Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/64/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6316202798 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6316202798.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu v spore žalobkyne D. U., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom X. B. XXXX/XX, XXX XX S., právne zastúpenej JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, proti žalovanej Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpenej ČERNEJOVÁ & HRBEK, s. r. o. so sídlom Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, IČO: 36 857 513, o zaplatenie 668,74 eur s príslušenstvom a určenie neprijateľných zmluvných podmienok, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 1C/45/2016-214 zo dňa 27. novembra 2017 takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . II. Žalovaná m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Brezno (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 27. novembra 2017 zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 668,74 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 668,74 eur od 10.12.2015 do zaplatenia (I. výrok), vo zvyšku žalobu zamietol (II. výrok) a rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania (III. výrok). 1.1. Z dôvodov rozsudku vyplýva, že predmetom konania začatého 18.04.2016 bolo vydanie bezdôvodného obohatenia 668,74 eur s príslušenstvom a po pripustení zmeny žaloby uznesením súdu prvej inštancie č. k. 1C/45/2016-212 zo dňa 27. novembra 2017 aj určenie, že zmluvné podmienky uvedené v článku VI. „Vyhlásenie klienta“, bod 4. v Žiadosti o aktiváciu SPLÁTKOVEJ KARTY TRIANGEL č. 0018940965 zo dňa 12.09.2007 a zmluvné podmienky v článku IX. - bod 50 a v článku IX. - bod 51. Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou a. s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding a. s. v znení: Článok VI. „Vyhlásenie klienta“ bod 4.: „Vyhlasujem, že pred podpisom tejto Žiadosti som sa oboznámil s OP, ktoré sú súčasťou tejto Žiadosti, súhlasím s nimi a zaväzujem sa ich dodržiavať. Zároveň vyhlasujem, že pred podpisom tejto Žiadosti som sa oboznámil s Cenníkom, Štandardnou úrokovou sadzbou a Sankčnou úrokovou sadzbou.“ Článok IX. Zodpovednosť za škodu, bod 50: „Klient nesie plnú zodpovednosť za podvody, resp. zneužitie karty vydanej klientovi do okamihu oznámenia straty, krádeže, resp. zneužitia Karty telefonicky First Data Slovakia, a. s. alebo Správcovi, alebo osobne pobočke Banky.“, bod 51: „Klient zodpovedá za škodu, ktorá vznikla použitím Karty neoprávnenou osobou v dôsledku porušenia povinností v bodoch 12., 45 - 47 týchto Obchodných podmienok.“ sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Podaním doručeným okresnému súdu dňa 22.11.2017 žalobkyňa zobrala žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 668,74 eur s príslušenstvom z dôvodu ich úhrady zo strany žalovanej. Žalovaná vo vyjadrení k rozšíreniu žaloby namietla, že žalobkyňa po uhradení čiastky 668,74 eur s príslušenstvom dňa 09.11.2017 žalovanou nemá naliehavý právny záujem na podanej žalobe. K údajným neprijateľným zmluvným podmienkam doplnila, že zmluvná podmienka podľa bodu 4. článku VI. zmluvy je neutrálna. Vyhlásenie o oboznámení sa so zmluvnou dokumentáciou je bežným dojednaním v dvoj,- a viacstranných zmluvných vzťahoch. Žalovaná nemá možnosť zabezpečiť preukázanie oboznámenia sa klienta so zmluvnou dokumentáciou inak ako podpisom zmluvy. Prehlásenie má len deklaratórny charakter, samo osebe neznamená vylúčenie možnosti zmluvnej strany domáhať sa na súde neplatnosti zmluvy z dôvodu tiesne alebo omylu. Nedochádza ani k protiprávnemu prenášaniu dôkazného bremena na spotrebiteľa, nakoľko dôkazné bremeno zákon nekladie na žalovanú. Uvedené prehlásenie neposkytuje iba spotrebiteľ, ale obe zmluvné strany, nemožno preto hovoriť o nerovnováhe v právach a povinnostiach. K zodpovednosti za škodu v zmysle bodu 50 a 51 Obchodných podmienok uviedla, že nemôže ísť o neprijateľné zmluvné podmienky, nakoľko vychádzajú z právnej úpravy zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku. Okrem toho, na vyslovení neprijateľnosti daných zmluvných podmienok žalobkyňa už nemôže mať naliehavý právny záujem, nakoľko vymedzené, citované ustanovenie obchodných podmienok bolo následnými zmenami obchodných podmienok upravené/derogované, pričom aktuálne znenie obchodných podmienok už žalobkyňou namietané zmluvné ustanovenie neobsahuje. 1.2. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním preukázané, že dňa 27.08.2007 žalobkyňa vyplnila a podpísala Žiadosť o aktiváciu Splátkovej karty TRIANGEL (ďalej len „zmluva“), ktorá bola podpísaná žalovanou dňa 12.09.2007. Žalobkyni mal byť poskytnutý úverový rámec vo výške 15.000,- Sk pri pevnej mesačnej splátke po 500,- Sk. V záverečnej časti obchodných podmienok, ktoré sa nachádzajú na druhej strane zmluvy, v časti označenej ako „Ďalšie užívateľské informácie k splátkovej karte TRIANGEL“ je indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov podľa zák. č. 258/2001 Z. z., v zmysle ktorého pri predpoklade, že klientovi bol schválený úverový rámec 81.000,- Sk a štandardná ročná úroková sadzba 22,80%, ktorá po celú dobu úveru zostáva nezmenená, ak klient použije kartu na nákup tovaru vo výške 50.000,- Sk dňa 01.08.2008 a dlžný zostatok splatí v 3 splátkach dňa 15.09.2008 vo výške 18.000,- Sk, dňa 15.10.2008 vo výške 18.000,- Sk a dňa 15.11.2008 vo výške 16.348,- Sk by bola RPMN 25,30%. Táto časť obsahuje aj cenník. V časti VI. v bode 4 zmluvy označenej ako „Vyhlásenie klienta“ žalobkyňa vyhlásila, že sa pred podpisom žiadosti oboznámila s obchodnými podmienkami, ktoré sú súčasťou žiadosti, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Zároveň vyhlásila, že sa oboznámila s Cenníkom, štandardnou úrokovou sadzbou a sankčnou úrokovou sadzbou. Z obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy vyplýva, že revolvingový úver je spotrebiteľský úver poskytovaný na základe zmluvy, ktorého úverový rámec sa obnovuje každou uhradenou splátkou a ktorý je možné čerpať kartou až do výšky úverového rámca. Sankčná úroková sadzba je úroková sadzba, ktorou sa denne úročí pohľadávka po lehote splatnosti. Štandardná splátka je suma uhrádzaná mesačne, najneskôr v deň splatnosti, vyjadrená pevnou sumou alebo percentom z dlžného zostatku. Štandardná úroková sadzba je úroková sadzba, ktorou sa denne úročí tá časť dlžného zostatku, ktorá je v rámci lehoty splatnosti. V článku IX. obchodných podmienok označenom ako „Zodpovednosť za škodu“, v bode 50 je uvedené, že „Klient nesie plnú zodpovednosť za podvody, resp. zneužitie karty vydanej klientovi do okamihu oznámenia straty, krádeže, resp. zneužitia Karty telefonicky First Data Slovakia, a.s. alebo Správcovi, alebo osobne pobočke Banky.“ Podľa článku IX. bodu 51 obchodných podmienok označenom ako „Zodpovednosť za škodu“ „Klient zodpovedá za škodu, ktorá vznikla použitím Karty neoprávnenou osobou v dôsledku porušenia povinností v bodoch 12, 45 - 47 týchto Obchodných podmienok.“ 1.3. Z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby o zaplatenie 668,74 eur súd prvej inštancie so súhlasom žalovanej v tejto časti konanie s poukazom na § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) zastavil. 1.4. Po citácii ustanovenia § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (účinného v čase vzniku zmluvného vzťahu strán sporu, pozn. odvolacieho súdu), § 52 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.2007, § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka, vychádzajúc z európskej legislatívy, zásad a pojmových znakov definujúcich spotrebiteľskú zmluvu okresný súd dospel k záveru, že právnu úpravu § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.2007 nie je možné považovať za taxatívnu, ale ide len o užšie vymedzenie pojmu spotrebiteľských zmlúv. V spojení s §-om 23a zák. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného ku dňu uzavretia posudzovanej zmluvy, s odkazom na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoE/175/2012-118 zo dňa 26.10.2012 okresný súd dospel k záveru, že uzatvorená zmluva je formulárová, pripravená na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje a dlžník nemá možnosť žiadnym spôsobom obsah zmluvných podmienok poskytnutia úveru zmeniť, nemôže vyjednávať. Jeho jedinou alternatívou je prijatie, resp. odmietnutie návrhu ako celku. Na základe skutočnosti, že poskytovanie úverov takouto úverovou zmluvou je bežnou praxou žalovanej súd prvej inštancie konštatoval spotrebiteľský charakter uzatvorenej zmluvy o úvere vedúci k aplikácii právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa. 1.5. Vychádzajúc z § 137 C. s. p. súd prvej inštancie poukázal na to, že určenie existencie právnej skutočnosti napr. neplatnosti právneho úkonu vo svojej podstate odporuje zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Civilný sporový poriadok preto pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti (a teda aj žalobu o neprijateľných zmluvných podmienkach) výlučne za predpokladu, že to vyplýva z právneho predpisu (§ 137 písm. d) C. s. p.). V prípade neprijateľnosti zmluvných podmienok možno za tento právny predpis považovať § 298 C. s. p., tiež napr. § 53a Občianskeho zákonníka predpokladajúci rozhodnutie súdu, ktorým je vyhlásená zmluvná podmienka za neprijateľnú. Aj keď § 137 písm. d) C. s. p. nevyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu, podľa súdu prvej inštancie požadované vyslovenie neplatnosti zmluvných podmienok z dôvodu ich neprijateľnosti musí mať pre strany sporu, ktoré by boli takýmto rozhodnutím dotknuté, právny význam, čo znamená, že požadovaným určením by sa vyriešili ich sporné právne otázky a vytvoril by sa pevný právny základ pre budúce právne vzťahy. Nápravy stavu vzniknutého porušením práva sa možno domáhať žalobou na plnenie. Za nedôvodnú treba považovať určovaciu žalobu neslúžiacu potrebám praktického života, ale len zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Vzhľadom na úspech žalobkyne v časti žaloby o plnenie ďalšie preskúmavanie napadnutých zmluvných podmienok nemá význam, keď ani žalobkyňa v rozšírení žaloby neuviedla ani nepreukázala, prečo sa konkrétne domáha požadovaného určenia a čo ním sleduje. Aj keby bolo žalobe v tejto časti vyhovené, pre žalobkyňu by to nemalo žiaden subjektívny ani praktický význam, nevzniklo by jej žiadne právo a jej postavenie by sa v prípade vyslovenia neprijateľnosti zmluvných podmienok nijakým spôsobom nezmenilo. Okresný súd sa stotožnil so žalobkyňou, že by išlo o individuálne určenie neprijateľných zmluvných podmienok pôsobiace inter partes, keďže ide o konanie odlišné od konania, ktorého predmetom je abstraktná kontrola v spotrebiteľských veciach. Súdna ochrana práv spotrebiteľa nesmie byť bezbrehá a súdne rozhodnutie musí slúžiť praktickým potrebám života. 1.6. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že body 50 a 51 článku IX. obchodných podmienok kopírujú ustanovenia zák. č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (§ 25 a § 26), súdny prieskum ktorých všeobecnému súdu neprináleží. Vyhlásenie v časti VI. zmluvy v bode 4 má deklaratórny charakter a nepredstavuje prenos dôkazného bremeno žalovanej na žalobkyňu. Dôkazné bremeno spočíva v prvom rade na tom, kto iniciuje konanie (žalobca). Vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu sporových strán zdôraznil okresný súd zvýšenú ochranu spotrebiteľa ako slabšej strany sporu v súdnom konaní. Posúdenie, či vyhlásenie v zmluve v korelácii s obchodnými podmienkami považuje za dostatočne preukazujúce, že sa dlžník s obsahom obchodných podmienok oboznámil, alebo nie, je na súde. Nejde o vylúčenie možnosti zmluvnej strany domáhať sa preskúmania zmluvy v spojení s obchodnými podmienkami. V písomnej zmluve žalovaná nemá inú možnosť, ako zabezpečiť preukázanie oboznámenia sa klienta so zmluvnou dokumentáciou, ako samotným podpisom zmluvy, či podpisom obchodných podmienok. Je už na klientovi, či sa skutočne s obchodnými podmienkami aj oboznámi. Toto vyhlásenie nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, ktoré obidve majú povinnosť riadiť sa zmluvnými podmienkami. Je potrebné odlišovať obsah práv a povinností v tomto vyhlásení od obsahu práv a povinností v obchodných podmienkach, ktorých ustanovenia charakter neprijateľných zmluvných podmienok mať môžu. Vyhlásenie neprijateľnosti napadnutej zmluvnej podmienky by nemalo vplyv na zmluvné dojednania obsiahnuté v obchodných podmienkach. 1.7. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 a § 257 C. s. p. Žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania, lebo každá z nich bola v zásade úspešná i neúspešná. Zohľadnil, že žalobkyňa zobrala žalobu v časti peňažného nároku späť pre správanie žalovanej, ktorá v tejto časti nesie zavinenie na zastavení konania. Žalobkyňa uplatňovala aj tri určovacie návrhy, v ktorých bola žaloba zamietnutá, teda v tejto časti bola úspešná žalovaná. Z celkovo štyroch žalobných návrhov bola žalobkyňa úspešná len v jednom (úspech 25 %), v konaní bola vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu úspešnejšia žalovaná, ktorej úspech predstavuje 75 % a mala by potom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %. Okresný súd ale v zmysle § 257 C. s. p. prihliadol na dôvody osobitného zreteľa na strane žalobkyne, za ktoré považoval okolnosti prejednávanej veci - spotrebiteľský charakter veci a skutočnosť, že ak by to považoval za dôvodné, k vyhláseniu neprijateľných podmienok by pristúpil aj bez návrhu. Za najvýznamnejšie považoval, že žalovaná preukázateľne v zmluvnom vzťahu so žalobkyňou nekonala s odbornou starostlivosťou a porušila právne predpisy týkajúce sa spotrebiteľských vzťahov, v dôsledku čoho sa na úkor žalobkyne obohatila (o úrok a poplatky). 2. Žalobkyňa v zákonnej lehote podala proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu zamietol (II. výrok) a proti súvisiacemu výroku o trovách konania (III. výrok) odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d), h) C. s. p. s návrhom, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a žalobkyni prizná náhradu trov celého konania. 2.1. Odvolateľka zdôraznila potrebu objektívneho posudzovania neprijateľnosti zmluvných podmienok. Podľa jej názoru konajúci súd svojvoľne rozšíril zákonné kritériá pri určovaní neprijateľných zmluvných podmienok o kritérium právneho významu pre niektorú zo strán sporu. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky nie je daná tým, či spotrebiteľa už nejako zasiahla a či sa prípadne domohol ochrany aj dovolaním sa iného právneho inštitútu. Poukázala na článok 3 ods. 1 smernice č. 2005/29/ES o obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu. Súd nemôže zamietnuť žalobu o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ak zistí, že v súdenej veci o neprijateľnú zmluvnú podmienku ide. Súdna kontrola neprijateľných zmluvných podmienok s účinkami inter partes a ich súdna kontrola s účinkami erga omnes vyplývajú z príslušných ustanovení C. s. p.. Poukázala na uznesenie NS SR sp. zn. 6Ndc 20/2016 z 23.01.2017, v zmysle ktorého zavedenie osobitného konania v zmysle § 301 C. s. p. neznamená, že sa spotrebiteľ nemôže domáhať neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Zabezpečenie vysokej miery ochrany práv spotrebiteľa možno dosiahnuť len ak má súd právomoc hodnotiť neprijateľné podmienky z úradnej povinnosti. 2.2. Za nesprávne právne posúdenie obsahu neprijateľnej zmluvnej podmienky odvolateľka považovala konštatovanie súdu prvej inštancie, že „Je už na klientovi, či sa skutočne s obchodnými podmienkami aj oboznámi“ s poukazom na reálne dôsledky (napr. umožňuje dodávateľovi uviesť zásadné údaje na iných listinách, u ktorých je predpoklad, že uniknú pozornosti slabšej zmluvnej strany). Zopakoval tvrdenie, že v článku VI. v bode 4 obchodných podmienok je prenášané dôkazné bremeno s riadnym oboznámením sa s obchodnými podmienkami na klienta banky. Samotný podpis pod včleňovaciu klauzulu nepostačuje k záväznosti obchodných podmienok, je potrebné naplnenie aj druhého predpokladu, a to známosti obchodných podmienok. Zdôraznila bod 34 rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C - 42/16 (zrejme má byť uvedené C-42/15, pozn. odvolacieho súdu) o tom, aby zmluva obsahovala jednoznačné a presné odkazy na iné písomnosti alebo iné trvalé nosiče obsahujúce tieto náležitosti, ktoré boli skutočne odovzdané spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy, aby sa mohol skutočne oboznámiť so všetkými svojimi právami. Vzhľadom k absencii odôvodnenia dvoch z troch navrhovaných neprijateľných zmluvných podmienok považuje rozsudok odvolateľka za nepreskúmateľný a arbitrárny. Údajnú prijateľnosť zmluvných podmienok nemožno odôvodňovať ustanoveniami § 25 a 26 zák. č. 510/2002 Zb. o platobnom styku zrušenými od 01.12.2009. Pri posudzovaní, či zmluvná podmienka je neprijateľná alebo nie, je nevyhnutné vychádzať z premisy, že spotrebiteľ z dôvodu svojej neskúsenosti či neznalosti nie je schopný konkurovať vyškoleným a skúseným profesionálom ovládajúcim techniky moderného obchodu. 3. Žalovaná možnosť vyjadriť sa k odvolaniu žalobkyne nevyužila (§ 373 ods. 3 C. s. p.). 4. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 C. s. p.) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) vec prejednal v medziach odvolania žalobkyne (§ 380 ods. 1 C. s. p.), v rozsahu určenom ustanovením § 379 C. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a contrario za použitia § 177 ods. 2 písm. c) C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti s poukazom na § 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a svoje rozhodnutie, logické a presvedčivé, odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p.. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalobkyne v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody. 5. Žalobkyňa tvrdila, že odvolanie podáva z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d), h) C. s. p. 5.1. Inou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) C. s. p.) je procesná vada, ktorá nie je subsumovateľná pod ostatné odvolacie dôvody, pokiaľ mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. pochybenia pri vykonávaní dôkazov, porušenie povinnosti viazanosti súdu iným rozhodnutím). 5.2. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009). 6. Odvolací súd po preskúmaní všetkých podstatných odvolacích námietok žalobkyne, ako aj predchádzajúceho konania spolu s odvolaním napadnutými výrokmi rozsudku súdu prvej inštancie odvolateľkou tvrdenú inú vadu konania ani nesprávne právne posúdenie veci nezistil. Súd prvej inštancie v konaní postupoval zákonom predpísaným spôsobom a použil správne právne normy, ktoré správne interpretoval a správne aplikoval na zistený skutkový stav. 7. Nakoľko po späťvzatí žaloby v časti o peňažné plnenie zostalo predmetom konania určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, súd prvej inštancie správne v prvom rade skúmal splnenie procesných podmienok, konkrétne či je naplnený niektorý z predpokladov požadovaných v § 137 písm. c) alebo v § 137 písm. d) C. s. p. (za ktorého účinnosti žalobkyňa navrhla zmenu žaloby aj o požadované určenie). Odvolací súd musí v súlade so súdom prvej inštancie zdôrazniť, že § 137 C. s. p. rozlišuje medzi žalobou, ktorou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, pričom naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu (písm. c)), alebo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu (písm. d)). Ako uvádza komentár k Civilnému sporovému poriadku (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 504) právny záujem na určení práva vyplýva z právneho predpisu, ak právny predpis určitú osobu oprávňuje, alebo jej ukladá podať bližšie špecifikovanú žalobu. Oprávnenie podať takúto určovaciu žalobu zakladá nevyvrátiteľnú domnienku, že právny záujem žalobcu je daný. Takýmito typmi žalôb sú napr. žaloba na určenie popretej pohľadávky prihlásenej do konkurzu (§ 32 zákona o konkurze a vyrovnaní), alebo žaloba na vylúčenie veci z exekúcie, ak tretia strana uplatňuje právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu (§ 55 ods. 1 Exekučného poriadku). Podľa toho istého zdroja sú zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť právnymi skutočnosťami. Nová právna úprava pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (hmotného práva). 7.1. Aj keď má spotrebiteľ ako slabšia strana sporu možnosť domáhať sa určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky/zmluvných podmienok (§ 298 C. s. p., § 53a Občianskeho zákonníka), nemožno opomenúť podstatu určovacej žaloby. Táto spočíva vo formulovaní požiadavky, aby konkrétne súdne rozhodnutie malo určitý praktický význam spočívajúci v tom, že ním dochádza k odstráneniu pochybnosti o určitom stave a odstráneniu spornosti do budúcna. Určovacia žaloba je prípustná, ak sa ňou vytvára pevný právny základ pre právny vzťah strán sporu, a tým sa predíde prípadným ďalším žalobám na plnenie (Zo súdnej praxe 40/1996 č. 4). 7.2. Žalobkyňa využila oprávnenie dané jej spotrebiteľskou právnou úpravou domáhať sa určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok podaním zo dňa 17.10.2017, v ktorom uviedla právny základ svojho nároku a dôvody, pre ktoré považuje označené neprijateľné zmluvné podmienky za neprijateľné. Očakávaný (pozitívny) praktický dopad požadovaného určenia na jej právne postavenie (či existuje neistota alebo nejasnosť jej právneho postavenia vo vzťahu k žalovanej a v čom konkrétne spočíva a či a v čom konkrétne sa požadovaným určením vyrieši) netvrdila. Úmysel zákonodarcu pri poskytovaní právnej ochrany spotrebiteľovi ako slabšej strane sporu pritom vychádzal zo základnej myšlienky, aby táto ochrana mala zmysel, aby bola reálnou. 7.3. Efektívnosť určovania neprijateľnosti zmluvných podmienok v tomto konkrétnom prípade treba posudzovať aj v kontexte celého konania. V prejednávanom spore nemožno prehliadnuť, že žalobkyňa sa od žalovanej prioritne domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 668,74 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 10.12.2015 do zaplatenia a trovami konania (žalobou podanou 18.04.2016) a počas tohto konania využijúc svoje dispozičné právo žalobu rozšírila o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok podaním zo dňa 17.10.2017. Žalovaná uhradila žalobkyni čiastku 771,98 eur dňa 10.11.2017. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu správne prihliadol na vydanie požadovaného bezdôvodného obohatenia, keďže žalobkyňa netvrdila žiadne konkrétne dôvody, pre ktoré by vyslovenie neprijateľnosti zmluvných podmienok ovplyvnilo jej právne postavenie, či už vo vzťahu k požadovanému bezdôvodnému obohateniu, alebo k iným nárokom. 8. Odvolací súd z obsahu spisu nezistil pravdivosť odvolacieho tvrdenia, že sa súd prvej inštancie podporne vyjadril k obsahu aspoň jednej z navrhovaných neprijateľných zmluvných podmienok, avšak dospel k jej nesprávnemu právnemu posúdeniu. Okresný súd v 22. odseku odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku stručne jednotlivo rozobral každú z troch zmluvných podmienok, neprijateľnosť ktorých žalobkyňa namietala a vysvetlil, prečo ju nepovažuje za neprijateľnú (viď bod 1.6. odôvodnenia tohto rozsudku odvolacieho súdu). 8.1. Vo vyhlásení v bode 4 časti VI. Žiadosti o aktiváciu Splátkovej karty TRIANGEL o tom, že sa žalobkyňa pred jej podpisom oboznámila s OP, ktoré sú súčasťou tejto Žiadosti, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať a zároveň vyhlasuje, že pred podpisom tejto Žiadosti sa oboznámila s Cenníkom, Štandardnou úrokovou sadzbou a Sankčnou úrokovou sadzbou odvolací súd nevidí žalobkyňou tvrdený prenos dôkazného bremena s riadnym oboznámením sa s obchodnými podmienkami z dodávateľa služby (peňažného ústavu) na spotrebiteľa (klienta peňažného ústavu). Z pravidiel dokazovania a charakteru súdneho konania (konanie s ochranou slabšej strany) vyplýva, že pravdivostnú hodnotu tohto tvrdenia (v prípade jej spochybnenia) by musela preukazovať žalovaná. 8.2. K odvolacej námietke nesprávnej aplikácie ustanovení § 25 a 26 zák. č. 510/2002 Zb. o platobnom styku zrušených od 01.12.2009 odvolací súd len pripomína, že okresný súd aplikoval právnu úpravu účinnú v čase vzniku zmluvného vzťahu žalobkyne a žalovanej (12.09.2007); inú výhradu k postupu súdu prvej inštancie v tomto smere odvolateľka nevzniesla. 9. V závere odvolací súd poukazuje na to, že v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka zákonodarca vymedzil všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Za značnú nerovnováhu treba vždy považovať také právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, ktorými sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, resp. nápravy už prijatého plnenia (vrátane uplatnenia nároku vyplývajúcich zo zodpovednosti za vady, omeškanie, či škodu), alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Pojmom neprijateľná podmienka treba rozumieť neprijateľné dojednanie tvoriace obsah zmluvy. Spotrebiteľ sa môže domáhať voči dodávateľovi neplatnosti určitej podmienky a v súvislosti s tým aj toho, v uplatnení čoho mu táto podmienka bránila. V zmysle § 53 ods. 12 Občianskeho zákonníka sa neprijateľnosť zmluvných podmienok hodnotí so zreteľom na povahu služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe jej uzatvorenia a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Žalobkyňa (spotrebiteľka) v žalobe ani v priebehu konania nevysvetlila, v čom konkrétne namietané zmluvné podmienky spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v jej neprospech. 10. Odvolateľka formálne napadla odvolaním aj výrok o trovách konania (III. výrok) bez toho, aby vymedzila odvolacie dôvody, ktorými je odvolací súd viazaný. Ide však o výrok závislý od rozhodnutia vo veci samej (§ 379 písm. a) C. s. p.). Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzal zo správnych skutkových zistení, pričom odvolateľka nenamietla ustálenie pomeru jej úspechu v rozsahu 50 %. Odvolací súd dopĺňa, že to zároveň predstavuje rovnaký pomer úspechu žalovanej. Súd prvej inštancie v dôvodoch odvolaním napadnutého rozsudku síce odôvodnil použitie § 257 C. s. p., ale prioritne (správne) aplikoval ustanovenie § 255 ods. 2 C. s. p. a vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu každej strany sporu vyslovil, že žiadna z nich nemá právo na náhradu trov konania. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny (§ 387 C. s. p.) aj v tejto časti. 11. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 C. s. p.. V odvolacom konaní bola v plnom rozsahu úspešná žalovaná, preto jej odvolací súd priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 12. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 13. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku (I. výrok) zostal nedotknutý (§ 367 ods. 3 C. s. p.). 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C. s. p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C. s. p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C. m. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).