{"guid": "92c3e390-35c6-4330-8fab-bc3a1e793844:ee3ad9b7-b203-4952-a3ad-fe8e11f7f925", "ecli": "ECLI:SK:OSSL:2026:8526200549.2", "spisova_znacka": "7Csp/15/2026", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 7Csp/15/2026 z 31. 8. 2026", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa z 31. augusta 2026, sp. zn. 7Csp/15/2026, ECLI:SK:OSSL:2026:8526200549.2", "identifikacne_cislo": "8526200549", "sud": {"guid": "sud_161", "nazov": "Okresný súd Stará Ľubovňa", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-stara-lubovna"}, "sudca": "JUDr. Karol Krochta", "sudca_id": 408, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-karol-krochta-408", "datum_vydania": "2026-08-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-497", "nazov": "§ 497 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-497", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-497"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-1.odsek-2", "nazov": "§ 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-1.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-7.odsek-1", "nazov": "§ 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-7.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11.odsek-2", "nazov": "§ 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-1", "nazov": "§ 52 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-3", "nazov": "§ 52 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-4", "nazov": "§ 52 ods. 4 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-9", "nazov": "§ 53 ods. 9 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-565", "nazov": "§ 565 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-565", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-565"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191.odsek-1", "nazov": "§ 191 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-215.odsek-1", "nazov": "§ 215 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-215.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-215"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-497", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-1", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-2", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-7", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-11", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-565", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-215", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ee3ad9b7-b203-4952-a3ad-fe8e11f7f925", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSSL:2026:8526200549.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSSL:2026:8526200549.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSSL:2026:8526200549.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Stará Ľubovňa\n7Csp/15/2026\n8526200549\n31. 08. 2026\nJUDr. Karol Krochta\nECLI:SK:OSSL:2026:8526200549.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Stará Ľubovňa, sudcom JUDr. Karolom Krochtom, v spore žalobcu: Všeobecná úverová\nbanka, a. s.:, skrátený názov VÚB, a. s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava-Ružinov, IČO:\n31 320 155, právne zastúpený: Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 4012/30,\n036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XXX,\nXXX XX A. D., o zaplatenie 227,28 eur s príslušenstvom, takto\nrozhodol:\nI. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 21,70 eur, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne\nzo sumy 21,70 eur od 11.7.2026 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nII. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .\nIII. Žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 227,28 eur s príslušenstvom\na náhrady trov konania, titulom porušenia zmluvných podmienok žalovaným z uzatvorenej zmluvy o\nspotrebiteľskom úvere medzi žalobcom a žalovaným.\n2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 2.2.2023 zmluvu o pôžičke č.\n21787143/100312356 (evidenčné číslo zmluvy/pridelený autorizačný kód), na základe ktorej žalobca\nposkytol žalovanému pôžičku vo výške 1.134,- eur na kúpu spotrebného tovaru špecifikovaného\nv zmluve. Kúpna cena tovaru bola 1.260,- eur. Žalovaný pri podpise zmluvy uhradil akontáciu vo\nvýške 126,- eur a na zvyšok kúpnej ceny poskytol žalobca žalovanému pôžičku. Podľa zmluvy mal\nžalovaný splácať pôžičku v pravidelných 24 mesačných splátkach v sume 57,84 eur, a to až do\ncelkovej sumy pôžičky vo výške 1.388,16 eur. Ku dňu podania žaloby žalovaný uhradil celkovo\n1.112,30 eur (bez akontácie). Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať\nposkytnutú pôžičku, resp. jednotlivé splátky riadne a včas, t. j. v súlade so zmluvou a podmienkami\nk zmluve, žalobca listom zo dňa 21.3.2024 vo forme predžalobnej upomienky vyzval žalovaného k\núhrade dlžných splátok, na čo mu poskytol dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní, a zároveň\nžalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Žalovaný ani dodatočne dlžné\nsplátky neuhradil, preto žalobca dňa 22.4.2024 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo\ndňa 24.4.2024 - „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Jeho celkový dlh ku dňu podania\nžaloby predstavuje čiastku 227,28 eur. Žalobca zároveň požaduje aj zákonné úroky z omeškania, a\nto od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie\nbolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde obvyklá doba doručenia zásielky je 5 dní. Zmluvnú\npokutu vo výške 77,74 eur uvedenú v prehľade splátok a úhrad si žalobca v tomto konaní neuplatňuje.\nKu dňu podania žalobného návrhu mal žalovaný uhradiť sumu 1.465,58 eur, ktorá je tvorená súčtom\n\npredpísaných splátok do zosplatnenia dlhu a sumou po zosplatnení, pričom výsledná suma zahŕňa aj\nakontáciu. Ku dňu podania žaloby žalovaný uhradil sumu 1.238,30 eur, pričom zahŕňa akontáciu vo\nvýške 126,- eur a celkovú sumu vykonaných úhrad vo výške 1.112,30 eur, ktoré sú riadnymi splátkami\nposkytnutého finančného plnenia. Žalobca si teda v konaní uplatňuje sumu, ktorá predstavuje celkovú\ndlžnú istinu v sume 1.339,58 eur, mínus prijaté úhrady vo výške 1.112,30 eur, t. j. sumu 227,28 eur.\n3. Žalovaný sa k podanej žalobe, ktorá mu bola doručená dňa 9.7.2026 spolu s prílohami a výzvou na\nvyjadrenie a poučeniami o procesných právach a povinnostiach, nevyjadril.\n4. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom sporu je zaplatenie sumy 227,28 eur, pričom ide iba o otázku\njednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, keď žalovaný nárok\nnijako nerozporoval a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur, pojednávanie nebolo\npotrebné podľa § 297 písm. b) CSP nariadiť. Podľa § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas verejného\nvyhlásenia rozsudku dňa 31.8.2026 o 8.30 hod. oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu\ndňa 11.8.2026.\n5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby a jej príloh, ako aj ostatného\nspisového materiálu a zistil tento skutkový stav. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 2.2.2023 zmluvu\no spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru na\nzakúpenie tovaru (nábytok, pohovka, kuch. linka - podľa zmluvy). V zmluve boli uvedené tieto podmienky:\nkúpna cena 1.260,- eur, počet splátok 24, akontácia 126,- eur, výška splátky 57,84 eur, posledná splátka\n57,70 eur, celková výška úveru 1.134,- eur, RPMN 21,03 %, fixná ročná úroková sadzba 22,94 %,\ncelkové náklady spotrebiteľa 254,02 eur, doba trvania zmluvy 24 mesiacov, alebo do splatenia všetkých\nzáväzkov klienta podľa tejto zmluvy, dátum prvej splátky 20.3.2023, splátky splatné vždy k 20. dňu\nv mesiaci. V čl. IX, v bode 9.2 zmluvy si jej účastníci dohodli oprávnenie spoločnosti na vyhlásenie\nokamžitej splatnosti pôžičky, ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky, alebo čiastočného plnenia\njednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a §\n565 Občianskeho zákonníka.\n6. Z prehľadu splátok a úhrad mal súd preukázané, že žalovaný zaplatil žalobcovi sumu spolu 1.112,30\neur. Žalobca predžalobnou upomienkou zo dňa 21.3.2024, doručenou dňa 28.3.2024, vyzval žalovaného\nna úhradu nedoplatku na splátkach vo výške 173,52 eur s tým, že ak do 10.4.2024 nedôjde k\núhrade, veriteľ bude oprávnený úver zosplatniť. Keďže k úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca úver\npredčasne zosplatnil dňa 19.4.2024 a túto skutočnosť oznámil žalovanému listom zo dňa 23.4.2024\n(Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru), ktorý mu bol doručený dňa 29.4.2024.\n7. Z notárskej zápisnice, spísanej pod č. N 3283/2017, NZ 54215/2017, NCRIs 55029/2017\ndňa 11.12.2017 notárkou JUDr. Ľubicou Floriánovou, vyplýva, že právnym nástupcom spoločnosti\nComsumer Finance Holding a. s., sa z titulu zlúčenia stala spoločnosť Všeobecná úverová banka, a. s.,\nskrátený názov VÚB a. s.\n8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluvou o úvere\nsa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej\nsumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.\n9. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch\na pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase\nuzatvorenia zmluvy (ďalej len ako „ZSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné\nposkytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru,\nodloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.\n10. Podľa § 2 písm. d) ZSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie, zmluvou o spotrebiteľskom úvere\nzmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje\nposkytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským\núverom.\n11. Podľa § 7 ods. 1 ZSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou\ntejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou\nschopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa\n\nposkytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel\nspotrebiteľského úveru.\n12. Podľa § 11 ods. 2 ZSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je\noprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého\nporušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé\nporušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom\nbez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia\nna údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať\nspotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie\nustanovení § 7 ods. 19 až 42.\n13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len\n„Občianskeho zákonníka“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú\nuzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.\n14. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení\nspotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.\n15. Podľa 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení\nspotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej\nčinnosti.\n16. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má\nvykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od\nomeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní\nna uplatnenie tohto práva.\n17. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie\ncelej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.\nToto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.\n18. Podľa § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), dôkazy súd hodnotí podľa svojej\núvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada\nna všetko, čo vyšlo počas konania najavo.\n19. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.\n20. Žalobcom predloženú zmluvu súd posúdil v zmysle ustanovení zák. č. 129/2010 Z. z. o\nspotrebiteľských úveroch a dospel k záveru, že táto úverová zmluva spĺňa náležitosti spotrebiteľskej\nzmluvy, ktoré sú vymedzené v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Predmetnú zmluvu uzatváral\nžalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových\npodmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto predmetný\nprávny vzťah súd posúdil i podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na\nskutočnosť, že v právnom vzťahu založenom uvedenou zmluvou vystupoval žalovaný ako spotrebiteľ a\nžalobca mal postavenie dodávateľa, keďže pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako podnikateľ, ktorý koná\nv rámci svojej podnikateľskej činnosti, má uvedená zmluva spotrebiteľský charakter. V posudzovanom\nprípade ide zároveň o tzv. formulárovú zmluvu, ktorá bola uzatváraná vo viacerých prípadoch a\nspotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom ovplyvniť nemohol.\n21. Vychádzajúc z dôkazov predložených žalobcom súd považuje za preukázané, že medzi sporovými\nstranami došlo k uzavretiu platnej zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere. Na základe uzatvorenej\nzmluvy sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky vo výške 1.134,- eur a žalovaný\nsa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť spolu s dohodnutým úrokom.\n22. Žalovaný v rozpore so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy neplnil svoj záväzok uhrádzať\npravidelné mesačné splátky riadne a včas, preto žalobca upomienkou zo dňa 21.3.2024 vyzval\nžalovaného na úhradu omeškaných úverových splátok vo výške 173,52 eur a upozornil ho, že ak\n\nnedôjde k úhrade nedoplatku do 10.4.2024 bude oprávnený úver zosplatniť. Keďže žalovaný napriek\nuvedenej písomnej výzve svoj dlh z titulu omeškaných úverových splátok nezaplatil, žalobca v súlade\nso zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy vyhlásil okamžitú splatnosť pohľadávky z úveru ku dňu\n19.4.2024.\n23. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu sa súd prioritne zaoberal tým, či veriteľ postupoval s\nriadnou odbornou starostlivosťou pri poskytovaní tohto spotrebiteľského úveru, a teda či riadne zisťoval\na preveroval bonitu žalovaného.\n24. Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10CoCsp/17/2024 zo dňa 27.6.2024\nzákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.\nj. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1\nzákona o spotrebiteľských úveroch „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať\nspotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa len uvedenie výšky\npríjmov a výdavkov, ale od veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval.\nDôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami\nspotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne\ntaká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa\nsplácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde\npritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr.\nmožné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a\npod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní\nsvoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre\nrozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v\nspolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej\nschopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním\naj preukázaných a z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa\ntakto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je\nnevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z\nktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný\nposkytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje\nveriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne\nsi zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané\ninformácie riadne vyhodnotiť.\n25. Len samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe\npovažovať za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských\núveroch. Podľa názoru súdu príjem aj rodinný stav klienta môžu byť vyhovujúce, ale pokiaľ veriteľ\nnepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný\nsplácať požadovaný úver. Bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty, nemohol si utvoriť reálny obraz\no majetkovej situácii žalovaného, potrebný pre posúdenie jeho schopnosti splácať dlh zo zmluvy.\n26. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať ako situáciu, v ktorej v závislosti\nna frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných\nprostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej\nvýške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet, a to\nako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.\nj. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu,\ndomácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama osebe k posúdeniu\núverovej schopnosti nepostačuje. Dostatočnými informáciami dokladujúcimi schopnosť spotrebiteľa\nsplácať úver nie sú považované informácie získané výlučne od spotrebiteľa. Kľúčová je i povinnosť\nveriteľa využívať verejne dostupné informácie akými sú napríklad štátom publikované údaje o životnom a\nexistenčnom minime, priemerných výdavkoch obyvateľstva a pod. a tieto porovnávať so známymi alebo\nod spotrebiteľa zistenými (nie len tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch.\n27. Vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických východísk spolu s dôkazmi, ktoré súdu prvej inštancie\npredložil žalobca, je možné konštatovať, že žalobcu sa pri poskytovaní úveru žalovanému, posudzujúc\njeho úverovú schopnosť, uspokojil len s dopytom do Spoločného registra bankových informácií (ďalej\n\nlen „SRBI“) a s údajmi poskytnutými žalovaným. Žalobca mal pritom, ako zo zákona o spotrebiteľských\núveroch vyplýva, pri posúdení schopnosti dlžníka splácať úver konať s odbornou starostlivosťou.\nPodľa názoru súdu je odborná starostlivosť poskytovateľa úverov starostlivosťou odbornou vtedy, ak\nje komplexom účinných nástrojov umožňujúcich zhodnotiť potenciál spotrebiteľa splatiť úver, rozsah\nktorých bude daný individuálnymi okolnosťami. Nie je odbornou vtedy, ak je povrchná, ak je jej zmyslom\nexpanzia kvantity bez zohľadnenia kvality, a to nielen vo vzťahu k spotrebiteľom, ale aj vo vzťahu\nk vlastným zdrojom, ktoré sú neodbornou starostlivosťou potenciálne negatívne ohrozené taktiež.\nAj keď totiž zákon ukladá spotrebiteľom povinnosť poskytnúť údaje umožňujúce posúdiť veriteľovi\njeho schopnosť splácať úver, nezbavuje to veriteľa jeho povinnosti údaje získané od spotrebiteľa v\nrámci možností preveriť a následne profesionálne vyhodnotiť. Veriteľ musí náležite zisťovať schopnosť\nspotrebiteľa splácať úver a požadovať doklady k jeho tvrdeniam. Veriteľ by mal úverovú bonitu dlžníka\naktívne zisťovať a preverovať.\n28. Z predloženej zmluvy vyplýva, že v čase jej uzatvorenia bol žalovaný zamestnaný na dobu neurčitú\nod 12/2017 s priemerným čistým príjmom 940,- eur, je ženatý, má 5 nezaopatrených detí a býva u\nrodičov. Z predložených výplatných pások žalovaného za obdobie troch mesiacov pred poskytnutím\núveru vyplýva jeho hrubá mzda za mesiac 11/2022 893,- eur, čistý príjem po zarátaní daňového bonusu\n1.090,25 eur, za mesiac 12/2022 670,- eur, čistý príjem po zarátaní daňového bonusu 866,20 eur a za\nmesiac 1/2023 717,- eur, čistý príjem po zarátaní daňového bonusu 884,61 eur, čo v priemere za\nuvedené mesiace činí 947,02 eur. Žalobca však na účely výpočtu bonity vychádzal z mesačného príjmu\nžalovaného vo výške 1.097,- eur, ako je to uvedené v internom dokumente ku dňu poskytnutia úveru,\nktorý žalobca predložil k procesu overovania bonity - výpočet bonity klienta, napriek tomu, že takýto údaj\nnevyplýva zo žiadnej predloženej listiny, pričom priemerný čistý príjem žalovaného bol cca 940,- eur, tak\nako je uvedené vyššie, minimálne za obdobie 3 mesiacov pred poskytnutím úveru.\n29. Čo sa týka výdavkovej stránky, žalobca do nej pri výpočte ukazovateľa schopnosti splácať\núver zahrnul sumu životného minima spolu vo výške 769,57 eur, rezervu vyžadovanú NBS 0,- eur\na všeobecný údaj o mesačných výdavkoch vo výške 65,- eur, bez ich bližšej špecifikácie. Po odrátaní\ntýchto výdavkov z príjmu žalovaného bola výsledkom vyhodnotenia žiadosti finančná rezerva 262,43 eur\na po odpočítaní splátky schváleného úveru 57,84 eur finančná rezerva 204,59 eur. Tu súd poukaze na\nskutočnosť, že ak by žalobca vychádzal z čistého príjmu žalovaného vo výške 940,- eur, len po odrátaní\nžalobcom uvádzaných výdavkov a splátky poskytnutého úveru 57,84 eur, finančná rezerva by bola vo\nvýške 47,59 eur. V súvislosti s výdavkami súd tiež poukazuje na skutočnosť, že je úplne zrejmé, že\nžalovaný s piatimi nezaopatrenými deťmi a manželkou musel mať mesačné výdavky nepochybne vyššie\nako len 65,- eur, a čo sa týka životného minima, z nariadenia NBS vyplýva, že výdavky spotrebiteľa na\nživobytie nemôžu byť bez ďalšieho nahrádzané životným minimom, toto tvorí najnižšiu možnú čiastku\nnákladov na živobytie.\n30. Povinnosťou dodávateľa je pritom analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet na strane\npríjmov a výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver, teda konkrétne príjmy\nzo zamestnaneckej alebo inej činnosti a konkrétne náklady. Žalobca nepreukázal aké reálne výdavky\nžalovaného zisťoval, t. j. výdavky spojené s bývaním, stravovaním, ošatením, cestovným, platbami napr.\nza mobilný telefón, internet, lieky a ďalšie. Uspokojil sa len s uvedenými výdavkami, pričom pri výpočte\nfinančnej rezervy vychádzal z mesačného príjmu žalovaného 1.097,- eur, pričom priemerný čistý príjem\nčinil 940,- eur, a to bez toho, aby úverovú bonitu žalovaného aktívne zisťoval, preveroval a následne\nprofesionálne vyhodnotil. Podľa názoru súdu konanie žalobcu pri posudzovaní bonity žalovaného bolo\nbez náležitej odbornej starostlivosti, pričom vôbec nezohľadňovalo jeho individuálne pomery a výdavky,\nktoré žalobca vôbec neskúmal. Uvedené platí o to viac za situácie, keď žalovaného výdavková stránka\nbola v čase poskytnutia tohto úveru zaťažená už dvoma existujúcimi úvermi v zostávajúcej sume 1.359,eur, s celkovými mesačnými splátkami vo výške 65,- eur, ako to vyplýva z predloženého výpisu z registra\nklientskych informácií, čo jeho výdavky takisto navyšuje. Na základe vykonaného dokazovania súd\ndospel k záveru, že žalobca nepredložil hodnoverné dôkazy, potrebné na preukázanie, či veriteľ pred\nuzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalovaným skúmal riadne jeho schopnosť splácať\nspotrebiteľský úver v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.\n31. Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno usudzovať, že žalobca ako veriteľ porušil svoje povinnosti\noveriť úverovú schopnosť žalovaného ako spotrebiteľa, keďže mu poskytol úver bez overenia údajov\no jeho ekonomickej situácii, avšak bez akéhokoľvek ďalšieho preverenia a aktívneho zisťovania jeho\n\nbonity so skúmaním jeho výdavkov (na zabezpečenie bývania, energií, stravy, dopravy, telekomunikačné\nslužby, poistenie, výdavky osobnej spotreby, atď.).\n32. K posudzovaniu schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver pristúpil žalobca len formálne,\nnevytvoril si reálny obraz o celkovej majetkovej situácii žalovaného a jeho postup nenaplnil účel\npredpokladaný ustanovením § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Pre posúdenie splnenia\npovinnosti v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch nie je smerodajné, aká\nbola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (žalobca)\npristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity spotrebiteľa. Podľa dôvodovej správy k predmetnému\nustanoveniu, by toto ustanovenie malo zabezpečiť záujem veriteľov správne odhadnúť schopnosť\nspotrebiteľa splácať a správať sa tak obozretne jednak z pohľadu návratnosti úveru a jednak z pohľadu\ndôsledkov nezodpovedného požičiavania na strane spotrebiteľov.\n33. Nepreukázal tak, že by ho skutočne zaujímala bonita žalovaného, keď ho v konečnom dôsledku\ndostatočne nezaujímali ani jeho výdavky, ich výška a stabilita. Pokiaľ ide o určitú mieru ľahkomyseľnosti\nžalovaného, súd prvej inštancie považuje aj ľahkomyseľnosť dlžníka za kvalifikačné kritérium, ktoré je\nspôsobilé privodiť nadvládu veriteľa nad dlžníkom. Pokiaľ žalobca využil takúto ľahkomyseľnosť, musí\nniesť dôsledky, a to aj pri overovaní si bonity žalovaného, životných nákladov a celkovej schopnosti\nsplácať úver (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/3/2011 zo dňa 11.10.2011).\n34. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že veriteľ hrubo porušil\nsvoje povinnosti pri overovaní bonity žalovaného ako spotrebiteľa v zmysle § 7 ods. 1, v spojení s\n§ 11 ods. 2 veta druhá zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že\nby zisťoval a vyhodnotil dostatočným spôsobom príjem žalovaného pred uzavretím zmluvy o úvere,\na podobne pokiaľ ide o skúmanie výdavkov žalovaného pred uzavretím tejto zmluvy. Navyše skúmanie\nvýdavkov len nahliadnutím do databáz banky a úverových registrov nie je ani dostatočné, pretože\nzáväzky klienta nemusia vyplývať z verejných databáz, môže sa jednať aj o pôžičky súkromné. Tieto\ndatabázy nemôžu dať úplný obraz o výdavkoch klienta, keďže medzi tie možno zarátať aj bežné\nmesačné výdavky súvisiace s domácnosťou. Pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta,\nnemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver. Dôsledkom\npodcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť\ns odbornou starostlivosťou posudzovať bonitu spotrebiteľa.\n35. Na základe uvedených skutočností možno uzavrieť, že v súdenom spore neboli splnené podmienky\nna platné vyhlásenie úveru za predčasne splatný, a zároveň zo zistených skutočností vyplývajúci postup\nžalobcu je možné v konkrétnych okolnostiach zisteného skutkového stavu hodnotiť podľa ustanovenia\n§ 11 ods. 2 prvá a druhá veta ZoSÚ ako nekonanie s odbornou starostlivosťou pri posúdení splácať\nspotrebiteľský úver, ako aj hrubé porušenie tejto povinnosti s dôsledkami, ktoré z porušenia vyplývajú,\nt. j. zánik oprávnenia od spotrebiteľa vyžadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a tiež\nbezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.\n36. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy spolu 227,28 eur. Vzhľadom na skutočnosť,\nže výška úveru predstavovala sumu 1.134,- eur, pričom žalovaný zaplatil sumu 1.112,30 eur, je povinný\nžalobcovi zaplatiť sumu 21,70 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, konštatujúc, že žiadna\nz omeškaných splátok vyplývajúcich z obsahu spisu, počnúc splátkou splatnou dňa 20.11.2023, nie\nje premlčaná, keďže žaloba bola podaná dňa 1.6.2026, teda nárok bol uplatnený včas, pred uplynutí\npremlčacej doby.\n37. Keďže sa žalovaný s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, súd ho zaviazal\naj na zaplatenie úroku z omeškania, vyčísleného v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho\nzákonníka (§ 517 ods. 2 OZ) v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., a to v žalobcom\nuplatnenej výške 5 % ročne, z priznanej sumy 21,70 eur.\n38. Vzhľadom na konštatovaná neplatné vyhlásenie predčasnej splatnosti, nie je možné žalobcovi\npriznať úroky z omeškania od ním požadovaného dňa 30.4.2024. V takom prípade sa súd musel\nvysporiadať s otázkou, kedy došlo u dlžníka k omeškaniu a od ktorého dňa prizná úroky z omeškania.\nV zmysle ustanovenia § 563 OZ je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ\npožiadal. Za kvalifikovanú výzvu na plnenie sa pritom považuje aj žaloba, pričom za deň splatnosti\n\npohľadávky uplatnenej v žalobe sa považuje deň po doručení tejto žaloby žalovanému, ktorá mu\nbola v posudzovanom prípade doručená dňa 9.7.2026. Splatnosť tak nastala prvý deň po doručení\nžaloby dlžníkovi - žalovanému, t. j. dňa 10.7.2026. Keďže žalovaný svoj dlh nesplnil ani v daný deň,\nnasledujúcim dňom sa dostal s plnením svojho dlhu do omeškania. Z uvedeného dôvodu súd priznal\nžalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 21,70 eur od 11.7.2026 do zaplatenia a v\nprevyšujúcej časti žalobu v uplatnenom úroku z omeškania zamietol.\n39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n41. Vzhľadom na skutočnosť, že súd v tomto prípade nevzhliadol žiadny dôvod osobitného zreteľa\nodôvodňujúci postup podľa § 257 CSP, rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia\n§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na\nzaplatenie 227,28 eur s príslušenstvom. V konaní bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 21,70 eur\nvrátane príslušenstva, v ktorej bolo žalobe vyhovené. V časti o zaplatenie sumy 205,58 eur vrátane\npríslušenstva bol neúspešný, keďže v tejto časti bola žaloba zamietnutá. Žalobcov úspech v spore\ntak predstavuje 9,55 %, úspech žalovaného 90,45 %. Čistý úspech žalovaného predstavuje 80,90 %,\npreto mu v uvedenom rozsahu vznikol zásadne nárok na náhradu trov konania. Z obsahu spisu však\nvyplýva, že žalovanému žiadne trovy v konaní nevznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.\nSúd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie\npostupom podľa § 262 CSP najskôr o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne o\nvýške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo\nzjavne nielen nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého\nrozhodnutiu smeruje.\nPodľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.\nPodľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)\nuvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie\npovažuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nPodľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty\nna podanie odvolania.\nPodľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nPodľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že\nprávoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu\nuvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\n\nPodľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do\nuplynutia lehoty na podanie odvolania.\nPodľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli\nuplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\nAk žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie\nexekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný\nporiadok).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "921b12d5-1794-41ae-8d46-44df1db7410e:6f8e8aff-7860-44d8-a76b-ed1796c5b438", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6122345952.1", "spisova_znacka": "10CoCsp/17/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10CoCsp/17/2024 z 30. 5. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-05-30", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6122345952.1"}, {"guid": "53d24d05-2ef0-4d86-b97b-d1a9de37e8ce:cdf524b1-db7c-4005-8d6d-548407d0445a", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2011:8109216144.2", "spisova_znacka": "3Co/3/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/3/2011 z 11. 10. 2011", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2011-10-11", "citacie_n": 251, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2011:8109216144.2"}], "citovane_v": []}