Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43CoE/215/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412206796 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6412206796.3 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného Démos trade, s.r.o., so sídlom Dolné Rudiny 8516/41C, 010 01 Žilina, IČO: 36 439 851, zastúpeného JUDr. Radkom Petruňom, advokátom so sídlom Tehelná 189, 960 01 Zvolen proti povinnému Domina, s.r.o., so sídlom Ul. ČSA 53A/1383, 967 01 Kremnica, IČO: 36 044 148, zastúpený JUDr. Jánom Paučom, advokátom so sídlom Nám. Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Stanom, so sídlom Exekútorského úradu Kapitulská 26, 917 01 Trnava pod sp. zn. EX 2297/12 o vymoženie pohľadávky vo výške 5.398,48 Eur s príslušenstvom, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 26. januára 2015, č. k. 6Er/489/2012-79 jednohlasne takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 26. januára 2015, č. k. 6Er/489/2012-79 m e n í tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím okresný súd na návrh povinného exekúciu v časti zmluvnej pokuty vo výške 0,5% denne zo sumy 3.151,98 Eur od 17.02.2011 do 01.03.2011 zo sumy 2.151,98 Eur od 02.03.2011 do 04.04.2011, zo sumy 1.113,70 Eur od 05.04.2011 do zaplatenia, zo sumy 2.135,53 Eur od 24.02.2011 do zaplatenia, zo sumy 1.146,45 Eur od 03.03.2011 do zaplatenia, zo sumy 1.002,80 Eur od 10.03.2011 do zaplatenia v celkovej výške 15.757,12 Eur zastavil. V rozhodnutí uviedol, že dňa 08.06.2012 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na vymoženie pohľadávky oprávneného voči povinnému vo výške istiny 5.398,48 Eur, s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 3.151,98 Eur od 17.02.2011 do 01.03.2011, zo sumy 2.151,98 Eur od 02.03.2011 do 04.04.2011, zo sumy 1.113,98 Eur od 05.04.2011 do zaplatenia, zo sumy 2.135,53 Eur od 24.02.2011 do zaplatenia, zo sumy 1.146,45 Eur od 03.03.2011 do zaplatenia, zo sumy 1.002,80 Eur od 10.03.2011 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 0,5% denne zo sumy 2.151,98 Eur od 02.03.2011 do 04.04.2011, zo sumy 1.113,98 Eur od 05.04.2011 do zaplatenia, zo sumy 2.135,53 Eur od 24.02.2011 do zaplatenia, zo sumy 1.146,45 Eur od 03.03.2011 do zaplatenia, trov predchádzajúceho konania vo výške 981,88 Eur a trov exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu Komory arbitrov s.r.o. vydaný dňa 30.09.2011 pod sp. zn. 83/2010/KA. Súdny exekútor predložil okresnému súdu dňa 22.03.2013 návrh povinného na zastavenie exekúcie, v ktorom povinný žiada exekúciu zastaviť podľa § 45 ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní v časti zmluvnej pokuty, pretože v rozhodcovskom rozsudku priznanú zmluvnú pokutu vo výške 0,5% denne oprávnenému považoval za neprimerane vysokú, a teda rozpornú s dobrými mravmi. Okresný súd o tomto návrhu rozhodol uznesením č.k. 6Er/489/2012-52 tak, že návrh povinného zmietol z dôvodu, že povinný namieta povinnosť uloženú v právoplatnom a vykonateľnom exekučnom titule. Uvedené rozhodnutie okresného súdu na základe odvolania povinného odvolací súd uznesením č.k. 43CoE/196/2015-68 zo dňa 28.08.2014 pre nejasnosť, nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť zrušil. Okresný súd po opätovnom preskúmaní návrhu na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že výška zmluvnej pokuty 0,5% denne prekračuje účel zmluvnej pokuty najmä v tom, že povinný má v tomto exekučnom konaní na základe rozhodcovského rozsudku uhradiť aj príslušenstvo pohľadávky, a to úroky z omeškania vo výške 9 % z dlžnej istiny ročne, pričom oprávnený nenamietal a ani žiadnym spôsobom nepreukázal škodu, resp. výšku škody, ktorá by mu vznikla neplnením povinného. Priznanie zmluvnej pokuty mnohonásobne prevyšujúce právo a vedie k neoprávnenému majetkovému prospechu oprávneného, a preto povinnosť uložená v rozhodcovskom rozsudku uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 0,5% denne z dlžnej čiastky je z ohľadom na všetky okolnosti prípadu v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov exekúciu v časti vymoženia zmluvnej pokuty vo výške 0,5% denne zastavil. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, v ktorom uviedol, že výšku zmluvnej pokuty nepovažuje za neprimerane vysokú a dojednanie o výške zmluvnej pokuty nepovažuje za rozporné s dobrými mravmi. Poukázal na to, že zmluvnú pokutu vo výške 0,5% si zmluvné strany dohodli v čl. II bode 4 Dohody o uznaní dlhu a jeho splnení v splátkach zo dňa 08.02.2011, a teda bola výsledkom konsenzu zmluvných strán resp. výsledkom slobodnej a dobrovoľnej akceptácie zmluvnej pokuty zo strany povinného. Vzhľadom na skutočnosť, že dohoda o zmluvnej pokute je dohodou vyjadrujúcou autonómnu vôľu zmluvných strán, oprávnený nepovažoval ingerenciu súdu „v podobe nepriznania nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty“ za náležitú, resp. žiaducu. V nadväznosti na uvedené oprávnený poukázal na ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka, podľa ktorého je treba uvedené ustanovenie vnímať ako príkaz sudcovi, aby rozhodoval v súlade s ekvitou, pričom, oproti dobrým mravom dovoľujú zásady poctivého obchodného styku zobrať do úvahy osobitosti profesionálnych vzťahov podnikateľského prostredia a jeho špecifickej etiky, pričom mal za to, dohodnutá výška zmluvnej pokuty nie je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, keďže žiadnym spôsobom nezneužíva či nešikanuje povinného. Oprávnený rozhodnutie okresného súdu považoval za výrazný zásah do zásady „pacta sunt servanda“, ktorá je jednou z hlavných zásad vyplývajúcich z čl. 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Oprávnený ďalej s poukazom na § 301 Obchodného zákonníka namietal, že toto zákonné ustanovenie súd neoprávňuje k tomu, aby v takýchto prípadoch oprávnenému účastníkovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty nepriznal, ale umožňuje mu neprimerane vysokú zmluvnú pokutu len moderovať (znížiť). Ak bol súd toho názoru, že priznaná zmluvná pokuta je neprimerane vysoká, bolo na mieste nanajvýš zastaviť konanie v časti neprimeranej zmluvnej pokuty, a nie v celom rozsahu. Oprávnený ďalej zdôraznil, že konečná výška zmluvnej pokuty bola plne závislá na dobe, po ktorú povinný nesplnil povinnosť, ktorú sám na seba zmluvne prevzal. Oprávnený na záver dodal, že namietanie výšky zmluvnej pokuty povinným v exekučnom konaní považuje za účelové a nedôvodné, nakoľko počas celého konania pred rozhodcovským súdom disponoval viacerými právnymi prostriedkami, ktorými mohol preukazovať svoje tvrdenie a obhajovať svoje práva. Žiadny s týchto prostriedkov povinný neuplatnil. S poukazom na uvedené oprávnený žiadal napadnuté uznesenie zmeniť tak, že odvolací súd návrh na zastavenie exekúcie zamietne a uloží povinnému povinnosť nahradiť oprávnenému trovy odvolacieho konania. K odvolaniu oprávneného sa povinný vyjadril v podaní zo dňa 17.03.2015 a navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť a zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania. Oprávnený s poukazom na § 265 Obchodného zákonníka uviedol, že zásada poctivého obchodného styku zahŕňa aj ochranu dobromyseľnosti druhej strany a je výrazom konkretizácie všeobecných morálnych zásad či noriem vyjadrených v pojeme dobré mravy. Z tohto dôvodu považoval tvrdenie oprávneného o tom, že dohoda o zmluvnej pokute v takej výške je výsledkom konsenzu zmluvných strán, za nedôvodné. Povinný sa stotožnil s právnym názorom okresného súdu, že výška zmluvnej pokuty prekračuje jej účel, najmä v tom, že ako povinný bol zaviazaný v exekučnom titule uhradiť aj príslušenstvo, a to úrok z omeškania vo výške 9% z dlžnej istiny, pričom povinný nenamietal a ani žiadnym spôsobom nepreukázal škodu, resp. výšku škody, ktorá by mu vznikla neplnením odporcu. Neprimeranosť výšky zmluvnej pokuty súd posúdil v percentuálnom prepočte, čo predstavuje 182,5 % istiny, ktorý povinný považoval z logického hľadiska za jediný objektívne možný výpočet pre posúdenie primeranosti, resp. neprimeranosti predmetnej zmluvnej pokuty. Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., pričom dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že okresný súd na základe žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie vydal dňa 08.06.2012 pre súdneho exekútora poverenie pod č. 5613 *053403 na vykonanie exekúcie voči povinnému pre exekučný titul rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Komory arbitrov s.r.o. vydaný dňa 30.09.2011 pod sp. zn. 83/2010/KA na vymoženie sumy istiny 5.398,48 Eur, s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 3.151,98 Eur od 17.02.2011 do 01.03.2011, zo sumy 2.151,98 Eur od 02.03.2011 do 04.04.2011, zo sumy 1.113,98 Eur od 05.04.2011 do zaplatenia, zo sumy 2.135,53 Eur od 24.02.2011 do zaplatenia, zo sumy 1.146,45 Eur od 03.03.2011 do zaplatenia, zo sumy 1.002,80 Eur od 10.03.2011 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 0,5% denne zo sumy 2.151,98 Eur od 02.03.2011 do 04.04.2011, zo sumy 1.113,98 Eur od 05.04.2011 do zaplatenia, zo sumy 2.135,53 Eur od 24.02.2011 do zaplatenia, zo sumy 1.146,45 Eur od 03.03.2011 do zaplatenia, trov predchádzajúceho konania vo výške 981,88 Eur a trov exekúcie. Okresnému súdu bol dňa 24.05.2013 doručený návrh povinného zo dňa 10.05.2013, na zastavenie exekúcie v časti zmluvnej pokuty vo výške 0,5% denne. Povinný namietal, že rozhodcovský súd sa nevysporiadal s navrhovateľom predloženými dôkazmi, a to dodacími listami, z ktorých okrem vzniknutého dlhu žiadna zmluvná pokuta nevyplýva, ako aj dohodou o uznaní dlhu. Rozhodcovský súd pritom mal v zmysle § 301 Obchodného zákonníka posudzovať aj primeranosť zmluvnej pokuty. Uviedol, že ust. § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZRK) treba považovať za zákonné poverenie, ktoré umožňuje exekučnému súdu preskúmanie exekučného titulu. Povinný mal za to, že výška zmluvnej pokuty 0,5% denne na ktorú bol zaviazaný v exekučnom titule je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. § 45 ods. 1 písm. c) ZRK, pričom rozpor s dobrými mravmi je práve v neprimeranosti jej výšky. Z uvedených dôvodov žiadal konanie podľa ust. § 45 ods. 1 písm. c) ZRK zastaviť. O uvedenom návrhu rozhodol okresný súd uznesením č.k. 6Er/489/2012-52 zo dňa 06.02.2014 tak, že ho zamietol, keďže exekučný súd je predloženým exekučným titulom viazaný a neprislúcha mu čokoľvek v ňom meniť, prípadne hodnotiť jeho správnosť. Na základe odvolania povinného Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením č.k. 43CoE/196/2014-68 zo dňa 28.08.2014 rozhodnutie okresného súdu zrušil pre jeho nepreskúmateľnosť, čo bráni odvolaciemu súdu vyhodnotiť jeho správnosť, a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom sa okresný súd mal vysporiadať so všetkými skutočnosťami namietanými povinným. Ak súd dospeje z záveru, že tvrdenia a námietky povinného nie sú relevantné pre dané exekučné konanie, odvolací súd uviedol, že musí svoje závery riadne odôvodniť. Podľa ust. § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účinný do 31.12.2014 (ďalej len ZRK) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Ustanovenie § 45 ods. 2 ZRK účinné do 31.12.2014 priamo ukladá v prípadoch vymenovaných v § 45 ods. 1 ZRK aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky právoplatného rozsudku, ale zákonodarca právnou úpravou platnou do 31.12.2015 upravil postup ako zabrániť, aby sa plnenie priznané rozhodcom nevymohlo v prípade, ak sa jedná o plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom. Podľa ust. § 54b ods. 1 ZRK v znení účinnom od 01.01.2015 ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015. Od 1. januára 2015 je platná a účinná novela zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, vykonaná zákonom č. 336/2014 Z. z., ktorá zrušila ustanovenie § 45 tohto zákona, umožňujúce do 31.12.2014 priamo alebo na návrh v prípadoch vymenovaných v § 45 ods. 1 ZRK zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku, ak plnenie priznané rozhodcom je plnením, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom. Na základe intertemporálneho ustanovenia k vyššie uvedenej novele zákona o rozhodcovskom konaní sa nové znenie zákona použije aj na konania začaté pred účinnosťou tohto zákona, a teda aj na prebiehajúce konanie. Z uvedeného dôvodu okresný súd, ktorý vydal napadnuté uznesenie už za účinnosti nového znenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré možnosť zastavenia exekučného konania vedeného na podklade exekučných titulov, ktorými sú rozhodcovské rozsudky postupom podľa ust. § 45 ZRK už neupravuje, postupoval nesprávne, keď exekučné konanie v zmysle neexistujúceho zákonného ustanovenia zastavil. Aj napriek uvedenému odvolací súd považoval za potrebné k záveru okresného súdu, že plnenie zmluvnej pokuty vo výške 0,5% denne z istiny priznané v exekučnom titule oprávnenému je v rozpore s jeho zákonnými nárokmi uviesť, že na rozdiel od iných exekučných titulov, ktoré sú uvedené v § 41 ods.2 Exekučného poriadku mal exekučný súd do 31.12.2014 právo preskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska hmotného práva, a teda preskúmať aj jeho materiálnu správnosť, a to v zmysle § 45 ZRK. Pri preskúmaní správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom postupom podľa ustanovenia 45 ods. l písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. súd musel vychádzať zo znenia tohto zákonného ustanovenia a posudzovať nedovolenosť plnenia a jeho rozpor s dobrými mravmi len vo vzťahu k plneniu, na ktoré rozhodcovský rozsudok povinného zaväzuje. Odvolací súd je toho právneho názoru, že extenzívna interpretácia ust. § 45 ods. 1 písm. c) ZRK nemala byť zneužívaná ako ďalšia inštancia prieskumu rozhodcovského rozhodnutia. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23 Cdo 3728/2011, zo dňa 9. mája 2012, publikované v zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu pod č. 100/2012, v ktorom najvyšší súd uviedol, že za "nedovolené" možno považovať plnenie, ktoré nie je aprobované vnútroštátnym právom. Pôjde o plnenie, ktoré je vyhradené len niektorým subjektom, najmä štátu alebo podliehajúce štátnemu dozoru alebo štátnemu povoleniu (napr. strelné zbrane, drogy, nerastné bohatstvo, časti ľudského tela a pod.), pri ktorých je možnosť dispozície s nimi obmedzená alebo vylúčená. Uvedené znamená, že "nedovolené plnenie" je spojené s predmetom záväzku, a teda s plnením žalovanej strany a nie s okolnosťami, pre ktoré by mal byť výkon práva na požadované plnenie pre rozpor s dobrými mravmi nepovolený. Dovolenosť, resp. nedovolenosť plnenia pri aplikácii ust. § 45 ods. 1 písm. b) a c) zákona o rozhodcovskom konaní mal súd posudzovať z hľadiska súladu plnenia s platným právom, pričom peňažné plnenie je dovolené a neodporuje dobrým mravom. V prejednávanej veci povinný podal návrh na zastavenie exekúcie podľa ust. § 45 ZRK, ktoré dňom 01.01.2015 stratilo účinnosť. Okresný súd následne rozhodol o tomto návrhu napadnutým uznesením, pričom vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že plnenie zmluvnej pokuty priznané v exekučnom titule je v rozpore s dobrými mravmi a exekúciu v časti vymoženia zmluvnej pokuty podľa neúčinného ust. § 45 ZRK zastavil. Z vyššie uvedených dôvodov musel odvolací súd podľa § 220 O.s.p. napadnuté uznesenie zmeniť tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie, a to nielen pre neexistenciu § 45 ZRK, ale aj pre neodôvodnenosť návrhu, zamieta. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.