Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7Cob/26/2024 1120207477 22. 10. 2025 JUDr. Andrea Haitová ECLI:SK:KSBA:2025:1120207477.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu : JUDr. Andrey Haitovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a Mgr. Evy Vallovej v právnej veci žalobcu: H.. H. V., so sídlom Hlavná 6, Šaľa, značka správcu S 1887, správca konkurznej podstaty úpadcu ATC s.r.o. , Klemensova 1, 811 09 Bratislava, IČO: 45 272 344, zast. Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., Hlavná 6, Šaľa, IČO: 47 241 543 proti žalovanému: V. F., nar. XX.X.XXXX, bytom F. X, XXX XX L., zast. AK Antol, s.r.o., Hviezdoslavova 14, 902 01 Pezinok, IČO: 47 257 024 o zaplatenie 13.165,92 EUR s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/ 49/2020-76 zo dňa 9.mája 2023 takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislave I. v Bratislave č.k. 35Cb/49/2020-76 zo dňa 09. mája 2023 potvrdzuje. II. Krajský súd v Bratislave žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Okresný súd Bratislava I. v Bratislave ( ďalej v texte „ súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a náhradu trov prvoinštančného konania v celom rozsahu priznal žalovanému voči žalobcovi. 2. Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku a súdneho spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa svojou žalobou domáhal súdneho rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 13 165,92 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % zo sumy 13 165,92 € od 28.04.2020 do zaplatenia z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného ako konateľa úpadcu (žalobcu) vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou v zmysle ust. § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka a s tým súvisiacej povinnosti nahradiť škodu spôsobenú úpadcovi vo výške zažalovanej sumy. 3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to žalobou vo veci samej, kúpnou zmluva zo dňa 11.10.2018 a ostatnými listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu ako aj vypočutím strán sporu a zistil nasledovný skutkový stav veci: 4. Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 37K/20/2019 zo dňa 4.11.2019 súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu (žalobcu) a za správu konkurznej podstaty ustanovil JUDr. Jána Benčuru. Unesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 19.11.2019.Uznesením zo dňa 17.7.2020 súd odvolal z funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu JUDr. Ján Benčuru a do funkcie správcu ustanovil žalobcu. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 28.7.2020.
5. Úpadca zastúpený žalovaným ako jediným konateľom žalobcu dňa 11.08.2018 na základe kúpnej zmluvy previedol na C. C. motorové vozidlo MAHINDRA XUV 5000, číslo karosérie H., EČV: L. za kúpnu cenu 13.165,92 EUR, ktorú sa kupujúci zmluvne zaviazal uhradiť úpadcovi v hotovosti pri podpise zmluvy alebo najneskôr do 7 dní od podpisu kúpnej zmluvy bankovým prevodom na účet úpadcu. Na základe súhlasného vyjadrenia strán sporu mal súd prvej inštancie za preukázané, že kupujúci - sestra žalovaného je spriaznenou osobou úpadcu. Podľa vyjadrenia žalobcu finančné prostriedky za predaj vozidla úpadcovi nikdy neboli kupujúcim uhradené, keďže v konaní bolo preukázané, že kupujúci uhradil kúpnu cenu na osobný účet žalovaného dňa 4.10.2018. Na základe skutočnosti, že žalovaný kúpnu cenu riadne nezúčtoval a nepreukázal ako s ňou nakladal mal žalobca za to, že porušil svoje povinnosti prevodom majetku úpadcu na spriaznenú osobu, ktorá následne poukázala kúpnu cenu na jeho osobný účet. 6. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 18.6.2020 súd prvej inštancie zistil, že predmetné motorové vozidlo bolo financované leasingovou spoločnosťou a preto jeho prevod bolo možné realizovať len uhradením záväzku úpadcu voči leasingovému prenajímateľovi. Na základe tejto skutočnosti žalovaný kúpnu cenu bezozvyšku použil na úhradu tohto záväzku úpadcu a prenajímateľ leasingu následne povolil prevod motorového vozidla. Z uvedeného dôvodu žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 7. Žalobca následne rozšíril pôvodnú žalobnú argumentáciu o tvrdenie, že žalovaný v platobnej neschopnosti úpadcu úhradou leasingového záväzku úpadcu uprednostnil jedného veriteľa. Na základe uvedeného žiadal žalobca žalobe v celom rozsahu vyhovieť. 8. Z hľadiska právneho posúdenia súd prvej inštancie vychádzal z ust. § 135a ods. 1 a 2, § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 191 ods. 1 a § 218 ods. 1 CSP a aplikujúc vyššie uvedené právne normy na zistený skutkový stav konštatoval nasledovné : 9. Medzi stranami sporu vyvstali dve sporné skutočnosti a to existencia pohľadávky leasingovej spoločnosti voči žalobcovi a úhrada záväzku v žalovanej výške žalovaným leasingovej spoločnosti z kúpnej ceny. Z výpovede žalovaného súd prvej inštancie zistil, že tento motorové vozidlo splácal zo svojich súkromných finančných prostriedkov, pričom v dôsledku neúspešného podnikania kontaktoval leasingovú spoločnosť za účelom vrátenia motorového vozidla. Na odporúčanie leasingovej spoločnosti žalovaný hľadal kupujúceho na kúpu predmetného motorového vozidla, pričom oslovil vlastnú sestru, ktorá s kúpou súhlasila. Žalovaný nevedel uviesť, na koho účet sestra vyplatila kúpnu cenu. Dodal, že vlastníkom motorového vozidla v čase prevodu bola leasingová spoločnosť a ohľadne potvrdenia o vyplatení leasingu uviedol, že ho nevie nájsť, avšak zdôraznil, že leasingová spoločnosť by bez vyplatenia zostatku leasingu nikdy nepreviedla vlastníctvo k motorovému vozidlu. 10. Súd prvej inštancie vzhľadom na žalobcom nenamietaný opak, vyhodnotil výšku kúpnej ceny vozidla ako ekvivalentnú jeho všeobecnej hodnote v čase prevodu. Z tohto dôvodu posúdil nespornú spriaznenosť kupujúcej a úpadcu ako irelevantnú. Rovnako tak posúdil tvrdenie žalobcu o porušení povinnosti konateľa žalobcu - žalovaného v zmysle ustanovenia § 135a Obchodného zákonníka ako nedôvodné, keďže mal za preukázané, že žalovaný za úpadcu previedol vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu za ekvivalentnú cenu, a teda neporušil žiadnu z povinností konateľa úpadcu. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, keďže pasívne žalovaným na zaplatenie kúpnej ceny v zmysle kúpnej zmluvy bola len kupujúca, ktorá porušila svoj záväzok z kúpnej zmluvy a neuhradila kúpnu cenu na účet úpadcu. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobcom tvrdené zvýhodnenie veriteľa - lízingového prenajímateľa, ktorému úpadca uhradil v čase vlastného úpadku jeho pohľadávku v celej výške a tým znevýhodnil ostatných veriteľov umožnilo žalobcovi podať žalobu na určenie neúčinnosti právneho úkonu a nie žalobu na plnenie. Z takto vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca v konaní neuniesol dôkaznú povinnosť a nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. 11. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP. V odvolaní uviedol, v konaní nebolí samotným súdom označené sporné skutočnosti preukázané. Skutočnosť, či výška kúpnej ceny, za ktorú došlo k prevodu vozidla na kupujúcu, je ekvivalentná jej všeobecnej hodnote, žalobcom v priebehu konania nikdy rozporovaná nebola, nakoľko dôvod porušenia povinnosti žalovaného ako konateľa úpadcu spočíval v inom jeho konaní. Úpadca, za ktorého konal žalovaný dňa 11.10.2018 previedol vlastnícke právo k motorovému vozidlu na kupujúcu za kúpnu cenu vo výške 13 165,92 €, ktorú kúpnu cenu mala kupujúca poukázať na účet úpadcu (nie žalovaného ) alebo poskytnúť v hotovosti pri podpise zmluvy a to podľa čl. 2 ods. 2 uvedenej kúpnej zmluvy. Kúpna cena však bola uhradená v dvoch častiach na súkromný bankový účet žalovaného (fyzickej osoby) konateľa úpadcu. Z uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že sa finančné prostriedky v žalovanej výške nikdy nedostali do dispozičnej sféry úpadcu (právnickej osoby). Ďalej
podľa žalobcu v konaní nebolo preukázané, či žalobca celú výšku kúpnej ceny, ktorú obdržal, poukázal leasingovej spoločnosti. Žalovaný za účelom preukázania úhrady prednostného záväzku navrhol vo svojich písomných podaniach vykonať ako dôkaz (okrem svojho výsluchu) potvrdenie o jeho úhrade vystavený leasingovou spoločnosťou. Vykonanie predmetného dôkazu žalobca nenamietal, súhlasil s jeho vykonaním, nakoľko mal za to, že takýmto potvrdením môžu byť sporné skutočnosti - samotná existencia prednostného záväzku úpadcu, ale aj najmä jeho úhrada, preukázané. Ďalšia odvolacia námietka žalobcu sa týkala spôsobu vykonávania dokazovania, keďže žalovaný v konaní uviedol, že nedisponuje potvrdením o vyplatení leasingu a súčasne sám žalovaný na pojednávaní navrhol súdu, aby tento dôkaz súd vykonal dožiadaním leasingovej spoločnosti. Uvedený návrh žalovaného súd odmietol vykonať, pričom ako sa vysporiadal s nedoložením potvrdenia o úhrade prednostného záväzku leasingovej spoločnosti žalovaným, respektíve odmietnutím vykonania tohto dôkazu, konajúci súd v napadnutom rozsudku žiadnym spôsobom neodôvodnil. Žalobca ďalej v dovolaní uviedol, že o výške nesplatených splátok nemal vedomosť, keďže nedisponoval účtovníctvom úpadcu, ktoré účtovníctvo mu žalovaný napriek opakovaným výzvam (správcu) do dnešného dňa neposkytol. Žalobca konštatoval, že v prípade, ak by žalovaný úhradu prednostného záväzku leasingovej spoločnosti preukázal, svojím konaním - prijatím kúpnej ceny na svoj osobný bankový účet, následne prednostnou úhradou záväzku leasingovej spoločnosti, prevodom vlastníckeho práva na kupujúcu, porušil by svoju povinnosť vykonávať svoju pôsobnosť konateľa s odbornou starostlivosťou v súlade so záujmami spoločnosti, teda porušil svoje povinnosti v zmysle § 135a Obch. Zák. čo by malo za následok spôsobenie škody úpadcovi minimálne vo výške žalovanej sumy. Taktiež v dôsledku absencie účtovníctva bez viny žalobcu, žalobca nemal v tom čase vedomosť o výške nesplatených leasingových splátok, ako ani o skutočnej hodnote vozidla, čo zapríčinilo, že žalobca (správca) si v konaní pred súdom nemohol nárokovať inú sumu, než tú, ktorá je v súčasnosti žalovaná. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca žiadal odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok a zaviazať žalovaného na plnenie v súlade s podanou žalobou alternatívne zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 12. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu v súdom stanovenej lehote nevyjadril. 13. Po oboznámení sa obsahom súdneho spisu a dôvodmi odvolania žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť podľa § 387 ods. 1 CSP. 14. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 15. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením. 17. Odvolací súd považuje za potrebné osobitne zdôrazniť, že z vykonaného dokazovania nevyplýva existencia priamej príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného ako konateľa a vznikom tvrdenej škody. Samotné porušenie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, ešte samo osebe nezakladá zodpovednosť za škodu, pokiaľ nie je preukázané, že toto porušenie bolo rozhodujúcou a bezprostrednou príčinou vzniku škody na majetku spoločnosti. 18. Z vykonaných dôkazov bolo preukázané, že motorové vozidlo, ktoré bolo predmetom predaja, nebolo vo vlastníctve žalobcu, ale leasingovej spoločnosti, a žalovaný ako konateľ z prostriedkov získaných predajom uhradil záväzky žalobcu voči tejto leasingovej spoločnosti. Finančné prostriedky z predaja teda boli použité na úhradu existujúcich záväzkov spoločnosti, (nie na osobnú potrebu žalovaného ), čím došlo k zníženiu jej pasív. V takomto prípade nemožno dospieť k záveru, že by týmto konaním došlo k zmenšeniu majetku spoločnosti, ktoré by predstavovalo škodu v zmysle § 373 a nasl. Obchodného zákonníka.
19. Aj keby bolo možné namietať, že žalovaný nekonal s primeranou odbornou starostlivosťou, nebolo preukázané, že jeho konanie bolo príčinou vzniku škody. K tvrdenej škode by totiž nedošlo ani v prípade, ak by žalovaný postupoval inak, keďže spoločnosť mala povinnosť uhradiť leasingové splátky z titulu platne uzavretej leasingovej zmluvy. Príčinná súvislosť medzi jeho konaním a vznikom škody tak absentuje. 20. Pre vznik zodpovednosti konateľa za škodu musia byť kumulatívne splnené všetky zákonné predpoklady - porušenie povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť. Ak chýba čo i len jeden z nich, zodpovednosť za škodu nemožno vyvodiť. V prejednávanej veci nebola preukázaná existencia škody ani príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a tvrdeným zmenšením majetku spoločnosti. 21. Odvolací súd ďalej považuje za potrebné uviesť, že ani prípadné porušenie povinnosti žalovaného ako konateľa neuprednostniť jedného veriteľa pred inými nemožno považovať za priamu a rozhodujúcu príčinu vzniku tvrdenej škody. Zo skutkových zistení vyplýva, že v čase predaja predmetného motorového vozidla mala spoločnosť žalobcu viacerých veriteľov, pričom žalovaný sa rozhodol z prostriedkov získaných predajom uhradiť záväzky voči leasingovej spoločnosti ako jednému z veriteľov. 22. Porušenie povinnosti konateľa uprednostniť určitých veriteľov by mohlo mať význam len z hľadiska insolvenčných alebo iných osobitných pravidiel, nie však ako príčinná udalosť vzniku škody v zmysle § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. Aby bola zodpovednosť podľa § 135a Obchodného zákonníka daná, muselo by byť preukázané, že práve toto rozhodnutie konateľa bolo bezprostrednou príčinou zníženia majetku spoločnosti, čo v tomto prípade preukázané nebolo. 23. Odvolací súd ďalej považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobcom v tomto konaní je samotný úpadca, nie jednotliví veritelia, ktorí by sa mohli domáhať ochrany svojich práv v inom konaní. Žalobca ako úpadca tvrdil, že žalovaný ako konateľ spoločnosti svojím konaním poškodil ostatných veriteľov tým, že uprednostnil jedného z nich, konkrétne leasingovú spoločnosť, pred ostatnými veriteľmi. 24. Takto formulovaný nárok však nemôže byť úspešný, pretože predmetom konania je zodpovednosť konateľa za škodu spôsobenú spoločnosti (§ 135a ods. 1 Obchodného zákonníka), nie za ujmu spôsobenú veriteľom spoločnosti. Na uplatnenie nároku za škodu, ktorá by prípadne vznikla iným veriteľom, úpadca nemá aktívnu vecnú legitimáciu. 25. Navyše, z obsahu spisu ani z vykonaných dôkazov nevyplýva, že by konaním žalovaného došlo k zmenšeniu majetku spoločnosti - jej majetkový stav sa nezhoršil, iba došlo k uspokojeniu jedného záväzku namiesto iného. Aj keby sa dalo uvažovať o porušení zásady rovnakého postavenia veriteľov, takáto okolnosť nepredstavuje škodu na majetku spoločnosti, ale nanajvýš porušenie princípov spravodlivého uspokojovania veriteľov, ktoré by mohli byť významné v rámci konkurzného konania, nie však ako základ zodpovednosti podľa § 135a Obchodného zákonníka. 26. Odvolací súd preto konštatuje, že žalobca ako úpadca nepreukázal vznik škody na svojom majetku ani príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a tvrdenou ujmou, a zároveň nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na uplatnenie nároku v prospech iných veriteľov. Tvrdené porušenie povinnosti konateľa neuprednostniť niektorého veriteľa tak nemohlo viesť ku vzniku škody na majetku žalobcu ako spoločnosti. 27. Odvolací súd preto uzatvára, že konanie žalovaného nemožno považovať za konanie v príčinnej súvislosti so vznikom tvrdenej škody. Spoločnosť by čelila rovnakej majetkovej strate aj v prípade, ak by žalovaný postupoval odlišne a uprednostnil iných veriteľov. 28. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný ako konateľ spoločnosti síce mohol v určitých krokoch konať inak, avšak jeho postup nebol priamou a rozhodujúcou príčinou tvrdenej škody. Súd prvej inštancie preto správne žalobu zamietol, keďže neboli splnené všetky zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu podľa § 135a Obchodného zákonníka. 29. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Keďže nebol zistený žiadny dôvod, ktorý by opodstatňoval zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku, odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. 30. Odvolací súd rozhodol o potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie č. k. 30 Cb/15/2020-367 zo dňa 25. marca 2022 jednohlasne, to znamená 3 hlasmi z 3 členov senátu. 31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný na 100 % a žalobca neúspešný. Žalovanému, ako strane v spore úspešnej v plnom rozsahu, patrí náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
O výške trov konania bude rozhodnuté v súlade s § 262 ods. 1 a 2 CSP, samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Poučenie: : Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).