Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 20Sa/5/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201312 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Molčan ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:1017201312.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd sudcom JUDr. Petrom Molčanom v právnej veci žalobcu: P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX G., zast. JUDr. Jaroslav Spáč, advokát, so sídlom Ul. SNP 96, Žiar nad Hronom, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, so sídlom Botanická 17, 842 13 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.:1795/2017 zo dňa 22. júna 2017, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky č. 1795/2017 z 22. júna 2017 z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie žalovanému. Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená výška trov konania. Výšku trov konania súd určí samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : Administratívne konanie 1. Na základe prešetrenia podnetu bola u P. P., bytom J. č. XX, G. (ďalej len „žalobca“) vykonaná veterinárna kontrola, výsledkom ktorej bolo vydanie opatrenia, ktorým Regionálna veterinárna a potravinová správa v Žiari nad Hronom (ďalej len „orgán prvého stupňa“ alebo „prvostupňový orgán“) nariadila žalobcovi zabezpečiť v termíne do 14.08.2015 identifikáciu a registráciu troch kusov hovädzieho dobytka chovaného na farme žalobcu v J.. Vydaný bol aj rozkaz o uložení sankcie za priestupok, ktorým obvinenému z priestupku, ktorým bol žalobca, prvostupňový orgán uložil pokutu vo výške 150,- Eur na základe zistenia, že v jeho farme v J. sa nachádzali tri kusy hovädzieho dobytka, ktoré neboli individuálne označené a neboli registrované v centrálnej evidencii hospodárskych zvierat. Uvedený stav bol zistený veterinárnou kontrolou vykonanou dňa 26.05.2015. Podľa prvostupňového orgánu žalobca naplnil svojím konaním, resp. opomenutím znaky skutkovej podstaty priestupku podľa § 48 ods. 1 písm. a/ zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o veterinárnej starostlivosti“). Na základe včas podaného odporu žalobcu sa rozkaz o uložení sankcie za priestupok zrušil a prvostupňový orgán po dodatočnej veterinárnej kontrole vykonanej 02.09.2015 a 29.09.2015 v neprítomnosti žalobcu prejednal priestupok podľa § 48 ods. 1 písm. a/ Zákona o veterinárnej starostlivosti, za ktorý mu uložil pokutu vo výške 150,- Eur. Priestupok prvostupňový orgán vo výroku rozhodnutia skutkovo a právne vymedzil tým, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 37 ods. 2 písm. b/ Zákona o veterinárnej starostlivosti, podľa ktorej je vlastník povinný zabezpečiť na svoje náklady identifikáciu a registráciu zvierat podľa osobitných predpisov. O odvolaní proti tomuto rozhodnutiu rozhodla Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. 3936/2015 z 28.12.2015, ktorým prvostupňové rozhodnutie zmenila tak, že žalobca uznala vinným zo spáchania tohto priestupku, pričom doplnila čas spáchania priestupku a špecifikovala uloženú sankciu podľa zákona. 2. Proti značenému rozhodnutiu o odvolaní bol podaný protest prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave, ktorému bolo vyhovené s tým, že žalovaný sa stotožnil s argumentáciou prokurátora, ktorý s poukázaním na § 1, § 12 ods. 2, § 57 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o priestupkoch“) a § 32 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) a na konkrétne ustanovenia Zákona o veterinárnej starostlivosti týkajúce sa jednotlivých skutkových podstát priestupkov podľa tohto zákona skonštatoval, že konajúce správne orgány sa týmito ustanoveniami neriadili. Prokurátor argumentoval tým, že v spisovom materiály sú zadokumentované prinajmenšom ďalšie dva priestupky žalobcu ako obvineného, ktorých sa dopustil v súbehu a ktoré boli prvostupňovému orgánu známe už v čase prejednania priestupku. Napriek tomu im nevenoval žiadnu pozornosť. Prokurátor uzavrel, že správne orgány prejednávajú priestupok ex officio, teda z úradnej povinnosti a nie je vecou ich rozhodnutia, ktorý zistený priestupok prejednajú a ktorý nie. Zákonodarca tým postihuje nedodržiavanie právnych predpisov, ktorých dodržanie je dôležité z hľadiska ochrany verejného záujmu, či je to verejný poriadok alebo ochrana zdravia. Orgán prvého stupňa teda mal vykonať spoločné konanie o viacerých zistených priestupkoch obvineného a uložiť sankciu s prísnejším postihom. Žalovaný v závere rozhodnutia o proteste prokurátora skonštatoval, že nebol presne a úplne zistený skutočný stav veci a ďalšie skutky tak, ako sú uvedené v proteste prokurátora. Prvostupňový orgán bude musieť znovu preskúmať, došetriť, doplniť dokazovanie a upovedomiť o tom žalobcu s možnosťou vyjadriť sa k nim a vydať nové rozhodnutie. Na základe zrušenia rozhodnutia žalovaného o odvolaní č. 3936/2015 z 28.12.2015 žalovaný rozhodnutím č. 3936-2/2015 z 26.10.2016 opätovne rozhodoval v odvolacom konaní a týmto rozhodnutím zrušil prvostupňové rozhodnutie orgánu prvého stupňa a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. V odôvodnení sa opätovne stotožnil s dôvodmi podaného protestu prokurátora a zdôraznil, že nebol presne a úplne zistený skutočný stav veci, na základe čoho bude musieť prvostupňový orgán vec došetriť, doplniť dokazovanie a upovedomiť o tom žalobcu a vydať nové rozhodnutie. 3. Následne bola dňa 15.12.2016 u žalobcu prvostupňovým orgánom vykonaná opätovne veterinárna kontrola a bolo vydané upovedomenie o začatí konania o priestupku s predvolaním na ústne pojednávanie žalobcu, ktorým mu bolo oznámené, že sa začína konanie o viacerých priestupkoch na úseku veterinárnej starostlivosti, ktorých sa mal dopustiť tým, že nezabezpečil identifikáciu a registráciu troch kusov hovädzieho dobytka chovaných v mieste farmy v J., ďalej tým, že neohlásil zabíjanie hovädzieho dobytka na súkromnú domácu spotrebu príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe aspoň jeden pracovný deň vopred a tiež tým, že nezabezpečil nakladanie so živočíšnymi vedľajšími produktmi, ktoré vznikli v súvislosti s jeho činnosťou, to znamená pri zabíjaní hovädzieho dobytka na súkromnú spotrebu dňa 25.05.2015. Ďalej sa podľa upovedomenia mal žalobca priestupku dopustiť tým, že maril výkon dodatočných veterinárnych kontrol v dňoch 02.09.2015 a 29.09.2015 a nevykonal v určenej lehote nariadené opatrenia. Taktiež sa mal žalobca dopustiť priestupku aj tým, že nepredložil pri premiestňovaní zvierat orgánom veterinárnej správy potrebné certifikáty a doklady. Priestupky, z ktorých bol žalobca obvinený boli prejednané prvostupňovým orgánom dňa 17.03.2017 a následne ním bolo dňa 10.04.2017 pod č. 271/2017/428 vydané rozhodnutie (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobca uznaný vinným z priestupkov podľa Zákona o veterinárnej starostlivosti tým, že najneskôr dňa 22.05.2015, t.j. aspoň jeden pracovný deň vopred neohlásil zabíjanie hovädzieho dobytka na súkromnú spotrebu príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe. Ďalej bol uznaný vinným z priestupku na tom skutkovom základe, že živočíšne vedľajšie produkty pochádzajúce zo zabíjačky neodovzdal fyzickej osobe, podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá vykonáva ich zber a prepravu a dňa si 15.12.2015 nesplnil povinnosť pri premiestňovaní zvierat predložiť orgánu veterinárnej správy certifikáty a doklady. Žalobca bol uznaný vinným zo spáchania priestupku aj tým, že nezabezpečil identifikáciu a registráciu troch kusov hovädzieho dobytka chovaných na jeho farme, čo bolo zistené dňa 26.05.2015. Napokon bol postihnutý za porušenie povinnosti umožniť vykonávanie veterinárnych kontrol, vyšetrení alebo inšpekcií zvierat a iných produktov tým, že maril výkon dodatočných veterinárnych kontrol v mieste svojej farmy v J. v dňoch 02.09.2015 a 29.09.2015 a nevykonal v určenej lehote nariadené opatrenia. Za uvedené priestupky bola prvostupňovým rozhodnutím žalobcovi uložená pokuta 1 000,- Eur a povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,- Eur. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia orgán prvého stupňa popísal stav zistený na základe opakovane vykonaných veterinárnych kontrol, pričom pri jednotlivých skutkových zisteniach sa odvolával na konkrétne zápisnice alebo záznamy o vykonaní týchto kontrol. Prvostupňový orgán v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia zaujal stanovisko k jednotlivým námietkam žalobcu, ktoré podrobne vysvetlil a vysporiadal sa s nimi. Prvostupňový orgán skonštatoval, že na základe dôkazov, ktoré boli zistené a získané zákonným spôsobom má za preukázané, že žalobca neohlásil najneskôr 22.05.2015, t.j. aspoň jeden pracovný deň vopred zabíjanie hovädzieho dobytka na súkromnú domácu spotrebu príslušnej regionálnej a veterinárnej správe, čo bolo zistené počas veterinárnej kontroly vykonanej dňa 26.05.2015. Rovnako dňa 25.05.2015 žalobca porušil povinnosť hlásiť a odovzdať živočíšne vedľajšie produkty fyzickej osobe, podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá vykonáva ich zber a prepravu. V odôvodnení ďalej poukázal na to, akým spôsobom mal za preukázané spáchanie všetkých ďalších jednotlivých priestupkov žalobcom. 4. O odvolaní podanom proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 1795/2017 z 22.06.2017 tak, že prvostupňové rozhodnutie zmenil vo výške uloženej sankcie, ktorú znížil na 700,- Eur a tiež upresnil skutkové podstaty priestupkov, ktoré prvostupňový orgán bližšie nešpecifikoval, čo žalovaný odstránil, pričom ich naplnenie považoval za priťažujúcu okolnosť (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Podľa názoru žalovaného, však prvostupňové rozhodnutie bolo vydané oprávnene a z dôkazov, ktoré boli zistené zákonným spôsobom bolo dostatočne preukázané, že žalobca ako obvinený z uvedených priestupkov sa týchto priestupkov dopustil, pretože naplnil všetky znaky jednotlivých skutkových podstát podľa zákona o veterinárnej starostlivosti. S odvolacími námietkami žalobcu sa žalovaný nestotožnil, nesúhlasil s nimi a považoval ich za účelové s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti. Zhrnutie argumentov žalobcu 5. Žalobca podal správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré navrhol zrušiť. Žalobca namietal, že v čase vykonania veterinárnej kontroly bol hospitalizovaný a objektívne nemal možnosť a spôsobilosť takéto úkony fyzicky urobiť, čo nebolo vzaté do úvahy. Svoju zodpovednosť za priestupky neuznal, urobil čo bolo v jeho silách a poveril známeho H. Y., ktorý zomrel v r. XXXX registráciou kúpených zvierat a nepovolil mu zabiť kravu, čo urobil na jeho škodu. Z napadnutého rozhodnutia sa dozvedel, že počas veterinárnej kontroly boli zadokumentované ďalšie priestupky, ku ktorým sa nemal možnosť vyjadriť, konkrétne, že neohlásil najneskôr dňa 22.05.2015 plánované zabíjanie hovädzieho dobytka na domácu spotrebu, že nezabezpečil odstránenie vedľajších živočíšnych produktov pri zabíjaní, neohlásil premiestňovanie zvierat, nezabezpečil registráciu troch kusov hovädzieho dobytka a maril výkon dodatočných veterinárnych kontrol. Pokuta mu bola uložená za všetky tieto priestupky, ktoré sa v pôvodných rozhodnutiach nenachádzali. Žalobca namietal, že zodpovednosť za priestupky zanikla uplynutím času, pričom poukázal na § 20 Zákona o priestupkoch Vyjadrenie žalovaného 6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe popísal skutkový stav, na podklade ktorého rozhodol ako aj postup, ktorý vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzal, na ktorého záveroch zotrval. K námietke zániku zodpovednosti za spáchané priestupky uviedol, že uplynutie tejto lehoty nevylučuje možnosť preskúmania právoplatného rozhodnutia o priestupku a jeho zrušenie alebo zmenu v konaní o proteste prokurátora. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd pre toto konanie miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 zákona č. 162/20015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Napadnuté rozhodnutie žalovaného preto podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil, nakoľko vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a vec vrátil na ďalšie konanie žalovanému. Rozsudok bol dňa 02.10.2018 vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu. 8. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 10. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 11. Podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. 12. Podľa § 23 ods. 1 písm. a/ Zákona o veterinárnej starostlivosti hovädzí dobytok a ošípané možno zabíjať u chovateľa na súkromnú domácu spotrebu, ak bolo zabíjanie zvierat nahlásené príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe aspoň jeden pracovný deň vopred. 13. Podľa § 29 ods. 5 Zákona o veterinárnej starostlivosti vlastník zvierat, držiteľ zvierat a pôvodca živočíšnych vedľajších produktov je povinný zabezpečiť odstránenie živočíšnych vedľajších produktov, ktoré vzniknú v súvislosti s jeho činnosťou alebo v jeho prevádzkarni tak, aby sa zabránilo šíreniu chorôb zvierat a zoonóz a je povinný dodržiavať požiadavky uvedené v osobitnom predpise. 115) 14. Podľa § 29 ods. 6 písm. a/ Zákona o veterinárnej starostlivosti osoby uvedené v odseku 5 sú povinné bezodkladne hlásiť výskyt a odovzdať živočíšne vedľajšie produkty fyzickej osobe-podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá vykonáva ich zber a prepravu. 15. Podľa § 48 ods. 3 Zákona o veterinárnej starostlivosti orgán veterinárnej správy uloží fyzickej osobe pokutu od 400 eur do 1000 eur, ak m/ neohlási zabíjanie hovädzieho dobytka na súkromnú domácu spotrebu príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe aspoň jeden pracovný deň vopred, n/ neplní povinnosti podľa § 29. 16. Podľa § 48 ods. 7 Zákona o veterinárnej starostlivosti na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch. 17. Podľa § 20 ods. 1, 2 Zákona o priestupkoch (1) priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky; nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia. (2) Do plynutia lehoty podľa odseku 1 sa nezapočítava doba, počas ktorej sa pre ten istý skutok viedlo trestné stíhanie. 18. Podľa § 51 Zákona priestupkoch ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. 19. Podľa § 59 ods. 1 až 3 Správneho poriadku (1) odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. (2) Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. (3) Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný. 20. Zákonná dvojročná prejednacia lehota podľa § 20 ods. 1 Zákona o priestupkoch z hľadiska trvania zodpovednosti za priestupok vymedzuje plynutie času v období medzi spáchaním priestupku (od jeho spáchania, resp. dokonania) a právoplatnosťou rozhodnutia o priestupku. Uplynutie tejto lehoty pred právoplatnosťou rozhodnutia o priestupku má za následok zánik zodpovednosti za priestupok. Povinnosť prejednať priestupok v dvojročnej prejednacej lehote sa týka každého priestupku podľa osobitnej časti Zákona o priestupkoch ako aj priestupkov podľa osobitných zákonov, pokiaľ tieto neustanovujú inak. V danom prípade sa podľa § 48 ods. 7 Zákona o veterinárnej starostlivosti na priestupky a ich prejednávanie vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch, teda aj dvojročná prejednacia lehota podľa § 20 ods. 1 Zákona o priestupkoch. Prejednacia lehota je lehotou zákonnou a prekluzívnou, na základe čoho ju nemožno predĺžiť konajúcim správnym orgánom a je potrebné prihliadať na ňu ex officio. Jej plynutie nemožno prerušiť s výnimkou ustanovenou v § 20 ods. 2 Zákona o priestupkoch, ktorá v danom prípade nenastala (žalobca to netvrdí a nevyplýva to ani z priestupkového spisu). Prekluzívny charakter prejednacej lehoty tiež znamená, že po jej uplynutí zanikne oprávnenie príslušného správneho orgánu vyvodiť zodpovednosť za spáchaný priestupok. Povinnosťou konajúceho správneho orgánu teda je ukončiť priestupkové konanie tak, aby rozhodnutie v ňom vydané nadobudlo právoplatnosť už počas plynutia tejto lehoty, najneskôr v jej posledný deň. Tento záver zreteľne podporuje ust. § 52 ods. 1, 2 Správneho poriadku, z ktorého vyplýva, že až právoplatnosťou rozhodnutia sa ním deklarované alebo založené právne pomery stanú konečnými a navonok účinnými. 21. Vykonanými veterinárnymi kontrolami prvostupňový orgán mimo iného zistil, že žalobca neohlásil najneskôr do 22.05.2015, t.j. aspoň jeden pracovný deň vopred zabíjanie hovädzieho dobytka na súkromnú domácu spotrebu príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe a súčasne dňa 25.05.2015 porušil povinnosť hlásiť a odovzdať živočíšne vedľajšie produkty pochádzajúce zo zabíjačky fyzickej osobe, podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá vykonáva ich zber a prepravu. Uvedené priestupky boli spáchané (dokonané) dňa 22.05.2015, resp. 25.05.2015, v ktoré dni došlo k zavinenému porušeniu právnych povinností vyplývajúcich žalobcovi zo zákona (§ 23 ods. 1 písm. a/, § 29 ods. 5, ods. 6 písm. a/ Zákona o veterinárnej starostlivosti) a k naplneniu všetkých zákonných znakov skutkových podstát priestupkov na úseku veterinárnej starostlivosti podľa § 48 ods. 3 písm. m/, n/ Zákona o veterinárnej starostlivosti. Podľa § 20 ods. 1 Zákona o priestupkoch zodpovednosť za priestupok zaniká uplynutím dvoch rokov od jeho spáchania. Po zániku zodpovednosti nemožno priestupky, ktorých sa zánik týka, prejednať ani uznať z ich spáchania vinnou fyzickú osobu (obvineného z priestupku) a uložiť jej za ich spáchanie sankciu. V danom prípade zodpovednosť žalobcu za spáchanie označených priestupkov zanikla dňa 22.05.2017, resp. dňa 25.05.2017. Tieto priestupky boli prejednané prvostupňovým orgánom v spoločnom konaní s inými priestupkami žalobcu dňa 17.03.2017 s následným vydaním prvostupňového rozhodnutia dňa 10.04.2017, ktoré však nadobudlo právoplatnosť až dňom 30.06.2017, spolu s napadnutým rozhodnutím z 22.06.2017, ktorým žalovaný rozhodol o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu. O uznaní viny a uložení sankcie za spáchanie priestupkov je nevyhnutné právoplatne rozhodnúť v zákonnej dvojročnej lehote podľa § 20 ods. 1 Zákona o priestupkoch, pričom v danom prípade bol žalobca uznaný vinným za označené dva priestupky po uplynutí tejto lehoty, uplynutím ktorej jeho priestupková zodpovednosť za tieto konkrétne priestupky zanikla. Napadnuté rozhodnutie bolo dokonca vydané jeden mesiac po uplynutí prejednacej lehoty až dňa 22.06.2017. 22. Na zánik zodpovednosti za priestupok je konajúci správny orgán povinný prihliadať z úradnej povinnosti a procesne akceptovateľným spôsobom na ňu reagovať rozhodnutím o zastavení konania podľa § 76 ods. 1 písm. f/ Zákona o priestupkoch. Pokiaľ sa to týka len niektorých z priestupkoch, o ktorých sa vedie spoločné konanie (§ 57 ods. 1 Zákona o priestupkoch), zastaví konanie len o tých priestupkoch, zodpovednosť za ktoré obvinenému z priestupkov zanikla, pretože len k týmto priestupkom konajúci orgán stratil oprávnenie ich prejednať. Správnemu orgánu pritom nič nebráni v ďalšej časti výroku rozhodnutia uznať obvineného z priestupku vinným z ostatných priestupkov, o ktorých sa koná a uložiť mu za ne sankciu, resp. ich vylúčiť zo spoločného konania (§ 57 ods. 2 Zákona o priestupkoch). Povinnosť procesne reagovať na zánik zodpovednosti za priestupky má aj orgán rozhodujúci v odvolacom konaní, nakoľko hmotnoprávna otázka zániku zodpovednosti za priestupok má následky, ktoré sú neopomenuteľné v akomkoľvek štádiu konania. Správne (priestupkové) konanie je vo svetle zásady jednotnosti konania potrebné považovať za jeden celok (prvostupňové a odvolacie konania sú len štádiami jedného správneho konania) vedúci k jedinému výsledku, ktorým je právoplatné rozhodnutie o predmete konania. Žalovaný bol povinný podľa § 59 ods. 1 a 2 Správneho poriadku preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, prípadné vady odstrániť alebo konanie doplniť a následne, pokiaľ na to boli dôvody ho zrušiť. Bol oprávnený prvostupňové rozhodnutie aj zmeniť alebo odvolanie zamietnuť a prvostupňové rozhodnutie potvrdiť, ak bolo možné ho akceptovať v podobe, v ktorej bolo vydané aj v čase vydania rozhodnutia v odvolacom konaní. V zásade sa správnosť a zákonnosť prvostupňového rozhodnutia v odvolacom konaní posudzuje k času jeho vydania, avšak vzhľadom na už spomenuté hmotnoprávne účinky uplynutia prejednacej lehoty túto skutočnosť žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia nemohol opomenúť. Pokiaľ na to žalovaný pri zmene napadnutého rozhodnutia neprihliadol, bola dôvodná námietka žalobcu spočívajúca v nesprávnom právnom posúdení veci, konkrétne v otázke posúdenia zániku priestupkovej zodpovednosti z dôvodu plynutia času. 23. Žalobca ďalej namietal, že nemal možnosť sa vyjadriť k všetkým priestupkom, ktoré sa mu napadnutým rozhodnutím kladú za vinu. Táto námietka dôvodná nebola, pretože už v upovedomení o začatí konania o priestupku a predvolaní na ústne pojednávanie z 03.03.2017, ktoré bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk dňa 06.03.2017, boli skutkovo aj právne vymedzené všetky priestupky, za ktorých spáchanie bol neskorším rozhodnutím uznaný vinným, pričom možnosť vyjadriť sa k nim využil na ústnom prejednaní priestupku dňa 17.03.2017, o ktorej možnosti bol poučený. Rozsah vyjadrenia žalobcu ako obvineného z priestupku bol v jeho dispozícii, pričom zo zápisnice z ústneho pojednávania nevyplýva námietka žalobcu, že mu nebolo umožnené sa v celom rozsahu alebo ku všetkým priestupkom vyjadriť alebo inak účinne brániť svoje práva. 24. Námietka objektívnej nemožnosti spáchať predmetné priestupky je vzhľadom na zánik priestupkovej zodpovednosti práve za tieto priestupky uplynutím prejednacej lehoty právne bezvýznamná. 25. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe namietal, že mu nič nebránilo preskúmať právoplatné rozhodnutie o priestupku na základe protestu prokurátora, s čím je možné sa stotožniť. Vo všeobecnosti uplynutie prejednacej lehoty nebráni uplatneniu mimoriadnych opravných prostriedkov, avšak, vzhľadom na povahu a následky uplynutia tejto lehoty, pri ich aplikácii prichádza do úvahy len možnosť zrušiť rozhodnutie o priestupku. Po zrušení pôvodného právoplatného rozhodnutia o priestupkoch č. 3936/2015 z 28.12.2015 na základe vyhovenia protestu prokurátora totiž nastal stav procesne zodpovedajúci situácii pred jeho vydaním, t.zn. stav keď boli zistené podozrenia z niekoľkých rôznych priestupkov na úseku veterinárnej starostlivosti, o ktorých bolo potrebnú rozhodnúť. Dôležitá je pritom skutočnosť, že v rámci tohto opätovného prejednania priestupkov žiadne zákonné ustanovenie nezbavovalo žalovaného povinnosti dodržať zákonnú prejednaciu dvojročnú lehotu, ktorej plynutie sa zrušením právoplatného rozhodnutia o priestupkoch vo vzťahu k všetkým priestupkom obnovilo a pokračovalo, a uplynutím ktorej zodpovednosť za predmetné dva priestupky zanikla. 26. Vzhľadom na to, že o všetkých priestupkoch, o ktorých sa konalo v spoločnom konaní bolo rozhodnuté jedným rozhodnutím (prvostupňovým rozhodnutím v spojení s napadnutým rozhodnutím) a bola za ne uložená jedna (úhrnná) pokuta, bolo potrebné zrušiť rozhodnutie ako celok, napriek tomu, že vo vzťahu k niektorým priestupkom správna žaloba dôvodná nebola. Z uvedeného plynie záver, že žalobca bol úspešný v celom rozsahu. V ďalšom konaní žalovaný opätovne rozhodne o priestupkoch v súlade s názorom vysloveným v odsekoch 20 až 22 tohto rozsudku s tým, že prejednacia lehota podľa § 20 ods. 1 Zákona o priestupkoch v súlade s § 71 ods. 1 SSP počas konania podľa tohto zákona neplynie. 27. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Poučenie: Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.