{"guid": "f5f0c6a4-3391-4578-ab58-bded5a609d31:8a2ca0b9-70c1-400b-a97c-1cb49f85bbf1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1119221535.1", "spisova_znacka": "2Cob/87/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/87/2022 z 28. 5. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. mája 2024, sp. zn. 2Cob/87/2022, ECLI:SK:KSBA:2024:1119221535.1", "identifikacne_cislo": "1119221535", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Nora Vladová", "sudca_id": 1157, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-nora-vladova-1157", "datum_vydania": "2024-05-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Zmluva o úvere"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "nazov": "§ 137 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "nazov": "§ 137 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-218.odsek-1", "nazov": "§ 218 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-218.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-218"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-137", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-218"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8a2ca0b9-70c1-400b-a97c-1cb49f85bbf1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1119221535.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1119221535.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1119221535.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Cob/87/2022\n1119221535\n28. 05. 2024\nJUDr. Nora Vladová\nECLI:SK:KSBA:2024:1119221535.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Vladovej a členiek senátu\nJUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: MENDO - IN s.r.o., so sídlom\nStará baštová 967/1, 040 01 Košice, IČO: 36 600 547 zastúpený: JUDr. Rudolf Bezák, advokát so sídlom\nKrmanova 14, 040 01 Košice, proti žalovanému: Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s., so sídlom\nŠtefánikova 27, 814 99 Bratislava, IČO: 00 682 420, v konaní o určenie, že žalovaný nie je majiteľom\npohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 33Cb/188/2019 - 97\nzo dňa 17.2.2022 takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 33Cb/188/2019 - 97 zo dňa\n17.2.2022 p o t v r d z u j e .\nII. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu,\no výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava I (ďalej len „súd prvej inštancie“) svojim rozsudkom č. k. 33Cb/188/2019 - 97\nzo dňa 17.2.2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) vo výroku I. žalobu doručenú súdu dňa 10.12.2019\nzamietol a vo výroku II. uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému 100% trov konania.\n2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa\n10.12.2019 sa žalobca domáhal určenia, že žalovaný nie je majiteľom pohľadávky na vrátenie úveru s\npríslušenstvom titulom Úverovej zmluvy UM 50737 - 2006 uzatvorenej dňa 5.5.2006 medzi žalobcom,\nako klientom, a žalovaným, ako záručnou bankou, ktorý záväzok bol uznaný žalobcom v notárskej\nzápisnici N 123/2006, Nz 18941/2006, NCRIs 18808/2006 spísanej JUDr. Ing. Andreou Kašperovou notárkou, dňa 17.5.2006. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že strany sporu uzatvorili úverovú zmluvu,\nktorej predmetom bol predovšetkým záväzok žalovaného poskytnúť žalobcovi úver a záväzok žalobcu\núver vrátiť. Poskytnutie úveru bolo podmienené kumulatívnym splnením podmienok uvedených v bode\n4.1 zmluvy, ku ktorým patria podmienky uvedené v bode 3.1, ako aj ďalšie podmienky. Kumulatívne\nsplnenie uvedených podmienok však pred poskytnutím finančných prostriedkov žalobcovi nenastalo,\nustanovenie 4.1 preto nenadobudlo účinnosť, žalovanému nevznikol záväzok poskytnúť žalobcovi\núver a žalobcovi nevznikol záväzok úver vrátiť. Ak žalovaný poskytol žalovanému nejaké finančné\nprostriedky, žalobca nemá záväzok na ich vrátenie titulom úverovej zmluvy, ale iba titulom bezdôvodného\nobohatenia. Žalobca sa preto domáha určenia, že žalovaný nie je majiteľom pohľadávky. Žalobca\npoukázal na naliehavý právny záujem, nakoľko žalovaný si ním tvrdený nárok uplatňuje v exekučnom\nkonaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn 20Er/4671/2013, kedy je exekučným titulom\nvyššie uvedená notárska zápisnica, ktorá však nespĺňa materiálne podmienky vykonateľnosti, nakoľko\npohľadávka vymáhaná v exekúcii nejestvuje.\n\n3. Žalovaný v rámci procesnej obrany vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca nešpecifikoval svoje\ntvrdenia o nesplnení podmienok bodu 3.1 a 4.1 Úverovej zmluvy, resp. nekonkretizoval ktoré podmienky\nneboli podľa jeho názoru splnené. Nepredložil ani neoznačil žiadne dôkazné prostriedky na preukázanie\nsvojich tvrdení, nie je zrejmé, čo je zo strany žalobcu napádané. Žalovaný ďalej uviedol, že boli splnené\nvšetky zmluvne stanovené podmienky čerpania úveru, čo nebolo zo strany žalobcu spochybnené až\ndo roku 2015, resp. 2017 kedy žalobca podal na tunajšom súde žalobu o určenie, že žalovaný nie\nje majiteľom pohľadávky na vrátenie úveru a na Okresnom súde Košice - okolie žalobu o určenie,\nže nehnuteľný majetok evidovaný na LV XX, k.ú. N. nie je zaťažený záložným právom žalovaného.\nVzhľadom na uvedené žiadal žalovaný žalobu zamietnuť.\n4. Súd prvej inštancie v právnej veci aplikoval § 132 ods. 1, § 137, § 191 ods. 1, § 215 ods. 1 a ods. 2,\n§ 218 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s čl. 15 ods. 1 a\nods. 2 CSP. Súd prvej inštancie mal v konaní preukázané a považoval za nesporné, že medzi stranami\nsporu došlo k uzavretiu úverovej zmluvy dňa 5.5.2006 UM 50737 - 2006 v znení neskorších dodatkov,\nna základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť finančné prostriedky žalobcovi a ten sa zaviazal\nich vrátiť za podmienok dohodnutých v zmluve, ďalej že žalovaný poskytol tieto finančné prostriedky,\nza nesporné súd prvej inštancie považoval vyhlásenie povinnej osoby o súhlase s vykonateľnosťou\nnotárskej zápisnice a s exekúciou vo forme NZ 123/2006, na základe ktorej žalobca okrem iného súhlasil\ns vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice vo výške 10.000.000,- Sk s príslušenstvom a na základe\ntohto súhlasu s tým, že táto notárska zápisnica je exekučným titulom a napokon prebiehajúcu exekúciu\nvoči žalobcovi pre vymoženie pohľadávky z Úverovej zmluvy prebiehajúcu na Okresnom súde Košice\nI pod sp. značkou 20Er/4671/2013.\n5. Spornou skutočnosťou medzi stranami sporu je splnenie podmienok poskytnutia úveru a v dôsledku\ntoho otázka vykonateľnosti notárskej zápisnice, o ktorej žalobca tvrdil, že táto nespĺňa materiálne\npodmienky vykonateľnosti. Súd prvej inštancie skúmal podanú žalobu z hľadiska procesnej prípustnosti.\nPodľa súdu prvej inštancie nie je možné predmet sporu jednoznačne ustáliť, keď zo samotného petitu\nžaloby vyplýva, že žalobca sa domáha určenia, že žalovaný nie je majiteľom pohľadávky v súlade s\n§ 137 písm. d) CSP a keďže nová práva úprava pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba\nza predpokladu, že to vyplýva z osobitného predpisu - nie je možné v tomto prípade žalobe vyhovieť\na už táto skutočnosť je dôvodom na zamietnutie žaloby. Súd prvej inštancie však - aby vylúčil prísne\nformalistický postup - skúmal žalobu aj v procesnom režime ustanovenia § 137 písm. c) CSP a uviedol,\nže v takomto prípade by mal petit spočívať v určení, či tu právo je alebo nie je (napr. „že žalovaný\nnemá pohľadávku....“). Z právnej teórie je známe, že súd napriek nesprávnej formulácii petitu môže\nv konaní pokračovať, ak je z obsahu žaloby zrejmé, čoho sa týka a čo sleduje. Súd je totiž viazaný\nobsahom žalobného petitu, nie jeho formuláciou. Napr. v okolnostiach konkrétneho prípadu je možný\ntaký postup súdu, že súd na základe žalobného návrhu na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy rozhodne,\nže žalobca je vlastníkom veci, ak je zo žaloby dostatočne zrejmé, že žalobca sleduje, aby bol zapísaný\nako vlastník vo verejnom registri. S ohľadom na uvedené - relevantnou sa v tomto smere javila najmä\notázka naliehavého právneho záujmu, s prihliadnutím na okolnosti predmetného prípadu.\n6. V danom prípade súd prvej inštancie zohľadňoval jednotlivé špecifiká prípadu, a to najmä, že vo vzťahu\nk notárskej zápisnici, ako exekučnému titulu, žalobca namietal naplnenie materiálnych predpokladov\njej vykonateľnosti. Predmetné otázky a teda samotné formálne a materiálne predpoklady notárskej\nzápisnice môže preskúmavať jedine exekučný súd. O prípustnosti exekúcie na podklade notárskej\nzápisnice, ktorá je exekučným titulom, rozhoduje jedine exekučný súd bez ohľadu na to, či by súd v\ninom sporovom konaní dospel k záveru v rámci vyriešenia predbežnej otázky hmotnoprávneho základu,\nteda otázky platnosti alebo neplatnosti vyhlásenia dlžníka v notárskej zápisnici. Súd prvej inštancie\nkonštatoval, že v zmysle uvedeného je žalobcom požadovaný petit bez naliehavého právneho záujmu.\nAk by v exekučnom konaní došlo k vymoženiu plnenia uvedeného v notárskej zápisnici a následne by\nsúd určil, že hmotnoprávny základ nie je daný, išlo by o bezdôvodné obohatenie na strane oprávneného,\nktoré by bol povinný vrátiť. Súd prvej inštancie dodal, že neexistencia naliehavého právneho záujmu je\nzrejmá taktiež z časových súvislostí, keď sa žalobca po 13 rokoch od uzavretia Úverovej zmluvy a po 6\nrokoch od začatia exekúcie domáha určenia, že žalovaný nie je majiteľom pohľadávky.\n7. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v prejednávanej\nveci, keď súdu prvej inštancie nepredložil ani neoznačil žiadny dôkaz, spôsobilý preukázať, že nárok\n\nuplatnený v žalobe je dôvodný, resp. taký nevyvrátiteľný dôkaz o tom, že neboli naplnené podmienky\nposkytnutia úveru a že teda notárska zápisnica nespĺňa materiálne predpoklady jej vykonateľnosti. V\ntejto súvislosti súd prvej inštancie dodal, že žalobca je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera\njeho právo, pričom podstatou tejto jeho povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska\nveci samej. Splnenie dôkaznej povinnosti ešte neznamená unesenie dôkazného bremena, ak splnenie\ntejto povinnosti nevedie k preukázaniu jeho tvrdení. Ak teda účastník konania, ktorý splnil povinnosť\ntvrdenia i povinnosť dôkaznú navrhnutými i vykonanými dôkazmi nepreukázal nepochybne skutočnosti\nním tvrdené, znáša procesnú zodpovednosť za nedokázanie tvrdených skutočností, t.j. neunesenie\ndôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno určujú normy hmotného práva. V\nzásade ho má ten, v koho záujme je dokazovanie určenej skutočnosti. Procesný neúspech v spore\npostihuje v sporovom konaní toho, kto neuniesol dôkazné bremeno, teda neoznačil potrebné dôkazy\nalebo uvedenými tvrdeniami nebolo jeho tvrdenie dokázané. Dôkazné bremeno postihuje zásadne vždy\ntoho, kto niečo tvrdí. Spravidla preto postihuje najskôr žalobcu, pokiaľ sa mu nepodarilo navrhnutými\ndôkazmi preukázať ním tvrdený nárok. Vzhľadom na uvedené právne závery súd prvej inštancie žalobu\nzamietol.\n8. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 v spojení s § 262 ods. 2 CSP, podľa ktorého\nsúd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a preto priznal úspešnému\nžalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.\n9. Proti uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie, v celom rozsahu, podal žalobca odvolanie z dôvodov\nuvedených v § 365 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. f), písm. h) CSP a navrhuje, aby odvolací súd\nzmenil napadnutý rozsudok tak, že určí, že žalovaný nie je majiteľom pohľadávky na vrátenie úveru s\npríslušenstvom titulom Úverovej zmluvy č. UM-50737-2006 uzatvorenej dňa 05.05.2006 medzi žalobcom\nako klientom a žalovaným ako záručnou bankou, ktorý záväzok bol uznaný žalobcom v notárskej\nzápisnici N 123/2006, Nz 18941/2006, NCRIs 18808/2006 spísanej JUDr. Ing. Andreou Kašperovou\n- notárkou dňa 17.05.2006, dalej prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej\ninštancie v rozsahu 100% a aby odvolací súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania v rozsahu 100%.\n10. Vo svojom odvolaní žalobca uviedol, že namieta záver súdu prvej inštancie, že petit žaloby\nneumožňuje identifikáciu predmetu sporu, pretože žalobca sa podanou žalobou domáha určenia\nneexistencie pohľadávky žalovaného, ktorá je v exekúcii vymáhaná na podklade notárskej exekučnej\nzápisnice označenej v žalobe. Žalobca zastáva názor, že jeho žalobu je nutné posúdiť ako určovaciu\npodľa ustanovenia § 137 písm. c) CSP a niet žiadneho dôvodu pre záver , že by malo ísť o žalobu\npodľa § 137 písm. d) CSP. To obzvlášť v situácii, keď tu nejestvuje žiadny osobitný predpis, v ktorom by\nmala žaloba žalobcu osobitnú oporu, čo napokon správne konštatoval aj súd prvej inštancie. Žalobca v\nodvolaní ďalej namieta, že nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie o nevhodnej formulácii petitu v\nžalobe, keď žalobca síce nepoužil formuláciu preferovanú súdom prvej inštancie, no použil formuláciu\ninú, ktorá plne konvenuje ustanoveniu § 137 písm. c) CSP a nevyvoláva pochybnosti o tom, čo je\npredmetom a účelom žaloby. Žalobca tiež nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že nemá na\nním požadovanom určení naliehavý právny záujem, keď zastáva názor, že posúdenie formálnych a\nmateriálnych predpokladov vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu patrí v zásade do\npôsobnosti exekučného súdu, no z jeho prieskumu je vylúčené posúdenie hmotnoprávnych otázok.\nTakéto hmotnoprávne skutočnosti sú obsahom žaloby žalobcu, na ktorých posúdenie exekučný súd\nnie je príslušný. Rovnako neobstojí záver súdu prvej inštancie, že naliehavý právny záujem žalobcu\nvylučuje doba uzatvorenia úverovej zmluvy, či doba trvania exekučného konania. Plynutie času je v\ntomto prípade, z pohľadu posúdenia naliehavého právneho záujmu žalobcu na ním požadovanom\nurčení, nerozhodné. Podstatným pre posúdenie naliehavého právneho záujmu je len to, či žalobcom\npožadované určenie je spôsobilé zmeniť právne postavenie (právnu neistotu v postavení) žalobcu\na či tu na strane žalobcu jestvuje iný efektívny prostriedok nápravy. Žalobca dodal, že nedisponuje\nžiadnym iným právnym prostriedkom nápravy ochrany svojich práv. V tejto súvislosti žalobca poukázal na\njudikatúru všeobecných súdov, ktorá prakticky konštantne uznala prípustnosť žalôb podaných povinnými\n(obdobných žalobe žalobcu), v ktorých popierajú hmotnoprávnu existenciu záväzkov uznaných v\nnotárskych exekučných zápisniciach (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 3 Cdo 63/2009 zo\ndňa 25.11.2010). Žalobca napokon namietal aj záver súdu prvej inštancie o tom, že neuniesol vo veci\ndôkazné bremeno. Žalobca uviedol, že má naopak za to, že to bol žalovaný, koho zaťažovalo dôkazné\nbremeno o tvrdení, že všetky podmienky poskytnutia úveru splnené boli. Dôkazné bremeno o týchto\n\nskutočnostiach nemôže zaťažovať žalobcu, a to v súlade s tzv. negatívnou dôkaznou teóriou, v zmysle\nktorej od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval neexistenciu určitej skutočnosti\n(napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 81/2010 zo dňa 31.5.2010).\nŽalobca objektívne nevie preukázať, že podmienky pre poskytnutie úveru splnené neboli, no je v moci\nžalovaného preukázať, že tieto podmienky splnené boli, ak k tomu naozaj došlo tak ako žalovaný tvrdí.\nŽalovaný za účelom unesenia svojho dôkazného bremena nenavrhol vykonať žiadny dôkaz.\n11. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcu a žiadal, aby odvolací súd podané odvolanie\nv celom rozsahu zamietol ako nedôvodné a neopodstatnené. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že žalobca\nnesprávne interpretuje odôvodnenie napadnutého rozsudku, keď namieta nesprávnosť záveru, že\npredmet sporu nie je možné jednoznačne ustáliť, keď súd prvej inštancie postupoval tak, aby vylúčil\nprísne formalistický prístup a skúmal podanú žalobu nielen v režime § 137 písm. d), ale aj podľa § 137\npísm. c) CSP. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, v zmysle\nktorého môže povinný vzniesť u príslušného exekútora námietky proti exekúcii, pričom žalobca nič\ntakéto v zákonnej lehote neurobil a nepodal u príslušného exekútora ani návrh na zastavenie exekúcie.\nVo vzťahu k skúmaniu materiálnej vykonateľnosti exekučných titulov exekučným súdom poukazuje\nna ustálenú súdnu prax - ako napr. na Uznesenie Ústavného súdu SR z 3. mája 2011, č. k. III. ÚS\n41/2011-31. Žalovaný taktiež odmietol argument žalobcu, že nedisponuje žiadny iným prostriedkom\nochrany práv. Práve vyššie uvedený svedčí o tom, že nimi disponoval po celú dobu 9 rokoch trvania\nexekúcie pred exekučným súdom, pričom prvýkrát uplatnil žalobu po 6 rokoch vedenia exekúcie na\nvšeobecnom súde. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že naliehavosť ním žiadaného určenie nie je daná\ns poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 590/2018 zo dňa 6.10.2017 a uznesenie\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/111/2008. Žalovaný na záver dodal, že žalobca v dostatočnej\nmiere nešpecifikoval svoje tvrdenia o nesplnení podmienok bodu 3.1 a 4.1 úverovej zmluvy resp.\nnekonkretizoval, ktoré podmienky neboli splnené a preto sa žalovaný stotožňuje so závermi súdu prvej\ninštancie v napadnutom rozsudku.\n12. K tomuto vyjadreniu žalovaného doručil svoje vyjadrenie žalobca, ktorý má za to, že pred podaním\nžaloby využil všetky relevantné prostriedky právnej ochrany, ktoré mu priznával Exekučný poriadok,\nno bezúspešne, a to práve z dôvodu, že exekučný súd nemá oprávnenie preskúmavať hmotnoprávne\notázky, na ktorých spočíva vznik záväzku uznaného povinným v notárskej exekučnej zápisnici, keď\nzopakoval, že z prieskumu exekučného súdu je vylúčené posúdenie hmotnoprávnych otázok, na\nktorých spočíva vznik záväzku uznaného povinným v notárskej exekučnej zápisnici. V prípade žalobcom\nnamietanej skutočnosti, že poskytnutie úveru podľa úverovej zmluvy bolo podmienené kumulatívnym\nsplnením podmienok uvedených v odseku 4.1 úverovej zmluvy, ku ktorým patria podmienky uvedené v\nodseku 3.1 ako aj ďalšie podmienky uvedené v odseku 4.1 úverovej zmluvy, žalobca dodal, že zároveň\npodľa odseku 9.6 úverovej zmluvy, ustanovenie odseku 4.1 úverovej zmluvy malo nadobudnúť účinnosť\nnajskôr dňom splnenia poslednej z podmienok uvedených v odseku 4.1 úverovej zmluvy. Kumulatívne\nsplnenie uvedených podmienok však pred poskytnutím finančných prostriedkov žalobcovi nenastalo.\nAk žalobca namietal nesplnenie podmienok podľa odseku 3.1 a 4.1 Úverovej zmluvy, tak namietal,\nže k ich kumulatívnemu splneniu nedošlo. Ak chcel žalovaný túto žalobnú argumentáciu vyvrátiť, mal\npreukázať, že ku kumulatívnemu splneniu podmienok došlo, čo však žalovaný neučinil. Ak žalovaný vo\nsvojom ostatnom podaní namieta údajnú nekonkretizáciu nesplnených podmienok zo strany žalobcu,\nten uviedol, že uviedol všetky podmienky, ktorých kumulatívne splnenie mal žalovaný preukázať.\n13. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu, keď uviedol, že žalobca podal dňa 15.5.2017 návrh na\nodklad a zastavenie exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 1915/2013, pričom exekučný súd dospel k záveru,\nže tvrdenia žalobcu uvedené v tomto návrhu (ktoré sú totožné ako skutočnosti uvedeného v žalobe v\ntomto konaní), neboli podložené dôkazmi a súd mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno,\npričom toto uznesenie exekučného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 24.8.2019. Žalovaný opakovane\npoukázal na to, že voči žalobcovi bola vedená exekúcia od 1.8.2013, pričom žalobca doručil svoju žalobu\nprvýkrát až dňa 15.12.2016 a preto má z tohto dôvodu žalovaný za to, v danom prípade nie je splnená\npodmienka existencie naliehavého právneho záujmu na určení, ktoré je predmetom žaloby. Žalovaný\ndodal, že z jeho strany bolo žalobcovi umožnené čerpanie poskytnutého úveru až po kumulatívnom\nsplnení všetkých podmienok uvedených v článku III. bode 3.1. a článku IV. bode 4.1 úverovej zmluvy,\npretože ak by neboli kumulatívne splnené, žalovaný by neumožnil žalobcovi čerpať peňažné prostriedky,\nčo žalobca nenamietal v čase čerpania úveru a ani v priebehu ďalších 11 rokov od jeho čerpania.\n\n14. Ďalšie vyjadrenia vo veci neboli doručené.\n15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP, bez\nnariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného\nvyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli\nKrajského súdu v Bratislave dňa 15.5.2024. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie\na s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadreniami sporových strán, dospel súd k záveru, že odvolaniu proti\nrozsudku nie je možné vyhovieť.\n16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n17. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n18. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, nakoľko na základe\nvykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav, vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal, aké skutočnosti\nmal vykonanými dôkazmi za preukázané, dôkazy vyhodnotil a zistený skutkový stav správne právne\nposúdil. Odvolací súd nezistil pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli mať za následok zrušenie\nalebo zmenu rozsudku a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej\ninštancie, ktorý sa vysporiadal s podstatnou argumentáciou sporových strán.\n19. Za rešpektovania zásady viazanosti odvolacími dôvodmi vyplývajúcej z ustanovenia § 380 CSP sa\nodvolací súd zaoberal žalobcom uvádzanými odvolacími dôvodmi a s tým súvisiacou argumentáciou\nobsiahnutou v odvolaní. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, že žalobu je nutné posúdiť ako\nurčovaciu podľa ustanovenia § 137 písm. c) CSP a niet žiadneho dôvodu pre záver, že by malo ísť o\nžalobu podľa § 137 písm. d) CSP odvolací súd poukazuje na to, že koncepcia zakotvená v § 137 písm.\nc) a písm. d) CSP rozlišuje klasickú určovaciu žalobu a žalobu na určenie právnej skutočnosti. Právnou\nskutočnosťou je skutočnosť, s ktorou právna norma spája vznik, zmenu a zánik právneho vzťahu.\nZákonodarca uviedol, že jeho záujmom bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie\nneplatnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa\núčelu žaloby určovacej. Takáto žaloba je prípustná len v prípade, ak jej existenciu predpokladá osobitný\npredpis. Ak by sme posudzovali žalobný návrh ako návrh na určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137\npísm. d). CSP, odvolací súd poukazuje na to, že nie je osobitný predpis, z ktorého by vyplývala možnosť\ndomáhať sa takéhoto určenia a preto je potrebné takýto návrh ako nedôvodný zamietnuť.\n20. V súvislosti s ďalšou odvolacou námietkou žalobcu, odvolací súd ďalej uvádza, že v prípade\nposúdenia žaloby podľa ustanovenia § 137 písm. c) CSP žalobca v konaní nepreukázal naliehavý\nprávny záujem na určení, že žalovaný nie je majiteľom pohľadávky. Žalobca podanie predmetnej\nžaloby odôvodnil názorom, že Notárska zápisnica, na základe ktorej je voči nemu vedené exekučné\nkonanie, nespĺňa materiálne podmienky svojej vykonateľnosti, pričom uviedol, že skúmanie materiálnych\npodmienok vykonateľnosti Notárskej zápisnice je v exekučnom konaní vylúčené, a preto nemá inú\nmožnosť ako domáhať sa určenia neexistencie žalovaným tvrdenej pohľadávky vyplývajúcej z úverovej\nzmluvy prostredníctvom predmetnej žaloby. Formálne a materiálne predpoklady Notárskej zápisnice\nmôže preskúmavať jedine exekučný súd a o prípustnosti exekúcie na podklade notárskej zápisnice,\nktorá je exekučným titulom, rozhoduje jedine exekučný súd bez ohľadu na to, či by súd v inom sporovom\nkonaní dospel k záveru v rámci vyriešenia predbežnej otázky hmotnoprávneho základu, teda otázky\nplatnosti alebo neplatnosti vyhlásenia dlžníka v notárskej zápisnici. Žalobca v zákonom stanovenej\nlehote neuplatnil u príslušného exekútora námietky proti exekúcii a rovnako do dnešného dňa nepodal\nani návrh na zastavenie predmetnej exekúcie. Žalobca má k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného\npráva, naliehavosť ním žiadaného určenia nie je daná. Žalobca počas trvania exekúcie do dnešného\ndňa nevyužil žiadnu zo zákonných možností v zmysle Exekučného poriadku, samotnú žalobu o určenie\nuplatnil na súde až po 6 rokoch od začatia exekučného konania a po 13 rokoch od uzatvorenia úverovej\nzmluvy.\n21. Odvolací súd ďalej poukazuje a zdôrazňuje správne závery súdu prvej inštancie, že žalobca\nvôbec neuniesol dôkazné bremeno v prejednávanej veci, keď nepredložil ani neoznačil žiadny dôkaz,\n\nspôsobilý preukázať, že nárok uplatnený v žalobe je dôvodný, nepredložil žiaden relevantný dôkaz o\ntom, že neboli naplnené podmienky poskytnutia úveru a že teda Notárska zápisnica nespĺňa materiálne\npredpoklady jej vykonateľnosti. Žalobca nešpecifikoval svoje tvrdenia o nesplnení podmienok bodu 3.1\na 4.1 Úverovej zmluvy, nekonkretizoval, ktoré podmienky neboli splnené, naviac žalobca nenamietal\nv priebehu roku 2006 v čase čerpania úveru a ani v priebehu ďalších 11 rokoch od jeho čerpania, že\nby čerpal poskytnutý úver bez kumulatívneho splnenia všetkých podmienok uvedených v Článku III.\nbode 3. 1 a Článku IV. bode 4.1 Úverovej zmluvy. Žaloba musí obsahovať osobitné náležitosti podania\nuvedené v § 132 ods. 1 CSP a žalobca je tiež povinný pripojiť k žalobe dôkazy, ktorých povaha to\npripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť (§ 132 ods. 3 CSP). Nesplnenie povinnosti\ntvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej, neodôvodňujú\nodmietnutie žaloby pre jej vady, ale jej zamietnutie po vecnom prejednaní veci. Strana sporu je povinná\ntvrdiť také skutočnosti, ktoré zakladajú vznik jej práva, resp. zánik jej povinnosti. Tieto tvrdenia strany\nsporu možno považovať za podstatné a rozhodujúce. Právna teória pre takéto skutočnosti používa aj\npojem substancované tvrdenia. Povinnosť substancovania je povinnosť úplného a pravdivého opísania\nskutočností právne relevantných pre vydanie meritórneho rozhodnutia, žalobca vymedzuje uplatnený\nnárok, a to nielen určením žalobného petitu, ale aj určením rozhodných skutočností, o ktoré svoje tvrdené\nprávo/nárok opiera. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobca neuniesol\nbremeno tvrdenia a ani bremeno dokazovania, keď jeho skutkové tvrdenia neboli úplné a zo žalobcom\npredložených dôkazov nevyplývajú.\n22. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to,\nže za\nkonania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v\njeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých\nprípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola\nalebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať\nzáver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.\nDôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie\ntýchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu\ntýchto skutočností tiež tvrdí uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010).\n23. Keďže civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech\nprocesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a\nim zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena, potom z predmetnej\nzásady následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého je každá strana povinná dokazovať\nskutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.\nZ uvedeného zároveň vyplýva, že strana domáhajúca sa určitých právnych následkov, ponesie aj\nnepriaznivé dôsledky stavu non liquet - neobjasneného skutkového stavu, resp. určitej relevantnej\nskutočnosti (bližšie viď nález ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 24/2019 zo dňa 09.06.2020).\n24. S tvrdením žalobcu, že to bol žalovaný, koho zaťažovalo dôkazné bremeno o tvrdení, že všetky\npodmienky poskytnutia úveru splnené boli a to v súlade s tzv. negatívnou dôkaznou teóriou odvolací\nsúd poukazuje na to, že hlavnou myšlienkou negatívnej dôkaznej teórie ako jedného z druhov obrátenia\ndôkazného bremena je skutočnosť, že negatívne skutočnosti sa nedokazujú. Pri dôslednom uplatňovaní\ntejto teórie je nositeľom dôkazného bremena vždy tá procesná strana, ktorá tvrdí pozitívne skutočnosti.\nToto pravidlo prenášania dôkazného bremena však nemožno prijímať bezvýnimočne. Gramatické\nvyjadrenie môže byť na prvý pohľad pozitívnym tvrdením, avšak v skutočnosti ide po obsahovej stránke\no tvrdenie negatívne (to platí aj opačne). Následkom toho môže dôjsť k preneseniu dôkazného bremena\nna procesnú stranu, ktorá ho v skutočnosti niesť nemá. V niektorých prípadoch však prichádza do úvahy\naj preukázanie neexistencie určitej skutočnosti. V tomto prípade, žalobca tvrdí nesplnenie podmienok\nzmluvy (negatívna skutočnosť), obsahovo však ide o tvrdenie, že došlo k porušeniu zmluvy (pozitívna\nskutočnosť), čo je možné preukázať výsluchom alebo uložením edičnej povinnosti za účelom zistenia, či\ndošlo, alebo nedošlo k splneniu podmienok. Nie každá negatívna skutočnosť teda spôsobuje obrátenie\ndôkazného bremena, ale iba taká, ktorá nie je len negatívnym gramatickým vyjadrením, ale faktickou\nneexistenciou, ktorú nemožno preukázať ani tvrdením inej, pozitívnej skutočnosti. V okolnostiach\nkonkrétneho prípadu je preto potrebné dôkladne posúdiť, čo je po materiálnej (nie formálnej) stránke\nskutočným obsahom tvrdenie strany sporu.\n\n25. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobca v\nodvolaní žiadnou relevantnou odvolacou argumentáciou nespochybnil správnosť záverov súdu prvej\ninštancie a dostatočným spôsobom nekonkretizoval a nerozvinul odvolacie dôvody spôsobom, ktorý by\nnasvedčoval nesprávnosti tak skutkových ako i právnych záverov súdu prvej inštancie.\n26. Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP dospel k záveru, že rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie je vecne správne, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom\npre rozhodnutie v merite, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne posúdil veci. Dôkazný\nstav zistený súdom prvého stupňa poskytol spoľahlivý a nepochybný záver pre podstatné a rozhodné\nskutočnosti v danej sporovej právnej veci a preto rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1\nCSP ako vecne správny potvrdil.\n27. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj\nna odvolacie konanie.\n28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §\n255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu\npriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho\nkonania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.\n31. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii.\nAk bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v\nrozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "33Cb/188/2019", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:38455d0e-0120-482d-9483-058f8f771da3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.24.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 24/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 24/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 552, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.24.2019.1"}, {"guid": "ussr:678cfbf5-b861-4b5c-9567-1ae7f3895ba7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.590.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 590/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 590/2018 z 13. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.590.2018.1"}, {"guid": "ussr:f595e981-a3eb-4cdb-80a0-c35062918057", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 41/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 41/2011 z 3. 5. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-05-03", "citacie_n": 263, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f595e981-a3eb-4cdb-80a0-c35062918057"}], "citovane_v": []}