Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 7Csp/15/2026 8526200549 31. 08. 2026 JUDr. Karol Krochta ECLI:SK:OSSL:2026:8526200549.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Stará Ľubovňa, sudcom JUDr. Karolom Krochtom, v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka, a. s.:, skrátený názov VÚB, a. s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava-Ružinov, IČO: 31 320 155, právne zastúpený: Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XXX, XXX XX A. D., o zaplatenie 227,28 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 21,70 eur, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 21,70 eur od 11.7.2026 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a . III. Žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: 1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 227,28 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania, titulom porušenia zmluvných podmienok žalovaným z uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi žalobcom a žalovaným. 2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 2.2.2023 zmluvu o pôžičke č. 21787143/100312356 (evidenčné číslo zmluvy/pridelený autorizačný kód), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 1.134,- eur na kúpu spotrebného tovaru špecifikovaného v zmluve. Kúpna cena tovaru bola 1.260,- eur. Žalovaný pri podpise zmluvy uhradil akontáciu vo výške 126,- eur a na zvyšok kúpnej ceny poskytol žalobca žalovanému pôžičku. Podľa zmluvy mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 24 mesačných splátkach v sume 57,84 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 1.388,16 eur. Ku dňu podania žaloby žalovaný uhradil celkovo 1.112,30 eur (bez akontácie). Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé splátky riadne a včas, t. j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca listom zo dňa 21.3.2024 vo forme predžalobnej upomienky vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok, na čo mu poskytol dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní, a zároveň žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Žalovaný ani dodatočne dlžné splátky neuhradil, preto žalobca dňa 22.4.2024 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 24.4.2024 - „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Jeho celkový dlh ku dňu podania žaloby predstavuje čiastku 227,28 eur. Žalobca zároveň požaduje aj zákonné úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde obvyklá doba doručenia zásielky je 5 dní. Zmluvnú pokutu vo výške 77,74 eur uvedenú v prehľade splátok a úhrad si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Ku dňu podania žalobného návrhu mal žalovaný uhradiť sumu 1.465,58 eur, ktorá je tvorená súčtom
predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu a sumou po zosplatnení, pričom výsledná suma zahŕňa aj akontáciu. Ku dňu podania žaloby žalovaný uhradil sumu 1.238,30 eur, pričom zahŕňa akontáciu vo výške 126,- eur a celkovú sumu vykonaných úhrad vo výške 1.112,30 eur, ktoré sú riadnymi splátkami poskytnutého finančného plnenia. Žalobca si teda v konaní uplatňuje sumu, ktorá predstavuje celkovú dlžnú istinu v sume 1.339,58 eur, mínus prijaté úhrady vo výške 1.112,30 eur, t. j. sumu 227,28 eur. 3. Žalovaný sa k podanej žalobe, ktorá mu bola doručená dňa 9.7.2026 spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie a poučeniami o procesných právach a povinnostiach, nevyjadril. 4. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom sporu je zaplatenie sumy 227,28 eur, pričom ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, keď žalovaný nárok nijako nerozporoval a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur, pojednávanie nebolo potrebné podľa § 297 písm. b) CSP nariadiť. Podľa § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku dňa 31.8.2026 o 8.30 hod. oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu dňa 11.8.2026. 5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby a jej príloh, ako aj ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 2.2.2023 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru na zakúpenie tovaru (nábytok, pohovka, kuch. linka - podľa zmluvy). V zmluve boli uvedené tieto podmienky: kúpna cena 1.260,- eur, počet splátok 24, akontácia 126,- eur, výška splátky 57,84 eur, posledná splátka 57,70 eur, celková výška úveru 1.134,- eur, RPMN 21,03 %, fixná ročná úroková sadzba 22,94 %, celkové náklady spotrebiteľa 254,02 eur, doba trvania zmluvy 24 mesiacov, alebo do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa tejto zmluvy, dátum prvej splátky 20.3.2023, splátky splatné vždy k 20. dňu v mesiaci. V čl. IX, v bode 9.2 zmluvy si jej účastníci dohodli oprávnenie spoločnosti na vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky, ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky, alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. 6. Z prehľadu splátok a úhrad mal súd preukázané, že žalovaný zaplatil žalobcovi sumu spolu 1.112,30 eur. Žalobca predžalobnou upomienkou zo dňa 21.3.2024, doručenou dňa 28.3.2024, vyzval žalovaného na úhradu nedoplatku na splátkach vo výške 173,52 eur s tým, že ak do 10.4.2024 nedôjde k úhrade, veriteľ bude oprávnený úver zosplatniť. Keďže k úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca úver predčasne zosplatnil dňa 19.4.2024 a túto skutočnosť oznámil žalovanému listom zo dňa 23.4.2024 (Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru), ktorý mu bol doručený dňa 29.4.2024. 7. Z notárskej zápisnice, spísanej pod č. N 3283/2017, NZ 54215/2017, NCRIs 55029/2017 dňa 11.12.2017 notárkou JUDr. Ľubicou Floriánovou, vyplýva, že právnym nástupcom spoločnosti Comsumer Finance Holding a. s., sa z titulu zlúčenia stala spoločnosť Všeobecná úverová banka, a. s., skrátený názov VÚB a. s. 8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 9. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len ako „ZSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 10. Podľa § 2 písm. d) ZSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. 11. Podľa § 7 ods. 1 ZSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. 12. Podľa § 11 ods. 2 ZSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42. 13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Občianskeho zákonníka“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 14. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 15. Podľa 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 16. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 17. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 18. Podľa § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 19. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. 20. Žalobcom predloženú zmluvu súd posúdil v zmysle ustanovení zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a dospel k záveru, že táto úverová zmluva spĺňa náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú vymedzené v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Predmetnú zmluvu uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto predmetný právny vzťah súd posúdil i podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na skutočnosť, že v právnom vzťahu založenom uvedenou zmluvou vystupoval žalovaný ako spotrebiteľ a žalobca mal postavenie dodávateľa, keďže pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako podnikateľ, ktorý koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti, má uvedená zmluva spotrebiteľský charakter. V posudzovanom prípade ide zároveň o tzv. formulárovú zmluvu, ktorá bola uzatváraná vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom ovplyvniť nemohol. 21. Vychádzajúc z dôkazov predložených žalobcom súd považuje za preukázané, že medzi sporovými stranami došlo k uzavretiu platnej zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere. Na základe uzatvorenej zmluvy sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky vo výške 1.134,- eur a žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť spolu s dohodnutým úrokom. 22. Žalovaný v rozpore so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy neplnil svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky riadne a včas, preto žalobca upomienkou zo dňa 21.3.2024 vyzval žalovaného na úhradu omeškaných úverových splátok vo výške 173,52 eur a upozornil ho, že ak
nedôjde k úhrade nedoplatku do 10.4.2024 bude oprávnený úver zosplatniť. Keďže žalovaný napriek uvedenej písomnej výzve svoj dlh z titulu omeškaných úverových splátok nezaplatil, žalobca v súlade so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy vyhlásil okamžitú splatnosť pohľadávky z úveru ku dňu 19.4.2024. 23. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu sa súd prioritne zaoberal tým, či veriteľ postupoval s riadnou odbornou starostlivosťou pri poskytovaní tohto spotrebiteľského úveru, a teda či riadne zisťoval a preveroval bonitu žalovaného. 24. Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10CoCsp/17/2024 zo dňa 27.6.2024 zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t. j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa len uvedenie výšky príjmov a výdavkov, ale od veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných a z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. 25. Len samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru súdu príjem aj rodinný stav klienta môžu byť vyhovujúce, ale pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver. Bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty, nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalovaného, potrebný pre posúdenie jeho schopnosti splácať dlh zo zmluvy. 26. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať ako situáciu, v ktorej v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t. j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama osebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. Dostatočnými informáciami dokladujúcimi schopnosť spotrebiteľa splácať úver nie sú považované informácie získané výlučne od spotrebiteľa. Kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie akými sú napríklad štátom publikované údaje o životnom a existenčnom minime, priemerných výdavkoch obyvateľstva a pod. a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými (nie len tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch. 27. Vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických východísk spolu s dôkazmi, ktoré súdu prvej inštancie predložil žalobca, je možné konštatovať, že žalobcu sa pri poskytovaní úveru žalovanému, posudzujúc jeho úverovú schopnosť, uspokojil len s dopytom do Spoločného registra bankových informácií (ďalej
len „SRBI“) a s údajmi poskytnutými žalovaným. Žalobca mal pritom, ako zo zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, pri posúdení schopnosti dlžníka splácať úver konať s odbornou starostlivosťou. Podľa názoru súdu je odborná starostlivosť poskytovateľa úverov starostlivosťou odbornou vtedy, ak je komplexom účinných nástrojov umožňujúcich zhodnotiť potenciál spotrebiteľa splatiť úver, rozsah ktorých bude daný individuálnymi okolnosťami. Nie je odbornou vtedy, ak je povrchná, ak je jej zmyslom expanzia kvantity bez zohľadnenia kvality, a to nielen vo vzťahu k spotrebiteľom, ale aj vo vzťahu k vlastným zdrojom, ktoré sú neodbornou starostlivosťou potenciálne negatívne ohrozené taktiež. Aj keď totiž zákon ukladá spotrebiteľom povinnosť poskytnúť údaje umožňujúce posúdiť veriteľovi jeho schopnosť splácať úver, nezbavuje to veriteľa jeho povinnosti údaje získané od spotrebiteľa v rámci možností preveriť a následne profesionálne vyhodnotiť. Veriteľ musí náležite zisťovať schopnosť spotrebiteľa splácať úver a požadovať doklady k jeho tvrdeniam. Veriteľ by mal úverovú bonitu dlžníka aktívne zisťovať a preverovať. 28. Z predloženej zmluvy vyplýva, že v čase jej uzatvorenia bol žalovaný zamestnaný na dobu neurčitú od 12/2017 s priemerným čistým príjmom 940,- eur, je ženatý, má 5 nezaopatrených detí a býva u rodičov. Z predložených výplatných pások žalovaného za obdobie troch mesiacov pred poskytnutím úveru vyplýva jeho hrubá mzda za mesiac 11/2022 893,- eur, čistý príjem po zarátaní daňového bonusu 1.090,25 eur, za mesiac 12/2022 670,- eur, čistý príjem po zarátaní daňového bonusu 866,20 eur a za mesiac 1/2023 717,- eur, čistý príjem po zarátaní daňového bonusu 884,61 eur, čo v priemere za uvedené mesiace činí 947,02 eur. Žalobca však na účely výpočtu bonity vychádzal z mesačného príjmu žalovaného vo výške 1.097,- eur, ako je to uvedené v internom dokumente ku dňu poskytnutia úveru, ktorý žalobca predložil k procesu overovania bonity - výpočet bonity klienta, napriek tomu, že takýto údaj nevyplýva zo žiadnej predloženej listiny, pričom priemerný čistý príjem žalovaného bol cca 940,- eur, tak ako je uvedené vyššie, minimálne za obdobie 3 mesiacov pred poskytnutím úveru. 29. Čo sa týka výdavkovej stránky, žalobca do nej pri výpočte ukazovateľa schopnosti splácať úver zahrnul sumu životného minima spolu vo výške 769,57 eur, rezervu vyžadovanú NBS 0,- eur a všeobecný údaj o mesačných výdavkoch vo výške 65,- eur, bez ich bližšej špecifikácie. Po odrátaní týchto výdavkov z príjmu žalovaného bola výsledkom vyhodnotenia žiadosti finančná rezerva 262,43 eur a po odpočítaní splátky schváleného úveru 57,84 eur finančná rezerva 204,59 eur. Tu súd poukaze na skutočnosť, že ak by žalobca vychádzal z čistého príjmu žalovaného vo výške 940,- eur, len po odrátaní žalobcom uvádzaných výdavkov a splátky poskytnutého úveru 57,84 eur, finančná rezerva by bola vo výške 47,59 eur. V súvislosti s výdavkami súd tiež poukazuje na skutočnosť, že je úplne zrejmé, že žalovaný s piatimi nezaopatrenými deťmi a manželkou musel mať mesačné výdavky nepochybne vyššie ako len 65,- eur, a čo sa týka životného minima, z nariadenia NBS vyplýva, že výdavky spotrebiteľa na živobytie nemôžu byť bez ďalšieho nahrádzané životným minimom, toto tvorí najnižšiu možnú čiastku nákladov na živobytie. 30. Povinnosťou dodávateľa je pritom analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet na strane príjmov a výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver, teda konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti a konkrétne náklady. Žalobca nepreukázal aké reálne výdavky žalovaného zisťoval, t. j. výdavky spojené s bývaním, stravovaním, ošatením, cestovným, platbami napr. za mobilný telefón, internet, lieky a ďalšie. Uspokojil sa len s uvedenými výdavkami, pričom pri výpočte finančnej rezervy vychádzal z mesačného príjmu žalovaného 1.097,- eur, pričom priemerný čistý príjem činil 940,- eur, a to bez toho, aby úverovú bonitu žalovaného aktívne zisťoval, preveroval a následne profesionálne vyhodnotil. Podľa názoru súdu konanie žalobcu pri posudzovaní bonity žalovaného bolo bez náležitej odbornej starostlivosti, pričom vôbec nezohľadňovalo jeho individuálne pomery a výdavky, ktoré žalobca vôbec neskúmal. Uvedené platí o to viac za situácie, keď žalovaného výdavková stránka bola v čase poskytnutia tohto úveru zaťažená už dvoma existujúcimi úvermi v zostávajúcej sume 1.359,eur, s celkovými mesačnými splátkami vo výške 65,- eur, ako to vyplýva z predloženého výpisu z registra klientskych informácií, čo jeho výdavky takisto navyšuje. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca nepredložil hodnoverné dôkazy, potrebné na preukázanie, či veriteľ pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalovaným skúmal riadne jeho schopnosť splácať spotrebiteľský úver v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. 31. Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno usudzovať, že žalobca ako veriteľ porušil svoje povinnosti overiť úverovú schopnosť žalovaného ako spotrebiteľa, keďže mu poskytol úver bez overenia údajov o jeho ekonomickej situácii, avšak bez akéhokoľvek ďalšieho preverenia a aktívneho zisťovania jeho
bonity so skúmaním jeho výdavkov (na zabezpečenie bývania, energií, stravy, dopravy, telekomunikačné služby, poistenie, výdavky osobnej spotreby, atď.). 32. K posudzovaniu schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver pristúpil žalobca len formálne, nevytvoril si reálny obraz o celkovej majetkovej situácii žalovaného a jeho postup nenaplnil účel predpokladaný ustanovením § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Pre posúdenie splnenia povinnosti v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (žalobca) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity spotrebiteľa. Podľa dôvodovej správy k predmetnému ustanoveniu, by toto ustanovenie malo zabezpečiť záujem veriteľov správne odhadnúť schopnosť spotrebiteľa splácať a správať sa tak obozretne jednak z pohľadu návratnosti úveru a jednak z pohľadu dôsledkov nezodpovedného požičiavania na strane spotrebiteľov. 33. Nepreukázal tak, že by ho skutočne zaujímala bonita žalovaného, keď ho v konečnom dôsledku dostatočne nezaujímali ani jeho výdavky, ich výška a stabilita. Pokiaľ ide o určitú mieru ľahkomyseľnosti žalovaného, súd prvej inštancie považuje aj ľahkomyseľnosť dlžníka za kvalifikačné kritérium, ktoré je spôsobilé privodiť nadvládu veriteľa nad dlžníkom. Pokiaľ žalobca využil takúto ľahkomyseľnosť, musí niesť dôsledky, a to aj pri overovaní si bonity žalovaného, životných nákladov a celkovej schopnosti splácať úver (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/3/2011 zo dňa 11.10.2011). 34. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že veriteľ hrubo porušil svoje povinnosti pri overovaní bonity žalovaného ako spotrebiteľa v zmysle § 7 ods. 1, v spojení s § 11 ods. 2 veta druhá zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že by zisťoval a vyhodnotil dostatočným spôsobom príjem žalovaného pred uzavretím zmluvy o úvere, a podobne pokiaľ ide o skúmanie výdavkov žalovaného pred uzavretím tejto zmluvy. Navyše skúmanie výdavkov len nahliadnutím do databáz banky a úverových registrov nie je ani dostatočné, pretože záväzky klienta nemusia vyplývať z verejných databáz, môže sa jednať aj o pôžičky súkromné. Tieto databázy nemôžu dať úplný obraz o výdavkoch klienta, keďže medzi tie možno zarátať aj bežné mesačné výdavky súvisiace s domácnosťou. Pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver. Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posudzovať bonitu spotrebiteľa. 35. Na základe uvedených skutočností možno uzavrieť, že v súdenom spore neboli splnené podmienky na platné vyhlásenie úveru za predčasne splatný, a zároveň zo zistených skutočností vyplývajúci postup žalobcu je možné v konkrétnych okolnostiach zisteného skutkového stavu hodnotiť podľa ustanovenia § 11 ods. 2 prvá a druhá veta ZoSÚ ako nekonanie s odbornou starostlivosťou pri posúdení splácať spotrebiteľský úver, ako aj hrubé porušenie tejto povinnosti s dôsledkami, ktoré z porušenia vyplývajú, t. j. zánik oprávnenia od spotrebiteľa vyžadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a tiež bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. 36. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy spolu 227,28 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že výška úveru predstavovala sumu 1.134,- eur, pričom žalovaný zaplatil sumu 1.112,30 eur, je povinný žalobcovi zaplatiť sumu 21,70 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, konštatujúc, že žiadna z omeškaných splátok vyplývajúcich z obsahu spisu, počnúc splátkou splatnou dňa 20.11.2023, nie je premlčaná, keďže žaloba bola podaná dňa 1.6.2026, teda nárok bol uplatnený včas, pred uplynutí premlčacej doby. 37. Keďže sa žalovaný s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, súd ho zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania, vyčísleného v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka (§ 517 ods. 2 OZ) v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., a to v žalobcom uplatnenej výške 5 % ročne, z priznanej sumy 21,70 eur. 38. Vzhľadom na konštatovaná neplatné vyhlásenie predčasnej splatnosti, nie je možné žalobcovi priznať úroky z omeškania od ním požadovaného dňa 30.4.2024. V takom prípade sa súd musel vysporiadať s otázkou, kedy došlo u dlžníka k omeškaniu a od ktorého dňa prizná úroky z omeškania. V zmysle ustanovenia § 563 OZ je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Za kvalifikovanú výzvu na plnenie sa pritom považuje aj žaloba, pričom za deň splatnosti
pohľadávky uplatnenej v žalobe sa považuje deň po doručení tejto žaloby žalovanému, ktorá mu bola v posudzovanom prípade doručená dňa 9.7.2026. Splatnosť tak nastala prvý deň po doručení žaloby dlžníkovi - žalovanému, t. j. dňa 10.7.2026. Keďže žalovaný svoj dlh nesplnil ani v daný deň, nasledujúcim dňom sa dostal s plnením svojho dlhu do omeškania. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 21,70 eur od 11.7.2026 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu v uplatnenom úroku z omeškania zamietol. 39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 41. Vzhľadom na skutočnosť, že súd v tomto prípade nevzhliadol žiadny dôvod osobitného zreteľa odôvodňujúci postup podľa § 257 CSP, rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie 227,28 eur s príslušenstvom. V konaní bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 21,70 eur vrátane príslušenstva, v ktorej bolo žalobe vyhovené. V časti o zaplatenie sumy 205,58 eur vrátane príslušenstva bol neúspešný, keďže v tejto časti bola žaloba zamietnutá. Žalobcov úspech v spore tak predstavuje 9,55 %, úspech žalovaného 90,45 %. Čistý úspech žalovaného predstavuje 80,90 %, preto mu v uvedenom rozsahu vznikol zásadne nárok na náhradu trov konania. Z obsahu spisu však vyplýva, že žalovanému žiadne trovy v konaní nevznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom podľa § 262 CSP najskôr o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).