Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 5Cob/135/2025 6124293444 30. 10. 2025 Mgr. Mgr. Miriam Plavčáková ECLI:SK:KSBA:2025:6124293444.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej a členov senátu JUDr. Evy Fulcovej a JUDr. Blanky Malichovej, v právnej veci žalobcu: REZEP, s.r.o., IČO: 44 848 846, so sídlom Ľudovíta Čuláka 37, Nitra, zastúpeného: JUDr. Mgr. Andrea Pállová, advokát, IČO: 33 986 665, so sídlom Podzámska 2959/18A, Nitra, proti žalovanému: Janyx s.r.o., IČO: 53 440 234, so sídlom Vlčany 215, Vlčany, zastúpenému: JUDr. Ondrej Bartošovič, advokát, IČO: 42 335 299, so sídlom Pázmaňa 2020/30, Šaľa, o zaplatenie 10.550,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku pre zmeškanie žalovaného Okresného súdu Trnava č.k. 60Cb/148/2024 - 101 zo dňa 31.07.2025, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave rozsudok pre zmeškanie žalovaného Okresného súdu Trnava č.k. 60Cb/148/2024 - 101 zo dňa 31.07.2025 zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v plnom rozsahu vyhovel podanej žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia istiny, špecifikovanej v záhlaví tohto rozhodnutia, s príslušenstvom, titulom nezaplatenej časti ceny diela, ktoré pre žalovaného vykonal na základe ústnej zmluvy o dielo. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na pojednávanie dňa 31.07.2025 sa žalovaný bez ospravedlnenia nedostavil, hoci predvolanie na pojednávanie mu bolo riadne doručené, pričom v predvolaní bol žalovaný poučený o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Ďalej skonštatoval splnenie podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 CSP, a na základe toho kontumačným rozsudkom žalobe žalobcu na základe návrhu žalobcu vyhovel I. výrokom rozsudku. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol II. výrokom rozsudku podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi ako procesne úspešnej strane konania priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanému. 3. Proti rozsudku pre zmeškanie žalovaného Okresného súdu Trnava č.k. 60Cb/148/2024 - 101 zo dňa 31.07.2025 podal včas odvolanie žalovaný, ktorý v podanom odvolaní výslovne uviedol, že odvolanie podáva z dôvodu „že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, ako aj z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP“(bod 1.2 podaného odvolania). Označené odvolacie dôvody odôvodňoval tým, že súd I. inštancie pri zachovaní princípu rovnosti strán a práva na spravodlivý proces vôbec nemal dňa 31.07.2025 pojednávať. Právny zástupca žalovaného sa síce na označené pojednávanie nedostavil, ani sa neospravedlnil, avšak podľa žalovaného mal súd pojednávanie odročiť, prípadne vykonať v potrebnom rozsahu dokazovanie. 4. Okresný súd však vo vzťahu k uvedenému absolútne odignoroval túto skutočnosť, nevysporiadal sa s ňou, ani sa s ňou v rozsudku nezaoberal, čo má podľa žalovaného za následok nesprávne skutkové zistenia, nesprávne právne posúdenie veci a najmä arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť celého rozsudku. Zároveň to podľa žalovaného napĺňa odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa žalovaného porušenie práva na spravodlivý proces je evidentné v tom, že súd na pojednávaní dňa 11.12.2024 využil neprítomnosť žalovaného,
pojednávanie otvoril, po prednese právneho zástupcu žalobkyne oznámil, že zváži na návrh žalobcu rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie, a rozhodol v rozpore so skutkovým stavom a bez reálneho vyhodnotenia dôkazov. Nevykonaním akýchkoľvek dôkazov, a rozhodnutím súd zásadným spôsobom porušil právo na spravodlivý proces. 5. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP žalovaný uviedol, že odôvodnenie rozsudku je arbitrárne a nepreskúmateľné. 6. Žalovaný bol názoru, „že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, nakoľko žalovaný nebol v konaní pasívny, a nebola splnená prvá podmienka pre vynesenie rozsudku pre zmeškanie zakotvená v ust. § 273 CSP, ktorá musí byť splnená kumulatívne s ust § 274 CSP.“ 7. Žalovaný ďalej tvrdil, že žalobca vo svojej žalobe nepreukázal existenciu uzatvorenej zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným, ani dohodu o cene. Napadnutý rozsudok preto podľa žalovaného nemal byť vôbec vydaný, nakoľko z predložených listín nebol nárok dostatočne osvedčený v rozsahu potrebnom na vydanie platobného rozkazu. 8. Žalovaný nepoprel, že medzi ním a žalobcom prebehla spolupráca ohľadom realizácie prác. Dielo vyhotovené žalobcom, však bolo zrealizované nekvalitne, je plné vád a nedorobkov a žalovaný momentálne uplatňuje zodpovednosť z vád v rámci reklamácie. 9. Zo skôr uvedených dôvodov žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a aby vec vrátil súdu I. inštancie na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania. 10. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 10.09.2025, v ktorom uviedol, že napadnutý rozsudok považuje v celom rozsahu za vecne správny a zákonný. Podľa žalobcu boli splnené všetky zákonné podmienky pre jeho vydanie, pričom žalobca považoval odvolanie žalovaného nie len za nedôvodné, ale aj neprípustné. Odkazujúc na ustanovenia § 274, § 275, § 277 ods. 2 a § 365 písm. b) CSP a nesporné splnenie formálnych podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 CSP bol názoru, že napadnutý rozsudok je zákonný a naopak odvolanie žalovaného je absolútne nedôvodné. 11. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný podal odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, čo je s odkazom na znenie § 356 písm. b) CSP procesne neprípustné, a preto odvolací súd nie je povinný sa zaoberať odvolacími námietkami a tvrdeniami žalovaného smerujúcimi k údajnej arbitrárnosti, či nepreskúmateľnosti rozsudku. Okrem toho žalovaný v odvolaní nesprávne uviedol, že podmienkou na vydanie rozsudku pre zmeškanie je kumulatívne splnenie predpokladov uvedených v § 273 a 274 CSP, nakoľko sa jedná o dve rozdielne skutkové podstaty, resp. dva osobitné, od seba nezávislé prípady, kedy prichádza do úvahy rozhodnutie vo veci rozsudkom pre zmeškanie, pričom tieto skutkové podstaty sa vzájomne vylučujú. 12. Žalobca zdôraznil, že v tomto prípade súd I. inštancie postupoval podľa § 274 CSP (neospravedlnená absencia žalovaného na prvom pojednávaní), nie § 273 CSP, ktorý pojednáva o procesnej pasivite žalovaného spočívajúcej v nedoručení vyjadrenia napriek riadne doručenej výzve súdu. V tomto spore podľa žalobcu prichádzal do úvahy aj postup podľa § 273 CSP, keďže žalovaný nerešpektoval ani výzvu súdu zo dňa 21.10.2024 a nedoručil súdu dupliku, avšak súd ho neaplikoval. Inak povedané žalovaný nemôže v odvolaní poukazovať na nenaplnenie predpokladov vyjadrených v § 273 CSP, nakoľko rozsudok pre zmeškanie bol vydaný z procesných dôvodov zakotvených v § 274 CSP. 13. Obsah odôvodnenia rozsudku pre zmeškanie žalovaného je vymedzený ustanovením § 275 CSP a napadnutý rozsudok všetky zákonom ustanovené náležitosti obsahuje. Preto v tomto prípade nie sú dôvodné ani námietky žalovaného týkajúce sa údajnej nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku. Zároveň súd I. inštancie nemal povinnosť sa v odôvodnení rozsudku zaoberať oprávnenosťou hmotnoprávneho nároku žalobcu uplatneného v tomto súdnom konaní a už vôbec nie v tejto veci vykonať dokazovanie na pojednávaní, ktorého sa žalovaný vedome nezúčastnil, ako podľa žalobcu mylne uviedol žalovaný. 14. Žalobca bol názoru, že odvolacie námietky žalovaného nie sú ex lege spôsobilé dosiahnuť zrušenie napadnutého rozsudku, nakoľko odvolanie je z hľadiska jeho obsahu procesne neprípustné. Okrem toho je odvolanie absolútne právne nedôvodné, nakoľko ním nebolo preukázané žiadne pochybenie súdu I. inštancie pri vydaní rozsudku, resp. nesplnenie zákonných podmienok na vydanie takéhoto rozhodnutia. Odvolanie žalovaného vnímal žalobca len ako ďalší účelový prostriedok na oddialenie času splnenia si zmluvnej povinnosti žalovaným voči žalobcovi. 15. Zo skôr uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil, resp. aby odvolanie žalovaného ako neprípustné odmietol a zároveň aby priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 16. Ďalšie vyjadrenia súdu doručené neboli.
17. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 18. Podľa Čl. 3 ods. 1 CSP, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. 19. Podľa Čl. 6 ods. 1 CSP, strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. 20. Podľa Čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. 21. Podľa § 274 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. 22. Podľa § 180 CSP /Zistenie prítomnosti na pojednávaní/, po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie. 23. Podľa § 356 písm. b) CSP, odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. 24. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 25. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. 26. Podľa § 277 ods. 2 CSP /Zrušenie rozsudku pre zmeškanie/, ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. 27. Predmetom odvolania je rozsudok pre zmeškanie žalovaného, vydaný podľa § 274 CSP, pričom žalovaný napadnutému rozsudku a postupu súdu prvej inštancie vytýkal (okrem iného), že na vydanie takéhoto rozhodnutia neboli splnené podmienky. Uvedený dôvod predstavuje jediný prípustný dôvod odvolania voči rozsudku pre zmeškanie (§ 356 písm. b) CSP), preto odvolací súd konštatuje, že boli splnené podmienky na odvolací prieskum napadnutého rozsudku. 28. K odvolacím dôvodom, ako ich vymedzil žalovaný, vzhľadom na námietky žalobcu odvolací súdu uvádza, že žalovaný uplatnil viaceré odvolacie dôvody, podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Žiaden z týchto dôvodov nie je prípustným odvolacím dôvodom proti rozsudku pre zmeškanie žalovaného. Jediný prípustný odvolací dôvod voči tejto forme skráteného rozsudku je odvolací dôvod podľa § 356 písm. b) CSP. Tento odvolací dôvod síce žalovaný nevymedzil jeho paragrafovým označením, avšak vymedzil ho výslovne, a to v skôr citovanom bode 1.2 podaného odvolania. 29. Odvolací súd sa preto zaoberal jedinou právne relevantnou a prípustnou odvolacou námietkou žalovaného, a to tvrdením, že na vydanie rozsudku pre zmeškanie v danom prípade neboli splnené podmienky a to z dôvodu, že nebol v konaní pasívny (bod 1.2 v spojení s druhým odsekom bodu II.3 podaného odvolania). 30. K absencii procesnej pasivity, tvrdenej žalovaným v podanom odvolaní, odvolací súdu uvádza, že nahliadnutím do súdneho spisu zistil nasledovné: - žalovaný podal odpor proti vydanému platobnému rozkazu (čl. 26)
- dňa 14.10.2024 bolo žalovanému doručené vyjadrenie žalobcu k podanému odporu spolu s návrhom na pokračovanie v konaní (čl. 56). Výzva súdu na vyjadrenie k tomuto podaniu sa v spise nenachádza. Žalovaný sa k tomuto podaniu žalobcu nevyjadril. - uznesením zo dňa 21.10.2024 súd vyzval žalovaného na vyjadrenie k podaniu zo dňa 04.10.2024 a na uvedenie ďalších skutočností a dôkazov v lehote 15. Toto uznesenie bolo doručené žalovanému da 22.10.2024. Žalovaný na výzvu súdu nereagoval. - vo veci sa uskutočnilo jediné pojednávanie, a to dňa 31.07.2025, na ktoré sa žalovaný nedostavil. Sumarizujúc vyššie uvedené, žalovanému do vydania napadnutého rozsudku vznikli tri procesné povinnosti, z ktorých realizoval jednu. 31. Odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, vrátane ich odôvodnenia nemajú pri odvolaní proti rozsudku pre zmeškanie žiadnu právnu relevanciu z dôvodu neprípustnosti týchto odvolacích dôvodov, preto sa nimi odvolací súd nezaoberal. 32. K dôvodnosti jediného prípustného odvolacieho dôvodu odvolací súd uvádza nasledovné: 33. Na to, aby súd mohol vo veci rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie musia byť splnené jednak formálne, zákonom ustanovené podmienky ako aj materiálne podmienky. 34. Je nesporné, že formálne podmienky, vymedzené v § 274 CSP pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, v danom prípade splnené boli. Uvedenú skutočnosť žalovaný v podanom odvolaní ani nenamietal. 35. Zásadnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti podaného odvolania je to, či súd prvej inštancie je podľa dotknutého zákonného ustanovenia (§ 274 CSP) povinný pri splnení zákonnom ustanovených podmienok vydať rozsudok pre zmeškanie, bez toho, aby prihliadol na ďalšie okolnosti prejednávanej veci. 36. Touto otázkou sa opakovane zaoberali Najvyšší súd SR, ako aj Ústavný súd SR, pričom oba súdy dospeli k záveru, že takýto postup by predstavoval prílišný formalizmus, ktorý by odporoval účelu a zmyslu zákona (CSP). K otázke povinnosti resp. možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie odvolací súd poukazuje na nasledujúce rozhodnutia najvyšších súdnych autorít: 37. 13. Dovolateľ súdu prvej inštancie v časti dovolania, označenej ako ad d/, vytýkal, že v rozpore s ustanovením § 274 CSP nerozhodol na pojednávaní rozsudkom pre zmeškanie a to napriek jeho opakovaným návrhom. V súvislosti s uvedenou námietkou dovolací súd uvádza, že k vydaniu rozsudku pre zmeškanie by mal súd pristupovať uvážlivo a voliť tento inštitút najmä v prípadoch, v ktorých je nezáujem na strane žalovaného zrejmý, keď je žalovaný skutočne nečinný a odmieta sa aktívne podieľať na súdnom procese, či úmyselne súdne konanie predlžuje. Rozsudok pre zmeškanie by nemal byť využívaný s cieľom čo najrýchlejšieho ukončenia sporu na úkor základného práva na súdnu ochranu. Podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie sú dané len vtedy, keď je takýto rozsudok oprávnenou sankciou za skutočnú pasivitu strany, ktorá úmyselne mieri k zmareniu efektivity súdneho procesu. (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/87/2021 zo dňa 26. 07. 2022) 38. 19. Dovolací súd aj napriek uvedenému k veci uvádza, že tak všeobecné súdy ako aj dovolací súd sú v zmysle čl. 2 a čl. 4 CSP povinné pri svojom rozhodovaní prihliadať na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, medzi ktoré patrí Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v uznesení zo dňa 04. júla 2019 sp. zn. I. ÚS 233/2019 uviedol, že „formalistický výklad § 274 CSP, a to, že súd vždy za kumulatívneho splnenia v tomto ustanovení zakotvených zákonných podmienok rozsudkom pre zmeškanie „žalobe vyhovie", skutočne nie je žiaduci, najmä, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, vo veci sa uskutočnilo viac pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, nebol v konaní nečinný a súd na návrh obidvoch strán vykonal rozsiahle dokazovanie. Podľa názoru ústavného súdu treba návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie a splnenie ďalších zákonných podmienok podľa § 274 CSP posudzovať vždy aj podľa okolností prejednávanej veci. Napriek kogentnosti § 274 CSP by pri čisto gramatickom výklade a lipnutím na formálnych znakoch vydanie rozsudku pre zmeškanie mohlo znamenať porušenie práva na spravodlivý proces, v neposlednom rade v tom, že pri takomto formalistickom postupe by bolo odopreté strane sporu možnosť podať riadny opravný prostriedok (odvolanie vo veci samej)." 20. Podľa názoru dovolacieho súdu, ak sú splnené zákonné podmienky na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie podľa § 274, resp. § 278 CSP, nie je povinnosťou súdu rozhodnúť touto skrátenou formou, ale ide o fakultatívnu možnosť súdu. A teda v prípade splnenia zákonných podmienok podľa § 274, resp. § 278 CSP je súd vždy povinný pred vydaním rozsudku pre zmeškanie zobrať na zreteľ okolnosti konkrétneho sporu. Opačný, teda jazykový výklad § 274, resp. § 278 CSP možno posudzovať ako príliš formálny, ktorý by mohol viesť k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitiae). Imperatívna dikcia „Na pojednávaní rozhodne" " ustanovenia § 278 CSP je obmedzená ústavne konformným výkladom podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, a to s prihliadnutím na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 04. júla 2019 sp. zn.
I. ÚS 233/2019 v druhovo obdobnej veci týkajúcej sa ustanovenia § 274 CSP. (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/326/2021 zo dňa 31. 03. 2022) 39. „44. S prihliadnutím na rozsiahlu judikatúru Ústavného súdu SR (I. ÚS 233/2019, III. ÚS 373/2020 a sp. zn. III. ÚS 121/2021, podobne aj III. ÚS 354/2021, III. ÚS 89/2021 alebo III. ÚS 288/2021) dovolací súd nemal za preukázaný skutočný nezáujem žalovanej o vedenie konania (resp. jej úplnú pasivitu), a teda naplnenie materiálnej podmienky vydania rozsudku pre zmeškanie. Z uvedeného dôvodu mali súdy nižšej inštancie uprednostniť konanie v neprítomnosti žalovanej pred vydaním kontumačného rozsudku. Za účelné považuje dovolací súd zdôrazniť, že súd môže konať a meritórne rozhodnúť aj v neprítomnosti strany, a to v súlade s ust. § 180 CSP, čím dosiahne tak rovnaký cieľ (zabezpečenie konania bez prieťahov), ale bez neprimeraného zásahu do procesných práv v dôsledku vydania kontumačného rozsudku.“ /Sp. zn.: 2Obdo/6/2023 z 31. októbra 2023/ 40. Odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Obdo/6/2023 zo dňa 31.10.2023, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. 49/2024 a v zmysle ktorého „Splnenie podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného v zmysle § 274 CSP je potrebné posudzovať so zreteľom na konkrétne okolnosti prejednávanej veci, zohľadňujúc predchádzajúcu procesnú aktivitu žalovaného (napr. vyjadrenie k veci samej), ako aj nevyhnutnosť jeho osobnej účasti na pojednávaní. Rozsudok pre zmeškanie žalovaného by mal súd ako vhodnú formu rozhodnutia voliť len v prípadoch, keď je s ohľadom na predchádzajúce správanie žalovanej strany zjavné, že táto sa nechce na konaní aktívne podieľať, prípadne konanie len účelovo predlžuje. V opačnom prípade súd spor vecne prejedná, a to v neprítomnosti žalovaného“. 41. Z vyššie citovaných rozhodnutí najvyšších súdnych autorít nepochybne vyplýva, že procesný inštitút - kontumačný rozsudok neslúži na to, aby sa zabezpečila povinná účasť sporovej strany na pojednávaní ani k sankcionovaniu akejkoľvek neúčasti procesnej strany na súdom nariadenom pojednávaní, ale slúži ako postih tej strany, ktorá svojou nečinnosťou v konaní spôsobuje prieťahy vo veci resp. je v konaní úplne pasívna. Tento inštitút pritom treba aplikovať veľmi citlivo a to iba v skutočne odôvodnených prípadoch, keď je sporová strana závažným spôsobom procesne nečinná. Je pritom potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti prejednávanej veci, vrátane toho, či uplatnené prostriedky procesného útoku a procesnej obrany sú dostatočne presvedčivé, prípadne, či nie sú rozporné. 42. Odvolací súd konštatuje, že z obsahu súdneho spisu nevyplýva taký postup žalovaného, z ktorého by bolo zrejmé, že svojou nečinnosťou spôsobuje prieťahy v konaní, prípadne akékoľvek iné relevantné predĺženie súdneho konania. 43. Žalovaný v konaní urobil len jeden procesný úkon - podanie odporu, v ktorom sa vyjadril k dôvodnosti podanej žaloby. Z tohto dôvodu nemal odvolací súd preukázaný skutočný nezáujem žalovaného o vedenie konania, resp. jeho snahu akokoľvek konanie predlžovať, a teda jeho úplnú pasivitu v konaní a zároveň aj naplnenie materiálnej podmienky vydania rozsudku pre zmeškanie žalovaného (porovnaj napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 2Obdo/6/2023 z 31. októbra 2023). 44. Za tohto stavu je odvolací súd toho názoru, že rozhodnutie prejednávanej veci rozsudkom pre zmeškanie žalovaného je arbitrárne a ide o neprípustný formalistický postup súdu prvej inštancie, ktorý je v zásade protiústavný. Je preto potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie pri vydaní napadnutého rozhodnutia neprihliadol na všetky okolnosti prejednávanej veci, teda na naplnenie materiálnych podmienok vydania rozsudku pre zmeškanie, čím znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. 45. Uvedený nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, preto odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu a podľa § 391 ods. 1 CSP rozhodol o vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 46. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní riadne o veci meritórne rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby jeho závery o každej rozhodujúcej otázke boli preskúmateľné s tým, že právny názor odvolacieho súdu vyslovený v tomto rozhodnutí je podľa § 391 ods. 2 CSP pre súd prvej inštancie záväzný. 47. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej, ktorým sa konanie končí. 48. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).