Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/274/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6109218593 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6109218593.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a sudcov JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla v právnej veci žalobcu 1/ W. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XXXX/X, S. S., žalobkyne 2/ W. S., rod. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XXXX/X, S. S., obaja zastúpení advokátkou JUDr. Denisou Precákovou, so sídlom Tajovského 3, Banská Bystrica, proti žalovanej Q. N., rod. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XX, S. S., zastúpená advokátkou JUDr. Andreou Matysovou, so sídlom Skuteckého 30, Banská Bystrica, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 06. 04. 2017 č. k. 20C/158/2009-173, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 06. 04. 2017 č. k. 20C/158/2009-173 potvrdzuje . II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcom 1/, 2/ trovy odvolacieho konania na účet ich právneho zástupcu v rozsahu 100 %, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Banská Bystrica, ako súd prvej inštancie, napadnutým rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcov 1/, 2/ a žalovanej, k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území O., Okres S. S., na LV č. XXXX ako stavbu súp. č. XXXX, na parcele C-KN č. XXXX/X - rodinný dom a v celosti nehnuteľnosť prikazuje do BSM účastníkov na strane žalobcov v podiele 7/8 a do podielového spoluvlastníctva žalobkyne 2/ v 1/8-ine, a to za náhradu vo výške 1.250,- Eur. Žalobcom 1/, 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu z vyporiadania podielového spoluvlastníctva vo výške 1.250,- Eur. Žalobcom 1/, 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že žalobcovia 1/, 2/ sú väčšinovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti a zároveň bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku - parcely registra C-KN č. XXXX/X o výmere XX m2, na ktorom je predmetný rodinný dom postavený. Rodinný dom je dlhodobo neobývaný, chátra, je postavený v miernom svahu, vyžaduje si množstvo opráv. Bez súhlasu žalovanej nemôžu robiť akékoľvek úkony spojené s rodinným domom. Vzhľadom na správanie žalovanej je vylúčená akákoľvek dohoda ohľadne využívania alebo nakladania s nehnuteľnosťou. Žalobcovia disponujú finančnými prostriedkami na vyplatenie náhrady zo spoluvlastníckeho podielu, keď trhová hodnota rodinného domu je 10.000,- Eur a priemerná náhrada, pripadajúca na spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/8-iny k celku je 1.000,- Eur až 1.250,- Eur. Predmetná hodnota bola zistená prostredníctvom realitných kancelárií. S poukazom na ust. § 142 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie konštatoval, že prípadná reálna deľba, pokiaľ by bola možná, by znamenala vysoké finančné náklady. K tejto skutočnosti sa však žalovaná žiadnym spôsobom nevyjadrila. Nie je preto možné spravodlivo žiadať od spoluvlastníkov tieto znášať. Reálne rozdelenie nehnuteľností nie je možné bez nákladných stavebných úprav, a preto vec považoval za reálne nedeliteľnú. Rozhodol o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva tým spôsobom, že nehnuteľnosť prikázal do výlučného bezpodielového spoluvlastníctva žalobcom 1/, 2/ v rozsahu 7/8-mín a do podielového spoluvlastníctva žalobkyne 2/ v podiele 1/8- iny, a to za náhradu, ktorú určil vo výške 1.250,-Eur vzhľadom na spoluvlastnícky podiel žalovanej vo výške 1/8-iny. Všeobecná cena rodinného domu na pozemku, ktorý je v režime BSM vo vlastníctve žalobcov bola určená z vyjadrení realitných kancelárií, pričom žalovaná túto skutočnosť žiadnym spôsobom nerozporovala. 2. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP s tým, že žalobcom 1/, 2/ súd priznal plnú náhradu trov konania podľa zásady úspechu v konaní. 3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Podľa názoru odvolateľky rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z princípu nesúhlasí s tým, že by žalobcovia 1/, 2/ boli skutočnými spoluvlastníkmi predmetného rodinného domu, má za to, že tento rodinný dom získali protiprávne. Pokiaľ súd vychádzal v tomto smere z rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 8. októbra 2014 č. k. 14C/15/2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14. apríla 2016 č. k. 16Co/1520/2014, rozsudky neboli vydané na základe pravdivých a zákonných dôkazov. Došlo k zneužitiu rovnakého mena a priezviska, falšovaniu podpisov na úradných listinách, pozmeňovaniu a falšovaniu listín. Rôzne dôkazy doložené v konaní boli zo súdneho spisu vybraté a čísla listov súdneho spisu prepisované. Na niektoré dôkazy, ako napr. potvrdenie z Katastra nehnuteľností Banská Bystrica, z ktorých vyplývalo, že žalovaní v tomto konaní, resp. osoby, od ktorých žalovaní vlastnícke právo odvodzovali, nikdy nevlastnili spornú nehnuteľnosť, sudkyňa nebrala do úvahy. Žalovaná má k dispozícii originály dôkazov potvrdzujúce vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam v prospech iných osôb ako žalovaní 1/, 2/. Tvrdí, že bolo sfalšované príslušné stavebné povolenie, je potrebné následne vyvolať nové dedičské konania, predmetom ktorých bude dedenie týchto nehnuteľnosti alebo spoluvlastníckych podielov, potrebné preskúmať podpisy osôb oprávnených listiny v tejto veci podpisovať. Nemôže dopustiť, aby sa konali takéto nespravodlivosti. Ohľadom tejto nehnuteľnosti prebieha policajné vyšetrovanie, boli podané podnety na prešetrenie ich stavu generálnemu prokurátorovi, prezidentovi Slovenskej republiky, ministerke spravodlivosti a ministrovi vnútra, verejnej ochrankyni práv a prezidentovi Policajného zboru Slovenskej republiky. Domáha sa zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 4. Žalobcovia 1/, 2/ v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu zdôrazňujú, že pre posúdenie zákonnosti a vecnej správnosti rozsudku je rozhodujúci stav objektívne existujúci v čase vyhlásenia rozsudku. Prípadné zmeny, ktoré nastanú v budúcnosti nemôžu mať vplyv na správnosť vydania takéhoto rozhodnutia. Ku dňu vydania napádaného rozhodnutia vychádzal súd prvej inštancie z objektívne zisteného tak skutkového, ako aj právneho stavu. Súd prvej inštancie prihliadal na materiálnu stránku právoplatného súdneho rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14C/15/2010 zo dňa 08. 10. 2014, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/1520/2014 zo dňa 14. 04. 2014, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 05. 08. 2014, a ktorý je aj pre sporové strany záväzný. Tieto rozhodnutia neboli do dnešného dňa preukázateľne zrušené a tvrdenia žalovanej, že neboli vydané na základe pravdivých a zákonných dôkazov, sú výlučne subjektívneho charakteru. Vzhľadom na túto skutočnosť jediný odvolací dôvod, ktorý žalovaná vo svojom odvolaní uvádza, je absolútne neopodstatnený a nepreukázaný. Súd správne vychádzal z toho, že okruh spoluvlastníkov vyplýva zo zápisu na príslušnom liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. O., tento zápis nebol žiadnym spôsobom spochybnený a nebol preukázaný opak, a teda len vo vzťahu k týmto osobám, je možné zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo. Podľa žalobcov súd vec správne právne posúdil, na objektívne zistený skutkový stav aplikoval správny právny predpis a použil správnu právnu normu. V konaní bola preukázaná existencia podielového spoluvlastníctva a tiež bolo preukázané, že reálna deľba nehnuteľností nie je možná. Pokiaľ ide o hodnotu nehnuteľností, žalovaná počas celého konania túto nenamietala, ani nenavrhla iný spôsob vyporiadania, neprejavila záujem o užívanie nehnuteľnosti a vo viacerých veciach ostala pasívna. Napádané rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a zákonné. Žalobcovia sú pripravení splniť si svoju povinnosť a vyplatiť žalovanej peňažnú náhradu za jej prislúchajúci spoluvlastnícky podiel. Dodávajú, že vyvinuli maximálnu snahu a úsilie dohodnúť sa so žalovanou mimosúdne, čo sa im však nepodarilo vzhľadom na prebiehajúce a na to nadväzujúce konania. Je zrejmé, že žalovaná na zmierlivom vyriešení spolu záujem nikdy nemala a stále nemá. Navrhli preto rozhodnutie súdu prvej inštancie ako zákonné a správne a tiež spravodlivé potvrdiť a uplatňujú náhradu trov odvolacieho konania. 5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. - Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal vec v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP. Odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 6. Podľa § 379 CSP odvolací súd je viazanýrozsahom odvolania okrem vymedzených prípadov ( ak a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu), odvolací súd je tiež viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 ods. 1 CSP. 7. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania ktoré mu predchádzalo, ako aj odvolacích dôvodov dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne ako vo výroku, tak aj v odôvodnení, pričom odôvodnenie rozsudku je dostatočne jasné, zrozumiteľné a určité a spĺňa náležitosti vyžadované ust. § 220 ods. 2 CSP. S týmito dôvodmi napadnutého rozsudku sa odvolací súd stotožňuje a v celom rozsahu na ne odkazuje ( § 387 ods. 2 CSP). 9. K odvolacej námietke žalovanej, ktorou je tvrdenie nesprávneho právneho posúdenia, konkrétne spoluvlastníctva žalobcov 1/, 2/, odvolací súd zdôrazňuje, že podľa ust. § 217 ods. 1 CSP je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. 10. Podľa § 228 ods. 1 CSP výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní. 11. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. 12. V zmysle uvedeného teda platí, že právoplatné súdne rozhodnutie je záväzné predovšetkým pre sporové strany. Ide o tzv. subjektívnu záväznosť rozsudku. To, že výrok právoplatného rozsudku nie je záväzný pre všetky orgány neznamená nič iné ako to, že ktorýkoľvek orgán verejnej moci je viazaný tým, ako vec právne posúdil súd, avšak len medzi danými sporovými stranami. Orgán verejnej moci je teda viazaný rozsudkom potiaľ, pokiaľ bola určitá právna otázka definitívne vyriešená medzi sporovými stranami. Odvolací súd konštatuje, že uvádzaný rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 08. 10. 2014 č. k. 14C/15/2010-704 v spojení potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14. 04. 2016 č. k. 16Co/1520/2014-774 vyriešil otázku určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti aj vo vzťahu k sporovým stranám v tejto veci. Správne preto postupoval súd prvej inštancie, keď v tomto konaní prerušil konanie do právoplatného skončenia uvedenej veci a pokračoval v konaní potom, keď bolo vo veci o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti právoplatne skončené. 13. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolacou námietkou bolo práve tvrdené nesprávne posúdenie otázky vlastníctva (spoluvlastníctva) žalobcov a žalovanej k predmetnej nehnuteľnosti, je preto nedôvodné. Nejde o žiadne nové skutočnosti, ktoré by už neboli v konaní zohľadnené súdom prvej inštancie a taktiež právne posúdenie žaloby o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva v zmysle ust. § 142 Občianskeho zákonníka je správne a zákonné. Žalovaná ani v priebehu prvoinštančného konania, ani v podanom odvolaní neuviedla žiadne také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť odvolaním napadnutého rozsudku, v tomto smere osobitne spoluvlastníctvo sporových strán tak, ako toto vyplýva zo zápisu v katastri nehnuteľností. Spoluvlastníctvo žalovanej v rozsahu 1/8-iny nikto nespochybňoval, žalovaná žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala svoje tvrdenie založené na tej skutočnosti, že žalobcovia nie sú spoluvlastníkmi predmetnej domovej nehnuteľnosti napriek tomu, že im toto spoluvlastníctvo svedčí podľa zápisu v katastri nehnuteľností. 14. Žalovaná v odvolaní vzniesla jedine túto jednu odvolaciu námietku, nenamietala nič voči zrušeniu a spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ani proti výške priznanej náhrady za jej spoluvlastnícky podiel, ktorého bola týmto vyporiadaním zbavená. Odvolací súd viazaný rozsahom a obsahom podaného odvolania preto nemal dôvod posudzovať inú otázku (ako namietanú skutočnosť neexistencie spoluvlastníctva na strane žalobcov). Preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a správne odôvodnený s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Zároveň ako vecne správny potvrdil aj výrok o náhrade trov prvoinštančného konania, ktorý vychádzal zo zásady úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP. 15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP rovnako podľa zásady úspechu, keď úspešnými sporovými stranami boli žalobcovia, a preto je žalovaná povinná nahradiť im v celom rozsahu trovy odvolacieho konania. O výške týchto trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti skončenia vo veci samej v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením súdu prvej inštancie. 16. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).