Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV 46C/37/2023 6123370089 01. 07. 2024 JUDr. Maroš Maškovič ECLI:SK:MSBA4:2024:6123370089.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 14 46C/37/2023
Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudcom JUDr. Marošom Maškovičom, v právnom spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o. so sídlom Tolstého č. 1201/20, Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpeného spoločnosťou: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o. so sídlom Tolstého č. 1201/20, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group so sídlom Štefanovičova č. 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie istiny 276,- € s príslušenstvom, takto rozhodol: 14
46C/37/2023
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu v sume 276,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,50 % ročne zo sumy 276,- € od 03.01.2023 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 11
46C/37/2023
1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica ako upomínaciemu súdu dňa 27.07.2023 a postúpenou dňa 02.10.2023 tunajšiemu súdu ako vecne a miestne príslušnému civilnému súdu, sa domáhal žalobca voči žalovanému zaplatenia istiny v sume 276,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,50 % ročne zo sumy 276,- € od 03.01.2023 do zaplatenia titulom náhrady škody, resp. nároku na doplatenie poistného plnenia. Žalobu odôvodnil vecne tým, že dňa 04.11.2022 došlo v Košiciach k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. X, C. (poškodený), pričom k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku zo dňa 21.11.2022, na základe ktorej žalobca prenajal poškodenému náhradné motorové vozidlo a nájom trval od 21.11.2022 do 28.11.2022 – po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise až do ukončenia opravy
a doručenia krycieho listu poisťovňou, po ktorú dobu poškodený nemohol s poškodeným motorovým vozidlom nijakým spôsobom disponovať a počas trvania nájmu nemal k dispozícii iné motorové vozidlo, preto nájom náhradného vozidla bol pre poškodeného nevyhnutný. Po ukončení doby nájmu náhradného vozidla žalobca vystavil poškodenému faktúru splatnú dňa 13.12.2022 v sume 766,03 € s DPH za 8 dní užívania náhradného vozidla titulom nákladov na nájom náhradného vozidla, za ktorých náhradu nesie zodpovednosť poistenec žalovaného. Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jej nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu. Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry vznikla voči žalovanému pohľadávka v sume 766,03 € s DPH, ktorej postúpenie poškodený žalovanému oznámil. Žalovaný dňa 21.12.2022 poskytol žalobcovi poistné plnenie v sume 490,03 €, a teda postupoval v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami, keď poistné plnenie nedôvodne – na základe svojvoľných výpočtov krátil a neposkytol žalobcovi poistné plnenie v rozsahu zodpovedajúcom účelne vynaloženým nákladom na náhradné vozidlo používané poškodeným v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného, pričom dlžná suma predstavuje rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla vyplývajúcimi z faktúry a žalovaným poskytnutým poistným plnením. S poukazom na ust. § 11 ods. 7 zákona o PZP mal za to, že žalovaný sa dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia žalobcovi ako postupníkovi v celosti, ktoré bol povinný poskytnúť najneskôr do 02.01.2023, keďže šetrenie poistnej udalosti skončil dňa 16.12.2022, preto popri istine si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., poukazujúc pritom na zjednocujúce stanovisko Ústavného súdu SR vo vzťahu k výkladu ustanovení § 11 ods. 6, 7, 8 zákona o PZP, keď právny názor dovolacieho súdu (vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.11.2018, sp. zn. 3Cdo 145/2017) o tom, že povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a že žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti uloženej mu právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody, vyhodnotil Ústavný súd SR ako neakceptovateľný. Žalobca podporil svoje skutkové tvrdenia dôkazne zmluvou o nájme č. 758/2022 zo dňa 21.11.2022, protokolom o prenájme náhradného vozidla č. 758/2022, čestným prehlásením poškodeného zo dňa 29.11.2022, potvrdením o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu zo dňa 28.11.2022, faktúrou č. 8562022 vystavenou dňa 29.11.2022 a splatnou dňa 13.12.2022, zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 29.11.2022, oznámením poškodeného o postúpení pohľadávky zo dňa 29.11.2022, uplatnením náhrady škody z postúpenej pohľadávky zo dňa 29.11.2022, oznámením žalovaného o poistnom plnení zo dňa 19.12.2022 a detailom platobnej transakcie zo dňa 21.12.2022. 2. Proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Up/1273/2023 zo dňa 09. augusta 2023 podal žalovaný včas odpor, považujúc žalobu za nedôvodnú, nakoľko postupoval správne, keď žalobcovi uhradil náhradu za primeranú dobu zapožičania náhradného vozidla v rozsahu 5 dní, t. j. od začiatku prenájmu náhradného motorového vozidla dňa 21.11.2022 do 25.11.2022 v sume 490,03 €, zastávajúc názor, že oprava poškodeného vozidla bola ukončená už dňa 25.11.2022, kedy príslušný autoservis vystavil faktúru za opravu vozidla č. 1578603496 a už v tento deň mal jeho držiteľ možnosť si ho z autoservisu vyzdvihnúť, no napriek tomu si prenajal náhradné vozidlo až do 28.11.2022. Žalovaný s poukazom na judikatúru Krajského súdu v Bratislave a nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 602/2022 zo dňa 16.02.2023 podčiarkol, že za účelné a nevyhnutné náklady na prenájom náhradného vozidla nemožno považovať náklady, ktoré vzniknú mimo opravy poškodeného motorového vozidla, pretože už nejde o náklady, ktoré vznikli príčinnej súvislosti s poškodením vozidla a tak v momente zavŕšenia opravy poškodeného motorového vozidla je toto prevádzkyschopné a na strane poškodeného neexistuje odôvodnená potreba náhradného motorového vozidla, preto vzhľadom na dátum ukončenia opravy poškodeného vozidla (25.11.2022) žalovaný mal preukázané, že prenájom náhradného vozidla bol účelný, nevyhnutný a odôvodnený len v období od 21.11.2022 do 25.11.2022 a súčasne len v tomto období vzhliadol príčinnú súvislosť medzi konaním škodcu a vznikom škody v podobe nákladov na prenájom náhradného vozidla. Vo svetle uvedeného žalovaný bol aj toho názoru, že v súlade s prevenčnou povinnosťou zakotvenou v ust. § 415 Občianskeho zákonníka poškodený je povinný počínať si tak, aby svojím konaním neoprávnene nezasahoval do majetkových práv žalovaného tým, že v dôsledku jeho subjektívneho postoja dôjde k vyzdvihnutiu poškodeného vozidla až s určitým časovým odstupom po tom, čo sa toto vozidlo na základe vykonanej opravy objektívne stalo opätovne prevádzkyschopné, preto v dôsledku takéhoto konania – opomenutia poškodeného žalovaný by nemal znášať náklady poškodeného na prenájom náhradného vozidla aj po tom, čo sa poškodené vozidlo stalo
opätovne prevádzkyschopné. Žalovaný napokon namietol opodstatnenosť nároku na úroky z omeškania z dôvodu, že považuje samotný, žalobcom uplatňovaný nárok na zaplatenie istiny v sume 276,- € za nedôvodný a v tejto súvislosti poukázal na právny názor Krajského súdu v Bratislave vyslovený v rozsudku sp. zn. 4Cob/117/2021 zo dňa 09.02.2023, podľa ktorého práve poisťovňa musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti, vrátane povinnosti znášať stav, kedy sa v prípade skráteného (a tým pádom neúplného) plnenia dostane do omeškania. 3. K odporu žalovaného sa písomne (v replike) vyjadril žalobca tak, že poprel údajnú neúčelnosť nákladov na prenájom náhradného vozidla, nakoľko pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov z titulu nájmu náhradného vozidla je potrebné vychádzať z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo poškodeného z dôvodu jeho opravy v autoservise a tiež zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Žalobca síce súhlasil s tvrdením, že z faktúry autoservisu MOTOR – CAR Košice s.r.o. vyplýva dátum dodania služby dňa 25.11.2022, avšak vzhľadom na odplatný charakter tohto záväzkového vzťahu zastával názor, že oprava v širšom slova zmysle je ukončená až poskytnutím plnenia druhej zmluvnej strany – v danom prípade z titulu náhrady škody žalovaným, preto až poskytnutím peňažného plnenia, ktoré zo sféry vplyvu poisťovne prejde do sféry vplyvu poškodeného, resp. autoservisu je škoda na poškodenom vozidle reparovaná, nakoľko samotným vystavením faktúry za opravu poškodeného vozidla poškodený ešte nemá okamžitú možnosť prevziať si svoje vozidlo a vrátiť tak náhradné vozidlo. Poškodený si mohol svoje opravené vozidlo vyzdvihnúť až po doručení krycieho listu zo strany žalovaného, čo vyplýva z predloženého potvrdenia autoservisu, ktorý mal až po doručení predmetného krycieho listu istotu, že mu bude poskytnutá úhrada za opravu od žalovaného, preto okamžite po vystavení krycieho listu dňa 28.11.2022 bol poškodený informovaný o možnosti prevzatia opraveného vozidla a toto si aj v uvedený deň vyzdvihol. Vzhľadom na uvedené považoval argumentáciu žalovaného za irelevantnú s poukazom na skutočnosť, že v prípade vykonávania opráv motorových vozidiel v dôsledku poistných udalostí autoservis odovzdá opravené vozidlo poškodenému po zaplatení ceny opravy poškodeného vozidla, resp. po poskytnutí poistného plnenia poisťovňou alebo po doručení krycieho listu zo strany poisťovne. Žalobca preto vyvodil záver, že náklady na prenájom náhradného vozidla je nevyhnutné považovať za účelne vynaložené až do momentu reálneho odovzdania opraveného vozidla a v žiadnom prípade nie vystavením faktúry za opravu poškodeného vozidla bez možnosti jeho reálneho užívania, pričom relevantným v danej veci je, že poškodené vozidlo sa po celé obdobie od 21.11.2022 do 28.11.2022, t. j. 8 dní nachádzalo v autoservise, čo vyplýva z čestného prehlásenia poškodeného ako aj z potvrdenia autoservisu. K všeobecnej prevenčnej povinnosti namietol právny názor žalovaného, že by poškodený svojím konaním akýmkoľvek spôsobom porušil alebo ohrozil majetkové práva žalovaného, nakoľko ukončenie nájmu náhradného vozidla sa bezprostredne odvíjalo od ukončenia opravy poškodeného vozidla autoservisom a poskytnutia poistného plnenia žalovaným. Nesúhlasil preto s tvrdením žalovaného, že by bolo výlučne na subjektívnom rozhodnutí poškodeného, kedy a či si svoje opravené vozidlo z autoservisu vyzdvihol, keďže autorizovaný servis neinformuje poškodeného o vystavení faktúry za opravu jeho motorového vozidla, túto zasiela rovno poisťovni a opravené vozidlo vydáva poškodenému doručením krycieho listu od poisťovne, resp. vyplatením poistného plnenia. Vzhľadom na uvedené mal za to, že nevydanie vozidla ku dňu poskytnutia zdaniteľného plnenia podľa faktúry vystavenej autoservisom a doručovanej len poisťovni nepredstavuje žiadnu ďalšiu (inú) príčinu pre vznik škody, resp. v dôsledku ktorej by došlo k pretrhnutiu priamej príčinnej súvislosti medzi skutočnosťou, že opravované vozidlo poškodené konaním poistenca žalovaného zotrvá v autoservise až do vydania krycieho listu poisťovňou a vznikom uplatneného nároku na náhradu škody. K uplatnenému úroku z omeškania žalobca poukázal na ním v žalobe označenú judikatúru a doplnil, že v nadväznosti na prijaté rozhodnutia Ústavného súdu SR sa aj Najvyšší súd SR odklonil od svojej doterajšej rozhodovacej praxe (napr. uznesenie NS SR sp. zn. 3Obdo/27/2021 zo dňa 23.02.2022 alebo uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/225/2021 zo dňa 27.04.2022), preto žalobca zastával názor, že z dôvodu svojvoľného a nedôvodného krátenia poistného plnenia zo strany žalovaného mu vznikol nárok na úrok z omeškania v zmysle ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. 4. V písomnej duplike žalovaný v reakcii na repliku žalobcu opätovne odkázal na v odpore citovanú judikatúru súdov, v zmysle ktorej za účelne a nevyhnutne vynaložené náklady na prenájom náhradného vozidla vo všeobecnosti nemožno považovať náklady, ktoré vzniknú mimo opravy poškodeného motorového vozidla. Nesúhlasil so žalobcom deklarovanou extenzívnou interpretáciou opravy, v zmysle ktorej by mala byť oprava poškodeného vozidla zavŕšená okamihom, kedy bude poskytnuté poistné plnenie za opravu poškodeného vozidla, nakoľko takáto interpretácia potenciálne
vytvára pre poškodeného oprávnenie užívať náhradné vozidlo na neurčitú a neprimerane dlhú dobu aj po tom, čo potreba užívania náhradného vozidla reálne zanikla z dôvodu, že poškodený už mal k dispozícii na užívanie jeho opravené vozidlo. Žalovaný preto zastával názor, že za okamih zavŕšenia opravy poškodeného vozidla nemožno považovať moment, kedy dôjde k poskytnutiu finančných prostriedkov za opravu poškodeného vozidla zo sféry poisťovne do sféry poškodeného, resp. autoservisu. Žalovaný tiež poukázal na potrebu vziať do úvahy subjektívny postoj poisťovne, resp. aj subjektívny postoj autoservisu, ktorý by mal urobiť objektívne možné opatrenia na to, aby poškodený si mohol vyzdvihnúť vozidlo v deň zavŕšenia jeho opravy a aby po tomto momente nájom náhradného vozidla neúčelne netrval. Sumarizujúc uvedené skutočnosti, žalovaný nesúhlasil s tým, že oprávnenou dobou nájmu náhradného vozidla je celá doba zotrvania poškodeného vozidla v príslušnom autoservise. 5. Súd prejednal spor podľa ust. § 177 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení účinnom od 01.07.2024 (ďalej len „CSP“) s nariadením pojednávania v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní vopred písomne ospravedlnil hospodárnosťou konania a súhlasil s prejednaním sporu v jeho neprítomnosti, vykonal dokazovanie procesnými stranami predloženými listinnými dôkazmi, ktoré zhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, zistiac nasledovný skutkový stav: 6. Žalobca ako prenajímateľ dňa 21.11.2022 uzatvoril s A. B. ako nájomcom zmluvu o nájme č. 758/2022, na základe ktorej prenajal nájomcovi osobný automobil značky E. F. G. H., strieborná metalíza, EČV: I. (náhradné vozidlo) na dobu od 21.11.2022 do 28.11.2022 za nájomné v sume 92,- € denne a poplatok za pristavenie a odobratie vozidla v sume 30,- € (cena nájmu vrátane DPH). Z protokolu o prenájme náhradného vozidla číslo: 758/2022 vyplýva, že A. B. ako poškodený v dôsledku škodovej udalosti, pri ktorej mu J. A. ako vinník dopravnej nehody dňa 04.11.2022 spôsobil škodu na motorovom vozidle značky E. F. E., EČV: C., odovzdal poškodené motorové vozidlo do autoservisu dňa 21.11.2022 a v uvedený deň súčasne prevzal od žalobcu (prenajímateľa) vyššie špecifikované náhradné vozidlo a toto vrátil žalobcovi dňa 28.11.2022. 7. Čestným prehlásením zo dňa 29.11.2022 poškodený - A. B. prehlásil, že mal od žalobcu zapožičané vyššie špecifikované náhradné vozidlo v období od 21.11.2022 do 28.11.2022, t. j. v trvaní 8 dní z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti č. 9571264166 zo dňa 04.11.2022 v autoservise až do doručenia krycieho listu poisťovňou a zároveň prehlásil, že po dobu opravy svojho vozidla nemal k dispozícii žiadne iné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol nevyhnutný. Rovnako autoservis MOTOR – CAR Košice s.r.o. so sídlom Dopravná č. 5, Košice, IČO: 36 198 595 potvrdením zo dňa 28.11.2022 verifikoval skutočnosť, že po poistnej udalosti zo dňa 04.11.2022 prevzal vozidlo značky E. F. s EČV: C., ktorého držiteľom je A. B., za účelom opravy dňa 21.11.2022 a po ukončení opravy a doručení krycieho listu zo strany žalovaného (poisťovne) dňa 28.11.2022 bolo poškodené vozidlo bezodkladne odovzdané držiteľovi dňa 28.11.2022. 8. Dňa 29.11.2022 žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 8562022 za prenájom náhradného vozidla od 21.11.2022 do 28.11.2022 podľa zmluvy o nájme č. 758/2022 v sume 766,03 €. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29.11.2022 poškodený ako postupca v zmysle § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpil svoju peňažnú pohľadávku voči žalovanému, ktorý rieši škodu spôsobenú v sume 766,03 € s DPH z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 04.11.2022, na žalobcu ako postupníka, ktorý sa zaviazal uhradiť za postúpenie pohľadávky odplatu v sume 766,03 € s DPH, ktorá zodpovedá žalobcom ako prenajímateľom vystavenej faktúre č. 8562022 s tým, že vzájomné nároky zmluvných strán (nárok na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a nárok na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom tejto zmluvy započítavajú, pričom žalobca (postupník) si bude pohľadávku v sume 766,03 € vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Postúpenie pohľadávky na žalobcu poškodený oznámil poisťovni (žalovanému) listom zo dňa 29.11.2022. 9. V nadväznosti na vyššie uvedenú zmluvu o postúpení pohľadávky žalobca si uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky v sume 766,03 € s DPH za prenájom náhradného motorového vozidla v trvaní 8 dní u žalovaného ako priamy nárok na náhradu škody voči poistiteľovi podľa ust. § 15 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
10. Podľa Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 19.12.2022 žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 16.12.2022 ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka poukázal na účet žalobcu plnenie v sume 490,03 € s tým, že náhradu nákladov za zapožičanie náhradného vozidla priznal do ukončenia opravy poškodeného vozidla dňa 25.11.2022, t. j. za 5 dní nájmu, pričom nepriznané náklady na náhradné vozidlo v sume 276,- € označil za neprimerané. Poistné plnenie v sume 490,03 € žalovaný poukázal na účet žalobcu dňa 21.12.2022. 11. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 29.11.2022 žalovaný oznámil poškodenému, že dňa 28.11.2022 ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka poukázal na účet spoločnosti MOTOR – CAR Košice s.r.o. poistné plnenie v sume 1 866,37 €, ktoré plnenie v celom rozsahu zodpovedá fakturačne vyúčtovanej výške nákladov vynaložených na opravu poškodeného vozidla. 12. Spoločnosť MOTOR – CAR Košice s.r.o. dňa 25.11.2022 vystavila poškodenému A. B. faktúru č. 1578603496 v sume 1 866,37 € za opravu poškodeného motorového vozidla značky E. F. s EČV: C. so splatnosťou dňa 25.11.2022. 13. Z Potvrdení autoservisov ALTERIA MOTOR s.r.o., Žilina, MD-Bavaria Žilina, s.r.o. a FINAL CD so sídlom v Žiline o bežnej obchodnej praxi uplatňovanej pri oprave poškodeného vozidla v prípadoch, kedy náklady za opravu poškodeného vozidla uhrádza poisťovňa z povinného zmluvného poistenia vinníka autonehody zo dňa 02.11.2021 a dňa 30.03.2022 vyplýva, že v deň ukončenia prác súvisiacich s opravou poškodeného motorového vozidla servis vystaví faktúru, v ktorej sú vyčíslené náklady za opravu a túto faktúru v deň jej vystavenia automaticky odosiela príslušnej poisťovni, ktorá z PZP vinníka nehody je povinná faktúru zaplatiť s tým, že v prípade, ak poisťovňa je zmluvným partnerom autoservisu, využíva sa ako náhrada úhrady faktúry tzv. krycí list, ktorý vystavuje príslušná poisťovňa a tento doručuje autoservisu. Uvedené spoločnosti výslovne potvrdili, že autoservis vydá poškodenému opravené vozidlo bezodkladne po doručení krycieho listu na úhradu faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla zo strany poisťovne. 14. Zistený skutkový stav sporu súd podriadil nasledovnému právnemu stavu (príslušným právnym normám): Podľa § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom od 01.12.2019 do 30.06.2024 (ďalej len „Občiansky zákonník“), každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Podľa § 524 ods. 1, 2 v spojení s § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Podľa § 797 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. Ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť. Podľa § 822 v spojení s § 823 Občianskeho zákonníka, z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za
ktorú poistený zodpovedá. Náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. Podľa § 4 ods. 1, 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.10.2019 do 31.07.2024 (ďalej len „zákon o povinnom zmluvnom poistení“), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona o povinnom zmluvnom poistení, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. Podľa § 11 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Podľa § 11 ods. 8 zákona o povinnom zmluvnom poistení, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Podľa § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. 15. Spornosť žalobcom uplatnenej pohľadávky titulom náhrady nákladov vynaložených na prenájom náhradného vozidla, za ktorých náhradu zodpovedá poistenec žalovaného ako vinník dopravnej nehody (poistnej udalosti), v dôsledku ktorej poškodený bol nútený namiesto svojho poškodeného a opravovaného vozidla prenajať si náhradné vozidlo, nastala v preukázaní účelnosti a nutnosti vynaložených nákladov za celú fakturovanú dobu nájmu náhradného vozidla v trvaní ôsmich dní (od 21.11.2022 do 28.11.2022), v prevenčnej povinnosti poškodeného predchádzať škodám na majetkových právach žalovaného spôsobeným poisťovni tým, že uhrádza/má uhrádzať i náklady na prenájom náhradného vozidla za čas, keď poškodené vozidlo už bolo opätovne prevádzkyschopné, v existencii príčinnej súvislosti medzi konaním škodcu a vznikom škody v podobe nákladov na prenájom náhradného vozidla vynaložených v období nasledujúcom po zavŕšení opravy poškodeného vozidla a napokon sporným medzi procesnými stranami zostal i právny základ nároku na príslušenstvo uplatnenej pohľadávky spočívajúce v úrokoch z omeškania. Medzi procesnými stranami bola nesporná skutočnosť, že poškodený počas celej doby nájmu náhradného vozidla nemal k dispozícii iné motorové vozidlo. 16. Žalobca zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 29.11.2022 preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore, nakoľko poškodený ako pôvodný veriteľ voči poisťovni postúpil na žalobcu svoje právo na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla v sume 766,03 € vynaložených z titulu škody spôsobenej mu na motorovom vozidle poistencom žalovaného a s postúpenou peňažnou pohľadávku prešlo na žalobcu i jej príslušenstvo, pričom poškodený ako postupca bez zbytočného odkladu (29.11.2022) písomne oznámil žalovanému (dlžníkovi) postúpenie svojej pohľadávky na žalobcu, a teda žalovanému vznikla povinnosť poskytnúť poistné plnenie priamo v prospech žalobcu ako singulárneho právneho nástupcu poškodeného. 17. Pokiaľ ide o účelnosť a primeranosť nákladov na nájom náhradného vozidla, súd uvádza, že hodnotenie vynaložených nákladov za vypožičanie náhradného vozidla z hľadiska ich účelnosti
a primeranosti je determinované dĺžkou obdobia, počas ktorého poškodený nemôže užívať svoje poškodené motorové vozidlo z dôvodu na ňom vykonávanej opravy. So zreteľom na uvedené žalovaný síce správne poukázal na skutočnosť, že poškodené motorové vozidlo bolo fakticky opravené už dňa 25.11.2022, kedy autoservis MOTOR – CAR Košice s.r.o. vystavil faktúru za opravu vozidla, nakoľko i zo žalobcom predložených potvrdení iných autorizovaných servisov je zrejmé, že okamih vystavenia faktúry za opravu vozidla korešponduje s dňom ukončenia prác súvisiacich s opravou poškodeného motorového vozidla, avšak súd sa nestotožnil so skutkovým záverom žalovaného, že dňa 25.11.2022 poškodený mal aj možnosť si vyzdvihnúť opravené vozidlo z autoservisu. Reálna doba, po ktorú je poškodený v dôsledku klientom žalovaného zavinenej škodovej udalosti vylúčený z užívania svojho motorového vozidla, totiž nemusí trvať iba do momentu vystavenia faktúry za opravu vozidla (hoci týmto okamihom objektívne došlo/mohlo dôjsť k ukončeniu opravárenských prác), a v tomto ohľade je určujúcim moment pripísania peňažného plnenia na účet autoopravovne, resp. v prípade vykonávania opráv motorových vozidiel v dôsledku poistných udalostí autoservis odovzdá opravené vozidlo poškodenému až po poskytnutí poistného plnenia poisťovňou alebo po doručení krycieho listu – oznámenia o poistnom plnení zo strany poisťovne, keďže autoservis až po prijatí peňažného plnenia titulom faktúrou vyúčtovanej ceny nákladov súvisiacich s opravou vozidla alebo po prijatí krycieho listu z poisťovne informuje poškodeného o možnosti prevziať si opravené vozidlo tak, ako túto obchodnú prax žalobca v súdnom konaní formou písomných potvrdení viacerých autorizovaných servisov preukázal. 18. V posudzovanom spore žalovaný vystavil oznámenie o poistnom plnení v sume 1 866,37 € dňa 29.11.2022 s tým, že šetrenie poistnej udalosti ukončil dňa 28.11.2022, preto až v tomto časovom horizonte autoservis nadobudol istotu v refundovaní svojich na opravu vozidla vynaložených nákladov a až od tohto momentu mohol najskôr informovať poškodeného o možnosti prevziať si opravené motorové vozidlo, preto keď poškodený preukázateľne odovzdal (vrátil) prenajaté náhradné vozidlo žalobcovi dňa 28.11.2022, učinil tak v bezprostrednej nadväznosti po vzniku jeho reálnej možnosti prevziať si svoje opravené vozidlo a dojednaná doba nájmu náhradného vozidla do 28.11.2022 bola účelná a primeraná, nakoľko reflektovala dĺžku celého procesu opravy poškodeného motorového vozidla, ktorú poškodený ovplyvniť nemohol. 19. Na základe takto zistených skutočností neobstojí žalovaným vyhodnotená ako primeraná doba nájmu náhradného vozidla iba od 21.11.2022 do 25.11.2022, pričom odhliadnuc od vyššie opísanej bežnej obchodnej praxe uplatňovanej pri oprave vozidiel v prípadoch krytých povinným zmluvným poistením, žalovaný ani nepreukázal skutočnosť, že na základe dňa 25.11.2022 vystavenej faktúry za opravu vozidla sa poškodený dozvedel o ukončení opravárenských prác na poškodenom vozidle v ten istý deň (25.11.2022), čím by mu vznikla subjektívna možnosť prevziať si opravené motorové vozidlo. Naopak v súlade s logikou plynúcou z povahy veci (oprava poškodeného vozidla v dôsledku poistnej udalosti refundovanej formou poistného plnenia) je postup autoservisu spočívajúci v upovedomení poškodeného na možnosť vyzdvihnúť si opravené vozidlo až po oznámení poistného plnenia zo strany poisťovne, preto do 29.11.2022, kedy žalovaný oznámenie o poistnom plnení vyhotovil, poškodenému nevznikla možnosť ani povinnosť prevziať si opravené vozidlo z autoservisu a do uvedeného dátumu mohol využívať nutne (v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou) prenajaté náhradné vozidlo. Nespornou je skutočnosť, že (autorizovaný) autoservis neinformuje poškodeného o vystavení faktúry za opravu jeho vozidla a túto zasiela priamo poisťovni, pričom poškodeného informuje iba o možnosti prevziať si opravené vozidlo na základe poisťovňou doručeného krycieho listu, resp. vyplatením poistného plnenia, preto neobstojí argumentácia žalovaného týkajúca sa zámerného subjektívneho postoja poškodeného spočívajúceho v odďaľovaní času v súvislosti s vyzdvihnutím si opraveného vozidla, keďže poškodený dňa 25.11.2022 nevedel, že autoservis v uvedený deň skončil s opravou jeho poškodeného vozidla, preto ku dňu 25.11.2022 nemal dôvod nájom ukončiť a prenajaté náhradné vozidlo žalobcovi vrátiť. 20. Vzhľadom na to, že neprichádza do úvahy vedomosť poškodeného, že jeho vozidlo sa objektívne (na základe vykonanej opravy) stalo opätovne prevádzkyschopné dňom 25.11.2022 (dňom vystavenia faktúry za opravu vozidla), nie je možné prijať záver, že poškodený s vedomím vykonanej opravy vozidla úmyselne posúval čas prevzatia opraveného vozidla a neúčelne tak predlžoval nájomný vzťah a zvyšoval náklady za prenájom náhradného vozidla. Na základe takto zistenej skutočnosti nemožno v danom prípade aplikovať inštitút predchádzania hroziacim škodám, pretože poškodený žiadnym svojím počinom nespôsobil škodu na majetkových právach žalovaného (poisťovne) v časti uplatneného nároku na náhradu škody za obdobie nájmu náhradného vozidla od 26.11.2022 do 28.11.2022. V uvedenom období poškodený využíval zapožičané náhradné vozidlo v dobrej viere, že jeho poškodené vozidlo
podstupuje proces opravy bez toho, aby vedel, že autoservis fakticky ukončil práce súvisiace s opravou vozidla dňa 25.11.2022, preto je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že poškodený svoju generálnu prevenčnú povinnosť žiadnym spôsobom nezanedbal a v rozpore s touto povinnosťou nekonal. 21. So zreteľom na vyššie uvedené je nutné považovať za účelne a nutne vynaložené náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla nielen náklady vynaložené do okamihu vystavenia faktúry za opravu vozidla, kedy autoservis ukončil práce súvisiace s opravou, ale je správne a logické tvrdenie žalobcu, že opravu je potrebné chápať v širšom slova zmysle, nakoľko reálne odovzdanie opraveného vozidla nemôže nastať bez poskytnutia odplaty za vykonané opravárenské práce, preto autoservis prirodzene nevydá opravené vozidlo poškodenému skôr, než disponuje krycím listom poisťovne ako zábezpekou zaplatenia fakturovanej ceny opravy poškodeného vozidla. V tomto ohľade vyznieva iracionálne tvrdenie žalovaného, že autoservis by mal urobiť objektívne možné opatrenia k tomu, aby poškodený si mohol vyzdvihnúť svoje poškodené vozidlo v deň zavŕšenia jeho opravy (pozn. súdu: v deň vystavenia faktúry za opravu vozidla), nakoľko autoservis musí po vykonaní opravy nadviazať komunikáciu s poisťovňou vo forme predloženia vystavenej faktúry za opravu vozidla a vyčkať na spätnú väzbu od poisťovne, ktorá na základe faktúrou vyúčtovaných nákladov za opravu vozidla posudzuje primeranosť výšky autoservisom vynaložených nákladov za opravu vozidla a zisťuje tak rozsah svojej povinnosti poskytnúť poistné plnenie, preto nie je zrejmé, akým spôsobom by mal autoservis zabezpečiť možnosť poškodeného vyzdvihnúť si opravené vozidlo už v deň zavŕšenia jeho opravy, keď vydanie opraveného vozidla poškodenému je závislé od šetrenia poistnej udalosti poisťovňou (žalovaným) a následného krycieho listu – oznámenia žalovaného o poistnom plnení. Súd preto považuje za nutné zdôrazniť, že podstatnou pre posúdenie účelnosti nájmu je skutočnosť, že v danom prípade začiatok doby nájmu náhradného vozidla (21.11.2022) spadá do obdobia vykonávanej opravy poškodeného vozidla a koniec doby nájmu (28.11.2022) časovo prilieha momentu vzniku možnosti poškodenej prevziať si z autoservisu svoje opravené vozidlo. Vzhľadom na uvedené je zavádzajúcim nesúhlasné stanovisko žalovaného k tvrdeniu žalobcu, že oprávnenou dobou nájmu náhradného vozidla je celá doba zotrvania poškodeného vozidla v príslušnom autoservise, nakoľko žalobca nevychádzal pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov vzniknutých z titulu nájmu náhradného vozidla výlučne z celkovej doby, počas ktorej sa poškodené vozidlo za účelom jeho opravy v autoservise nachádzalo, ale súčasne považoval za potrebné skúmať i reálnu možnosť poškodeného užívať svoje motorové vozidlo a tento predpoklad je nastolený až okamihom informovania poškodeného o možnosti opravené vozidlo si z autoservisu prevziať, pričom autoservis bezodkladne po doručení mu krycieho listu zo strany poisťovne, resp. okamžite po nadobudnutí vedomosti o skončení šetrenia poistnej udalosti a oznámení o poistnom plnení informoval poškodeného o možnosti prevziať si opravené vozidlo, preto žalobca správne konštatoval, že dĺžka prenájmu náhradného vozidla bola v priamej úmere s promptnosťou šetrenia poistnej udalosti a vydaním krycieho listu zo strany žalovaného. 22. Žalovaný chcel tiež navodiť mylný dojem, že na vzťah príčiny a následku, ako aj trvanie tohto vzťahu má vplyv rozsah žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody, nakoľko považoval za pretrhnutie príčinnej súvislosti medzi konaním škodcu (vinníka dopravnej nehody) a vznikom škody (nákladmi na prenájom náhradného vozidla) skutočnosť uvedenia vozidla do opätovnej prevádzkyschopnosti, ktorá okolnosť má podľa jeho názoru pretrhnúť príčinnú súvislosť medzi konaním škodcu a vznikom škody na strane poškodeného a tak učiniť ďalšie po zavŕšení opravy poškodeného vozidla vynaložené náklady na nájom náhradného vozidla neúčelnými a nepotrebnými. Súd však v tejto súvislosti uvádza, že vo všeobecnosti príčinná súvislosť medzi konaním škodcu a vznikom škody buď existuje alebo neexistuje, ale nemožno jestvujúci kauzálny nexus pretrhnúť a už vôbec nedáva zmysel odôvodňovať „pretrhnutie“ príčinnej súvislosti medzi konaním škodcu a vznikom škody skutkovou okolnosťou, ktorá nemá preukazovať vznik škody, ale má spochybniť jej rozsah z dôvodu neúčelne a neprimerane vynaložených nákladov prenájmu náhradného vozidla. Vzhľadom na uvedené je potrebné konštatovať, že ak škodca svojím zavineným konaním spôsobil majetkovú ujmu na veci (automobile) poškodeného, v priamej príčinnej súvislosti s ktorou poškodený bol nútený po dobu opravy jeho poškodeného vozidla odplatne si zapožičať náhradné vozidlo, vzťah príčiny (protiprávneho konania škodcu) a následku (škody v podobe nákladov na prenájom náhradného vozidla) vznikol, je daný a sporný rozsah poškodenému spôsobenej škody (za obdobie 21.11.2022 – 28.11.2022 verzus 21.11.2022 – 25.11.2022) nemá vplyv na príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody z hľadiska jej oslabenia alebo eliminovania vo vzťahu k určitej časti obdobia (26.11.2022 – 28.11.2022), za ktoré si poškodený svoj nárok na náhradu škody uplatnil.
23. Z vyššie uvedených dôvodov, keď žalovaný neoprávnene nepriznal žalobcovi ako singulárnemu právnemu nástupcovi poškodeného náhradu nákladov za zapožičanie (prenájom) náhradného vozidla v rozsahu troch dní od 26.11.2022 do 28.11.2022 (z celkovej doby nájmu ôsmich dní /21.11.2022 – 28.11.2022/), pričom v oznámení o poistnom plnení zo dňa 19.12.2022 ním tvrdenú neprimeranosť časti nákladov na prenájom náhradného vozidla v rozpore s ust. § 11 ods. 6 písm. b) zákona o povinnom zmluvnom poistení ani nijako neodôvodnil a teda nevysvetlil dôvody, pre ktoré poistné plnenie v porovnaní s fakturačne vyúčtovanými nákladmi za prenájom náhradného vozidla v sume 766,03 € znížil o sumu 276,- €, čím bez vecného dôvodu nepriznal žalobcovi plnú náhradu škody – majetkovej straty vzniknutej účelne vynaloženými nákladmi spojenými s prenájmom náhradného vozidla a za dôkaznej situácie svedčiacej v prospech žalobcu, ktorý preukázal účelnú a primeranú dobu nájmu, po ktorú poškodený náhradné vozidlo nevyhnutne (počas vykonávania opravy jeho poškodeného vozidla) užíval, súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je právne dôvodný, riadne preukázaný a uplatnený v správnej (nespornej) výške, preto žalobe v časti uplatnenej pohľadávky (istiny) ako vecne dôvodnej vyhovel. 24. Vzhľadom na to, že žalovaný ako poisťovateľ ukončil šetrenie poistnej udalosti za účelom zistenia rozsahu poistného plnenia v časti týkajúcej sa nároku na náhradu škody titulom účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla dňa 16.12.2022, podľa ust. § 11 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení od 17.12.2022 začala žalovanému plynúť zákonná 15 dňová lehota na poskytnutie poistného plnenia a táto paričná lehota uplynula dňa 31.12.2022, preto ak žalovaný neposkytol poškodenému, resp. žalobcovi poistné plnenie v plnom rozsahu uplatneného nároku na náhrady škody, od najbližšie nasledujúceho pracovného dňa (02.01.2023) sa dostal do omeškania s plnením v neposkytnutej sume 276,- € a od uvedeného dátumu žalobcovi vznikol nárok na zákonné úroky z omeškania. S prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca si uplatnil úroky z omeškania až odo dňa 03.01.2023, súd viazaný žalobným návrhom (ust. § 216 ods. 1, 2 CSP) mu priznal nárok na sankčné úroky až od ním požadovaného dátumu. 25. Súd považuje za nelogický v súčasnosti už prekonaný právny názor najvyšších súdnych autorít, že moment omeškania s plnením poistného plnenia, resp. skončenia šetrenia poistnej udalosti by sa mal viazať až na dátum právoplatnosti súdneho rozhodnutia o určení rozsahu poistného plnenia, keďže uvedená teória ignoruje dikciu ustanovenia § 517 ods. 1, 2 v spojení s § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka a v praxi by spôsobila nezmyselný právny stav, že žalobca na základe súdom právoplatne priznanej pohľadávky, ktorú mu žalovaný ako poisťovňa od uplatnenia nároku na náhradu škody až do skončenia súdneho konania bez právneho dôvodu vyplatiť odmietol, by musel iniciovať nové súdne konanie, domáhajúc sa výlučne nároku na príslušenstvo už judikovanej pohľadávky a teda takýto čiastkový postup v procese vymoženia majetkového práva je nielen v nesúlade so zákonnou úpravou, ale je tiež v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania a princípom efektívnosti práva na súdnu ochranu. Je totiž v príkrom rozpore s racionálnym uvažovaním ako aj zákonnou úpravou, aby poistník, resp. poškodený poistnou udalosťou nemohol spolu s nárokom na zaplatenie/ doplatenie poistného plnenia žiadať i úroky z omeškania a nárok na zákonné príslušenstvo pohľadávky by mu mal vzniknúť až po právoplatnom skončení tohto súdneho konania. 26. Právo žalobcu na príslušenstvo pohľadávky v podobe úrokov z omeškania je v danom prípade právne posilnené aj z dôvodu, že žalovaný si nesplnil povinnosť podľa § 11 ods. 6 zákona o povinnom zmluvnom poistení, keďže poškodenému neposkytol písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré považoval časť nákladov na nájom náhradného vozidla za neprimerané, t. j. nevysvetlil dôvody zníženia poistného plnenia, preto napriek alternatívnej zákonnej hypotéze podmieňujúcej vznik povinnosti poistiteľa poskytnúť poistné plnenie v zákonom stanovenej lehote až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi (žalovanému), je nutné aplikovať ust. § 11 ods. 8 zákona o povinnom zmluvnom poistení, v zmysle ktorého nesplnenie povinnosti žalovaného písomne vysvetliť poškodenému dôvody zníženia (odmietnutia časti) poistného plnenia má za následok vznik povinnosti žalovaného zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 27. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
28. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 01.01.2015, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, základnou úrokovou sadzbou Európskej centrálnej banky sa rozumie sadzba stanovená a zverejnená Európskou centrálnou bankou pre hlavné refinančné operácie (obchody). Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k (žalobcom určenému) prvému dňu omeškania žalovaného (ku dňu 03.01.2023) predstavovala 2,50 %, preto súd priznal žalobcovi nárok na ročný úrok z omeškania v sadzbe o päť percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, t. j. vo výške 7,50 % ročne z priznanej pohľadávky od 03.01.2023 až do jej úplného zaplatenia tak, ako správne žiadal i žalobca. 29. Pokiaľ ide o namietanú neopodstatnenosť úrokov z omeškania, súd uvádza, že žalovaný správne interpretoval Krajským súdom v Bratislave v rozsudku sp. zn. 4Cob/117/2021 zo dňa 09.02.2023 vyslovený právny názor, z ktorého vyplýva, že nárok na úroky z omeškania z pomernej nevyplatenej časti poistného plnenia možno vo všeobecnosti považovať za sankciu poisťovne v prípadoch, kedy poisťovne nesprávne posúdia, že poškodený nemá nárok na poistné plnenie v celom rozsahu, avšak uvedený právny názor, na ktorý paradoxne poukázal sám žalovaný, svedčí v jeho neprospech, keďže súd dospel k právnemu záveru, že žalovaný ako poisťovňa nesprávne posúdil nárok žalobcu (právneho nástupcu poškodeného) na poistné plnenie v celom rozsahu (v sume 766,03 €), v dôsledku čoho nároku žalobcu v tomto súdnom konaní vyhovel, preto v zmysle vyššie špecifikovaného rozsudku krajského súdu žalovaný musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti, vrátane povinnosti znášať stav, kedy sa v prípade skráteného (a tým pádom neúplného) plnenia dostane do omeškania a tomuto stavu zodpovedá žalobcovi náležiace právo na súdom priznané zákonné úroky z omeškania. 30. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP na základe zásady pomeru úspechu sporových strán tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 262 ods. 2 CSP). Poučenie: 2
46C/37/2023
Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.