Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 7Csp/11/2026 8526200408 16. 07. 2026 JUDr. Karol Krochta ECLI:SK:OSSL:2026:8526200408.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Stará Ľubovňa, sudcom JUDr. Karolom Krochtom, v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka, a. s.:, skrátený názov VÚB, a. s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava-Ružinov, IČO: 31 320 155, právne zastúpený: Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému: A. B., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., o zaplatenie 855,93 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: 1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 855,93 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania, titulom porušenia zmluvných podmienok žalovaným z uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi žalobcom a žalovaným. 2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 20.12.2022 zmluvu o pôžičke č. 21780126/100292748 (evidenčné číslo zmluvy/pridelený autorizačný kód), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 999,99 eur na kúpu spotrebného tovaru špecifikovaného v zmluve. Kúpna cena tovaru bola 1.304,99 eur. Žalovaný pri podpise zmluvy uhradil akontáciu vo výške 305,- eur a na zvyšok kúpnej ceny poskytol žalobca žalovanému pôžičku. Podľa zmluvy mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 49 mesačných splátkach v sume 30,70 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 1.504,30 eur. Ku dňu podania žaloby žalovaný uhradil celkovo 367,- eur (bez akontácie). Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé splátky riadne a včas, t. j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca listom zo dňa 21.2.2024 vo forme predžalobnej upomienky vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok, na čo mu poskytol dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní, a zároveň žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Žalovaný ani dodatočne dlžné splátky neuhradil, preto žalobca dňa 19.3.2024 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 21.3.2024 - „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Jeho celkový dlh ku dňu podania žaloby predstavuje čiastku 855,93 eur. Žalobca zároveň požaduje aj zákonné úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde obvyklá doba doručenia zásielky je 5 dní. Zmluvnú pokutu vo výške 121,04 eur uvedenú v prehľade splátok a úhrad si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Ku dňu podania žalobného návrhu mal žalovaný uhradiť sumu 1.527,93 eur, ktorá je tvorená súčtom predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu a sumou po zosplatnení, pričom výsledná suma zahŕňa aj akontáciu. Ku dňu podania žaloby žalovaný uhradil sumu 672,- eur, pričom zahŕňa akontáciu vo výške 305,- eur a celkovú sumu vykonaných úhrad vo výške 367,- eur, ktoré sú riadnymi splátkami
poskytnutého finančného plnenia. Žalobca si teda v konaní uplatňuje sumu, ktorá predstavuje celkovú dlžnú istinu v sume 1.222,93 eur, mínus prijaté úhrady vo výške 367,- eur, t. j. sumu 855,93 eur. 3. Žalovaný sa k podanej žalobe, ktorá mu bola doručená dňa 23.6.2026 spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie a poučeniami o procesných právach a povinnostiach, nevyjadril. 4. Keďže sa jedná o spor s ochranou slabšej strany (žalovaného), súd výzvou zo dňa 29.5.2026 vyzval žalobcu na predloženie dôkazov o skúmaní bonity žalovaného. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 12.6.2026 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že v prejednávanom prípade bol vykonaný prepočet schopnosti žalovaného splácať úver. V zmysle vyhodnotenia žiadosti žalovaného bol akceptovaný mesačný príjem vo výške 675,- eur, životné minimum spolu vo výške 234,42 eur, mesačné výdavky vo výške 235,48,- eur, vyžadovaná rezerva NBS vo výške 176,23 eur, finančná rezerva (príjem - výdavky) vo výške 28,87 eur, finančná rezerva - spl. schváleného úveru vo výške 0,18 eur. Keďže výsledkom porovnania príjmov a výdavkov bola suma vyššia ako výška schválenej splátky, žiadosť bola schválená. Podľa názoru žalobcu v čase uzatvorenia zmluvy neexistoval žiadny legislatívny rámec stanovujúci konkrétne kroky, ktoré je veriteľ povinný v rámci posudzovania bonity dodržať a posúdenie postupcom preto považuje za plne v súlade s právnymi predpismi. Žalovaný zároveň z titulu zamestnanca preukázal výšku jeho mesačného príjmu, ako aj jeho mesačné výdavky. Zmluvne stanovená výška mesačnej splátky sa tak s poukazom na žalovaným uvádzané hodnoty javí ak primeraná, pričom žalobca nemá dosah na okolnosti, ktoré po podpise zmluvy znemožnili žalovanému riadne splácať poskytnutý úver. 5. V tomto podaní žalobca tiež upresnil, že k predžalobnej upomienke zaslanej žalovanému dňa 21.2.2024 pripojil v podanej žalobe doručenku, z ktorej vyplýva, že žalovaný si predmetnú upomienku prevzal dňa 28.2.2024 a k oznámeniu o vyhlásení okamžitej splatnosti zaslanej žalovanému dňa 21.3.2024 pripojil doručenku, z ktorej vyplýva, že si ho žalovaný prevzal dňa 27.3.2024. Spolu s vyjadrením žalobca predložil výpis z registra klientskych informácií a dopytu v Sociálnej poisťovni. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby súd podanej žalobe vyhovel v zmysle žalobného petitu a priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 6. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom sporu je zaplatenie sumy 855,93 eur, pričom ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, keď žalovaný nárok nijako nerozporoval a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur, pojednávanie nebolo potrebné podľa § 297 písm. b) CSP nariadiť. Podľa § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku dňa 16.7.2026 o 8.00 hod. oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu dňa 10.7.2026. 7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby a jej príloh, ako aj ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 20.12.2022 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru na zakúpenie tovaru (SAMSUNG QE55Q60BAU). V zmluve boli uvedené tieto podmienky: kúpna cena 1.304,99 eur, počet splátok 49, akontácia 305,- eur, výška splátky 28,69 eur, splátka s poistením 30,70 eur, poistné 2,01 eur, posledná splátka 28,68 eur, posledná splátka s poistením 30,68 eur, celková výška úveru 999,99 eur, RPMN 18,94 %, fixná ročná úroková sadzba 19,27 %, celkové náklady spotrebiteľa 405,81 eur, doba trvania zmluvy 49 mesiacov, alebo do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa tejto zmluvy, dátum prvej splátky 20.1.2023, splátky splatné vždy k 20. dňu v mesiaci. V čl. X, v bode 10.2 zmluvy si jej účastníci dohodli oprávnenie spoločnosti na vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky, ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky, alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. 8. Z prehľadu splátok a úhrad mal súd preukázané, že žalovaný zaplatil žalobcovi sumu spolu 367,eur, ďalej na splátky neuhradil žiadnu sumu. Žalobca predžalobnou upomienkou zo dňa 21.2.2024, doručenou dňa 28.2.2024, vyzval žalovaného na úhradu nedoplatku na splátkach vo výške 62,80 eur s tým, že ak do 12.3.2024 nedôjde k úhrade, veriteľ bude oprávnený úver zosplatniť. Keďže k úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca úver predčasne zosplatnil dňa 19.3.2024 a túto skutočnosť oznámil žalovanému listom zo dňa 21.3.2023 (Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru), ktorý mu bol doručený dňa 27.3.2024.
9. Z notárskej zápisnice, spísanej pod č. N 3283/2017, NZ 54215/2017, NCRIs 55029/2017 dňa 11.12.2017 notárkou JUDr. Ľubicou Floriánovou, vyplýva, že právnym nástupcom spoločnosti Comsumer Finance Hodling a. s., sa z titulu zlúčenia stala spoločnosť Všeobecná úverová banka, a. s., skrátený názov VÚB a. s. 10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 11. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len ako „ZSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 12. Podľa § 2 písm. d) ZSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. 13. Podľa § 7 ods. 1 ZSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. 14. Podľa § 11 ods. 2 ZSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42. 15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Občianskeho zákonníka“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 16. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 17. Podľa 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 18. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 19. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 20. Podľa § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
21. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. 22. Žalobcom predloženú zmluvu súd posúdil v zmysle ustanovení zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a dospel k záveru, že táto úverová zmluva spĺňa náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú vymedzené v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Predmetnú zmluvu uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto predmetný právny vzťah súd posúdil i podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na skutočnosť, že v právnom vzťahu založenom uvedenou zmluvou vystupoval žalovaný ako spotrebiteľ a žalobca mal postavenie dodávateľa, keďže pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako podnikateľ, ktorý koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti, má uvedená zmluva spotrebiteľský charakter. V posudzovanom prípade ide zároveň o tzv. formulárovú zmluvu, ktorá bola uzatváraná vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom ovplyvniť nemohol. 23. Vychádzajúc z dôkazov predložených žalobcom súd považuje za preukázané, že medzi sporovými stranami došlo k uzavretiu platnej zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere. Na základe uzatvorenej zmluvy sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky vo výške 999,99 eur a žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť spolu s dohodnutým úrokom. 24. Žalovaný v rozpore so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy neplnil svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky riadne a včas, preto žalobca upomienkou zo dňa 21.2.2024 vyzval žalovaného na úhradu omeškaných úverových splátok vo výške 62,80 eur a upozornil ho, že ak nedôjde k úhrade nedoplatku do 12.3.2024 bude oprávnený úver zosplatniť. Keďže žalovaný napriek uvedenej písomnej výzve svoj dlh z titulu omeškaných úverových splátok nezaplatil, žalobca v súlade so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy vyhlásil okamžitú splatnosť pohľadávky z úveru ku dňu 19.3.2024. 25. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu sa súd prioritne zaoberal tým, či veriteľ postupoval s riadnou odbornou starostlivosťou pri poskytovaní tohto spotrebiteľského úveru, a teda či riadne zisťoval a preveroval bonitu žalovaného. 26. Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10CoCsp/17/2024 zo dňa 27.6.2024 zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t. j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa len uvedenie výšky príjmov a výdavkov, ale od veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných a z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť.
27. Len samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru súdu príjem aj rodinný stav klienta môžu byť vyhovujúce, ale pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver. Bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty, nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalovaného, potrebný pre posúdenie jeho schopnosti splácať dlh zo zmluvy. 28. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať ako situáciu, v ktorej v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t. j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama osebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. Dostatočnými informáciami dokladujúcimi schopnosť spotrebiteľa splácať úver nie sú považované informácie získané výlučne od spotrebiteľa. Kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie akými sú napríklad štátom publikované údaje o životnom a existenčnom minime, priemerných výdavkoch obyvateľstva a pod. a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými (nie len tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch. 29. Vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických východísk spolu s dôkazmi, ktoré súdu prvej inštancie predložil žalobca, je možné konštatovať, že žalobcu sa pri poskytovaní úveru žalovanému, posudzujúc jej úverovú schopnosť, uspokojil len s dopytom do Spoločného registra bankových informácií (ďalej len „SRBI“), do Sociálnej poisťovne a s údajmi poskytnutými žalovaným uvedenými v zmluve. Žalobca mal pritom, ako zo zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, pri posúdení schopnosti dlžníka splácať úver konať s odbornou starostlivosťou. Podľa názoru súdu je odborná starostlivosť poskytovateľa úverov starostlivosťou odbornou vtedy, ak je komplexom účinných nástrojov umožňujúcich zhodnotiť potenciál spotrebiteľa splatiť úver, rozsah ktorých bude daný individuálnymi okolnosťami. Nie je odbornou vtedy, ak je povrchná, ak je jej zmyslom expanzia kvantity bez zohľadnenia kvality, a to nielen vo vzťahu k spotrebiteľom, ale aj vo vzťahu k vlastným zdrojom, ktoré sú neodbornou starostlivosťou potenciálne negatívne ohrozené taktiež. Aj keď totiž zákon ukladá spotrebiteľom povinnosť poskytnúť údaje umožňujúce posúdiť veriteľovi jeho schopnosť splácať úver, nezbavuje to veriteľa jeho povinnosti údaje získané od spotrebiteľa v rámci možností preveriť a následne profesionálne vyhodnotiť. Veriteľ musí náležite zisťovať schopnosť spotrebiteľa splácať úver a požadovať doklady k jeho tvrdeniam. Veriteľ by mal úverovú bonitu dlžníka aktívne zisťovať a preverovať. 30. Z predloženej zmluvy vyplýva, že v čase jej uzatvorenia bol žalovaný zamestnaný na dobu neurčitú od 11/2021 s priemerným čistým príjmom 750,- eur, je slobodný, bezdetný a býva vo vlastnom byte/ dome bez hypotéky. Z dopytu do Sociálnej poisťovne vyplýva, že žalovaný bol pred poskytnutím úveru zamestnaný aspoň 90 dní s dostatočným vymeriavacím základom za monitorovaný počet mesiacov. Ďalej žalobca predložil k procesu overovania bonity interný dokument - výpočet bonity klienta ku dňu poskytnutia úveru. Z tohto prehľadu takisto vyplýva, že žalovaný je slobodný, nemá žiadne nezaopatrené deti, v časti pracovné zaradenie je iba všeobecne uvedený údaj zamestnanec a mesačný príjem 675,eur. Údaj o zamestnávateľovi však v zmluve absentuje a žalobca takisto nepredložil žiadny doklad preukazujúci výšku príjmu žalovaného. Zo strany žalobcu tak nebol predložený žiadny dôkaz o tom ako, a či vôbec overoval príjem žalovaného a z akého pracovného pomeru uvádzaný príjem žalovaného vyplýva. 31. Čo sa týka výdavkovej stránky, žalobca do nej pri výpočte ukazovateľa schopnosti splácať úver zahrnul sumu životného minima 234,42 eur, rezervu vyžadovanú NBS 176,23 eur a všeobecný údaj o mesačných výdavkoch vo výške 235,48 eur, bez ich bližšej špecifikácie. Po odrátaní týchto výdavkov z príjmu žalovaného bola výsledkom vyhodnotenia žiadosti finančná rezerva 28,87 eur. Keďže je táto suma vyššia ako výška schválenej splátky 28,69 eur, žiadosť o úver bola schválená. V tejto súvislosti však súd pripomína, že povinnosťou dodávateľa je analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet na strane príjmov a výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver, teda konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti a konkrétne náklady. Žalobca nepreukázal aké reálne výdavky žalovaného zisťoval, t. j. výdavky spojené s bývaním, stravovaním, ošatením, cestovným, platbami napr. za mobilný telefón, internet, lieky a ďalšie. Uspokojil sa len s uvedenými výdavkami,
pričom pri výpočte finančnej rezervy vychádzal z akceptovaného čistého príjmu žalovaného 675,eur, bez toho, aby úverovú bonitu žalovaného aktívne zisťoval, preveroval a následne profesionálne vyhodnotil. Podľa názoru súdu konanie žalobcu pri posudzovaní bonity žalovaného bolo bez náležitej odbornej starostlivosti, pričom vôbec nezohľadňovalo jeho individuálne pomery a výdavky, ktoré žalobca vôbec neskúmal. Uvedené platí o to viac za situácie, keď žalovaného výdavková stránka bola v čase poskytnutia tohto úveru zaťažená už existujúcim úverom v celkovej výške 15.000,- eur a zostatkovej hodnote 14.726,- eur, s výškou mesačnej splátky 220,- eur, ako to vyplýva z predloženého výpisu z registra klientskych informácií, čo jeho výdavky značne navyšuje. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca nepredložil hodnoverné dôkazy, potrebné na preukázanie, či veriteľ pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalovaným skúmal riadne jeho schopnosť splácať spotrebiteľský úver v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. 32. Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno usudzovať, že žalobca ako veriteľ porušil svoje povinnosti overiť úverovú schopnosť žalovaného ako spotrebiteľa, keďže mu poskytol úver bez overenia údajov o jeho ekonomickej situácii, avšak bez akéhokoľvek ďalšieho preverenia a aktívneho zisťovania jeho bonity so skúmaním jeho výdavkov (na zabezpečenie bývania, energií, stravy, dopravy, telekomunikačné služby, poistenie, výdavky osobnej spotreby, atď.). 33. K posudzovaniu schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver pristúpil žalobca len formálne, nevytvoril si reálny obraz o celkovej majetkovej situácii žalovaného a jeho postup nenaplnil účel predpokladaný ustanovením § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Pre posúdenie splnenia povinnosti v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (žalobca) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity spotrebiteľa. Podľa dôvodovej správy k predmetnému ustanoveniu, by toto ustanovenie malo zabezpečiť záujem veriteľov správne odhadnúť schopnosť spotrebiteľa splácať a správať sa tak obozretne jednak z pohľadu návratnosti úveru a jednak z pohľadu dôsledkov nezodpovedného požičiavania na strane spotrebiteľov. 34. Nepreukázal tak, že by ho skutočne zaujímala bonita žalovaného, keď ho v konečnom dôsledku dostatočne nezaujímali ani jeho výdavky, ich výška a stabilita. Pokiaľ ide o určitú mieru ľahkomyseľnosti žalovaného, súd prvej inštancie považuje aj ľahkomyseľnosť dlžníka za kvalifikačné kritérium, ktoré je spôsobilé privodiť nadvládu veriteľa nad dlžníkom. Pokiaľ žalobca využil takúto ľahkomyseľnosť, musí niesť dôsledky, a to aj pri overovaní si bonity žalovaného, životných nákladov a celkovej schopnosti splácať úver (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/3/2011 zo dňa 11.10.2011). 35. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že veriteľ hrubo porušil svoje povinnosti pri overovaní bonity žalovaného ako spotrebiteľa v zmysle § 7 ods. 1, v spojení s § 11 ods. 2 veta druhá zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že by zisťoval a vyhodnotil dostatočným spôsobom príjem žalovaného pred uzavretím zmluvy o úvere, a podobne pokiaľ ide o skúmanie výdavkov žalovaného pred uzavretím tejto zmluvy. Navyše skúmanie výdavkov len nahliadnutím do databáz banky a úverových registrov nie je ani dostatočné, pretože záväzky klienta nemusia vyplývať z verejných databáz, môže sa jednať aj o pôžičky súkromné. Tieto databázy nemôžu dať úplný obraz o výdavkoch klienta, keďže medzi tie možno zarátať aj bežné mesačné výdavky súvisiace s domácnosťou. Pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver. Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posudzovať bonitu spotrebiteľa. 36. Na základe uvedených skutočností možno uzavrieť, že v súdenom spore neboli splnené podmienky na platné vyhlásenie úveru za predčasne splatný, a zároveň zo zistených skutočností vyplývajúci postup žalobcu je možné v konkrétnych okolnostiach zisteného skutkového stavu hodnotiť podľa ustanovenia § 11 ods. 2 prvá a druhá veta ZoSÚ ako nekonanie s odbornou starostlivosťou pri posúdení splácať spotrebiteľský úver, ako aj hrubé porušenie tejto povinnosti s dôsledkami, ktoré z porušenia vyplývajú, t. j. zánik oprávnenia od spotrebiteľa vyžadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a tiež bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. 37. Za tejto situácie, keď súd dospel k záveru o neplatnosti predčasného vyhlásenia splatnosti, sa žalobca mohol domáhať len zaplatenia splatných splátok, keďže je predmetný spotrebiteľský úver stále
živý (zmluva bola uzatvorená dňa 20.12.2022 na dobu 49 mesiacov, t. j. do 20.1.2027, resp. do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa zmluvy). Žalobca však svoj uplatnený nárok skutkovo vymedzil ako plnenie z predčasne zosplatneného úveru, preto ho súd nemohol posudzovať ako nárok na plnenie jednotlivých splátok, nakoľko by išlo o nárok založený na inom skutkovom základe, ako si ho žalobca pôvodne uplatnil. 38. Napokon žalobca ani neuniesol bremeno tvrdenia a ani bremeno dôkazu pokiaľ ide o označenie jednotlivých splátok úveru, ich výšky a splatnosti, ktorých zaplatenia by sa voči žalovanej v predmetnom konaní domáhal. Z vykonaného dokazovania vyplynul záver o neplatnosti zosplatnenia úveru, avšak zo strany žalobcu neboli produkované skutkové tvrdenia a dôkazy, ktoré by konkretizovali a špecifikovali výšku jednotlivých splátok úveru po lehote splatnosti, ktoré je žalovaný povinný žalobcovi doplatiť. Žalobca netvrdil ani nepreukázal, ktoré konkrétne splátky, za ten-ktorý mesiac, a v akej výške boli zo strany žalovaného neuhradené a splatné. Nepredložil žiaden listinný dôkaz, na základe ktorého by súd mohol posúdiť dôvodnosť tej - ktorej splátky, a zároveň posúdiť ich premlčanie podľa § 54a Občianskeho zákonníka. 39. V sporovom procese povinnosť tvrdenia aj dôkazné bremeno spočíva na tej sporovej strane, ktorá z existencie určitých skutočností vyvodzuje pre seba priaznivejšie právne dôsledky, spravidla ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažoval za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. 40. Súd nie je povinný za sporovú stranu vyhľadávať rozhodujúce skutočnosti z predložených dôkazov, aby tým nahrádzal jej procesnú nečinnosť. V súlade so zásadou kontradiktórnosti konania nie je úlohou súdu ani zisťovať a robiť skutkové závery na základe vlastnej iniciatívy (pozri napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2CoCsp/20/2020 zo dňa 23.9.2020). Bolo by porušením aj zásady rovnosti strán sporu, ak by súd tvoril skutkové tvrdenia za žalobcu. Uvedené platí o to viac v sporoch s ochranou slabšej strany v zmysle § 290 a nasl. CSP, ktorou je aj žalovaný v tomto prípade, nakoľko by tým došlo k porušeniu zásady „ne ultra petitum“, čo by spôsobilo porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces (k tomu pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa 12.2.2024). 41. Vzhľadom na uvedené skutočnosti s poukazom na citovanú právnu úpravu súd podanú žalobu v celom rozsahu zamietol. 42. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 43. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 44. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu zásadne vznikol nárok na náhradu trov konania. Z obsahu spisu však vyplýva, že žalovanému žiadne trovy v konaní nevznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom podľa § 262 CSP najskôr o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu. Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na postup podľa § 257 CSP.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).