Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Cob/87/2022 1119221535 28. 05. 2024 JUDr. Nora Vladová ECLI:SK:KSBA:2024:1119221535.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Vladovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: MENDO - IN s.r.o., so sídlom Stará baštová 967/1, 040 01 Košice, IČO: 36 600 547 zastúpený: JUDr. Rudolf Bezák, advokát so sídlom Krmanova 14, 040 01 Košice, proti žalovanému: Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s., so sídlom Štefánikova 27, 814 99 Bratislava, IČO: 00 682 420, v konaní o určenie, že žalovaný nie je majiteľom pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 33Cb/188/2019 - 97 zo dňa 17.2.2022 takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 33Cb/188/2019 - 97 zo dňa 17.2.2022 p o t v r d z u j e . II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: 1. Okresný súd Bratislava I (ďalej len „súd prvej inštancie“) svojim rozsudkom č. k. 33Cb/188/2019 - 97 zo dňa 17.2.2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) vo výroku I. žalobu doručenú súdu dňa 10.12.2019 zamietol a vo výroku II. uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému 100% trov konania. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 10.12.2019 sa žalobca domáhal určenia, že žalovaný nie je majiteľom pohľadávky na vrátenie úveru s príslušenstvom titulom Úverovej zmluvy UM 50737 - 2006 uzatvorenej dňa 5.5.2006 medzi žalobcom, ako klientom, a žalovaným, ako záručnou bankou, ktorý záväzok bol uznaný žalobcom v notárskej zápisnici N 123/2006, Nz 18941/2006, NCRIs 18808/2006 spísanej JUDr. Ing. Andreou Kašperovou notárkou, dňa 17.5.2006. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že strany sporu uzatvorili úverovú zmluvu, ktorej predmetom bol predovšetkým záväzok žalovaného poskytnúť žalobcovi úver a záväzok žalobcu úver vrátiť. Poskytnutie úveru bolo podmienené kumulatívnym splnením podmienok uvedených v bode 4.1 zmluvy, ku ktorým patria podmienky uvedené v bode 3.1, ako aj ďalšie podmienky. Kumulatívne splnenie uvedených podmienok však pred poskytnutím finančných prostriedkov žalobcovi nenastalo, ustanovenie 4.1 preto nenadobudlo účinnosť, žalovanému nevznikol záväzok poskytnúť žalobcovi úver a žalobcovi nevznikol záväzok úver vrátiť. Ak žalovaný poskytol žalovanému nejaké finančné prostriedky, žalobca nemá záväzok na ich vrátenie titulom úverovej zmluvy, ale iba titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobca sa preto domáha určenia, že žalovaný nie je majiteľom pohľadávky. Žalobca poukázal na naliehavý právny záujem, nakoľko žalovaný si ním tvrdený nárok uplatňuje v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn 20Er/4671/2013, kedy je exekučným titulom vyššie uvedená notárska zápisnica, ktorá však nespĺňa materiálne podmienky vykonateľnosti, nakoľko pohľadávka vymáhaná v exekúcii nejestvuje.
3. Žalovaný v rámci procesnej obrany vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca nešpecifikoval svoje tvrdenia o nesplnení podmienok bodu 3.1 a 4.1 Úverovej zmluvy, resp. nekonkretizoval ktoré podmienky neboli podľa jeho názoru splnené. Nepredložil ani neoznačil žiadne dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení, nie je zrejmé, čo je zo strany žalobcu napádané. Žalovaný ďalej uviedol, že boli splnené všetky zmluvne stanovené podmienky čerpania úveru, čo nebolo zo strany žalobcu spochybnené až do roku 2015, resp. 2017 kedy žalobca podal na tunajšom súde žalobu o určenie, že žalovaný nie je majiteľom pohľadávky na vrátenie úveru a na Okresnom súde Košice - okolie žalobu o určenie, že nehnuteľný majetok evidovaný na LV XX, k.ú. N. nie je zaťažený záložným právom žalovaného. Vzhľadom na uvedené žiadal žalovaný žalobu zamietnuť. 4. Súd prvej inštancie v právnej veci aplikoval § 132 ods. 1, § 137, § 191 ods. 1, § 215 ods. 1 a ods. 2, § 218 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s čl. 15 ods. 1 a ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie mal v konaní preukázané a považoval za nesporné, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu úverovej zmluvy dňa 5.5.2006 UM 50737 - 2006 v znení neskorších dodatkov, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť finančné prostriedky žalobcovi a ten sa zaviazal ich vrátiť za podmienok dohodnutých v zmluve, ďalej že žalovaný poskytol tieto finančné prostriedky, za nesporné súd prvej inštancie považoval vyhlásenie povinnej osoby o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a s exekúciou vo forme NZ 123/2006, na základe ktorej žalobca okrem iného súhlasil s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice vo výške 10.000.000,- Sk s príslušenstvom a na základe tohto súhlasu s tým, že táto notárska zápisnica je exekučným titulom a napokon prebiehajúcu exekúciu voči žalobcovi pre vymoženie pohľadávky z Úverovej zmluvy prebiehajúcu na Okresnom súde Košice I pod sp. značkou 20Er/4671/2013. 5. Spornou skutočnosťou medzi stranami sporu je splnenie podmienok poskytnutia úveru a v dôsledku toho otázka vykonateľnosti notárskej zápisnice, o ktorej žalobca tvrdil, že táto nespĺňa materiálne podmienky vykonateľnosti. Súd prvej inštancie skúmal podanú žalobu z hľadiska procesnej prípustnosti. Podľa súdu prvej inštancie nie je možné predmet sporu jednoznačne ustáliť, keď zo samotného petitu žaloby vyplýva, že žalobca sa domáha určenia, že žalovaný nie je majiteľom pohľadávky v súlade s § 137 písm. d) CSP a keďže nová práva úprava pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že to vyplýva z osobitného predpisu - nie je možné v tomto prípade žalobe vyhovieť a už táto skutočnosť je dôvodom na zamietnutie žaloby. Súd prvej inštancie však - aby vylúčil prísne formalistický postup - skúmal žalobu aj v procesnom režime ustanovenia § 137 písm. c) CSP a uviedol, že v takomto prípade by mal petit spočívať v určení, či tu právo je alebo nie je (napr. „že žalovaný nemá pohľadávku....“). Z právnej teórie je známe, že súd napriek nesprávnej formulácii petitu môže v konaní pokračovať, ak je z obsahu žaloby zrejmé, čoho sa týka a čo sleduje. Súd je totiž viazaný obsahom žalobného petitu, nie jeho formuláciou. Napr. v okolnostiach konkrétneho prípadu je možný taký postup súdu, že súd na základe žalobného návrhu na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy rozhodne, že žalobca je vlastníkom veci, ak je zo žaloby dostatočne zrejmé, že žalobca sleduje, aby bol zapísaný ako vlastník vo verejnom registri. S ohľadom na uvedené - relevantnou sa v tomto smere javila najmä otázka naliehavého právneho záujmu, s prihliadnutím na okolnosti predmetného prípadu. 6. V danom prípade súd prvej inštancie zohľadňoval jednotlivé špecifiká prípadu, a to najmä, že vo vzťahu k notárskej zápisnici, ako exekučnému titulu, žalobca namietal naplnenie materiálnych predpokladov jej vykonateľnosti. Predmetné otázky a teda samotné formálne a materiálne predpoklady notárskej zápisnice môže preskúmavať jedine exekučný súd. O prípustnosti exekúcie na podklade notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom, rozhoduje jedine exekučný súd bez ohľadu na to, či by súd v inom sporovom konaní dospel k záveru v rámci vyriešenia predbežnej otázky hmotnoprávneho základu, teda otázky platnosti alebo neplatnosti vyhlásenia dlžníka v notárskej zápisnici. Súd prvej inštancie konštatoval, že v zmysle uvedeného je žalobcom požadovaný petit bez naliehavého právneho záujmu. Ak by v exekučnom konaní došlo k vymoženiu plnenia uvedeného v notárskej zápisnici a následne by súd určil, že hmotnoprávny základ nie je daný, išlo by o bezdôvodné obohatenie na strane oprávneného, ktoré by bol povinný vrátiť. Súd prvej inštancie dodal, že neexistencia naliehavého právneho záujmu je zrejmá taktiež z časových súvislostí, keď sa žalobca po 13 rokoch od uzavretia Úverovej zmluvy a po 6 rokoch od začatia exekúcie domáha určenia, že žalovaný nie je majiteľom pohľadávky. 7. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v prejednávanej veci, keď súdu prvej inštancie nepredložil ani neoznačil žiadny dôkaz, spôsobilý preukázať, že nárok
uplatnený v žalobe je dôvodný, resp. taký nevyvrátiteľný dôkaz o tom, že neboli naplnené podmienky poskytnutia úveru a že teda notárska zápisnica nespĺňa materiálne predpoklady jej vykonateľnosti. V tejto súvislosti súd prvej inštancie dodal, že žalobca je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera jeho právo, pričom podstatou tejto jeho povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Splnenie dôkaznej povinnosti ešte neznamená unesenie dôkazného bremena, ak splnenie tejto povinnosti nevedie k preukázaniu jeho tvrdení. Ak teda účastník konania, ktorý splnil povinnosť tvrdenia i povinnosť dôkaznú navrhnutými i vykonanými dôkazmi nepreukázal nepochybne skutočnosti ním tvrdené, znáša procesnú zodpovednosť za nedokázanie tvrdených skutočností, t.j. neunesenie dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno určujú normy hmotného práva. V zásade ho má ten, v koho záujme je dokazovanie určenej skutočnosti. Procesný neúspech v spore postihuje v sporovom konaní toho, kto neuniesol dôkazné bremeno, teda neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými tvrdeniami nebolo jeho tvrdenie dokázané. Dôkazné bremeno postihuje zásadne vždy toho, kto niečo tvrdí. Spravidla preto postihuje najskôr žalobcu, pokiaľ sa mu nepodarilo navrhnutými dôkazmi preukázať ním tvrdený nárok. Vzhľadom na uvedené právne závery súd prvej inštancie žalobu zamietol. 8. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 v spojení s § 262 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a preto priznal úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 9. Proti uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie, v celom rozsahu, podal žalobca odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. f), písm. h) CSP a navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že určí, že žalovaný nie je majiteľom pohľadávky na vrátenie úveru s príslušenstvom titulom Úverovej zmluvy č. UM-50737-2006 uzatvorenej dňa 05.05.2006 medzi žalobcom ako klientom a žalovaným ako záručnou bankou, ktorý záväzok bol uznaný žalobcom v notárskej zápisnici N 123/2006, Nz 18941/2006, NCRIs 18808/2006 spísanej JUDr. Ing. Andreou Kašperovou - notárkou dňa 17.05.2006, dalej prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100% a aby odvolací súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. 10. Vo svojom odvolaní žalobca uviedol, že namieta záver súdu prvej inštancie, že petit žaloby neumožňuje identifikáciu predmetu sporu, pretože žalobca sa podanou žalobou domáha určenia neexistencie pohľadávky žalovaného, ktorá je v exekúcii vymáhaná na podklade notárskej exekučnej zápisnice označenej v žalobe. Žalobca zastáva názor, že jeho žalobu je nutné posúdiť ako určovaciu podľa ustanovenia § 137 písm. c) CSP a niet žiadneho dôvodu pre záver , že by malo ísť o žalobu podľa § 137 písm. d) CSP. To obzvlášť v situácii, keď tu nejestvuje žiadny osobitný predpis, v ktorom by mala žaloba žalobcu osobitnú oporu, čo napokon správne konštatoval aj súd prvej inštancie. Žalobca v odvolaní ďalej namieta, že nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie o nevhodnej formulácii petitu v žalobe, keď žalobca síce nepoužil formuláciu preferovanú súdom prvej inštancie, no použil formuláciu inú, ktorá plne konvenuje ustanoveniu § 137 písm. c) CSP a nevyvoláva pochybnosti o tom, čo je predmetom a účelom žaloby. Žalobca tiež nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že nemá na ním požadovanom určení naliehavý právny záujem, keď zastáva názor, že posúdenie formálnych a materiálnych predpokladov vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu patrí v zásade do pôsobnosti exekučného súdu, no z jeho prieskumu je vylúčené posúdenie hmotnoprávnych otázok. Takéto hmotnoprávne skutočnosti sú obsahom žaloby žalobcu, na ktorých posúdenie exekučný súd nie je príslušný. Rovnako neobstojí záver súdu prvej inštancie, že naliehavý právny záujem žalobcu vylučuje doba uzatvorenia úverovej zmluvy, či doba trvania exekučného konania. Plynutie času je v tomto prípade, z pohľadu posúdenia naliehavého právneho záujmu žalobcu na ním požadovanom určení, nerozhodné. Podstatným pre posúdenie naliehavého právneho záujmu je len to, či žalobcom požadované určenie je spôsobilé zmeniť právne postavenie (právnu neistotu v postavení) žalobcu a či tu na strane žalobcu jestvuje iný efektívny prostriedok nápravy. Žalobca dodal, že nedisponuje žiadnym iným právnym prostriedkom nápravy ochrany svojich práv. V tejto súvislosti žalobca poukázal na judikatúru všeobecných súdov, ktorá prakticky konštantne uznala prípustnosť žalôb podaných povinnými (obdobných žalobe žalobcu), v ktorých popierajú hmotnoprávnu existenciu záväzkov uznaných v notárskych exekučných zápisniciach (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 3 Cdo 63/2009 zo dňa 25.11.2010). Žalobca napokon namietal aj záver súdu prvej inštancie o tom, že neuniesol vo veci dôkazné bremeno. Žalobca uviedol, že má naopak za to, že to bol žalovaný, koho zaťažovalo dôkazné bremeno o tvrdení, že všetky podmienky poskytnutia úveru splnené boli. Dôkazné bremeno o týchto
skutočnostiach nemôže zaťažovať žalobcu, a to v súlade s tzv. negatívnou dôkaznou teóriou, v zmysle ktorej od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval neexistenciu určitej skutočnosti (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 81/2010 zo dňa 31.5.2010). Žalobca objektívne nevie preukázať, že podmienky pre poskytnutie úveru splnené neboli, no je v moci žalovaného preukázať, že tieto podmienky splnené boli, ak k tomu naozaj došlo tak ako žalovaný tvrdí. Žalovaný za účelom unesenia svojho dôkazného bremena nenavrhol vykonať žiadny dôkaz. 11. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcu a žiadal, aby odvolací súd podané odvolanie v celom rozsahu zamietol ako nedôvodné a neopodstatnené. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že žalobca nesprávne interpretuje odôvodnenie napadnutého rozsudku, keď namieta nesprávnosť záveru, že predmet sporu nie je možné jednoznačne ustáliť, keď súd prvej inštancie postupoval tak, aby vylúčil prísne formalistický prístup a skúmal podanú žalobu nielen v režime § 137 písm. d), ale aj podľa § 137 písm. c) CSP. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého môže povinný vzniesť u príslušného exekútora námietky proti exekúcii, pričom žalobca nič takéto v zákonnej lehote neurobil a nepodal u príslušného exekútora ani návrh na zastavenie exekúcie. Vo vzťahu k skúmaniu materiálnej vykonateľnosti exekučných titulov exekučným súdom poukazuje na ustálenú súdnu prax - ako napr. na Uznesenie Ústavného súdu SR z 3. mája 2011, č. k. III. ÚS 41/2011-31. Žalovaný taktiež odmietol argument žalobcu, že nedisponuje žiadny iným prostriedkom ochrany práv. Práve vyššie uvedený svedčí o tom, že nimi disponoval po celú dobu 9 rokoch trvania exekúcie pred exekučným súdom, pričom prvýkrát uplatnil žalobu po 6 rokoch vedenia exekúcie na všeobecnom súde. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že naliehavosť ním žiadaného určenie nie je daná s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 590/2018 zo dňa 6.10.2017 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/111/2008. Žalovaný na záver dodal, že žalobca v dostatočnej miere nešpecifikoval svoje tvrdenia o nesplnení podmienok bodu 3.1 a 4.1 úverovej zmluvy resp. nekonkretizoval, ktoré podmienky neboli splnené a preto sa žalovaný stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku. 12. K tomuto vyjadreniu žalovaného doručil svoje vyjadrenie žalobca, ktorý má za to, že pred podaním žaloby využil všetky relevantné prostriedky právnej ochrany, ktoré mu priznával Exekučný poriadok, no bezúspešne, a to práve z dôvodu, že exekučný súd nemá oprávnenie preskúmavať hmotnoprávne otázky, na ktorých spočíva vznik záväzku uznaného povinným v notárskej exekučnej zápisnici, keď zopakoval, že z prieskumu exekučného súdu je vylúčené posúdenie hmotnoprávnych otázok, na ktorých spočíva vznik záväzku uznaného povinným v notárskej exekučnej zápisnici. V prípade žalobcom namietanej skutočnosti, že poskytnutie úveru podľa úverovej zmluvy bolo podmienené kumulatívnym splnením podmienok uvedených v odseku 4.1 úverovej zmluvy, ku ktorým patria podmienky uvedené v odseku 3.1 ako aj ďalšie podmienky uvedené v odseku 4.1 úverovej zmluvy, žalobca dodal, že zároveň podľa odseku 9.6 úverovej zmluvy, ustanovenie odseku 4.1 úverovej zmluvy malo nadobudnúť účinnosť najskôr dňom splnenia poslednej z podmienok uvedených v odseku 4.1 úverovej zmluvy. Kumulatívne splnenie uvedených podmienok však pred poskytnutím finančných prostriedkov žalobcovi nenastalo. Ak žalobca namietal nesplnenie podmienok podľa odseku 3.1 a 4.1 Úverovej zmluvy, tak namietal, že k ich kumulatívnemu splneniu nedošlo. Ak chcel žalovaný túto žalobnú argumentáciu vyvrátiť, mal preukázať, že ku kumulatívnemu splneniu podmienok došlo, čo však žalovaný neučinil. Ak žalovaný vo svojom ostatnom podaní namieta údajnú nekonkretizáciu nesplnených podmienok zo strany žalobcu, ten uviedol, že uviedol všetky podmienky, ktorých kumulatívne splnenie mal žalovaný preukázať. 13. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu, keď uviedol, že žalobca podal dňa 15.5.2017 návrh na odklad a zastavenie exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 1915/2013, pričom exekučný súd dospel k záveru, že tvrdenia žalobcu uvedené v tomto návrhu (ktoré sú totožné ako skutočnosti uvedeného v žalobe v tomto konaní), neboli podložené dôkazmi a súd mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pričom toto uznesenie exekučného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 24.8.2019. Žalovaný opakovane poukázal na to, že voči žalobcovi bola vedená exekúcia od 1.8.2013, pričom žalobca doručil svoju žalobu prvýkrát až dňa 15.12.2016 a preto má z tohto dôvodu žalovaný za to, v danom prípade nie je splnená podmienka existencie naliehavého právneho záujmu na určení, ktoré je predmetom žaloby. Žalovaný dodal, že z jeho strany bolo žalobcovi umožnené čerpanie poskytnutého úveru až po kumulatívnom splnení všetkých podmienok uvedených v článku III. bode 3.1. a článku IV. bode 4.1 úverovej zmluvy, pretože ak by neboli kumulatívne splnené, žalovaný by neumožnil žalobcovi čerpať peňažné prostriedky, čo žalobca nenamietal v čase čerpania úveru a ani v priebehu ďalších 11 rokov od jeho čerpania.
14. Ďalšie vyjadrenia vo veci neboli doručené. 15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 15.5.2024. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadreniami sporových strán, dospel súd k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 17. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 18. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, nakoľko na základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav, vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi za preukázané, dôkazy vyhodnotil a zistený skutkový stav správne právne posúdil. Odvolací súd nezistil pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli mať za následok zrušenie alebo zmenu rozsudku a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý sa vysporiadal s podstatnou argumentáciou sporových strán. 19. Za rešpektovania zásady viazanosti odvolacími dôvodmi vyplývajúcej z ustanovenia § 380 CSP sa odvolací súd zaoberal žalobcom uvádzanými odvolacími dôvodmi a s tým súvisiacou argumentáciou obsiahnutou v odvolaní. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, že žalobu je nutné posúdiť ako určovaciu podľa ustanovenia § 137 písm. c) CSP a niet žiadneho dôvodu pre záver, že by malo ísť o žalobu podľa § 137 písm. d) CSP odvolací súd poukazuje na to, že koncepcia zakotvená v § 137 písm. c) a písm. d) CSP rozlišuje klasickú určovaciu žalobu a žalobu na určenie právnej skutočnosti. Právnou skutočnosťou je skutočnosť, s ktorou právna norma spája vznik, zmenu a zánik právneho vzťahu. Zákonodarca uviedol, že jeho záujmom bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Takáto žaloba je prípustná len v prípade, ak jej existenciu predpokladá osobitný predpis. Ak by sme posudzovali žalobný návrh ako návrh na určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d). CSP, odvolací súd poukazuje na to, že nie je osobitný predpis, z ktorého by vyplývala možnosť domáhať sa takéhoto určenia a preto je potrebné takýto návrh ako nedôvodný zamietnuť. 20. V súvislosti s ďalšou odvolacou námietkou žalobcu, odvolací súd ďalej uvádza, že v prípade posúdenia žaloby podľa ustanovenia § 137 písm. c) CSP žalobca v konaní nepreukázal naliehavý právny záujem na určení, že žalovaný nie je majiteľom pohľadávky. Žalobca podanie predmetnej žaloby odôvodnil názorom, že Notárska zápisnica, na základe ktorej je voči nemu vedené exekučné konanie, nespĺňa materiálne podmienky svojej vykonateľnosti, pričom uviedol, že skúmanie materiálnych podmienok vykonateľnosti Notárskej zápisnice je v exekučnom konaní vylúčené, a preto nemá inú možnosť ako domáhať sa určenia neexistencie žalovaným tvrdenej pohľadávky vyplývajúcej z úverovej zmluvy prostredníctvom predmetnej žaloby. Formálne a materiálne predpoklady Notárskej zápisnice môže preskúmavať jedine exekučný súd a o prípustnosti exekúcie na podklade notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom, rozhoduje jedine exekučný súd bez ohľadu na to, či by súd v inom sporovom konaní dospel k záveru v rámci vyriešenia predbežnej otázky hmotnoprávneho základu, teda otázky platnosti alebo neplatnosti vyhlásenia dlžníka v notárskej zápisnici. Žalobca v zákonom stanovenej lehote neuplatnil u príslušného exekútora námietky proti exekúcii a rovnako do dnešného dňa nepodal ani návrh na zastavenie predmetnej exekúcie. Žalobca má k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva, naliehavosť ním žiadaného určenia nie je daná. Žalobca počas trvania exekúcie do dnešného dňa nevyužil žiadnu zo zákonných možností v zmysle Exekučného poriadku, samotnú žalobu o určenie uplatnil na súde až po 6 rokoch od začatia exekučného konania a po 13 rokoch od uzatvorenia úverovej zmluvy. 21. Odvolací súd ďalej poukazuje a zdôrazňuje správne závery súdu prvej inštancie, že žalobca vôbec neuniesol dôkazné bremeno v prejednávanej veci, keď nepredložil ani neoznačil žiadny dôkaz,
spôsobilý preukázať, že nárok uplatnený v žalobe je dôvodný, nepredložil žiaden relevantný dôkaz o tom, že neboli naplnené podmienky poskytnutia úveru a že teda Notárska zápisnica nespĺňa materiálne predpoklady jej vykonateľnosti. Žalobca nešpecifikoval svoje tvrdenia o nesplnení podmienok bodu 3.1 a 4.1 Úverovej zmluvy, nekonkretizoval, ktoré podmienky neboli splnené, naviac žalobca nenamietal v priebehu roku 2006 v čase čerpania úveru a ani v priebehu ďalších 11 rokoch od jeho čerpania, že by čerpal poskytnutý úver bez kumulatívneho splnenia všetkých podmienok uvedených v Článku III. bode 3. 1 a Článku IV. bode 4.1 Úverovej zmluvy. Žaloba musí obsahovať osobitné náležitosti podania uvedené v § 132 ods. 1 CSP a žalobca je tiež povinný pripojiť k žalobe dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť (§ 132 ods. 3 CSP). Nesplnenie povinnosti tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej, neodôvodňujú odmietnutie žaloby pre jej vady, ale jej zamietnutie po vecnom prejednaní veci. Strana sporu je povinná tvrdiť také skutočnosti, ktoré zakladajú vznik jej práva, resp. zánik jej povinnosti. Tieto tvrdenia strany sporu možno považovať za podstatné a rozhodujúce. Právna teória pre takéto skutočnosti používa aj pojem substancované tvrdenia. Povinnosť substancovania je povinnosť úplného a pravdivého opísania skutočností právne relevantných pre vydanie meritórneho rozhodnutia, žalobca vymedzuje uplatnený nárok, a to nielen určením žalobného petitu, ale aj určením rozhodných skutočností, o ktoré svoje tvrdené právo/nárok opiera. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a ani bremeno dokazovania, keď jeho skutkové tvrdenia neboli úplné a zo žalobcom predložených dôkazov nevyplývajú. 22. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010). 23. Keďže civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena, potom z predmetnej zásady následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého je každá strana povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Z uvedeného zároveň vyplýva, že strana domáhajúca sa určitých právnych následkov, ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet - neobjasneného skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti (bližšie viď nález ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 24/2019 zo dňa 09.06.2020). 24. S tvrdením žalobcu, že to bol žalovaný, koho zaťažovalo dôkazné bremeno o tvrdení, že všetky podmienky poskytnutia úveru splnené boli a to v súlade s tzv. negatívnou dôkaznou teóriou odvolací súd poukazuje na to, že hlavnou myšlienkou negatívnej dôkaznej teórie ako jedného z druhov obrátenia dôkazného bremena je skutočnosť, že negatívne skutočnosti sa nedokazujú. Pri dôslednom uplatňovaní tejto teórie je nositeľom dôkazného bremena vždy tá procesná strana, ktorá tvrdí pozitívne skutočnosti. Toto pravidlo prenášania dôkazného bremena však nemožno prijímať bezvýnimočne. Gramatické vyjadrenie môže byť na prvý pohľad pozitívnym tvrdením, avšak v skutočnosti ide po obsahovej stránke o tvrdenie negatívne (to platí aj opačne). Následkom toho môže dôjsť k preneseniu dôkazného bremena na procesnú stranu, ktorá ho v skutočnosti niesť nemá. V niektorých prípadoch však prichádza do úvahy aj preukázanie neexistencie určitej skutočnosti. V tomto prípade, žalobca tvrdí nesplnenie podmienok zmluvy (negatívna skutočnosť), obsahovo však ide o tvrdenie, že došlo k porušeniu zmluvy (pozitívna skutočnosť), čo je možné preukázať výsluchom alebo uložením edičnej povinnosti za účelom zistenia, či došlo, alebo nedošlo k splneniu podmienok. Nie každá negatívna skutočnosť teda spôsobuje obrátenie dôkazného bremena, ale iba taká, ktorá nie je len negatívnym gramatickým vyjadrením, ale faktickou neexistenciou, ktorú nemožno preukázať ani tvrdením inej, pozitívnej skutočnosti. V okolnostiach konkrétneho prípadu je preto potrebné dôkladne posúdiť, čo je po materiálnej (nie formálnej) stránke skutočným obsahom tvrdenie strany sporu.
25. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobca v odvolaní žiadnou relevantnou odvolacou argumentáciou nespochybnil správnosť záverov súdu prvej inštancie a dostatočným spôsobom nekonkretizoval a nerozvinul odvolacie dôvody spôsobom, ktorý by nasvedčoval nesprávnosti tak skutkových ako i právnych záverov súdu prvej inštancie. 26. Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie v merite, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne posúdil veci. Dôkazný stav zistený súdom prvého stupňa poskytol spoľahlivý a nepochybný záver pre podstatné a rozhodné skutočnosti v danej sporovej právnej veci a preto rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 27. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 31. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).