Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7CoCsp/3/2026 6124403326 17. 09. 2026 Mgr. Adela Unčovská ECLI:SK:KSBA:2026:6124403326.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členiek senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: H. F., nar. XX.X.XXXX, bytom R. Č.. XXX, zastúpeného: KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 648 892, so sídlom Komenského 3, Banská Bystrica proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Mlynské nivy 16, Bratislava o zaplatenie 184 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 18.11.2025, č.k. 10Csp/105/2024-59, takto rozhodol: Rozsudok súdu prvej inštancie sa potvrdzuje. Žalobcovi sa proti žalovanému priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 184 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,65 % ročne zo sumy 184 eur od 19.10.2024 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti rozsudku (výrok II.). 2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 427 ods. 1, 2, § 429, § 442 ods. 1, § 663, § 671 ods. 1, § 517 ods. 1, 2, § 797 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 4 ods. 1, § 4 ods. 2 písm. b), § 4 ods. 4, § 11 ods. 7, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“) a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie č. 87/1995 Z.z.“) a vecne tým, že v konaní nebolo sporné, že dňa 18.7.2024 došlo ku škodovej udalosti, dôsledkom ktorej bolo poškodenie motorového vozidla žalobcu EČV L. XXX V., ktorú zapríčinil škodca vozidlom EČV L. XXX P. povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Žalobca si prenajal náhradné vozidlo Kia Ceed na obdobie 12 dní od 26.8.2024 do 6.9.2024, počas ktorého sa realizovala oprava poškodeného motorového vozidla od spoločnosti Privilege SK s.r.o. Po skončení prenájmu vystavil prenajímateľ faktúru č. 2024012 na sumu 552 eur splatnú dňa 18.9.2024 s denným nájomným vo výške 46 eur. Žalovaný na základe Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 3.10.2024 poskytol poistné plnenie vo výške 368 eur, a to za obdobie 8 dní, v ktorom je zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami. Poistné plnenie zaplatil žalovaný priamo prenajímateľovi. V konaní uplatnený nárok žalovaný popieral ako neúčelne vynaložené náklady. Z faktúry č. XXXXXX9 súd prvej inštancie zistil, že oprava bola dokončená dňa 5.9.2024. Počet normohodín práce
vyplývajúci z faktúry je 9,7 nh. Príjmovým dokladom zo dňa 7.10.2024 potvrdil prenajímateľ, že suma 552 eur mu bola uhradená. 3. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v celom rozsahu. Náklady na prenájom náhradného motorového vozidla možno považovať za skutočnú škodu definovanú v ustanovení § 442 Občianskeho zákonníka ako ujmu v majetkovej sfére poškodeného, ktorá nastala v súvislosti so škodovou udalosťou a nemôže byť žiadnym spôsobom závislá od správania poškodeného po škodovej udalosti. Na skutočnú škodu sa prihliada tak, aby škodovou udalosťou neutrpel sociálny komfort poškodeného. Poškodenému bola v súvislosti s dopravnou nehodou spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorá si vyžiadala opravu, pričom k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného, z ktorej skutočnosti súd prvej inštancie vyvodil existenciu pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v konaní. Aktívnu vecnú legitimáciu mal súd za preukázanú z Oznámenia o poistnom plnení. Poisťovňa - žalovaný faktúru vystavenú za nájom náhradného vozidla aj v časti plnila. Procesná obrana žalovaného bola založená na nepreukázaní uhradenia škody (nájomného) poškodeným a popieraní účelnosti doby nájmu, keď podľa žalovaného bol nájom účelný len na obdobie osem dní namiesto dvanástich. 4. Vo vzťahu k procesnej obrane žalovaného, že poškodený nepreukázal úhradu faktúry za prenájom náhradného vozidla a teda nepreukázal vznik majetkovej ujmy (úbytok majetku) súd prvej inštancie konštatoval, že jej nemožno priznať úspech. Žalobca predložil príjmový doklad, z ktorého jednoznačne vyplýva, že prenajímateľ potvrdil, že mu bola uhradená celá suma 552 eur. V civilnom sporovom konaní nie je dôvod skúmať, či potvrdenie spĺňa náležitosti podľa zákona o účtovníctve, ani či bol vystavený pokladničný doklad podľa zákona o elektronickej registračnej pokladnici. Súd prvej inštancie súčasne konštatoval, že poistné plnenie v časti prenájmu poisťovňa plnila priamo autopožičovni (spoločnosti Privilege SK s.r.o. Pokiaľ autopožičovňa dňa 7.10.2024 potvrdila, že jej bola uhradená celá suma za prenájom vozidla, nie je podľa názoru súdu prvej inštancie dôvod vyžadovať od žalobcu ďalšie dôkazy. 5. Argumentáciu žalovaného, že doba prenájmu náhradného vozidla prevyšujúca 8 dní nebola dôvodná a účelná, vyhodnotil súd prvej inštancie ako účelovú. Uviedol, že možnosť využiť náhradné vozidlo počas doby opravy vlastného motorového vozidla je akousi formou kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného, slúži tiež na zachovanie sociálneho komfortu poškodeného. Podstatné pre posúdenie nutnosti a účelnosti je, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného po odovzdaní poškodeného motorového vozidla (bez ohľadu na rozsah poškodenia) nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a bol nútený zapožičať si iné vozidlo, za ktoré musel následne uhradiť nájomné, čím mu vznikla škoda. Poškodený bol nútený v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou požičať si iné vozidlo, za ktoré musel uhradiť nájomné, čím mu vznikla škoda, ktorá je krytá z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného, že oprava mala trvať kratší čas, podľa názoru prvoinštančného súdu poškodený nemohol ovplyvniť dĺžku samotnej opravy a čas, kedy mu bolo motorové vozidlo odovzdané zo servisu. Okrem samotných tvrdení žalovaný nepredložil súdu iný dôkaz, či už odborné vyjadrenie alebo znalecký posudok, ktorý by preukázal, že oprava mala trvať po kratší čas (obdobne rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 16.9.2025, sp. zn. 15C/13/2025). Prvoinštančný súd poukázal na to, že poškodený je obmedzený už samotnou škodovou udalosťou na svojom obvyklom spôsobe života a komforte a nie je od neho možné požadovať, aby robil v tejto situácii prieskum trhu a zisťoval, ako rýchlo ktorý autoservis opraví jeho vozidlo. Dobu zotrvania v autoservise poškodený nie je schopný žiadnym spôsobom ovplyvniť. Žalovaný nepreukázal (ani netvrdil) úmyselné či nedbanlivostné konanie poškodeného, ktorým by zotrvanie vozidla v autoservise predĺžil. Dôvodnosť trvania opravy žalobca preukazovať nemusí. Ak žalovaný spochybňoval oprávnenú dobu nájmu uplatnenú a preukázanú žalobcom, na žalovanom ležalo dôkazné bremeno (III. ÚS 322/2025). Žalovaný nepreukázal oprávnenú dobu nájmu len osem dní, namiesto uplatnených dvanástich dní. Poškodený má nárok na prenajaté vozidlo do času, kedy sa opravené vozidlo dostane minimálne do dispozičnej sféry poškodeného na používanie. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 18.11.2025 navyše vyplynulo, že autoservis, ktorý vykonával opravu bol tzv. zmluvným autoservisom žalovaného a poškodený tak postupoval podľa jeho odporúčaní zrejme predpokladajúc, že oprava bude vykonaná rýchlejšie. Prvoinštančnému súdu je známe aj z iných sporov, v ktorom je žalovaným totožný subjekt, že poisťovňa v prípade opravy vo svojom zmluvnom autoservise pri likvidácii namieta dĺžku opravy a tým aj dôvodnosť trvania nájmu náhradného vozidla a pokiaľ opravu vykoná nezmluvný (a neautorizovaný) servis, poskytne plnenie pri likvidácii v časti opravy vozidla v nižšej výške z dôvodu neprimeranej ceny za normohodinu práce. Je súčasne prinajmenšom nelogické, keď poisťovňa namieta
dĺžku opravy u svojho vlastného zmluvného partnera. V tejto súvislosti odkázal na závery vyslovené v rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.1.2025, sp. zn. 14Co/6/2025. 6. Súd prvej inštancie prisvedčil žalobcovi, že nemožno vychádzať iba z počtu normohodín práce, ktoré sú uvedené vo faktúre za opravu vozidla, nakoľko existuje množstvo dôvodov, pre ktoré dochádza počas opravy k prestojom (schnutie materiálu, dodanie náhradných dielov, doobhliadky, vyťaženosť servisu, počet zamestnancov a pod.). Na obdobie opravy navyše pripadali víkendy a dva dni sviatkov - dni pracovného pokoja a spolu deväť pracovných dní, vrátane posledného, kedy bol nájom ukončený). Nemožno očakávať, že by poškodený na dni víkendu a sviatkov svoje (stále neopravené) vozidlo z autoservisu vybral a vrátil náhradné vozidlo a potom si ho opäť prenajal. Žalovaný žiadnym spôsobom v Oznámení o poistnom plnení nešpecifikoval, prečo práve osem dní považoval za primeranú dobu, uviedol len vágne tvrdenie o technologických postupoch, čase na objednanie náhradných dielov a presun medzi pracoviskami, ale nekonkretizoval, prečo to pri tejto konkrétnej oprave malo byť práve osem dní (s poukazom na rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 15.10.2025, sp. zn. 9C/60/2024, nenapadnutý odvolaním). Žalovaný neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, z ktorých by bolo možné ustáliť, že autoservis mohol túto konkrétnu opravu vykonať skôr. Skôr sa javí, že priznaných osem dní poisťovňa buď odhadla alebo takáto dĺžka trvania opravy vyplýva z interných postupov žalovaného. Skutočnosti podstatné pre posúdenie toho, že nájom náhradného vozidla bol neúčelný, mala tvrdiť a preukazovať poisťovňa - žalovaný. Poisťovňa je povinná už v oznámení o poskytnutí poistného plnenia špecifikovať dôvody, pre ktoré ho nevypláca v celej uplatnenej výške. V zmysle § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka dôvody, pre ktoré poisťovňa neposkytne plnenie v celosti, nie je možné dodatočne meniť a dopĺňať. Súd prvej inštancie poukázal aj na komentár k predmetnému ustanoveniu (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečik, M., Sedlačko, F., Tomašovič. M., a kol.: Občiansky zákonník I, Komentár. Praha: C. H. Beck, str. 3031), podľa ktorého, cit.: „Medzi povinnosti poisťovne v súvislosti s likvidáciou poistnej udalosti patrí aj povinnosť odvodniť závery likvidácie, ktorá neviedla k vyplateniu poistenia v celom rozsahu, čo je povinnosť, ktorá implicitne vyplýva zo zákazu dodatočne meniť dôvod nevyplatenia alebo zníženia poistného plnenia.“ Z faktúry č. XXXXXXX súd prvej inštancie zistil, že oprava bola dokončená dňa 5.9.2024 (vyplýva z dátumu dodania služby na faktúre) a na druhý deň bol ukončený prenájom náhradného vozidla, pričom prevzatie náhradného vozidla nasledujúci deň po skončení opravy nemožno považovať za neprimerané a napokon žalovaný to ani netvrdil, ani neodôvodňoval nevyplatenie celého plnenia nedbanlivosťou žalobcu a neargumentoval, že by si poškodený mohol vozidlo prevziať skôr, že opravu maril a podobne. Tvrdenie žalovaného v duplike, že poškodený sa vyše mesiac zaobišiel bez náhradného vozidla a potom neodôvodnil, ako sa zmenila jeho situácia, keď pristúpil k nájmu, nemožno hodnotiť inak ako účelovo, nakoľko poškodený ušetril prostriedky poisťovne tým, že si vozidlo neprenajal skôr a ešte aj to sa žalovaný počas súdneho konania snaží otočiť proti nemu. Prvoinštančný súd konštatoval, že v prejednávanom spore je zároveň plne aplikovateľný aj nález Ústavného súdu SR zo dňa 16.2.2023, sp. zn. III. ÚS 602/2022, v ktorom ústavný súd konštatoval: „Účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo.“ 7. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel aj v časti príslušenstva (úrokov z omeškania) (keďže žalovaný sa so splnením svojej povinnosti dostal do omeškania) vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. vo výške 8,65 % ročne, a to v súlade so žalobou od 19.10.2024, odo dňa nasledujúceho po uplynutí 15 dní (18.4.2024) od skončenia prešetrovania poistnej udalosti žalovaným (3.10.2024). Žalobca si v konaní pôvodne nárokoval príslušenstvo vo výške 9,5 % ročne, ale v časti prevyšujúcej 8,65 % ročne bolo konanie zastavené ešte v upomínacom konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica postupom podľa § 8 ods. 1 zák. č. 307/2016 Z.z. O nároku na náhradu trov konania rozhodol prvoinštančný súd v zmysle § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. 8. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) C.s.p., t.j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 9. V súvislosti s odvolacou námietkou nevykonania navrhnutých dôkazov a nesprávnych skutkových zistení žalovaný nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade nie je dôvod skúmať, či potvrdenie predložené žalobcom spĺňa náležitosti podľa zákona o účtovníctve, ani či bol vystavený pokladničný doklad podľa zákona o elektronickej registračnej pokladnici. Mal za to, že absencia číselného označenia ako aj skutočnosť, že žalobca počas konania nepredložil pokladničný doklad podľa zákona o elektronickej registračnej pokladnici spochybňujú vierohodnosť príjmového dokladu č. XXXXXXX zo dňa 7.10.2024 ako aj samotnú skutočnosť, že žalobca mal uhradiť nájomné vo výške 552 eur. Nesúhlasil s argumentáciou súdu, že v danom prípade nie je dôvod skúmať, či príjmový doklad spĺňa náležitosti podľa zákona o účtovníctve ako ani to, či bol vystavený pokladničný doklad podľa zákona o elektronickej registračnej pokladnici. Absencia číselného označenia ako aj nepredloženie pokladničného dokladu podľa zákona o elektronickej registračnej pokladnici podľa názoru žalovaného spochybňujú skutočnosť, že zo strany žalobcu malo dôjsť k úhrade nájomného vo výške 552 eur. Dôkazné bremeno preukázania úhrady nájomného vo výške 552 eur pritom v danom prípade podľa názoru žalovaného jednoznačne zaťažuje žalobou, nakoľko preukázanie úhrady nájomného vo výške 552 eur je podmienkou vzniku nároku na náhradu škody podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. Žalovaný mal však za to, že žalobca v danom prípade toto dôkazné bremeno neuniesol, nakoľko samotný príjmový doklad nemožno považovať za hodnoverný dôkazný prostriedok preukazujúci, že zo strany poškodeného došlo k úhrade nájomného vo výške 552 eur. Podľa názoru žalovaného súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (resp. súd taktiež nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti), keď mal za to, že zo strany žalobcu mala byť v danom prípade preukázaná úhrada nájomného vo výške 552 eur. 10. V súvislosti s posúdením primeranej dĺžky prenájmu náhradného vozidla žalovaný uviedol, že súd podľa jeho názoru vec nesprávne právne posúdil, keď v bode 29. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že v danom prípade je na vec aplikovateľné ustanovenie § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že v danom prípade existuje poistná zmluva medzi poisteným škodcom a žalovaným, pričom medzi poškodeným a žalovaným poistná zmluva neexistuje, ale jedná sa teda o zákonný nárok poškodeného podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. voči poisťovateľovi. Vzhľadom na to, že sa teda jedná o zákonný nárok poškodeného, ktorý je odvodzovaný od príslušných ustanovení zákona č. 381/2001 Z.z. preto v danom prípade na právny vzťah medzi poškodeným a žalovaným nie sú aplikovateľné ustanovenia § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka o poistných zmluvách. Ustanovenia § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka o poistných zmluvách sú aplikovateľné len v rámci právneho vzťahu medzi poisteným škodcom a žalovaným. 11. Žalovaný ďalej namietal, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že žalobca mal v danom prípade preukázať potrebu prenájmu náhradného vozidla v ním deklarovanom rozsahu. Žalovaný v tomto ohľade zotrval na svojej argumentácii uvedenej už počas konania pred súdom prvej inštancie, v zmysle ktorej jednak čistý čas opravy vyplývajúci z faktúry za opravu možno považovať za neprimeraný vo vzťahu k žalobcom deklarovanej dĺžke opravy havarovaného vozidla (a od toho sa odvíjajúcej dĺžky prenájmu náhradného vozidla). Žalovaný v tomto ohľade zotrval na tom, že z hľadiska rozloženia dôkazného bremena bolo v danom prípade na žalobcovi riadne preukázať, že nevyhnutná doba opravy havarovaného vozidla (a od toho sa odvíjajúca nevyhnutná dĺžka prenájmu náhradného vozidla) mala byť v danom prípade ním deklarovaných 12 dní. Žalobca však podľa žalovaného nedoložil žiaden relevantný listinný dôkaz, ktorým by bol preukázal nevyhnutnosť opravy havarovaného vozidla (a od toho sa odvíjajú nevyhnutnú dobu prenájmu náhradného vozidla) v dĺžke 12 dní. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti v bode 29. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že nemožno vychádzať len z počtu normohodín práce, ktoré sú uvedené vo faktúre za opravu vozidla, nakoľko existuje množstvo dôvodov, pre ktoré dochádza počas opravy k prestojom (schnutie materiálu, dodanie náhradných dielov, doobhliadky, vyťaženosť servisu, počet zamestnancov a pod.). Žalovaný mal za to, že v danom prípade existencia takýchto konkrétnych okolností zo strany žalobcu nebola nielenže žiadnym spôsobom preukázaná, ale taktiež ani žiadnym spôsobom tvrdená. Napokon, ako uviedol aj samotný prvoinštančný súd, tak žalovaný pri posudzovaní primeranosti dĺžky prenájmu náhradného vozidla zohľadnil aj okolnosti ako technologické postupy udávané výrobcom či čas na objednanie náhradných dielov. Žalovaný ďalej v
súvislosti s posudzovaním primeranej doby prenájmu náhradného vozidla tiež uviedol, že žalobca počas konania podľa jeho názoru takisto žiadnym relevantným spôsobom nevysvetlil, prečo sa v období od 19.7.2024 do 26.8.2024 (t.j. viac ako mesiac) zaobišiel bez náhradného vozidla a až následne po viac ako mesiaci čo mal poškodené vozidlo v autoservise žalobca náhle pristúpil k prenájmu náhradného vozidla. Inak povedané, zo strany žalobcu nebola žiadnym spôsobom preukázaná ani tvrdená potreba prenájmu náhradného vozidla. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, resp. alternatívne aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 12. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 18.12.2025, v ktorom uviedol, že súd nie je daňový úrad, ktorý by bol oprávnený skúmať náležitosti účtovného dokladu, ani plnenie povinností autopožičovne vo vzťahu k finančnej správe. Mal za to, že predmetný účtovný doklad preukazuje úhradu faktúry za prenájom a vznik škody na strane žalobcu, bez ohľadu na absenciu číselného označenia, pričom žalobca nenesie zodpovednosť za náležitosti pokladničných dokladov, ktoré vystavuje požičovňa. V danom konaní bolo relevantné preukázať, že na strane žalobcu vznikla skutočná škoda, čo požičovňa týmto účtovným dokladom potvrdila. 13. Žalobca poukazujúc na znenie § 797 ods. 1 a 4 a § 789 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa stotožnil s názorom súdu, pričom mal za to, že argumentácia žalovaného je sama o sebe založená na nesprávnom právnom posúdení predmetných ustanovení. S uvedených ustanovení podľa názoru žalobcu vyplýva, že sa budú vzťahovať aj na zákonné poistenie, vzniknuté v zmysle osobitných predpisov, a teda aj povinné zmluvné poistenie. Mal za to, že aj ustálená súdna prax sa zhoduje v otázke, že v prípade plnenia z povinného zmluvného poistenia škodcu, musí v prípade krátenia poistného plnenia, poisťovňa poskytnúť dôvody tohto krátenia v súlade s § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Argumentácia žalovaného, že by sa ust. § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka vzťahovali výhradne na právny vzťah medzi poisteným škodcom a žalovaným sa javí nelogická, nakoľko zmyslom povinného zmluvného poistenia je práve náhrada vzniknutej škody na strane poškodeného, pričom jeho priamy nárok vyplýva zo zákona č. 381/2001 Z.z. Nestotožnil sa s argumentáciou žalovaného, že povinnosť poisťovne zdôvodniť krátenie poistného plnenia sa vzťahuje len na poisteného, keď poisťovňa plní na účet subjektu, s ktorým zmluvu o nájme motorového vozidla uzatvoril poškodený, ktorý v prípade krátenia musí hradiť prevyšujúce náklady. Škodca ako poistený bežne ani nemá vedomosť o priebehu likvidácie a nákladoch, ktoré vzniknú poškodenému, preto žalobca nevidel zmysel v tom, aby bolo odôvodnenie poskytnuté výhradne jemu. 14. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného, že zo strany žalobcu nemala byť preukázaná nevyhnutnosť opravy po dobu deklarovaných 12 dní, žalobca uviedol, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a správne posúdil vec, keď považoval nevyhnutnosť prenájmu po dobu 12 dní za preukázanú, pričom svoje závery založil na skutočnostiach preukázaných stranami sporu v priebehu konania, v súlade rozhodovacou praxou vyšších súdnych autorít. Súd založil svoje závery ohľadom preukázania nevyhnutnej doby prenájmu po dobu 12 dní najmä na skutočnosti, že žalobca ako poškodený nemal možnosť ovplyvniť dĺžku opravy, a teda ani nebol povinný preukazovať jej primeranosť. Poukázal aj na to, že sám žalovaný v priebehu konania nepreukázal, že by doba prenájmu 12 dní uplatnená žalobcom, bola akokoľvek menej opodstatnená než priznaná doba 8 dní. Žalovaný vo svojom vyjadrení zároveň opomenul skutočnosť, že servis, ktorý vykonal opravu, bol jeho zmluvným partnerom, preto nemožno považovať za dôvodné krátiť poistné plnenie na úkor poškodeného, z dôvodov zavinených výhradne týmto opravcom. Prvoinštančný súd v tomto smere poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.1.2025, sp. zn. 14Co/6/2025, v súlade s ktorým rozhodol. Súd prvej inštancie zároveň správne poukázal na ďalšie okolnosti, ktoré spôsobia prestoje a prieťahy pri oprave a skutočnosť, že žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, prečo by práve doba prenájmu 8 dní bola primeraná, aj s ohľadom na tieto okolnosti. Vzhľadom k preukázanej skutočnosti, že autorizovaný servis, ktorý vykonal opravu, bol zmluvným partnerom žalovaného, z čoho vyplýva ich vzájomná spolupráca, nemožno sa stotožniť s názorom, že by mal tieto prieťahy preukazovať žalobca, prípadne, že disponoval oproti poisťovni väčšími možnosťami ovplyvniť dĺžku opravy. Podľa názoru žalobcu skutočnosť, že sa žalovaný nestotožnil so závermi súdu prvej inštancie automaticky nezakladá predpoklad, že došlo k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.
15. Pokiaľ žalovaný na záver podaného odvolania spochybnil samotnú potrebu žalobcu na prenájom náhradného vozidla, vychádzajúc zo skutočnosti, že si žalobca náhradné vozidlo neprenajal priamo po vzniku škody, ale až po viac ako mesiaci, mal žalobca za to, že v danom prípade ide zo strany žalovaného len o špekulatívnu argumentáciu, ktorá nič nepreukazuje. Žalovaný poukázal len na to, že si žalobca prenajal náhradné vozidlo len na dobu kratšiu než na akú mal nárok, nijak však nepreukázal, že by žalobca potrebu prenajať si náhradné vozidlo nemal. Možno považovať za zákonný postup, keď poisťovňa neprizná náhradu za náklady vynaložené na prenájom náhradného vozidla, ak je preukázané, že mal poškodený k dispozícii ďalšie motorové vozidlá, ktoré mohol počas opravy užívať. V danom prípade však nič podobné preukázané nebolo, pričom žalovaný vychádzal len zo svojich irelevantných úvah. Čo je však najdôležitejšie, žalovaný sám priznal časť poistného plnenia ako náhradu za prenájom náhradného vozidla po dobu, ktorú považoval za primeranú dobu opravy, čím sám potvrdil potrebu prenájmu na strane žalobcu. Ak mal žalovaný akékoľvek pochybnosti ohľadom samotnej potreby prenájmu náhradného vozidla, mal toto prešetrovať ešte v štádiu likvidácie poistnej udalosti. Žalovaný tak zrejme v čase plnenia tieto pochybnosti nemal, pričom žalobca považoval za nepravdepodobné, že by práve žalovaný pristúpil k poistnému plneniu, keby žalobcovi ako poškodenému nárok na poistné plnenie nepatril. Žalovaný napokon absenciu potreby prenájmu náhradného vozidla na strane žalobcu ako dôvod krátenia poistného plnenia v oznámení neuviedol. 16. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a vyslovil, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 17. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a § 378 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). 18. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.). 19. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné. 20. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). 21. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. 22. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. účinného v čase dopravnej nehody náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. 23. Odvolací súd v prejednávanej veci konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania a dospel k záveru o preukázaní nároku žalobcu. V prejednávanej veci žalobca uplatnil nárok na náhradu škody, ktorú utrpel vo forme nákladov za prenájom vozidla, a to voči žalovanému ako poisťovni, ktorá mala uzavreté povinné zmluvné poistenie s poisteným, ktorý spôsobil škodu na motorovom vozidle žalobcu. Využijúc svoje právo vyplývajúce mu z § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení teda uplatnil svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi. 24. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného ako poisťovne zaplatenia žalovanej sumy vo výške 184 eur spolu s úrokom z omeškania
9,50 % ročne od 19.10.2024 do zaplatenia titulom náhrady škody podľa zákona č. 381/2001 Z.z. (z celkovej škody 552 eur ako rozdielu medzi uplatneným a priznaným poistným plnením) na tom skutkovom základe, že dňa 18.7.2024 došlo ku škodovej udalosti spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného a tým k vzniku škody na motorovom vozidle poškodeného, v dôsledku čoho nebolo možné poškodené motorové vozidlo užívať v čase jeho opravy (12 dní) a počas doby nevyhnutnej na opravu poškodeného motorového vozidla poškodený na základe Zmluvy o nájme náhradného vozidla užíval náhradné motorové vozidlo žalobcu za nájomné celkovo v sume 552 eur. Vynaložené náklady na prenájom náhradného motorového vozidla poškodeným ako náhradu škody žalovaný čiastočne neuznal a neposkytol v tejto časti náhradu (náhradu poskytol vo výške 368 eur za dobu nájmu 8 dní). 25. Vo vzťahu k námietke žalovaného, týkajúcej sa uplatňovanej náhrady škody spočívajúcej v nákladoch za prenájom motorového vozidla, odvolací súd poukazuje na to, že z ust. § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. je zrejmé, že z poistenia zodpovednosti sa poškodenému uhrádzajú uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. V tejto súvislosti je potrebné vziať do úvahy aj ustálenú judikatúru všeobecných súdov, z ktorej vyplýva, že skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou, v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Skutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť hneď. Skutočnou škodou je tak aj nájomné za prenajaté náhradné motorové vozidlo. Z ustálenej judikatúry zároveň vyplýva, že poškodený má nárok na náhradné vozidlo za podmienky, ak je jeho zapožičanie nevyhnutne potrebné a zároveň, že náklady na takéto zapožičanie sú vynaložené nutne a účelne, pričom posúdenie tejto otázky závisí od konkrétnych okolností prípadu. Vychádza sa pritom z toho, že zmyslom a účelom poskytnutia náhradného vozidla je zachovanie určitého životného štandardu poškodeného v situácii, keď dôjde k čiastočnému, resp. totálnemu poškodeniu vozidla. V prejednávanej veci nemožno konštatovať, že žalobca nepreukázal nevyhnutnosť dĺžky opravy motorového vozidla po dobu 12 dní, keď zároveň predložil v konaní zmluvu o nájme motorového vozidla, faktúru za nájom vozidla, príjmový pokladničný doklad o úhrade nájmu a oznámenie o poistnom plnení. Z tvrdení sporových strán a z predložených dôkazov (spolu s faktúrou za opravu vozidla predloženou žalovaným) zároveň vyplynulo, že prenájom vozidla trval odo dňa 26.8.2024 do 6.9.2024 (vozidlo Kia Ceed) v trvaní 12 dní (dopravná nehoda sa stala dňa 18.7.2024). Faktúra za opravu vozidla bola vystavená dňa 5.9.2024, t.j. poškodený vrátil náhradné vozidlo nasledujúci deň po vystavení faktúry za opravu vozidla. Prenájom vozidla tak trval počas obdobia opravy poškodeného motorového vozidla. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky aplikovateľnú i na prejednávanú vec (napríklad rozhodnutia, sp. zn. III. ÚS 602/2022, sp. zn. III. ÚS 476/2024). Pokiaľ poškodený nemôže v dôsledku škodovej udalosti z objektívnych dôvodov užívať svoje vlastné motorové vozidlo a riešenie ponúka nájom náhradného vozidla, vzniká otázka dĺžky trvania takého nájmu. Za účelné obdobie nájmu vozidla sa považuje doba od momentu, kedy bolo poškodené vozidlo prijaté do opravy až do momentu oznámenia žalovanej o ukončení likvidácie škodovej udalosti a o výške poistného plnenia a poukazu finančných prostriedkov, resp. do jeho vydania poškodenému za predpokladu, že tento dobu nájmu úmyselne alebo z nedbanlivosti nepredĺžil svojim úmyselným konaním alebo nedbanlivosťou. 26. Žalovaný namietal, že žalobca nevysvetlil, prečo sa v období od 19.7.2024 do 26.8.2024 (t.j. viac ako mesiac) zaobišiel bez náhradného vozidla a až následne po viac ako mesiaci, čo mal poškodené vozidlo v autoservise žalobca náhle pristúpil k prenájmu náhradného vozidla, teda zo strany žalobcu nebola žiadnym spôsobom preukázaná ani tvrdená potreba prenájmu náhradného vozidla. Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno zo skutočnosti, že poškodený si prenajal náhradné vozidlo neskôr ako bolo jeho vozidlo dané do opravy, vyvodzovať záver, že keď náhradné vozidlo nepotreboval do tohto času, tak ho nepotreboval ani neskôr. Za účelné obdobie nájmu náhradného vozidla je potrebné považovať také obdobie, kedy bol nájom náhradného vozidla nevyhnutný. Žalobca v žalobe okrem iného uviedol, že bol nútený zapožičať si vozidlo v spoločnosti Privilege SK, s.r.o. a v dôsledku nutnosti prenájmu náhradného vozidla mu vznikla škoda. Ak poškodený sám deklaroval ako nevyhnutné obdobie nájmu kratšie obdobie ako trvala oprava vozidlo, táto skutočnosť nemôže ísť na jeho ťarchu, keď ide de facto o minimalizovanie nákladov na prenájom vozidla.
27. Na základe vyššie uvedeného názoru vysloveného v rozhodnutiach Ústavného súdu SR, ku ktorému sa odvolací súd priklonil, potom možno v prejednávanej veci vyvodiť, že náklad za prenájom vozidla až do doby ukončenia opravy vozidla možno považovať za nutne a účelne vynaložený náklad. V prejednávanej veci zároveň neboli z vykonaného dokazovania zistené také okolnosti, ktoré by svedčali úmyselnému alebo nedbanlivostnému konaniu poškodeného smerujúcemu k predĺženiu doby nájmu. Záver prvoinštančného súdu o opodstatnenosti nároku žalobcu preto odvolací súd považoval za správny, a to bez ohľadu na použitie § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka, keď súd prvej inštancie zároveň správne aplikoval ustanovenia zákona č. 381/2001 Z.z. 28. Vo vzťahu k odvolacej námietke nepreukázania úhrady nájomného, ktorého časti náhrady sa žalobca v konaní domáha, sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že z príjmového dokladu jednoznačne vyplýva, že prenajímateľ potvrdil, že mu bola uhradená celá suma 552 eur, pričom v civilnom sporovom konaní nie je dôvod skúmať, či potvrdenie spĺňa náležitosti podľa zákona o účtovníctve, ani či bol vystavený pokladničný doklad podľa zákona o elektronickej registračnej pokladnici. Súd prvej inštancie zároveň správne konštatoval, že pokiaľ autopožičovňa potvrdila, že jej bola uhradená celá suma za prenájom vozidla, nie je dôvod vyžadovať od žalobcu ďalšie dôkazy. 29. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 30. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 C.s.p., a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).