Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/115/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6316202798 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6316202798.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobkyne D. U., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom X. B. XXXX/XX, XXX XX S., právne zastúpenej JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, proti žalovanej A. F. S., a.s., so sídlom B. C. X, XXX XX S., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpenej ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., so sídlom Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, IČO: 36 857 513, o zaplatenie 668,74 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 1C/45/2016-105 zo dňa 24. októbra 2016 takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Brezno (ďalej len „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „súd“) rozsudkom zo dňa 24. 10. 2016 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 668,74 Eur s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia (prvý výrok). Žalovanej priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (druhý výrok). Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa dňa 27. 08. 2007 vyplnila a podpísala žiadosť o aktiváciu splátkovej karty D., ktorá bola žalovanou podpísaná dňa 12.09.2007 (ďalej len „zmluva“). Žalobkyni mal byť poskytnutý úverový rámec vo výške 15.000,- Sk pri pevnej mesačnej splátke po 500,- Sk. V časti VI. v bode 4 zmluvy žalobkyňa vyhlásila, že sa pred podpisom žiadosti oboznámila s obchodnými podmienkami, ktoré sú súčasťou žiadosti, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Vyhlásila tiež, že sa oboznámila s cenníkom, štandardnou aj sankčnou úrokovou sadzbou. Cenník a obchodné podmienky sa nachádzajú na druhej strane zmluvy. V ich závere, v časti označenej ako „Ďalšie užívateľské informácie k splátkovej karte D.“ je indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov 25,30 % podľa zákona č. 258/2001 Z. z. vychádzajúci z predpokladu, že klientovi bol schválený úverový rámec 81.000,- Sk a dohodnutá štandardná ročná úroková sadzba 22,80 %, klient použije kartu na nákup tovaru vo výške 50.000,- Sk dňa 01.08.2008, dlžný zostatok splatí v 3 splátkach dňa 15.09.2008 vo výške 18.000,- Sk, dňa 15.10.2008 vo výške 18.000,- Sk a dňa 15.11.2008 vo výške 16.348,- Sk. Z obchodných podmienok vyplýva, že revolvingový úver je spotrebiteľský úver, ktorého úverový rámec sa obnovuje každou uhradenou splátkou a ktorý je možné čerpať kartou až do výšky úverového rámca. Sankčná úroková sadzba je úroková sadzba, ktorou sa denne úročí pohľadávka po lehote splatnosti. Štandardná splátka je suma uhrádzaná mesačne, najneskôr v deň splatnosti, vyjadrená pevnou sumou alebo percentom z dlžného zostatku. Štandardná úroková sadzba je úroková sadzba, ktorou sa denne úročí tá časť dlžného zostatku, ktorá je v rámci lehoty splatnosti. Z predloženého výpisu z kartového účtu žalobkyne vyplynulo, že v období od 09.10.2007 do 09.12.2015 prostredníctvom kreditnej karty vyčerpala celkovo sumu 3.829,64 Eur a uhradila sumu 4.498,38 Eur. Okresný súd zmluvný vzťah strán sporu posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu a spotrebiteľský úver, preto aplikoval okrem ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka aj § 1 ods. 3, § 2 písm. a), § 3 ods. 1, 2, 6, § 4 ods. 2, 4, 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Konštatoval, že žalobkyni bol poskytnutý revolvingový úver na neurčitú dobu, pri ktorom vzhľadom na jeho opakované čerpanie nemožno dopredu určiť počet splátok ani konečnú splatnosť úveru. V zmluve nebolo možné uviesť ani konkrétny percentuálny údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, lebo pre jeho vyčíslenie je potrebné poznať fixné vstupné údaje o výške úveru, období, splátkach úveru a úrokoch s poplatkami. Súd prvej inštancie uviedol, že zákon o spotrebiteľských úveroch s takouto možnosťou výslovne počítal v § 3 ods. 6, v ktorom veriteľovi stanovil povinnosť najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovať spotrebiteľa o úverovom limite, ak je stanovený, ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, o postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Podľa § 3 ods. 7 musela byť ročná percentuálna miera nákladov uvedená vo výpočte podľa prílohy č. 1 vo forme príkladu výpočtu podľa prílohy č. 2. Žalovaná si túto povinnosť splnila uvedením výšky úverového limitu a ročnej úrokovej sadzby v rámci indikatívneho výpočtu RPMN. Súd konštatoval, že zákonu neodporuje, ak je zmluva o spotrebiteľskom úvere zostavená z viacerých dokumentov, keď z textu zmluvy vyplýva, že žalobkyňa sa pred jej podpisom oboznámila aj s obchodnými podmienkami a cenníkom. Doručenie obchodných podmienok žalobkyni preukázalo aj to, že ich predložila súdu spolu so žalobou. Keďže zmluva bola uzatvorená na diaľku, žalobkyňa mala možnosť a dostatočný časový priestor sa so zmluvou a jej prílohami dôkladne oboznámiť a v prípade nejasností možnosť obrátiť sa na žalovanú alebo inú osobu znalú problematiky, ktorú nevyužila a neurobila tak ani v priebehu cca 9 rokov trvania zmluvného vzťahu. Aj ako slabšia strana sporu bola žalobkyňa povinná postupovať pri uzatváraní zmluvy obozretne a dôsledne sa oboznámiť so všetkými zmluvnými dojednaniami, podmienkami a dôsledkami, ktoré so sebou tento zmluvný záväzok niesol. Ročná úroková sadzba a poplatky v nadväznosti na § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. boli riadne uvedené v zmluve, resp. v jej zmluvných častiach (obchodné podmienky a cenník), s ktorými mala žalobkyňa sa možnosť oboznámiť. Bola o nich informovaná aj v rámci mesačných výpisov z účtu, ktoré sama predložila ako listinné dôkazy. Zákon č. 258/2001 Z. z. postihoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru v čase podpisu zmluvy len chýbajúci údaj o RPMN podľa § 4 ods. 2 písm. g). Záverom súd prvej inštancie konštatoval, že na strane žalovanej nedošlo k bezdôvodnému obohateniu prijatím plnenia od žalobkyne nad rámec čerpanej sumy úveru. Výrok o náhrade trov konania súd prvej inštancie zdôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu priznal žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech, pričom o výške tejto náhrady rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“). 2. Žalobkyňa včas podané odvolanie odôvodnila odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovanú na náhradu trov celého konania alebo alternatívne rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 389 a 391 CSP zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. S poukazom na nerovné postavenie spotrebiteľa k odborne pripravenému dodávateľovi v spotrebiteľskom právnom vzťahu odvolateľka poukázala na zákonom priznanú vyššiu ochranu slabšej strany sporu a zásadu poctivosti založenú na tzv. princípe dôvery. Je na mieste, aby si dodávateľ plnil zákonné povinnosti a pristupoval k spotrebiteľovi poctivo, v súlade so slušnosťou a morálkou. V praxi sa táto zásada podľa odvolateľky premieta okrem iného tak, že text formulárovej, predpripravenej zmluvy by mal byť čitateľný, logicky usporiadaný a prehľadný. Poukázala na uznesenie NS SR sp. zn. 6MCdo 9/2012 zo dňa 16. 01. 2013. Zdôraznila, že zmluva o úvere, na základe ktorej jej bola poskytnutá kreditná karta, neobsahuje náležitosti požadované zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a obsahuje viaceré neprijateľné zmluvné podmienky. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov odzrkadľujúcu celkovú odplatu za poskytnutie úveru ako referenčný údaj slúžiaci spotrebiteľovi pre porovnanie výhodnosti ponúkaného finančného produktu s obdobnými finančnými produktmi na trhu. V úverovej zmluve absentuje aj akékoľvek dojednanie o úrokoch a poplatkoch za poskytnutie spotrebiteľského úveru. Poukázala na potrebu výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nielen z hľadiska textu zákona, ale predovšetkým podľa jeho zmyslu a účelu. Zmluva o úvere by mala byť celistvá, pre spotrebiteľa prehľadná a zrozumiteľná. Nebolo účelom zákona, aby spotrebiteľ pri oboznamovaní sa zo zmluvou o spotrebiteľskom úvere musel hľadať zásadné dôležité údaje vo viacerých dokumentoch. Základné parametre definujúce odplatu spotrebiteľského úveru musia byť dostupné a zrozumiteľné na jednom tlačive. Pripustenie existencie niekoľkých zmluvných dokumentov nemožno absolutizovať. Pre platnosť cenníka a obchodných podmienok, ktoré sú písané takmer nečitateľným písmom, nepostačuje iba podpis žalobkyne pod tzv. včleňovaciu klauzulu (časť VI. bod 4 zmluvy o úvere). Poukázala na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/26/2015 z 20. 01. 2016, v zmysle ktorého uplatnenie obchodných podmienok má svoje limity, aj na rozsudok toho istého súdu sp. zn. 4Co/263/2015 zo 07. 04. 2016, v ktorom uviedol, že náležitosti zmluvy nemožno nahrádzať sadzobníkom poplatkov ani príručkou pre držiteľa. Povinnosťou žalovaného bolo preukázať, či žalobkyňa bola s obchodnými podmienkami oboznámená. Zdôraznila § 53 ods. 3 a ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka. Zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa odvolateľky neuvádza obligatórne náležitosti zrozumiteľným spôsobom tak, ako požaduje článok 10 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES. 3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie dáva jasné, zreteľné a po právnej stránke správne odpovede na zásadné otázky sporu, je odôvodnený v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie v rozsudku vysvetlil kľúčové dôvody svojho rozhodnutia. Žalobkyňa v odvolaní neuvádza jediné zákonné ustanovenie, ktoré by zakazovalo zloženie zmluvy o úvere z viacerých dokumentov. Aj podľa § 23 ods. 3 zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku bolo možné výslovne dojednať časti zmluvy prostredníctvom viacerých dokumentov, v tomto prípade obchodných podmienok. V súvislosti s rozhodnutím súdneho dvora Európskej únie z 09. 11. 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a. s. proti I. S.alovaná zdôraznila, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Žalobkyňa v prvotnom podaní z 18. 04. 2016 nijakým spôsobom nespochybnila, či jej zmluvná dokumentácia bola doručená v kompletnom prevedení, či sa s ňou oboznámila alebo nie; obchodné podmienky sama pripojila k žalobe. Žalobkyni nič nebránilo, aby si návrh celej zmluvnej dokumentácie pred podpisom zmluvy dôkladne preštudovala a nikto a nič ju nenútil k podpisu zmluvy. Za tohto stavu to bola ľahkovážnosť spotrebiteľky, ktorá spôsobila, že uzavrela so žalovanou zmluvu, ktorej obsah (možno) nepoznala. Pri revolvingu nie je možné zastabilizovať údaje potrebné pre určenie presného údaja pre RPMN, čo potvrdzuje aj vyhláška č. 620/2007 Z. z., ktorou sa ustanovuje vzor formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vo vysvetlivkách v položke 3C sa uvádza, že pri spotrebiteľskom úvere poskytnutom prostredníctvom kreditnej karty (revolvingový úver), pri ktorom nie je možné určiť RPMN, sa riadok nevypĺňa. Aj Okresný súd v Leviciach a Okresný súd vo Zvolene v rozhodnutiach sp. zn. 15C/544/2015 a 15C/26/2015 prezentovali názor, podľa ktorého pri revolvingovom type úveru nie je možné vyjadriť údaj o RPMN absolútnym číslom. Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/191/2014 z 29. 09. 2014 sa týka odlišných skutkových a právnych otázok; rovnaký záver žalovaná vyslovila aj vo vzťahu k nálezu ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 3512/11 z 11. 11. 2013, na ktorý poukazovala žalobkyňa. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a zaviazal žalobkyňu na náhradu trov odvolacieho konania. 4. Žalobkyňa v replike zopakovala svoje predošlé tvrdenia. Poukázala na subjektivitu výkladu ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch žalovanou, ktorý odporuje zákonu, rozhodovacej praxi súdov SR aj judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Zdôraznila, že obchodné podmienky žalobkyňou neboli podpísané, nemožno ich považovať za platné a záväzné pre záväzkový právny vzťah. 5. Žalovaná v doplnení vyjadrenia zotrvala na svojich predošlých záveroch. Poukázala na rozsudky Okresného súdu Levice z 08. 01. 2016 sp. zn. 15C/544/2015 a z 23. 11. 2015 sp. zn. 6C/38/2015, Okresného súdu Zvolen z 10. 05. 2016 sp. zn. 18C/398/2015 a z 26. 05. 2016 sp. zn. 15C/36/2016, v ktorých súdy vyslovili záver, že zmluva o úvere sa môže skladať z viacerých dokumentov, RPMN pri revolvingovom úvere nie je možné vyčísliť konkrétnym údajom a absencia konkrétneho údaja o RPMN nespôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, pričom sa vzhľadom na jeho povahu nedá určiť ani konečná splatnosť. 6. Súdne konanie bolo začaté za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 sú súdy povinné aplikovať Civilný sporový poriadok v zmysle jeho prechodného ustanovenia § 470 ods. 1. 7. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu proti rozsudku, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach odvolania žalobkyne (§ 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. c) CSP). 8. Medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania patrí právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, čo vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako sa k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky napr. aj v náleze III. ÚS 119/03. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03 ). Odvolací súd je toho názoru, že odvolaním napadnutý rozsudok nespĺňa atribúty zásad spravodlivého konania. 9. Nespornou skutočnosťou medzi stranami sporu bol spotrebiteľský charakter zmluvy, ktorú uzatvorili dňa 12. 09. 2007 po vyplnení žiadosti o aktiváciu splátkovej karty D.alobkyňou dňa 27. 08. 2007. Predmetom tejto zmluvy bolo čerpanie finančných prostriedkov žalobkyňou do schválenej výšky úverového rámca 15.000,- Sk a jeho splácanie pevnou mesačnou splátkou po 500,- Sk. Odvolací súd súhlasí so žalovanou, že zmluva nemusí pozostávať z jednej listiny ani jedného dokumentu. V zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. účinného k 12. 09. 2007 však zmluva o spotrebiteľskom úvere musela mať pod následkom neplatnosti písomnú formu. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva, či a akým spôsobom vyhodnotil dodržanie písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá pozostáva nielen zo žiadosti o aktiváciu splátkovej karty D. podpísanej žiadateľkou - žalobkyňou 27. 08. 2007 a akceptovanej žalovanou bankou 12. 09. 2007, ale aj z obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných A.A. S., a. s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s., ktoré sa nachádzajú na jej rubovej strane. Aj keď boli obchodné podmienky žalobkyni doručené, keďže ich súdu predložila spolu so žalobou, súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku nevysporiadal s ich platnosťou z hľadiska dodržania zákonných podmienok uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vrátane dodržania zákonom predpísanej písomnej formy. Napriek povinnosti súdneho prieskumu zmluvy o spotrebiteľskom úvere z dôvodov rozsudku napadnutého odvolaním nie je zrejmé, či okresný súd skúmal, či boli tieto obchodné podmienky dojednané individuálne a či sú zhotovené čitateľným písmom ani to, k akým skutkovým a právnym záverom dospel. Rovnako súd prvej inštancie neuviedol, či a z akých dôvodov nebolo možné v zmluve (na rozdiel od RPMN) dohodnúť výšku úroku ako pojmového znaku zmluvy o úvere a prečo považoval za postačujúce uvedenie ročnej úrokovej sadzby úveru v rámci indikatívneho výpočtu RPMN. Uvedené nedostatky môže odstrániť len súd prvej inštancie v ďalšom konaní a v novom rozhodnutí. 10. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí rozhodne aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).