Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/110/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414213984 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6414213984.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci žalobcu: A. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXX/XX, T. nad D., zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s. r. o., IČO: 47 234 466 so sídlom Kuzmányho 29, Košice, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, v konaní o zaplatenie sumy 2 781 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 6C/181/2014-41 zo dňa 09. 06. 2015, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 6C/181/2014-41 zo dňa 09. 06. 2015 v napadnutej časti, ktorou súd žalobu zamietol a v závislom výroku o náhrade trov konania, p o t v r d z u j e (výroky I., II.). II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že návrh žalovaného na postúpenie veci Okresnému súdu Bratislava I zamietol (výrok I.). Žalobcu zamietol (výrok II.) Žalovanému náhradu trov konania nepriznal (výrok III.). 2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca si uplatnil proti žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo žalovanému tým, že žalobca so žalovaným uzavrel dňa 26. 08. 2011 zmluvu o úvere č. 603700756, na základe ktorej mu bol žalobcovi poskytnutý úver v sume 3 500 €. Žalobca celkovo uhradil žalovanému 6 281 €. Nárok uplatnil na základe toho, že zmluva neobsahovala podstatné náležitosti, v súlade so zákonom č. 129/2010 Z. z., ju treba považovať za bezúročnú a bez poplatkov a preto plnením úrokov a poplatkov v sume 2 781 € sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil. 3. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že účastníci uzatvorili dňa 26. 08. 2011 zmluvu o úvere, išlo o tzv. formulárovú zmluvu. V konaní bolo sporným, či predmetná zmluva o úvere je zároveň spotrebiteľskou zmluvou a teda či ju možno podriadiť pod ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, resp. pod ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobca uviedol, že v čase, keď si bral úver, bol živnostníkom, úver potreboval na rekonštrukciu domu, v ktorom býva a kde má zároveň aj miesto podnikania. 4. Vyhodnotením vykonaných dôkazov okresný súd dospel k záveru, že v čase uzavretia zmluvy o úvere bol žalobca podnikateľom. Úver si vzal na účely rekonštrukcie domu, ktorý je miestom jeho bydliska a je zároveň evidované aj ako miesto jeho podnikateľskej činnosti. Zmluvu o úvere žalobca uzatváral ako fyzická osoba podnikateľ s uvedením obchodného mena, miesta podnikania a identifikačného čísla. V zmluve o úvere žalobca výslovne vyhlásil, že úver si berie na výkon podnikania. Preto neobstojí jeho tvrdenie, že v zmluve o úvere bol identifikovaný nejednoznačne, spôsobom vzbudzujúcim pochybnosti o jeho statuse fyzickej osoby resp. fyzickej osoby - podnikateľa. V prospech uvedenej úvahy svedčí aj skutočnosť, že žalobca úver použil na rekonštrukciu nehnuteľnosti, kde v čase uzavretia zmluvy o úvere vykonával podnikateľskú činnosť. Žalobca si vzal úver na účely podnikania, čo nepriamo potvrdil aj svojou výpoveďou, čím je vylúčená akákoľvek pochybnosť o nespotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere. 5. Okresný súd posúdil nárok v súlade s § 1 ods. 2, § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z., § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 6. Spotrebiteľským úverom v súlade so zákonom č. 129/2010 Z. z je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Žalobca pri uzatvorení úverovej zmluvy nevystupoval v pozícii spotrebiteľa, preto sa na právny vzťah založený zmluvou o úvere nevzťahuje právny režim zákona o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ žalobca podľa predloženého prehľadu splátok uhradil na podklade uzavretej zmluvy žalovanému viac než 3.500 €, čiastka uhradená ním nad uvedenú sumu nepredstavuje bezdôvodné obohatenie sa žalovaného na jeho úkor podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ktorý hovorí, že bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. 7. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, Úspešný žalovaný si trovy konania neuplatnil a žiadne trovy mu zo spisu ani nevyplývajú, preto mu súd ich náhradu voči nepriznal. 8. V súlade s § 355 ods. 1 CSP v lehote v súlade s § 362 ods. 1 CSP podal proti rozsudku odvolanie žalobca a to v časti výroku, ktorým bol návrh zamietnutý v súlade s § 205 ods. 2 písm. f), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ust. § 205 ods. 2 písm. a) OSP, v zmysle ktorého došlo v konaní k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP a to konkrétne vade konania podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h), súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, ako aj v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. b) OSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. 9. Odvolateľ uviedol, že sa nestotožňuje so záverom súdu, že nejde o spotrebiteľskú zmluvu. Z viacerých konaní je známe, že predkladané zmluvy sú predformulované, často krát sú aj dôchodcovia, prípadne matky na materských dovolenkách označované, že spotrebiteľský úver berú na účel zamestnania prípadne povolania. V prípade ak má spotrebiteľ zdroj svojho príjmu z podnikateľskej činnosti automaticky mu je predložená predtlač formulárovej zmluvy, kde sú vopred určené kolónky pre vyplnenie aj obchodného mena, IČO a podobne. Spotrebiteľ tým pádom nemá možnosť tieto zmluvy ovplyvniť vlastnými dojednaniami, aj napriek tomu, že finančné prostriedky nepotrebuje na podnikateľské účely. Zároveň poukázal na žiadosť o úver, kde žiadateľ (žalobca) bol prioritne identifikovaný dátumom narodenia, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu a až záverom IČO-m, kde bol údaj o zamestnávateľovi. Žalobca síce bol v prvej časti zmluvy označený obchodným menom a IČO-m, avšak v tretej časti zmluvy už len rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. I.ÚS 285/2011-16 zo dňa 24. 08. 2011. Má za to, že je nevyhnutné objektívne posúdiť účel použitých finančných prostriedkov, čo potvrdzuje aj prax súdov SR a ESD. Je nevyhnutné skúmať použitie finančných prostriedkov. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 26. 05. 2011 sp. zn. 6Co/84/2011, podľa ktorého je konanie, ktorým sa presviedča, navádza alebo inak pôsobí na spotrebiteľov, s cieľom dosiahnuť, aby sa ako účel úveru vyznačil účel na zamestnanie, povolanie alebo podnikanie, teda aby sa vyznačoval ako účel úveru účel, ktorý nie je pravdivý, je v rozpore so smernicou č. 2005/2009 ES z 11. 05. 2005 o nekalých obchodných praktikách voči spotrebiteľovi. Aj za použitia všeobecného interpretačného ustanovenia § 54 OZ týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmlúv výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím treba dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku. K dvojakému označeniu žalobcu v zmluve poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 4CoE/100/2016-133, kde sa súd stotožnil s posúdením zmluvného vzťahu ako spotrebiteľského, nakoľko vzhľadom na označenie dlžníka v zmluve, nie je z obsahu možné ustáliť, či povinný túto zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ alebo ako nespotrebiteľský subjekt v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Uvedené nemožno bezpečne ustáliť s poukazom na dvojaké označenie povinného v zmluve a to osobnými údajmi ako aj údajmi charakterizujúcimi fyzickú osobu podnikateľa. Zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným založený zmluvou o úvere je vzťahom spotrebiteľským, čo možno vyvodiť aj z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07, ktorý konštatoval, že „Ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil“, t. j. v prejednávanom prípade v neprospech žalovaného. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/497/2014, v ktorom bolo uvedené, že spotrebiteľ nemôže mať vedomosť o následkoch označenia ako podnikateľského subjektu, prípadne použitia finančných prostriedkov na podnikateľské účely, pričom veritelia zneužívajú neznalosť spotrebiteľov o následkoch ich označovania ako podnikateľských subjektov a za tým účelom využívajú nekalé obchodné praktiky, ktorých typickým príkladom je práve duplicitné označovanie subjektov. Poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/165/2013-103, ktorým bolo konštatované, že zo zmluvy jednoznačne nevyplýva, či povinná uzavrela zmluvu o úvere ako fyzická osoba - nepodnikateľ alebo podnikateľ, či konala alebo nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti. Povinná oznámila, že zmluvu uzatvorila ako fyzická osoba - spotrebiteľ a zo žiadneho jej úkonu pri žiadosti o úver nevyplývalo, že by úver brala na podnikanie. Celú žiadosť o úver, ako aj zmluvu o úvere, vypísala obchodná zástupkyňa oprávneného a povinná žiadosť len podpísala. Z výsluchu žalobcu je zrejmé, že tento použil finančné prostriedky na rekonštrukciu domu a nie na účel podnikania. Nie je správny záver súdu, že tým, že si bral žalobca úver na účely rekonštrukcie domu, v ktorom býva a zároveň má sídlo podnikania, bol tým pádom braný na účely podnikania. Súd len na základe takéhoto sporného dôkazu vyvodil záver o tom, že úver bol použitý na účely podnikania. Okresný súd len na základe nepriameho a sporného dôkazu, a to takého, že sám žalobca vypovedal, že si predmetný úver bral na rekonštrukciu svojho domu, vyvodil záver, že ak ten konkrétny dom, v ktorom má bydlisko, je aj sídlo podnikania žalobcu, je to automaticky brané, že si predmetný úver bral na účel podnikania. Odvolateľ uviedol, že jednoznačne ide o formulárovú zmluvu a v prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, pričom existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, tzn. že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti. V opačnom prípade je potrebné uplatniť výklad v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Je bežná prax, že drobní podnikatelia - remeselníci, ktorí robia bez zamestnancov a nepotrebujú osobitné priestory, kancelárie a pod. si dávajú ako miesto podnikania miesto bydliska, z toho ale nemožno usudzovať, že tam aj reálne vykonávajú svoju podnikateľskú činnosť, čo vyplýva aj z charakteru podnikateľskej činnosti, ktorú vykonáva u tretích osôb, ako je zrejmé zo živnostenského registra (vykonávanie bytových a občianskych stavieb - staviteľ - vykonávanie jednoduchých stavieb a poddodávok, vykonávanie inžinierskych stavieb a pod.). Odvolateľ ďalej poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom vo veci sp. zn. 6C/118/2013-64 zo dňa 09. 06. 2015, kde v obdobnej veci súd rozhodol, pričom spotrebiteľ bol v zmluve označený tak isto a to jednak rodným číslom ako aj IČO-m, kedy súd uzavrel, že aj keď subjekt vykonával podnikateľskú činnosť, nebolo v konaní spoľahlivým spôsobom preukázané, že úver bol žalobcovi poskytnutý na účel podnikania. Dobrý úmysel žalovaného (dodávateľa) je vylúčený už samotnou podobou zmluvného formulára, lebo práve takouto triviálnou praktikou označenia predtlačených rubrík o statuse fyzickej osoby nepodnikateľa (s rodným číslom) a zároveň o statuse podnikateľa (s IČO-m) a o tom, že úver je poskytnutý na účely zamestnania, povolania či podnikania, mal podľa názoru súdu žalovaný snahu vyhnúť sa podriadenia úverového vzťahu spotrebiteľskej právnej úprave, pričom súd v ten istý deň v obdobných veciach vydal úplne odlišné rozhodnutia, čo spôsobuje právnu neistotu, čo je v rozpore s princípom právnej istoty. 10. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. 11. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 12. Krajský súd ako súd odvolací ( § 34 CSP ), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne. 13. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 14. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok. 15. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 16. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia. V súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorom súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie o veci. Dôvody, pre ktoré tak urobil, rozobral v odôvodnení rozhodnutia. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje. Okresný súd bol vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, sú prijateľné, racionálne a v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. 17. Odvolanie žalobcu nepoukazuje na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu rozhodnutia. 18. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd, vzhľadom na odvolacie dôvody udáva, že súd prvej inštancie v súlade s § 153 ods. 1 OSP (účinného v čase rozhodnutia) rozhodol na základe zisteného skutkového stavu, skutkový stav subsumoval pod správnu normu hmotného práva, ktorú správne interpretoval. 19. Odvolateľ v odvolaní namietal nesprávnosť rozhodnutia, v tom že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne vec posúdil, pričom poukazoval na rozhodnutia súdov podľa neho v obdobných veciach. 20. Odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie prejednal vec a vykonal dokazovanie v súlade s procesným predpisom, a na základe vykonaného dokazovania v konkrétnej veci zistil skutkový stav. Odvolací súd poukazuje na ust. § 132 OSP (účinného v čase rozhodovania súdom prvej inštancie), podľa ktorého dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. 21. Súd prvej inštancie v súlade s § 120 ods. 1, 4 OSP (účinného v čase rozhodovania) poučil účastníkov, že sú povinní všetky dôkazy a skutočnosti predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a. Žalovaný nenavrhol vykonať pred súdom prvej inštancie ďalšie dokazovanie a ani v odvolaní neuviedol skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by neboli, resp. nemohli byť uplatnené pred súdom prvej inštancie. V danom prípade, teda súd prvej inštancie rozhodoval v súlade s § 153 ods. 1 OSP. Odvolateľ v odvolacom konaní predložil „Žiadosť o úver“, avšak na túto listinu už nie je možné prihliadnuť, z dôvod, že neboli splnené podmienky § 205a OSP (účinného v čase podania odvolania) a ani nová procesná úprava to inak nerieši. 22. Odvolateľ v odvolaní uvádza, že „je zrejmé ako to vyplýva z odôvodnenia, že súd si len na základe takéhoto sporného dôkazu a to výpoveď žalobcu, že si žalobca bral úver na účely rekonštrukcie domu, v ktorom býva a zároveň má aj sídlo podnikania, vyvodil, že úver bol braný na účely podnikania. Žalobca jednoznačne tvrdil podľa odvolateľa, že úver bol použitý len na rekonštrukciu domu a nie na účely podnikania“. 23. Odvolací súd udáva, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že súd zistil skutkový stav nie len na základe skutočnosti uvádzanej žalobcom, ale komplexným vyhodnotením vykonaných dôkazov. V súlade s § 52 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľským úverom na účely zákona 129/2010 Z. z. je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 2 zák. č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zo zmluvy o úvere (listinného dôkazu) okresný súd zistil, že žalobca uzatváral zmluvu ako fyzická osoba podnikateľ, v zmluve sa označil uvedením obchodného mena, miesta podnikania a identifikačného čísla. V zmluve o úvere žalobca výslovne vyhlásil, že úver si berie na výkon podnikania, následne okresný súd konštatoval, že v prospech uvedeného svedčí aj skutočnosť, že žalobca úver použil na rekonštrukciu nehnuteľnosti, kde v čase uzatvorenia zmluvy o úvere vykonával podnikateľskú činnosť. V zmluve o úvere bol identifikovaný žalovaný jednoznačne, spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o jeho statuse. fyzickej osoby - podnikateľa. Odvolací súd udáva, že skutkové závery aj záver súdu o tom, že žalobca neuzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá je upravená zákonom č. 129/2010 Z. z. sú správne. V zmluve o úver je ako dlžník označený žalobca ako fyzická osoba podnikateľ, označenie dlžníka v zmluve o úvere je jednoznačné, v zmluve o úvere je tiež jednoznačne uvedené, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania, čo žalobca osobitne potvrdil svojim podpisom. Odvolací súd udáva, že v tomto prípade nešlo len o zaškrtnutie účelu úveru z rôznych možností (ako v iných „formulárových zmluvách“), v zmluve je jednoznačne uvedené, že žalobca si berie úver na výkon podnikania. V zmluve je teda jednoznačne uvedený účel úveru na výkon podnikania a z písomne uzatvorenej zmluvy jednoznačne vyplýva, že dlžníkom je fyzická osoba podnikateľ (dlžník v zmluve nie je označený aj rodným číslom), zároveň žalovaný uviedol, že finančné prostriedky použil na rekonštrukciu nehnuteľnosti, ktorá je miestom jeho podnikania a v ktorej býva. Použité formulácie a pojmy v zmluve nemožno vykladať rozdielne, sú určité. Z výsluchu žalobcu vyplýva, že vedel, že zmluvu uzatvára ako fyzická osoba podnikateľ, uviedol, že keď chcel úver musel podpísať zmluvu, tak ako mu bola predložená, zmluvu podpísal, lebo potreboval peniaze. Na základe uvedeného je správny záver súdu prvej inštancie, že nejde o spotrebiteľský úver, ktorý je upravený zákonom 129/2010 Z. z. Žalobca síce poukazuje na rozhodnutia súdov v iných veciach, avšak ani z jedného rozhodnutia nevyplýva, že by malo ísť o totožne zistený skutkový stav. Odvolací súd zdôrazňuje, že v každom konaní sa zisťuje konkrétny skutkový stav a na základe skutkového stavu zisteného v konkrétnom konaní súd aplikuje zodpovedajúci právny predpis. 24. Odvolateľ ako odvolací dôvod tiež uviedol nesprávne právne posúdenie veci. 25. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 26. Odvolací súd udáva, že okresný súd na zistený skutkový stav aplikoval správny právny predpis a tento aj správne vyložil. Na základe zisteného skutkového stavu žalobca nepreukázal vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. 27. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil vo výroku, ktorým žalobu zamietol, ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania, keď súd prvej inštancie o trovách konania vecne správne rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 OSP (účinného v čase rozhodnutia). 28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, vznikol mu preto nárok proti žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Žalovanému však žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, preto mu nebol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 30. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).