zdravotnom stave, ktoré nemusia byť dôvodom na zmenu stupňa jeho invalidity s následnou zmenou sumy invalidného dôchodku. U plne invalidného poistenca nie je jeho ďalšia pracovná činnosť s ohľadom na závažnosť jeho zdravotných ťažkostí predpokladaná a ani vyžadovaná buď preto, že mu to jeho zdravotný stav nedovoľuje vôbec alebo preto, že pre výkon jeho zamestnania by museli byť splnené špecifické osobitné podmienky (uvedené v bode 23 tohto rozsudku). U čiastočne invalidného poistenca sa výkon zamestnania, ktoré je stálym zdrojom jeho príjmu predpokladá, hoci v obmedzenom rozsahu a za uľahčených pracovných podmienok (uvedené v bode 24 tohto rozsudku). 36. Úlohou posudkových lekárov bolo na základe podanej žiadosti žalobcu o zvýšenie sumy jeho invalidného dôchodku na základe jeho zdravotnej dokumentácie zistiť aktuálny stav jeho zdravotných ťažkostí a posudkovo vyhodnotiť, či v porovnaní s predchádzajúcim obdobím došlo k takej nepriaznivej a dlhotrvajúcej zmene v jeho zdravotnom stave, ktorej dôsledkom je ďalší pokles jeho pracovnej schopnosti s dôsledkom navýšenia percentuálnej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti podľa ZoSP, resp. zmena stupňa jeho invalidity 2 6 S a / 1 6 / 2 0 1 8 - 14 - podľa ZoSZ. Posudkoví lekári pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne zhodne konštatovali, že v porovnaní s časom, keď bol žalobca uznaný za čiastočne invalidného podľa zákonných a medicínskych kritérií upravených v ZoSZ nedošlo k takej nepriaznivej zmene v jeho zdravotnom stave, ktorá by odôvodňovala zmenu čiastočnej invalidity na invaliditu plnú v zmysle § 29 ods. 3 ZoSZ a ani navýšenie percentuálnej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti, ktorá bola pri vzniku jeho invalidity podľa Zákona o sociálnom poistení od 6. mája 2009 zistená na úrovni 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou vychádzajúc z kompletnej zdravotnej dokumentácie žalobcu a v nej obsiahnutých odborných lekárskych nálezov, ktorými bol aktuálny stav zdravotných ťažkostí žalobcu objektívne preukázaný. 37. Pri vzniku invalidity žalobcu podľa ZoSP (od 6. mája 2009) bola u žalobcu za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie označená poúrazová gonartróza pravého kolena s predozadnou a laterálnou instabilitou s poúrazovou artrózou podľa RTG IV. stupňa, so stredne ťažkým obmedzením funkcie, tj. ochorenie podporného a pohybového aparátu v zmysle kapitoly XV., odd. G, pol. 47, písm. c) prílohy č. 4 k ZoSP, pre ktoré možno priznať maximálne 50 % pokles pracovnej schopnosti, čo bolo pri vzniku invalidity žalobcu realizované. Zároveň boli posudkovo zohľadnené dorzalgie v dôsledku degeneratívnych zmien na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, so slabosťou svalového korzetu a obmedzením pohybu v postihnutom úseku, bez prejavov koreňového dráždenia, s obmedzením statiky a dynamiky krčnej a driekovej chrbtice stredne ťažkého stupňa v zmysle kapitoly XV., odd. E, pol. 3, písm. b) cit. prílohy. Pre uvedené ochorenie bola miera jeho zníženej pracovnej schopnosti v súlade s ust. § 71 ods. 8 ZoSP zvýšená o maximálne možných 10 %, na celkových 60 % jeho zníženej pracovnej schopnosti. Zároveň bol u žalobcu zistený syndróm karpálneho kanála ľahkého stupňa vpravo, kolísavý krvný tlak bez liečby a podozrenie na psoriázu, ktorá v tom čase nebola potvrdená. S ohľadom na takto objektívne zistený charakter a závažnosť zdravotných ťažkostí žalobcu bolo zároveň konštatované, že jeho pracovný potenciál podľa zákonných a medicínskych kritérií upravených v Zákone o sociálnom zabezpečení je naďalej znížený na úroveň čiastočnej invalidity. Z takto posudkovo vyhodnotených zdravotných ťažkostí žalobcu vychádzalo rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 2. júla 2012, ktorým bola žiadosť žalobcu o zvýšenie sumy invalidného dôchodku zamietnutá a ktoré bolo v rámci preskúmavacieho konania krajského súdu rozsudkom č.k. 26Sd/248/2012-26 zo dňa 5. septembra 2013, v spojení s nadväzujúcim rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k. 10So 82/2013 zo dňa 24. septembra 2014 potvrdené. 38. Z aktuálnych odborných lekárskych nálezov vyplynulo, že u navrhovateľa došlo v priebehu rokov k zhoršeniu poúrazovej artrózy pravého kolena do III. až IV. stupňa so zhoršením flexie pravého kolena zo 100° na 60°, čo je podľa posudkového lekára funkčné obmedzenie stredného stupňa. Rozhodujúce zdravotné postihnutie, tj. uvoľnenie väzivového 2 6 S a / 1 6 / 2 0 1 8 - 15 - aparátu pravého kolena - predozadná a laterálna instabilita po poúrazovom poškodení bočných a skrížených väzov pravého kolena v zmysle kapitoly XV., odd. G, pol. 47, písm. c) prílohy č. 4 k ZoSP zostalo zachované, to znamená, že pokles pracovnej schopnosti pri tomto zdravotnom postihnutí nemohol byť podľa platnej právnej úpravy navýšený, pretože 50 % miera zníženej pracovnej schopnosti poistenca, ktorú zákon pri tomto zdravotnom postihnutí predpokladá, bola vyčerpaná. 10 % navýšením zníženej pracovnej schopnosti v zmysle § 71 ods. 8 ZoSP boli posudkovo zohľadnené jeho ďalšie zdravotné ťažkosti a to bolesť chrbta - dorzalgie, osteoartrotický syndróm, psoriáza na predilačných miestach, arteriálna hypertenzia - neliečená, preliečená borelióza v anamnéze, vredová choroba dvanástorníka v anamnéze a syndróm karpálneho kanála vľavo, ktoré (všetky) mohli byť posudkovo zohľadnené podľa Zákona o sociálnom poistení maximálne 10 %, čo bolo realizované. To znamená, že miera zníženej pracovnej schopnosti žalobcu podľa Zákona o sociálnom poistení bola aj so zohľadnením jeho pridružených zdravotných ťažkostí určená v rámci zákonných možností maximálne, a preto zákonné podmienky pre zvýšenie sumy invalidného dôchodku podľa tejto právnej normy neboli splnené. Aj keď z odborných lekárskych nálezov žalobcu vyplynulo, že pri poúrazovom chronickom poškodení stredového nervu v pravom zápästí s klinickým obrazom syndrómu karpálneho kanála došlo k zhoršeniu na úroveň stredne ťažkého až ťažkého stupňa, motorický deficit nebol zistený, len hypestéza (necitlivosť) a hypotrofia svalov tenaru, so zachovanou úchopovou schopnosťou, ľahko oslabenou svalovou silou a ľahšie rozrušiteľnou štipkou. Toto zdravotné postihnutie možným percentuálnym vyjadrením zníženej pracovnej schopnosti podľa prílohy č. 4 k ZoSP - max. 35 % neprevyšuje označené rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu, a preto bolo správne za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu naďalej označené postihnutie pravého kolena. U žalobcu bol odbornými lekárskymi nálezmi naďalej konštatovaný polytopný vertebrogénny algický syndróm s bolesťami chrbtice s nálezom degeneratívnych zmien, avšak bez kompresie koreňových štruktúr, a preto ani toto zdravotné postihnutie možným percentuálnym vyjadrením jeho zníženej pracovnej schopnosti neprevýšilo označené rozhodujúce zdravotné postihnutie (max. 35 %). Uvedené sa vzťahuje aj k opakovane nameraným vyšším hodnotám krvného tlaku, ktoré bez pravidelnej liečby nemožno považovať za dlhodobo nepriaznivé a liečbou neovplyvniteľné zhoršenie zdravotného stavu, psoriotické eflorescencie na predkoleniach a lakťoch bez zistenia psoriatickej artropatie neprevyšujú mieru zníženej pracovnej schopnosti určenú pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, rovnako ani vredová choroba duodenna, ktorá je v remisii bez pravidelnej dispenzárnej starostlivosti a bez liečby. Na základe uvedeného posudkoví lekári konštatovali, že ani podľa zákonných a medicínskych kritérií upravených v Zákone o sociálnom zabezpečení pri zohľadnení všetkých zdravotných ťažkostí žalobcu vo vzájomnej súčinnosti nebolo možné u žalobcu konštatovať podstatnú zmenu v jeho zdravotnom stave, ktorá by odôvodňovala zmenu jeho čiastočnej invalidity na „plnú“ invaliditu. 2 6 S a / 1 6 / 2 0 1 8 - 16 - 39. Po prieskume zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia a procesných postupov, predchádzajúcich ich vydaniu dospel správny súd k záveru, že žalovaný založil svoje rozhodnutie na správne a úplne zistenom skutkovom stave veci prvostupňovým orgánom a doplnenom žalovaným. Skutkové zistenia, týkajúce sa aktuálneho zdravotného stavu žalobcu a vplyvu jeho zhoršenia na jeho pracovnú schopnosť boli vyhodnotené v súlade s posudkovými a zákonnými kritériami podľa obidvoch právnych noriem so správnym záverom, že pracovná schopnosť žalobcu je naďalej poklesnutá o 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a že jeho zdravotný stav naďalej podmieňuje čiastočnú invaliditu a nie invaliditu. Na základe uvedeného konštatoval, že rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým prvostupňový orgán zamietol žiadosť žalobcu o zvýšenie sumy invalidného dôchodku z toho dôvodu, že nedošlo k zmene v rozhodujúcich skutočnostiach pre určenie jeho výšky bolo vydané v súlade s ust. § 218 ods. 2 ZoSP v spojení s ust. § 112 ods. 4 ZoSP. To znamená, že označené rozhodnutia boli vydané na základe riadne a úplne zisteného skutočného stavu veci, týkajúceho sa aktuálnych zdravotných ťažkostí žalobcu a ich vplyvu na jeho pracovnú schopnosť, a preto žalobná námietka žalobcu, že boli vydané na základe neúplne zisteného skutkového stavu veci, nebola dôvodná. Pre posudkové zhodnotenie zdravotných ťažkostí žalobcu bol rozhodujúci objektívnymi odbornými lekárskymi nálezmi zistený stupeň funkčného postihnutia toho -ktorého orgánového systému, a preto bolestivosť ľavého kolena bez obmedzenia funkcie nemala posudkový význam. Žalobcom tvrdený stav „vydratých bedrových kĺbov“ z odborných lekárskych nálezov nevyplynul, poškodenie pravej ruky aj chrbtice bolo posudkovo zohľadnené. Bolestivosť nie je samostatnou posudkovou jednotkou, a preto je možné ju posudkovo zohľadniť len v rámci toho posudkovo významného poškodenia zdravia, ktorého je súčasťou (prejavom). Posudkové vyhodnotenie zdravotných ťažkostí žalobcu podľa ZoSP bolo správne, pretože pri správne určenom rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, ktoré sa najvyššou mierou podieľalo na znížení jeho pracovnej schopnosti bol stanovený maximálne možný 50 % pokles pracovnej schopnosti a zároveň bol navýšený o maximálne možných 10 % (§ 71 ods. 8 ZoSP) pre pridružené zdravotné ťažkosti. To znamená, že navýšenie percentuálnej miery zníženej pracovnej schopnosti žalobcu podľa ZoSP nebolo možné realizovať, a preto žalovaný správne konštatoval, že nedošlo k zmene v rozhodujúcich skutočnostiach pre určenie výšky invalidného dôchodku podľa ZoSP. Správny, v súlade so zákonnými kritériami bol tiež záver žalovaného, že v zdravotnom stave žalobcu nedošlo k takej zmene, ktorá by odôvodňovala zmenu jeho čiastočnej invalidity na invaliditu podľa ZoSZ, pretože splnenie zákonných predpokladov pre plnú invalidizáciu žalobcu (uvedené v bode 24 tohto rozsudku) nebolo zistené. Pre posudkové účely bolo možné zohľadniť len tie zdravotné ťažkosti, ktoré boli diagnosticky doriešené, napriek aplikovanej dostupnej liečbe pretrvávajú a zároveň s ohľadom na ich charakter a závažnosť majú zákonom predpokladaný vplyv na pracovnú schopnosť žalobcu. 2 6 S a / 1 6 / 2 0 1 8 - 17 - 40. K námietke žalobcu ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré malo spočívať v nesprávnom hodnotení miery jeho zníženej pracovnej schopnosti v dôsledku všeobecne tvrdenej zaujatosti posudkových lekárov, ktorú neskôr konkretizoval označením mena zaujatej posudkovej lekárky - F.. K. správny súd uvádza, že prípadnú zaujatosť posudkových lekárov, ktorú žalobca namietal vo svojom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 21. januára 2017 má v kompetencii riešiť v zmysle § 183 ods. 1 písm. a) a b) ZoSP riaditeľ pobočky Sociálnej poisťovne, ak ide o konanie patriace do pôsobnosti pobočky alebo generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ak ide o konanie patriace do pôsobnosti ústredia. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia ak rozhodli, že zamestnanec organizačnej zložky Sociálnej poisťovne je vylúčený, urobia opatrenia na zabezpečenie riadneho uskutočnenia ďalšieho konania. Proti rozhodnutiu o vylúčení zamestnanca organizačnej zložky sociálneho poistenia z konania nemožno podať odvolanie. Dôvodom na vylúčenie zamestnanca organizačnej zložky Sociálnej poisťovne z prejednávania a rozhodovania veci je pochybnosť o jeho nezaujatosti pre jeho vzťah k veci, účastníkom konania alebo ich zástupcom (§ 181 ods. 1 ZoSP). Hoci z obsahu administratívneho spisu správny súd nezistil vydanie rozhodnutia o vylúčení F.. K. z posudzovania zdravotného stavu žalobcu, fakticky bolo námietke žalobcu vyhovené, pretože v odvolacom administratívnom konaní posudzoval jeho zdravotný iný posudkový lekár a to posudková lekárka F.. O. za účasti aj prizvaného odborníka z oblasti neurológie. Ak aj v administratívnom konaní nebolo vydané osobitné rozhodnutie o vylúčení F.. K. z konania v zmysle § 183 ods. 3 ZoSP (voči ktorému sa nemožno odvolať), ale fakticky k zmene posudkového lekára došlo, nepovažoval správny súd túto vadu v postupe žalovaného za vadu podstatnú, ktorá by mohla mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, pretože po žalobcom vznesenej námietke zaujatosti bol ním namietaný zaujatý posudkový lekár (F.. K.) z konania vylúčený. Nezákonnosť rozhodnutia žalovaného pre nesprávne právne posúdenie veci v dôsledku nesprávne zhodnotenej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti správny súd nezistil, pretože po preskúmaní veci dospel k záveru, že posudkové závery, ktoré boli podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia aj rozhodnutia žalovaného, ktorých obsahom bolo konštatovanie, že od posledného posudzovania zdravotného stavu žalobcu nedošlo uňho k takej nepriaznivej zmene zdravotného stavu, ktorá by odôvodňovala zmenu stupňa invalidity, či navýšenie percentuálnej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti, pretože boli súladné s posudkovými a zákonnými kritériami obsiahnutými v Zákone o sociálnom poistení aj v Zákone o sociálnom zabezpečení a podložené objektívnymi nálezmi odborných vyšetrení, ktoré boli súčasťou predloženej zdravotnej dokumentácie. Z uvedených dôvodov vyhodnotil správny súd námietku žalobcu ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci ako nedôvodnú. 41. Vecnú správnosť žalobou napadnutého rozhodnutia ani prvostupňového rozhodnutia nemohlo ovplyvniť ani tvrdenie žalobcu, že už v roku 1994 mu bol invalidný 2 6 S a / 1 6 / 2 0 1 8 - 18 - dôchodok priznaný podľa Zákona o sociálnom zabezpečení odňatý neprávom, pretože rozhodnutie o odňatí invalidného dôchodku nebolo predmetom preskúmania správneho súdu na základe podanej správnej žaloby. Podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania prvostupňového rozhodnutia (označeného v bode 1 tohto rozsudku) a rozhodnutia žalovaného (bod 6 tohto rozsudku) a takto vymedzeným predmetom preskúmania bol správny súd viazaný. Pre úplnosť dodáva, že konanie o preskúmanie zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy je možné len na základe včas podanej správnej žaloby, čo v prípade rozhodnutia o odňatí invalidného dôchodku zo dňa 20. apríla 1994, ktoré bolo žalobcovi doručené 9. mája 1994 splnené nebolo. 42. Na odborné lekárske nálezy a ich závery z vyšetrení, ktoré žalobca absolvoval po právoplatnosti rozhodnutia žalovaného, tj. po 28. septembri 2018 (predložil ortopedický nález zo dňa 4. apríla 2019) nebolo možné v tomto konaní prihliadať, pretože pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného je v správnom súdnom konaní rozhodujúci skutkový stav veci, ktorý existoval v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia. Preto uvedené odborné vyšetrenie bude možné posudkovo vyhodnotiť len v prípade podania novej žiadosti o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. 43. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) a žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania nepriznal, pretože v konaní pred súdom nebol úspešný. Poučenie: Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, 2 6 S a / 1 6 / 2 0 1 8 - 19 - i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.