Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/115/2017 z 26. 7. 2017
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 26. júla 2017, sp. zn. 12Co/115/2017, ECLI:SK:KSBB:2017:6316202798.1
Krajský súd Banská Bystrica | 12Co/115/2017 | ECLI:SK:KSBB:2017:6316202798.1 | 2017-07-26 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Citované ustanovenia: § 4 zákona č. 258/2001 Z. z., § 52 OZ, § 389 ods. 1 písm. c) CSP, § 451 OZ, § 53 OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/83a2a29a-7d5c-4bee-ade9-850ef4198d77
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6316202798.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/115/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6316202798
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6316202798.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a členov
senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobkyne D. U., nar. XX.
XX. XXXX, s trvalým pobytom X. B. XXXX/XX, XXX XX S., právne zastúpenej JUDr. Andrejom Cifrom,
advokátom so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, proti žalovanej A. F. S., a.s., so sídlom B. C. X, XXX
XX S., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpenej ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., so sídlom Kýčerského 7,
811 05 Bratislava, IČO: 36 857 513, o zaplatenie 668,74 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 1C/45/2016-105 zo dňa 24. októbra 2016 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie    z r u š u j e   a vec mu   v r a c i a   na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Brezno (ďalej len „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „súd“) rozsudkom
zo dňa 24. 10. 2016 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 668,74 Eur s
príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia (prvý výrok). Žalovanej priznal voči žalobkyni nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu (druhý výrok).
Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa dňa 27. 08. 2007 vyplnila a podpísala
žiadosť o aktiváciu splátkovej karty D., ktorá bola žalovanou podpísaná dňa 12.09.2007 (ďalej len
„zmluva“). Žalobkyni mal byť poskytnutý úverový rámec vo výške 15.000,- Sk pri pevnej mesačnej splátke
po 500,- Sk. V časti VI. v bode 4 zmluvy žalobkyňa vyhlásila, že sa pred podpisom žiadosti oboznámila
s obchodnými podmienkami, ktoré sú súčasťou žiadosti, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať.
Vyhlásila tiež, že sa oboznámila s cenníkom, štandardnou aj sankčnou úrokovou sadzbou. Cenník a
obchodné podmienky sa nachádzajú na druhej strane zmluvy. V ich závere, v časti označenej ako „Ďalšie
užívateľské informácie k splátkovej karte D.“ je indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov
25,30 % podľa zákona č. 258/2001 Z. z. vychádzajúci z predpokladu, že klientovi bol schválený úverový
rámec 81.000,- Sk a dohodnutá štandardná ročná úroková sadzba 22,80 %, klient použije kartu na
nákup tovaru vo výške 50.000,- Sk dňa 01.08.2008, dlžný zostatok splatí v 3 splátkach dňa 15.09.2008
vo výške 18.000,- Sk, dňa 15.10.2008 vo výške 18.000,- Sk a dňa 15.11.2008 vo výške 16.348,- Sk.
Z obchodných podmienok vyplýva, že revolvingový úver je spotrebiteľský úver, ktorého úverový rámec
sa obnovuje každou uhradenou splátkou a ktorý je možné čerpať kartou až do výšky úverového rámca.
Sankčná úroková sadzba je úroková sadzba, ktorou sa denne úročí pohľadávka po lehote splatnosti.
Štandardná splátka je suma uhrádzaná mesačne, najneskôr v deň splatnosti, vyjadrená pevnou sumou
alebo percentom z dlžného zostatku. Štandardná úroková sadzba je úroková sadzba, ktorou sa denne
úročí tá časť dlžného zostatku, ktorá je v rámci lehoty splatnosti. Z predloženého výpisu z kartového
účtu žalobkyne vyplynulo, že v období od 09.10.2007 do 09.12.2015 prostredníctvom kreditnej karty
vyčerpala celkovo sumu 3.829,64 Eur a uhradila sumu 4.498,38 Eur.
Okresný súd zmluvný vzťah strán sporu posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu a spotrebiteľský úver,
preto aplikoval okrem ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka aj § 1 ods. 3, § 2 písm. a), § 3
ods. 1, 2, 6, § 4 ods. 2, 4, 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom
ku dňu uzatvorenia zmluvy. Konštatoval, že žalobkyni bol poskytnutý revolvingový úver na neurčitú



dobu, pri ktorom vzhľadom na jeho opakované čerpanie nemožno dopredu určiť počet splátok ani
konečnú splatnosť úveru. V zmluve nebolo možné uviesť ani konkrétny percentuálny údaj o ročnej
percentuálnej miere nákladov, lebo pre jeho vyčíslenie je potrebné poznať fixné vstupné údaje o
výške úveru, období, splátkach úveru a úrokoch s poplatkami. Súd prvej inštancie uviedol, že zákon o
spotrebiteľských úveroch s takouto možnosťou výslovne počítal v § 3 ods. 6, v ktorom veriteľovi stanovil
povinnosť najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovať spotrebiteľa o úverovom limite, ak
je stanovený, ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a
podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, o postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia
zmluvy. Podľa § 3 ods. 7 musela byť ročná percentuálna miera nákladov uvedená vo výpočte podľa
prílohy č. 1 vo forme príkladu výpočtu podľa prílohy č. 2. Žalovaná si túto povinnosť splnila uvedením
výšky úverového limitu a ročnej úrokovej sadzby v rámci indikatívneho výpočtu RPMN.
Súd konštatoval, že zákonu neodporuje, ak je zmluva o spotrebiteľskom úvere zostavená z viacerých
dokumentov, keď z textu zmluvy vyplýva, že žalobkyňa sa pred jej podpisom oboznámila aj s obchodnými
podmienkami a cenníkom. Doručenie obchodných podmienok žalobkyni preukázalo aj to, že ich
predložila súdu spolu so žalobou. Keďže zmluva bola uzatvorená na diaľku, žalobkyňa mala možnosť
a dostatočný časový priestor sa so zmluvou a jej prílohami dôkladne oboznámiť a v prípade nejasností
možnosť obrátiť sa na žalovanú alebo inú osobu znalú problematiky, ktorú nevyužila a neurobila tak
ani v priebehu cca 9 rokov trvania zmluvného vzťahu. Aj ako slabšia strana sporu bola žalobkyňa
povinná postupovať pri uzatváraní zmluvy obozretne a dôsledne sa oboznámiť so všetkými zmluvnými
dojednaniami, podmienkami a dôsledkami, ktoré so sebou tento zmluvný záväzok niesol. Ročná úroková
sadzba a poplatky v nadväznosti na § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.
z. boli riadne uvedené v zmluve, resp. v jej zmluvných častiach (obchodné podmienky a cenník), s
ktorými mala žalobkyňa sa možnosť oboznámiť. Bola o nich informovaná aj v rámci mesačných výpisov
z účtu, ktoré sama predložila ako listinné dôkazy. Zákon č. 258/2001 Z. z. postihoval bezúročnosťou a
bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru v čase podpisu zmluvy len chýbajúci údaj o RPMN podľa § 4 ods.
2 písm. g). Záverom súd prvej inštancie konštatoval, že na strane žalovanej nedošlo k bezdôvodnému
obohateniu prijatím plnenia od žalobkyne nad rámec čerpanej sumy úveru.
Výrok o náhrade trov konania súd prvej inštancie zdôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku. Nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu priznal žalovanej, ktorá mala vo
veci plný úspech, pričom o výške tejto náhrady rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ďalej len
„CSP“).

2. Žalobkyňa včas podané odvolanie odôvodnila odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h)
CSP a navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobe v
celom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovanú na náhradu trov celého konania alebo alternatívne rozsudok
súdu prvej inštancie v zmysle § 389 a 391 CSP zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.
S poukazom na nerovné postavenie spotrebiteľa k odborne pripravenému dodávateľovi v
spotrebiteľskom právnom vzťahu odvolateľka poukázala na zákonom priznanú vyššiu ochranu slabšej
strany sporu a zásadu poctivosti založenú na tzv. princípe dôvery. Je na mieste, aby si dodávateľ plnil
zákonné povinnosti a pristupoval k spotrebiteľovi poctivo, v súlade so slušnosťou a morálkou. V praxi sa
táto zásada podľa odvolateľky premieta okrem iného tak, že text formulárovej, predpripravenej zmluvy
by mal byť čitateľný, logicky usporiadaný a prehľadný. Poukázala na uznesenie NS SR sp. zn. 6MCdo
9/2012 zo dňa 16. 01. 2013.
Zdôraznila, že zmluva o úvere, na základe ktorej jej bola poskytnutá kreditná karta, neobsahuje
náležitosti požadované zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a obsahuje viaceré
neprijateľné zmluvné podmienky. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať ročnú percentuálnu
mieru nákladov odzrkadľujúcu celkovú odplatu za poskytnutie úveru ako referenčný údaj slúžiaci
spotrebiteľovi pre porovnanie výhodnosti ponúkaného finančného produktu s obdobnými finančnými
produktmi na trhu. V úverovej zmluve absentuje aj akékoľvek dojednanie o úrokoch a poplatkoch za
poskytnutie spotrebiteľského úveru.
Poukázala na potrebu výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nielen z hľadiska textu zákona,
ale predovšetkým podľa jeho zmyslu a účelu. Zmluva o úvere by mala byť celistvá, pre spotrebiteľa
prehľadná a zrozumiteľná. Nebolo účelom zákona, aby spotrebiteľ pri oboznamovaní sa zo zmluvou
o spotrebiteľskom úvere musel hľadať zásadné dôležité údaje vo viacerých dokumentoch. Základné
parametre definujúce odplatu spotrebiteľského úveru musia byť dostupné a zrozumiteľné na jednom
tlačive. Pripustenie existencie niekoľkých zmluvných dokumentov nemožno absolutizovať. Pre platnosť



cenníka a obchodných podmienok, ktoré sú písané takmer nečitateľným písmom, nepostačuje iba
podpis žalobkyne pod tzv. včleňovaciu klauzulu (časť VI. bod 4 zmluvy o úvere). Poukázala na
rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/26/2015 z 20. 01. 2016, v zmysle ktorého uplatnenie
obchodných podmienok má svoje limity, aj na rozsudok toho istého súdu sp. zn. 4Co/263/2015 zo
07. 04. 2016, v ktorom uviedol, že náležitosti zmluvy nemožno nahrádzať sadzobníkom poplatkov
ani príručkou pre držiteľa. Povinnosťou žalovaného bolo preukázať, či žalobkyňa bola s obchodnými
podmienkami oboznámená. Zdôraznila § 53 ods. 3 a ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka. Zmluva
o spotrebiteľskom úvere podľa odvolateľky neuvádza obligatórne náležitosti zrozumiteľným spôsobom
tak, ako požaduje článok 10 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie dáva jasné, zreteľné a
po právnej stránke správne odpovede na zásadné otázky sporu, je odôvodnený v súlade s § 220 ods.
2 CSP. Súd prvej inštancie v rozsudku vysvetlil kľúčové dôvody svojho rozhodnutia.
Žalobkyňa v odvolaní neuvádza jediné zákonné ustanovenie, ktoré by zakazovalo zloženie zmluvy o
úvere z viacerých dokumentov. Aj podľa § 23 ods. 3 zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku
bolo možné výslovne dojednať časti zmluvy prostredníctvom viacerých dokumentov, v tomto prípade
obchodných podmienok. V súvislosti s rozhodnutím súdneho dvora Európskej únie z 09. 11. 2016 vo
veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a. s. proti I. S.alovaná zdôraznila, že zmluva o úvere nemusí byť
nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice
2008/48/ES musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Žalobkyňa v prvotnom
podaní z 18. 04. 2016 nijakým spôsobom nespochybnila, či jej zmluvná dokumentácia bola doručená v
kompletnom prevedení, či sa s ňou oboznámila alebo nie; obchodné podmienky sama pripojila k žalobe.
Žalobkyni nič nebránilo, aby si návrh celej zmluvnej dokumentácie pred podpisom zmluvy dôkladne
preštudovala a nikto a nič ju nenútil k podpisu zmluvy. Za tohto stavu to bola ľahkovážnosť spotrebiteľky,
ktorá spôsobila, že uzavrela so žalovanou zmluvu, ktorej obsah (možno) nepoznala.
Pri revolvingu nie je možné zastabilizovať údaje potrebné pre určenie presného údaja pre RPMN, čo
potvrdzuje aj vyhláška č. 620/2007 Z. z., ktorou sa ustanovuje vzor formulára o zmluvných podmienkach
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vo vysvetlivkách v položke 3C sa uvádza, že pri spotrebiteľskom
úvere poskytnutom prostredníctvom kreditnej karty (revolvingový úver), pri ktorom nie je možné určiť
RPMN, sa riadok nevypĺňa. Aj Okresný súd v Leviciach a Okresný súd vo Zvolene v rozhodnutiach
sp. zn. 15C/544/2015 a 15C/26/2015 prezentovali názor, podľa ktorého pri revolvingovom type úveru
nie je možné vyjadriť údaj o RPMN absolútnym číslom. Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn.
11Co/191/2014 z 29. 09. 2014 sa týka odlišných skutkových a právnych otázok; rovnaký záver žalovaná
vyslovila aj vo vzťahu k nálezu ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 3512/11 z 11. 11. 2013, na ktorý poukazovala
žalobkyňa. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a zaviazal
žalobkyňu na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalobkyňa v replike zopakovala svoje predošlé tvrdenia. Poukázala na subjektivitu výkladu ustanovení
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch žalovanou, ktorý odporuje zákonu, rozhodovacej
praxi súdov SR aj judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Zdôraznila, že obchodné podmienky
žalobkyňou neboli podpísané, nemožno ich považovať za platné a záväzné pre záväzkový právny vzťah.

5. Žalovaná v doplnení vyjadrenia zotrvala na svojich predošlých záveroch. Poukázala na rozsudky
Okresného súdu Levice z 08. 01. 2016 sp. zn. 15C/544/2015 a z 23. 11. 2015 sp. zn. 6C/38/2015,
Okresného súdu Zvolen z 10. 05. 2016 sp. zn. 18C/398/2015 a z 26. 05. 2016 sp. zn. 15C/36/2016,
v ktorých súdy vyslovili záver, že zmluva o úvere sa môže skladať z viacerých dokumentov, RPMN pri
revolvingovom úvere nie je možné vyčísliť konkrétnym údajom a absencia konkrétneho údaja o RPMN
nespôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, pričom sa vzhľadom na jeho povahu nedá určiť ani
konečná splatnosť.

6. Súdne konanie bolo začaté  za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok
účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 sú súdy povinné aplikovať Civilný sporový poriadok v zmysle
jeho prechodného ustanovenia § 470 ods. 1.

7. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu proti rozsudku, proti ktorému je
odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach
odvolania žalobkyne (§ 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)



dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. c) CSP).

8. Medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania patrí právo na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, čo vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra
tohto súdu pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre
rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko
z 19. februára 1998). Rovnako sa k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyjadril
Ústavný súd Slovenskej republiky napr. aj v náleze III. ÚS 119/03. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou
obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu
(IV. ÚS 115/03 ). Odvolací súd je toho názoru, že odvolaním napadnutý rozsudok nespĺňa atribúty zásad
spravodlivého konania.

9. Nespornou skutočnosťou medzi stranami sporu bol spotrebiteľský charakter zmluvy, ktorú uzatvorili
dňa 12. 09. 2007 po vyplnení žiadosti o aktiváciu splátkovej karty D.alobkyňou dňa 27. 08. 2007.
Predmetom tejto zmluvy bolo čerpanie finančných prostriedkov žalobkyňou do schválenej výšky
úverového rámca 15.000,- Sk a jeho splácanie pevnou mesačnou splátkou po 500,- Sk. Odvolací
súd súhlasí so žalovanou, že zmluva nemusí pozostávať z jednej listiny ani jedného dokumentu. V
zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. účinného k 12. 09. 2007 však zmluva o spotrebiteľskom
úvere musela mať pod následkom neplatnosti písomnú formu. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej
inštancie nevyplýva, či a akým spôsobom vyhodnotil dodržanie písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ktorá pozostáva nielen zo žiadosti o aktiváciu splátkovej karty D. podpísanej žiadateľkou -
žalobkyňou 27. 08. 2007 a akceptovanej žalovanou bankou 12. 09. 2007, ale aj  z obchodných
podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných A.A. S., a. s. v spolupráci
so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s., ktoré sa nachádzajú na jej rubovej strane. Aj keď
boli obchodné podmienky žalobkyni doručené, keďže ich súdu predložila spolu so žalobou, súd prvej
inštancie sa v odôvodnení rozsudku  nevysporiadal s ich platnosťou z hľadiska dodržania zákonných
podmienok uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vrátane dodržania zákonom predpísanej
písomnej formy. Napriek povinnosti súdneho prieskumu zmluvy o spotrebiteľskom úvere z dôvodov
rozsudku napadnutého odvolaním nie je zrejmé, či okresný súd skúmal, či boli tieto obchodné podmienky
dojednané individuálne a či sú zhotovené čitateľným písmom ani to, k akým skutkovým a právnym
záverom dospel. Rovnako súd prvej inštancie neuviedol, či a z akých dôvodov nebolo možné v zmluve
(na rozdiel od RPMN) dohodnúť výšku úroku ako pojmového znaku zmluvy o úvere a prečo považoval
za postačujúce uvedenie ročnej úrokovej sadzby úveru v rámci indikatívneho výpočtu RPMN. Uvedené
nedostatky môže odstrániť len súd prvej inštancie v ďalšom konaní a v novom rozhodnutí.

10. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí rozhodne aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 CSP).

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,



c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a



ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).