Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 10CoCsp/17/2024 6122345952 30. 05. 2025 JUDr. Zuzana Kučerová ECLI:SK:KSBA:2025:6122345952.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členiek senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: Finch Corp SE, IČO: 09 624 368, so sídlom Školská 689/20, Nové Město, Praha, Česká republika, zast.: JAKUBEK & PARTNERS, s. r. o., IČO: 50 099 175, so sídlom Panenská 5, Bratislava, proti žalovanému: Q.. B. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXXX/X, O., zast.: verita, s.r.o., IČO: 35 940 875, so sídlom Miletičova 5B, Bratislava, o zaplatenie 64.980,42 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 15. februára 2024, č.k. B2-56Csp/4/2023-294, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. odôvodnenie: 1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. 2/ V dôvodoch napadnutého rozsudku súd prvej inštancie poukázal na skutkové zdôvodnenie žaloby, ktoré žalobca vymedzil tak, že dňa 02.06.2021 bola uzavretá dohoda o prevzatí dlhu medzi žalobcom na strane veriteľa, Q.. Y. W. na strane preberateľa dlhu 1, žalovaným na strane preberateľa dlhu 2, a dlžníkom, Q.. H.. B. W., na základe ktorej prevzali dlh dlžníka zo zmluvy o výpožičke, ktorý dlžník nadobudol dohodou o prevzatí dlhu zo dňa 07.01.2021. V dohode o prevzatí dlhu bolo potvrdené, že dlžník je ku dňu podpisu dohody o prevzatí dlhu voči veriteľovi dlžníkom vo výške 3.232.548,- CZK. Žalovaný prevzal dlh vo výške 1.599.948,- CZK a Q.. Y. W. dlh vo výške 1.632.600,- CZK, vrátane úrokov, úrokov z omeškania, nákladov so súdnym uplatnením pohľadávky a pod.. Žalobca svoj dlh ani po výzve neuhradil. Konštatoval, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica (ako súdu upomínaciemu v zmysle zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní) a postúpenou súdu prvej inštancie dňa 10.01.2023 voči žalovanému a pôvodne aj žalovanej 2/, Q.. Y. W., domáhal zaplatenia sumy 131.286,98 eur. Vo vzťahu k žalovanej 2/ a v časti istiny vo výške 66.306,51 eur zobral žalobca v upomínacom konaní návrh na začatie konania späť, a preto predmetom konania zostal nárok proti žalovanému vo výške 64.980,42 eur. 3/ Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu a písomnými a ústnymi vyjadreniami strán sporu. Zistil, že dohoda o prevzatí dlhu zo dňa 02.06.2021 bola uzatvorená medzi žalovaným ako preberateľom dlhu 1, Q.. H.. B. W. ako dlžníkom (člen predstavenstva žalobcu) a žalobcom ako veriteľom. Z časti I. bod 1 dohody vyplýva, že dlžník prevzal dňa 07.01.2021 dlh od pôvodného dlžníka, spoločnosti Profispoločnosť Holding SE, ktorá bola dlžníkom na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 07.01.2021 uzatvorenej medzi ním ako dlžníkom a žalobcom ako veriteľom. Skonštatoval, že táto zmluva o pôžičke zo dňa 07.01.2021 ale nebola v konaní predložená. Výška pôžičky bola 3.265.200,- Kč, časť vo výške 3.232.548,- Kč prevzal dlžník. Z časti II. bod 1 predmetnej dohody vyplýva, že žalovaný ako preberateľ dlhu 1 prevzal na seba časť dlhu vo výške 1.632.600,Kč a Q.. Y. W. druhú časť vo výške 1.599.948,- Kč. Údaj o splatnosti dlhu absentuje. Z časti III. bod 1 a 2 tejto dohody zistil, že dlžník sa zaviazal uhradiť preberateľovi dlhu 1 cenu za prevzatie dlhu vo
výške 1.632.600,- Kč a Q.. Y. W. vo výške 1.599.948,- Kč. Strany sa ďalej dohodli, že dlžník uhradí preberateľovi dlhu 1 cenu za prevzatie dlhu započítaním voči pohľadávke, ktorá vznikne dlžníkovi z titulu zmluvy o prevode akcií veriteľa, ktorú súčasne s touto dohodou uzatvárajú dlžník a preberateľ dlhu. Z predžalobnej výzvy zo dňa 14.04.2022 zistil, že žalobca vyzval žalovaného a Q.. Y. W. na úhradu dlhu vo výške 3.232.548,- Kč do 7 dní od doručenia. Z dohody o prevzatí dlhu zo dňa 07.01.2021 podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že ju uzatvoril žalobca ako veriteľ, spoločnosť Profispoločnosť Holding SE ako dlžník a Q.. H.. B. W. ako preberateľ dlhu. Preberateľ dlhu prevzal časť dlhu dlžníka vo výške 3.232.548,Kč, ktorý má dlžník voči veriteľovi na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 07.01.2021 uzatvorenej medzi ním ako dlžníkom a žalobcom ako veriteľom. Výška pôžičky bola 3.265.200,- Kč. Z dohody o prevzatí dlhu zo dňa 07.01.2021 ďalej zistil, že ju uzatvoril žalobca ako veriteľ, spoločnosť Profispoločnosť Holding SE ako dlžník a B. Š. ako preberateľ dlhu. Preberateľ dlhu prevzal časť dlhu dlžníka vo výške 32.652,Kč, ktorý má dlžník voči veriteľovi na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 07.01.2021 uzatvorenej medzi ním ako dlžníkom a žalobcom ako veriteľom. Výška pôžičky bola 3.265.200,- Kč. Z listiny označenej ako potvrdenie zo dňa 23.09.2021 vyplýva, že ju vystavil žalobca a potvrdil žalovanému splatenie jeho celkového dlhu voči žalobcovi vo výške 1.599.948,- Kč na základe dohody o prevzatí dlhu zo dňa 02.06.2021. Zároveň žalobca potvrdil, že žalovaný nemá ku dňu vystavenia potvrdenia žiadne záväzky voči žalobcovi. Potvrdenie bolo podpísané Q.. Y. W. ako členom predstavenstva. Pravosť jej podpisu na listine bola osvedčená notárom dňa 23.09.2021. K potvrdeniu bol priložený slabo čitateľný doklad notára o úhrade vo výške 15,78 Eur. Z notárskej zápisnice Nz 324/2021, N 342/2021 zo dňa 23.09.2021, spísanej notárom Q.. E. W., zistil, že bolo osvedčené rozhodnutie valného zhromaždenia žalobcu zo dňa 23.09.2021 o 11.00 hod. v Brne, ktorého sa zúčastnil Q.. H.. B.Í. W. ako zástupca akcionárov, a ktorého rozhodnutie 1 k bodu 2. programu znie: „Valné zhromaždenie spoločnosti Finch Corp SE odvoláva Q.. Y. W., dát. nar. X. X. XXXX, bytom XXX XX O., Z. XXXXX/X, Slovenská republika, z predstavenstva spoločnosti Finch Corp SE, k dnešnému dňu“. 4/ Za tohto skutkového stavu, právne odkazujúc na § 531 ods. 1, 2, 3 a 4 a § 559 ods. 1 a 2 OZ a čl. 5, čl. 8, § 132 ods. 1, 2 a 3, § 150 ods. 1, § 151 ods. 1 a 2, § 153 ods. 1, 2 a 3 a § 167 ods. 3 CSP súd prvej inštancie skonštatoval, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný dohodou o prevzatí dlhu zo dňa 02.06.2021 prevzal na seba časť dlhu dlžníka, Q.. H.. B. W., vo výške 1.599.948,Kč, pričom druhú časť jeho dlhu vo výške 1.632.600,- Kč prevzala Q.. Y. W.. Celkový dlh Q.. H.. B. W. vo výške 3.232.548,- Kč vznikol na základe dohody o prevzatí dlhu zo dňa 07.01.2021, ktorým prevzal dlh od pôvodného dlžníka, spoločnosti Profispoločnosť Holding SE. Časť dlhu pôvodného dlžníka vo výške 32.652,- Kč prevzal B. Š.S. na základe dohody o prevzatí dlhu zo dňa 07.01.2021. Poukázal na to, že hoci zmluva o pôžičke zo dňa 07.01.2021, na základe ktorej si spoločnosť Profispoločnosť Holding SE mala požičať od žalobcu sumu vo výške 3.265.200,- Kč nebola v súdnom konaní žalobcom predložená, tak považoval za nesporné, že žalovaný dlh prevzal, nakoľko prevzatie dlhu nespochybnil. Ďalej zhrnul, že žalovaný nárok žalobcu na úhradu žalovanej sumy poprel s odôvodnením, že ku dňu 23.09.2021 a ani neskôr neevidoval žalobca akékoľvek pohľadávky voči žalovanému, čo žalobca písomne potvrdil žalovanému vystavením potvrdenia zo dňa 23.09.2021, ktoré potvrdzuje zánik dlhu. Na základe uvedeného dospel k záveru, že žalovaný nemá ku dňu vystavenia predmetného potvrdenia žiadne záväzky voči žalobcovi, pretože žalovaný splatil žalobcovi dlh vo výške 1.599.948,- Kč vzniknutý na základe dohody o prevzatí dlhu zo dňa 02.06.2021. Predmetné potvrdenie podpísala v mene žalobcu Q.. Y. W., člen predstavenstva, pričom pravosť jej podpisu bola osvedčená notárom dňa 23.09.2021. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že sa jedná o fiktívny podpis, pretože Q.. Y. W. bola dňa 23.09.2021 o 11.00 hod. odvolaná. Poukázal v tejto súvislosti na notársku zápisnicu zo dňa 23.09.2021, z ktorej vyplýva, že Q.. Y. W. bola dňa 23.09.2021 o 11.00 hod. z predstavenstva žalobcu odvolaná, pričom v rovnaký deň podpísala v mene žalobcu predmetné potvrdenie. Ustálil, že v daný deň bola teda stále členom predstavenstva oprávneným konať v mene žalobcu, a to samostatne. Žalovaný svoje skutkové tvrdenie o tom, že predmetné potvrdenie bolo podpísané o 09:23 hod. síce ničím nepreukázal, nakoľko na potvrdení nie je uvedený čas podpisu, avšak žalobca toto tvrdenie nevyvrátil. Uzavrel, že dlh žalovaného zanikol splnením, a teda ku dňu 23.09.2021 už neexistoval. 5/ Súd prvej inštancie ešte uviedol, že žalobca na pojednávaní dňa 07.09.2023 síce predložil cca 30 listín, ktoré mali podľa jeho vyjadrenia preukazovať existenciu dlhu, avšak opomenul uviesť skutkové tvrdenia a označiť, ktorý navrhovaný dôkaz má akú tvrdenú skutočnosť preukazovať. Poukázal na § 132 ods. 2 CSP a vysvetlil, že nie je povinnosťou súdu preskúmavať akékoľvek predložené listiny a zisťovať, či sú spôsobilé privodiť úspech žalobcu v spore. Súd pritom nemôže suplovať procesnú neaktivitu žalobcu, nakoľko by tým porušil princíp rovnosti zbraní. V tejto súvislosti ešte uviedol, že neprihliadol ani na listinu predloženú žalobcom dňa 13.11.2023, keďže sporové strany už na pojednávaní dňa 07.09.2023 poučil o sudcovskej koncentrácii konania, pričom žalobca neuviedol žiaden relevantný dôvod, ktorým
by preukázal nemožnosť predložiť listinu skôr. Účelom a zmyslom koncentrácie v civilnom sporovom konaní je pritom najmä prispieť k naplneniu princípu procesnej ekonómie vrátane rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas. V prípade konania o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie, a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu. Žalobu žalobcu preto zamietol z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď neuviedol dostatočné skutkové tvrdenia, ktoré by preukazovali existenciu dlhu žalovaného proti žalobcovi. 6/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP tak, že v konaní plne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 7/ Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v celom rozsahu v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to na základe § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP. Dôvodil, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolaciemu súdu preto navrhol, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Zhrnul závery súdu prvej inštancie, podľa ktorých Zmluva o pôžičke zo dňa 07.01.2021, na základe ktorej si spoločnosť Profispoločnosť Holding SE mala požičať od žalobcu sumu 3.265.200 Kč nebola predložená; nakoľko ale žalovaný prevzatie dlhu nespochybnil, súd prvej inštancie mal za nesporné, že žalovaný dlh prevzal. Žalovaný ale mal nárok žalobcu poprieť a uviesť, že ku dňu 23.09.2021 a ani neskôr nemal žalobca evidovať akékoľvek pohľadávky voči nemu, čo mal žalobca údajne žalovanému písomne potvrdiť vystavením potvrdenia zo dňa 23.09.2021, ktoré malo potvrdiť zánik dlhu. Súd prvej inštancie mal na základe potvrdenia údajne za preukázané splatenie celkového dlhu žalovaného voči žalobcovi vo výške 1.599.948 Kč na základe Dohody o prevzatí dlhu zo dňa 02.06.2021, ako aj to, že žalovaný nemá mať údajne ku dňu vystavenia potvrdenia žiadne záväzky voči žalobcovi. Potvrdenie v mene žalobcu podpísala členka predstavenstva Q.. Y. W.. Ďalej uviedol, že sporové konanie je ovládané zásadou kontradiktórnosti, a tiež uviedol, že žalobca je povinný v žalobe opísať všetky rozhodujúce skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci a tie je povinný aj náležite preukázať; ďalej že žalobca je povinný tvrdiť tie skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jeho úspech v spore. Súd údajne nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti žalovaného poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. V kontexte týchto záverov odvolateľ súdu prvej inštancie vytkol, že neprihliadal na žalobcom predložené čestné vyhlásenie zo dňa 06.07.2021 s odôvodnením, že bolo predložené oneskorene a bez uvedenia relevantného dôvodu preukazujúceho, že žalobca listinu nemohol predložiť skôr. Skonštatoval, že pri predkladaní predmetnej listiny na pojednávaní dňa 23.11.2023 uviedol, že túto nemohol predložiť skôr, nakoľko štatutárny orgán žalobcu žije na rôznych miestach a túto listinu mal na rôznych miestach po svete. Ďalej vysvetlil, že rozdelenie dôkazného bremena medzi účastníkmi sporu závisí na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov právneho vzťahu. Dôkazné bremeno ohľadom určitej skutočnosti leží na tej strane sporu, ktorá z existencie tejto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Skutočnosti, od ktorých odvodzuje svoje právo žalobca musí potom tvrdiť a preukázať žalobca. Mal za to, že uvedenú povinnosť si aj splnil, keď aj súd prvej inštancie považoval za nesporné, že žalovaný dlh prevzal, a že dlh naozaj vznikol na základe dohody o prevzatí dlhu zo dňa 02.06.2021, ktorým prevzal dlh od pôvodného dlžníka, spoločnosti Profispoločnosť Holding SE. Na druhej strane je vecou žalovaného, ktorý ak chce byť v spore úspešný, tvrdiť a relevantne v konaní preukázať skutočnosti vylučujúce právo uplatnené žalobcom. Uvedené znamená, že v prípade, keď žalovaný neuznáva nárok žalobcu na zaplatenie dlhu, je povinnosťou žalovaného predložiť v konaní relevantné dôkazy preukazujúce, že dlh reálne zaplatil. Vyjadril potom názor, že ak by žalovaný svoj dlh reálne zaplatil, tak by to žalobca určite evidoval v účtovníctve, ktoré aj žalobca na pojednávaní dňa 07.09.2023 predložil. Z účtovníctva pritom vyplýva, že žalobca do dnešného dňa naďalej eviduje dlh voči žalovanému. V tejto súvislosti ešte uviedol, že už v priebehu provinštančného konania poukázal na ďalší listinný dôkaz, a síce na komunikáciu s účtovníčkou žalobcu, ktorá jasne v predmetných emailoch uviedla, že dlh zo strany žalovaného uhradený nebol, a že potvrdenie vystavené Q.. Y. W. nebolo nikdy dodané ani zohľadnené v účtovníctve. Súdu prvej inštancie vytkol, že tieto dôkazy ignoroval a absolútne sa s nimi nevysporiadal, a to vrátane trestného oznámenia podaného na polícii Českej republiky a daňového priznania žalobcu za rok 2021, v ktorom bol predmetný dlh stále evidovaný. Poukázal ešte v tejto súvislosti na daňové priznanie žalobcu za rok 2020, z ktorého vyplýva, že v tomto
období neprijal žiadne finančné prostriedky. Rovnako z predloženého účtovníctva žalobcu za rok 2021, na strane 15 dokumentu s názvom Rozvaha k 31.12.2021 je v riadku č. 046 - C. II. Pohledávky uvedená výška pohľadávok, ktoré žalobca ku koncu účtovného obdobia evidoval v sume cca 3.298.000,- Kč. Dôkazom preukazujúcim nezaplatenie dlhu žalovaného je aj Pokladní kniha, v ktorej za rok 2021 nie je evidovaná žiadna úhrada tohto dlhu. Súdu prvej inštancie ďalej vytkol, že z vykonaného dokazovania ani nevyplýva, kedy došlo k zániku záväzku žalovaného uhradiť svoj dlh, čo v prípade, ak by sa preukázalo, že k zániku záväzku skutočne došlo, má význam pre určenie omeškania žalovaného, a teda za aké obdobie patrí žalobcovi úrok z omeškania. S poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax potom vyjadril názor, že nemal povinnosť preukazovať neexistenciu určitej skutočnosti o tom, že dlh zaplatený nebol, keď jeho povinnosťou bolo preukázať iba vznik dlhu a jeho poskytnutie. Bolo na žalovanom, aby preukázal svoje tvrdenie, že uvedený dlh naozaj zaplatil, ale nepredložil žiaden dôkaz o tom, že žalobcovi peniaze aj reálne zaplatil. Súdu prvej inštancie ďalej žalobca vytkol záver, že nepreukázal ním tvrdenú skutočnosť o fiktívnosti listiny označenej ako potvrdenie zo dňa 23.09.2021, ktorá mala preukazovať zaplatenie pôžičky. Voči tomuto záveru namietal, že nebol povinný predkladať žiadny dôkaz, ktorý by tvrdenie o fiktívnosti potvrdenia preukázal, nakoľko popretím pravosti predloženej listiny nedošlo k presunu dôkazného bremena na stranu žalobcu v tom, že by mu vznikla povinnosť preukázať tvrdenie, že listina nie je pravá. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo/13/2009 zo dňa 24.02.2010 uviedol, že ak vystaviteľ listiny poprie pravosť súkromnej listiny, tak dôkazné bremeno ohľadom pravosti listiny leží na tom účastníkovi, ktorý zo skutočností v listine uvedených vyvodzuje pre seba nejaké priaznivé právne dôsledky. Zhrnul, že práve žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom pravosti tejto listiny, nakoľko ani len nepreukázal, že dlh reálne zaplatil. Žalovaný nedisponuje žiadnym potvrdením o zrealizovaní transakcie a ani žiadnymi príjmovými dokladmi potvrdzujúcimi faktické zaplatenie dlhu. Uzavrel, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nedostatočné, nepresvedčivé a arbitrárne, nakoľko ho súd prvej inštancie ani náležite nezdôvodnil. 8/ K odvolaniu žalobcu sa, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, vyjadril žalovaný. Uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie, považuje ho za zákonný a vecne správny, a preto odvolaciemu súdu navrhol, aby ho potvrdil a priznal mu voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Vo vzťahu k žalobcom uvádzanému ospravedlneniu oneskoreného predloženia listiny skonštatoval, že toto neobstojí, nakoľko žalobca už pri príprave a podávaní žaloby postupoval účelovo s cieľom až následne predložiť dôkazy, ktoré by mohli privodiť jeho úspech vo veci v nadväznosti na obranu žalovaného. Mal ďalej za to, že v konaní preukázal zánik záväzku voči žalobcovi, ako aj to, že osoba, ktorá konala v čase vydania potvrdenia za žalobcu, bola štatutárnym orgánom žalobcu so všetkými oprávneniami konať za žalobcu. Vo vzťahu k žalobcom predloženému účtovníctvu uviedol, že za vedenie účtovníctva žalobcu je zodpovedný jeho štatutárny orgán. S poukazom na uvedené, ako aj na iné konania iniciované voči žalovanému zo strany žalobcu potom nie je podľa žalovaného možné vylúčiť zásahy do účtovníctva zo strany žalobcu, ktoré nemusia zodpovedať skutočnému stavu sledujúc účelovo záujem na úspechu v prejednávanej veci. Uzavrel, že v konaní preukázal zánik záväzku. 9/ Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu zopakoval, že všetky doklady a dôkazový materiál boli zo strany žalobcu doručené včas. Tvrdil, že v konaní postupoval nad rámec svojej dôkaznej povinnosti, keď zaobstaral dôkazy v podobe emailu od účtovníčky o nesplatení záväzku, účtovných a pokladničných kníh a daňových priznaní žalobcu za rok 2020 a 2021, pričom aj inicioval vyšetrovanie polície v Českej republike, aby sa preukázalo, že žalovaný nemohol splatiť a ani nikdy reálne nesplatil svoj dlh žalobcovi. Opäť argumentoval, že nemal povinnosť preukazovať neexistenciu určitej skutočnosti o tom, že dlh zaplatený nebol, keď jeho povinnosťou bolo preukázať iba vznik dlhu a jeho poskytnutie. Tvrdil, že dôkaz predložený žalovaným v podobe potvrdenia sa nezakladá na pravde a vyjadril podozrenie, že mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku a trestného činu podvodu. Predmetný dôkaz nebol dodaný ani novému členovi predstavenstva v protokole o predaní spoločnosti zo dňa 23.09.2021, ani do účtovníctva žalobcu, keďže nezohľadňoval skutočné peňažné toky, a preto ani nemohol byť zohľadnený v daňovom priznaní žalobcu za rok 2021. Nevedela o ňom ani účtovná kancelária až do doby, kedy bol doručený do spisu. Záverom označil tvrdenia žalovaného z manipulácie s účtovníctvom za krivé obvinenia. 10/ Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril. 11/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť. 12/ V posudzovanej veci sa žalobca domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 64.980,42 eur na podklade listinného dôkazu „Dohody o převzetí dlhu“ uzatvorenej podľa § 1888 a nasl. zák. č. 89/2012
Sb., občanský zákoník medzi Q.. H.. B. W., nar. X.X.XXXX ako dlžníkom, Q.. Y. W., nar. X.X.XXXX a Q.. B. W., nar. XX.X.XXXX ako „přejímatelmi dluhu 1/, 2/ a Finch Corp SE ako veriteľom, zastúpeným Q.. H.. B. W. ako členom predstavenstva. Podľa obsahu tejto zmluvy (ktorú žalovaný nespochybnil) veriteľ (žalobca) uzavrel dňa 07.01.2021 so spoločnosťou Profispolečnost Holding SE, IČO: 01609149 ako pôvodným dlžníkom „smlouvu o zápujčce“, na základe ktorej veriteľ ako zápujčitel poskytol pôvodnému dlžníkovi ako „vydlužiteli“ peňažné prostriedky v celkovej výške 3.265.200 Kč. Dlžník (Q.. H.. B. W.) na základe dohody o prevzatí dlhu zo dňa 07.01.2021 prevzal časť vyššie uvedeného dlhu pôvodného dlžníka vo výške 3.232.548 Kč vyplývajúceho zo „smlouvy o zápujčce“ vyplývajúceho zo zmluvy o zápujčce a dlžník je teda ku dňu podpisu tejto Dohody čo do čiastky vo výške 3.232.548,- Kč dlžníkom z vyššie uvedenej „smlouvy o zápujčce“. „Přejímateľ dluhu 1“ a „Přejímatel dluhu 2“ prehlasujú, že boli so znením smlouvy o zápujčce pred podpisom tejto dohody zoznámení (čl. I bod 1, 2 Dohody). Podľa čl. II ods. 1 písm. B/ Dohody o převzetí dlhu „Přejímatel dluhu 2“ (žalovaný) „přejímá“ na základe tejto dohody dlh dlžníka voči veriteľovi špecifikovaný v čl. tejto dohody čo do čiastky vo výške 1.599.948 Kč. Pozornosti odvolacieho súdu neuniklo, že predmetná dohoda bola uzatvorená zjavne medzi rodinnými príslušníkmi, pričom dlžník bol v danom čase aj člen predstavenstva veriteľa (žalobcu) a zároveň preberateľ dlhu 2/ Q.. B. W. zároveň spoločník a konateľ obchodnej spoločnosti CMX, s.r.o. (viď výpis z verejného registra - Obchodný register Mestského súdu Bratislava III, odd. Sro, vl. č. 104862/B), na ktorú odkazuje predžalobná výzva na č.l. 11. Súd prvej inštancie posúdil tento zmluvný vzťah medzi stranami sporu podľa § 531 ods. 1 až 4 a § 559 Obč. Zák. bez konkrétneho vysvetlenia, hoci v písomnej dohode o prevzatí dlhu (č.l. 10 a nasl.) je odkaz na hmotné právo Českej republiky (konkrétne zákon č. 89/2012 Sb., občanský zákoník, Převzetí dluhu, § 1888 ods. 1 „Kdo ujedná s dlužníkem, že přejímá jeho dluh, nastoupí jako dlužník na jeho místo, dá-li k tomu věřitel souhlas původnímu dlužníku nebo přejímateli dluhu.“). 13/ Z bremena tvrdenia ohľadom existencie pôžičky pre veriteľa vyplýva dôkazné bremeno pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že zmluva o pôžičke bola uzavretá, a že na základe tejto zmluvy odovzdal žalovanému finančné prostriedky (viď aj rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 21Cdo 4520/2007). 14/ Vychádzajúc z nesporných skutkových tvrdení súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca uniesol bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu o existencii zmluvy o pôžičke zo dňa 07.01.2021, na základe ktorej si spoločnosť Profispoločnosť Holding SE mala požičať od žalobcu sumu 3.265.200 Kč, hoci zmluva o pôžičke nebola v konaní predložená. Nakoľko žalovaný prevzatie dlhu nespochybnil, mal súd prvej inštancie za to, že dlh prevzal. Vzhľadom na zistené skutočnosti bolo potom úlohou žalovaného v rámci procesnej obrany dôkazne preukázať svoje skutkové tvrdenie o tom, že predmetnú pôžičku žalobcovi vrátil, a teda že dlh zanikol. Ten zánik dlhu preukazoval Potvrdením žalobcu zo dňa 23.09.2021 vystaveným členkou predstavenstva Q.. Y. W. v deň jej odvolania z funkcie člena predstavenstva. Žiadne iné dôkazy na preukázanie skutkového tvrdenia o zániku dlhu (napr. bankový doklad preukazujúci úhradu dlžnej čiastky veriteľovi dlžníkom prevodom na bankový účet žalobcu) žalovaný na podporu svojho tvrdenia nepredložil. Súd prvej inštancie vyhodnotil žalovaným predloženú listinu ako dôkaz preukazujúci zánik dlhu z dôvodov, ktoré bližšie ozrejmil v ods. 34 napadnutého rozsudku (pravosť podpisu Q.. W. na listine bola notársky osvedčená, predmetné potvrdenie bolo vystavené dňa 23.09.2021 avšak odvolanie z funkcie prebehlo v ten deň až o 11,00 hod....). 15/ Žalobca v odvolaní argumentoval tým, že sa súd prvej inštancie ohľadom zániku dlhu uspokojil výlučne z vyššie citovaným Potvrdením zo dňa 23.09.2021, vystaveným za nie celkom transparentných okolností Q.. W., hoci na súdnom pojednávaní dňa 07.09.2023 na podporu svojej argumentácie o existencii dlhu predložil aj iné listinné dôkazy (išlo o účtovnú dokumentáciu za roky 2020, 2021, Smlouvu o převodu akcií zo dňa 2.6.2021 - č.l. 169, Smlouvu o převodu akcií zo dna 6.7.2021 - č.l.176, poznámka odvolacieho súdu), z ktorej podľa neho vyplýva, že dlh žalovaného je v účtovej evidencii žalobcu evidovaný a nezanikol), ako aj tým, že súd prvej inštancie, s odkazom na koncentráciu konania, neprihliadol na jeho listinný dôkaz Čestné prohlášení zo dňa 6.7.2021 (č.l. 280), ktorý predložil dňa 13.11.2023. 16/ V sporovom konaní, o ktoré ide aj v preskúmavanej veci, sa uplatňuje prejednacia zásada, z ktorej vyplýva stranám sporu povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Na to, aby strana mohla splniť svoju povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí najskôr splniť svoju povinnosť tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Neunesením dôkazného bremena sa pritom rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech.
17/ Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie predčasne, bez vykonania hlbšieho dokazovania oboznámením a vyhodnotením listinných dôkazov predložených stranami sporu (najmä žalobcom) uzavrel, že žaloba nie je dôvodná. V predmetnej veci ide o finančnú čiastku, ktorá mala byť pôvodne predmetom zmluvy o pôžičke (táto základná zmluva nebola v konaní predložená), následne bola predmetom viacerých dohôd, ktorých obsahom bola zmena v osobe veriteľa a dlžníka, či už formou postúpenia pohľadávky alebo prevzatia dlhu. Odvolací súd v tomto kontexte (ako aj s ohľadom na trestné oznámenie nachádzajúce sa v spise) dáva do pozornosti, že občianskoprávne konanie nemôže byť prostriedkom na prípadnú legalizáciu majetkovej trestnej činnosti. 18/ Súd prvej inštancie v predmetnej veci, pokiaľ ide o rozsah dokazovania, na margo listín predložených žalobcom na pojednávaní dňa 07.09.2023 poukázal na § 132 ods. 2 CSP a predmetné dôkazy nevykonal. V tomto kontexte arbitrárne uviedol, že nie je jeho povinnosťou preskúmavať akékoľvek predložené listiny a zisťovať, či sú spôsobilé privodiť úspech žalobcu v spore (ods. 35. napadnutého rozsudku), a to napriek tomu, že súčasťou týchto listín sú aj dôkazy, ktoré súvisia s opisom skutočností poskytnutých žalobcom. Naviac, Civilný sporový poriadok v § 150 ods. 2 CSP umožňuje súdu na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností požiadať strany sporu o ďalšie skutkové tvrdenia. Pokiaľ ide o sudcovskú koncentráciu konania upravenú v ust. § 153 ods. 2 CSP, v kontexte s nevykonaným listinným dôkazom predloženým žalobcom dňa 13.11.2023 odvolací súd uvádza, že ide o ustanovenie, ktoré umožňuje súdu zvážiť, kedy konanie skoncentruje. Dáva mu vodítko, v akom prípade nemusí na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, prihliadať. Je to najmä v prípade, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov. Dôkaz “Čestné prohlášení zo dňa 6.7.2021“ (č.l. 280) bol však predložený žalobcom dňa 13.11.2023, a preto ho bolo možné vykonať na súdnom pojednávaní konanom dňa 23.11.2023 (teda jeho vykonanie nevyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, ani iné procesné úkony). Pokiaľ by súd prvej inštancie tento dôkaz vykonal, zistil by (za predpokladu jeho relevantného nepopretia dotknutej strany sporu), že dlh žalovaného, v zmysle jeho prehlásenia v ňom obsiahnutom, ku dňu 06.07.2021 existoval, a teda (zohľadniac obsah Potvrdenia vystaveného bývalou členkou predstavenstva Q.. W. dňa 23.09.2021), k jeho splneniu zo strany žalovaného muselo dôjsť niekedy v období medzi 06.07.2021 a 23.09.2021. Podľa názoru odvolacieho súdu by tak žalovaný nemal mať problém poskytnúť súdu bližšie skutkové tvrdenia a dôkazy preukazujúce, že dlh, ktorý prevzal v žalovanej výške riadne a včas, veriteľovi uhradil (t.j. v lehote do 23.09.2021). Okrem nie celkom transparentných prevodov dlhu je predmetný spor špecifický aj v tom, že prebieha zjavne medzi rodinnými príslušníkmi, ktorí sú zároveň akcionári, resp. aktuálni alebo bývalí štatutári právnických osôb, ktoré v spore figurujú. Pozornosti súdu prvej inštancie uniklo aj to, že Dohoda o převzetí dluhu“ zo dňa 02.06.2021, ako základný dôkaz, na podklade ktorého je založená aktívna a pasívna vecná legitimácia strán sporu, je uzatvorená podľa § 1888 a nasl. zák. č. 89/2012 Sb., občanský zákoník, teda podľa hmotného práva Českej republiky. Jeho odkaz na ustanovenia § 531 ods. 1 až 4, § 559 Obč. Zák. v odôvodnení napadnutého rozsudku (ods. 20, 21) tak nie je správny. 19/ Nakoľko odvolaciu argumentáciu žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako dôvodnú, napadnutý rozsudok zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa § 391 ods. 1 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 20/ Súd prvej inštancie opätovne preskúma dôvodnosť žaloby, ktorou sa žalobca domáha zaplatenia žalovanej sumy. Uvedené predpokladá, okrem riadneho zistenia skutkového stavu veci, aj správnu aplikáciu hmotnoprávnych predpisov na vec sa vzťahujúcu. V novom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie vyzvať žalobcu a žalovaného na doplnenie skutkových tvrdení ohľadom existencie a zániku dlhu, zistiť a posúdiť opodstatnenosť nároku žalobcu, ustáliť skutkový stav vykonaním riadneho dokazovania a jeho vyhodnotením v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, a následne opätovne vo veci rozhodnúť a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo § 220 ods. 2 CSP, tzn. v ňom uviesť stručný a jasný výklad, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri posúdení žaloby, vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, pričom svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby boli jeho skutkové a právne závery zrozumiteľné, presvedčivé a logické, a aby boli v odvolacom konaní preskúmateľné. 21/ Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí rozhodne i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 262 ods. 1, § 396 ods. 3 CSP). 22/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).