Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/1520/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110201888 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6110201888.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej, v právnej veci navrhovateľov 1/ G. O. nar. XX. XX. XXXX, bytom G. G., N. 3, 2/ I. O., nar. XX. XX. XXXX bytom E. nad E., H. XXX, 3/ M. H., rod. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. G., O. XX, navrhovateľky v rade 1/ a 3/ zastúpené Advokátska kancelária JUDr. Eva Segečová, s. r. o. so sídlom Banská Bystrica, Skuteckého 26, IČO: 47 236 817, proti odporcom I/ Z. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. G., N. XX, II/ Z. G., rod. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. G., N. XX, F./ O. E., rod. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. G., N. XX, IV/ Z. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. G., N. XX, odporcovia v rade I/, II/ a IV/ zastúpení advokátkou JUDr. Denisou Precákovou so sídlom Banská Bystrica, Námestie SNP 17, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie navrhovateliek 1/ a 3/ a odporkyne III/ proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14C/15/2010 - 704 zo dňa 08. 10. 2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdzuje . Odvolanie odporkyne v III/ rade o d m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľov, ktorý žiadali určiť, že navrhovatelia v rade 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi spoluvlastníckeho podielu 4/5-ín rodinného domu súp. č. XXXX na parc. č. KN-C XXXX/X v kat. úz. N., zapísaný na LV č. XXXX, spoluvlastnícky podiel 1/5 rodinného domu súp. č. XXXX na parc. č. KN-C XXXX/X v kat. úz. N., ktorý je zapísaný na LV č. XXXX patrí do dedičstva po nebohej Z. N., rod. Z., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, navrhovateľka v 1/ rade je výlučná vlastníčka spoluvlastníckeho podielu 1/5 k pozemku parc. č. KN-C XXXX/X o výmere 83 m2, zastavané plochy a nádvoria v kat. úz. N., ktorý je zapísaný naX/X-ín, navrhovatelia v rade 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi spoluvlastníckeho podielu 4/5-ín k pozemku parc. č. XXo výmere 83 m2, zastavané plochy a nádvoria v kat. úz. XXXX., ktorý je zapísaný na LV č. 2K. Predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (rodinný dom a pozemok), na ktorých sú ako spoluvlastníci evidovaní odporcovia, pričom navrhovatelia sa domáhali určenia, že v podiele 4/5 patria sporné nehnuteľnosti do BSM navrhovateľov 1/ a 2/ titulom kúpnej zmluvy z roku 1971 a že v podiele 1/5 patria do dedičstva po ich právnej predchodkyni. Tým bol daný naliehavý právny záujem na určovacej žalobe. Navrhovateľka 1/ tvrdila, že sporný dom súp. č. XXXX mal pôvodne súp. č. XX/b. V roku 1971 jej matka Z. N. požiadala o identifikáciu parciel, z ktorej vyplývalo, že parc. č. X/X, pôvodne vedená v pkz č. XXX pod B2 v kat. úz. V., je totožná s parc. č. XXX, zastavaná plocha, na ktorej sa nachádzal dom č. XX/b a záhrada parc. č. XXX. Rozsudkom sp. zn. 9C/366/1971 súd určil, že vlastníkom nehnuteľností parc. č. EN XXX a 669 v zmysle geometrického plánu č. 920-0044-8 z 25. 03. 1968 je Z. N.. Od Z. N. navrhovatelia 1/ a 2/ ako manželia kúpili do BSM spoluvlastnícky podiel 4/5 sporných nehnuteľností, zapísaných na LV č. XX. Navrhovatelia 1/ a 2/ potom na parc. č. XXXX postavili rodinný dom súp. č. XXXX, kolaudovaný v r. 1973 a v starom dome č. XX/b resp. 88 zostala bývať matka Z. N. . Navrhovateľka 1/ ďalej tvrdila, že sporný dom a pozemok nikdy nepatril G. N., (manželka Z. N., ktorý bol bratom 1/ navrhovateľky), a z toho dôvodu nehnuteľnosti nemohla previesť na odporcov v rade I/ a II/ kúpnou zmluvou z 16. 04. 2008 a vkladom povoleným pod V XXXX/XXXX. Odporcovia (okrem odporkyne v rade III/, ktorá sa pripojila k návrhu) tvrdili, že ich právna predchodkyňa V. H. (rod. Z.) previedla svoj spoluvlastnícky podiel k parc. č. X/X, 2, 4 až 6 (vedený v pkz č. XXX kat. úz. V., č. l. 48) kúpnou zmluvou z 09. 04. 1960 na Z. N. (brata 1/ navrhovateľky) a jeho manželku G.. Pozemno-knižná parcela č. X/X bola užívaná spoluvlastníkmi tak, ako je vymedzená hranicami pozemkov v katastrálnej mape a ako sú evidované na LV. Pôvodnú pozemnoknižnú parc. č. X/X si reálne rozdelili ešte právni predchodcovia účastníkov konania. G. N. po smrti manžela Z. nadobudla vlastnícke právo k pozemkom vytvoreným z pôvodnej parc. č. X/X, ktoré zodpovedajú parcelám KN-C XXXX/X,X, XXXX/X,X zapísaným na LV XXXX vydržaním v konaní ROEP č. XXX-XXXX/XX z 04. 08. 2000 a právny predchodcovia navrhovateľov nadobudli vlastnícke právo k časti pôvodnej parc. č. X/X, ktorá zodpovedá parc. KN-C XXXX, ktorá je totožná s parc. EN XXX a 669 a ktorú reálne užívala Z. N. na základe rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 9C/366/71. Odporkyňa III/ uviedla, že je dedičkou po Z. N. spolu s navrhovateľmi 1/ a 3/. Dedičia v konaní ROEP neboli informovaní Obvodným pozemkovým úradom, že sporné nehnuteľnosti boli určené v prospech G. N. (manželky Z. N.). Okresný súd zistil, že rodinný dom vznikol rekonštrukciou pôvodného humna, ktorú vykonali právni predchodcovia účastníkov konania Z. N. a jej manžel H. N.. Uvedení H. a Z. N. mali okrem navrhovateľky 1/ ďalšie deti, syna Z. N., ženatého s G. N., rod. S., nar. XX. XX. XXXX, I. N. a M. H. (navrhovateľku 3/). Syn Z. E. mal s manželkou G. štyri deti: O. F.(odporkyňu III/), Z. G. (odporkyňu II/) a synov I. a Z.. Ďalej okresný súd vychádzal z toho, že H. N. (otec navrhovateľky 1/) zomrel 06. 01. 1967, ale dedičské konanie po ňom nebolo vedené a že dedičské konanie po Z. N., ktorá zomrela v r. 1989, bolo vedené pod sp. zn. D 1749/89. Ich syn Z. N. (otec II/ a III/ odporkyne) zomrel v r. 1967, dedičská dohoda, ktorou majetok po ňom nadobudli jeho vtedy maloleté deti, bola schválená v konaní sp. zn. 6Nc 439/68. Okresný súd z dedičského spisu po Z. N., sp. zn. D 1008/67 a zo spisu sp. zn. 6Nc 439/68 zistil, že G. N., manželka poručiteľa Z. N., nahlásila do dedičstva aj dom č. XX postavený na pozemku, ktorý zakúpili od V. H.. Dom bol postavený bez stavebného povolenia. Matka nebohého Z. N. vtedy prehlásila, že nehnuteľnosti sú jej majetkom, nedovolila nehnuteľnosť ohodnotiť a zamerať. Do zápisnice pred notárom Z. N. uviedla, že nebohý syn pri prestavbe domu pomáhal prácami a finančnými prostriedkami a že pri začatí stavby nebola dohoda, či bude mať syn v dome čiastku alebo nie a že dom bol stavaný za účelom, že v ňom budú bývať syn Z. (s rodinou) aj rodičia. Manželka poručiteľa G. N. toto vyjadrenie matky poručiteľa (Z. N.) potvrdila. Na to Štátne notárstvo rozhodnutím z 06. 05. 1968 dedičské konanie prerušilo a G. N. s malol. deťmi poručiteľa, bola odkázaná, aby sporný nárok (ohľadne domu) uplatnila na súde, k čomu nedošlo. V konaní sp. zn. 6 Nc/439/68 bola dňa 13. 08. 1968 schválená dedičská dohoda, podľa ktorej podiel 1 domu č. XX nadobudli štyri maloleté deti poručiteľa Z. N., ktorá bola schválená potom, čo bolo v dedičskom konaní sp. zn. D 1008/67 dňa 30. 07. 1968 rozhodnuté, že do dedičstva patrí 1-ina domu a nehnuteľnosti evidované pkz č. XXX (predtým XXX), m. č. 7/1 pod G 41/1470. Zo správy Mestského úradu v Banskej Bystrici z 26. 08. 2010 vplývalo, že dom č. XX (správne č. XX/ b) bol prečíslovaný na súp. č. XXXX. Tvrdenie navrhovateľky 1/, že predmetom dedenia po bratovi Z. N. bol rodičovský dom č. XX, pozostávajúci z jednej izby a prísl. okresný súd neakceptoval. Navrhovateľka 1/ tvrdila, že starorodičovský dom, ktorý bol v 1 predmetom dedenia po Z. N., bol zbúraný po r. 1970. ale v čase dedičského konania (D 1008/67) rodičia navrhovateľky 1/ (Z. a H. N.) žili v starorodičovskom dome č. XX, ktorý nemal byť prečo predmetom dedičského konania po Z. N.. Je nerozhodné, či došlo pri očíslovaní domu z pôvodného XX/b na č. XX k omylu, keď zo spisu D 1008/67 je zrejmé, že išlo o dom prerobený z pôvodného humna. Po skončení dedičského konania D 1008/67 na návrh Z. N. Okresný súd Banská Bystrica v konaní sp. zn. 9C 366/71 určil, že Z. N. je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, parc. č. EN XXX a XXX (teraz KN-C č. XXXX), vytvorených z pozemnoknižnej parcely č. X/X označených geometrickým plánom č. 920-0044-8 z 25. 03. 1968 na základe reálneho vydelenia a vydržania. Aj podľa navrhovateľky 1/ sa rodičovský dom súp. č. XX v zmysle geometrického plánu nachádzal na parc EN XXX. Podľa identifikácie z roku 1970 (č. l. 99) bol dom označený č. XX/b a v podiele 4/5 bol kúpnou zmluvou zo dňa 03. 08. 1971 registrovanou pod č. R I 382/71 prevedený na navrhovateľov 1/, 2/. Predmetom prevodu bol podľa zmluvy dom, ktorý pozostával z jednej obytnej miestnosti a záhrada pri dome. Pokiaľ sa navrhovatelia 1/ a 2/ domáhali určenia, že nadobudli do BSM podiel 4/5-iny k rodinnému domu č. XXXX na parc č. KN-C XXXX/X titulom kúpnej zmluvy, svoje tvrdenia nepreukázali. Predmetom prevodu 4/5-inového podielu nebol podiel na dome, ktorý bol prerobený z humna, postavený na parc. EN XXX, ale rodičovský dom na parc. č. XXX, na ktorom potom začali navrhovatelia 1/, 2/ so stavbou vlastného rodinného domu. Zostávajúci podiel v 1/5 bol zahrnutý do dedičstva po Z. N. a prešiel na navrhovateľku 1/. Z evidencie nehnuteľnosti na LV č. XXX kat. úz. N. vyplýva, že dom je postavený na EN XXX, nie EN XXX. Pokiaľ navrhovateľka 1/ tvrdila, že v tej dobe bol už starý dom zbúraný a nemohol byť predmetom dedenia, týmto tvrdením nepreukázala, že predmetom dedenia bola iná domová nehnuteľnosť, evidovaná na inom liste vlastníctva a pod iným parc. číslom. V dedičskom konaní po Z. N. sp. zn. D 1008/67 samotná Z. N. súhlasila, aby do dedičstva po ňom patrila 1-ina domu. Tento dom nadobudli manželské páry Z. a H. N. a G. a Z. N. do podielového spoluvlastníctva, na každej strane v jednej polovici do BSM. Predmetom dedičského konania po neb. Júlii Slivoňovej nebol jej podiel na spornej domovej nehnuteľnosti. Pri posúdení otázky spoluvlastníctva, ktoré malo vzniknúť spracovaním veci prestavbou rodinného domu, okresný súd vychádzal z toho, že hoci neexistovala pri prestavbe domu výslovná dohoda Z. a H. N. a G. a Z. N. o tom, či bude nadobudnutý do podielového spoluvlastníctva, tento dom stavali spoločne a spoločne vynakladali finančné prostriedky a v dedičskom konaní po Z. N. uznali existenciu podielového spoluvlastníctva každej strany v jednej polovici tak, že pri zohľadnení BSM poručiteľa do dedičského konania patril podiel 1-ina domu č. XX a polovica pozemku parc. X/X. Okresný súd poukázal aj na § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., podľa ktorého, ak vec patrila niekoľkým osobám spoločne, sú jej spoluvlastníkmi a v pochybnostiach sa predpokladá, že podiely spoluvlastníkov sú rovnaké. Navrhovatelia sa druhým petitom domáhali určenia, že podiel v 1/5 domovej nehnuteľnosti súp. č. 3341 patrí do dedičstva po neb. Z. N. zomr. XX. XX. XXXX. Malo ísť o zostávajúci podiel, keď 4/5-iny nadobudli navrhovatelia 1/ a 2/ od poručiteľky zmluvou v r. 1971, R I 382/71. Okresný súd v tejto časti určovaciu žalobu zamietol, lebo nemohol obchádzať dedičské konanie po nebohom H. N., ktorý zomrel skôr ako manželka Z., ale dedičské konanie neprebehlo. Navrhovatelia sa tretím petitom domáhali určenia, že navrhovateľka 1/ je výlučnou vlastníčkou podielu 1/5 k parc. č. XXXX/X o výmere XX m2, ale okresný súd aj v tejto časti odôvodnil zamietnutie návrhu tým, že nemôže nahradiť dedičské konanie po právnych predchodcoch 1/ navrhovateľky a určiť, že nadobudla ideálny podiel k pozemku, keď navyše nebolo preukázané, na základe akého titulu mala navrhovateľka 1/ resp. jej právni predchodcovia uvedený spoluvlastnícky podiel nadobudnúť. Navrhovatelia 1/, 2/ sa štvrtým petitom domáhali určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi k podielu 4/5-ín pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 83 m2 titulom kúpnej zmluvy z roku 1971. Okresný súd aj v tejto časti návrh zamietol, pretože predmetom kúpnej zmluvy boli parcely ENXXX. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 80 písm. c) OSP. Rozhodnutie o trovách konania si vyhradil na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Navrhovateľky 1/ a 3/ vo včas podanom odvolaní zo dňa 21. 10. 2014 okresnému súdu vytýkali nesprávne skutkové a právne posúdenie. Okresný súd zamietol ich návrh ohľadne 1. a 2. petitu s odôvodnením, že malo dôjsť k uznaniu existencie podielového spoluvlastníctva v režime BSM pre dva manželské páry k domu č. XX, ktorý bol prerobený z humna. Uvedený záver nebol preukázaný, ide o nesprávny predpoklad, z ktorého okresný súd urobil hlavný dôkaz. H. N. zomrel 6. 1. XXXX, na žiadnej z listín nemôže byť jeho podpis. Všetci účastníci konania označili ako predmet sporu dom prerobený z humna a pozemok pod týmto domom. Preto je možné objektívne vychádzať z listín dedičského konania D 1008/67 po Z. N., pokiaľ ide o existenciu podielového spoluvlastníctva nie po polovici, ale v jednej štvrtine pre poručiteľa a jeho manželku. Právna predchodkyňa odporcov G. N., rod. S. v tomto dedičskom konaní uznala, že na výstavbe domu sa poručiteľ, jej manžel podieľal a že prispeli aj finančne, ale dedičia, ktorí boli v dedičskom konaní poučení na možnosť uplatnenia sporného nároku k domu č. XX na súde žalobu proti Z. N. nepodali. Z listín dedičského konania D 1008/67 vyplýva, že ak existovalo k domu prerobeného z humna podielové spoluvlastníctvo, potom v podiele 3 pre Z. N. s neb. manželom H. a v 1 pre G. N. rod. S. a neb. Z. N.. Predmetom dedenia bola 1 domu č. XX, vrátane pozemku, pričom bolo konštatované, že G. N. je vlastníčkou 1 predmetného domu. Ďalej navrhovateľky namietali hodnotenie dôkazov a nepreskúmateľný záver o označení starého domu a domu prerobeného z humna, keď súd nebral do úvahy dôkazy svedčiace pre opačný záver, že existoval iba jeden dom č.XX a jedno humno, v strede ktorého bol prejazd na cestu pre kone a voz. Z dobových fotografii pripojených vo vyjadrenie z 18.10. 2013 (čl.612-614), ktoré predložili navrhovatelia vidno, že humno patrilo k domu a že starý dom mal súp č. XX (v znaleckom nákrese XX/b) a iný dom vtedy neexistoval. Označenie domu č. XX bolo na úradných listinách z obdobia, keď existoval iba starý dom - v rodnom liste 1/ navrhovateľky z r.1943 a na povolávacom rozkaze Z. N. je adresa V. XX. Pokiaľ ide o tretí a štvrtý petit, okresný súd vychádzal z toho, že navrhovatelia 1/, 2/ kúpnou zmluvou z 3. 8. 1971, registrovanou pod č. RI 382/71 nadobudli spoluvlastnícky podiel 4/5 k pozemkom EN XXX a XXX, ktoré podľa znaleckého posudku Ing. Krišpínskeho nezahŕňajú parc. KN-C XXXX/X o výmere 83 m2. Okresný súd poukázal na rozsudok z roku 1971, ktorý určil vlastníctvo v prospech Z. N. a geometrický plán, ktorý táto nechala vyhotoviť. Navrhovatelia však neuplatňovali vlastnícke právo k pozemkom EN XXX a XXX, ale tvrdili, že dom prerobený z humna bol postavený na parcele EN XXX, že humno stavali Z. a H. N. v r 1946 na vlastnom pozemku. Z výkazu plôch geometrického plánu z 25. 03. 1968, zo spôsobu zápisu nového stavu vyplýva záver, že dom XX/b je zapísaný na parc EN XXX aj XXX. Dedičské konanie po Z. N. bolo v apríli až septembri 1968 Z. N. sa na základe geometrického plánu domáhala určenia vlastníctva k pozemkom na základe ich reálneho rozdelenia, a teda žiadala určiť vlastníctvo aj k pozemku pod domom, ktorého 3 spoluvlastníčkou bola s manželom, ktorý bol prerobený z humna, ktoré humno postavili s manželom v r. 1946 na vlastnom pozemku. Vlastníctvo jej bolo priznané rozsudkom v r. 1971 titulom reálneho rozdelenia a vydržania. Ak bol dom následne až do roku 2001 označený č. XXb, stále išlo o ten istý dom prerobený z humna a právna predchodkyňa odporcov G. N., rod. S. nebola oprávnená požiadať o pridelenie súpisného čísla ani na jeho zapísanie na svoj list vlastníctva. Ďalej navrhovateľky v odvolaní tvrdili, že -hranica pozemkov EN XXX a XXX (vo vlastníctve navrhovateľov) bola nesprávnym zakreslením posunutá, došlo k zmene výmery z 390 m2 na 514 m2, čo spôsobilo, že parcely EN XXX a XXX boli posunuté mimo pôvodnú pozemnoknižnú parcelu č. 7/1, čo je zrejmé aj zo znaleckého posudku 29/2012 Ing. Krišpínskeho, kde je v nákrese zakreslená prerušovanou čiarou hranica pôvodnej parcely č. 7/1, -parcely EN XXX, XXX, XXX a XXX tvorili pôvodnú pozemnoknižnú parcelu č 7/1 pkz. č. XXX, k čomu sa znalec opomenul vyjadriť, pričom išlo o zásadnú otázku, lebo znalec na ohliadke 24. 07. 2014 uviedol iba domnienku, že k parcele č. 7/1 sa mohla pričleniť časť susedného pozemku pri mapovaní v r. 2001, - neexistuje žiadny právny titul, podľa ktorého hranica EN XXX hraničila až s potokom, -dom prerobený z humna stál na parc. EN XXX (XXX) a neexistuje dôkaz, že by stál na parc. EN XXX, -súčasne zakreslenie na parc. EN XXX bolo spôsobené posunutím hraníc mimo pôvodnú parc. č 7/1, preto nie je zrejmé, ako okresný súd dospel k opačnému záveru, že stál na EN XXX, okresný súd neodstránil rozpor v identite pozemkov pkz č. XXX pôvodnej parcely č. 7/1 ani pochybnosť o posune hraníc a príčine zmeny vo výmere pozemkov právnych predchodcov odporcov, ktoré odporcovia nadobudli kúpou v r 1960 (čl. 92) vo výmere 390 m2, pričom v súčasnosti je evidovaná ich výmera 514 m2 bez vysvetliteľného právneho dôvodu, -znalec sa k otázke identity hraníc EN XXX a pkz parcely č. 7/1 nevyjadril a okresný súd sa touto otázkou v odôvodnení rozhodnutia nezaoberal. Vzhľadom na všetky uvedené rozpory navrhli rozsudok okresného súdu zmeniť alebo zrušiť. Navrhovateľka 1/ v doplnení odvolania z 21. 10. 2014 zopakovala, že právna predchodkyňa odporcov si uplatnila vlastnícky nárok na sporný dom po svojom mužovi Z. N., ktorí nemali právny nárok na majetok Z. N. a jej manžela H. N., lebo obaja v čase smrti Z. N. žili. Žiadala rešpektovať pôvodný majetkovo právny stav a priznať nároky oprávnených dedičov. Odporkyňa v III/ rade O. E. v odvolaní proti rozsudku okresného súdu (740) namietala, že bola uvádzaná medzi odporcami, a že súd porušil rozhodnutím jej dedičské práva. Zopakovala, že až do veku dospelosti bola zverená do opatrovníctva svojej starej matky Z. N.. Nesúhlasila s tým, že jej matke G. N., rod. S. bolo priznané vlastníctvo k sporným pozemkom vydržaním. Odporcovia vo vyjadrení odvolaniu navrhli rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Tvrdenia navrhovateľov považovali za nepodložené. Z. N. nebola vlastníčkou sporného pozemku, ku ktorému sa navrhovatelia dožadujú určenia vlastníckeho práva. Ak by bola vôľa Z. N. dať si osvedčiť aj pozemok pod domom prerobeným z humna, potom by v teréne geodetovi jasne vymedzila túto hranicu a bolo by to v označenom geometrickom pláne v konaní 9C 366/71. Navrhovatelia 1/ a 2/ odkúpili od X/X N. podiel 4/5 zo starého rodičovského domu na parcele EN 668 so súp. č. XX/b, v tom čase sporný rodinný dom na parcele EN XXX už existoval. Predmetom dedičského konania po Z. N. bol len zvyšný spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/5 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV XXX kat. úz. N., teda k pozemku, pôvodne označenému ako parc. EN XXX a EN XXX. Odporcovia vlastníctvo vždy odvodzovali od V. H., ktorej svedčil zápis k spoluvlastníckemu podielu k pozemkom č. 7/1, 7/2, 7/4, 7/5, 7/6 kat. úz. V.. Po kúpe spoluvlastníckeho podielu od V. H. kúpnou zmluvou zo dňa 09. 04. 1960 sa vykonal zápis v pk vložke č. XXX pod B 41 a pozemok užívali manželia Z. a G. N. ako právni predchodcovia odporcov II/, III/ a IV/ tak ako je dnes zameraný. Výmera 390 m2 uvedená v kúpnej zmluve sa týkala pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. 7/1, ku ktorej svedčilo vlastnícke právo viacerým spoluvlastníkom v ideálnom spoluvlastníckom podiele, skutočnú výmeru bolo možné určiť až na základe reálneho vyčlenenia. Pozemok bol jednotlivými spoluvlastníkmi užívaný tak, ako je to teraz vymedzené hranicami pozemkov v katastrálnej mape a na listoch vlastníctva. V čase vydania rozhodnutia o dedičstve D 1008/67 po Z. N. bolo v pozemnoknižných zápisoch uvedených viacero spoluvlastníkov, pričom zápis v prospech rodičov poručiteľa Z. N. a H. Slivoňa nebol evidovaný. Navrhovatelia sa domáhali určenia spoluvlastníckeho práva v podiele 4/5 a 1/5 k spornému rodinnému domu a na druhej strane tvrdili, že Z. N. mala byť podielovou spoluvlastníčkou len v podiele 3. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal odvolanie v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods.1, 2 OSP odvolaním napadnute rozhodnutie podľa § 219 OSP potvrdil, pretože rozhodnutie okresného súdu je vecne správne. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Podľa § 80 písm. c) OSP, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Navrhovatelia sa v konaní domáhali určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Navrhovateľky v rade 3/ sa týkal len výrok, ktorým žiadali určiť, že spoluvlastnícky podiel 1/5 rodinného domu súp. č. XXXX na parc. č. KN-C XXXX/X v kat. úz. N., ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, patrí do dedičstva po nebohej Z. N.. Bolo povinnosťou navrhovateľov preukázať, že im sporné nehnuteľnosti patria a na základe akého právneho titulu. Navrhovatelia povinnosť preukázať skutkové a právne dôvody vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam splniť nemohli vyjadrením svojich pochybností o vlastníckom práve odporcov a spochybňovaním vlastníckeho práva ich právnej predchodkyne G. N., rod. S., ktoré bolo zapísané v konaní ROEP po smrti právnej predchodkyne účastníkov konania Z. N.. Okresný súd vykonal rozsiahle dokazovanie listinami predloženými účastníkmi konania, vykonal ohliadku sporných nehnuteľností a nariadil aj znalecké dokazovanie na zistenie hraníc pozemkov v rozhodnom čase. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je hodnoverné vysvetlenie, z ktorého vychádzal okresný súd, že dohoda rodičov Z. a H. N. a ich syna Z. s manželkou sa skutočne týkala výstavby domu, ktorý mal dve izby a nachádzal sa na tej časti pôvodnej pozemno-knižnej parcely č. 7/1, ktorú Z. N. s manželkou nadobudli kúpnou zmluvou v roku 1960 (vl. č. XXX, pod B 41, vl. č. XXX pod B 38 č. l. 48-51, 92) a reálne užívali. Tomu zodpovedá aj obsah zápisnice o prejednaní dedičstva D 1008/67 z 30. 07. 1968, v ktorom býv. štátne notárstvo prejednalo po poručiteľovi Z. N. 1 domu č. XX, postaveného v roku 1960. Okresný súd urobil správny záver, že sporný dom stál na parcele EN XXX, t. č. KNC XXXX/X. Z geometrického plánu (č. XXX-XXXX-X z XX. XX. XXXX č. l. XXX-XXX), ktorý nechala vyhotoviť právna predchodkyňa navrhovateliek 1/ a 3/ Z. N., ktorý bol použitý pre potreby určenia jej vlastníctva rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C 366/71 - 11 z 28. 05. 1971 vyplývala situácia pozemkov parc. č. EN XXX, EN XXX a EN XXX. Zo znaleckého posudku F.. K. H. vyplýva, že parcely EN XXX a EN XXX vo vyznačených hraniciach nezahŕňajú parc. KN-C XXXX/X o výmere 83 m2, evidovanú t. č. na LV XXXX. Znalec uviedol, že parc. KN-C XXXX/X je identická s parc EN XXX a nie s parc EN XXX a XXX a že taký stav bol aj v r. 1970 resp. v čase vyhotovenia geometrického plánu (č. 920-0044-8 z 25. 03. 1968). Parc. EN XXX a XXX predstavujú užívací stav, ktorý vznikol v evidencii nehnuteľností. Na parc. EN XXX sa v tej dobe nachádzal dom súp. č. XX/b, vyznačený v znaleckom nákrese (č. l. 466). Navrhovateľom sa nepodarilo spochybniť skutočnosť, potvrdenú aj znaleckým dokazovaním a výsluchom znalca Ing. Krišpinského že sporná stavba, prestavaná z humna sa nikdy nenachádzala na parcele EN XXX ani EN XXX (v súčasnosti parc. KN-C XXXX). Navrhovatelia uviedli, že vlastnícke právo ich právni predchodcovia nadobudli reálnym rozdelením pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. 7/1. Je nepochybné, že sporný dom prerobený z humna stál a bol užívaný aj v čase vyhotovenia geometrického plánu č. 920-0044-8 z 25. 03. 1968, ale nebol uvedený v kúpnej zmluve zo dňa 23. 08. 1971, reg. pod R I 382/71 (č. l. 173), ktorou navrhovatelia nadobudli parcely EN XXX a EN XXX a dom súp. č. XX/b, t. j. nehnuteľnosti zapísané na LV XXX kat. úz. N.. Navrhovatelia napriek záverom znalca Ing. Krišpinského zotrvali na tvrdení, že dodatočne došlo k posunutiu hraníc pozemkov, pretože sporné nehnuteľnosti boli pôvodne súčasťou nehnuteľností, ktoré nadobudli od Z. N. a že dom prerobený z humna bol postavený na parcele EN XXX. Navrhovatelia nevysvetlili, prečo sporný dom, hoci bol predmetom dedičského konania po Z. N. nebol uvedený v kúpnej zmluve. Nepreukázali ani tvrdenie, že rodičovský dom mal č. XX a nie XX/b ako uviedol znalec a že predmetom dedičského konania bol tento dom, a nie dom prerobený z humna. Navrhovatelia vo svojich tvrdeniach vychádzajú z toho, že došlo k reálnemu rozdeleniu sporných nehnuteľností, ale súčasne spochybňujú právny a skutkový stav, ktorý vyplynul z určovacej žaloby ich právnej predchodkyne Z. N., o ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom č. k. 9C 366/71-11 z 28. 05. 1971, ktorým bolo potvrdené reálne rozdelenie nehnuteľností a ktorého súčasťou bol vo výrokovej časti uvedený geometrický plán č. 920-0044-8 zo dňa 25. 03. 1968, ktorým boli vyznačené parcely EN XXX a XXX, ako aj sporná parcela EN XXX. Znalec Ing. Krišpinsky na pojednávaní 29. 01. 2013 uviedol, že vychádzal z tohto prvého geometrického plánu z roku 1968 ako z najstaršieho podkladu (č. l. 550, 551). Navyše, aj navrhovateľ 2/ na pojednávaní 29. 01. 2013 zhodne s tým, čo uviedol znalec potvrdil, že pôvodný dom aj humno sa nachádzali na tých miestach, ako uviedol znalec (č. l. 551). Pokiaľ je vyznačená hranica pozemkov vo vlastníctve navrhovateľov (parc. č. XXXX) a odporcov (parc. č. XXXX/ X, XXXX/X) tak, ako uviedol znalec a ako vyplýva z evidencie katastra nehnuteľností, navrhovatelia nemohli preukázať nadobudnutie sporných nehnuteľností po Z. N., ani inak. Tvrdenia navrhovateľov boli rozporné aj v tom, že sa domáhali spornej parcely XXXX/X, ktorá tvorí len časť pôvodnej parcely EN XXX. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu a z obsahu spisu vyplývajú všetky skutočnosti, potrebné pre rozhodnutie v tejto veci. Okresný súd správne založil rozhodnutie na tom, že navrhovatelia nepreukázali, že by vlastníkom sporných nehnuteľností bola ich právna predchodkyňa Z. N.. Navrhovatelia v odvolaní polemizovali nad pôvodnými a aktuálnymi výmerami nehnuteľností, ktoré patria odporcom a nad možným posunutím hraníc pozemkov, tvoriacich pôvodne pozemno knižnú parcelu č. 7/1, namietali rozpor v identite pozemkov pôvodnej parcely č. 7/1 a že znalec sa k otázke identity hraníc EN XXX a pozemnoknižnej parcely č. 7/1 pôvodnej pkz. č. 251 nevyjadril resp. že okresný súd sa touto otázkou nezaoberal. Odvolací súd je toho názoru, že vzhľadom na predmet konania uvedené tvrdenia potrebu ďalšieho dokazovania nevyžadovali ani na vyriešenie predbežnej otázky a vzhľadom na žalobný petit neboli spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia okresného súdu. Predmetom konania nebolo totiž zisťovanie vlastníckeho práva právnych predchodcov účastníkov konania reálnym rozdelením pôvodnej pozemnoknižnej parcely. Navrhovatelia sa domáhali určenia vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy z roku 1971 a rozsudku sp. zn. 9C/366/1971. Preto okresný súd urobil správny záver, že navrhovatelia sa mali domáhať určenia, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich právnych predchodcoch. Otázku, že sporné nehnuteľnosti nestáli na pozemku, ku ktorému mala vlastnícke právo Z. N., resp. titulom BSM spolu s manželom Karolom, mal okresný súd vyriešenú znaleckým dokazovaním Ing. Krišpinského, ktorý podal znalecký posudok č. 29/2012 (č. l. 464 - 468). Zápis sporných nehnuteľností v katastri nehnuteľností a v znaleckom nákrese vyvracia tvrdenie navrhovateľov, že by ich právnym predchodcom sporné nehnuteľnosti patrili tak, ako požadovali. Okresný súd vychádzal z existencie starorodičovského domu a domu prerobeného z humna a teda, že dom č.XX a XX/b boli dve stavby a že pôvodný rodičovský dom zbúraný v r. 1977 stál na pozemku EN XXX, vedľa terajšieho domu navrhovateľov. Tieto nehnuteľnosti nadobudli navrhovatelia od Z. N. potom, ako Okresný súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 9C 366/71-11 z 28. 05. 1971 určil, že Z. N. bola vlastníčkou nehnuteľností označených ako parcela EN XXX a EN XXX vo výmere 4 áre 64 m2, podľa geometrického plánu č. 920-0044-8 zo dňa 25. 03. 1968, ktorá boli časťou pôvodnej parcely mpč. 7/1, zapísanej v tom čase v pozemno knižnej vložke č. XXX a XXX kat. úz. V.. Navrhovatelia ničím nepreukázali, že v tom čase boli hranice oddeľujúce susedné pozemky EN XXX EN XXX a stavby na nich stojace evidované inak, ako zistil znalec Ing. Krišpinský. Ničím nepreukázali, že od vyhotovenia geometrického plánu č. 920-0044-8 zo dňa 25. 03. 1968, resp. od roku 1971, kedy nehnuteľnosti nadobudli kúpou od Z. N., došlo k posunutiu hranice pozemkov a k zmene užívania nehnuteľností. Okresný súd sa správne vysporiadal aj s otázkou, že k spornému domu, prestavanému z humna mohlo vzniknúť spoluvlastnícke právo, patriace v režime BSM v polovici Z. N. s manželom H. a Z. N. s manželkou G., rod. S.. V tejto súvislosti okresný súd správne vychádzal z toho, že predmetom dedičského konania po neb. Z. N. nebol jej podiel na spornej domovej nehnuteľnosti a že žalobný návrh nerešpektoval potrebu dedičského konania po právnych predchodcoch navrhovateliek 1/ a 3/, lebo sporná nehnuteľnosť (dom prerobený z humna s pozemkom) nebola predmetom dedičského konania ani po H. N., ani po Z. N.. V dedičskom konaní po Z. N. podľa zápisnice zo dňa 30. 07. 1968 a rozhodnutia o schválení dedičskej dohody D 1008/67 z toho istého dňa vyplýva, že pri zohľadnení BSM poručiteľa do dedičského konania patril podiel 1-ina domu č. XX a polovica pozemku. Z listín dedičského konania D X008/67 nevyplýva, že dom prerobený z humna bol v podielovom spoluvlastníctve s podielom 3 pre Z. N. s neb. manželom H. a len v 1 pre G. N. rod. S. a neb. Z. N. ani to, že predmetom dedenia bola 1 domu č. XX, vrátane pozemku. Uvedené tvrdenia neboli preukázané. Z dedičského rozhodnutia po Z. N. vyplýva, že v dedičskom konaní bolo vysporiadané BSM a že svojej čiastky z dedičstva po poručiteľovi k domu sa G. N. ako pozostalá manželka vzdala v prospech 4 maloletých detí, pričom jej ešte zostal 1/4 podiel z vysporiadania BSM. Okresný súd správne zistil skutkový stav, vyvodil z neho zodpovedajúci právny záver, rešpektoval príslušnú právnu úpravu a zohľadnil všetky právne významné skutočnosti. Jeho rozhodnutie považuje odvolací súd za vecne správne. Z odvolania odporkyne v rade III) vyplýva, že vystupuje na podporu navrhovateľov, hoci ako spoluvlastníčka sporných nehnuteľností bola správne uvedená na strane odporcu. V podanom odvolaní nepreukázala, že bola rozhodnutím okresného súdu dotknutá na svojich právach a okresný súd svojim rozhodnutím nezasiahol do jej spoluvlastníckych práv. Procesné postavenie v ktorom bola odporkyňa III) na okresným súdom úspešná vylučuje, aby sa opravným prostriedkom domáhala zmeny rozhodnutia. Preto krajský súd jej odvolanie podané v prospech navrhovateľa odmietol ako odvolanie podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený (§ 218 ods. 1 písm. b) OSP). O trovách odvolacieho konania rozhodne okresný súd, ktorí si rozhodnutie o trovách vyhradil v zmysle § 151 ods. 3 OSP na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie bolo v senáte odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.