{"guid": "d8439333-af92-49f7-8c7e-6ca1a735e44d:476f04df-7565-4f6f-9d66-60bbe1157257", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:6123370089.1", "spisova_znacka": "3Co/94/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/94/2025 z 29. 1. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. januára 2026, sp. zn. 3Co/94/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:6123370089.1", "identifikacne_cislo": "6123370089", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Patricia Skotnická", "sudca_id": 1461, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-patricia-skotnicka-1461", "datum_vydania": "2026-01-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu", "Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/381", "nazov": "zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-4", "nazov": "§ 4 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-15", "nazov": "§ 15 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-15", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-15.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 15 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-15.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-442", "nazov": "§ 442 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-442", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-442"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/381#paragraf-4", "/SK/ZZ/2001/381#paragraf-15", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-442"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/476f04df-7565-4f6f-9d66-60bbe1157257", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6123370089.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6123370089.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6123370089.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3Co/94/2025\n6123370089\n29. 01. 2026\nMgr. Patricia Skotnická\nECLI:SK:KSBA:2026:6123370089.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patricie Skotnickej a sudcov\nJUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcu: Náhradné vozidlo s.r.o., IČO:\n50 496 166, Tolstého 20, Žilina, zastúpeného ADVOKÁTI Müller § Dikoš s.r.o., IČO: 36 864 455,\nTolstého 20, Žilina, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, IČO: 00\n585 441, Štefanovičova 4, Bratislava, o zaplatenie 276 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej\nproti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 01.07.2024, č. k. 46C/37/2023-73, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi priznáva proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 276\neur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 276 eur od 03.01.2023 do zaplatenia, v\nlehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu\ntrov konania v plnom rozsahu (výrok II.).\n2. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 27.07.2023 domáhal\nvoči žalovanej zaplatenia sumy 276 eur spolu s úrokom z omeškania titulom náhrady škody, resp.\nnároku na doplatenie poistného plnenia. Dôvodil, že dňa 04.11.2022 došlo v meste S. k dopravnej\nnehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle držiteľa Y. Z.; k vzniku škody došlo\nprevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej. Poškodený si za účelom\nopravy nechal motorové vozidlo odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie\nzmluvy o nájme dopravného prostriedku zo dňa 21.11.2022 (ďalej len „zmluva o nájme“), na základe\nktorej mu žalobca prenajal náhradné motorové vozidlo; nájom trval od 21.11.2022 do 28.11.2022,\npočas ktorého obdobia poškodený nemohol s poškodeným motorovým vozidlom disponovať; nájom\nnáhradného vozidla bol preto pre neho nevyhnutný. Poškodené motorové vozidlo zotrvalo v autoservise\naž do ukončenia opravy a doručenia krycieho listu poisťovňou. Po ukončení nájmu vystavil žalobca\npoškodenému faktúru na sumu 766,03 eura s DPH, splatnú dňa 13.12.2022, za osem dní užívania\nnáhradného vozidla. Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanej titulom\nnároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu. Súčasne\nsa s ním dohodol na započítaní pohľadávky na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s\npohľadávkou žalobcu vyplývajúcou z faktúry za prenájom náhradného vozidla, čím žalobcovi vznikla\npohľadávka voči žalovanej v sume 766,03 eura s DPH. Žalovaná, ktorej žalobca oznámil postúpenie\npohľadávky, mu poskytla dňa 21.12.2022 poistné plnenie v sume 490,03 eura, keď jeho výplatu v\ncelej sume nedôvodne, na základe svojvoľných výpočtov krátila, a tak mu nevyplatila poistné plnenie\nv rozsahu zodpovedajúcom účelne vynaloženým nákladom na nájom náhradného vozidla; suma\n\nuplatňovaná v konaní predstavovala rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla vyplývajúcimi\nz faktúry a žalovanou poskytnutým poistným plnením. Žalobca bol toho názoru, že v zmysle § 11\nods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú\nprevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z. z.“) sa žalovaná dostala do omeškania\ns poskytnutím poistného plnenia v celosti, keď s ohľadom na ukončenie šetrenia poistnej udalosti dňa\n16.12.2022, bola povinná toto vyplatiť najneskôr do 02.01.2023. Na uvedenom základe žalobca žiadal\npopri istine i zaplatenie špecifikovaného úroku z omeškania.\n3. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, keď v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská\nBystrica zo dňa 09.08.2023, sp. zn. 26Up/1273/2023, uviedla, že vyplatila poistné plnenie v sume\n490,03 eura za dobu zapožičania náhradného vozidla v rozsahu piatich dní, t. j. od začiatku prenájmu\nnáhradného motorového vozidla dňa 21.11.2022 do 25.11.2022. Podľa jej mienky oprava poškodeného\nvozidla bola ukončená už dňa 25.11.2022, kedy autoservis vystavil faktúru č. XXXXXXXXXX a už v tento\ndeň mal jeho držiteľ možnosť si opravené vozidlo vyzdvihnúť, no napriek tomu náhradné vozidlo užíval\naž do dňa 28.11.2022. Za účelné a nevyhnutné náklady na prenájom náhradného vozidla nemožno\npodľa nej považovať náklady vzniknuté mimo opravy poškodeného motorového vozidla, pretože tieto\nuž nie sú v príčinnej súvislosti s poškodením vozidla. V momente zavŕšenia opravy poškodeného\nmotorového vozidla je toto prevádzkyschopné a na strane poškodeného neexistuje odôvodnená potreba\nnájmu náhradného motorového vozidla. Žalovaná bola preto toho názoru, že prenájom náhradného\nmotorového vozidla bol účelný, nevyhnutný a odôvodnený len v období od 21.11.2022 do 25.11.2022.\nNaviac, poškodený si mal v súlade s prevenčnou povinnosťou zakotvenou v § 415 zákona č. 40/1964\nZb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) počínať tak, aby svojím konaním neoprávnene\nnezasahoval do majetkových práv žalovanej tým, že si vyzdvihol poškodené vozidlo až s určitým\nčasovým odstupom potom, čo sa toto vozidlo po vykonanej oprave stalo objektívne prevádzkyschopné.\nNapokon žalovaná namietala i opodstatnenosť nároku na úroky z omeškania z dôvodu neoprávnenosti\nsamotného základu nároku žalobcu, poukazujúc na právny názor Krajského súdu v Bratislave vyslovený\nv rozsudku vo veci, sp. zn. 4Cob/117/2021.\n4. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie, ustálil skutkový stav a na jeho základe vec právne\nposúdil podľa § 415, § 524 ods. 1, ods. 2, § 526 ods. 1, § 788 ods. 1, § 797 ods. 1 až ods. 4, § 822, §\n823 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1, ods. 2, písm. b), § 11 ods. 6 písm. b), ods. 7, ods. 8, § 15 ods. 1\nzákona č. 381/2001 Z. z., vyhodnotiac žalobu o zaplatenie sumy 276 eur s príslušenstvom za dôvodnú.\n5. Konajúci súd ozrejmil, že žalobca si v konaní uplatňoval pohľadávku titulom náhrady nákladov\nvynaložených na prenájom náhradného vozidla, za ktorých náhradu zodpovedá poistenec žalovanej ako\nvinník dopravnej nehody (poistnej udalosti); v súvislosti s ňou bol poškodený nútený si namiesto svojho\nopravovaného vozidla prenajať náhradné vozidlo. Spornosť žalobcovho nároku nastala v preukázaní\núčelnosti a nutnosti vynaloženia nákladov za celú fakturovanú dobu nájmu náhradného vozidla v trvaní\nôsmich dní (od 21.11.2022 do 28.11.2022), v prevenčnej povinnosti poškodeného predchádzať škodám\nna majetkových právach žalovanej tým, že má uhrádzať i náklady na prenájom náhradného vozidla\nza čas, kedy poškodené vozidlo už bolo prevádzkyschopné, v existencii príčinnej súvislosti medzi\nkonaním škodcu a vznikom škody v podobe nákladov na prenájom náhradného vozidla po zavŕšení\nopravy poškodeného vozidla a napokon ostal sporný i právny základ nároku na príslušenstvo uplatnenej\npohľadávky. Nespornou skutočnosťou bolo, že poškodený počas celej doby nájmu náhradného vozidla\nnemal k dispozícii iné motorové vozidlo.\n6. Súd prvej inštancie považoval žalobcu za aktívne vecne legitimovaného v konaní, nakoľko zmluvou o\npostúpení pohľadávky zo dňa 29.11.2022 preukázal, že poškodený ako pôvodný veriteľ voči poisťovni\npostúpil na žalobcu svoje právo na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla v sume 766,03\neura, vynaložených z titulu škody na motorovom vozidle, pričom s postúpenou pohľadávku prešlo na\nžalobcu i jej príslušenstvo; poškodený ako postupca bez zbytočného odkladu písomne oznámil žalovanej\npostúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho vznikla žalovanej povinnosť poskytnúť poistné plnenie priamo\nv prospech žalobcu.\n7. Súd prvej inštancie vo vzťahu k účelnosti a primeranosti nákladov na nájom náhradného vozidla\nozrejmil, že ich hodnotenie determinuje dĺžka obdobia, počas ktorého poškodený nemôže užívať svoje\nmotorové vozidlo z dôvodu vykonávanej opravy. Žalovaná síce správne poukázala na skutočnosť, že\npoškodené motorové vozidlo bolo fakticky opravené už dňa 25.11.2022, kedy autoservis MOTOR -\n\nCAR Košice s.r.o. vystavil faktúru za jeho opravu, a teda okamih vystavenia faktúry korešpondoval\ns dňom ukončenia prác súvisiacich s opravou poškodeného motorového vozidla, avšak konajúci\nsúd sa nestotožnil so skutkovým záverom žalovanej, že v tento deň (25.11.2022) mal poškodený aj\nmožnosť si opravené vozidlo z autoservisu vyzdvihnúť. Reálna doba, po ktorú je poškodený v dôsledku\nzavinenia poistenca žalovanej vylúčený z užívania svojho motorového vozidla, totiž nemusí trvať iba do\nmomentu vystavenia faktúry za opravu vozidla, keď určujúcim je moment pripísania peňažného plnenia\nna účet autoopravovne, resp. poskytnutie poistného plnenia poisťovňou alebo doručenie krycieho\nlistu - oznámenia o poistnom plnení zo strany poisťovne; až po prijatí peňažného plnenia titulom\nvyúčtovanej ceny nákladov súvisiacich s opravou vozidla alebo po prijatí krycieho listu autoservis\ninformuje poškodeného o možnosti prevziať si opravené vozidlo tak, ako vyplynulo z obchodnej praxe,\nktorú žalobca preukázal formou písomných potvrdení viacerých autorizovaných servisov.\n8. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaná vystavila oznámenie o poistnom plnení na sumu\n1.866,37 eura, v ktorom informovala o ukončení šetrenia poistnej udalosti dňa 28.11.2022; až v tomto\nčasovom horizonte autoservis nadobudol istotu refundovania nákladov opravy poškodeného vozidla\na mohol informovať poškodeného o možnosti prevziať si opravené motorové vozidlo. Na uvedenom\nzáklade, pokiaľ poškodený vrátil žalobcovi dňa 28.11.2022 prenajaté vozidlo, učinil tak v bezprostrednej\nnadväznosti na vznik možnosti prevziať si svoj opravený automobil; za účelnú a primeranú dobu\nnájmu náhradného vozidla potom treba považovať dobu až do 28.11.2022, nakoľko odrážala dĺžku\ncelého procesu opravy poškodeného motorového vozidla, ktorú poškodený nemohol ovplyvniť. Na\nuvedenom základe preto podľa konajúceho súdu neobstála argumentácia žalovanej, ktorá za primeranú\npovažovala dobu nájmu náhradného vozidla počnúc od 21.11.2022 do 25.11.2022; táto nereflektovala\nani opísanú bežnú obchodnú prax autoservisov pri oprave vozidiel v prípadoch krytých povinným\nzmluvným poistením. Zároveň, žalovaná nepreukázala, že práve po vystavení faktúry za opravu vozidla\ndňa 25.11.2022 sa poškodený dozvedel o ukončení opravárenských prác, čím by mu vznikla subjektívna\nmožnosť si opravené vozidlo prevziať. Za logický a z povahy veci vyplývajúci vyhodnotil konajúci súd\npostup autoservisu spočívajúci v upovedomení poškodeného o možnosti vyzdvihnúť si opravené vozidlo\naž po oznámení o poskytnutí poistného plnenia zo strany poisťovne, k čomu došlo dňa 28.11.2022.\nŠtandardne (autorizovaný) autoservis totiž neinformuje poškodeného o vystavení faktúry za opravu jeho\nvozidla, keď túto zasiela priamo poisťovni; poškodeného autoservis oboznamuje iba o možnosti prevziať\nsi opravené vozidlo na základe poisťovňou doručeného krycieho listu, resp. vyplatenia poistného plnenia.\nSúd prvej inštancie potom nemohol prijať záver žalovanej, že poškodený, vedomý si vykonanej opravy\njeho vozidla, úmyselne posúval čas jeho prevzatia a tak neúčelne predlžoval nielen nájomný vzťah,\nale zvyšoval i náklady za prenájom náhradného vozidla a v tomto smere nemohol aplikovať inštitút\npredchádzania hroziacim škodám; poškodený totiž žiadnym svojím konaním nespôsobil škodu na\nmajetkových právach žalovanej (poisťovne) v časti uplatneného nároku na náhradu škody za obdobie\nnájmu náhradného vozidla od 26.11.2022 do 28.11.2022. Poškodený využíval zapožičané náhradné\nvozidlo v dobrej viere, že jeho vozidlo podstupuje proces opravy, a to bez toho, aby mal vedomosť, že\nautoservis fakticky ukončil práce súvisiace s opravou vozidla dňa 25.11.2022, a preto nijako nezanedbal\nsvoju generálnu prevenčnú povinnosť. So zreteľom na uvedené konajúci súd uzavrel, že za účelné\na nevyhnutné náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla treba považovať nielen náklady\nvynaložené do okamihu vystavenia faktúry za opravu vozidla, ale je potrebné chápať opravu v širšom\nslova zmysle a zohľadniť, že k reálnemu vráteniu opraveného vozidla nedôjde bez poskytnutia odplaty\nza vykonané opravárenské práce; i z tohto dôvodu autoservis nevydá opravené vozidlo poškodenému\nskôr, než disponuje krycím listom poisťovne ako zábezpekou zaplatenia fakturovanej ceny opravy. V\ntomto smere pritom vyznievalo iracionálne tvrdenie žalovanej, že autoservis by mal vykonať opatrenia k\ntomu, aby si poškodený mohol vyzdvihnúť svoje poškodené vozidlo v deň zavŕšenia jeho opravy; vydanie\nopraveného vozidla poškodenému je závislé od šetrenia poistnej udalosti poisťovňou (žalovanou) a\nnásledného vydania krycieho listu. Poškodený pritom získava reálnu možnosť užívať svoje motorové\nvozidlo až okamihom oboznámenia sa s možnosťou prevziať si opravené vozidlo z opravovne, ku\nktorému pristupuje autoservis bezodkladne po doručení krycieho listu poisťovňou, resp. po nadobudnutí\nvedomosti o skončení šetrenia poistnej udalosti a oznámení o poistnom plnení. Dĺžka prenájmu\nnáhradného vozidla je potom v priamej úmere s promptnosťou šetrenia poistnej udalosti a s vydaním\nkrycieho listu zo strany žalovanej.\n9. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s argumentáciou žalovanej ohľadne pretrhnutia príčinnej\nsúvislosti medzi konaním vinníka dopravnej nehody a vznikom škody v podobe nákladov na prenájom\nnáhradného vozidla, ku ktorej malo dôjsť momentom prevádzkyschopnosti poškodeného motorového\n\nvozidla. Podotkol pritom, že príčinná súvislosť medzi konaním škodcu a vznikom škody buď existuje\nalebo neexistuje, pričom jestvujúci kauzálny nexus nemožno pretrhnúť a už vôbec nemožno jeho\nprerušenie viazať na skutkovú okolnosť, ktorá nepreukazuje vznik škody, ale má spochybniť jej rozsah.\nPokiaľ škodca svojím konaním spôsobil majetkovú ujmu na veci (automobile) poškodeného a v priamej\npríčinnej súvislosti s touto udalosťou si poškodený bol nútený odplatne zapožičať náhradné vozidlo,\nvznikol vzťah príčiny (protiprávne konanie škodcu) a následku (škoda v podobe nákladov na prenájom\nnáhradného vozidla). Na uvedené nemala vplyv spornosť rozsahu spôsobenej škody za obdobie od\n21.11.2022 do 28.11.2022 verzus od 21.11.2022 do 25.11.2022. Na uvedenom základe žalovaná\npostupovala nesprávne, keď žalobcovi nepriznala náhradu nákladov na zapožičanie náhradného vozidla\nza dobu od 26.11.2022 do 28.11.2022, t. j. v trvaní troch dní. Naviac, v oznámení o poistnom plnení\nani nevysvetlila dôvody svojho postupu. Majúc za to, že žalobca preukázal účelnú a primeranú dobu\nnájmu, počas ktorej poškodený nevyhnutne užíval náhradné vozidlo, dospel súd prvej inštancie k záveru\no oprávnenosti jeho nároku, a preto žalobe v časti uplatnenej pohľadávky (istiny) v sume 276 eur ako\nvecne dôvodnej vyhovel.\n10. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení\ns § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho\nzákonníka i uplatnený úrok z omeškania vo výške 7,50 % ročne z priznanej sumy počnúc od 03.01.2023\ndo zaplatenia. Mal za to, že žalovaná ako poisťovateľ ukončila šetrenie poistnej udalosti za účelom\nzistenia rozsahu poistného plnenia dňa 16.12.2022, a preto jej od nasledujúceho dňa začala podľa §\n11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. plynúť zákonná 15-dňová lehota na poskytnutie poistného plnenia.\nKeďže táto lehota uplynula dňa 31.12.2022, žalovaná sa dostala nasledujúci deň (02.01.2023) do\nomeškania s plnením v neposkytnutej sume 276 eur a od uvedeného dátumu žalobcovi vznikol i nárok\nna zákonné úroky z omeškania. Prihliadajúc na skutočnosť, že žalobca si uplatnil úroky z omeškania\naž odo dňa 03.01.2023, súc viazaný žalobným návrhom (§ 216 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.\nz. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)) konajúci súd mu priznal nárok na sankčné úroky až od\nním požadovaného dátumu do zaplatenia.\n11. Konajúci súd v tejto súvislosti podotkol, že bol prekonaný právny názor najvyšších súdnych autorít,\npodľa ktorého moment omeškania s plnením poistného plnenia, resp. skončenia šetrenia poistnej\nudalosti by sa mal viazať až na dátum právoplatnosti súdneho rozhodnutia o určení rozsahu poistného\nplnenia. Uvedená teória totiž ignoruje dikciu ustanovenia § 517 ods. 1, ods. 2 v spojení s § 797 ods.\n3 Občianskeho zákonníka a v praxi spôsobila nezmyselný právny stav, že žalobca na základe súdom\nprávoplatne priznanej pohľadávky, ktorú mu žalovaná ako poisťovňa od uplatnenia nároku na náhradu\nškody až do skončenia súdneho konania bez právneho dôvodu odmietla vyplatiť, by musel iniciovať\nnové súdne konanie, domáhajúc sa výlučne nároku na príslušenstvo už judikovanej pohľadávky. Právo\nžalobcu na príslušenstvo pohľadávky v podobe úrokov z omeškania je v danom prípade právne\nposilnené aj z dôvodu, že žalovaná si nesplnila povinnosť podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.\nz., keďže poškodenému neposkytla písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré vyhodnotila časť nákladov\nna nájom náhradného vozidla za neprimerané. Konajúci súd preto považoval za nutné aplikovať § 11\nods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z., v zmysle ktorého nesplnenie povinnosti žalovanej písomne vysvetliť\npoškodenému dôvody zníženia (odmietnutia časti) poistného plnenia má za následok vznik jej povinnosti\nzaplatiť poškodenému úroky z omeškania.\n12. Pokiaľ žalovaná v rámci procesnej obrany o neopodstatnenosti úrokov z omeškania argumentovala\nrozhodnutím Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4Cob/117/2021, súd prvej inštancie uviedol, že v ňom\nvyslovené závery paradoxne svedčili v jej neprospech. Odvolací súd totiž dospel k záveru, že žalovaná\nako poisťovňa nesprávne posúdila nárok žalobcu na poistné plnenie v celom rozsahu, v dôsledku čoho\nnásledne nároku žalobcu uplatnenému v konaní vyhovel; i podľa tohto rozhodnutia musela žalovaná\nznášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti, vrátane stavu, kedy sa v dôsledku krátenia\npoistného plnenia dostala do omeškania; žalobcovi potom prináleží právo na súdom priznané zákonné\núroky z omeškania.\n13. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa § 255 ods. 1 v spojení s\n§\n262 ods. 1 C.s.p., na základe zásady pomeru úspechu sporových strán tak, že procesne úspešnému\nžalobcovi priznal voči neúspešnej žalovanej nárok na ich náhradu v plnom rozsahu.\nO výške\nnáhrady trov konania rozhodne v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie\nkončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n\n14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná\nz dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C.s.p. Žalovaná ozrejmila, že v sporoch o\nnáhradu škody musí byt' vznik skutočnej škody ako prvotný a základný predpoklad vzniku akejkoľvek\nzodpovednosti naplnený najneskôr v čase, kedy súd o tomto nároku rozhoduje; opačná situácia musí\nviesť k zamietnutiu žaloby. Žalovaná sa pritom z celého odôvodnenia napadnutého rozsudku žiadnym\nspôsobom nedozvedela, na základe akého listinného dôkazu mal konajúci súd za preukázané, že\npoškodenému v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vznikla akákoľvek skutočná škoda. Súd\nprvej inštancie vec nesprávne právne posúdil v otázke nevyhnutnosti a dôvodnosti prenájmu motorového\nvozidla i po zavŕšení opravy poškodeného vozidla. Podľa žalovanej je prenájom náhradného vozidla\núčelný len do vykonania opravy poškodeného vozidla, a preto sa motorové vozidlo poškodeného\nnachádzalo v autoservise po dátume 25.11.2022 bez akéhokoľvek právneho dôvodu a tento ho\nneoprávnene zadržiaval. Odovzdaním poškodeného vozidla do autoservisu sa medzi autoservisom a\npoškodeným zakladá osobitný druh zmluvy o dielo v podobe zmluvy o oprave veci podľa § 652 a nasl.\nObčianskeho zákonníka, pričom v zmysle § 656 ods. 1 citovaného zákonníka si objednávateľ má vec\nvyzdvihnúť najneskôr do jedného mesiaca od uplynutia času, kedy sa oprava alebo úprava mala vykonať,\na ak bola vykonaná neskôr, tak do jedného mesiaca od upovedomenia o jej vykonaní. Keďže pri oprave\npoškodeného vozidla nemožno vopred presne určiť jej dobu, možno predpokladať, že bude platiť druhá\nčasť prvej vety § 656 ods. 1 Občianskeho zákonníka; v takom prípade zhotoviteľ (autoservis) upovedomí\npoškodeného (objednávateľa) o vykonaní opravy, čím poškodený získa vedomosť a následne si môže\nvozidlo vyzdvihnúť; týmto okamihom zaniká aj potreba prenájmu náhradného vozidla. Na uvedenom\nzáklade je preto autoservis ako zhotoviteľ povinný upovedomiť poškodeného ako objednávateľa o tom,\nže oprava jeho poškodeného vozidla bola zavŕšená a poškodený si môže opravené vozidlo vyzdvihnúť.\nJe potom nemysliteľné, aby ako poisťovňa znášala náklady za prenájom náhradného vozidla, ktoré\nvzniknú v dôsledku nesplnenia, resp. porušenia zákonnej povinnosti autoservisu; opačný prístup potom\nvytvára potenciálny priestor pre svojvoľné zadržiavanie vozidla v opravovni po dokončení jeho opravy,\nčo má za následok i celkové predĺženie doby prenájmu náhradného vozidla až do ukončenia likvidácie\npoistnej udalosti poisťovňou. Na uvedenom základe potom žalovaná označila za svojvoľné a ničím\nnepodložené závery konajúceho súdu v bode 19. odôvodnenia, podľa ktorých autoservis informuje\npoškodeného o možnosti prevziať si opravené vozidlo až na základe poisťovňou doručeného krycieho\nlistu, resp. vyplatenia poistného plnenia a teóriu tzv. krycieho listu za žalobcovu fabuláciu, ktorá nemá\noporu v platnej právnej úprave. Žalovaná sa nestotožnila ani s tvrdením konajúceho súdu, že opravu\nvozidla treba chápať v širšom slova zmysle, t. j. že proces opravy pretrváva až do vydania krycieho listu\npoisťovňou. Medzi autoservisom a ňou v zásade neexistuje relevantný právny vzťah, na základe ktorého\nby opravovňa bola oprávnená nevydať poškodenému opravené vozidlo až do vystavenia krycieho listu.\nAni prípadné zmluvné dojednanie s takým obsahom by podľa platnej právnej úpravy nemohlo byť\ndojednané bez účasti poškodeného ako vlastníka daného vozidla, keď by išlo o ustanovenie zakladajúce\nzáväzky v neprospech poškodeného ako tretej strany. Na uvedenom základe potom dospel konajúci súd\nna základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.\n15. Rovnaké pochybenie pritom žalovaná vzhliadla i vo vzťahu k posúdeniu aktívnej vecnej legitimácie\nžalobcu, pri ktorom konajúci súd ani riadne nezdôvodnil svoj myšlienkový postup; v tejto časti preto\noznačila odôvodnenie napadnutého rozsudku za nepreskúmateľné. Podľa žalovanej predstavovala\nzmluva o postúpení pohľadávky neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko\nobchádzala ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b) a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. v spojení s § 442\nods. 1 Občianskeho zákonníka. Zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou\nmotorového vozidla je z hľadiska jeho podstaty poistením zodpovednosti za škody, ktorého všeobecná\núprava je obsiahnutá v § 822 a nasl. Občianskeho zákonníka. Spočíva v tom, že poisťovňa plní\npoškodenému z titulu existencie jej záväzku z poistnej zmluvy uzatvorenej so škodcom, pričom v zmysle\n§ 823 Občianskeho zákonníka poškodený nemá voči poisťovateľovi priamo nárok na náhradu škody,\nak osobitné predpisy neustanovujú inak. Za taký predpis možno považovať zákon č. 381/2001 Z. z.,\nktorý za pomoci § 4 ods. 2 písm. b) a § 15 ods. 1 umožňuje poškodenému uplatniť priamy nárok na\nnáhradu škody voči poisťovateľovi. Na to, aby poškodenému v súvislosti s prenájmom náhradného\nvozidla vznikol nárok na náhradu škody voči poisťovni je potrebné, aby preukázal vznik reálnej ujmy v\njeho majetkovej sfére v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. Vychádzajúc z uvedeného žalovaná\ndovodila, že až v prípade, keď by poškodený u nej uplatnil a preukázal nárok na náhradu škody, vzniklo\nby mu oprávnenie domáhať sa náhrady škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, ktorý by\nmohol i platne postúpiť zmluvou o postúpení pohľadávky na iný subjekt. Poškodený musel teda v prvom\n\nrade reálne vynaložiť peňažné prostriedky v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, t. j muselo u\nneho nastať zmenšenie majetkového stavu. Ak však dlžník nezaplatil dlžnú čiastku svojmu veriteľovi,\nnemôže úspešne uplatniť nárok na jej náhradu z titulu zodpovednosti tretej osoby za škodu, pretože mu\nškoda zatiaľ nevznikla; existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ani súdne rozhodnutie o povinnosti\ndlžníka zaplatiť dlh nie je totiž skutočnou škodou, ani ušlým ziskom. Najvyšší súd ČR pritom v rozhodnutí\nsp. zn. 25Cdo 2744/2006 uviedol, že len samotná suma, ktorú poškodený dlhuje svojmu veriteľovi z\ntitulu nájmu náhradného vozidla, nie je ujmou, ktorá by už nastala v jeho majetkovej sfére. Povinnosť\npoškodeného ako dlžníka zaplatiť dlh svojmu veriteľovi vznikla z jeho záväzku zo zmluvy o nájme\nnáhradného vozidla a pokiaľ nebola splnená, majetkový stav poškodeného sa o túto hodnotu neznížil.\nPoškodenému môže v súlade so zásadou náhrady skutočnej škody taká škoda vzniknúť len v prípade,\npokiaľ ako nájomca riadne uhradí prenajímateľovi faktúru za prenájom náhradného vozidla, a teda jeho\nzáväzok zanikne riadnym splnením (solúciou) podľa § 559 Občianskeho zákonníka; až vtedy môže byť\nrealizovaný hospodársky účel zmluvy o nájme náhradného vozidla.\n16. Žalovaná ďalej uviedla, že v prípade škody na motorovom vozidle táto v zásade poškodenému\nvzniká už v okamihu poškodenia, či zničenia motorového vozidla, pričom výšku skutočnej škody\npredstavujú majetkové hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého\nstavu. Poškodenému vzniká voči poisťovateľovi v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) a § 15 ods. 1 zákona č.\n381/2001 Z. z. v spojení s § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka nárok na náhradu škody spočívajúcej\nv poškodení motorového vozidla už po tom, čo si u poisťovateľa uplatní nárok na náhradu škody v\nsúvislosti s poškodením jeho motorového vozidla a poisťovateľ prostredníctvom spolupracujúcej externej\nspoločnosti zdokumentuje rozsah poškodení. Podľa žalovanej však odlišná situácia nastáva v prípade\nprenájmu náhradného vozidla. Poškodený má voči prenajímateľovi dlh v dôsledku prenájmu náhradného\nvozidla, a preto mu vzniká škoda až okamihom úhrady dlžnej sumy prenajímateľovi; dokiaľ poškodený\ndlžnú sumu prenajímateľovi neuhradí, žiadna škoda mu nevznikne. Až po úhrade dlžnej sumy a\npreukázaní vynaloženia nákladov si môže poškodený uplatniť nárok na náhradu škody u poisťovateľa, a\ntento nárok môže aj platne postúpiť na iný subjekt. V danom prípade si poškodený u nej ako poisťovateľa\nnikdy neuplatnil nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla a túto škodu ani\nnikdy nepreukázal úhradou faktúry za prenájom, keď namiesto toho uzavrel dňa 29.11.2022 so žalobcom\nzmluvu o postúpení pohľadávky a dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok; žalobca jej následne\ndňa 06.12.2022 doručil dokumentáciu, na základe ktorej požadoval úhradu nájomného v celkovej sume\n776,03 eura s DPH. Podľa žalovanej neboli splnené zákonné podmienky na vznik nároku na náhradu\nškody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, a preto sa žalobca na základe zmluvy o postúpení\npohľadávky a dohody o započítaní vzájomných pohľadávok usiloval v konaní získať' plnenie, na ktoré\nmu nevznikol žiaden zákonný nárok.\n17. V ďalšom žalovaná nesúhlasila s argumentáciou, že v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení\npohľadávky malo dôjsť k úhrade faktúry za prenájom náhradného vozidla, a teda aj k vzniku škody,\nkeď táto bola podľa nej v rozpore so samotnou podstatou inštitútu započítania v\n§ 580\na nasl. Občianskeho zákonníka, ako i so zásadou náhrady skutočnej škody a podstatou a účelom\nzákona č. 381/2001 Z. z. Inštitút započítania je popri splnení dlhu jeden zo spôsobov, resp. jedna z\nforiem zániku záväzkov. Podľa žalovanej ho však nemožno stotožňovať so spôsobom zániku záväzku\nsplnením, z čoho vyplýva, že dohodu o započítaní obsiahnutú v zmluve o postúpení pohľadávky\nnemožno považovať za dohodu o spôsobe úhrady faktúry za prenájom náhradného vozidla alebo za\ndohodu o spôsobe úhrady odplaty za postúpenie pohľadávky; ide len o dohodu o zániku záväzku na\nzaplatenie faktúry za prenájom náhradného vozidla zo dňa 29.11.2022 a zániku záväzku na úhradu\nza postúpenie pohľadávky iným spôsobom ako splnením. Žalovaná v tejto súvislosti poukázala na\nnázor v odbornej literatúre rozlišujúci medzi spôsobom zániku záväzkov splnením a spôsobom ich\nzániku započítaním, ktorý však nepredstavuje formu splnenia dlhu, ale spôsob zániku nesplneného\nzáväzku, pri ktorom odpadá dvojité plnenie (povinnosť plniť zaniká); preto ani právnu úpravu splnenia\ndlhu nemožno analogicky použiť na započítanie pohľadávok. Je teda absolútne vylúčené, aby pri\nzapočítaní dochádzalo k akémukoľvek splneniu dlhu, resp. k úhrade peňažnej pohľadávky. Nakoľko\nnesplnený záväzok poškodeného voči žalobcovi na úhradu nájomného vyplývajúci z faktúry za prenájom\nnáhradného vozidla zanikol, uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky nemohla byť táto faktúra za\nprenájom uhradená, a preto nemohlo dôjsť k vzniku škody na strane poškodeného. Poškodenému potom\nmohla vzniknúť skutočná škoda v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla len vtedy, ak by jeho\nzáväzok uhradiť nájomné zanikol riadnym splnením, teda solúciou; poškodený sa však uzavretím zmluvy\n\no postúpení pohľadávky dostal do stavu, ako keby užíval náhradné motorové vozidlo bezplatne, čo malo\nvyplývať i z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4Cob/101/2015.\n18. Žalovaná v tejto súvislosti dala do pozornosti svoje zistenie, že žalobca prostredníctvom\nwebovej stránky www.pomocmotoristom.sk ponúkal poškodeným pri dopravných nehodách bezplatné\nzapožičanie náhradného vozidla po dobu opravy poškodeného vozidla. Táto skutočnosť mala podľa\nnej preukázať, že žalobca si je vedomý toho, že pri započítaní nedochádza k žiadnemu skutočnému\nplneniu, a teda ani k žiadnej úhrade faktúry za prenájom náhradného vozidla poškodeným a dohodu\no započítaní vzájomných pohľadávok používa ako prostriedok na obchádzanie § 4 ods. 2 písm. b) a §\n15 ods.1 zákona č. 381/2001 Z. z. v spojení s § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Naviac, právny\núkon započítania predstavuje ekvivalentný právny úkon, pri ktorom vzájomné pohľadávky zanikajú\nvždy len v rozsahu, v akom sa kryjú; nikdy pri nich nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku\núčastníkov právnych vzťahov, a teda právnym úkonom započítania nemôže žiadnemu subjektu vzniknúť\nžiadna škoda. Na podporu svojich tvrdení žalovaná poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR,\nsp. zn. 4Obdo/30/2022, v ktorom tento odlíšil spôsob zániku záväzkov započítaním od spôsobu zániku\nsplnením. V jeho intenciách potom dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok nemožno nikdy chápať\nako podstatnú súčasť iného právneho úkonu, predstavujúcu akýsi iný spôsob splnenia peňažného dlhu.\nPredmetom zmluvy o postúpení pohľadávky bola preto neexistujúca pohľadávka poškodeného voči nej.\n19. So zreteľom na opísané skutočnosti mala žalovaná jednoznačne za to, že spôsob, akým žalobca\nv sporoch vedených na rovnakom alebo obdobnom skutkovom základe zakladá svoju aktívnu vecnú\nlegitimáciu, vykazuje znaky obchádzania zákona podľa § 39 Občianskeho zákonníka, keď sa snaží\nvylúčiť záväzné pravidlo zakotvené v § 4 ods. 2 písm. b) a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. v\nspojení so zásadou náhrady skutočnej škody vyplývajúcej z § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. I keď\nsamotné uzatvorenie dohody o započítaní vzájomných pohľadávok a zmluvy o postúpení pohľadávky\nnepredstavujú prostriedky zákonom zakázané, žalobca a poškodený nimi sledujú výsledok, ktorý je\nzákonom nepredvídaný a nežiaduci, a to, aby poškodený ako dlžník nemusel žalobcovi ako veriteľovi\nriadne uhradiť faktúru za prenájom náhradného vozidla a aby si žalobca, ktorému podľa hmotného\npráva nesvedčí nárok domáhať sa voči nej úhrady faktúry za prenájom náhradného vozidla, si takú\nsumu za prenájom náhradného vozidla mohol uplatniť. Pritom účelom povinného zmluvného poistenia\nje odškodňovanie poškodených, ktorým v súvislosti s dopravnou nehodou vznikla skutočná škoda\nna motorovom vozidle, resp. im vznikla škoda aj v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. Na\nuvedenom základe preto podľa žalovanej treba považovať zmluvu o postúpení pohľadávky za absolútne\nneplatný právny úkon.\n20. Žalovaná označila v tejto súvislosti za nesprávne a zavádzajúce tvrdenie žalobcu, že jeho aktívnu\nvecnú legitimáciu mala v obdobných súdnych sporoch ustáliť súdna prax; jej danosť nepotvrdila doposiaľ\nžiadna z najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky, a preto ju nemožno v žiadnom prípade\npovažovať za vyriešenú a ustálenú.\n21. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalovaná navrhla, aby odvolací súd sám vo veci rozhodol a napadnutý\nrozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne alebo napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n22. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej považoval ňou uvádzané odvolacie dôvody za\nneopodstatnené a zavádzajúce. Žalovaná neuviedla nijaké relevantné skutočnosti, nepredložila dôkazy,\nktoré by viedli k spochybneniu správnosti skutkových zistení a právnych záverov súdu prvej inštancie;\nopravným prostriedkom len prejavila nesúhlas s meritórnym rozsudkom. Podľa žalobcu sa konajúci\nsúd podrobne vysporiadal so všetkými spornými skutočnosťami, argumentáciou a dôkazmi strán,\npričom jednotlivé dôkazy a námietky vyhodnotil podľa svojej úvahy; odôvodnenie rozsudku potom plne\nzodpovedá všetkým požadovaným náležitostiam v zmysle § 220 ods. 2 C.s.p.\n23. Podľa žalobcu žalovaná nesúhlasila s názorom konajúceho súdu ohľadne účelnosti a nevyhnutnosti\ndoby prenájmu náhradného vozidla až do doby zavŕšenia opravy poškodeného vozidla, ktorá je spravidla\nviazaná na moment doručenia krycieho listu poisťovne, hoci tento je súdmi plne rešpektovaný a\npotvrdzovaný. V danej veci bola relevantná tá skutočnosť, že poškodené vozidlo sa počas ôsmich\ndní nachádzalo v autoservise, pričom prenájom náhradného vozidla počas tohto obdobia bol pre\npoškodeného nevyhnutným dôsledkom škodovej udalosti, ktorú nielen nezapríčinil, ale ani nemohol\n\npredvídať vznik nákladov s ňou spojených; na ich pokrytie bol nútený použiť až plnenie poskytnuté\nžalovanou. Nutnosť a účelnosť vynaloženia finančných prostriedkov za nájom náhradného vozidla\npočas celej doby opravy vyplývala pritom práve zo skutočnosti, že tieto by nevznikli, keby poškodený\nmohol používať vlastné motorové vozidlo; poškodený si teda v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou\nzapožičal náhradné motorové vozidlo. Zodpovednosť za vzniknuté náklady nájmu sa žalovaná snažila\npreniesť na autoservis poukazom na „pochybenia“, s čím žalobca nemohol súhlasiť. Žalovaná totiž\nopomínala, že ak by k škodovej udalosti nedošlo, poškodený by nikdy náhradné motorové vozidlo\nnepotreboval a k uzavretiu zmluvy o nájme náhradného motorového vozidla by nepristúpil. V tejto situácii\nsa teda ocitol nie vlastnou vinou, ale vinou škodcu, ktorý je poistencom žalovanej. Dôvod užívania\nnáhradného vozidla potom odpadol ku dňu vydania opraveného vozidla poškodenému, ktorým sa toto\nopätovne dostalo do jeho dispozície, čo zodpovedalo i právnemu názoru vyslovenému v nálezoch\nÚstavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 602/2022, a sp. zn. III. ÚS 476/2024. Žalovaná sa pritom nemôže\nzbaviť svojej zodpovednosti voči poškodenému tým, že túto prenesie na autoservis. Ten, rovnako ako\npoškodený, nemôže ovplyvniť dĺžku zotrvania opravovaného vozidla v autoservise, na ktorý má dosah\npráve poisťovňa, ako subjekt zodpovedný za náhradu nákladov spojených s jeho opravou. Poškodený,\nresp. žalobca si pritom splnil všetky povinnosti, ktoré mu vyplývali z právnych predpisov, najmä zo\nzákona č. 381/2002 Z. z. Žalobca, stotožniac sa so závermi konajúceho súdu, nepovažoval za relevantné\nnepriznať náhradu za škodu za obdobie, počas ktorého sa vozidlo poškodeného preukázateľne\nnachádzalo v opravovni, zohľadniac i osobu poškodeného, ktorému sa častokrát stala škodová udalosť\npo prvýkrát v živote, a teda so škodovými udalosťami nemá žiadne skúsenosti, na rozdiel od žalovanej\na autoservisu, ktorí škodové udalosti riešia na dennom poriadku.\n24. Podľa žalobcu žalovaná nedôvodne spochybnila i jeho aktívnu vecnú legitimáciu v spore. Jej\nexistenciu pritom ustálila súdna judikatúra vo viacerých súdnych sporoch napr. v konaní vedenom\nOkresným súdom Žilina pod sp. zn. 17C/42/2019, ktorého rozsudok zo dňa 11.11.2019, sp. zn.\n17C/42/2019-71, potvrdil Krajský súd v Žiline rozsudkom, sp. zn. 8Co/24/2020. Odvolací súd pritom\nkonštatoval, že aktívna legitimácia žalobcu vyplýva nielen zo zmluvy o postúpení pohľadávky, ale aj\nzo samotného správania sa žalovanej, ktorá zaplatila časť poistného plnenia žalobcovi. Jej danosť\npritom nie je spôsobilá spochybniť ani rozsiahla argumentácia žalovanej. Žalobca poukázal v tejto\nsúvislosti na inštitút započítania, ako jeden zo spôsobov zániku záväzkov; tento umožňuje, aby subjekty,\nktoré sú vzájomnými dlžníkmi, zbytočne nerealizovali úhradu záväzkov jeden druhému, čo si pri\nplatbe v hotovosti možno predstaviť ako odovzdanie určitého obnosu peňazí jednému subjektu a\nvrátenie tohto obnosu späť platiacemu subjektu. Podľa rozsudku Krajského súdu v Žiline, sp. zn.\n9Co/5/2021, zo zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva úkon započítania vzájomných pohľadávok jej\nstrán (žalobcu a poškodeného), a to nároku na náhradu odplaty za postúpenie pohľadávky poškodeného\na nároku žalobcu na úhradu nájomného za náhradné vozidlo; v dôsledku toho sa poškodený dostal\ndo rovnakej situácie ako keby svoj dlh zaplatil, keďže účinky započítania sú rovnaké ako v prípade\nplnenia. Rovnako Krajský súd v Žiline v rozsudku vo veci sp. zn. 10Co/7/2021, konštatoval, že v\nrámci zmluvy o postúpení pohľadávky došlo nielen k jej odplatnému postúpeniu, ale i k započítaniu\nfakturovaného nájomného za užívanie náhradného vozidla s odplatou za postúpenie pohľadávky; len\npri striktnom (puristickom) prístupe by bolo možné trvať na tom, aby poškodený uhradil žalobcovi\nnájomné za náhradné vozidlo a ten mu ihneď v rámci postúpenia pohľadávky tie isté peniaze vrátil.\nUvedený postup odporuje bežnej realite každodenného života, pri ktorej vstupujú tak fyzické, ako aj\nprávnické osoby takmer permanentne do desiatok rôznych právnych vzťahov. Pokiaľ v tomto smere\nžalovaná poukazovala na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 8Co/46/2024, toto sa týkalo\nabsolútne odlišného skutkového stavu, pričom spornou skutočnosťou nebola aktívna vecná legitimácia,\nale samotný uplatnený nárok. Rozdielny bol i predmet sporu v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, sp. zn.\n4Obdo/30/2022, v ktorom tento posudzoval dohodu o započítaní pohľadávok ako samostatný právny\núkon pre účely posúdenia odporovateľnosti. Napokon, procesná obrana žalovanej bola v rozpore i s jej\nvlastným postupom šetrenia poistnej udalosti, keďže postúpenú pohľadávku žalobcovi čiastočne splnila\na až následne v priebehu konania spochybnila danosť jeho aktívnej legitimácie, ako i nedôvodnosť\nzapočítania pohľadávok. Z uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že námietky žalovanej sú účelové a bez\nakéhokoľvek opodstatnenia.\n25. V danom prípade boli naplnené základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, pričom\nžalobcovi ako prenajímateľovi náhradného vozidla vznikla pohľadávka preukázaná vystavenou faktúrou,\nktorú vysporiadal s pohľadávkou poškodeného spôsobom nahrádzajúcim platenie, a to započítaním.\nÚčastníci zmluvy o prenájme vozidla sa dohodli, že nájomca svoj záväzok zaplatiť nájomné a\n\nprenajímateľ svoj záväzok zaplatiť cenu za postúpenú budúcu pohľadávku vysporiadajú započítaním,\naby sa tak predišlo dvojitému plneniu s negatívnym dopadom na postavenie poškodeného, ktorý by\nmusel najskôr zaplatiť nájomné a následne, po zinkasovaní ceny za postúpenie pohľadávky, túto\npostúpiť prenajímateľovi ako postupníkovi. Uvedený postup neodporuje § 524 Občianskeho zákonníka\na nespôsobuje neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla.\nZákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči\nžalovanej tak zostal zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej\npohľadávky. Žalobca tak preukázal vznik práva v podobe skutočnej škody zodpovedajúcej majetkovej\nujme, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného v nadväznosti na dojednanie bodu 5 zmluvy o\npostúpení pohľadávky.\n26. A napokon, pokiaľ išlo o doklad predložený žalovanou v odvolaní, ktorým mal zavádzať\npoškodených, odhliadnuc od produkovania tejto procesnej obrany až v odvolacom konaní, žalobca\nozrejmil, že stránka www.pomocmotoristom.sk mu nepatrí, keď ide o odlišnú doménu ako používa\n(www.nahradnevozidlo.eu). Na uvedenom základe žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n27. Žalovaná v odvolacej replike zotrvala na dôvodnosti jej argumentácie týkajúcej sa nesprávneho\nprávneho posúdenia otázky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorým sa konajúci súd dopustil svojvôle\nvo vzťahu k výkladu § 442 ods. 1 a § 580 Občianskeho zákonníka; v dôsledku zjavných excesov\nporušil jej právo na spravodlivé súdne konanie zakotvené v článku 46 ods. 1 Ústavy SR a v článku\n6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako i právo na pokojné užívanie\nmajetku. Naviac, konajúci sa svojvoľným spôsobom odchýlil i od judikatúry Najvyššieho súdu SR\ntýkajúcej sa dlhodobo ustáleného výkladu pojmu skutočná škoda. Tá mohla poškodenému vzniknúť\nv súvislosti s prenájmom náhradného vozidla zaplatením fakturovaného nájomného, k čomu však\npred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky nedošlo. Škoda v súvislosti s prenájmom motorového\nvozidla nebola v rozhodnom čase reálna, ale len hypotetická, s možnosťou jej vzniku v budúcnosti, t.\nj. reálne sa neprejavila v majetkovej sfére poškodeného subjektu. V tomto smere žalovaná poukázala\nna rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4MCdo 23/2008. Naviac, žalobca sám vo vyjadrení k\nodvolaniu tvrdil, že originárnym dôvodom vzniku postupovanej pohľadávky poškodeného bola až zmluva\no postúpení pohľadávky, čo je v rozpore s inštitútom postúpenia pohľadávky, pri ktorom dochádza k\nprevodu subjektívneho práva veriteľa na plnenie vyplývajúceho z už existujúceho záväzkového vzťahu a\nmá relatívny charakter. Žalovaná považovala potom za neprípustné, aby akákoľvek zmluva o postúpení\npohľadávky bola originárnym právnym dôvodom vzniku pohľadávky, ktorá ňou má byť postupovaná. Na\nzáklade zmluvy o postúpení pohľadávky potom nemohlo dôjsť ani k započítaniu pohľadávok, a preto\ntáto zmluva predstavuje absolútne neplatný právny úkon, ktorý nikdy nemohol vyvolať žiadne právne\núčinky. Právny úkon započítania je len právny konštrukt, resp. fikcia, pri ktorom nedochádza k žiadnemu\nskutočnému plneniu, pričom súčasne ide o úkon vo svojej podstatne ekvivalentný, pri ktorom je na strane\nkaždého účastníka dohody strata pohľadávok kompenzovaná v rovnakom rozsahu stratou záväzkov, a\nnikdy nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku. Nejde teda o nejakú inú formu splnenia dlhu, ale\no spôsob zániku nesplneného záväzku, pri ktorom dvojité plnenie odpadá; právnu úpravu splnenia dlhu\nnemožno potom analogicky aplikovať na započítanie pohľadávok. Výsledok vzájomného ekvivalentného\nplnenia by podľa popisu žalobcu bol v matematickom vyjadrení nula, teda na strane poškodeného\nby neexistovala žiadna škoda. Na uvedené nemala vplyv jeho argumentácia ohľadne správania sa\nžalovanej, ktorá časť poistného plnenia už žalobcovi uhradila. Žalovaná po oznámení o postúpení\npohľadávky totiž nemala žiadnu reálnu možnosť účinným spôsobom spochybniť postúpenie pohľadávky,\nresp. ho vyhlásiť za neplatné, nakoľko k takému vyhláseniu môže pristúpiť len súd. Preto žalovaná\nmusela považovať postúpenie pohľadávky za plané a pristúpiť k likvidácii uplatneného nároku. Konajúci\nsúd je však ex offo povinný prihliadať na všetky námietky týkajúce sa neplatnosti zmluvy o postúpení\npohľadávky, inak by sa dopustil porušenia zásady zákazu denegatio iustitiae. Pokiaľ žalobcovi nevyplýva\nz hmotného práva ním uplatňované právo, resp. z neho nevyplýva také hmotnoprávne postavenie,\nna základe ktorého by bol oprávnený viesť proti nej súdny spor, samotné poskytnutie plnenia v rámci\nlikvidácie to nemôže zmeniť.\n28. Vo vzťahu k meritu veci, t. j. dôvodnosti prenájmu náhradného vozidla po zavŕšení opravy\nhavarovaného vozidla žalovaná poukázala na predchádzajúce písomné vyjadrenia, dajúc do pozornosti\nrozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 8Co/136/2024, vo vzťahu ku kryciemu listu poisťovne, ako\n\ni Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 42Cob/131/2023, vo väzbe na žalobcovu argumentáciu o\npotrebe prenájmu náhradného vozidla i po zavŕšení opravy havarovaného vozidla.\n29. Žalobca v reakcii v písomnom vyjadrení zo dňa 21.07.2025 zotrval na danosti jeho aktívnej\nvecnej legitimácie, ktorú ustálili súdy vo viacerých súdnych sporoch. Skutočnosť, že došlo k prevodu\npráva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne i k úhrade faktúry za prenájom náhradného vozidla\nzapočítaním, nespôsobuje rozpor s § 524 Občianskeho zákonníka, či neexistenciu nároku na náhradu\nškody. Je tomu tak z dôvodu, že došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávky, ako i k vzájomnému zápočtu\nnároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie, a nie\nsamotného nároku na náhradu škody, ktorý bol postúpený. Nadobudnutím takto postúpenej pohľadávky\nsa žalobca stal aktívne vecne legitimovaným subjektom na jej uplatnenie. Žalovanou formulované\ndôvody, na ktorých zakladá dôvodnosť námietky týkajúcej sa vecnej legitimácie, považoval preto za\nnesprávne a právne irelevantné. Zopakoval, že inštitút započítania, ako jeden zo spôsobov zániku\nzáväzkov, umožňuje, aby subjekty, ktoré sú si vzájomne dlžníkmi, zbytočne nerealizovali úhradu jeden\ndruhému, v dôsledku čoho sa poškodený dostal do rovnakej situácie, ako keby svoj dlh zaplatil; účinky\nzapočítania sú totiž rovnaké ako v prípade plnenia. Žalobca v tomto smere odkázal na rozhodnutia\nKrajského súdu v Žiline, sp. zn. 9Co/5/2021, sp. zn. 10Co/7/2021, ako i rozhodnutie Krajského súdu v\nBratislave, sp. zn. 3Cob/220/2017. Uzavrel, že započítanie treba chápať ako ekvivalent platby a pokiaľ\nk nemu došlo, došlo k úhrade vzájomných pohľadávok, čo má za následok, že na neho bola platne\npostúpená pohľadávka poškodeného na úhradu nákladov za nájom náhradného vozidla.\n30. Pokiaľ žalovaná poukazovala na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4Cob/101/2015,\nžalobca uviedol, že podľa jeho odôvodnenia bolo v zmluve o poskytnutí náhradného vozidla expressis\nverbis deklarované, že náhradné vozidlo bolo poškodenému poskytnuté bezplatne, preto mu nemohla\nvzniknúť žiadna škoda; išlo teda o odlišnú situáciu. Rozdielna bola i dôkazná situácia prezentovaná v\nrozsudku Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 8Co/46/2024, nakoľko žalobca podľa názoru odvolacieho súdu\nrezignoval na akúkoľvek argumentáciu, a teda neuniesol dôkazné bremeno. Rozhodnutie Krajského\nsúdu v Žiline,\nsp. zn. 8Co/136/2024, možno považovať za arbitrárne a nepreskúmateľné, nakoľko\nodvolací súd sa meritom veci zaoberal len jednou vetou. Napokon, vo vzťahu k účelnosti nákladov\nna nájom náhradného vozidla až do doručenia krycieho listu poisťovne existovali ďalšie rozhodnutia\nsúdov, ktoré prekonali tie, na ktoré sa odvolávala žalovaná. Poškodený je v ich zmysle oprávnený užívať\nnáhradné vozidlo až do času, kým z jeho strany nie je objektívne možné opäť užívať opravené vozidlo v\nstave spôsobilom prevádzky na pozemných komunikáciách, nielen po dobu, ktorá je určená poisťovňou.\n31. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.) preskúmal\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho\npojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd\nrozsudok verejne vyhlásil v zmysle § 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s\n§ 219 ods. 3 C.s.p. dňa 29.01.2026.\n32. Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie rozviedol rozhodujúci\nskutkový stav, opísal priebeh konania a uviedol stanoviská procesných strán k prejednávanej veci,\noboznámil vykonané dôkazy, ktoré vyhodnotil v súlade s § 191 ods. 1 C.s.p. a na zistený skutkový stav\naplikoval ním citované právne predpisy, z ktorých vyvodil právne závery a tieto náležite vysvetlil. Súd\nprvej inštancie v miere postačujúcej objasnil dôvody, pre ktoré vyhodnotil žalobu žalobcu za dôvodnú;\nním prijaté skutkové a právne závery nemožno považovať za zjavne neodôvodnené a možno ich podrobiť\nodvolaciemu prieskumu.\n33. V prejednávanej veci si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody voči žalovanej ako poisťovni,\nktorá mala uzatvorenú zmluvu týkajúcu sa povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu\nspôsobenú prevádzkou motorového vozidla s poisteným a zároveň škodcom, ktorý zavinil poškodenie\nmotorového vozidla patriaceho poškodenému; v jeho dôsledku tento musel pristúpiť k oprave\nmotorového vozidla a nemohol ho užívať v období od 21.11.2022 do 28.11.2022, t. j. po dobu ôsmich\ndní, počas ktorej užíval na základe zmluvy o nájme náhradného vozidla náhradné motorové vozidlo za\ncelkové nájomné 766,03 eura. Využijúc oprávnenie vyplývajúce z § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.\nžalobca uplatnil nárok na náhradu škody spočívajúcej v nákladoch na prenájom náhradného motorového\nvozidla priamo proti žalovanej ako poisťovateľovi. Dôvodil pritom postúpením pohľadávky na základe\nzmluvy o postúpení pohľadávky, ako i úkonom započítania vzájomných pohľadávok, a to pohľadávky\n\npoškodeného voči nemu na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky a pohľadávky vlastnej na\nzaplatenie ceny nájmu náhradného motorového vozidla voči poškodenému.\n34. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalovanej, ktorou konajúcemu súdu vytýkala, že nesprávne\nprávne posúdil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, vo vzťahu ku ktorému posúdeniu naviac svoj\nmyšlienkový postup ani dostatočne nezdôvodnil.\n35. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku (bod 16.) nepochybne vyplýva, že konajúci súd skúmal\notázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, pričom, vychádzajúc zo zmluvy o postúpení pohľadávky, jej\ndanosť považoval za dostatočne preukázanú. Napokon, s poukazom na nález Ústavného súdu SR,\nsp. zn. III. ÚS 191/2018, už len samotná skutočnosť, že súd prvej inštancie konal so žalobcom a jeho\nžalobe vyhovel znamená, že dospel k záveru, že mu svedčí vecná legitimácia v spore. Vzhľadom na\nto, že žalovaná v priebehu konania nijako nespochybnila danosť aktívnej vecnej legitimácie žalobcu,\nkonajúci súd v miere postačujúcej objasnil dôvody, pre ktoré vyhodnotil žalobcu za osobu, ktorej svedčí\nhmotnoprávny nárok uplatňovaný v spore.\n36. Odvolací súd za účelom vysporiadania sa s odvolacou argumentáciou žalovanej ďalej uvádza,\nže zmluvou o postúpení pohľadávky poškodený ako postupca postúpil (budúcu) pohľadávku z titulu\nnákladov na prenájom náhradného motorového vozidla voči žalovanej na žalobcu a zároveň s ním\nvysporiadal jeho (žalobcovu) pohľadávku z titulu nájomného a svoju pohľadávku z titulu odplaty za\npostúpenie pohľadávky formou započítania. Hodno uviesť, že súdna prax má zajedno v tom, že\npredmetom postúpenia môže byť aj budúca pohľadávka, t. j. taká, ktorá v čase uzavretia zmluvy ešte\nneexistuje a má vzniknúť v budúcnosti. K postúpeniu je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je\nsporná, ako aj pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky. Okamih postupu pohľadávky\nje totožný s okamihom, kedy pohľadávka vznikne (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn.\n20 Cdo 2527/2007 sp. zn. 33 Cdo 4658/2009). Pokiaľ ide o započítanie, je to jeden zo spôsobov\nzániku pohľadávky. Súdna prax definuje započítanie ako formu bezhotovostného vyrovnania, ktoré sa\nrealizuje odpočítaním vzájomných pohľadávok u veriteľa a dlžníka, čo súčasne umožňuje ušetrenie\ndvojakého splnenia vzájomných pohľadávok a zjednodušenie majetkových vzťahov medzi účastníkmi.\nJeho význam spočíva najmä v úspore nákladov, ktoré by inak obidvaja účastníci museli vynaložiť pri\nuskutočnení vzájomného plnenia.\n37. Súd prvej inštancie správne zistil, a vyplýva to i z vykonaného dokazovania, že zmluvou o postúpení\npohľadávky poškodený ako postupca postúpil svoju peňažnú pohľadávku voči žalovanej v sume 766,03\neura z titulu nákladov vynaložených na užívanie náhradného vozidla na žalobcu ako postupníka, ktorý\nsa zaviazal uhradiť mu za to odplatu v sume totožnej s postupovanou pohľadávkou. Zmluvné strany\nsa zároveň dohodli na započítaní existujúcich pohľadávok, a to pohľadávky postupcu titulom odplaty\nza postúpenie pohľadávky a pohľadávky postupníka titulom nájomného. Za stavu, keď poškodený\npostúpil na žalobcu budúcu pohľadávku titulom náhrady škody a súčasne sa s ním dohodol na\nzapočítaní vzájomných pohľadávok, ich započítaním došlo fakticky k úhrade faktúry za nájom vozidla\nvystavenej žalobcom a k vzniku jeho nároku na náhradu škody voči žalovanej. Nadobudnutím takto\npostúpenej pohľadávky sa žalobca stal aktívne vecne legitimovaným subjektom na jej uplatnenie.\nPritom započítaním vyššie zmienených pohľadávok došlo nielen k zániku záväzku žalobcu vyplatiť\npoškodenému odplatu za postúpenie pohľadávky, ako i záväzku poškodeného zaplatiť nájomné za\nnáhradné motorového vozidlo žalobcovi, ale súčasne vznikla žalobcovi pohľadávka voči žalovanej\nna náhradu škody titulom nákladov na nájom náhradného motorového vozidla po dobu zotrvania\nopravovaného motorového vozidla v autoservise.\n38. V dôsledku kontraktu s uvedeným obsahom bol poškodený odbremenený od fyzickej úhrady záväzku\nspadajúceho do vecného rozsahu poistenia podľa zákona č. 381/2001 Z. z. a následného vymáhania\npohľadávky voči poisťovateľovi titulom náhrady škody, čím súčasne došlo k minimalizácii nepriaznivých\nnásledkov do majetkovej sféry poškodeného, čo možno považovať i za primárny účel povinného\nzmluvného poistenia motorových vozidiel. Možno sa preto stotožniť so žalobcom, že postupom, v\nrámci ktorého sa účastníci zmluvy o postúpení pohľadávky dohodli, že poškodený a nájomca v jednej\nosobe svoj záväzok zaplatiť nájomné za náhradné vozidlo a žalobca ako prenajímateľ a postupník\nsvoj záväzok zaplatiť odplatu za postúpenú pohľadávku vysporiadajú formou započítania, sa predišlo\ndvojitému plneniu s negatívnym dopadom na postavenie poškodeného, ktorý by musel najskôr zaplatiť\nžalobcovi nájomné a následne, po inkasovaní prostriedkov za postúpenie pohľadávky od žalobcu, mu\n\ntúto postúpiť. Hodno uviesť, že majetkový status poškodeného by ostal rovnaký i v prípade, že by pred\nuzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky žalobcovi fyzicky uhradil fakturované nájomné a tento\nby pri rovnakej výške odplaty následne ním uhradené peňažné prostriedky vrátil poškodenému ako\ncenu za postúpenie žalovanej pohľadávky. Odvolací súd je však toho názoru, že nemožno trvať na\ntakto predostretom spôsobe plnenia, a tým i zániku vzájomných pohľadávok, ako sa snažila odvolacou\nargumentáciou navodiť žalovaná; účastníci zmluvy o postúpení pohľadávky sa v rámci zmluvnej voľnosti\nmohli rozhodnúť a usporiadať si vzájomné nároky prevodom práva medzi žalobcom a poškodeným a\nsúčasne sa dohodnúť i na úhrade faktúry za prenájom náhradného vozidla započítaním, nakoľko taký\nspôsob nebol vylúčený v zmysle § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluva o postúpení pohľadávky,\nvrátane dohody o započítaní vzájomných pohľadávok, tak v konečnom dôsledku predstavuje postúpenie\npohľadávky z titulu náhrady škody, ako i úhradu faktúry za nájom náhradného vozidla a zároveň i odplaty\nza cesiu pohľadávky. Formálny prístup žalovanej, ktorý predostrela v odvolaní pritom nereflektuje na\nsamotný účel a zmysel povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou\nmotorového vozidla, ktorým je prenesenie majetkových rizík v súvislosti so škodou spôsobenou\nprevádzkou motorového vozidla na poisťovateľa a čo najväčšie zmiernenie následkov pre poškodeného\na uľahčenie uspokojenia jeho nárokov.\n39. Podľa mienky odvolacieho súdu možno zmluvu o postúpení pohľadávok považovať za platný\nprávny úkon. Nespochybnenou vôľou poškodeného a žalobcu bolo upraviť dotknuté vzájomné práva\na povinnosti v rámci jedného kontraktu, čo nie je v rozpore s tým, že na ich usporiadanie si zvolili\nviacero relatívne samostatných právnych úkonov. Platná právna úprava pritom nevylučuje urovnať\nviaceré navzájom prepojené práva a povinnosti zmluvných strán, resp. subjektov ako jeden celok. V\nrámci zmluvy o postúpení pohľadávky tak mohlo dôjsť a došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávky\nso súčasným započítaním fakturovaného nájomného za užívanie náhradného motorového vozidla s\nodplatou za postúpenie pohľadávky. Na uvedenom základe preto nebolo potrebné, aby poškodený\nuhradil žalobcovi sumu za nájom náhradného motorového vozidla, ako nesprávne argumentovala\nžalovaná. Ako uviedol odvolací súd vyššie, započítanie predstavuje zákonom povolený legálny spôsob\nzániku záväzkov, v rámci ktorého reálnu úhradu finančnými prostriedkami nahrádza práve zápočet\nvzájomných pohľadávok; tento úkon pritom môže byť obsiahnutý i v jednej zmluve, ktorá upravuje i\npostúpenie pohľadávky, a to i za predpokladu, že k postúpeniu pohľadávky dochádza v ten istý okamih.\nNemožno v tomto smere prisvedčiť ani tvrdeniu žalovanej, že popísaným spôsobom mali zmluvné strany\nsnahu obchádzať zákon. Občiansky zákonník nevylučuje právne úkony, ktorými poškodený a žalobca\nuzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávky a súčasne sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok,\nktoré síce nepredstavuje faktické platenie, i keď mu takú funkciu možno z hospodárskeho hľadiska\npriznať; preto takéto konanie účastníkov zmluvy o postúpení pohľadávok nevykazuje znaky rozporu,\npríp. obchádzania zákona.\n40. Dôvodnosť odvolacej argumentácie žalovanej nemožno vyvodiť ani z ňou prezentovaného\nrozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 25Cdo 2744/2006. I keď rozhodnutia cudzích jurisdikčných\norgánov nespadajú pod pojem ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít, s ktorou by sa\nmal súd v odôvodnení svojho rozhodnutia povinnosť vysporiadať, odvolací súd považuje za potrebné\nuviesť, že predmetné rozhodnutie vychádzalo zo situácie, že poškodená, ktorá si prenajala motorové\nvozidlo, ešte neuhradila nájomné, a teda na jej strane nedošlo k úbytku majetku, keďže svoj záväzok\nnesplnila. V skúmanej veci však práve v dôsledku úkonu započítania, obsiahnutého v zmluve o postúpení\npohľadávky, došlo k vysporiadaniu vzájomných záväzkov, ktoré vznikli medzi poškodeným a žalobcom,\na to záväzku poškodeného zaplatiť žalobcovi za prenájom náhradného motorového vozidla a záväzku\nžalobcu uhradiť poškodenému odplatu za postúpenie pohľadávky na náhradu škody voči žalovanej;\nzapočítaním vzájomných pohľadávok týchto subjektov tak fakticky došlo k ich úhrade a zániku. V tejto\nsúvislosti neobstojí ani poukaz žalovanej na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Obdo/30/2022,\nv rámci ktorého sa posudzovala otázka odporovateľnosti kúpnej zmluvy; závery, ktoré vyslovil dovolací\nsúd nemožno vyhodnocovať izolovane bez zohľadnenia predmetu konania a účelu právnej úpravy.\n41. Možno teda uzavrieť, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá predstavuje platný\nprávny úkon, ostal zachovaný nárok poškodeného na náhradu účelne vynaložených nákladov za\nprenájom vozidla, keď došlo len k zmene v osobe oprávnenej domáhať sa jeho uspokojenia voči\nžalovanej ako poisťovateľovi. Žiadnym logickým argumentačným výkladom nemožno dospieť k záveru\nprezentovanému žalovanou, že jediným oprávneným subjektom na uplatnenie škodového nároku v\nzmysle § 4 ods. 2 písm. b) v spojení s § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. je poškodený, a teda,\n\nže uvedené ustanovenia vylučujú možnosť postúpenia pohľadávky titulom nároku na náhradu škody\nspôsobenej prevádzkou motorového vozidla. I taký nárok môže byť predmetom cesie, keďže ako uviedol\nodvolací súd vyššie, postúpenie žalovanej pohľadávky neodporuje zákonu, ani ho neobchádza, a táto\npohľadávka nespadá do kategórie pohľadávok, ktoré by nemohli byť predmetom postúpenia v zmysle\n§ 525 Občianskeho zákonníka. Na uvedenom základe preto žalobcovi svedčí oprávnenie domáhať sa\nnároku na náhradu škody spočívajúcej v nájomnom za náhradné vozidlo voči žalovanej.\n42. Napokon, skutočnosť, že žalobca disponuje aktívnou vecnou legitimáciou v spore preukazujú i\nviaceré rozhodnutia odvolacích súdov, na ktoré poukázal i samotný žalobca, čím však nemienil vyjadriť,\nže jej danosť ustálila súdna prax, ako sa snažila v odvolaní mylne navodiť žalovaná. Žalobca len\npodporne zdôraznil, že to, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia v spore je v plnom súlade i\nso závermi, ktoré zaujali iné súdy v rámci odvolacieho konania. Napokon, opačný názor, na ktorom\nnepochybne spočívala i odvolacia obrana žalovanej, je v rozpore i s jej vlastným postupom pri šetrení\na likvidácii poistnej udalosti, keďže žalobcovi sama čiastočne plnila postúpenú pohľadávku, a teda i\nona ho vnímala ako osobu oprávnenú prijať poistné plnenie, i keď neskôr túto okolnosť, nedôvodne,\nspochybňovala.\n43. Odvolací súd v ďalšom uvádza, že z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001\nZ. z. je zrejmé, že z poistenia zodpovednosti sa poškodenému uhrádzajú uplatnené a preukázané\nnároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Podľa\nustálenej judikatúry treba za skutočnú škodu považovať i škodu spočívajúcu v tom, že poškodený\nmusí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa v dôsledku\njej poškodenia stala dočasne nepoužiteľnou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci.\nSkutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť,\naby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky\ntoho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť hneď. Skutočnou škodou je tak aj\nnájomné za prenajaté náhradné motorové vozidlo, ktoré bol poškodený povinný uhradiť žalobcovi ako\nprenajímateľovi v dôsledku nemožnosti užívať svoje poškodené a opravované vozidlo, ktorá okolnosť,\nnapokon, nebola v konaní sporná. Jej existenciu pritom nemohla spochybniť ani odvolacia argumentácia\nžalovanej, v rámci ktorej zdôrazňovala obsah pojmu skutočná škoda a jej preukázanie viazala na úkon\nskutočnej (reálnej) úhrady faktúry za prenájom náhradného vozidla zo strany poškodeného, snažiac sa\nzavádzajúco podsunúť, že žalobca (a súd prvej inštancie) za okamih vzniku škody určil už samotné\nvystavenie faktúry za prenájom motorového vozidla. K uvedenej argumentácii sa vyjadril odvolací\nsúd vyššie, ozrejmujúc tak charakter, ako i obsah vzájomných pohľadávok a okamih vzniku škody\nv podobe nákladov na prenájom náhradného vozidla. Zotrváva na prezentovaných záveroch, že v\ndôsledku započítania vzájomných záväzkov došlo z hospodárskeho hľadiska de facto k úhrade faktúry\nza prenájom náhradného vozidla poškodeným; nebolo preto potrebné, aby poškodený aj fakticky zaplatil\nžalobcovi sumu za nájom náhradného motorového vozidla.\n44. Podľa mienky odvolacieho súdu žalobca preukázal i príčinnú súvislosť medzi konaním škodcu\n(vinníka dopravnej nehody) a vzniknutou škodou, nakoľko práve škodová/poistná udalosť mala za\nnásledok vznik ujmy, o náhradu ktorej v konaní išlo. V jej dôsledku prišiel poškodený o možnosť využívať\nsvoje motorové vozidlo a túto situáciu riešil práve zapožičaním náhradného motorového vozidla, za\nktorého nájom bol za obdobie od 21.11.2022 do 28.11.2022 povinný uhradiť odplatu; vznikli mu tak\nnáklady, ktoré by mu nevznikli, ak by mohol používať svoje vlastné poškodené motorové vozidlo.\nPokiaľ žalovaná namietala rozsah týchto nákladov, považujúc za neúčelné tie, vynaložené za dobu od\n26.11.2022 do 28.11.2022, s odôvodnením, že k oprave poškodeného motorového vozidla došlo už dňa\n25.11.2022, v ktorý deň autoservis vystavil poškodenému faktúru za opravu, jej argumentácii nemožno\npriznať úspech.\n45. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že poškodený má nárok na náhradné vozidlo za podmienky, že\njeho zapožičanie je nevyhnutne potrebné a zároveň, že náklady na zapožičanie sú vynaložené nutne a\núčelne. Je nepochybné, že konajúci súd viazal potrebu prenájmu motorového vozidla, a tým i nutnosť\na účelnosť nákladov s tým spojených, na dobu od prevzatia havarovaného vozidla do autoservisu až\ndo vykonania jeho opravy a zaplatenia jej ceny, resp. do získania krycieho listu žalovanej. Vo svojej\núvahe pritom zohľadnil nielen účel povinného zmluvného poistenia, ale i obchodnú prax autoservisov,\nv rámci ktorej tieto vydajú opravené motorové vozidlo až po realizácii opravy a úhrade jej ceny, resp.\npo obdržaní prísľubu poisťovne na refundáciu nákladov. Existujúcu obchodnú prax, ktorú žalobca v\n\nkonaní i preukázal, žalovaná nijakým spôsobom nespochybnila a nevyvrátila. Súd prvej inštancie potom\nlogicky vyhodnotil v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou časový úsek prenájmu náhradného\nvozidla ukončený prevzatím opraveného motorového vozidla poškodeným, ktorý úkon bezprostredne\nnadväzoval na obdržanie informácie od žalovanej o výplate poistného plnenia autoservisu, s ktorým\nzáverom sa stotožnil i odvolací súd.\n46. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca v žalobe a v nadväzujúcich písomných vyjadreniach\njasne zdôvodnil potrebu a účelnosť nákladov nájmu náhradného vozidla, a tým i jeho samotné trvanie\nod momentu prevzatia poškodeného motorového vozidla autoservisom až do vystavenia krycieho listu\npoisťovňou. Zdôraznil, že po celú dobu nájmu poškodený nemal k dispozícii iné motorové vozidlo, a\npreto nájom náhradného vozidla bol pre neho nevyhnutný; užívanie náhradného vozidla počas celej\nfakturovanej doby považoval za v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou zdôrazňujúc, že v\ntejto situácii sa ocitol poškodený nie vlastnou vinou, a teda nie z vlastného rozhodnutia bol vylúčený\nz používania vlastného motorového vozidla. Zároveň žalobca uviedol, že len samotným vystavením\nfaktúry za opravu vozidla poškodenému nevznikla možnosť prevziať si svoje opravené vozidlo a vrátiť\nnáhradné, keď táto vznikla až po doručení krycieho listu poisťovne. Až po vystavení a doručení krycieho\nlistu žalovanej dňa 28.11.2022 tak žalobca poškodeného oboznámil s možnosťou prevzatia opraveného\nvozidla, k čomu tento napokon ešte v ten istý deň i pristúpil. Žalobca uvedený postup označil za\nštandardný, za tzv. bežnú obchodnú prax autoservisov pri oprave havarovaného vozidla v prípadoch\nnáhrady nákladov za opravu z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú\nprevádzkou motorového vozidla; svoje skutkové tvrdenia žalobca napokon podporil i listinnými dôkazmi.\nŽalobca tak nielen deklaroval príčinnú súvislosť medzi poistnou udalosťou a nákladmi vynaloženými na\nnájom náhradného motorového vozidla počas celej doby trvania nájmu, t. j. vrátane tých dní, ktorých\ndôvodnosť namietala žalovaná, ale túto i osvedčil.\n47. Odvolací súd plne súhlasí s myšlienkovou úvahou a na ňu nadväzujúcimi závermi konajúceho\nsúdu, ktorý za účelné obdobie nájmu náhradného vozidla považoval dobu od prevzatia poškodeného\nmotorového vozidla servisom až do momentu oznámenia poisťovne o ukončení likvidácie škodovej\nudalosti so stanovením výšky poistného plnenia za opravu vozidla, resp. do jeho vydania poškodenému,\nkeď je zrejmé, že túto dobu nájmu poškodený úmyselne, ani z nedbanlivosti nepredĺžil svojim konaním.\nČakanie na krycí list poisťovne pritom spadalo do sledu udalostí spojených so škodovou udalosťou, a to\ni podľa početnej súdnej judikatúry (napr. rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3Cob/94/2023,\nsp. zn. 14Co/6/2025, sp. zn. 7Co/104/2024, Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 11Co/88/2023, sp. zn.\n7Co/37/2022, a iné). Tá akceptovala obdobie nároku poškodeného na náhradu nákladov spojených s\nužívaním náhradného vozidla dobou vykonávania opravy havarovaného motorového vozidla, ktorá je\nukončená vtedy, keď má poškodený opäť možnosť užívať vlastné opravené motorové vozidlo.\nS\nprihliadnutím na účel prenájmu náhradného motorového vozidla, treba považovať nárok na refundáciu\nnákladov za jeho prenájom odôvodnený až do času, keď poškodený získal opäť možnosť užívať vlastné\nmotorové vozidlo, čo bolo v danom prípade podmienené ukončením opravy a doručením krycieho listu\npoisťovne, k čomu došlo dňa 28.11.2022. Poškodený si evidentne prevzal opravené motorové vozidlo\nbezprostredne po výzve autoservisu, ktorý jeho opravu svojim konaním nijako nepredlžoval a oboznámil\nho o možnosti vyzdvihnutia opraveného vozidla postupom súladným so žalobcom prezentovanou\nzaužívanou obchodnou praxou; medzi nájmom náhradného motorového vozidla v dňoch 21.11.2022\naž do 28.11.2022 a vznikom poškodenia na motorovom vozidle poškodeného, ktoré bolo odstránené\nopravou, tak existovala príčinná súvislosť a k jej pretrhnutiu nedošlo. Žalovaná jej danosť v odvolaní\nsíce spochybňovala, avšak z vykonaného dokazovania nevyplynulo a nebolo preukázané, že by sa\npoškodený akýmkoľvek spôsobom zapríčinil o predĺženie doby trvania nájmu náhradného vozidla; jej\nargumentácia nebola preto dôvodná.\n48. Hodno uviesť, že k obdobným záverom dospel i Ústavný súd SR vo svojej rozhodovacej\nčinnosti (rozhodnutia sp. zn. III. ÚS 602/2022, sp. zn. III. ÚS 476/2024). Len samotné oznámenie o\nukončení šetrenia poistnej udalosti a o poskytnutí poistného plnenia, nezabezpečí vydanie opraveného\nmotorového vozidla poškodenému, nakoľko, ako uviedol žalobca, toto je v bežnej praxi podmienené\nbuď úhradou nákladov za opravu alebo doručením krycieho listu zo strany poisťovne, ako „prísľubu“,\nže opravu motorového vozidla zaplatí; pritom ani okolnosť, že ide o zmluvný autoservis neznamená\nautomatickú garanciu preplatenia nákladov opravy v plnej výške. Zásadným kritériom pre posúdenie\nprimeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla, ako jednej z podmienok\ndôvodnosti žalovaného nároku, je vybavenie poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu\n\npoškodeného vozidla, a to podľa § 11 ods. 6 a ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. skončením šetrenia,\noznámením výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej dobe.\n49. Pokiaľ žalovaná osobitne namietala i existenciu relevantného právneho vzťahu, na základe\nktorého by autoservis bol oprávnený nevydať opravené vozidlo až do vystavenia krycieho listu,\nodvolací súd zdôrazňuje, že žalobca uviedol skutkové tvrdenia ohľadne tzv. bežnej obchodnej praxe\nautoservisov a podporil ich i listinnými dôkazmi; na tieto skutkové tvrdenia žalovaná nijako nereflektovala\na nespochybnila, preto z nich i konajúci súd vychádzal (body 13., 17. odôvodnenia napadnutého\nrozsudku). Žalobca teda dostatočne preukázal ním tvrdenú bežnú obchodnú prax autoservisov,\nspočívajúcu v tom, že zmluvný partner poisťovne informuje o vykonaní opravy a vyzýva poškodeného\nna prevzatie vozidla až po doručení krycieho listu poisťovne; žalovaná pritom evidentne mala o tejto\nobchodnej praxi vedomosť. Hodno uviesť, že k tejto otázke zaujal stanovisko i Ústavný súd SR v\nrozhodnutí sp. zn. III. ÚS 322/2025, v obdobnej veci (vo vzťahu k veci Krajského súdu v Banskej\nBystrici, sp. zn. 42Cob/131/2023, na ktorú žalovaná v odvolaní poukazovala - pozn. odvolacieho\nsúdu). V označenom rozhodnutí uviedol, že dochádza k stretu záujmov poisťovní zodpovednosti za\nškodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na strane jednej a podnikania, ktoré je založené na\nprenájme vozidiel poškodeným osobám, na strane druhej. V centre týchto podnikateľských záujmov\nje však poškodený, ktorý nemôže užívať poškodené vozidlo a ktorý je poisťovňami usmerňovaný k\nopravám vozidiel v ich zmluvných servisoch. V tomto systéme je z pohľadu právnej istoty ako ústavnej\nhodnoty všetkých zúčastnených neudržateľné, aby boli vo vzťahu k povinnosti preukázania účelnosti\ntrvania nájmu formulované rozdielne dôkazné štandardy; osobitne v situácii, keď proces opravy a\nvydania poškodeného vozidla ako osobitného splnenia povinnosti poisťovne podľa § 15 ods. 1 zákona\nč. 381/2001 Z. z. je určovaný bežnou obchodnou praxou poisťovní a servisov, t. j. zmluvných partnerov\npoisťovní, no nie bežnou obchodnou praxou poškodených a prenajímateľov náhradných vozidiel.\n50. Pokiaľ žalovaná v odvolaní osobitne poukázala a predložila výtlačok z webovej stránky\nwww.pomocmotoristom.sk, ktorý mal preukazovať ponuku žalobcu bezplatne zapožičať náhradné\nvozidlo po dobu opravy poškodeného vozidla, odvolací súd sa touto námietkou a listinným dôkazom\nnezaoberal; žalovaná ich predložila až v odvolaní, a preto ide o neprípustné novoty, na ktoré odvolací\nsúd bez splnenia predpokladov v zmysle § 366 C.s.p. nemohol prihliadať.\n51. S poukazom na vyššie uvedené možno zhrnúť, že za dôvodný treba považovať nárok žalobcu na\nrefundáciu nákladov v súvislosti s prenájmom náhradného motorového vozidla až do času, keď mal\npoškodený možnosť opätovne užívať vlastné opravené motorové vozidlo, čo bolo v danom prípade\npodmienené ukončením opravy a doručením krycieho listu poisťovne dňa 28.11.2022. Súd prvej\ninštancie preto po správnom zistení skutkového stavu, na ktorý aplikoval zodpovedajúce ustanovenia\nprávnych predpisov a tieto interpretoval v súlade s ich účelom, ako i s ustálenou súdnou praxou, preto\nrozhodol správne, pokiaľ žalobe žalobcu vyhovel. Na uvedenom základe preto odvolací súd napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.\n52. Pre úplnosť odvolací súd udáva, že pokiaľ žalovaná v odvolaní osobitne poukazovala na rozhodnutie\nKrajského súdu v Žiline, sp. zn,. 8Co/46/2024, a Krajského súdu v Bratislave,\nsp. zn\n4Cob/101/2015, v ktorých mali súdy zaujať k riešeniu obdobného sporu odlišný právny názor, týmito\nrozhodnutiami súdov inštančne rovnakého stupňa nebol nijako viazaný. Naviac, predmetom posúdenia\nKrajského súdu v Bratislave v označenom rozhodnutí bol právny vzťah založený poukážkou v zmysle\n§ 535 Občianskeho zákonníka a náhradné vozidlo bolo poškodenému poskytnuté na základe zmluvy o\nposkytnutí náhradného vozidla bezplatne, z dôvodu ktorého odvolací súd vyhodnotil, že poškodenému\nani nemohla vzniknúť škoda.\n53. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 a § 262\nods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a plne úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanej, ktorá úspech\nnemala, plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n54. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\n\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v\nlehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "46C/37/2023", "guid": "c3efe3df-b88f-4393-a33f-9caf7bd008d1:6cb0b717-50bb-412c-a9b3-c4762ee6ef0d", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5e321e22-62fd-4f88-810b-1615c5a9830c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.322.2025.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 322/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 322/2025 z 17. 7. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-07-17", "citacie_n": 173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.322.2025.2"}, {"guid": "ussr:fb299d60-9c33-4359-a7e5-df82a3090a11", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.476.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 476/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 476/2024 z 19. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-19", "citacie_n": 234, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.476.2024.1"}, {"guid": "ussr:5b4aca57-34ce-4b63-9fa7-39942b97e9d6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.602.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 602/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 602/2022 z 16. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-16", "citacie_n": 694, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.602.2022.1"}, {"guid": "ussr:cabec91a-5b57-4f6a-b143-1926e2d931d7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.191.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 191/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 191/2018 z 13. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-13", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.191.2018.2"}, {"guid": "455a101f-b18e-4413-8433-636bf9682c10:f11819e2-5260-4586-a6f2-78ca7e1b5825", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6123434438.1", "spisova_znacka": "7Co/104/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/104/2024 z 29. 10. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-10-29", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6123434438.1"}, {"guid": "dd048775-a1c7-4374-9474-408713c3acfb:db5c6d19-2316-49c2-8d25-8a244a9c43d1", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:1422201827.1", "spisova_znacka": "8Co/46/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Co/46/2024 z 19. 8. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-08-19", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:1422201827.1"}, {"guid": "528575ee-87ca-4b45-8c8d-eb1670d06ff4:c7c59acf-7569-4999-ad31-d9fef71f4b28", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6123209329.4", "spisova_znacka": "42Cob/131/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 42Cob/131/2023 z 25. 2. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-02-25", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6123209329.4"}, {"guid": "8e3be65a-1a58-450d-b8dd-010b33430d18:95e9ff20-2121-4fec-a1b9-2ad341e98a1b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6124362199.1", "spisova_znacka": "14Co/6/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/6/2025 z 28. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-01-28", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6124362199.1"}, {"guid": "fc4d589d-00e5-4bc8-94b2-28774230c201:2facc90a-c3f0-4b50-9dba-c61ff17ff1ce", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2024:6123463363.3", "spisova_znacka": "8Co/136/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/136/2024 z 26. 11. 2024", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2024-11-26", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2024:6123463363.3"}, {"guid": "14033f68-d768-4079-a987-2499150e2a86:317e311c-348b-4639-9f16-15375a48cbb4", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Co/88/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/88/2023 z 26. 3. 2024", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2024-03-26", "citacie_n": 197, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/14033f68-d768-4079-a987-2499150e2a86:317e311c-348b-4639-9f16-15375a48cbb4"}, {"guid": "6fd1aa51-50b7-4b96-a490-c3da7ef5fcf1:ac6bba6e-5a38-4214-8ed3-ed43ad672aa7", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Cob/94/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/94/2023 z 15. 11. 2023", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2023-11-15", "citacie_n": 191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/6fd1aa51-50b7-4b96-a490-c3da7ef5fcf1:ac6bba6e-5a38-4214-8ed3-ed43ad672aa7"}, {"guid": "b61f2ad6-5783-4dc8-acff-ffc2d45c7bd4:e904d735-c9ad-4ee0-a48d-caf65dc84c63", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Cob/117/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/117/2021 z 9. 2. 2023", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2023-02-09", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b61f2ad6-5783-4dc8-acff-ffc2d45c7bd4:e904d735-c9ad-4ee0-a48d-caf65dc84c63"}, {"guid": "f381f9a8-ae20-413b-abfb-ed94fe40ac49:a2d111c8-814c-4267-9fdb-1c6e2432947f", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Co/37/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/37/2022 z 13. 4. 2022", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2022-04-13", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f381f9a8-ae20-413b-abfb-ed94fe40ac49:a2d111c8-814c-4267-9fdb-1c6e2432947f"}, {"guid": "8ba3b82f-e265-4a1b-b1fc-abdce6a1c96c:d4348d13-411e-4a54-b55a-6cc0ecdbadee", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2021:6119211215.1", "spisova_znacka": "10Co/7/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/7/2021 z 29. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-06-29", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2021:6119211215.1"}, {"guid": "3e945d4d-c9d2-48a9-923f-3a8392eb31e2:1a8c1a76-621b-4ac7-814a-25ed9c3f52dc", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2021:6120277842.1", "spisova_znacka": "9Co/5/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/5/2021 z 24. 2. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-02-24", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2021:6120277842.1"}, {"guid": "980944e1-9e1c-4234-9d58-673cdce72e1f:d5345bf4-b85c-4d80-88fb-80d4a0b5e97b", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Co/24/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8Co/24/2020 z 11. 11. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-11-11", "citacie_n": 161, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/980944e1-9e1c-4234-9d58-673cdce72e1f:d5345bf4-b85c-4d80-88fb-80d4a0b5e97b"}, {"guid": "d3fe391c-2fe5-4c9a-9f62-13b86a421747:3f6c44dc-2f75-43df-a12d-58bd270b6877", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1215204480.1", "spisova_znacka": "3Cob/220/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/220/2017 z 16. 1. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-01-16", "citacie_n": 296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1215204480.1"}, {"guid": "58c84cb9-150c-49b9-8b29-6a70a4d93b26:0e3555f7-2874-4322-b5da-acac42ce7974", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7110207273.1", "spisova_znacka": "4Cob/101/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/101/2015 z 23. 11. 2015", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2015-11-23", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7110207273.1"}], "citovane_v": [{"guid": "b532e96c-2b69-4663-b312-651fd9bd6771:7d19caaa-8a1d-430c-b67c-afbd6dc19f36", "ecli": "ECLI:SK:MSKE:2025:7125211648.4", "spisova_znacka": "67C/28/2025", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn. 67C/28/2025 z 5. 11. 2025", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2025-11-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSKE:2025:7125211648.4"}]}