{"guid": "12b994ce-43f7-48e7-9e0d-46f52b6ecc2a:77c30877-458a-445a-bda6-41036cf25bb0", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6414213984.1", "spisova_znacka": "13Co/110/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/110/2017 z 26. 2. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 26. februára 2018, sp. zn. 13Co/110/2017, ECLI:SK:KSBB:2018:6414213984.1", "identifikacne_cislo": "6414213984", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Milan Lipovský", "sudca_id": 671, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-milan-lipovsky-671", "datum_vydania": "2018-02-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-2"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2010/129#paragraf-2"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/77c30877-458a-445a-bda6-41036cf25bb0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6414213984.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2018:6414213984.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2018:6414213984.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/110/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414213984
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6414213984.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a členov
senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci žalobcu: A. F., nar. XX. XX. XXXX,
bytom T. XXX/XX, T. nad D., zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s. r. o., IČO: 47 234
466 so sídlom Kuzmányho 29, Košice, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, v konaní o zaplatenie sumy 2 781 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 6C/181/2014-41 zo dňa 09. 06. 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 6C/181/2014-41 zo dňa 09. 06. 2015 v napadnutej
časti,  ktorou súd žalobu zamietol a v závislom výroku o náhrade trov konania,    p o t v r d z u j e
(výroky I., II.).

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že návrh žalovaného na postúpenie veci Okresnému súdu Bratislava
I zamietol (výrok I.).
Žalobcu   zamietol (výrok II.)
Žalovanému náhradu trov konania   nepriznal (výrok III.).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca si uplatnil proti žalovanému nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo žalovanému tým, že žalobca so žalovaným uzavrel
dňa 26. 08. 2011 zmluvu o úvere č. 603700756, na základe ktorej mu bol žalobcovi poskytnutý úver v
sume 3 500 €. Žalobca celkovo uhradil žalovanému       6 281 €. Nárok uplatnil na základe toho, že
zmluva neobsahovala podstatné náležitosti, v súlade so zákonom č. 129/2010 Z. z., ju treba považovať
za bezúročnú a bez poplatkov a preto plnením úrokov a poplatkov v sume 2 781 € sa žalovaný na jeho
úkor bezdôvodne obohatil.

3. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že účastníci uzatvorili dňa 26. 08. 2011
zmluvu o úvere, išlo o tzv. formulárovú zmluvu. V konaní bolo sporným, či predmetná zmluva o úvere
je zároveň spotrebiteľskou zmluvou a teda či ju možno podriadiť pod ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, resp. pod ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.  Žalobca uviedol,
že v čase, keď si bral úver, bol živnostníkom, úver potreboval na rekonštrukciu domu, v ktorom býva a
kde má zároveň aj miesto podnikania.

4.  Vyhodnotením vykonaných dôkazov okresný  súd dospel k záveru, že v čase uzavretia zmluvy o úvere
bol žalobca podnikateľom. Úver si vzal na účely rekonštrukcie domu, ktorý je  miestom jeho bydliska a
je zároveň evidované aj ako miesto jeho podnikateľskej činnosti. Zmluvu o úvere žalobca uzatváral ako



fyzická osoba podnikateľ s uvedením obchodného mena, miesta podnikania a identifikačného čísla. V
zmluve o úvere žalobca výslovne vyhlásil, že úver si berie na výkon podnikania. Preto neobstojí jeho
tvrdenie, že v zmluve o úvere bol identifikovaný nejednoznačne, spôsobom vzbudzujúcim pochybnosti
o jeho statuse fyzickej osoby resp. fyzickej osoby - podnikateľa. V prospech uvedenej úvahy svedčí
aj skutočnosť, že žalobca úver použil na rekonštrukciu nehnuteľnosti, kde v čase uzavretia zmluvy o
úvere vykonával podnikateľskú činnosť. Žalobca si vzal úver na účely podnikania, čo nepriamo potvrdil
aj svojou výpoveďou, čím je vylúčená akákoľvek pochybnosť o nespotrebiteľskom charaktere zmluvy
o úvere.

5.  Okresný súd posúdil nárok v súlade s § 1 ods. 2, § 2 písm. a)  zákona č. 129/2010 Z. z., § 451 ods.
2 Občianskeho zákonníka.

6.     Spotrebiteľským úverom v súlade so zákonom č. 129/2010 Z. z je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.  Žalobca pri uzatvorení úverovej zmluvy
nevystupoval v pozícii spotrebiteľa, preto sa na právny vzťah založený zmluvou o úvere nevzťahuje
právny režim zákona o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ žalobca podľa predloženého prehľadu splátok
uhradil na podklade uzavretej zmluvy žalovanému viac než 3.500 €, čiastka uhradená ním nad
uvedenú sumu nepredstavuje bezdôvodné obohatenie sa žalovaného na jeho úkor podľa § 451 ods.
2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ktorý hovorí, že bezdôvodným obohatením je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu.

7.    O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
Úspešný žalovaný si trovy konania neuplatnil a žiadne trovy mu zo spisu ani nevyplývajú, preto mu súd
ich náhradu voči nepriznal.

8. V súlade s § 355 ods. 1 CSP v lehote v súlade s § 362 ods. 1 CSP podal proti rozsudku odvolanie
žalobca a to v časti výroku, ktorým bol návrh zamietnutý v súlade s § 205 ods. 2 písm. f), rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ust. § 205 ods. 2 písm. a) OSP,
v zmysle ktorého došlo  v konaní k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP a to konkrétne vade konania
podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h), súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, ako aj v zmysle ust. §
205 ods. 2 písm. b) OSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam.

9. Odvolateľ uviedol, že sa nestotožňuje so záverom súdu, že nejde o spotrebiteľskú zmluvu. Z viacerých
konaní je známe, že predkladané zmluvy sú predformulované, často krát sú aj dôchodcovia, prípadne
matky na materských dovolenkách označované, že spotrebiteľský úver berú na účel zamestnania
prípadne povolania. V prípade ak má spotrebiteľ zdroj svojho príjmu z podnikateľskej činnosti
automaticky mu je predložená predtlač formulárovej zmluvy, kde sú vopred určené kolónky pre vyplnenie
aj obchodného mena, IČO a podobne. Spotrebiteľ tým pádom nemá možnosť tieto zmluvy ovplyvniť
vlastnými dojednaniami, aj napriek tomu, že finančné prostriedky nepotrebuje na podnikateľské účely.
Zároveň poukázal na žiadosť o úver, kde žiadateľ (žalobca) bol prioritne identifikovaný dátumom
narodenia, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu a až záverom IČO-m, kde bol údaj o
zamestnávateľovi. Žalobca síce bol v prvej časti zmluvy označený obchodným menom a IČO-m, avšak
v tretej časti zmluvy už len rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Poukázal na rozhodnutie
Ústavného súdu SR  č. k.  I.ÚS 285/2011-16 zo dňa 24. 08. 2011. Má za to, že je nevyhnutné objektívne
posúdiť účel použitých finančných prostriedkov, čo potvrdzuje aj prax súdov SR a ESD. Je nevyhnutné
skúmať použitie finančných prostriedkov. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 26. 05.
2011 sp. zn. 6Co/84/2011, podľa ktorého je konanie, ktorým sa presviedča, navádza alebo inak pôsobí na
spotrebiteľov, s cieľom dosiahnuť, aby sa ako účel úveru vyznačil účel na zamestnanie, povolanie alebo
podnikanie, teda aby sa vyznačoval ako účel úveru účel, ktorý nie je pravdivý, je v rozpore so smernicou
č. 2005/2009 ES z 11. 05. 2005 o nekalých obchodných praktikách voči spotrebiteľovi. Aj za použitia
všeobecného interpretačného ustanovenia § 54 OZ týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv je namieste
pri pochybnostiach o obsahu zmlúv výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím treba dospieť k záveru, že
dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku. K dvojakému označeniu žalobcu v
zmluve poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 4CoE/100/2016-133, kde sa



súd stotožnil s posúdením zmluvného vzťahu ako spotrebiteľského, nakoľko vzhľadom na označenie
dlžníka v zmluve, nie je z obsahu možné ustáliť, či povinný túto zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ alebo
ako nespotrebiteľský subjekt v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.  Uvedené
nemožno bezpečne ustáliť s poukazom na dvojaké označenie povinného v zmluve a to osobnými
údajmi ako aj údajmi charakterizujúcimi fyzickú osobu podnikateľa. Zmluvný vzťah medzi oprávneným
a povinným založený zmluvou o úvere je vzťahom spotrebiteľským, čo možno vyvodiť aj z nálezu
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07, ktorý konštatoval, že „Ak sú v zmluve použité formulácie a
pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým v neprospech  toho, kto ich do zmluvy
uložil“, t. j. v prejednávanom prípade v neprospech žalovaného. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/497/2014, v ktorom bolo uvedené, že spotrebiteľ nemôže mať vedomosť
o následkoch označenia ako podnikateľského subjektu, prípadne použitia finančných prostriedkov na
podnikateľské účely, pričom veritelia zneužívajú neznalosť spotrebiteľov o následkoch ich označovania
ako podnikateľských subjektov a za tým účelom využívajú nekalé obchodné praktiky, ktorých typickým
príkladom je práve duplicitné označovanie subjektov. Poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/165/2013-103, ktorým  bolo konštatované, že zo zmluvy jednoznačne
nevyplýva, či povinná uzavrela zmluvu o úvere ako fyzická osoba - nepodnikateľ alebo podnikateľ, či
konala alebo nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti. Povinná oznámila,
že zmluvu uzatvorila ako fyzická osoba - spotrebiteľ a zo žiadneho jej úkonu pri žiadosti o úver
nevyplývalo, že by úver brala na podnikanie. Celú žiadosť o úver, ako aj zmluvu o úvere, vypísala
obchodná zástupkyňa oprávneného a povinná žiadosť len podpísala.  Z výsluchu žalobcu je zrejmé, že
tento použil finančné prostriedky na rekonštrukciu domu a nie na účel podnikania. Nie je správny záver
súdu, že tým, že si bral žalobca úver na účely rekonštrukcie domu, v ktorom býva a zároveň má sídlo
podnikania, bol tým pádom braný na účely podnikania. Súd len na základe takéhoto sporného dôkazu
vyvodil záver o tom, že úver bol použitý na účely podnikania. Okresný súd  len na základe nepriameho
a sporného dôkazu, a to takého, že sám žalobca vypovedal, že si predmetný úver bral na rekonštrukciu
svojho domu, vyvodil záver, že ak ten konkrétny dom, v ktorom má bydlisko, je aj sídlo podnikania
žalobcu, je to automaticky brané, že si predmetný úver bral na účel podnikania.  Odvolateľ uviedol, že
jednoznačne ide o formulárovú zmluvu a v prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu má
dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, pričom existujúce
pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, tzn. že aj nespotrebiteľský
charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti.
V opačnom prípade je potrebné uplatniť výklad v súlade  s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je
pre spotrebiteľa priaznivejší. Je bežná prax, že drobní podnikatelia - remeselníci, ktorí robia bez
zamestnancov a nepotrebujú osobitné priestory, kancelárie a pod. si dávajú ako miesto podnikania
miesto bydliska, z toho ale nemožno usudzovať, že tam aj reálne vykonávajú svoju podnikateľskú
činnosť, čo vyplýva aj z charakteru podnikateľskej činnosti, ktorú vykonáva u tretích osôb, ako je
zrejmé zo živnostenského registra (vykonávanie bytových a občianskych stavieb - staviteľ - vykonávanie
jednoduchých stavieb a poddodávok, vykonávanie inžinierskych stavieb a pod.).
Odvolateľ ďalej poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom vo veci sp.  zn.
6C/118/2013-64 zo dňa 09. 06. 2015, kde v obdobnej veci súd rozhodol, pričom spotrebiteľ bol v zmluve
označený tak isto a to jednak rodným číslom ako aj IČO-m, kedy súd uzavrel,  že aj keď subjekt vykonával
podnikateľskú činnosť,  nebolo v konaní spoľahlivým spôsobom preukázané, že úver bol žalobcovi
poskytnutý na účel podnikania. Dobrý úmysel žalovaného (dodávateľa) je vylúčený už samotnou
podobou zmluvného formulára, lebo práve takouto triviálnou praktikou označenia predtlačených rubrík
o statuse fyzickej osoby nepodnikateľa (s rodným číslom) a zároveň o statuse podnikateľa (s IČO-m)
a o tom, že úver je poskytnutý na účely zamestnania, povolania či podnikania, mal podľa názoru súdu
žalovaný snahu vyhnúť sa podriadenia úverového vzťahu  spotrebiteľskej právnej úprave, pričom súd
v ten istý deň v obdobných veciach vydal úplne odlišné rozhodnutia, čo spôsobuje právnu neistotu, čo
je v rozpore s princípom právnej istoty.

10. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

11.     Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP),
ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia   jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.



12.     Krajský súd ako súd odvolací  ( § 34 CSP ), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, 380 CSP,  bez
nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP, rozhodnutie   súdu prvej inštancie potvrdil v súlade s
§ 387 ods. 1, 2 CSP  ako vecne správne.

13. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

14. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.

15. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia. V súdenej veci nezistil
žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorom súd
venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav
a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie o veci. Dôvody, pre ktoré tak urobil, rozobral
v odôvodnení rozhodnutia. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v
podrobnostiach na ne odkazuje. Okresný súd bol vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení
koherentný, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís
dospel, sú prijateľné, racionálne a v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé.

17. Odvolanie žalobcu nepoukazuje na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu rozhodnutia.

18. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd, vzhľadom na odvolacie
dôvody  udáva, že súd prvej inštancie v súlade s § 153 ods. 1 OSP (účinného v čase rozhodnutia)
rozhodol na základe zisteného skutkového stavu, skutkový stav subsumoval pod správnu normu
hmotného práva, ktorú  správne interpretoval.

19.   Odvolateľ v odvolaní namietal nesprávnosť rozhodnutia, v tom že  súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne vec posúdil,
pričom poukazoval na rozhodnutia súdov podľa neho v obdobných veciach.

20. Odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie prejednal vec a vykonal dokazovanie v súlade s
procesným predpisom, a na základe vykonaného dokazovania v konkrétnej veci zistil  skutkový stav.
Odvolací súd poukazuje na ust. § 132 OSP (účinného v čase rozhodovania súdom prvej inštancie),
podľa ktorého dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy
hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie
je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý
dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.

21.    Súd prvej inštancie v súlade s § 120 ods. 1, 4 OSP (účinného v čase rozhodovania)   poučil
účastníkov, že  sú povinní všetky dôkazy a skutočnosti predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a)
najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a
označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len
za podmienok uvedených v § 205a. Žalovaný  nenavrhol vykonať pred súdom prvej inštancie ďalšie
dokazovanie a  ani v odvolaní neuviedol skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by neboli, resp. nemohli byť
uplatnené pred súdom prvej inštancie. V danom prípade, teda súd prvej inštancie  rozhodoval v súlade
s § 153 ods. 1 OSP.  Odvolateľ v odvolacom konaní predložil  „Žiadosť o úver“, avšak na túto listinu už
nie je možné prihliadnuť, z dôvod, že neboli splnené podmienky  § 205a OSP (účinného v čase podania
odvolania) a ani nová procesná úprava to inak nerieši.

22.     Odvolateľ v odvolaní uvádza, že „je zrejmé ako to vyplýva z odôvodnenia, že súd si len na
základe takéhoto sporného dôkazu a to výpoveď žalobcu, že si žalobca bral úver  na účely rekonštrukcie
domu, v ktorom býva a zároveň má aj sídlo podnikania, vyvodil, že  úver bol braný na účely podnikania.



Žalobca jednoznačne tvrdil podľa odvolateľa, že úver bol použitý len na rekonštrukciu domu a nie na
účely podnikania“.

23.      Odvolací súd udáva, že z odôvodnenia rozhodnutia  súdu prvej inštancie jednoznačne vyplýva,
že súd zistil skutkový stav nie len na základe skutočnosti uvádzanej žalobcom, ale komplexným
vyhodnotením vykonaných dôkazov.  V súlade s § 52 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Spotrebiteľ je fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľským úverom na účely  zákona 129/2010 Z. z. je dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 2 zák.
č. 129/2010  Z. z. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský
úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.  Zo zmluvy o úvere (listinného
dôkazu) okresný súd zistil, že žalobca uzatváral zmluvu ako fyzická osoba podnikateľ, v zmluve sa
označil uvedením obchodného mena, miesta podnikania a identifikačného čísla. V zmluve o úvere
žalobca výslovne vyhlásil, že úver si berie na výkon podnikania, následne okresný súd  konštatoval,
že v prospech uvedeného svedčí aj skutočnosť, že žalobca úver použil na rekonštrukciu nehnuteľnosti,
kde v čase uzatvorenia zmluvy o úvere vykonával podnikateľskú činnosť. V zmluve o úvere bol
identifikovaný žalovaný jednoznačne, spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o jeho statuse. fyzickej
osoby - podnikateľa. Odvolací súd udáva, že skutkové závery aj záver súdu o tom, že žalobca neuzatvoril
zmluvu o spotrebiteľskom úvere,  ktorá je upravená  zákonom č. 129/2010 Z. z. sú správne. V zmluve o
úver  je ako dlžník  označený žalobca ako fyzická osoba podnikateľ, označenie  dlžníka v zmluve o úvere
je jednoznačné, v zmluve o úvere je tiež jednoznačne uvedené, že finančné prostriedky sú poskytnuté na
výkon povolania, čo žalobca osobitne potvrdil svojim podpisom. Odvolací súd udáva, že v tomto prípade
nešlo len o zaškrtnutie účelu úveru z rôznych možností (ako v iných „formulárových zmluvách“), v zmluve
je jednoznačne uvedené, že  žalobca si berie   úver na výkon podnikania.  V  zmluve je teda jednoznačne
uvedený účel úveru na výkon podnikania a z písomne uzatvorenej  zmluvy jednoznačne vyplýva, že
dlžníkom je fyzická osoba podnikateľ (dlžník v zmluve nie je označený aj rodným číslom),   zároveň
žalovaný uviedol, že finančné prostriedky použil na rekonštrukciu nehnuteľnosti,  ktorá je miestom jeho
podnikania a v ktorej býva. Použité formulácie a pojmy v zmluve  nemožno vykladať rozdielne, sú určité.
Z výsluchu žalobcu vyplýva, že  vedel, že zmluvu uzatvára ako fyzická osoba podnikateľ, uviedol, že
keď chcel úver musel podpísať zmluvu, tak ako mu bola predložená, zmluvu podpísal, lebo potreboval
peniaze. Na základe uvedeného je správny záver súdu prvej inštancie, že nejde o spotrebiteľský úver,
ktorý je upravený zákonom 129/2010 Z. z.  Žalobca síce poukazuje na rozhodnutia súdov v iných veciach,
avšak ani z jedného rozhodnutia nevyplýva, že by malo ísť o totožne zistený  skutkový stav.  Odvolací
súd zdôrazňuje, že v každom konaní sa zisťuje konkrétny skutkový stav a na  základe skutkového stavu
zisteného v konkrétnom konaní  súd aplikuje zodpovedajúci právny predpis.

24. Odvolateľ ako odvolací dôvod tiež uviedol nesprávne právne posúdenie veci.

25. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,
ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho
ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

26. Odvolací súd udáva, že okresný súd na zistený skutkový stav aplikoval správny právny predpis
a tento aj správne vyložil. Na základe zisteného skutkového stavu žalobca nepreukázal vznik
bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil vo výroku,
ktorým žalobu zamietol, ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania, keď súd  prvej inštancie  o
trovách konania vecne správne rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 OSP (účinného v čase rozhodnutia).

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný,  vznikol mu preto  nárok proti žalobcovi na



náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Žalovanému však žiadne trovy v odvolacom konaní
nevznikli, preto mu nebol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

30.  O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/181/2014", "guid": "03353171-4f19-48e1-8a06-df2046a1778f:8fa5af46-cb74-4c34-a8dc-2d3614f66ad3", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6f10faf0-62e5-4748-b449-85a33fe5cefc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 285/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 285/2011 z 24. 8. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-08-24", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6f10faf0-62e5-4748-b449-85a33fe5cefc"}, {"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}, {"guid": "38271d60-82f3-48d0-88f0-b07d33f1c557:a4946cf2-6c85-4d5c-a0fc-c109f6ad4df2", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6413209796.1", "spisova_znacka": "15Co/497/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/497/2014 z 10. 6. 2014", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2014-06-10", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6413209796.1"}, {"guid": "a284e44c-79ab-4e1e-af1e-01a940038759:c8f7137b-aaf4-4630-aba8-ddb0499689e0", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6111209720.1", "spisova_znacka": "13Co/165/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/165/2013 z 25. 11. 2013", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2013-11-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6111209720.1"}, {"guid": "65803335-323c-47c1-9f1e-3e92ce304969:b345692f-10cf-439b-bb7f-72bbfa7dc298", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2011:7210205763.1", "spisova_znacka": "6Co/84/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/84/2011 z 24. 10. 2011", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2011-10-24", "citacie_n": 173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2011:7210205763.1"}], "citovane_v": []}