Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/497/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413209796 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6413209796.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľky H. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. G., M. XXXX/X, zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o., Košice, Ľudová 14, adresa pre doručovanie Košice, Nerudova 14, IČO: 47 234 466, konajúci prostredníctvom advokáta konateľa JUDr. Petra Rybára, proti odporcovi POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátkou JUDr. Barborou Korenecovou, so sídlom v Malinove, Slnečná 765/3, IČO: 42 474 902, korešpondenčná adresa POHOTOVOSŤ s. r. o., Pribinova 25, Bratislava o návrhu na zaplatenie sumy 240 € s prísl., na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 5. marca 2014, č. k. 5C/137/13 - 46, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľky zamietol a uložil jej povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania právnemu zástupcovi odporcu vo výške 46,12 Eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľka sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 240,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne od 09. 08. 2013 do zaplatenia. Odporca s návrhom nesúhlasil, keď namietal, že zmluva o úvere nebola uzavretá s dlžníkom spotrebiteľom, ale s dlžníkom podnikateľom. Po vykonanom dokazovaní okresný súd dospel k záveru, že účastníci uzavreli zmluvu o úvere dňa 24. 09. 2010, keď navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 800,- Eur a odporkyňa (správne malo byť uvedené navrhovateľka) sa zaviazala veriteľovi túto sumu zaplatiť zvýšenú o príslušný poplatok 240,- Eur, teda spolu 1.040,- Eur v dvoch mesačných splátkach po 520,- Eur od 03. 11. 2010. Súd mal za preukázané, že odporkyňa (správne malo byť navrhovateľka) uzatvárala zmluvu o úvere s navrhovateľom (správne malo byť s odporcom) ako podnikateľka, nie ako spotrebiteľka, pričom k tomuto záveru dospel na základe údajov uvedených v zmluve, kde je uvedené obchodné meno, IČO, číslo živnostenského registra. Keďže prehlásila, že finančné prostriedky sú poskytované na výkon podnikania, daný vzťah nemožno hodnotiť ako vzťah spotrebiteľský. Uzavretú zmluvu nemožno posudzovať ako zmluvu spotrebiteľskú a podrobiť ju kontrole podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Záverom uviedol, že navrhovateľke odporca reálne finančné prostriedky titulom úveru vyplatil. Proti rozhodnutiu sa odvolala navrhovateľka. Rozsudok okresného súdu žiadala zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako odvolací dôvod uviedla ustanovenie § 205 ods. 2 písm. a), d), f) O. s. p., keď podľa jej názoru súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, keď nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, nevykonal navrhnuté dôkazy a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Nesprávnosť záverov prvostupňového súdu videla v tom, že zmluva o úvere bola odporcom vopred pripravená a navrhovateľka obsah nemohla ovplyvniť ani zmeniť. Zmluvu o úvere vypĺňal mandatár odporcu, preto nemohla ovplyvniť ani údaje, ktoré boli do pripraveného zmluvného formulára doplnené mandatárom odporcu p. Polyovkovou. Podnikateľské údaje navrhovateľky odporca získal informáciou o živnostenskom oprávnení, a to pri zisťovaní príjmu navrhovateľky, pričom tieto údaje doplnila mandatárka bez osobitného poučenia navrhovateľky o jej následkoch. Označenie navrhovateľky, ako fyzickej osoby podnikateľa aj ako fyzickej osoby nepodnikateľa je uvedené v zmluve duplicitne. V časti údajov o dlžníkovi nebolo možné iné označenie navrhovateľky, keď nebolo objektívne možné uviesť iné údaje ako tie, ktoré vyplývali z predloženého živnostenského listu. Namietala nemožnosť iného účelu použitia finančných prostriedkov, zmluva o úvere taktiež nepripúšťa žiadne iné vyhlásenie ako to, že finančné prostriedky sú poskytované na výkon podnikania. Navyše časť, v ktorej je toto vyhlásenie uvedené, jednoznačne evokuje, že dlžník svojim podpisom vyjadruje súhlas s výškou poskytnutého úveru, odmenou a počtom a výškou splátok a nie s účelom použitia finančných prostriedkov. Spotrebiteľ nemôže mať vedomosť o následkoch označenia ako podnikateľského subjektu prípadne použitia finančných prostriedkov na podnikateľské účely, pričom veritelia zneužívajú neznalosť spotrebiteľov o následkoch ich označovania ako podnikateľských subjektov a za tým účelom využívajú nekalé obchodné praktiky, ktoré typickým príkladom je práve duplicitné označenie dlžníkov. Považovala za nevyhnutné skúmať použitie finančných prostriedkov. Za účelom preukázania použitia týchto prostriedkov navrhla vykonanie dôkazu a to predloženie daňového priznania ako aj vypočutie svedka, pričom konajúci súd tieto návrhy zamietol. Namietala, že v danom prípade nedošlo k uzavretiu zmluvy o úvere, ale o uzavretie zmluvy o pôžičke v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka, pretože v danom prípade ide o reálnu zmluvu, kedy veriteľ dlžníkovi odovzdá reálne peniaze, pričom podľa § 497 Obchodného zákonníka sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech finančné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky, pričom ide o konsenzuálnu zmluvu. Pri samotnom podpise zmluvy došlo k odovzdaniu peňazí (pôžičky). Preto ide o vzťah v zmysle občianskeho práva. Poukazovala na § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka a na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď je možné pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky, avšak tieto nesmú byť v rozpore s dobrými mravmi. V prejednávanom prípade odmena za poskytnuté peniaze bola na úrovni 180 % ročne, čo je v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadril. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. napadnutý rozsudok zrušil podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. z týchto dôvodov. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd vo veci nesprávne aplikoval príslušné právne normy a taktiež nedostatočne zistil skutkový stav. Naviac závery, ku ktorým po vykonanom dokazovaní dospel, nezodpovedajú reálnej skutočnosti, ktoré skutočne boli dokazovaním zistené, resp. zistené mali byť a na ktoré mal prvostupňový súd prihliadať. Z dokazovania vyplynulo, že súd vykonal dokazovanie zmluvou o úvere uzavretou medzi účastníkmi zo dňa 24. 09. 2010. Zo zmluvy je jasné, že je podpísaný mandatár, a to „Polyovková“ ako aj navrhovateľka. Zo zmluvy vyplýva aj to, že potvrdzuje prevzatie peňažnej hotovosti 24. 09. 2010. Občiansky zákonník v § 657 upravuje zmluvu o pôžičke, kde charakteristickým znakom tejto zmluvy je bezodplatnosť, pričom ustanovenie § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka umožňuje dohodnúť úroky. Výšku úrokov upravuje vykonávací predpis alebo dohoda zmluvných strán, pričom obmedzenie zmluvnej voľnosti sa riadi ustanoveniami o úžere v spojení s § 3 Občianskeho zákonníka. Treba zdôrazniť, že zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom, to znamená, že zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, teda dochádza k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov dlžníkovi, pričom zmluva o úvere má konsenzuálny charakter, kde nedochádza k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov dlžníkovi, pretože v zmysle § 497 Obchodného zákonníka sa veriteľ zaväzuje, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, teda v danom prípade sa v tomto momente veriteľ stáva dlžníkom a je povinný na požiadanie poskytnúť finančné prostriedky zmluvnej strane. Okrem tejto skutočnosti odvolací súd zdôrazňuje, že formulár ohľadom danej zmluvy je nejednoznačný a neobsahuje náležitosti zmluvy o úvere tak, aby nedochádzalo k pochybnému výkladu v jej obsahu. V zmysle § 43 Občianskeho zákonníka účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. V zmysle § 37 ods. 1 právny úkon sa musí urobiť zrozumiteľne, inak je neplatný. Z doteraz vykonaného dokazovania vyplýva, že zmluva bola pripravená odporcom, teda vo svojej podstate zodpovedá za nedostatky danej zmluvy. Zo zmluvy neodôvodnene vyplývajú skutočnosti, ktoré môžu účastníka pri jej uzatváraní zneisťovať, sú mätúce a nezrozumiteľné, pretože prvá časť danej zmluvy obsahuje údaje ohľadom dlžníka, právnickej osoby, nakoľko sa tu uvádza obchodné meno, IČO, číslo živnostenského registra. V tejto časti sa nič nehovorí o tom, že finančné prostriedky sú poskytované na účely podnikania. Tretia kolonka však obsahuje miesto pre vpisovanie údajov vo vzťahu k fyzickej osobe, pretože táto sa identifikuje rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Vzhľadom na vyššie uvedené nie je zrejmé, z akého dôvodu duplicitne je tu uvedené miesto pre fyzickú osobu, pričom v druhej kolonke sa vpisuje výška úveru s príslušným poplatkom a celková suma, ktorú treba zaplatiť, aj výška splátok. Táto kolonka obsahuje údaj, kde dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú mu poskytované na výkon podnikania. Ak by finančné prostriedky mali byť poskytnuté nepodnikateľovi, neexistuje ani miesto na dohodu ohľadom poskytovaných finančných prostriedkov a podmienok ich poskytnutia. Je správna námietka navrhovateľky, že dlžník v takomto prípade nemá inú možnosť, ako prijať formulárovú zmluvu, kde je uvedené, že prostriedky sa poskytujú pre účely podnikania. Pokiaľ dané údaje vypisuje mandatár, o to viac v danom prípade vzniká pochybnosť o čestných praktikách poskytovateľa a správnosti vypísaných údajov vo vzťahu k vôli dlžníka. Nič totiž nebráni ani fyzickej osobe, podnikateľovi, aby uzatvárala podobnú zmluvu ako fyzická osoba nepodnikateľ. Povinnosťou prvostupňového súdu bude zaoberať sa vykonaným dokazovaním v tomto smere a prihliadnuť na duplicitu údajov uvedených v danej zmluve a ich nezrozumiteľnosť, ako aj na skutočnosť, že pri poskytnutí finančných prostriedkov došlo k reálnemu kontraktu, čo vylučuje, aby došlo k uzavretiu zmluvy o úvere, ale z obsahu zmluvy je zjavné, že ide o zmluvu o pôžičke a s prihliadnutím na danú skutočnosť treba posúdiť aj výšku dohodnutej odplaty za poskytnuté finančné prostriedky, ktorá z požičaných 800,- Eur suma 240,- Eur na dva mesiace predstavuje 180 % ročný úrok, čo zjavne predstavuje úroky v rozpore s § 3 Občianskeho zákonníka. Bez významu nie je zistenie navrhovaného dôkazu - daňového priznania ohľadom skutočnosti, že finančné prostriedky skutočne boli určené na podnikanie alebo nie. Z vykonaného dokazovania možno predpokladať, že v danom prípade došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke a povinnosťou súdu bude zaoberať sa primeranosťou dohodnutých úrokov a vo vzťahu k danej skutočnosti posúdiť návrh navrhovateľky na vydanie bezdôvodného obohatenia s prihliadnutím na plnenie navrhovateľky a jej výšku. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.