Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 11Co/25/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6317206465 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6317206465.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobkyne J. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XX, XXX XX H., zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o bezdôvodné obohatenie 2.694,69 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 2Csp/77/2018-131 zo dňa 25. septembra 2018 takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.694,69 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.694,69 Eur od 05.07.2017 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (I. výrok) a vo výroku o trovách konania (III. výrok) z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Brezno (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 25. septembra 2018 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.694,69 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.694,69 Eur od 05.07.2017 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (I. výrok), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (II. výrok) a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 93,68 % (III. výrok). Z dôvodov rozsudku vyplýva, že predmetom konania bolo vydanie bezdôvodného obohatenia 2.694,69 Eur s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 2.694,69 Eur od 25.07.2017 do zaplatenia vzniknutého tým, že žalobkyňa uhradila zrážkami zo mzdy od roku 2015 súhrnne 4.903,55 Eur, z ktorých bolo na účet žalovaného poukázaných 3.491,34 Eur, hoci mal na základe zmluvy o úvere č. 6043063 zo dňa 16.12.2008 nárok iba na vrátenie istiny úveru 796,65 Eur. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poprel spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy, pretože žalobkyňa úver čerpala na výkon podnikania. Poukázal na to, že na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej rozhodcovskej, a. s. sp. zn. SR 14568/09 2010 Okresný súd Brezno dňa 26.05. udelil poverenie na vykonanie exekúcie, ktorá pokračuje. V konaní existuje prekážka rozhodnutej veci. Uzatvorenie zmluvy iniciovala žalobkyňa, ktorá dobrovoľne uviedla údaje týkajúce sa jej podnikateľskej činnosti. Vzájomný vzťah strán sporu je obchodnoprávnym. Žalobkyňa odpovedala, že zmluva má všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy. Finančné prostriedky použila na súkromné účely. Žalovaný dlhodobo a v mnohých obdobných prípadoch uzatváral takéto zmluvy so spotrebiteľmi, ktorí nemali možnosť ovplyvniť ich obsah alebo zmierniť niektoré ustanovenia. Žalobkyňa zmluvu nemohla zmeniť ani upraviť, pretože bola vopred naformulovaná a bola jej predložená na podpis bez možnosti pripomienkovania. V prípade dvojakého označenia dlžníka rodným číslom, číslom občianskeho preukazu, trvalým bydliskom, aj IČO súdy posúdili obdobné úverové vzťahy za spotrebiteľské. 1.1 Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 10NcC 9/2018-107 rozhodol, že na prejednanie a rozhodnutie sporu je miestne príslušný Okresný súd Brezno, pretože žalobkyňa je v zmluve označená aj rodným číslom. Nemožno jednoznačne konštatovať, či pri uzatváraní zmluvy o úvere konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Posúdenie jej postavenia pri poskytnutí úveru bude predmetom dokazovania vo veci samej. 1.2 Na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že použila finančné prostriedky na jedlo pre deti, bolo to pred Vianocami a nemali čo jesť, ich otec výživné neplatil. Aj pani, ktorá vypisovala zmluvu, to povedala, peniaze si nezobrala na podnikateľské účely. Časť z nich použila na splatenie predchádzajúceho úveru, ktorý si zobrala u žalovaného a zvyšok na jedlo. Pri podpise zmluvy musela zdokladovať príjem, preto predložila faktúru, ktorú vystavila za práce v lese v lete a tá pani údaje, ktoré ju identifikujú ako živnostníčku odpísala z tej faktúry. Nepamätala si, či podpisovala aj nejaké ďalšie listiny a či sa na druhej strane zmluvy nachádzali všeobecné obchodné podmienky. Dostala iba zmluvu, ktorú okresnému súdu doložila so žalobou. V čase podpisu zmluvy už reálne nevykonávala živnosť, pretože nebola práca; pracovala iba brigádnicky. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobkyňa so žalovaným dňa 16.12.2008 uzavreli zmluvu o úvere č. 6043063, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni sumu 24.000,- Sk a žalobkyňa sa zaviazala žalovanému zaplatiť túto sumu zvýšenú o poplatok 20.000,- Sk, spolu 44.000,- Sk v 10 mesačných splátkach po 4.400,- Sk počnúc dňom 18.01.2009. V zmluve je uvedené a zaškrtnuté, že dlžník (žalobkyňa) prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. Žalobkyňa ako dlžníčka bola v zmluve označená menom, priezviskom, trvalým pobytom, rodným číslom, číslom OP a zároveň obchodným menom, miestom podnikania, IČOm a číslom živnostenského registra. Podľa potvrdenia NAY, a. s. zo dňa 04.05.2017 boli žalobkyni za obdobie 2/2015 - 11/2016 vykonané a odvedené splátky v celkovej výške 4.903,55 Eur a podľa potvrdenia zo dňa 08.02.2017 bola na zmluvu č. 6043063 zaplatených 3.491,34 Eur. Dňa 18.02.2010 bola Okresnému súdu Brezno doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech žalovaného ako oprávneného proti žalobkyni ako povinnej. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 14568/09 zo dňa 28.10.2009. Exekučné konanie je vedené pod sp. zn. 4Er/173/2010. Uznesením Okresného súdu Brezno č. k. 4Er/173/2010-21 zo dňa 24.01.2017 bolo rozhodnuté o pokračovaní v exekúcii podľa § 243 ods. 1, 6 Exekučného poriadku. Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s. rozhodcovským rozsudkom zo dňa 28.10.2009 sp. zn. SR 14568/09 uložil Eve Gašparovej povinnosť zaplatiť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. sumu 1.784,44 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.784,44 Eur od 23.04.2009 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1.784,44 Eur od 07.07.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 371,01 Eur, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Podľa odôvodnenia tohto rozsudku sa účastníci v zmysle rozhodcovskej doložky dohodli, že „všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. V tomto prípade rozhodcovské konanie má byť vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu.“ Rozhodcovský súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: výpisom z obchodného registra, plnomocenstvom právneho zástupcu, zmluvou o úvere, prehľadom práv, povinností a záväzkov, výzvou - pokusom o zmier, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, dohodou o vyplnení zmenky, zmenkou, návrhom na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností. Tento rozsudok bol Eve Gašparovej doručený dňa 12.11.2009, nadobudol právoplatnosť dňa 23.11.2009 a vykonateľnosť dňa 26.11.2009. 1.3 Súd prvej inštancie poukázal na § 3 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 3, § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 2 písm. g), h), i), j), k), § 4 ods. 3, 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, aj na § 451 a § 456 Občianskeho zákonníka. V prvom rade posudzoval, či má žalobkyňa postavenie spotrebiteľky. Zdôraznil, že dôkazné bremeno v prípade pochybností, či ide alebo nejde o spotrebiteľskú zmluvu, má dodávateľ. Všeobecný údaj o poskytnutí finančných prostriedkov na výkon podnikania neodpovedá na otázku týkajúcu sa konkrétneho postavenia dlžníka a konkrétneho súvisu s podnikaním (s predmetom činnosti) dlžníka s uzavretím zmluvy. Samotné zaškrtnutie spôsobu použitia úveru bez bližšej špecifikácie automaticky neumožňuje vyvodiť záver o nespotrebiteľskom charaktere zmluvy. Aj vo vzťahoch patriacich pod režim Obchodného zákonníka sa musí prihliadať na predpisy o ochrane spotrebiteľa, ak v nich vystupuje fyzická osoba s podnikateľským oprávnením, ktorá sa však v týchto vzťahoch ako podnikateľ nechová. Žalobkyňa bola v zmluve označená údajmi, ktoré ju identifikovali ako fyzickú osobu a možno ich zistiť iba z občianskeho preukazu, príp. iných listín poskytnutých žalobkyňou, ktoré nie sú voľne dostupné. Údaje, ktoré ju identifikujú ako podnikateľku možno zistiť z osvedčenia o živnostenskom oprávnení alebo z verejne dostupnej časti živnostenského registra. Zo samotného znenia zmluvy potom nie je možné jednoznačne určiť, vzhľadom na dvojaké označenie dlžníčky, či zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľka, alebo ako podnikateľský subjekt v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Ak sa spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti nepodarí preukázať nespotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu, je potrebné postupovať podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka a obsah spotrebiteľských zmlúv vykladať spôsobom priaznivejším pre spotrebiteľa. Dôkazné bremeno na odstránenie pochybností nesie dodávateľ. Okresnému súdu bolo z úradnej činnosti známe, že žalovaný opakovane pri uzatváraní zmlúv o úvere postupoval tak, aby boli vylúčené normy spotrebiteľského práva poskytujúce zvýšenú ochranu spotrebiteľom. Žalobkyňa na pojednávaní vysvetlila spôsob podpísania zmluvy, aj účel použitia finančných prostriedkov. Ona sama údaje identifikujúce ju ako živnostníčku pracovníčke vypisujúcej zmluvu neuviedla, všetky boli odpísané z ňou predloženej faktúry preukazujúcej jej príjem. Za týchto okolností súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa uzatvorila úverovú zmluvu ako spotrebiteľka. 1.4 Žalovaný namietal existenciu prekážky rozhodnutej veci, keď o platnosti jednotlivých častí zmluvy bolo rozhodnuté dňa 28.10.2009 rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s. sp. zn. SR 14568/09, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Vo viacerých rozhodnutiach súdov bolo konštatované, že pri posudzovaní účinkov rozhodcovského rozsudku môže súd posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky alebo zmluvy nielen v exekučnom konaní, ale aj v iných konaniach napr. pri riešení otázky, či vydaný rozhodcovský rozsudok zakladá pre občianske súdne konanie prekážku res iudicatae (napr. 3Cdo/27/2011). Okresný súd vychádzajúc z prednesov a podaní strán sporu a odôvodnenia rozhodcovského rozsudku konštatoval, že rozhodcovská doložka bola iba súčasťou všeobecných obchodných podmienok a podľa nej sa mali všetky spory riešiť pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. Spotrebiteľ pri uzatváraní zmlúv vystupuje v pozícii slabšej zmluvnej strany, nemá žiadnu možnosť vyjednať si rozhodcovskú doložku. Keďže rozhodcovská doložka je jednou z hlavných náležitostí zmluvy, je potrebné, aby bola upravená buď samostatne alebo v rámci zmluvy tak, aby bolo zrejmé, že je individuálne dojednaná, čo v tomto prípade splnené nebolo. Žalobkyňa dojednanie o rozhodcovskej doložke pri uzatváraní zmluvy nemohla ovplyvniť, pretože táto bola súčasťou všeobecných obchodných podmienok (nebolo preukázané, že jej tieto všeobecné obchodné podmienky vôbec boli dané k dispozícii a bola s nimi oboznámená). Iba v prípade, ak by bola rozhodcovská doložka pri uzatváraní zmluvy individuálne dojednaná, teda iba v prípade, ak by žalobkyňa mala danú možnosť toto dojednanie pochopiť v celom rozsahu, ako aj ovplyvniť jeho znenie, bolo by možné konštatovať, že rozhodcovská doložka je dojednaná platne a individuálne. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej podmienky je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu. Rozhodcovská zmluva (doložka) uzavretá so spotrebiteľom musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán, kde bude preukázané, že spotrebiteľ ako slabšia strana bude informovaný o všetkých skutočnostiach, možnostiach, ktoré z voľby vyplývajú a o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená (napr. uznesenie NS SR sp. zn. 6 MCdo 9/2012.). V tomto konkrétnom prípade sa táto skutočnosť nepreukázala. Právoplatný rozhodcovský rozsudok má účinky právoplatného rozsudku, čo však neplatí v prípade, ak bol tento rozhodcovský rozsudok založený na neplatnej rozhodcovskej doložke (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 25/2014). Rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky je nulitným aktom, na ktorý súd nemôže prihliadať (napr. 5Obdo/44/2011). Právna teória takéto rozhodnutia označuje ako ničotné tzv. paakty, z právneho hľadiska považované za neexistujúce. Podľa právnej teórie nulitný akt nikoho zaväzuje a hľadí sa naň akoby neexistoval, v dôsledku čoho v prejednávanej veci nepredstavuje rozhodcovský rozsudok, na ktorý žalovaný poukazuje, prekážku res iudicatae. 1.5 K tvrdeniu žalovaného, že všetky úhrady boli vykonané prostredníctvom exekučného konania, v ktorom nie je možné navrátenie do pôvodného stavu (§ 61 Exekučného poriadku) súd prvej inštancie uviedol, že uvedené ustanovenie upravujúce tzv. restitutio in integrum sa vzťahuje výlučne na exekučné konanie, nie na iné sporové konania. Navrátenie do pôvodného stavu je vylúčené iba v exekučnom konaní, v ktorom došlo k vymoženiu, čo neznamená, že by nemohli prebiehať súdne spory, v ktorých by sa dala dosiahnuť náprava stavu vzniknutého v dôsledku exekučného konania. 1.6 Pri súdnom prieskume zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd prvej inštancie zistil absenciu dojednaní o úrokovej sadzbe, RPMN, priemernej RPMN, termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a termíne konečnej splatnosti. Sporným nebolo, že žalovaný vyplatil žalobkyni sumu 24.000,- Sk (796,65 Eur), žalobkyňa mu zaplatila 3.491,34 Eur. Rozdiel týchto súm 2.694,69 Eur predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktorý mal nárok iba na vrátenie skutočne požičanej sumy, ktorému okresný súd uložil povinnosť zaplatiť uvedenú sumu. Vzhľadom na to, že žalovaný dlh žalobkyni nevyplatil v lehote do 24.07.2017, uvedenej v jej výzve zo dňa 19.07.2017, okresný súd mu uložil povinnosť zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.694,69 Eur od 25.07.2017 do zaplatenia. Okresný súd konštatoval, že žalobkyňa nezaplatila dobrovoľne žiadnu sumu (čo vyplývalo aj z návrhu na začatie rozhodcovského konania) a uvedená suma bola vymáhaná v exekučnom konaní od roku 2015. Ak dlžník, či už dobrovoľne alebo vo vykonávacom konaní splní na základe právoplatného rozsudku jemu uloženú povinnosť, potom v prípade, že táto povinnosť podľa hmotného práva skutočne existovala, zaniká splnením. Ak neexistovala, získava žalobca na úkor žalovaného bezdôvodné obohatenie. K bezdôvodnému obohateniu v tomto prípade došlo v roku 2015, kedy boli vymožené prvé platby (pred týmto rokom nebola zaplatená žiadna suma). Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Od 10.09.2014 je základná úroková sadzba ECB 0,05 % a po zvýšení o 5 percentuálnych bodov tak úrok z omeškania predstavuje 5,05 %. Okresný súd preto žalobkyni priznal úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.694,69 Eur od 25.07.2017 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu zamietol. 1.7 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p“) a žalobkyni ako strane v spore v prevažnej miere úspešnej priznal nárok náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 93,68 % (96,84 % - 3,16 %), keď vychádzal zo žalobkyňou uplatneného nároku (istiny aj príslušenstva), ktorý bolo možné vyčísliť do dňa vydania rozhodnutia (2.694,69 Eur a úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 2.694,69 Eur od 25.07.2017 do 25.09.2018) a priznaného nároku (2.694,69 Eur a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.694,69 Eur od 25.07.2017 do 25.09.2018). O výške náhrady účelne vynaložených trov konania bude podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. 2. Proti I. a III. výroku rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) Civilného sporového poriadku. Navrhol, aby odvolací Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 2.1 Žalovaný (ďalej aj „odvolateľ“) zopakoval tvrdenie o existencii prekážky rozsúdenej veci vzhľadom na vydaný rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., Bratislava sp. zn. SR 14568/09, na základe ktorého bola v exekučnom konaní sp. zn. Er 173/2010 (správne má byť uvedené 4Er/173/2010, pozn. odvolacieho súdu) vymožená istina a príslušenstvo priznané týmto rozhodnutím. Poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 100/01, podľa ktorého právoplatný rozsudok o žalobe naplnenie vytvára prekážku rozsúdenej veci pre konanie o žalobe na určenie, rovnako uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 42/2006. Pri prápravnej povahe rozhodcovského rozsudku poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 3MCdo 11/2010 z 26.09.2011, ktoré bolo publikované ako R 46/2012, uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 143/2011 z 18.01.2012 alebo uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 122/2011 z 09.02.2012. Uviedol, že jeho argumentáciu týkajúcu sa prekážky veci rozsúdenej podporuje aj komunitárne a medzinárodné právo napr. rozhodnutie ESD vo veci Asturcom alebo rozhodnutie vo veci Amministrazione dell`Economia a delle Finanze. Rozhodcovský súd posúdil zmluvu ako platný právny úkon, na základe ktorého žalovanému priznal voči žalobkyni plnenie. Z hľadiska procesnej prekážky res iudicatae je prípadná nesprávnosť rozhodcovského rozsudku irelevantná. Súd prvej inštancie mal preto konanie zastaviť pre neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Poukázal na uznesenie Okresného súdu Brezno sp. zn. 4Er 173/2010-69 z 26.04.2018, ktorým bol zamietnutý návrh žalobkyne na zastavenie a odklad exekúcie, pretože uzatvorená zmluva je obchodnoprávnou. 2.2 Žalovaný argumentoval v odvolaní ďalej tým, že ako veriteľ s dlžníčkou pod obchodným menom J. K., ktorá bola označená aj identifikačným číslom, uzatvoril obchodnoprávny, nie spotrebiteľský vzťah. Žalobkyňa vstúpila do právneho vzťahu so žalovaným na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon podnikania. Ani formulárová (adhézna) povaha zmluvy nevytvára predpoklad, že je potrebné ju posudzovať ako zmluvu spotrebiteľskú. Súčasťou bežnej podnikateľskej praxe je používanie formulárových, zväčša predpripravených zmlúv za účelom zjednodušenia kontraktačného procesu. Uzatvorenie zmluvy v danej podobe iniciovala žalobkyňa tým, že dobrovoľne uvádzala údaje týkajúce sa jej podnikateľskej činnosti. Citoval z rozsudku Najvyššieho súdu Spolkovej republiky Nemecko z 22.12.2004 sp. zn. VIII ZR 91/04, podľa ktorého ak spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom napr. preto, že inak by druhá strana spotrebiteľskú zmluvu neuzatvorila, je potrebné takýto záväzok posudzovať ako obchod, a nie ako spotrebiteľskú zmluvu, lebo je potrebné chrániť dobrú vieru dodávateľa, ktorá je všeobecným princípom zmluvného práva. Odmietol tvrdenia o účelovom obchádzaní ustanovení chrániacich spotrebiteľov využívaním formálneho účelu zmluvy. Za dôležitý označil účel, na aký bol úver poskytnutý, nie účel, na ktorý žalobkyňa finančné prostriedky naozaj použila. Podľa judikatúry Európskeho súdneho dvora spotrebiteľom nie je ani podnikateľ konajúci mimo rámca svojho podnikania (Di Pinto). 2.3 V ďalšej časti odvolania sa odvolateľ zaoberal subsidiárnym základom vzťahu Obchodného a Občianskeho zákonníka a dospel k záveru o potrebe aplikácie predpisov obchodného práva na jeho právny vzťah so žalobkyňou, ktorá nemienila použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu. 2.4 Odvolateľ uviedol, že v čase uzavretia zmluvy neexistoval všeobecne záväzný právny predpis upravujúci maximálnu prípustnú výšku úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov vo vzťahu k účelu poskytnutia peňažných prostriedkov na výkon podnikania. Poukázal na rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie sp. zn. P/0355/01/2012 o zastavení konania z dôvodu, že nebol preukázaný spotrebiteľský charakter zmluvy, ktorej všeobecné podmienky boli predmetom kontroly. Dlžníčka v posudzovanej zmluve nemala právne postavenie spotrebiteľa, pretože nenapĺňala jeho definíciu v § 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko jej bol úver poskytnutý na výkon povolania. 2.5 Napokon odvolateľ namietol nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie pre nedostatok dôvodov, čím podľa neho došlo k takej vade konania, na ktorú odvolací súd prihliada v zmysle § 380 ods. 2 C.s.p. z úradnej povinnosti a ide o vadu konania v zmysle § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p.. Rozsudok okresného súdu podľa odvolateľa trpí vadami, lebo bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Súd prvej inštancie nevyhodnotil uznesenie, ktoré je prílohou odvolania (uznesenie Okresného súdu Brezno č. k. 4Er/173/2010-69 zo dňa 26. apríla 2018 o zamietnutí návrhu povinnej na zastavenie exekúcie a na odklad exekúcie). 3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol vydaný v rozhodcovskom konaní rozhodcovský rozsudok, je neprijateľná zmluvná podmienka spôsobujúca, že rozhodcovský rozsudok je ničotným právnym aktom. Jeho núteným výkonom v exekučnom konaní môže dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, lebo dôjde k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, na ktorú z hmotnoprávneho hľadiska nemá nárok. Poukázala na rozsudok Krajského súdu v Žiline z 25.10.2016 sp. zn. 5Co/302/2016-134, v zmysle ktorého sa v exekučnom konaní vymáhajú sumy nad rámec hmotnoprávnej povinnosti žalobkyne, pretože v rozhodcovskom konaní bolo žalovanému priznané plnenie bez ohľadu na fakt, že dotknutý úver sa považoval za bezúročný a bez poplatkov. Nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutým núteným výkonom nezákonných rozhodcovských rozsudkov bolo vyhovené napr. Okresným súdom Žiar nad Hronom v konaní vedenom pod sp. zn. 5C/155/2014, Okresným súdom Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. 13C/94/2014, Okresným súdom Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/117/2014, Okresným súdom Trebišov v konaní vedenom pod sp. zn. 6C/241/2014, Okresným súdom Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 4C/208/2013. Aj v súvislosti s tvrdenou prekážkou právoplatne skončenej veci poukázala na viaceré súdne rozhodnutia vrátane uznesenia NS SR sp. zn. 3Cdo 27/2011 z 29.01.2015, v zmysle ktorého pri posudzovaní, či v občianskom súdnom konaní predložený rozhodcovský rozsudok má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu môže súd pristúpiť k riešeniu otázky platnosti rozhodcovskej doložky alebo zmluvy nielen v exekučnom konaní, ale aj v iných konaniach, napr. pri riešení otázky, či vydaný rozhodcovský rozsudok zakladá pre občianske súdne konanie prekážku res iudicatae. Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní sp. zn. 17Co/635/2015 v uznesení zo dňa 30.06.2016 uviedol, že „sa nestotožňuje s názorom okresného súdu, že pokiaľ navrhovateľ plnil odporcovi na základe exekúcie to, čo mu prikazovalo právoplatné rozhodnutie, že takéto konanie nemožno podradiť pod § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a preto na strane odporcu nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. Odvolací súd poukázal na rozsudok Veľkej komory občianskoprávneho a obchodného kolégia z 23.04.2014 sp. zn. 31Cdo 3309/2011 (23 Cdo 2174/2014) Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorý vyvodil, že ak žalovaný - či už dobrovoľne alebo vo vykonávacom konaní - splní na základe právoplatného rozsudku uloženú povinnosť, potom v prípade, že táto povinnosť podľa hmotného práva skutočne existovala, zaniká splnením; ak táto povinnosť neexistovala, získava žalobca na úkor žalovaného bezdôvodné obohatenie. To platí bez ohľadu na to, aký motív (pohnútka) vedie odporcu na splnenie uloženej povinnosti“. V uznesení sp. zn. 17Co/19/2015 zo dňa 30.06.2016 Krajský súd v Banskej Bystrici uviedol, že „v prejednávanej veci okresný súd návrh navrhovateľky na vydanie bezdôvodného obohatenia v plnom rozsahu zamietol v podstate s odôvodnením, že odporca sa na úkor navrhovateľky nemohol bezdôvodne obohatiť, pretože finančné prostriedky od nej v rámci exekúcie prijal na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku, ktorým bola navrhovateľke uložená povinnosť zaplatiť mu dlžnú sumu na základe zmluvy o úvere č. 6730147 zo dňa 04.12.2007. V podanom odvolaní vyčítala navrhovateľka okresnému súdu nesprávne právne posúdenie veci. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že záver okresného súdu o nedôvodnosti návrhu navrhovateľky je predčasný, pretože okresný súd napriek spotrebiteľskému charakteru prejednávanej veci žiadnym spôsobom prejudiciálne neskúmal, či predložený rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 04537/08 zo dňa 29.05.2008 predstavuje materiálne vykonateľný exekučný titul vydaný rozhodcovským súdom, ktorého právomoc na prejednanie a rozhodnutie uvedenej rozhodcovskej veci účastníkov konania bola založená na základe platnej rozhodcovskej doložky; súdna prax (po prekonaní názoru vyjadreného v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4MCdo/8/2012 zo dňa 26.02.2013, podľa ktorého oprávnenie posudzovať splnenie náležitostí exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok prináleží výlučne exekučnému súdu v exekučnom konaní, a to nižšie citovaným rozhodnutím uverejneným v Zbierke rozhodnutí) dospela nakoniec k záveru, že k skúmaniu právomoci rozhodcovského súdu v tomto smere môže súd pristúpiť nielen v exekučnom konaní, ale prejudiciálne aj v občianskom súdnom konaní (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/27/2011 zo dňa 29.01.2015 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 6/2015 ako R 77/2015, ale aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo458/2014 zo dňa 27.08.2015 a tento prístup nepovažoval za svojvoľný a arbitrárny ani ústavný súd, keď k tomu pozri uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS/25/2014 zo dňa 22.01.2014; k charakteru rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom bez právomoci pozri aj uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23Cdo/4460/2014 zo dňa 30.09.2015), a to v spotrebiteľskej veci aj bez návrhu (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.03.2012). V dôsledku uvedeného pochybenia nemožno právne posúdenie veci zo strany okresného súdu považovať za správne, v dôsledku čoho okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav, čím je daný dôvod na zrušenie rozsudku podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.“. Napokon citoval, okrem iných, aj z rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 27.02.2018 sp. zn. 26Co/55/2017, podľa ktorého „ Nedôvodná je argumentácia žalovanej ustanovením § 61 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017. Podľa citovaného ustanovenia je navrátenie do pôvodného stavu v exekučnom konaní vylúčené. Uvedené ustanovenie vyjadruje zásadu, že právne pomery niekoho iného ako účastníka konania, ktoré exekúciou vznikli, nemôžu byť dotknuté. Nemožno však z neho vyvodiť, žeby za podmienok stanovených zákonom nebolo možné dosiahnuť nápravu nesprávností rozhodnutí vydaných v exekučnom konaní, týkajúcich sa výlučne účastníkov exekučného konania, ako tomu bolo v prejednávanej veci (porov. R 48/2009). Citované ustanovenie takisto podľa svojho znenia nemôže brániť tomu, aby sa povinný domáhal svojich nárokov voči oprávnenému mimo exekučného konania, napríklad žalobou o vydanie bezdôvodného obohatenia (v rovnakom zmysle uznesenie NS SR sp. zn. 1 Cdo 127/2015). Ani prípadné vymoženie určitých nárokov v exekúcii totiž nič nemení na hmotnoprávnych predpokladoch, povahe a obsahu týchto nárokov, takže ani prípadné neoprávnené nároky sa samotným vykonaním exekúcie nestávajú oprávnenými. Ustanovenie § 61 Exekučného poriadku len bráni tomu, aby sa tieto nároky vyporadúvali v samotnom exekučnom konaní jeho navrátením do pôvodného stavu. Ak teda boli v exekučnom konaní v dôsledku existencie formálneho exekučného titulu (napr. nulitného rozhodcovského rozsudku) vymožené určité nároky, neznamená to, že by tieto nároky oprávneného boli aj hmotnoprávne opodstatnené a že by bolo vylúčené domáhať sa ich vrátenia napríklad ako bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka. Eventuálna neprípustnosť takejto žaloby môže vyplývať len z procesného práva (napr. § 230 C. s. p.), nie však zo samotnej skutočnosti, že vo veci prebehlo exekučné konanie, prípadne z nemožnosti jeho navrátenia do pôvodného stavu podľa § 61 Ex. por.“. 3.1 Žalobkyňa nesúhlasila s tvrdením žalovaného, že ich právny vzťah nie je spotrebiteľskou zmluvou. Ide o zmluvu formulárovú, vyplnenú mandatárom žalovaného, ktorý ju dlhodobo a v mnohých obdobných prípadoch uzatváral so spotrebiteľmi, ktorí nemali možnosť ovplyvniť jej obsah. Žalovaný pri ich uzatváraní porušoval svoju povinnosť poskytovať spotrebiteľovi informáciu v dostatočnom predstihu pred samotným uzatvorením zmluvy o úvere, resp. spotrebiteľa pri podpise zmluvy náležite neinformoval o význame jednotlivých zmluvných ustanovení. Citovala § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Uviedla, že v prejednávanom spore zrejme nedošlo k uzavretiu zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ale k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka. V prípade zmluvného vzťahu žalobkyne a žalovaného ide o reálnu zmluvu, nie o zmluvu konsenzuálnu, pretože pri jej podpise došlo k odovzdaniu peňazí. Každý odsek zmluvy je krajne nevyvážený, v neprospech žalobkyne, ktorá jednotlivým ustanoveniam zmluvy bez príslušného vzdelania, prípadne skúseností nemohla rozumieť a vyčítať z nej všetky pre ňu plynúce následky. Zmluvu je nutné posudzovať v závislosti od jej obsahu a objektívneho posúdenia postavenia zmluvných strán. Jej posudzovanie z čisto formálneho hľadiska by malo za následok zvýhodnenie silnejšej zmluvnej strany. Nepriznaním postavenia spotrebiteľa žalobkyni by došlo k nerešpektovaniu účelu zákonov slúžiacich na ochranu spotrebiteľov. Za bežnú prax žalovaného pri uzatváraní obchodných úverových zmlúv žalobkyňa označila snahu označiť povinného ako podnikateľský subjekt; ak to nebolo možné, účelovo zaškrtnúť políčko určujúce účel použitia finančných prostriedkov ako výkon zamestnania resp. povolania, aby došlo k vylúčeniu aplikácie právnych predpisov určených na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľ nemôže mať vedomosť o právnych následkoch, ktoré pre neho má podpísanie žalovaným predformulovaného vyhlásenia týkajúceho sa údajného použitia finančných prostriedkov nachádzajúceho sa v časti, kde vyžadovaný podpis spotrebiteľa evokuje jeho súhlas s výškou poskytnutého úveru a výšku jednotlivých splátok. Aj účel použitia poskytnutých finančných prostriedkov je potrebné skúmať z objektívneho hľadiska. Žalobkyňa úver použila na súkromné účely a zamýšľala tak už pri podpise zmluvy, čo uviedla na pojednávaní 25.09.2018. Úver neeviduje ani vo svojom účtovníctve viažúcom sa k jej podnikaniu. Zdôraznila potrebu vykladať obsah spotrebiteľských zmlúv v prípade pochybností spôsobom, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka). 3.2 K dvojakému označeniu žalobkyne v zmluvách rodným číslom, číslom občianskeho preukazu, trvalým bydliskom a zároveň IČO poukázala na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 10NcC/9/2018-107 z 26.04.2018 alebo Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 4Co/100/2013-133, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/61/2016, Krajského súdu v Bratislave č. k. 8NcC/25/2014-36 a Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4CoE/58/2013. Spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu žalobkyne a žalovaného možno vyvodiť aj z nálezu ÚS SR sp. zn. I. ÚS 243/07. Poukázala aj na uznesenie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 285/2011, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/497/2014 alebo 13CoE/165/2013. V zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/84/2011 je potrebné skúmať použitie poskytnutých finančných prostriedkov. 3.3 V závere vyjadrenia žalobkyňa zdôraznila potrebu aplikácie princípu právnej istoty v zmysle článku 2 Civilného sporového poriadku s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5ECdo/192/2014 a poukázala na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6MCdo/9/2012. Navrhla potvrdenie rozhodnutia súdu prvej inštancie ako vecne správneho. Uplatnila si nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 4. Žalovaný v odvolacej duplike zdôraznil, že rozhodcovský rozsudok zo dňa 28.10.2009 sp. zn. SR 14568/09 tvorí prekážku rozhodnutej veci. Je z neho zrejmé, že rozhodcovský súd posúdil zmluvu o úvere ako platný a odplatný právny úkon a priznal žalovanému voči žalobkyni plnenie. Prípadná nesprávnosť rozhodcovského rozsudku je z hľadiska prekážky rozhodnutej veci irelevantná. Súd by mal konanie zastaviť pre neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. 4.1 Poukázal na to, že Okresný súd Brezno dňa 26.05.2010 vydal poverenie na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku, v priebehu ktorého boli vymožené peňažné prostriedky. Ich úhradu a prijatie nie je možné kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove z 20.12.2011 č. k. 1Co/79/2011-93 a § 61 Exekučného poriadku, podľa ktorého navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené. Exekučný titul doposiaľ nebol zrušený. Súd môže poveriť exekútora vykonaním exekúcie iba v prípade, ak nezistí žiaden rozpor žiadosti o udelenie poverenia so zákonom. Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu bol predmetom skúmania súdom už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi, ktoré udelené bolo. Poukázal na uznesenie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 456/2011 z 23.11.2011 aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 164/96. 4.2 Zdôraznil, že dňa 16.12.2008 so žalobkyňou uzatvoril zmluvu o úvere č. 6043063, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver na výkon povolania. Skutočnosť, na čo konkrétne bol žalobkyňou následne poskytnutý úver využitý, žalovaný neskúmal, nakoľko je to pre neho nepodstatná informácia. Pre právnu kvalifikáciu povahy poskytnutého úveru je úplne postačujúci prejav vôle uvedený v zmluve. V prípade postavenia žalovaného treba akceptovať aj jeho dobrú vieru (rozsudok ESD C-464/01 vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG). Zo zmluvy o úvere nevznikla ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia. 5. Žalobkyňa v odvolacej duplike k námietke žalovaného, že vydané rozhodcovské rozsudky nie je možné považovať za neplatné, pretože ich nulitu žalobkyňa v rozhodcovských ani v exekučných konaniach nenamietala zdôraznila, že ak v prípade určitého právneho aktu ide zo zákona o akt nulitný, samotná skutočnosť, že daný subjekt nulitnosť tohto aktu nenamieta nemôže urobiť z takéhoto nulitného aktu akt platný. Poukázala na rozsudok NS SR sp. zn. 2Obo 3/2014, týkajúci sa § 61 Exekučného poriadku. Z tohto rozhodnutia Najvyššieho súdu podľa žalobkyne vyplýva, že k navráteniu do predošlého stavu môže dôjsť len vtedy, ak určité práva a povinnosti reálne vznikli a došlo k reálnemu plneniu za účelom ich uspokojenia. Na základe nulitných rozhodcovských rozsudkov nemohlo dôjsť k vzniku práva žalovaného na prijaté plnenie. Ak takéto plnenie žalovaný v rámci exekúcie od žalobkyne prijal, vzniklo na jeho strane bezdôvodné obohatenie. 6. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu proti rozsudku, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach odvolania žalovaného (§ 380 ods. 1 C.s.p.) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.694,69 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.694,69 Eur od 05.07.2017 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (I. výrok) a v závislom výroku o trovách konania (III. výrok) zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b), c) C.s.p.). 7. Súd prvej inštancie sa podrobným spôsobom vysporiadal s otázkou, či je žalobkyni možné priznať postavenie spotrebiteľky. Okresný súd ale mal vedomosť o prebiehajúcom exekučnom konaní vedenom na tom istom súde pod sp. zn. 4Er/173/2010. Uznesením č. k. 4Er/173/2010-21 zo dňa 24. januára 2017 okresný súd rozhodol o tom, že exekúcia proti povinnej v prospech oprávneného pokračuje. Z dôvodov tohto uznesenia vyplýva záver okresného súdu, že vychádzajúc z predloženej zmluvy o úvere zo 16.12.2008 túto nemožno označiť za zmluvu spotrebiteľskú, nakoľko ju oprávnený aj povinná uzatvárali v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Okresný súd v prejednávanom spore ku dňu vyhlásenia odvolaním napadnutého rozsudku (25.09.2018) z pripojeného exekučného spisu neoboznámil uznesenie z 26.04.2018, ktorým bol návrh žalobkyne na zastavenie exekúcie zamietnutý s konštatovaním, že uzatvorená úverová zmluva je obchodnoprávna (teda nie spotrebiteľská) a nevysporiadal sa s týmto rozhodnutím vo vzťahu k záverom o jej spotrebiteľskom charaktere, ku ktorým sám dospel. V ďalšom konaní preto súd prvej inštancie v procese dokazovania oboznámi uvedené uznesenie, aj rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ bolo podané odvolanie a v novom rozhodnutí sa vysporiada so závermi, ku ktorým prišiel súd konajúci v exekučnom konaní vedenom na základe tej istej úverovej zmluvy, pričom vysvetlí a podrobne zdôvodní, či tieto akceptuje, alebo nie. 8. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o trovách celého, teda aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.). 9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2 posledná veta C. s. p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2 posledná veta C. s. p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).