Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Co/94/2025 6123370089 29. 01. 2026 Mgr. Patricia Skotnická ECLI:SK:KSBA:2026:6123370089.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patricie Skotnickej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcu: Náhradné vozidlo s.r.o., IČO: 50 496 166, Tolstého 20, Žilina, zastúpeného ADVOKÁTI Müller § Dikoš s.r.o., IČO: 36 864 455, Tolstého 20, Žilina, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, Štefanovičova 4, Bratislava, o zaplatenie 276 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 01.07.2024, č. k. 46C/37/2023-73, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 276 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 276 eur od 03.01.2023 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.). 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 27.07.2023 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 276 eur spolu s úrokom z omeškania titulom náhrady škody, resp. nároku na doplatenie poistného plnenia. Dôvodil, že dňa 04.11.2022 došlo v meste S. k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle držiteľa Y. Z.; k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej. Poškodený si za účelom opravy nechal motorové vozidlo odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie zmluvy o nájme dopravného prostriedku zo dňa 21.11.2022 (ďalej len „zmluva o nájme“), na základe ktorej mu žalobca prenajal náhradné motorové vozidlo; nájom trval od 21.11.2022 do 28.11.2022, počas ktorého obdobia poškodený nemohol s poškodeným motorovým vozidlom disponovať; nájom náhradného vozidla bol preto pre neho nevyhnutný. Poškodené motorové vozidlo zotrvalo v autoservise až do ukončenia opravy a doručenia krycieho listu poisťovňou. Po ukončení nájmu vystavil žalobca poškodenému faktúru na sumu 766,03 eura s DPH, splatnú dňa 13.12.2022, za osem dní užívania náhradného vozidla. Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanej titulom nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu. Súčasne sa s ním dohodol na započítaní pohľadávky na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu vyplývajúcou z faktúry za prenájom náhradného vozidla, čím žalobcovi vznikla pohľadávka voči žalovanej v sume 766,03 eura s DPH. Žalovaná, ktorej žalobca oznámil postúpenie pohľadávky, mu poskytla dňa 21.12.2022 poistné plnenie v sume 490,03 eura, keď jeho výplatu v celej sume nedôvodne, na základe svojvoľných výpočtov krátila, a tak mu nevyplatila poistné plnenie v rozsahu zodpovedajúcom účelne vynaloženým nákladom na nájom náhradného vozidla; suma
uplatňovaná v konaní predstavovala rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla vyplývajúcimi z faktúry a žalovanou poskytnutým poistným plnením. Žalobca bol toho názoru, že v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z. z.“) sa žalovaná dostala do omeškania s poskytnutím poistného plnenia v celosti, keď s ohľadom na ukončenie šetrenia poistnej udalosti dňa 16.12.2022, bola povinná toto vyplatiť najneskôr do 02.01.2023. Na uvedenom základe žalobca žiadal popri istine i zaplatenie špecifikovaného úroku z omeškania. 3. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, keď v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 09.08.2023, sp. zn. 26Up/1273/2023, uviedla, že vyplatila poistné plnenie v sume 490,03 eura za dobu zapožičania náhradného vozidla v rozsahu piatich dní, t. j. od začiatku prenájmu náhradného motorového vozidla dňa 21.11.2022 do 25.11.2022. Podľa jej mienky oprava poškodeného vozidla bola ukončená už dňa 25.11.2022, kedy autoservis vystavil faktúru č. XXXXXXXXXX a už v tento deň mal jeho držiteľ možnosť si opravené vozidlo vyzdvihnúť, no napriek tomu náhradné vozidlo užíval až do dňa 28.11.2022. Za účelné a nevyhnutné náklady na prenájom náhradného vozidla nemožno podľa nej považovať náklady vzniknuté mimo opravy poškodeného motorového vozidla, pretože tieto už nie sú v príčinnej súvislosti s poškodením vozidla. V momente zavŕšenia opravy poškodeného motorového vozidla je toto prevádzkyschopné a na strane poškodeného neexistuje odôvodnená potreba nájmu náhradného motorového vozidla. Žalovaná bola preto toho názoru, že prenájom náhradného motorového vozidla bol účelný, nevyhnutný a odôvodnený len v období od 21.11.2022 do 25.11.2022. Naviac, poškodený si mal v súlade s prevenčnou povinnosťou zakotvenou v § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) počínať tak, aby svojím konaním neoprávnene nezasahoval do majetkových práv žalovanej tým, že si vyzdvihol poškodené vozidlo až s určitým časovým odstupom potom, čo sa toto vozidlo po vykonanej oprave stalo objektívne prevádzkyschopné. Napokon žalovaná namietala i opodstatnenosť nároku na úroky z omeškania z dôvodu neoprávnenosti samotného základu nároku žalobcu, poukazujúc na právny názor Krajského súdu v Bratislave vyslovený v rozsudku vo veci, sp. zn. 4Cob/117/2021. 4. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie, ustálil skutkový stav a na jeho základe vec právne posúdil podľa § 415, § 524 ods. 1, ods. 2, § 526 ods. 1, § 788 ods. 1, § 797 ods. 1 až ods. 4, § 822, § 823 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1, ods. 2, písm. b), § 11 ods. 6 písm. b), ods. 7, ods. 8, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., vyhodnotiac žalobu o zaplatenie sumy 276 eur s príslušenstvom za dôvodnú. 5. Konajúci súd ozrejmil, že žalobca si v konaní uplatňoval pohľadávku titulom náhrady nákladov vynaložených na prenájom náhradného vozidla, za ktorých náhradu zodpovedá poistenec žalovanej ako vinník dopravnej nehody (poistnej udalosti); v súvislosti s ňou bol poškodený nútený si namiesto svojho opravovaného vozidla prenajať náhradné vozidlo. Spornosť žalobcovho nároku nastala v preukázaní účelnosti a nutnosti vynaloženia nákladov za celú fakturovanú dobu nájmu náhradného vozidla v trvaní ôsmich dní (od 21.11.2022 do 28.11.2022), v prevenčnej povinnosti poškodeného predchádzať škodám na majetkových právach žalovanej tým, že má uhrádzať i náklady na prenájom náhradného vozidla za čas, kedy poškodené vozidlo už bolo prevádzkyschopné, v existencii príčinnej súvislosti medzi konaním škodcu a vznikom škody v podobe nákladov na prenájom náhradného vozidla po zavŕšení opravy poškodeného vozidla a napokon ostal sporný i právny základ nároku na príslušenstvo uplatnenej pohľadávky. Nespornou skutočnosťou bolo, že poškodený počas celej doby nájmu náhradného vozidla nemal k dispozícii iné motorové vozidlo. 6. Súd prvej inštancie považoval žalobcu za aktívne vecne legitimovaného v konaní, nakoľko zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 29.11.2022 preukázal, že poškodený ako pôvodný veriteľ voči poisťovni postúpil na žalobcu svoje právo na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla v sume 766,03 eura, vynaložených z titulu škody na motorovom vozidle, pričom s postúpenou pohľadávku prešlo na žalobcu i jej príslušenstvo; poškodený ako postupca bez zbytočného odkladu písomne oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho vznikla žalovanej povinnosť poskytnúť poistné plnenie priamo v prospech žalobcu. 7. Súd prvej inštancie vo vzťahu k účelnosti a primeranosti nákladov na nájom náhradného vozidla ozrejmil, že ich hodnotenie determinuje dĺžka obdobia, počas ktorého poškodený nemôže užívať svoje motorové vozidlo z dôvodu vykonávanej opravy. Žalovaná síce správne poukázala na skutočnosť, že poškodené motorové vozidlo bolo fakticky opravené už dňa 25.11.2022, kedy autoservis MOTOR -
CAR Košice s.r.o. vystavil faktúru za jeho opravu, a teda okamih vystavenia faktúry korešpondoval s dňom ukončenia prác súvisiacich s opravou poškodeného motorového vozidla, avšak konajúci súd sa nestotožnil so skutkovým záverom žalovanej, že v tento deň (25.11.2022) mal poškodený aj možnosť si opravené vozidlo z autoservisu vyzdvihnúť. Reálna doba, po ktorú je poškodený v dôsledku zavinenia poistenca žalovanej vylúčený z užívania svojho motorového vozidla, totiž nemusí trvať iba do momentu vystavenia faktúry za opravu vozidla, keď určujúcim je moment pripísania peňažného plnenia na účet autoopravovne, resp. poskytnutie poistného plnenia poisťovňou alebo doručenie krycieho listu - oznámenia o poistnom plnení zo strany poisťovne; až po prijatí peňažného plnenia titulom vyúčtovanej ceny nákladov súvisiacich s opravou vozidla alebo po prijatí krycieho listu autoservis informuje poškodeného o možnosti prevziať si opravené vozidlo tak, ako vyplynulo z obchodnej praxe, ktorú žalobca preukázal formou písomných potvrdení viacerých autorizovaných servisov. 8. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaná vystavila oznámenie o poistnom plnení na sumu 1.866,37 eura, v ktorom informovala o ukončení šetrenia poistnej udalosti dňa 28.11.2022; až v tomto časovom horizonte autoservis nadobudol istotu refundovania nákladov opravy poškodeného vozidla a mohol informovať poškodeného o možnosti prevziať si opravené motorové vozidlo. Na uvedenom základe, pokiaľ poškodený vrátil žalobcovi dňa 28.11.2022 prenajaté vozidlo, učinil tak v bezprostrednej nadväznosti na vznik možnosti prevziať si svoj opravený automobil; za účelnú a primeranú dobu nájmu náhradného vozidla potom treba považovať dobu až do 28.11.2022, nakoľko odrážala dĺžku celého procesu opravy poškodeného motorového vozidla, ktorú poškodený nemohol ovplyvniť. Na uvedenom základe preto podľa konajúceho súdu neobstála argumentácia žalovanej, ktorá za primeranú považovala dobu nájmu náhradného vozidla počnúc od 21.11.2022 do 25.11.2022; táto nereflektovala ani opísanú bežnú obchodnú prax autoservisov pri oprave vozidiel v prípadoch krytých povinným zmluvným poistením. Zároveň, žalovaná nepreukázala, že práve po vystavení faktúry za opravu vozidla dňa 25.11.2022 sa poškodený dozvedel o ukončení opravárenských prác, čím by mu vznikla subjektívna možnosť si opravené vozidlo prevziať. Za logický a z povahy veci vyplývajúci vyhodnotil konajúci súd postup autoservisu spočívajúci v upovedomení poškodeného o možnosti vyzdvihnúť si opravené vozidlo až po oznámení o poskytnutí poistného plnenia zo strany poisťovne, k čomu došlo dňa 28.11.2022. Štandardne (autorizovaný) autoservis totiž neinformuje poškodeného o vystavení faktúry za opravu jeho vozidla, keď túto zasiela priamo poisťovni; poškodeného autoservis oboznamuje iba o možnosti prevziať si opravené vozidlo na základe poisťovňou doručeného krycieho listu, resp. vyplatenia poistného plnenia. Súd prvej inštancie potom nemohol prijať záver žalovanej, že poškodený, vedomý si vykonanej opravy jeho vozidla, úmyselne posúval čas jeho prevzatia a tak neúčelne predlžoval nielen nájomný vzťah, ale zvyšoval i náklady za prenájom náhradného vozidla a v tomto smere nemohol aplikovať inštitút predchádzania hroziacim škodám; poškodený totiž žiadnym svojím konaním nespôsobil škodu na majetkových právach žalovanej (poisťovne) v časti uplatneného nároku na náhradu škody za obdobie nájmu náhradného vozidla od 26.11.2022 do 28.11.2022. Poškodený využíval zapožičané náhradné vozidlo v dobrej viere, že jeho vozidlo podstupuje proces opravy, a to bez toho, aby mal vedomosť, že autoservis fakticky ukončil práce súvisiace s opravou vozidla dňa 25.11.2022, a preto nijako nezanedbal svoju generálnu prevenčnú povinnosť. So zreteľom na uvedené konajúci súd uzavrel, že za účelné a nevyhnutné náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla treba považovať nielen náklady vynaložené do okamihu vystavenia faktúry za opravu vozidla, ale je potrebné chápať opravu v širšom slova zmysle a zohľadniť, že k reálnemu vráteniu opraveného vozidla nedôjde bez poskytnutia odplaty za vykonané opravárenské práce; i z tohto dôvodu autoservis nevydá opravené vozidlo poškodenému skôr, než disponuje krycím listom poisťovne ako zábezpekou zaplatenia fakturovanej ceny opravy. V tomto smere pritom vyznievalo iracionálne tvrdenie žalovanej, že autoservis by mal vykonať opatrenia k tomu, aby si poškodený mohol vyzdvihnúť svoje poškodené vozidlo v deň zavŕšenia jeho opravy; vydanie opraveného vozidla poškodenému je závislé od šetrenia poistnej udalosti poisťovňou (žalovanou) a následného vydania krycieho listu. Poškodený pritom získava reálnu možnosť užívať svoje motorové vozidlo až okamihom oboznámenia sa s možnosťou prevziať si opravené vozidlo z opravovne, ku ktorému pristupuje autoservis bezodkladne po doručení krycieho listu poisťovňou, resp. po nadobudnutí vedomosti o skončení šetrenia poistnej udalosti a oznámení o poistnom plnení. Dĺžka prenájmu náhradného vozidla je potom v priamej úmere s promptnosťou šetrenia poistnej udalosti a s vydaním krycieho listu zo strany žalovanej. 9. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s argumentáciou žalovanej ohľadne pretrhnutia príčinnej súvislosti medzi konaním vinníka dopravnej nehody a vznikom škody v podobe nákladov na prenájom náhradného vozidla, ku ktorej malo dôjsť momentom prevádzkyschopnosti poškodeného motorového
vozidla. Podotkol pritom, že príčinná súvislosť medzi konaním škodcu a vznikom škody buď existuje alebo neexistuje, pričom jestvujúci kauzálny nexus nemožno pretrhnúť a už vôbec nemožno jeho prerušenie viazať na skutkovú okolnosť, ktorá nepreukazuje vznik škody, ale má spochybniť jej rozsah. Pokiaľ škodca svojím konaním spôsobil majetkovú ujmu na veci (automobile) poškodeného a v priamej príčinnej súvislosti s touto udalosťou si poškodený bol nútený odplatne zapožičať náhradné vozidlo, vznikol vzťah príčiny (protiprávne konanie škodcu) a následku (škoda v podobe nákladov na prenájom náhradného vozidla). Na uvedené nemala vplyv spornosť rozsahu spôsobenej škody za obdobie od 21.11.2022 do 28.11.2022 verzus od 21.11.2022 do 25.11.2022. Na uvedenom základe žalovaná postupovala nesprávne, keď žalobcovi nepriznala náhradu nákladov na zapožičanie náhradného vozidla za dobu od 26.11.2022 do 28.11.2022, t. j. v trvaní troch dní. Naviac, v oznámení o poistnom plnení ani nevysvetlila dôvody svojho postupu. Majúc za to, že žalobca preukázal účelnú a primeranú dobu nájmu, počas ktorej poškodený nevyhnutne užíval náhradné vozidlo, dospel súd prvej inštancie k záveru o oprávnenosti jeho nároku, a preto žalobe v časti uplatnenej pohľadávky (istiny) v sume 276 eur ako vecne dôvodnej vyhovel. 10. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka i uplatnený úrok z omeškania vo výške 7,50 % ročne z priznanej sumy počnúc od 03.01.2023 do zaplatenia. Mal za to, že žalovaná ako poisťovateľ ukončila šetrenie poistnej udalosti za účelom zistenia rozsahu poistného plnenia dňa 16.12.2022, a preto jej od nasledujúceho dňa začala podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. plynúť zákonná 15-dňová lehota na poskytnutie poistného plnenia. Keďže táto lehota uplynula dňa 31.12.2022, žalovaná sa dostala nasledujúci deň (02.01.2023) do omeškania s plnením v neposkytnutej sume 276 eur a od uvedeného dátumu žalobcovi vznikol i nárok na zákonné úroky z omeškania. Prihliadajúc na skutočnosť, že žalobca si uplatnil úroky z omeškania až odo dňa 03.01.2023, súc viazaný žalobným návrhom (§ 216 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)) konajúci súd mu priznal nárok na sankčné úroky až od ním požadovaného dátumu do zaplatenia. 11. Konajúci súd v tejto súvislosti podotkol, že bol prekonaný právny názor najvyšších súdnych autorít, podľa ktorého moment omeškania s plnením poistného plnenia, resp. skončenia šetrenia poistnej udalosti by sa mal viazať až na dátum právoplatnosti súdneho rozhodnutia o určení rozsahu poistného plnenia. Uvedená teória totiž ignoruje dikciu ustanovenia § 517 ods. 1, ods. 2 v spojení s § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka a v praxi spôsobila nezmyselný právny stav, že žalobca na základe súdom právoplatne priznanej pohľadávky, ktorú mu žalovaná ako poisťovňa od uplatnenia nároku na náhradu škody až do skončenia súdneho konania bez právneho dôvodu odmietla vyplatiť, by musel iniciovať nové súdne konanie, domáhajúc sa výlučne nároku na príslušenstvo už judikovanej pohľadávky. Právo žalobcu na príslušenstvo pohľadávky v podobe úrokov z omeškania je v danom prípade právne posilnené aj z dôvodu, že žalovaná si nesplnila povinnosť podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., keďže poškodenému neposkytla písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré vyhodnotila časť nákladov na nájom náhradného vozidla za neprimerané. Konajúci súd preto považoval za nutné aplikovať § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z., v zmysle ktorého nesplnenie povinnosti žalovanej písomne vysvetliť poškodenému dôvody zníženia (odmietnutia časti) poistného plnenia má za následok vznik jej povinnosti zaplatiť poškodenému úroky z omeškania. 12. Pokiaľ žalovaná v rámci procesnej obrany o neopodstatnenosti úrokov z omeškania argumentovala rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4Cob/117/2021, súd prvej inštancie uviedol, že v ňom vyslovené závery paradoxne svedčili v jej neprospech. Odvolací súd totiž dospel k záveru, že žalovaná ako poisťovňa nesprávne posúdila nárok žalobcu na poistné plnenie v celom rozsahu, v dôsledku čoho následne nároku žalobcu uplatnenému v konaní vyhovel; i podľa tohto rozhodnutia musela žalovaná znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti, vrátane stavu, kedy sa v dôsledku krátenia poistného plnenia dostala do omeškania; žalobcovi potom prináleží právo na súdom priznané zákonné úroky z omeškania. 13. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., na základe zásady pomeru úspechu sporových strán tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnej žalovanej nárok na ich náhradu v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C.s.p. Žalovaná ozrejmila, že v sporoch o náhradu škody musí byt' vznik skutočnej škody ako prvotný a základný predpoklad vzniku akejkoľvek zodpovednosti naplnený najneskôr v čase, kedy súd o tomto nároku rozhoduje; opačná situácia musí viesť k zamietnutiu žaloby. Žalovaná sa pritom z celého odôvodnenia napadnutého rozsudku žiadnym spôsobom nedozvedela, na základe akého listinného dôkazu mal konajúci súd za preukázané, že poškodenému v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vznikla akákoľvek skutočná škoda. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil v otázke nevyhnutnosti a dôvodnosti prenájmu motorového vozidla i po zavŕšení opravy poškodeného vozidla. Podľa žalovanej je prenájom náhradného vozidla účelný len do vykonania opravy poškodeného vozidla, a preto sa motorové vozidlo poškodeného nachádzalo v autoservise po dátume 25.11.2022 bez akéhokoľvek právneho dôvodu a tento ho neoprávnene zadržiaval. Odovzdaním poškodeného vozidla do autoservisu sa medzi autoservisom a poškodeným zakladá osobitný druh zmluvy o dielo v podobe zmluvy o oprave veci podľa § 652 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom v zmysle § 656 ods. 1 citovaného zákonníka si objednávateľ má vec vyzdvihnúť najneskôr do jedného mesiaca od uplynutia času, kedy sa oprava alebo úprava mala vykonať, a ak bola vykonaná neskôr, tak do jedného mesiaca od upovedomenia o jej vykonaní. Keďže pri oprave poškodeného vozidla nemožno vopred presne určiť jej dobu, možno predpokladať, že bude platiť druhá časť prvej vety § 656 ods. 1 Občianskeho zákonníka; v takom prípade zhotoviteľ (autoservis) upovedomí poškodeného (objednávateľa) o vykonaní opravy, čím poškodený získa vedomosť a následne si môže vozidlo vyzdvihnúť; týmto okamihom zaniká aj potreba prenájmu náhradného vozidla. Na uvedenom základe je preto autoservis ako zhotoviteľ povinný upovedomiť poškodeného ako objednávateľa o tom, že oprava jeho poškodeného vozidla bola zavŕšená a poškodený si môže opravené vozidlo vyzdvihnúť. Je potom nemysliteľné, aby ako poisťovňa znášala náklady za prenájom náhradného vozidla, ktoré vzniknú v dôsledku nesplnenia, resp. porušenia zákonnej povinnosti autoservisu; opačný prístup potom vytvára potenciálny priestor pre svojvoľné zadržiavanie vozidla v opravovni po dokončení jeho opravy, čo má za následok i celkové predĺženie doby prenájmu náhradného vozidla až do ukončenia likvidácie poistnej udalosti poisťovňou. Na uvedenom základe potom žalovaná označila za svojvoľné a ničím nepodložené závery konajúceho súdu v bode 19. odôvodnenia, podľa ktorých autoservis informuje poškodeného o možnosti prevziať si opravené vozidlo až na základe poisťovňou doručeného krycieho listu, resp. vyplatenia poistného plnenia a teóriu tzv. krycieho listu za žalobcovu fabuláciu, ktorá nemá oporu v platnej právnej úprave. Žalovaná sa nestotožnila ani s tvrdením konajúceho súdu, že opravu vozidla treba chápať v širšom slova zmysle, t. j. že proces opravy pretrváva až do vydania krycieho listu poisťovňou. Medzi autoservisom a ňou v zásade neexistuje relevantný právny vzťah, na základe ktorého by opravovňa bola oprávnená nevydať poškodenému opravené vozidlo až do vystavenia krycieho listu. Ani prípadné zmluvné dojednanie s takým obsahom by podľa platnej právnej úpravy nemohlo byť dojednané bez účasti poškodeného ako vlastníka daného vozidla, keď by išlo o ustanovenie zakladajúce záväzky v neprospech poškodeného ako tretej strany. Na uvedenom základe potom dospel konajúci súd na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. 15. Rovnaké pochybenie pritom žalovaná vzhliadla i vo vzťahu k posúdeniu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, pri ktorom konajúci súd ani riadne nezdôvodnil svoj myšlienkový postup; v tejto časti preto označila odôvodnenie napadnutého rozsudku za nepreskúmateľné. Podľa žalovanej predstavovala zmluva o postúpení pohľadávky neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko obchádzala ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b) a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. v spojení s § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je z hľadiska jeho podstaty poistením zodpovednosti za škody, ktorého všeobecná úprava je obsiahnutá v § 822 a nasl. Občianskeho zákonníka. Spočíva v tom, že poisťovňa plní poškodenému z titulu existencie jej záväzku z poistnej zmluvy uzatvorenej so škodcom, pričom v zmysle § 823 Občianskeho zákonníka poškodený nemá voči poisťovateľovi priamo nárok na náhradu škody, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. Za taký predpis možno považovať zákon č. 381/2001 Z. z., ktorý za pomoci § 4 ods. 2 písm. b) a § 15 ods. 1 umožňuje poškodenému uplatniť priamy nárok na náhradu škody voči poisťovateľovi. Na to, aby poškodenému v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vznikol nárok na náhradu škody voči poisťovni je potrebné, aby preukázal vznik reálnej ujmy v jeho majetkovej sfére v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. Vychádzajúc z uvedeného žalovaná dovodila, že až v prípade, keď by poškodený u nej uplatnil a preukázal nárok na náhradu škody, vzniklo by mu oprávnenie domáhať sa náhrady škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, ktorý by mohol i platne postúpiť zmluvou o postúpení pohľadávky na iný subjekt. Poškodený musel teda v prvom
rade reálne vynaložiť peňažné prostriedky v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, t. j muselo u neho nastať zmenšenie majetkového stavu. Ak však dlžník nezaplatil dlžnú čiastku svojmu veriteľovi, nemôže úspešne uplatniť nárok na jej náhradu z titulu zodpovednosti tretej osoby za škodu, pretože mu škoda zatiaľ nevznikla; existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ani súdne rozhodnutie o povinnosti dlžníka zaplatiť dlh nie je totiž skutočnou škodou, ani ušlým ziskom. Najvyšší súd ČR pritom v rozhodnutí sp. zn. 25Cdo 2744/2006 uviedol, že len samotná suma, ktorú poškodený dlhuje svojmu veriteľovi z titulu nájmu náhradného vozidla, nie je ujmou, ktorá by už nastala v jeho majetkovej sfére. Povinnosť poškodeného ako dlžníka zaplatiť dlh svojmu veriteľovi vznikla z jeho záväzku zo zmluvy o nájme náhradného vozidla a pokiaľ nebola splnená, majetkový stav poškodeného sa o túto hodnotu neznížil. Poškodenému môže v súlade so zásadou náhrady skutočnej škody taká škoda vzniknúť len v prípade, pokiaľ ako nájomca riadne uhradí prenajímateľovi faktúru za prenájom náhradného vozidla, a teda jeho záväzok zanikne riadnym splnením (solúciou) podľa § 559 Občianskeho zákonníka; až vtedy môže byť realizovaný hospodársky účel zmluvy o nájme náhradného vozidla. 16. Žalovaná ďalej uviedla, že v prípade škody na motorovom vozidle táto v zásade poškodenému vzniká už v okamihu poškodenia, či zničenia motorového vozidla, pričom výšku skutočnej škody predstavujú majetkové hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu. Poškodenému vzniká voči poisťovateľovi v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. v spojení s § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka nárok na náhradu škody spočívajúcej v poškodení motorového vozidla už po tom, čo si u poisťovateľa uplatní nárok na náhradu škody v súvislosti s poškodením jeho motorového vozidla a poisťovateľ prostredníctvom spolupracujúcej externej spoločnosti zdokumentuje rozsah poškodení. Podľa žalovanej však odlišná situácia nastáva v prípade prenájmu náhradného vozidla. Poškodený má voči prenajímateľovi dlh v dôsledku prenájmu náhradného vozidla, a preto mu vzniká škoda až okamihom úhrady dlžnej sumy prenajímateľovi; dokiaľ poškodený dlžnú sumu prenajímateľovi neuhradí, žiadna škoda mu nevznikne. Až po úhrade dlžnej sumy a preukázaní vynaloženia nákladov si môže poškodený uplatniť nárok na náhradu škody u poisťovateľa, a tento nárok môže aj platne postúpiť na iný subjekt. V danom prípade si poškodený u nej ako poisťovateľa nikdy neuplatnil nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla a túto škodu ani nikdy nepreukázal úhradou faktúry za prenájom, keď namiesto toho uzavrel dňa 29.11.2022 so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky a dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok; žalobca jej následne dňa 06.12.2022 doručil dokumentáciu, na základe ktorej požadoval úhradu nájomného v celkovej sume 776,03 eura s DPH. Podľa žalovanej neboli splnené zákonné podmienky na vznik nároku na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, a preto sa žalobca na základe zmluvy o postúpení pohľadávky a dohody o započítaní vzájomných pohľadávok usiloval v konaní získať' plnenie, na ktoré mu nevznikol žiaden zákonný nárok. 17. V ďalšom žalovaná nesúhlasila s argumentáciou, že v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky malo dôjsť k úhrade faktúry za prenájom náhradného vozidla, a teda aj k vzniku škody, keď táto bola podľa nej v rozpore so samotnou podstatou inštitútu započítania v § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako i so zásadou náhrady skutočnej škody a podstatou a účelom zákona č. 381/2001 Z. z. Inštitút započítania je popri splnení dlhu jeden zo spôsobov, resp. jedna z foriem zániku záväzkov. Podľa žalovanej ho však nemožno stotožňovať so spôsobom zániku záväzku splnením, z čoho vyplýva, že dohodu o započítaní obsiahnutú v zmluve o postúpení pohľadávky nemožno považovať za dohodu o spôsobe úhrady faktúry za prenájom náhradného vozidla alebo za dohodu o spôsobe úhrady odplaty za postúpenie pohľadávky; ide len o dohodu o zániku záväzku na zaplatenie faktúry za prenájom náhradného vozidla zo dňa 29.11.2022 a zániku záväzku na úhradu za postúpenie pohľadávky iným spôsobom ako splnením. Žalovaná v tejto súvislosti poukázala na názor v odbornej literatúre rozlišujúci medzi spôsobom zániku záväzkov splnením a spôsobom ich zániku započítaním, ktorý však nepredstavuje formu splnenia dlhu, ale spôsob zániku nesplneného záväzku, pri ktorom odpadá dvojité plnenie (povinnosť plniť zaniká); preto ani právnu úpravu splnenia dlhu nemožno analogicky použiť na započítanie pohľadávok. Je teda absolútne vylúčené, aby pri započítaní dochádzalo k akémukoľvek splneniu dlhu, resp. k úhrade peňažnej pohľadávky. Nakoľko nesplnený záväzok poškodeného voči žalobcovi na úhradu nájomného vyplývajúci z faktúry za prenájom náhradného vozidla zanikol, uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky nemohla byť táto faktúra za prenájom uhradená, a preto nemohlo dôjsť k vzniku škody na strane poškodeného. Poškodenému potom mohla vzniknúť skutočná škoda v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla len vtedy, ak by jeho záväzok uhradiť nájomné zanikol riadnym splnením, teda solúciou; poškodený sa však uzavretím zmluvy
o postúpení pohľadávky dostal do stavu, ako keby užíval náhradné motorové vozidlo bezplatne, čo malo vyplývať i z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4Cob/101/2015. 18. Žalovaná v tejto súvislosti dala do pozornosti svoje zistenie, že žalobca prostredníctvom webovej stránky www.pomocmotoristom.sk ponúkal poškodeným pri dopravných nehodách bezplatné zapožičanie náhradného vozidla po dobu opravy poškodeného vozidla. Táto skutočnosť mala podľa nej preukázať, že žalobca si je vedomý toho, že pri započítaní nedochádza k žiadnemu skutočnému plneniu, a teda ani k žiadnej úhrade faktúry za prenájom náhradného vozidla poškodeným a dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok používa ako prostriedok na obchádzanie § 4 ods. 2 písm. b) a § 15 ods.1 zákona č. 381/2001 Z. z. v spojení s § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Naviac, právny úkon započítania predstavuje ekvivalentný právny úkon, pri ktorom vzájomné pohľadávky zanikajú vždy len v rozsahu, v akom sa kryjú; nikdy pri nich nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku účastníkov právnych vzťahov, a teda právnym úkonom započítania nemôže žiadnemu subjektu vzniknúť žiadna škoda. Na podporu svojich tvrdení žalovaná poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Obdo/30/2022, v ktorom tento odlíšil spôsob zániku záväzkov započítaním od spôsobu zániku splnením. V jeho intenciách potom dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok nemožno nikdy chápať ako podstatnú súčasť iného právneho úkonu, predstavujúcu akýsi iný spôsob splnenia peňažného dlhu. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky bola preto neexistujúca pohľadávka poškodeného voči nej. 19. So zreteľom na opísané skutočnosti mala žalovaná jednoznačne za to, že spôsob, akým žalobca v sporoch vedených na rovnakom alebo obdobnom skutkovom základe zakladá svoju aktívnu vecnú legitimáciu, vykazuje znaky obchádzania zákona podľa § 39 Občianskeho zákonníka, keď sa snaží vylúčiť záväzné pravidlo zakotvené v § 4 ods. 2 písm. b) a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. v spojení so zásadou náhrady skutočnej škody vyplývajúcej z § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. I keď samotné uzatvorenie dohody o započítaní vzájomných pohľadávok a zmluvy o postúpení pohľadávky nepredstavujú prostriedky zákonom zakázané, žalobca a poškodený nimi sledujú výsledok, ktorý je zákonom nepredvídaný a nežiaduci, a to, aby poškodený ako dlžník nemusel žalobcovi ako veriteľovi riadne uhradiť faktúru za prenájom náhradného vozidla a aby si žalobca, ktorému podľa hmotného práva nesvedčí nárok domáhať sa voči nej úhrady faktúry za prenájom náhradného vozidla, si takú sumu za prenájom náhradného vozidla mohol uplatniť. Pritom účelom povinného zmluvného poistenia je odškodňovanie poškodených, ktorým v súvislosti s dopravnou nehodou vznikla skutočná škoda na motorovom vozidle, resp. im vznikla škoda aj v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. Na uvedenom základe preto podľa žalovanej treba považovať zmluvu o postúpení pohľadávky za absolútne neplatný právny úkon. 20. Žalovaná označila v tejto súvislosti za nesprávne a zavádzajúce tvrdenie žalobcu, že jeho aktívnu vecnú legitimáciu mala v obdobných súdnych sporoch ustáliť súdna prax; jej danosť nepotvrdila doposiaľ žiadna z najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky, a preto ju nemožno v žiadnom prípade považovať za vyriešenú a ustálenú. 21. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalovaná navrhla, aby odvolací súd sám vo veci rozhodol a napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne alebo napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 22. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej považoval ňou uvádzané odvolacie dôvody za neopodstatnené a zavádzajúce. Žalovaná neuviedla nijaké relevantné skutočnosti, nepredložila dôkazy, ktoré by viedli k spochybneniu správnosti skutkových zistení a právnych záverov súdu prvej inštancie; opravným prostriedkom len prejavila nesúhlas s meritórnym rozsudkom. Podľa žalobcu sa konajúci súd podrobne vysporiadal so všetkými spornými skutočnosťami, argumentáciou a dôkazmi strán, pričom jednotlivé dôkazy a námietky vyhodnotil podľa svojej úvahy; odôvodnenie rozsudku potom plne zodpovedá všetkým požadovaným náležitostiam v zmysle § 220 ods. 2 C.s.p. 23. Podľa žalobcu žalovaná nesúhlasila s názorom konajúceho súdu ohľadne účelnosti a nevyhnutnosti doby prenájmu náhradného vozidla až do doby zavŕšenia opravy poškodeného vozidla, ktorá je spravidla viazaná na moment doručenia krycieho listu poisťovne, hoci tento je súdmi plne rešpektovaný a potvrdzovaný. V danej veci bola relevantná tá skutočnosť, že poškodené vozidlo sa počas ôsmich dní nachádzalo v autoservise, pričom prenájom náhradného vozidla počas tohto obdobia bol pre poškodeného nevyhnutným dôsledkom škodovej udalosti, ktorú nielen nezapríčinil, ale ani nemohol
predvídať vznik nákladov s ňou spojených; na ich pokrytie bol nútený použiť až plnenie poskytnuté žalovanou. Nutnosť a účelnosť vynaloženia finančných prostriedkov za nájom náhradného vozidla počas celej doby opravy vyplývala pritom práve zo skutočnosti, že tieto by nevznikli, keby poškodený mohol používať vlastné motorové vozidlo; poškodený si teda v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou zapožičal náhradné motorové vozidlo. Zodpovednosť za vzniknuté náklady nájmu sa žalovaná snažila preniesť na autoservis poukazom na „pochybenia“, s čím žalobca nemohol súhlasiť. Žalovaná totiž opomínala, že ak by k škodovej udalosti nedošlo, poškodený by nikdy náhradné motorové vozidlo nepotreboval a k uzavretiu zmluvy o nájme náhradného motorového vozidla by nepristúpil. V tejto situácii sa teda ocitol nie vlastnou vinou, ale vinou škodcu, ktorý je poistencom žalovanej. Dôvod užívania náhradného vozidla potom odpadol ku dňu vydania opraveného vozidla poškodenému, ktorým sa toto opätovne dostalo do jeho dispozície, čo zodpovedalo i právnemu názoru vyslovenému v nálezoch Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 602/2022, a sp. zn. III. ÚS 476/2024. Žalovaná sa pritom nemôže zbaviť svojej zodpovednosti voči poškodenému tým, že túto prenesie na autoservis. Ten, rovnako ako poškodený, nemôže ovplyvniť dĺžku zotrvania opravovaného vozidla v autoservise, na ktorý má dosah práve poisťovňa, ako subjekt zodpovedný za náhradu nákladov spojených s jeho opravou. Poškodený, resp. žalobca si pritom splnil všetky povinnosti, ktoré mu vyplývali z právnych predpisov, najmä zo zákona č. 381/2002 Z. z. Žalobca, stotožniac sa so závermi konajúceho súdu, nepovažoval za relevantné nepriznať náhradu za škodu za obdobie, počas ktorého sa vozidlo poškodeného preukázateľne nachádzalo v opravovni, zohľadniac i osobu poškodeného, ktorému sa častokrát stala škodová udalosť po prvýkrát v živote, a teda so škodovými udalosťami nemá žiadne skúsenosti, na rozdiel od žalovanej a autoservisu, ktorí škodové udalosti riešia na dennom poriadku. 24. Podľa žalobcu žalovaná nedôvodne spochybnila i jeho aktívnu vecnú legitimáciu v spore. Jej existenciu pritom ustálila súdna judikatúra vo viacerých súdnych sporoch napr. v konaní vedenom Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 17C/42/2019, ktorého rozsudok zo dňa 11.11.2019, sp. zn. 17C/42/2019-71, potvrdil Krajský súd v Žiline rozsudkom, sp. zn. 8Co/24/2020. Odvolací súd pritom konštatoval, že aktívna legitimácia žalobcu vyplýva nielen zo zmluvy o postúpení pohľadávky, ale aj zo samotného správania sa žalovanej, ktorá zaplatila časť poistného plnenia žalobcovi. Jej danosť pritom nie je spôsobilá spochybniť ani rozsiahla argumentácia žalovanej. Žalobca poukázal v tejto súvislosti na inštitút započítania, ako jeden zo spôsobov zániku záväzkov; tento umožňuje, aby subjekty, ktoré sú vzájomnými dlžníkmi, zbytočne nerealizovali úhradu záväzkov jeden druhému, čo si pri platbe v hotovosti možno predstaviť ako odovzdanie určitého obnosu peňazí jednému subjektu a vrátenie tohto obnosu späť platiacemu subjektu. Podľa rozsudku Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 9Co/5/2021, zo zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva úkon započítania vzájomných pohľadávok jej strán (žalobcu a poškodeného), a to nároku na náhradu odplaty za postúpenie pohľadávky poškodeného a nároku žalobcu na úhradu nájomného za náhradné vozidlo; v dôsledku toho sa poškodený dostal do rovnakej situácie ako keby svoj dlh zaplatil, keďže účinky započítania sú rovnaké ako v prípade plnenia. Rovnako Krajský súd v Žiline v rozsudku vo veci sp. zn. 10Co/7/2021, konštatoval, že v rámci zmluvy o postúpení pohľadávky došlo nielen k jej odplatnému postúpeniu, ale i k započítaniu fakturovaného nájomného za užívanie náhradného vozidla s odplatou za postúpenie pohľadávky; len pri striktnom (puristickom) prístupe by bolo možné trvať na tom, aby poškodený uhradil žalobcovi nájomné za náhradné vozidlo a ten mu ihneď v rámci postúpenia pohľadávky tie isté peniaze vrátil. Uvedený postup odporuje bežnej realite každodenného života, pri ktorej vstupujú tak fyzické, ako aj právnické osoby takmer permanentne do desiatok rôznych právnych vzťahov. Pokiaľ v tomto smere žalovaná poukazovala na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 8Co/46/2024, toto sa týkalo absolútne odlišného skutkového stavu, pričom spornou skutočnosťou nebola aktívna vecná legitimácia, ale samotný uplatnený nárok. Rozdielny bol i predmet sporu v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Obdo/30/2022, v ktorom tento posudzoval dohodu o započítaní pohľadávok ako samostatný právny úkon pre účely posúdenia odporovateľnosti. Napokon, procesná obrana žalovanej bola v rozpore i s jej vlastným postupom šetrenia poistnej udalosti, keďže postúpenú pohľadávku žalobcovi čiastočne splnila a až následne v priebehu konania spochybnila danosť jeho aktívnej legitimácie, ako i nedôvodnosť započítania pohľadávok. Z uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že námietky žalovanej sú účelové a bez akéhokoľvek opodstatnenia. 25. V danom prípade boli naplnené základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, pričom žalobcovi ako prenajímateľovi náhradného vozidla vznikla pohľadávka preukázaná vystavenou faktúrou, ktorú vysporiadal s pohľadávkou poškodeného spôsobom nahrádzajúcim platenie, a to započítaním. Účastníci zmluvy o prenájme vozidla sa dohodli, že nájomca svoj záväzok zaplatiť nájomné a
prenajímateľ svoj záväzok zaplatiť cenu za postúpenú budúcu pohľadávku vysporiadajú započítaním, aby sa tak predišlo dvojitému plneniu s negatívnym dopadom na postavenie poškodeného, ktorý by musel najskôr zaplatiť nájomné a následne, po zinkasovaní ceny za postúpenie pohľadávky, túto postúpiť prenajímateľovi ako postupníkovi. Uvedený postup neodporuje § 524 Občianskeho zákonníka a nespôsobuje neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanej tak zostal zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Žalobca tak preukázal vznik práva v podobe skutočnej škody zodpovedajúcej majetkovej ujme, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného v nadväznosti na dojednanie bodu 5 zmluvy o postúpení pohľadávky. 26. A napokon, pokiaľ išlo o doklad predložený žalovanou v odvolaní, ktorým mal zavádzať poškodených, odhliadnuc od produkovania tejto procesnej obrany až v odvolacom konaní, žalobca ozrejmil, že stránka www.pomocmotoristom.sk mu nepatrí, keď ide o odlišnú doménu ako používa (www.nahradnevozidlo.eu). Na uvedenom základe žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 27. Žalovaná v odvolacej replike zotrvala na dôvodnosti jej argumentácie týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia otázky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorým sa konajúci súd dopustil svojvôle vo vzťahu k výkladu § 442 ods. 1 a § 580 Občianskeho zákonníka; v dôsledku zjavných excesov porušil jej právo na spravodlivé súdne konanie zakotvené v článku 46 ods. 1 Ústavy SR a v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako i právo na pokojné užívanie majetku. Naviac, konajúci sa svojvoľným spôsobom odchýlil i od judikatúry Najvyššieho súdu SR týkajúcej sa dlhodobo ustáleného výkladu pojmu skutočná škoda. Tá mohla poškodenému vzniknúť v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla zaplatením fakturovaného nájomného, k čomu však pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky nedošlo. Škoda v súvislosti s prenájmom motorového vozidla nebola v rozhodnom čase reálna, ale len hypotetická, s možnosťou jej vzniku v budúcnosti, t. j. reálne sa neprejavila v majetkovej sfére poškodeného subjektu. V tomto smere žalovaná poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4MCdo 23/2008. Naviac, žalobca sám vo vyjadrení k odvolaniu tvrdil, že originárnym dôvodom vzniku postupovanej pohľadávky poškodeného bola až zmluva o postúpení pohľadávky, čo je v rozpore s inštitútom postúpenia pohľadávky, pri ktorom dochádza k prevodu subjektívneho práva veriteľa na plnenie vyplývajúceho z už existujúceho záväzkového vzťahu a má relatívny charakter. Žalovaná považovala potom za neprípustné, aby akákoľvek zmluva o postúpení pohľadávky bola originárnym právnym dôvodom vzniku pohľadávky, ktorá ňou má byť postupovaná. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky potom nemohlo dôjsť ani k započítaniu pohľadávok, a preto táto zmluva predstavuje absolútne neplatný právny úkon, ktorý nikdy nemohol vyvolať žiadne právne účinky. Právny úkon započítania je len právny konštrukt, resp. fikcia, pri ktorom nedochádza k žiadnemu skutočnému plneniu, pričom súčasne ide o úkon vo svojej podstatne ekvivalentný, pri ktorom je na strane každého účastníka dohody strata pohľadávok kompenzovaná v rovnakom rozsahu stratou záväzkov, a nikdy nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku. Nejde teda o nejakú inú formu splnenia dlhu, ale o spôsob zániku nesplneného záväzku, pri ktorom dvojité plnenie odpadá; právnu úpravu splnenia dlhu nemožno potom analogicky aplikovať na započítanie pohľadávok. Výsledok vzájomného ekvivalentného plnenia by podľa popisu žalobcu bol v matematickom vyjadrení nula, teda na strane poškodeného by neexistovala žiadna škoda. Na uvedené nemala vplyv jeho argumentácia ohľadne správania sa žalovanej, ktorá časť poistného plnenia už žalobcovi uhradila. Žalovaná po oznámení o postúpení pohľadávky totiž nemala žiadnu reálnu možnosť účinným spôsobom spochybniť postúpenie pohľadávky, resp. ho vyhlásiť za neplatné, nakoľko k takému vyhláseniu môže pristúpiť len súd. Preto žalovaná musela považovať postúpenie pohľadávky za plané a pristúpiť k likvidácii uplatneného nároku. Konajúci súd je však ex offo povinný prihliadať na všetky námietky týkajúce sa neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, inak by sa dopustil porušenia zásady zákazu denegatio iustitiae. Pokiaľ žalobcovi nevyplýva z hmotného práva ním uplatňované právo, resp. z neho nevyplýva také hmotnoprávne postavenie, na základe ktorého by bol oprávnený viesť proti nej súdny spor, samotné poskytnutie plnenia v rámci likvidácie to nemôže zmeniť. 28. Vo vzťahu k meritu veci, t. j. dôvodnosti prenájmu náhradného vozidla po zavŕšení opravy havarovaného vozidla žalovaná poukázala na predchádzajúce písomné vyjadrenia, dajúc do pozornosti rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 8Co/136/2024, vo vzťahu ku kryciemu listu poisťovne, ako
i Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 42Cob/131/2023, vo väzbe na žalobcovu argumentáciu o potrebe prenájmu náhradného vozidla i po zavŕšení opravy havarovaného vozidla. 29. Žalobca v reakcii v písomnom vyjadrení zo dňa 21.07.2025 zotrval na danosti jeho aktívnej vecnej legitimácie, ktorú ustálili súdy vo viacerých súdnych sporoch. Skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne i k úhrade faktúry za prenájom náhradného vozidla započítaním, nespôsobuje rozpor s § 524 Občianskeho zákonníka, či neexistenciu nároku na náhradu škody. Je tomu tak z dôvodu, že došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávky, ako i k vzájomnému zápočtu nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie, a nie samotného nároku na náhradu škody, ktorý bol postúpený. Nadobudnutím takto postúpenej pohľadávky sa žalobca stal aktívne vecne legitimovaným subjektom na jej uplatnenie. Žalovanou formulované dôvody, na ktorých zakladá dôvodnosť námietky týkajúcej sa vecnej legitimácie, považoval preto za nesprávne a právne irelevantné. Zopakoval, že inštitút započítania, ako jeden zo spôsobov zániku záväzkov, umožňuje, aby subjekty, ktoré sú si vzájomne dlžníkmi, zbytočne nerealizovali úhradu jeden druhému, v dôsledku čoho sa poškodený dostal do rovnakej situácie, ako keby svoj dlh zaplatil; účinky započítania sú totiž rovnaké ako v prípade plnenia. Žalobca v tomto smere odkázal na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 9Co/5/2021, sp. zn. 10Co/7/2021, ako i rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3Cob/220/2017. Uzavrel, že započítanie treba chápať ako ekvivalent platby a pokiaľ k nemu došlo, došlo k úhrade vzájomných pohľadávok, čo má za následok, že na neho bola platne postúpená pohľadávka poškodeného na úhradu nákladov za nájom náhradného vozidla. 30. Pokiaľ žalovaná poukazovala na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4Cob/101/2015, žalobca uviedol, že podľa jeho odôvodnenia bolo v zmluve o poskytnutí náhradného vozidla expressis verbis deklarované, že náhradné vozidlo bolo poškodenému poskytnuté bezplatne, preto mu nemohla vzniknúť žiadna škoda; išlo teda o odlišnú situáciu. Rozdielna bola i dôkazná situácia prezentovaná v rozsudku Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 8Co/46/2024, nakoľko žalobca podľa názoru odvolacieho súdu rezignoval na akúkoľvek argumentáciu, a teda neuniesol dôkazné bremeno. Rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 8Co/136/2024, možno považovať za arbitrárne a nepreskúmateľné, nakoľko odvolací súd sa meritom veci zaoberal len jednou vetou. Napokon, vo vzťahu k účelnosti nákladov na nájom náhradného vozidla až do doručenia krycieho listu poisťovne existovali ďalšie rozhodnutia súdov, ktoré prekonali tie, na ktoré sa odvolávala žalovaná. Poškodený je v ich zmysle oprávnený užívať náhradné vozidlo až do času, kým z jeho strany nie je objektívne možné opäť užívať opravené vozidlo v stave spôsobilom prevádzky na pozemných komunikáciách, nielen po dobu, ktorá je určená poisťovňou. 31. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil v zmysle § 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p. dňa 29.01.2026. 32. Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie rozviedol rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh konania a uviedol stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, oboznámil vykonané dôkazy, ktoré vyhodnotil v súlade s § 191 ods. 1 C.s.p. a na zistený skutkový stav aplikoval ním citované právne predpisy, z ktorých vyvodil právne závery a tieto náležite vysvetlil. Súd prvej inštancie v miere postačujúcej objasnil dôvody, pre ktoré vyhodnotil žalobu žalobcu za dôvodnú; ním prijaté skutkové a právne závery nemožno považovať za zjavne neodôvodnené a možno ich podrobiť odvolaciemu prieskumu. 33. V prejednávanej veci si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody voči žalovanej ako poisťovni, ktorá mala uzatvorenú zmluvu týkajúcu sa povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla s poisteným a zároveň škodcom, ktorý zavinil poškodenie motorového vozidla patriaceho poškodenému; v jeho dôsledku tento musel pristúpiť k oprave motorového vozidla a nemohol ho užívať v období od 21.11.2022 do 28.11.2022, t. j. po dobu ôsmich dní, počas ktorej užíval na základe zmluvy o nájme náhradného vozidla náhradné motorové vozidlo za celkové nájomné 766,03 eura. Využijúc oprávnenie vyplývajúce z § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. žalobca uplatnil nárok na náhradu škody spočívajúcej v nákladoch na prenájom náhradného motorového vozidla priamo proti žalovanej ako poisťovateľovi. Dôvodil pritom postúpením pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, ako i úkonom započítania vzájomných pohľadávok, a to pohľadávky
poškodeného voči nemu na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky a pohľadávky vlastnej na zaplatenie ceny nájmu náhradného motorového vozidla voči poškodenému. 34. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalovanej, ktorou konajúcemu súdu vytýkala, že nesprávne právne posúdil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, vo vzťahu ku ktorému posúdeniu naviac svoj myšlienkový postup ani dostatočne nezdôvodnil. 35. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku (bod 16.) nepochybne vyplýva, že konajúci súd skúmal otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, pričom, vychádzajúc zo zmluvy o postúpení pohľadávky, jej danosť považoval za dostatočne preukázanú. Napokon, s poukazom na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 191/2018, už len samotná skutočnosť, že súd prvej inštancie konal so žalobcom a jeho žalobe vyhovel znamená, že dospel k záveru, že mu svedčí vecná legitimácia v spore. Vzhľadom na to, že žalovaná v priebehu konania nijako nespochybnila danosť aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, konajúci súd v miere postačujúcej objasnil dôvody, pre ktoré vyhodnotil žalobcu za osobu, ktorej svedčí hmotnoprávny nárok uplatňovaný v spore. 36. Odvolací súd za účelom vysporiadania sa s odvolacou argumentáciou žalovanej ďalej uvádza, že zmluvou o postúpení pohľadávky poškodený ako postupca postúpil (budúcu) pohľadávku z titulu nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla voči žalovanej na žalobcu a zároveň s ním vysporiadal jeho (žalobcovu) pohľadávku z titulu nájomného a svoju pohľadávku z titulu odplaty za postúpenie pohľadávky formou započítania. Hodno uviesť, že súdna prax má zajedno v tom, že predmetom postúpenia môže byť aj budúca pohľadávka, t. j. taká, ktorá v čase uzavretia zmluvy ešte neexistuje a má vzniknúť v budúcnosti. K postúpeniu je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná, ako aj pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky. Okamih postupu pohľadávky je totožný s okamihom, kedy pohľadávka vznikne (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 20 Cdo 2527/2007 sp. zn. 33 Cdo 4658/2009). Pokiaľ ide o započítanie, je to jeden zo spôsobov zániku pohľadávky. Súdna prax definuje započítanie ako formu bezhotovostného vyrovnania, ktoré sa realizuje odpočítaním vzájomných pohľadávok u veriteľa a dlžníka, čo súčasne umožňuje ušetrenie dvojakého splnenia vzájomných pohľadávok a zjednodušenie majetkových vzťahov medzi účastníkmi. Jeho význam spočíva najmä v úspore nákladov, ktoré by inak obidvaja účastníci museli vynaložiť pri uskutočnení vzájomného plnenia. 37. Súd prvej inštancie správne zistil, a vyplýva to i z vykonaného dokazovania, že zmluvou o postúpení pohľadávky poškodený ako postupca postúpil svoju peňažnú pohľadávku voči žalovanej v sume 766,03 eura z titulu nákladov vynaložených na užívanie náhradného vozidla na žalobcu ako postupníka, ktorý sa zaviazal uhradiť mu za to odplatu v sume totožnej s postupovanou pohľadávkou. Zmluvné strany sa zároveň dohodli na započítaní existujúcich pohľadávok, a to pohľadávky postupcu titulom odplaty za postúpenie pohľadávky a pohľadávky postupníka titulom nájomného. Za stavu, keď poškodený postúpil na žalobcu budúcu pohľadávku titulom náhrady škody a súčasne sa s ním dohodol na započítaní vzájomných pohľadávok, ich započítaním došlo fakticky k úhrade faktúry za nájom vozidla vystavenej žalobcom a k vzniku jeho nároku na náhradu škody voči žalovanej. Nadobudnutím takto postúpenej pohľadávky sa žalobca stal aktívne vecne legitimovaným subjektom na jej uplatnenie. Pritom započítaním vyššie zmienených pohľadávok došlo nielen k zániku záväzku žalobcu vyplatiť poškodenému odplatu za postúpenie pohľadávky, ako i záväzku poškodeného zaplatiť nájomné za náhradné motorového vozidlo žalobcovi, ale súčasne vznikla žalobcovi pohľadávka voči žalovanej na náhradu škody titulom nákladov na nájom náhradného motorového vozidla po dobu zotrvania opravovaného motorového vozidla v autoservise. 38. V dôsledku kontraktu s uvedeným obsahom bol poškodený odbremenený od fyzickej úhrady záväzku spadajúceho do vecného rozsahu poistenia podľa zákona č. 381/2001 Z. z. a následného vymáhania pohľadávky voči poisťovateľovi titulom náhrady škody, čím súčasne došlo k minimalizácii nepriaznivých následkov do majetkovej sféry poškodeného, čo možno považovať i za primárny účel povinného zmluvného poistenia motorových vozidiel. Možno sa preto stotožniť so žalobcom, že postupom, v rámci ktorého sa účastníci zmluvy o postúpení pohľadávky dohodli, že poškodený a nájomca v jednej osobe svoj záväzok zaplatiť nájomné za náhradné vozidlo a žalobca ako prenajímateľ a postupník svoj záväzok zaplatiť odplatu za postúpenú pohľadávku vysporiadajú formou započítania, sa predišlo dvojitému plneniu s negatívnym dopadom na postavenie poškodeného, ktorý by musel najskôr zaplatiť žalobcovi nájomné a následne, po inkasovaní prostriedkov za postúpenie pohľadávky od žalobcu, mu
túto postúpiť. Hodno uviesť, že majetkový status poškodeného by ostal rovnaký i v prípade, že by pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky žalobcovi fyzicky uhradil fakturované nájomné a tento by pri rovnakej výške odplaty následne ním uhradené peňažné prostriedky vrátil poškodenému ako cenu za postúpenie žalovanej pohľadávky. Odvolací súd je však toho názoru, že nemožno trvať na takto predostretom spôsobe plnenia, a tým i zániku vzájomných pohľadávok, ako sa snažila odvolacou argumentáciou navodiť žalovaná; účastníci zmluvy o postúpení pohľadávky sa v rámci zmluvnej voľnosti mohli rozhodnúť a usporiadať si vzájomné nároky prevodom práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne sa dohodnúť i na úhrade faktúry za prenájom náhradného vozidla započítaním, nakoľko taký spôsob nebol vylúčený v zmysle § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluva o postúpení pohľadávky, vrátane dohody o započítaní vzájomných pohľadávok, tak v konečnom dôsledku predstavuje postúpenie pohľadávky z titulu náhrady škody, ako i úhradu faktúry za nájom náhradného vozidla a zároveň i odplaty za cesiu pohľadávky. Formálny prístup žalovanej, ktorý predostrela v odvolaní pritom nereflektuje na samotný účel a zmysel povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorým je prenesenie majetkových rizík v súvislosti so škodou spôsobenou prevádzkou motorového vozidla na poisťovateľa a čo najväčšie zmiernenie následkov pre poškodeného a uľahčenie uspokojenia jeho nárokov. 39. Podľa mienky odvolacieho súdu možno zmluvu o postúpení pohľadávok považovať za platný právny úkon. Nespochybnenou vôľou poškodeného a žalobcu bolo upraviť dotknuté vzájomné práva a povinnosti v rámci jedného kontraktu, čo nie je v rozpore s tým, že na ich usporiadanie si zvolili viacero relatívne samostatných právnych úkonov. Platná právna úprava pritom nevylučuje urovnať viaceré navzájom prepojené práva a povinnosti zmluvných strán, resp. subjektov ako jeden celok. V rámci zmluvy o postúpení pohľadávky tak mohlo dôjsť a došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávky so súčasným započítaním fakturovaného nájomného za užívanie náhradného motorového vozidla s odplatou za postúpenie pohľadávky. Na uvedenom základe preto nebolo potrebné, aby poškodený uhradil žalobcovi sumu za nájom náhradného motorového vozidla, ako nesprávne argumentovala žalovaná. Ako uviedol odvolací súd vyššie, započítanie predstavuje zákonom povolený legálny spôsob zániku záväzkov, v rámci ktorého reálnu úhradu finančnými prostriedkami nahrádza práve zápočet vzájomných pohľadávok; tento úkon pritom môže byť obsiahnutý i v jednej zmluve, ktorá upravuje i postúpenie pohľadávky, a to i za predpokladu, že k postúpeniu pohľadávky dochádza v ten istý okamih. Nemožno v tomto smere prisvedčiť ani tvrdeniu žalovanej, že popísaným spôsobom mali zmluvné strany snahu obchádzať zákon. Občiansky zákonník nevylučuje právne úkony, ktorými poškodený a žalobca uzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávky a súčasne sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok, ktoré síce nepredstavuje faktické platenie, i keď mu takú funkciu možno z hospodárskeho hľadiska priznať; preto takéto konanie účastníkov zmluvy o postúpení pohľadávok nevykazuje znaky rozporu, príp. obchádzania zákona. 40. Dôvodnosť odvolacej argumentácie žalovanej nemožno vyvodiť ani z ňou prezentovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 25Cdo 2744/2006. I keď rozhodnutia cudzích jurisdikčných orgánov nespadajú pod pojem ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít, s ktorou by sa mal súd v odôvodnení svojho rozhodnutia povinnosť vysporiadať, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že predmetné rozhodnutie vychádzalo zo situácie, že poškodená, ktorá si prenajala motorové vozidlo, ešte neuhradila nájomné, a teda na jej strane nedošlo k úbytku majetku, keďže svoj záväzok nesplnila. V skúmanej veci však práve v dôsledku úkonu započítania, obsiahnutého v zmluve o postúpení pohľadávky, došlo k vysporiadaniu vzájomných záväzkov, ktoré vznikli medzi poškodeným a žalobcom, a to záväzku poškodeného zaplatiť žalobcovi za prenájom náhradného motorového vozidla a záväzku žalobcu uhradiť poškodenému odplatu za postúpenie pohľadávky na náhradu škody voči žalovanej; započítaním vzájomných pohľadávok týchto subjektov tak fakticky došlo k ich úhrade a zániku. V tejto súvislosti neobstojí ani poukaz žalovanej na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Obdo/30/2022, v rámci ktorého sa posudzovala otázka odporovateľnosti kúpnej zmluvy; závery, ktoré vyslovil dovolací súd nemožno vyhodnocovať izolovane bez zohľadnenia predmetu konania a účelu právnej úpravy. 41. Možno teda uzavrieť, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá predstavuje platný právny úkon, ostal zachovaný nárok poškodeného na náhradu účelne vynaložených nákladov za prenájom vozidla, keď došlo len k zmene v osobe oprávnenej domáhať sa jeho uspokojenia voči žalovanej ako poisťovateľovi. Žiadnym logickým argumentačným výkladom nemožno dospieť k záveru prezentovanému žalovanou, že jediným oprávneným subjektom na uplatnenie škodového nároku v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) v spojení s § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. je poškodený, a teda,
že uvedené ustanovenia vylučujú možnosť postúpenia pohľadávky titulom nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. I taký nárok môže byť predmetom cesie, keďže ako uviedol odvolací súd vyššie, postúpenie žalovanej pohľadávky neodporuje zákonu, ani ho neobchádza, a táto pohľadávka nespadá do kategórie pohľadávok, ktoré by nemohli byť predmetom postúpenia v zmysle § 525 Občianskeho zákonníka. Na uvedenom základe preto žalobcovi svedčí oprávnenie domáhať sa nároku na náhradu škody spočívajúcej v nájomnom za náhradné vozidlo voči žalovanej. 42. Napokon, skutočnosť, že žalobca disponuje aktívnou vecnou legitimáciou v spore preukazujú i viaceré rozhodnutia odvolacích súdov, na ktoré poukázal i samotný žalobca, čím však nemienil vyjadriť, že jej danosť ustálila súdna prax, ako sa snažila v odvolaní mylne navodiť žalovaná. Žalobca len podporne zdôraznil, že to, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia v spore je v plnom súlade i so závermi, ktoré zaujali iné súdy v rámci odvolacieho konania. Napokon, opačný názor, na ktorom nepochybne spočívala i odvolacia obrana žalovanej, je v rozpore i s jej vlastným postupom pri šetrení a likvidácii poistnej udalosti, keďže žalobcovi sama čiastočne plnila postúpenú pohľadávku, a teda i ona ho vnímala ako osobu oprávnenú prijať poistné plnenie, i keď neskôr túto okolnosť, nedôvodne, spochybňovala. 43. Odvolací súd v ďalšom uvádza, že z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. je zrejmé, že z poistenia zodpovednosti sa poškodenému uhrádzajú uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Podľa ustálenej judikatúry treba za skutočnú škodu považovať i škodu spočívajúcu v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa v dôsledku jej poškodenia stala dočasne nepoužiteľnou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Skutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť hneď. Skutočnou škodou je tak aj nájomné za prenajaté náhradné motorové vozidlo, ktoré bol poškodený povinný uhradiť žalobcovi ako prenajímateľovi v dôsledku nemožnosti užívať svoje poškodené a opravované vozidlo, ktorá okolnosť, napokon, nebola v konaní sporná. Jej existenciu pritom nemohla spochybniť ani odvolacia argumentácia žalovanej, v rámci ktorej zdôrazňovala obsah pojmu skutočná škoda a jej preukázanie viazala na úkon skutočnej (reálnej) úhrady faktúry za prenájom náhradného vozidla zo strany poškodeného, snažiac sa zavádzajúco podsunúť, že žalobca (a súd prvej inštancie) za okamih vzniku škody určil už samotné vystavenie faktúry za prenájom motorového vozidla. K uvedenej argumentácii sa vyjadril odvolací súd vyššie, ozrejmujúc tak charakter, ako i obsah vzájomných pohľadávok a okamih vzniku škody v podobe nákladov na prenájom náhradného vozidla. Zotrváva na prezentovaných záveroch, že v dôsledku započítania vzájomných záväzkov došlo z hospodárskeho hľadiska de facto k úhrade faktúry za prenájom náhradného vozidla poškodeným; nebolo preto potrebné, aby poškodený aj fakticky zaplatil žalobcovi sumu za nájom náhradného motorového vozidla. 44. Podľa mienky odvolacieho súdu žalobca preukázal i príčinnú súvislosť medzi konaním škodcu (vinníka dopravnej nehody) a vzniknutou škodou, nakoľko práve škodová/poistná udalosť mala za následok vznik ujmy, o náhradu ktorej v konaní išlo. V jej dôsledku prišiel poškodený o možnosť využívať svoje motorové vozidlo a túto situáciu riešil práve zapožičaním náhradného motorového vozidla, za ktorého nájom bol za obdobie od 21.11.2022 do 28.11.2022 povinný uhradiť odplatu; vznikli mu tak náklady, ktoré by mu nevznikli, ak by mohol používať svoje vlastné poškodené motorové vozidlo. Pokiaľ žalovaná namietala rozsah týchto nákladov, považujúc za neúčelné tie, vynaložené za dobu od 26.11.2022 do 28.11.2022, s odôvodnením, že k oprave poškodeného motorového vozidla došlo už dňa 25.11.2022, v ktorý deň autoservis vystavil poškodenému faktúru za opravu, jej argumentácii nemožno priznať úspech. 45. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že poškodený má nárok na náhradné vozidlo za podmienky, že jeho zapožičanie je nevyhnutne potrebné a zároveň, že náklady na zapožičanie sú vynaložené nutne a účelne. Je nepochybné, že konajúci súd viazal potrebu prenájmu motorového vozidla, a tým i nutnosť a účelnosť nákladov s tým spojených, na dobu od prevzatia havarovaného vozidla do autoservisu až do vykonania jeho opravy a zaplatenia jej ceny, resp. do získania krycieho listu žalovanej. Vo svojej úvahe pritom zohľadnil nielen účel povinného zmluvného poistenia, ale i obchodnú prax autoservisov, v rámci ktorej tieto vydajú opravené motorové vozidlo až po realizácii opravy a úhrade jej ceny, resp. po obdržaní prísľubu poisťovne na refundáciu nákladov. Existujúcu obchodnú prax, ktorú žalobca v
konaní i preukázal, žalovaná nijakým spôsobom nespochybnila a nevyvrátila. Súd prvej inštancie potom logicky vyhodnotil v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou časový úsek prenájmu náhradného vozidla ukončený prevzatím opraveného motorového vozidla poškodeným, ktorý úkon bezprostredne nadväzoval na obdržanie informácie od žalovanej o výplate poistného plnenia autoservisu, s ktorým záverom sa stotožnil i odvolací súd. 46. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca v žalobe a v nadväzujúcich písomných vyjadreniach jasne zdôvodnil potrebu a účelnosť nákladov nájmu náhradného vozidla, a tým i jeho samotné trvanie od momentu prevzatia poškodeného motorového vozidla autoservisom až do vystavenia krycieho listu poisťovňou. Zdôraznil, že po celú dobu nájmu poškodený nemal k dispozícii iné motorové vozidlo, a preto nájom náhradného vozidla bol pre neho nevyhnutný; užívanie náhradného vozidla počas celej fakturovanej doby považoval za v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou zdôrazňujúc, že v tejto situácii sa ocitol poškodený nie vlastnou vinou, a teda nie z vlastného rozhodnutia bol vylúčený z používania vlastného motorového vozidla. Zároveň žalobca uviedol, že len samotným vystavením faktúry za opravu vozidla poškodenému nevznikla možnosť prevziať si svoje opravené vozidlo a vrátiť náhradné, keď táto vznikla až po doručení krycieho listu poisťovne. Až po vystavení a doručení krycieho listu žalovanej dňa 28.11.2022 tak žalobca poškodeného oboznámil s možnosťou prevzatia opraveného vozidla, k čomu tento napokon ešte v ten istý deň i pristúpil. Žalobca uvedený postup označil za štandardný, za tzv. bežnú obchodnú prax autoservisov pri oprave havarovaného vozidla v prípadoch náhrady nákladov za opravu z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla; svoje skutkové tvrdenia žalobca napokon podporil i listinnými dôkazmi. Žalobca tak nielen deklaroval príčinnú súvislosť medzi poistnou udalosťou a nákladmi vynaloženými na nájom náhradného motorového vozidla počas celej doby trvania nájmu, t. j. vrátane tých dní, ktorých dôvodnosť namietala žalovaná, ale túto i osvedčil. 47. Odvolací súd plne súhlasí s myšlienkovou úvahou a na ňu nadväzujúcimi závermi konajúceho súdu, ktorý za účelné obdobie nájmu náhradného vozidla považoval dobu od prevzatia poškodeného motorového vozidla servisom až do momentu oznámenia poisťovne o ukončení likvidácie škodovej udalosti so stanovením výšky poistného plnenia za opravu vozidla, resp. do jeho vydania poškodenému, keď je zrejmé, že túto dobu nájmu poškodený úmyselne, ani z nedbanlivosti nepredĺžil svojim konaním. Čakanie na krycí list poisťovne pritom spadalo do sledu udalostí spojených so škodovou udalosťou, a to i podľa početnej súdnej judikatúry (napr. rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3Cob/94/2023, sp. zn. 14Co/6/2025, sp. zn. 7Co/104/2024, Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 11Co/88/2023, sp. zn. 7Co/37/2022, a iné). Tá akceptovala obdobie nároku poškodeného na náhradu nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla dobou vykonávania opravy havarovaného motorového vozidla, ktorá je ukončená vtedy, keď má poškodený opäť možnosť užívať vlastné opravené motorové vozidlo. S prihliadnutím na účel prenájmu náhradného motorového vozidla, treba považovať nárok na refundáciu nákladov za jeho prenájom odôvodnený až do času, keď poškodený získal opäť možnosť užívať vlastné motorové vozidlo, čo bolo v danom prípade podmienené ukončením opravy a doručením krycieho listu poisťovne, k čomu došlo dňa 28.11.2022. Poškodený si evidentne prevzal opravené motorové vozidlo bezprostredne po výzve autoservisu, ktorý jeho opravu svojim konaním nijako nepredlžoval a oboznámil ho o možnosti vyzdvihnutia opraveného vozidla postupom súladným so žalobcom prezentovanou zaužívanou obchodnou praxou; medzi nájmom náhradného motorového vozidla v dňoch 21.11.2022 až do 28.11.2022 a vznikom poškodenia na motorovom vozidle poškodeného, ktoré bolo odstránené opravou, tak existovala príčinná súvislosť a k jej pretrhnutiu nedošlo. Žalovaná jej danosť v odvolaní síce spochybňovala, avšak z vykonaného dokazovania nevyplynulo a nebolo preukázané, že by sa poškodený akýmkoľvek spôsobom zapríčinil o predĺženie doby trvania nájmu náhradného vozidla; jej argumentácia nebola preto dôvodná. 48. Hodno uviesť, že k obdobným záverom dospel i Ústavný súd SR vo svojej rozhodovacej činnosti (rozhodnutia sp. zn. III. ÚS 602/2022, sp. zn. III. ÚS 476/2024). Len samotné oznámenie o ukončení šetrenia poistnej udalosti a o poskytnutí poistného plnenia, nezabezpečí vydanie opraveného motorového vozidla poškodenému, nakoľko, ako uviedol žalobca, toto je v bežnej praxi podmienené buď úhradou nákladov za opravu alebo doručením krycieho listu zo strany poisťovne, ako „prísľubu“, že opravu motorového vozidla zaplatí; pritom ani okolnosť, že ide o zmluvný autoservis neznamená automatickú garanciu preplatenia nákladov opravy v plnej výške. Zásadným kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla, ako jednej z podmienok dôvodnosti žalovaného nároku, je vybavenie poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu
poškodeného vozidla, a to podľa § 11 ods. 6 a ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. skončením šetrenia, oznámením výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej dobe. 49. Pokiaľ žalovaná osobitne namietala i existenciu relevantného právneho vzťahu, na základe ktorého by autoservis bol oprávnený nevydať opravené vozidlo až do vystavenia krycieho listu, odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca uviedol skutkové tvrdenia ohľadne tzv. bežnej obchodnej praxe autoservisov a podporil ich i listinnými dôkazmi; na tieto skutkové tvrdenia žalovaná nijako nereflektovala a nespochybnila, preto z nich i konajúci súd vychádzal (body 13., 17. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Žalobca teda dostatočne preukázal ním tvrdenú bežnú obchodnú prax autoservisov, spočívajúcu v tom, že zmluvný partner poisťovne informuje o vykonaní opravy a vyzýva poškodeného na prevzatie vozidla až po doručení krycieho listu poisťovne; žalovaná pritom evidentne mala o tejto obchodnej praxi vedomosť. Hodno uviesť, že k tejto otázke zaujal stanovisko i Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 322/2025, v obdobnej veci (vo vzťahu k veci Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 42Cob/131/2023, na ktorú žalovaná v odvolaní poukazovala - pozn. odvolacieho súdu). V označenom rozhodnutí uviedol, že dochádza k stretu záujmov poisťovní zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na strane jednej a podnikania, ktoré je založené na prenájme vozidiel poškodeným osobám, na strane druhej. V centre týchto podnikateľských záujmov je však poškodený, ktorý nemôže užívať poškodené vozidlo a ktorý je poisťovňami usmerňovaný k opravám vozidiel v ich zmluvných servisoch. V tomto systéme je z pohľadu právnej istoty ako ústavnej hodnoty všetkých zúčastnených neudržateľné, aby boli vo vzťahu k povinnosti preukázania účelnosti trvania nájmu formulované rozdielne dôkazné štandardy; osobitne v situácii, keď proces opravy a vydania poškodeného vozidla ako osobitného splnenia povinnosti poisťovne podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. je určovaný bežnou obchodnou praxou poisťovní a servisov, t. j. zmluvných partnerov poisťovní, no nie bežnou obchodnou praxou poškodených a prenajímateľov náhradných vozidiel. 50. Pokiaľ žalovaná v odvolaní osobitne poukázala a predložila výtlačok z webovej stránky www.pomocmotoristom.sk, ktorý mal preukazovať ponuku žalobcu bezplatne zapožičať náhradné vozidlo po dobu opravy poškodeného vozidla, odvolací súd sa touto námietkou a listinným dôkazom nezaoberal; žalovaná ich predložila až v odvolaní, a preto ide o neprípustné novoty, na ktoré odvolací súd bez splnenia predpokladov v zmysle § 366 C.s.p. nemohol prihliadať. 51. S poukazom na vyššie uvedené možno zhrnúť, že za dôvodný treba považovať nárok žalobcu na refundáciu nákladov v súvislosti s prenájmom náhradného motorového vozidla až do času, keď mal poškodený možnosť opätovne užívať vlastné opravené motorové vozidlo, čo bolo v danom prípade podmienené ukončením opravy a doručením krycieho listu poisťovne dňa 28.11.2022. Súd prvej inštancie preto po správnom zistení skutkového stavu, na ktorý aplikoval zodpovedajúce ustanovenia právnych predpisov a tieto interpretoval v súlade s ich účelom, ako i s ustálenou súdnou praxou, preto rozhodol správne, pokiaľ žalobe žalobcu vyhovel. Na uvedenom základe preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 52. Pre úplnosť odvolací súd udáva, že pokiaľ žalovaná v odvolaní osobitne poukazovala na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn,. 8Co/46/2024, a Krajského súdu v Bratislave, sp. zn 4Cob/101/2015, v ktorých mali súdy zaujať k riešeniu obdobného sporu odlišný právny názor, týmito rozhodnutiami súdov inštančne rovnakého stupňa nebol nijako viazaný. Naviac, predmetom posúdenia Krajského súdu v Bratislave v označenom rozhodnutí bol právny vzťah založený poukážkou v zmysle § 535 Občianskeho zákonníka a náhradné vozidlo bolo poškodenému poskytnuté na základe zmluvy o poskytnutí náhradného vozidla bezplatne, z dôvodu ktorého odvolací súd vyhodnotil, že poškodenému ani nemohla vzniknúť škoda. 53. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a plne úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanej, ktorá úspech nemala, plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 54. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).