Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/242/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117204843 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1117204843.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v právnej veci žalobcu: A.. E. Š., X.. XX.XX.XXXX, L. Y. XX, L., zastúpeného advokátom JUDr. Floriánom Karabinošom, so sídlom Romanova 4, Bratislava, kancelária Kutlíkova 17, Bratislava, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 411, zastúpenému advokátkou JUDr. Danušou Tichou, so sídlom Nám. M. Benku 6, Bratislava, o zaplatenie 7.889,35 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 25. júna 2019, č.k. 20Csp/15/2017-209, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia istiny v sume 7.889,35 eur s príslušenstvom titulom poistného plnenia, a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním po právnej stránke posúdil podľa § 788 ods. 1, ods.2, ods.3, § 790 písm. a), § 795 ods.1, § 797 ods. 1 až ods.3, § 806 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca ako poistník uzavrel so žalovaným ako poistiteľom dňa 24.02.1998, na dobu neurčitú, poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX/XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli aj Zmluvné dojednania platné pre združené poistenie budov a Všeobecné zmluvné podmienky č. 101, pre poistenie rodinného dumu a stodoly, nachádzajúcich sa na adrese P. XXX. Poistná hodnota rodinného domu, skolaudovaného v roku 1940 bola ku dňu uzatvorenia poistnej zmluvy určená na sumu 904.808 Sk, t.j. 30.034,12 eur. Dňa 03.03.2015 došlo ku škodovej udalosti (požiaru rodinného domu v jeho zadnej časti), na základe ktorej si žalobca uplatnil nároky z poistnej zmluvy. V priebehu konania sa strany sporu zhodli na stupni opotrebenia budovy 75%. Spornou skutočnosťou zostala výška poistného plnenia, keď podľa názoru žalobcu žalovaná nepostupovala pri jej výpočte správne a v súlade so zmluvou a všeobecnými poistnými podmienkami. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 19.10.2018 dospel matematickým výpočtom k približne rovnakej východiskovej hodnote nehnuteľnosti, keď uviedol, že stavbe opotrebovanej na 58% s cenou 30.034,12 eur zodpovedá cena novej stavby v sume 71.509,81 eur (30.034,12 eur / (100-58) x 100 = 71.509,81 eur). Časová cena v čase poistnej udalosti zodpovedala stupňu opotrebenia 75% z ceny novej stavby, pričom časová cena stavby v čase poistnej udalosti bola 17.877,45 eur. Žalobca mal tak za to, že žalovaný bol povinný uhradiť žalobcovi priemerné náklady na opravu (11.100 eur), najviac do výšky časovej ceny budovy (17.877,45 eur). Konštatoval, že žalobca pri likvidácii poistnej udalosti nepredložil poisťovni, ani spoločnosť INSERVIS Slovakia, s.r.o., ktorá bola poverená vykonaním šetrenia, žiadne doklady, ktoré by preukazovali priemerné náklady na opravu poškodenej nehnuteľnosti. Rovnako tak ani z listín, ktoré zaslal žalobca žalovanému a to Prehodnotenie poistnej udalosti, Odvolanie k poistnej udalosti, Predžalobná výzva, nie je uvedený žiadny údaj, z ktorého by vyplývala priemerná cena nákladov na opravu strechy, okrem vlastného odhadu žalobcu, že škoda predstavuje 15.000 eur, ktorý spomenul v predžalobnej výzve. Žalobca v žalobe uviedol, že oprava poškodenej strechy sa dá uskutočniť za cenu 11.100 eur, pričom túto cenu považoval za priemerné náklady na opravu. Na určenie tejto obvyklej ceny si dal žalobca vypracovať dve cenové ponuky. Cenová ponuka od spoločnosti JJJ, s.r.o., ktorá ohodnotila opravu strechy na sumu 11.100 eur, s dátumom vypracovania cenovej ponuky dňa 16.02.2017 a cenová ponuka od spoločnosti Jaroslav Kvaššay s.r.o., ktorá ohodnotila opravu strechy na sumu 12.404 eur, s dátumom 06.02.2017. Poukázal na to, že cenové ponuky boli vypracované až v roku 2017, teda dva roky po vzniku poistnej udalosti. Vyvodil, že takto určená cena prípadnej opravy nemôže zodpovedať cene určenej bezprostredne po vzniku poistnej udalosti, keď i zo svedeckej výpovede jednoznačne vyplynulo, že prichádza k zmenám cien tak stavebných materiálov, ako aj k zmene ceny práce. Súd by preto mohol v danej veci vychádzať len z predloženej cenovej ponuky vypracovanej v rozhodnom čase, kedy by bolo možné ustáliť, že cenová ponuka zohľadňuje všetky potrebné kritériá na uskutočnenie opravy predmetu poistenia. Uviedol, že poistná suma 30.034,12 eur uvedená v poistnej zmluve je hornou hranicou poistného plnenia za jednu poistnú udalosť. Táto poistná suma bola stanovená ako časová cena. Časová hodnota je nová hodnota stavby znížená o opotrebenie a iné znehodnotenie, a zároveň predstavuje maximálne možné poistné plnenie. Spoločnosťou INSERVIS Slovakia, s.r.o. boli základné náklady na opravu objektu vypočítané na základe získania východiskovej hodnoty nehnuteľnosti pred poškodením objektu a stupňa % poškodenia. Pre výpočet východiskovej hodnoty a stanovenia rozpočtového ukazovateľa bol vybraný porovnávací objekt. Východisková hodnota poistenej nehnuteľnosti bola stanovená na sumu 73.094,22 eur s DPH. Z uvedenej hodnoty vychádzala pri výpočte poistného plnenia žalovaná, žalobca túto sumu nerozporoval. V zmysle vyhlášky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku bolo určené celkové opotrebenie predmetnej nehnuteľnosti na 75%, čo nebolo medzi stranami sporné. Žalovanému vznikla povinnosť poskytnúť žalobcovi poistné plnenie na základe poistnej zmluvy a v zmysle zmluvných dojednaní, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, kde sa uvádza, že pri poškodení alebo zničení poistených vecí poistiteľ poskytne plnenie v zmysle VPP, čl. XII. Následne v zmysle čl. XII. bod 3 písm. b) VPP, vznikla žalovanému povinnosť vyplatiť z poistenia na časovú cenu sumu zodpovedajúcu priemerným nákladom na opravu poškodenej veci v čase bezprostredne pred poistnou udalosťou, zníženú o sumu zodpovedajúcu stupňu opotrebenia alebo iného znehodnotenia nahradzovaných častí z doby pred poistnou udalosťou a o cenu zvyškov nahradzovaných častí. V rámci likvidácie poistnej udalosti prebehlo zisťovanie škody, ktoré vykonala spoločnosť INSERVIS Slovakia, s.r.o. pričom platí, že v procese vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti plniť, poisťovateľ zisťuje rozsah poškodenia poistenej veci, výšku nákladov na opravu poškodenej veci, prípadne na znovu zriadenie veci zničenej, následne určí výšku poistného plnenia a toto poistné plnenie vyplatí poistenému. Žalovaný uvedeným postupom likvidoval poistnú udalosť, keď na základe expertnej správy stanovila výšku škody a následne postupovala v zmysle ustanovení poistnej zmluvy a všeobecných poistných podmienok. V sporovom konaní strany spory zaťažuje povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť, t.j. povinnosť predložiť dôkazy na preukázanie vlastných tvrdení. Žalobca počas zisťovania škody zostal pasívny a nepredložil žalovanému, ani spoločnosti INSERVIS Slovakia, s.r.o. žiadne doklady preukazujúce priemernú výšku nákladov na opravu. Pokiaľ ide o termín primerané náklady, týmito sa rozumejú náklady, ktoré sú obvyklé v čase vzniku poistnej udalosti na danom mieste. Stotožnil sa tak s výpočtom východiskovej hodnoty poistenej nehnuteľnosti a základných nákladov na opravu, ktoré určila vo svojej správe spoločnosť INSERVIS Slovakia, s.r.o. Pokiaľ ide o výpočet poistného plnenia mal za to, že výpočet stanovený žalovaným na základe správy vypracovanej spoločnosťou INSERVIS Slovakia, s.r.o., je správny. Časová cena budovy bola vypočítaná z dojednanej poistnej sumy 30.034,12 eur, po odrátaní opotrebenia, čo činí 7.508,53 eur, podiel základných nákladov na opravu vo výške 7.815,90 eur a východisková hodnota nehnuteľnosti pred poistnou udalosťou vo výške 73.094,22 eur. Žalovaný stanovil mieru poškodenia tak, že dal do pomeru výšku škody, ktorá vznikla na poistenom objekte k jeho hodnote t.j. 7.815,90/73.094,22 x 100 = 10,69%. Postupovala tak z dôvodu, že poškodená bola iba zadná časť objektu, ktorého škoda bola vyčíslená, predná, samostatná časť poškodená nebola, avšak poistenie sa vzťahovalo na nehnuteľnosť ako celok. Následne bol vykonaný výpočet výšky poistného plnenia, ktorý vychádzal z celkovej hodnoty poistenej nehnuteľnosti po aplikácii percenta jej poškodenia 10,69% z 30.034,12 eur = 3.210,65 eur. Na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto ju v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania procesných strán rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods.1 C.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhala jeho zmeny tak, aby bolo jeho žalobe vyhovené, z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ( § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p.), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.). Poukázal na to, že žalovaný výslovne nepoprel tvrdenie o výške nákladov na opravu, ktoré uviedol už v samotnej žalobe. Žalovaný síce vo svojich podaniach uvádza zistenia spoločnosti INSERVIS Slovakia s.r.o., nikdy však k týmto zisteniam nepripojil vyhlásenie, že popiera skutkové tvrdenie žalobcu o výške nákladov na opravu uvedených v žalobe. S poukazom na ust. § 151 ods. 1 C.s.p. mal súd prvej inštancie preto jeho tvrdenie (podložené cenovou ponukou) o výške nákladov na opravu v sume 11.100,- eur považovať za nesporné a mal z neho pri rozhodovaní vychádzať. Uviedol, že expertná správa uvádza pri nákladoch na opravu aj náklady na projektovú a inžiniersku činnosť a náklady na odstránenie poškodených častí a odvoz na skládku v sume 625,27 eur s DPH. Žalovaný však túto súčasť nevyhnutných nákladov na opravu do svojich výpočtov neprevzal, hoci vyplývajú z expertnej správy, ktorú inak akceptuje. Z tohto konania žalovaného vyplýva jeho tendenčné a selektívne akceptovanie tých častí expertnej správy, ktorá vyhovuje jeho účelu (t.j. poskytnutie čo najnižšieho poistného plnenia bez ohľadu na dohodnuté poistné podmienky). Ak súd prvej inštancie akceptoval záver expertnej správy o výške nákladov na opravu, z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, prečo neakceptoval aj náklady na projektovú a inžiniersku činnosť a náklady na odstránenie poškodených častí a odvoz na skládku v sume 625,27 eur s DPH. V tomto smere je rozhodnutie súdu prvej inštancie arbitrárne, a teda konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Argumentoval, že v závere svojho podania zo dňa 11.07.2017 navrhol dôkaz a žiadal, aby súd v súlade s ust. § 206 C.s.p. vyžiadal odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby. Predmetom odborného vyjadrenia malo byť určenie primeraných nákladov na opravu poškodenej strechy poistenej budovy za predpokladu, že má ísť o opravu poškodenia v dôsledku poistnej udalosti, primeranými nákladmi sa v zmysle Zmluvných dojednaní rozumejú primerané náklady v mieste a čase obvyklé a to tej istej, alebo porovnateľnej veci pred vznikom poistnej udalosti. Vytýkal konajúcemu súdu, že tento dôkaz nezabezpečil a s týmto návrhom na doplnenie dokazovania sa ani nijako nevysporiadal, čo spôsobilo, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Poukázal na to, že svedok A.. H. vo svojej výpovedi potvrdil, že výpočet poistného plnenia, ktoré mu bolo poskytnuté a ktoré je založené na pojme "miera poškodenia poisteného objektu", nevyplýva z poistnej zmluvy, Zmluvných dojednaní ani Všeobecných poistných podmienok, pretože v týchto dokumentoch sa takýto pojem nenachádza. Ak súd prvej inštancie považoval za správny taký výpočet poistného plnenia, ktorý nezodpovedá dojednanej výške plnenia, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že podľa Zmluvných dojednaní, v prípade poistnej udalosti poskytne poistiteľ plnenie zodpovedajúce primeraným nákladom na opravu alebo znovuzriadenie poškodenej veci v čase bezprostredne pred poistnou udalosťou do výšky časovej ceny budovy, ak od kolaudácie uplynulo viac ako 30 rokov a opotrebenie budovy je vyššie ako 40 %, s odpočítaním príslušného opotrebenia zníženej o hodnotu prípadných zvyškov. Žalovaný sa teda zaviazal poskytnúť mu plnenie, ktoré zodpovedá primeraným nákladom na opravu veci v čase bezprostredne pred poistnou udalosťou. Dojednaná bola aj maximálnu výška poistného plnenia, a tento limit zodpovedá časovej cene budovy zníženej o hodnotu prípadných zvyškov. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný bol povinný mu uhradiť primerané náklady na opravu (11.100,- eur), najviac do výšky časovej ceny budovy (17.877,45 eur). Žalovaný však žalobcovi uhradil len sumu 3.210,65 eur, a preto za domáha zaplatenia sumy 7.889,35 eur (11.100,- eur - 3.210,65 eur = 7.889,35 eur). V podanej replike vyjadril nesúhlas s výpočtom žalovaného. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že pokiaľ poukazuje v podanom odvolaní na nejaký výpočet, tento je nesprávny, nakoľko v ňom nezohľadnil príslušné opotrebenie poisteného objektu. Ak by žalovaný pri poskytnutí poistného plnenia postupoval podľa toho ustanovenia Zmluvných dojednaní, na ktoré sa odvoláva žalobca, potom by výpočet vyzeral takto: Náklady na opravu, ktoré požadoval žalobca - 11.000,- eur, opotrebenie stavby (75 rokov) - 75%, poistné plnenie podľa požiadavky žalobcu: primerané náklady na opravu s odpočítaním opotrebenia: 11.000 - 8.325 (75% z 11.000) = 2.775,- eur. Teda išlo by o menšiu čiastku, ako žalovaný poskytol žalobcovi ako poistné plnenie. Mal za to, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa zákonom požadované náležitosti na úplné, zrozumiteľné, presvedčivé a preskúmateľné rozhodnutie, je vecne správny, a preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania. 4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaného odvolacieho dôvodu, ktorým je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 5. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie náležite zaoberal posúdením dôvodnosti žaloby; ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia poistného plnenia vychádzajúceho z primeraných nákladov na opravu poistnou udalosťou poškodenej nehnuteľnosti; z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobca preukazoval dôvodnosť svojej žaloby a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaný bránil proti uplatňovanému nároku, správne zameral svoje dokazovanie na zisťovanie všetkých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia danej veci, jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyplynuli najavo, v súlade so zásadou voľného hodnotenie dôkazov (čl. 15 C.s.p. v spojení s § 191 C.s.p.) ich správne vyhodnotil a dospel tak k správnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 788 ods. 1, ods.2, ods.3, § 790 písm. a), § 795 ods.1, § 797 ods. 1 až ods.3, § 806), ktoré aj správne vyložil a dôvody, pre ktoré žalobu zamietol; vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal primeranú výšku nákladov na opravu; aj riadne v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z § 220 ods. 2 C.s.p. vysvetlil, a to nielen s poukazom na rozhodujúce skutočnosti zistené výsledkami vykonaného dokazovania, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery, dôkladne posúdil opodstatnenosť skutkovo významných tvrdení strán sporu a relevantnosť ich právnych argumentov. Odvolanie žalobcu nie je; z hľadiska ním uplatňovaných odvolacích dôvodov (§ 365 ods.1 písm. d), e), f), h) C.s.p.) a ich obsahového vymedzenia; spôsobilé spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie. V odvolacom konaní žalobcom neboli uplatnené žiadne novoty (nové rozhodujúce skutkové tvrdenia a dôkazy ako prostriedky procesného útoku), ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu skutkového stavu ustáleného súdom prvej inštancie a spochybniť tak správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. 6. Žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne podstatné námietky a zásadné argumenty, s ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal. Súd prvej inštancie podrobne poukázal na všetky významné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ veci, a preto jeho rozhodnutie možno považovať za presvedčivé. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej inštancie za správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi, ktoré viedli súd prvej inštancie k týmto jeho záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. S poukazom na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia, s ktorými sa odvolací súd plne stotožnil, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. 7. Žalobca v podanom odvolaní nedôvodne vytýka súdu prvej inštancie, že jeho tvrdenie o výške nákladov na opravu v sume 11.100 eur; podložené cenovou ponukou; mal konajúci súd v zmysle § 151 ods. 1 C.s.p. považovať za nesporné a mal z neho vychádzať pri rozhodovaní, pretože žalovaný výslovne nepoprel jeho tvrdenie v žalobe o výške nákladov na opravu. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe nesúhlasil s výpočtami žalobcu a predloženými cenovými ponukami prezentovanými v podanej žalobe, keďže mal za to, že sú tendenčné s jasným cieľom navýšenia poistného plnenia. Odvolací súd preto dospel k záveru, že žalovaný procesne účinným spôsobom poprel tvrdenie žalobcu o výške nákladov na opravu, a preto ho nebolo možné v zmysle § 151 ods. 1 C.s.p. považovať za nesporné, a bolo na žalobcovi výšku týchto nákladov, od ktorých odvodzoval výšku poistného plnenia, hodnoverne v konaní preukázať. 8. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie akceptoval záver expertnej správy o výške nákladov na opravu, avšak z odôvodnenia jeho rozhodnutia nie je zrejmé, prečo neakceptoval aj náklady na projektovú a inžiniersku činnosť a náklady na odstránenie poškodených častí a odvoz na skládku v sume 625,27 eur s DPH. Žalobca založil dôvodnosť žalovaného nároku na tvrdení, že žalovaný je povinný mu zaplatiť primerané náklady na opravu 11.100 eur, z ktorých mu žalovaný zaplatil len 3.210,65 eur a že metodika výpočtu poistného plnenia žalovaným je nesprávna, pretože vychádza; v rozpore so Zmluvnými dojednaniami a VPP; z rozsahu poškodenia budovy. Žalobca sa v konaní nedovolával zaplatenia žalovanej istiny na základe nesprávneho určenia výpočtu žalovaným z dôvodu nezahrnutia nákladov v sume 625,27 eur do nákladov na vykonanie opravy a v priebehu konania neuviedol ani to, ako sa malo zahrnutie týchto nákladov prejaviť v konečnej výške poistného plnenia. K metodike výpočtu poistného plnenia je potrebné dodať, že pokiaľ žalobca nepreložil žalovanému v rámci likvidácie poistnej udalosti doklady preukazujúce primerané náklady na opravu poškodenej nehnuteľnosti, pristúpil žalovaný k likvidácii poistnej udalosti na základe Expertnej správy o škode vypracovanej spoločnosťou vykonávanou odhad škôd. 9. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že v závere svojho podania zo dňa 11.07.2017 navrhol dôkaz a žiadal, aby súd v súlade s ust. § 206 C.s.p. vyžiadal odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby na určenie primeraných nákladov na opravu poškodenej strechy poistenej budovy a vytýkal konajúcemu súdu, že tento dôkaz nezabezpečil a s týmto návrhom na doplnenie dokazovania sa ani nijako nevysporiadal, čo spôsobilo, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Z obsahu spisu vyplýva, že pojednávanie dňa 26.03.2019 súd prvej inštancie odročil s tým, že sporové strany predložia svoje vyjadrenia ako aj návrhy na doplnenie dokazovanie v lehote 20 dní. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 17.04.2019 nenavrhoval vykonať žiadne dokazovanie. Na pojednávaní dňa 04.06.2019; po poučení v intenciách § 154 C.s.p.; právny zástupca žalobcu uviedol, že nemá žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, a preto súd prvej inštancie vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené. Za daného stavu sa preto žalobca nemôže úspešne v odvolacom konaní dovolávať neúplne zisteného skutkového stavu veci, keď v konaní pred prvoinštančným súdom nenavrhoval vykonanie ďalších dôkazov na zistenie rozhodujúcich skutočností. Súd prvej inštancie postupoval správne keď rozhodol na základe skutkového stavu zisteného z vykonaného dokazovania (§ 215 ods. 1 C.s.p.). So zreteľom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu z hľadiska jeho námietky, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnutý dôkaz vyžiadaním odborného vyjadrenia, neobstojí. 10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 11. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).