Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/497/2014 z 10. 6. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 10. júna 2014, sp. zn. 15Co/497/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6413209796.1 Krajský súd Banská Bystrica | 15Co/497/2014 | ECLI:SK:KSBB:2014:6413209796.1 | 2014-06-10 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 497 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a4946cf2-6c85-4d5c-a0fc-c109f6ad4df2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6413209796.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/497/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413209796
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6413209796.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľky H. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. G.,
M. XXXX/X, zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o., Košice, Ľudová 14, adresa
pre doručovanie Košice, Nerudova 14, IČO: 47 234 466, konajúci prostredníctvom advokáta konateľa
JUDr. Petra Rybára, proti odporcovi POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO:
35 807 598, zastúpený advokátkou JUDr. Barborou Korenecovou, so sídlom v Malinove, Slnečná 765/3,
IČO: 42 474 902, korešpondenčná adresa POHOTOVOSŤ s. r. o., Pribinova 25, Bratislava o návrhu
na zaplatenie sumy 240 € s prísl., na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad
Hronom zo dňa 5. marca 2014, č. k. 5C/137/13 - 46, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľky zamietol a uložil jej povinnosť nahradiť
odporcovi trovy konania právnemu zástupcovi odporcu vo výške 46,12 Eur do troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľka sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške
240,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne od 09. 08. 2013 do zaplatenia.

Odporca s návrhom nesúhlasil, keď namietal, že zmluva o úvere nebola uzavretá s dlžníkom
spotrebiteľom, ale s dlžníkom podnikateľom.

Po vykonanom dokazovaní okresný súd dospel k záveru, že účastníci uzavreli zmluvu o úvere dňa
24. 09. 2010, keď navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 800,- Eur a odporkyňa (správne malo
byť uvedené navrhovateľka) sa zaviazala veriteľovi túto sumu zaplatiť zvýšenú o príslušný poplatok
240,- Eur, teda spolu 1.040,- Eur v dvoch mesačných splátkach po 520,- Eur od 03. 11. 2010. Súd
mal za preukázané, že odporkyňa (správne malo byť navrhovateľka) uzatvárala zmluvu o úvere s
navrhovateľom (správne malo byť s odporcom) ako podnikateľka, nie ako spotrebiteľka, pričom k tomuto
záveru dospel na základe údajov uvedených v zmluve, kde je uvedené obchodné meno, IČO, číslo
živnostenského registra. Keďže prehlásila, že finančné prostriedky sú poskytované na výkon podnikania,
daný vzťah nemožno hodnotiť ako vzťah spotrebiteľský. Uzavretú zmluvu nemožno posudzovať ako
zmluvu spotrebiteľskú a podrobiť ju kontrole podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch. Záverom uviedol, že navrhovateľke odporca reálne finančné prostriedky titulom úveru vyplatil.

Proti rozhodnutiu sa odvolala navrhovateľka. Rozsudok okresného súdu žiadala zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako odvolací dôvod uviedla ustanovenie § 205 ods. 2 písm. a), d), f)
O. s. p., keď podľa jej názoru súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, keď nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, nevykonal navrhnuté dôkazy a
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.



Nesprávnosť záverov prvostupňového súdu videla v tom, že zmluva o úvere bola odporcom vopred
pripravená a navrhovateľka obsah nemohla ovplyvniť ani zmeniť.

Zmluvu o úvere vypĺňal mandatár odporcu, preto nemohla ovplyvniť ani údaje, ktoré boli do pripraveného
zmluvného formulára doplnené mandatárom odporcu p. Polyovkovou.

Podnikateľské údaje navrhovateľky odporca získal informáciou o živnostenskom oprávnení, a to pri
zisťovaní príjmu navrhovateľky, pričom tieto údaje doplnila mandatárka bez osobitného poučenia
navrhovateľky o jej následkoch.

Označenie navrhovateľky, ako fyzickej osoby podnikateľa aj ako fyzickej osoby nepodnikateľa je
uvedené v zmluve duplicitne.

V časti údajov o dlžníkovi nebolo možné iné označenie navrhovateľky, keď nebolo objektívne možné
uviesť iné údaje ako tie, ktoré vyplývali z predloženého živnostenského listu.

Namietala nemožnosť iného účelu použitia finančných prostriedkov, zmluva o úvere taktiež nepripúšťa
žiadne iné vyhlásenie ako to, že finančné prostriedky sú poskytované na výkon podnikania. Navyše časť,
v ktorej je toto vyhlásenie uvedené, jednoznačne evokuje, že dlžník svojim podpisom vyjadruje súhlas
s výškou poskytnutého úveru, odmenou a počtom a výškou splátok a nie s účelom použitia finančných
prostriedkov.

Spotrebiteľ nemôže mať vedomosť o následkoch označenia ako podnikateľského subjektu prípadne
použitia finančných prostriedkov na podnikateľské účely, pričom veritelia zneužívajú neznalosť
spotrebiteľov o následkoch ich označovania ako podnikateľských subjektov a za tým účelom využívajú
nekalé obchodné praktiky, ktoré typickým príkladom je práve duplicitné označenie dlžníkov.

Považovala za nevyhnutné skúmať použitie finančných prostriedkov.

Za účelom preukázania použitia týchto prostriedkov navrhla vykonanie dôkazu a to predloženie
daňového priznania ako aj vypočutie svedka, pričom konajúci súd tieto návrhy zamietol.

Namietala, že v danom prípade nedošlo k uzavretiu zmluvy o úvere, ale o uzavretie zmluvy o pôžičke
v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka, pretože v danom prípade ide o reálnu zmluvu, kedy veriteľ
dlžníkovi odovzdá reálne peniaze, pričom podľa § 497 Obchodného zákonníka sa zmluvou o úvere
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech finančné prostriedky do určitej sumy
a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky, pričom ide o konsenzuálnu
zmluvu.

Pri samotnom podpise zmluvy došlo k odovzdaniu peňazí (pôžičky). Preto ide o vzťah v zmysle
občianskeho práva. Poukazovala na § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka a na § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, keď je možné pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky, avšak tieto nesmú byť v rozpore s
dobrými mravmi. V prejednávanom prípade odmena za poskytnuté peniaze bola na úrovni 180 % ročne,
čo je v hrubom rozpore s dobrými mravmi.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. napadnutý rozsudok zrušil podľa ustanovenia §
221 ods. 1 písm. h) O. s. p. z týchto dôvodov.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd vo veci nesprávne aplikoval
príslušné právne normy a taktiež nedostatočne zistil skutkový stav. Naviac závery, ku ktorým po
vykonanom dokazovaní dospel, nezodpovedajú reálnej skutočnosti, ktoré skutočne boli dokazovaním
zistené, resp. zistené mali byť a na ktoré mal prvostupňový súd prihliadať.



Z dokazovania vyplynulo, že súd vykonal dokazovanie zmluvou o úvere uzavretou medzi účastníkmi zo
dňa 24. 09. 2010. Zo zmluvy je jasné, že je podpísaný mandatár, a to „Polyovková“ ako aj navrhovateľka.
Zo zmluvy vyplýva aj to, že potvrdzuje prevzatie peňažnej hotovosti 24. 09. 2010. Občiansky zákonník v
§ 657 upravuje zmluvu o pôžičke, kde charakteristickým znakom tejto zmluvy je bezodplatnosť, pričom
ustanovenie § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka umožňuje dohodnúť úroky. Výšku úrokov upravuje
vykonávací predpis alebo dohoda zmluvných strán, pričom obmedzenie zmluvnej voľnosti sa riadi
ustanoveniami o úžere v spojení s § 3 Občianskeho zákonníka. Treba zdôrazniť, že zmluva o pôžičke
je reálnym kontraktom, to znamená, že zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, teda dochádza k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov dlžníkovi,
pričom zmluva o úvere má konsenzuálny charakter, kde nedochádza k reálnemu odovzdaniu finančných
prostriedkov dlžníkovi, pretože v zmysle § 497 Obchodného zákonníka sa veriteľ zaväzuje, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, teda v danom prípade
sa v tomto momente veriteľ stáva dlžníkom a je povinný na požiadanie poskytnúť finančné prostriedky
zmluvnej strane.

Okrem tejto skutočnosti odvolací súd zdôrazňuje, že formulár ohľadom danej zmluvy je nejednoznačný
a neobsahuje náležitosti zmluvy o úvere tak, aby nedochádzalo k pochybnému výkladu v jej obsahu. V
zmysle § 43 Občianskeho zákonníka účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov
odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. V zmysle § 37 ods. 1 právny úkon sa musí urobiť
zrozumiteľne, inak je neplatný.

Z doteraz vykonaného dokazovania vyplýva, že zmluva bola pripravená odporcom, teda vo svojej
podstate zodpovedá za nedostatky danej zmluvy. Zo zmluvy neodôvodnene vyplývajú skutočnosti, ktoré
môžu účastníka pri jej uzatváraní zneisťovať, sú mätúce a nezrozumiteľné, pretože prvá časť danej
zmluvy obsahuje údaje ohľadom dlžníka, právnickej osoby, nakoľko sa tu uvádza obchodné meno, IČO,
číslo živnostenského registra. V tejto časti sa nič nehovorí o tom, že finančné prostriedky sú poskytované
na účely podnikania.

Tretia kolonka však obsahuje miesto pre vpisovanie údajov vo vzťahu k fyzickej osobe, pretože táto sa
identifikuje rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Vzhľadom na vyššie uvedené nie je zrejmé,
z akého dôvodu duplicitne je tu uvedené miesto pre fyzickú osobu, pričom v druhej kolonke sa vpisuje
výška úveru s príslušným poplatkom a celková suma, ktorú treba zaplatiť, aj výška splátok. Táto kolonka
obsahuje údaj, kde dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú mu poskytované na výkon podnikania.

Ak by finančné prostriedky mali byť poskytnuté nepodnikateľovi, neexistuje ani miesto na dohodu
ohľadom poskytovaných finančných prostriedkov a podmienok ich poskytnutia. Je správna námietka
navrhovateľky, že dlžník v takomto prípade nemá inú možnosť, ako prijať formulárovú zmluvu, kde je
uvedené, že prostriedky sa poskytujú pre účely podnikania. Pokiaľ dané údaje vypisuje mandatár, o to
viac v danom prípade vzniká pochybnosť o čestných praktikách poskytovateľa a správnosti vypísaných
údajov vo vzťahu k vôli dlžníka. Nič totiž nebráni ani fyzickej osobe, podnikateľovi, aby uzatvárala
podobnú zmluvu ako fyzická osoba nepodnikateľ.

Povinnosťou prvostupňového súdu bude zaoberať sa vykonaným dokazovaním v tomto smere a
prihliadnuť na duplicitu údajov uvedených v danej zmluve a ich nezrozumiteľnosť, ako aj na skutočnosť,
že pri poskytnutí finančných prostriedkov došlo k reálnemu kontraktu, čo vylučuje, aby došlo k uzavretiu
zmluvy o úvere, ale z obsahu zmluvy je zjavné, že ide o zmluvu o pôžičke a s prihliadnutím na
danú skutočnosť treba posúdiť aj výšku dohodnutej odplaty za poskytnuté finančné prostriedky, ktorá
z požičaných 800,- Eur suma 240,- Eur na dva mesiace predstavuje 180 % ročný úrok, čo zjavne
predstavuje úroky v rozpore s § 3 Občianskeho zákonníka.

Bez významu nie je zistenie navrhovaného dôkazu - daňového priznania ohľadom skutočnosti, že
finančné prostriedky skutočne boli určené na podnikanie alebo nie.

Z vykonaného dokazovania možno predpokladať, že v danom prípade došlo k uzavretiu zmluvy o
pôžičke a povinnosťou súdu bude zaoberať sa primeranosťou dohodnutých úrokov a vo vzťahu k
danej skutočnosti posúdiť návrh navrhovateľky na vydanie bezdôvodného obohatenia s prihliadnutím
na plnenie navrhovateľky a jej výšku.
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.