Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/98/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117200266 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1117200266.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom: Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: Š. A., U.. XX.XX.XXXX, R.: L. U. XX K., R., o zaplatenie 5.716,54 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 25Csp/2/2017-51 z 28. septembra 2017, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 598,05 eur, úrok v sume 151,99 eur, úrok z omeškania v sume 2,12 eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 598,05 eur od 25.12.2016 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej napadnutej zamietajúcej časti rozsudok potvrdzuje. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania v rozsahu 99,54 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.118,49 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.118,49 eur od 25.12.2016 do zaplatenia, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 74 %. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním po právnej stránke posúdil podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 1 ods. 2, § 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov („ZoSÚ“), § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. a dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca uzatvoril dňa 26.05.2015 so žalovaným ako fyzickou osobou - nepodnikateľom zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 214141, predmetom ktorej bolo poskytnutie účelovo viazaných peňažných prostriedkov vo výške 6.400 eur veriteľom dlžníkovi. Vzhľadom na predmet a obsah zmluvy ako aj povahu subjektov úverovú zmluvu posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa ZoSÚ a na zmluvný vzťah strán aplikoval uvedený zákon v znení platnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy. Aplikáciou § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona dospel k záveru, že úver poskytnutý žalobcom žalovanému je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, pretože úverová zmluva neobsahuje podstatné náležitosti vymedzené v § 9 ods. 2 písm. f/ a l/ ZoSÚ. Konštatoval, že v predmetnej úverovej zmluve absentuje údaj o dobe trvania úverovej zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. f/) a dojednanie o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. l/), z úverovej zmluvy preto nevyplývajú základné parametre poskytnutého úveru. 2. Uviedol, že doba trvania úverovej zmluvy nebola dohodnutá tak, ako to predpokladá § 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ, a to aj napriek tomu, že obsahom článku 3 ods. 3.10 obchodných podmienok je ustanovenie, podľa ktorého sa pôžička poskytuje na dobu do dňa jej konečnej splatnosti uvedenej v zmluve o úvere a pri pôžičke na refinancovanie iných úverov zmluva o úvere zanikne márnym uplynutím lehoty na čerpanie. Tieto dojednania totiž nezodpovedajú požiadavke vyplývajúcej z uvedeného kogentného ustanovenia ZoSÚ. Ak by mala byť naplnená zákonom stanovená povinnosť dohodnúť dobu trvania úverovej zmluvy, musela by zmluva obsahovať buď uvedenie konkrétneho času, do ktorého úverová zmluva trvá, alebo určenie udalosti, s ktorou je spojené ukončenie trvania zmluvy (napr. splnenie všetkých práv a povinností zmluvných strán a pod.). Za dohodu o dobe trvania zmluvy nie je možné považovať uvedenie doby, na ktorú poskytuje žalobca ako veriteľ dlžníkovi úver, pretože v týchto prípadoch ide o dojednanie času plnenia resp. splnenia povinnosti vrátiť poskytnutý spotrebiteľský úver a nie o dohodu o dobe trvania zmluvy, ktorá nemusí kopírovať a spravidla ani nekopíruje čas splnenia povinnosti dlžníka z úverovej zmluvy. Pokiaľ ide o obmedzenie doby trvania úverovej zmluvy do momentu márneho uplynutia lehoty na čerpanie úveru, ide o dojednanie tzv. rozväzovacej podmienky zmluvy medzi stranami a nie o dojednanie, obsahom ktorého je určenie doby trvania zmluvy a ide len o jeden konkrétny prípad zániku zmluvy. Naviac v tomto konaní nejde o prípad nevyčerpania úveru dlžníkom. Poukázal tiež na skutočnosť, že v spotrebiteľských vzťahoch nie je prípustné, aby podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, medzi ktoré patrí aj dohoda o dobe trvania zmluvy, boli zahrnuté do obchodných podmienok, na ktoré úverová zmluva odkazuje, a to jednak s ohľadom na spotrebiteľskú povahu vzťahu a jednak s odkazom na kogentne upravenú písomnú formu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 9 ods. 1 ZoSÚ. Písomná forma je zachovaná, ak je zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom všetkými jej účastníkmi. Dobu trvania úverovej zmluvy upravujú v tomto prípade podporne obchodné podmienky, ktoré kritérium písomnej formy nespĺňajú, keďže nie sú stranami podpísané. Úprava náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere taxatívne vymedzených v § 9 ods. 2 ZoSÚ v obchodných podmienkach, ktoré nie sú účastníkmi podpísané, nespĺňa požiadavku písomnej formy stanovenú kogentne v § 9 ods.1 ZoSÚ. Mal taktiež za to, že v spotrebiteľských vzťahoch má využitie obchodných podmienok aj svoje obsahové obmedzenia, dané práve spotrebiteľskou povahou vzťahov, v ktorých sa obchodné podmienky používajú. Obchodné podmienky by podľa súdu prvej inštancie nemali obsahovať ustanovenia, ktoré predstavujú dohodu o zákonom stanovených náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj preto, že bežný spotrebiteľ nepredpokladá úpravu pre neho najvýznamnejších skutočností týkajúcich sa základných parametrov spotrebiteľského úveru, resp. jeho základných povinností ako dlžníka, práve v menej prehľadných obchodných podmienkach, v ktorých môže takáto významná úprava ujsť jeho pozornosti. 3. Úverová zmluva podľa súdu prvej inštancie neobsahuje ani dohodu o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktorá tvorí nevyhnutnú náležitosť každej zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 písm. l/ ZoSÚ). Úverová zmluva neobsahovala žiaden údaj o výške istiny a úrokov, prípadne poplatkov zahrnutých do príslušnej splátky úveru, teda neobsahovala žiaden údaj o tom v akej výške je v každej úverovej splátke zahrnutá časť istiny a časť, ktorou spláca žalovaný ako dlžník dohodnutý úrok. Údaje o konkrétnej výške splátky istiny, úrokov a iných poplatkov umožňujú zistiť a posúdiť ekonomickosť poskytovaného úveru, jeho výhodnosť a prijateľnosť pre dlžníka, ktorým je v tomto prípade spotrebiteľ. Rozlíšenie časti úverovej splátky, ktorou dlžník spláca istinu úveru, a ktorou uhrádza úroky, prípadne poplatky je významná aj pre zistenie zostatkov istiny úveru v prípade predčasného splatenia úveru, ako aj získania informácie o nominálnej výške odplaty veriteľa za poskytnutý úver. Uvedené nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keď z iných ustanovení zmluvy vyplýva výška úrokov a poplatkov. Dané ustanovenie ZoSÚ má za cieľ v zrozumiteľnej forme informovať spotrebiteľa, ako bude s jeho splátkou naložené, najmä aká časť úveru bude ňou splatená a v akom časovom horizonte sa tak stane, teda či to bude na začiatku alebo na konci doby trvania úverového vzťahu, pretože od tejto skutočnosti sa odvíja aj úrokové zaťaženie spotrebiteľa. Dohoda o výške úverovej splátky, ktorá predstavuje súhrnnú sumu splátky, bez ďalšej konkretizácie výšky istiny a úrokov platených dlžníkom tou-ktorou splátkou, nezodpovedá § 9 ods. 2 písm. l/ ZoSÚ. V prípade, ak nie je v úverovej zmluve dohodnuté aká časť úhrady prijatá od dlžníka bude priradená na splatenie úroku a/alebo poplatku a ktorou časťou dlžník spláca istinu úveru, je ponechané ľubovôli veriteľa v úverovom vzťahu, aby počas trvania úverovej zmluvy, najčastejšie pri jeho ukončení, deklaroval kľúč, akým priradil splátky na istinu úveru a na úroky úveru prípadne poplatky. Ak tieto kritéria nie sú vopred dohodnuté, môže spotrebiteľ len akceptovať jednostranné určenie jednotlivých úhrad tak, ako to urobí veriteľ, bez ohľadu na dôsledky v ďalšom splácaní úrokov, ktoré mu to prinesie. Pri uzatváraní úverovej zmluvy nemôže tak uvážiť ekonomickú výhodnosť úveru, čo je neštandardný postup aj v čisto komerčných vzťahoch. Vo vzťahu k rozhodnutiu Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti L. R.A. súd prvej inštancie uviedol, že Súdny dvor EÚ vykladal vo svojom rozhodnutí smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS a nie vnútroštátne právo, teda nevykladal zákon ZoSÚ, k čomu ani nie je oprávnený. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ nie je možné smernici priznať priame účinky v sporoch medzi jednotlivcami, teda nie je možné, aby súd v tomto konaní priamo aplikoval v spore medzi veriteľom a dlžníkom ustanovenia smernice. Smernica totiž nemá horizontálne účinky. Pokiaľ ide o nepriame účinky uvedenej smernice, teda o prípadný eurokonformný výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l/ ZoSÚ, teda o výklad v súlade s ustanoveniami a cieľmi smernice, tento nie je možné uskutočniť contra legem. Eurokonformný výklad zákona má svoje hranice vo výkladových metódach, keď vnútroštátne orgány nie sú nútené ísť nad rámec výkladových metód, ktoré sú v ich práve uznávané. Pokiaľ ide o gramatický a logický výklad dotknutého ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, vyplýva z neho bezpochyby, že zákon stanovuje ako podstatnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej absenciu sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, členenie splátky na splátky istiny, úrokov a poplatkov a podľa neho by iný výklad predmetného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l/ ZoSÚ bol výkladom uskutočneným v rozpore s jeho slovným znením a logikou výkladu. Uviedol tiež, že v úverovej zmluve úplne absentovala aj doba splatnosti v poradí prvej splátky úveru, hoci ide o podstatnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. l/ ZoSÚ, podľa ktorého musí zmluva kogentne obsahovať. 4. Pretože úverová zmluva neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/ a l/ ZoSÚ a takúto absenciu náležitostí zmluvy tento zákon (§ 11 ods. 1 písm. b/) sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou spotrebiteľského úveru, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok je dôvodný len v časti. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca skutočne poskytol žalovanému úver vo výške 6.400 eur. Vychádzajúc z prehľadov splácania úveru žalovaným do predčasného zosplatnenia a po predčasnom zosplatnení úveru predložených žalobcom, ktoré údaje o splácaní žalovaný nesporoval, uhradil žalovaný žalobcovi do predčasného zosplatnenia peňažnú sumu 1.254,81 eur a po predčasnom zosplatnení úveru sumu 26,70 eur. Súd prvej inštancie preto o žalovaným zaplatené peňažné sumy vo výške 1.254,81 eur a 26,70 eur znížil sumu, ktorú žalobca žalovanému poskytol na základe úverovej zmluvy a priznal tak žalobcovi proti žalovanému istinu vo výške 5.118,49 eur (6400 eur - 1254,81 eur - 26,70 eur) a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol. Žalobcovi priznal úrok z omeškania z nezaplatenej úverovej istiny vo výške 5 % ročne od 25.12.2016 až do zaplatenia, a to v súlade s § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. O náhrade trov konania rozhodol podľa zásady úspechu v zmysle § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (C.s.p.), keď žalobca bol úspešný v priznanej časti 5.118,49 eur a žalovaný v zamietnutej časti 752,16 eur. V nominálnom vyjadrení predstavoval čistý úspech žalobcu 74 % a v tomto rozsahu mu priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania. 5. Proti tomuto rozsudku v časti, ktorou súd prvej inštancie zamietol žalobu, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby odvolací súd vyhovel žalobe v plnom rozsahu a zároveň mu priznal náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania. Odvolanie odôvodnil v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. tým, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. K tvrdeniu súdu prvej inštancie, že v zmluve chýba náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ, doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti, uviedol, že náležitosť v zmysle písm. f/ uvádza bod 3.10 Obchodných podmienok, termín konečnej splatnosti uvádza priamo zmluva v bode 1.2. tak, že splatnosť úveru je 9 rokov od splatnosti prvej anuitnej splátky, najneskôr 10.06.2024. V spojení s ustanovením § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka, je možné určiť termín konečnej splatnosti úplne presne, t.j. konkrétnym časovým okamihom. Čo sa týka náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. l/ ZoSÚ, výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, poukázal na to, že v bode 1.1. zmluvy bolo stanovené, že banka poskytne klientovi peňažné prostriedky za podmienok uvedených v tejto zmluve, v Obchodných podmienkach pre úvery občanom - Prima banka Slovensko, a. s. (OP) a vo Všeobecných obchodných podmienkach Prima banka Slovensko, a. s. (VOP), ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú teda aj obchodné podmienky banky (VOP a OP). Niektoré z náležitostí, ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, sú v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie náležitosti sú v OP a VOP. Výška, počet a termíny splátok istiny a úrokov sú uvedené v samotnom texte zmluvy ako výška anuitnej splátky - 83,41 eur, počet anuitných splátok - 108 a periodicita a termín splatnosti anuitnej splátky - mesačne v 9. deň kalendárneho mesiaca. Zároveň bod 2.5.3 OP popisuje anuitné splácanie tak, že splácanie anuitným spôsobom (formou konštantnej anuity) znamená, že úver je splácaný v pravidelných mesačných splátkach. Výška každej splátky úveru (anuita) je rovnaká (s výnimkou poslednej splátky) a skladá sa z časti splátky istiny úveru (amortizácia úveru) a časti pripadajúcej na platbu riadnych úrokov z úveru. Pomer výšky istiny a riadnych úrokov sa v priebehu splácania úveru mení. Poslednou splátkou úveru sa splatí zostatok úveru aj so zvyšným príslušenstvom. Ak by splatnosť ktorejkoľvek splátky pripadla na deň, ktorý nie je pracovným dňom, posúva sa splatnosť tejto splátky na najbližší nasledujúci pracovný deň. Z uvedeného teda vyplýva, že počet a termíny splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre údaj o výške splátky, tak, že banka bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny a úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Informáciu, že splácanie spotrebiteľského úveru prebieha formou mesačných anuitných splátok a že rozdelenie splátok na istinu a úroky úveru obsahuje amortizačná tabuľka, banka klientovi poskytuje už v rámci poskytovania informácií pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere prostredníctvom formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere. Anuita a anuitné splácanie je definované ako pravidelné (periodické) plynutie pevne stanovených platieb počas určitej špecifikovanej doby. Anuitná splátka zostáva počas celej doby splácania rovnaká. Skladá sa zo splátky istiny a splátky úroku. Výška anuitnej splátky sa nemení. Plynule sa mení výška a pomer istiny a úroku. Z toho vyplýva, že na začiatku úverového vzťahu najväčší podiel celej splátky bude tvoriť úrok a naopak na konci bude najväčší podiel splátky predstavovať istina, čiže každou ďalšou splátkou sa splácaný úrok znižuje a splácaná istina sa zvyšuje. Výška, počet a termíny splátok a poplatkov, u ktorých sú tieto údaje a povinnosť ich úhrady zrejmé už v čase uzatvorenia zmluvy, sú uvedené v samotnom texte zmluvy. Ostatné poplatky a ich výška sú uvedené v Sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou VOP, a tým aj súčasťou zmluvy. Z povahy jednotlivých poplatkov vyplýva, že nie je možné vopred stanoviť počet, koľkokrát bude klient daný poplatok povinný zaplatiť, pretože uvedené bude závisieť od toho, koľkokrát danú službu banky využije. Zároveň, termín splatnosti poplatku vyplýva zo zásad spoplatňovania, ktoré sú súčasťou Sadzobníka, a ktoré stanovujú, kedy je ktorý poplatok splatný. Prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia zmluva neuvádza, nakoľko na základe zmluvy o pôžičke nevznikajú nesplatené zostatky s rôznymi úrokovými sadzbami. Každopádne, bod 2.5.5. OP určuje poradie uspokojovania pohľadávky tak, že všetky platby, ktoré banka v priebehu splácania úveru prijme od klienta (alebo tretej osoby) na splatenie úveru, sa započítavajú na úhradu pohľadávok banky voči klientovi v nasledovnom poradí: (a) dlžná a splatná istina ako prvá v poradí, (b) dlžné splatné úroky ako druhé v poradí, (c) dlžné a splatné úroky z omeškania a zmluvné pokuty ako tretie v poradí, (d) dlžné a splatné odmeny, poplatky, výdavky a iné náklady banky ako štvrté v poradí, pričom konkrétnu pohľadávku v rámci príslušného poradia, na ktorú bude platba započítaná, určí banka s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu. Poukázal tiež na to, že návrh novely ZoSÚ z októbra 2015 obsahoval znenie § 9 ods. 2 písm. l/ doplniť tak, že v § 9 ods. 2 písm. l/ sa na konci pripájajú tieto slová: „z prehľadu výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov musí byť zrejmý termín splatnosti jednotlivých splátok s presným rozpisom toho, aký podiel z jednotlivých splátok pripadá na uhradenie istiny, úrokov, prípadne ďalších poplatkov a zároveň musí byť z tohto prehľadu zrejmý zostatok istiny po uhradení jednotlivých splátok,". Z toho vyplýva, že za právneho stavu ku dňu uzatvorenia dotknutej úverovej zmluvy (a ani za súčasného právneho stavu), ZoSÚ od veriteľa nevyžadoval zahrnúť všetky náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 do samotného textu zmluvy a z dotknutého písm. k/ (resp. neskoršieho písm. l/), taktiež nevyplýva povinnosť uvádzať v zmluve presný rozpis toho, aký podiel z jednotlivých splátok pripadá na uhradenie istiny a úrokov. Túto funkciu plní amortizačná tabuľka, o ktorú môže spotrebiteľ kedykoľvek veriteľa požiadať a tento je povinný ju spotrebiteľovi bezplatne poskytnúť. Žalobca tiež poukázal na rozsudok Európskeho súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s., proti L. R., v zmysle ktorého článok 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm. m/ tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Z uvedeného vyplýva, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 ZoSÚ nemusia byť nevyhnutne uvedené v samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Článok 10 ods. 2 písm. h/ (výška, počet a frekvencia splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia) a písm. i/ (právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy) smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Uvedeným výrokom Európsky súdny dvor jednoznačne potvrdil, že banka na spôsob uvádzania týchto povinných náležitostí úverovej zmluvy nazerá správne a rozsah, v akom jednotlivé náležitosti uvádza, je pre spotrebiteľa postačujúci pre posúdenie rozsahu jeho záväzku. Povinnou náležitosťou úverovej zmluvy teda nie je podrobný rozpis výšky, počtu a termínov každej zo splátok na časť pripadajúcu na istinu, úroky a iné poplatky, a zároveň, štát ani nemôže zákonom upraviť povinnosť pre veriteľov takýto presný rozpis v zmluve uvádzať. Článok 10 ods. 2 písm. h/ sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Žalobca dal do pozornosti tiež príslušné závery Krajského súdu v Prešove v uznesení č.k. 12Co/149/2016-60 zo dňa 15.02.2017, Krajského súdu v Trenčíne v uzneseniach č.k. 6Co/68/2017-46 zo dňa 28.02.2017, č.k. 6Co/84/2017-57 zo dňa 28.03.2017 a č.k. 6Co/310/2017-109 z 14.8.2017. Podľa neho je nesporné, že zmluva obsahuje údaje o výške, počte a termínoch anuitnej splátky v bode 1.2. V tabuľke zmluvy sa prehľadne a zrozumiteľne nachádzajú tieto údaje, a tak žiadny spotrebiteľ nemôže mať pochybnosti o tom, v akej výške a kedy bude poskytnutý úver splácať. Podľa jeho názoru účelom a cieľom ZoSÚ v časti týkajúcej sa dotknutej náležitosti nebolo, aby bol spotrebiteľ informovaný v číselnom vyjadrení o tom, čo sa zo splátky započítava na istinu, úrok, úrok z omeškania a poplatky. V dôvodovej správe k § 9 ods. 2 písm. l/ zákonodarca uviedol, že spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti zo zmluvy. Zo zmluvy je zrozumiteľne jasné, že splátka vo výške 83,41 eur pozostáva z poplatku za poistenie vo výške 0,00 eur, poplatku za správu úverového účtu 0,00 eur, úroku 7,9 % ročne (t.j. 0,658 % mesačne) a pochopiteľne zvyšok tvorí istina. Uvedené mohol žalobca poskytnúť žalovanému aj v takom vyjadrení, aby niektoré z týchto údajov neboli uvedené v percentuálnom vyjadrení, avšak kedykoľvek bol ochotný poskytnúť ich v písomnej forme na základe žiadosti žalovaného a bezplatne. Žalovaný takú žiadosť žalobcovi neadresoval, ale namiesto toho si svoj záväzok nesplnil, vedomý si toho, že žalobca mu poskytol úver vo výške 6.400 eur. Žalovaný nespochybnil poskytnutie úveru. Žalovaný sám, dobrovoľne vstúpil do zmluvného vzťahu so žalobcom a podpísal zmluvu, z ktorej nepochybne a zrozumiteľne vyplývalo, čo má žalobcovi vrátiť (celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť), kedy má tak urobiť (splatnosť splátky), v akej výške (splatnosť mesačnej splátky) a ako dlho má tak robiť (splatnosť úveru). Bol zrozumiteľne informovaný o svojich povinnostiach a nebola porušená žiadna zásada občianskoprávnych vzťahov. Žalobca tiež poukázal na Informáciu odboru ochrany finančných spotrebiteľov Národnej banky Slovenska z 18. apríla 2017 k aplikačným dôsledkom rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti L. R.A.. V zmysle tohto stanoviska nemožno podľa smernice 2008/48 v rámci náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere týkajúcej sa údajov o výške, počte a termíne splátok osobitne ku každej položke - istine, úroku, poplatkom v zmluve o spotrebiteľskom úvere, žiadať presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, čo fakticky predstavuje požiadavku na rozpis splátok po častiach (t.j. istina - úrok - poplatky). Pokiaľ ZoSÚ v § 9 ods. 2 písm. l/ hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, bude NBS pri vybavovaní podaní spotrebiteľov, výkone dohľadu a vedení prvostupňových konaní uplatňovať výklad, v zmysle ktorého sa týmto neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky. NBS ďalej uvádza, že ani dôvodová správa k predmetnému ustanoveniu ZoSÚ nenaznačuje, že by zákonodarca mal uvedeným ustanovením v úmysle sprísniť požiadavku zakotvenú v smernici 2008/48, keď uvádza: „spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere". Slovenská republika v rámci písomného vyjadrenia listom z 11.05.2015 značka 00260/Qs/2015/AC uviedla, že relevantné znenie zákona nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. (citované z uznesenia Krajského súdu v Prešove č.k. 9Co/87/2016-75 zo dňa 02.05.2017). Úverový vzťah je potrebné posúdiť podľa ZoSÚ, ktorý je transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES z 23.04.2008. Súdny dvor EÚ v rozsudku 14/83 Von Colson and Kamann v Land Nordhein-Westfalen uviedol, že pri aplikácii vnútroštátneho práva majú národné súdy povinnosť interpretovať svoje vlastné národné právo vo svetle textu a účelu smernice tak, aby bolo dosiahnutý výsledok, na ktorý odkazuje. 6. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. 7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej zamietajúcej časti je potrebné čiastočne zmeniť a čiastočne potvrdiť. 8. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa domáhal voči žalovanému peňažných nárokov zo zmluvy o úvere, ktorú uzavreli dňa 26.05.2015, a to zaplatenia istiny 5.716,54 eur, vyčísleného úroku z úveru v sume 151,99 eur, vyčísleného úroku z omeškania v sume 2,12 eur, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.743,24 eur od 15.12.2016 do 21.12.2016, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.716,54 eur od 22.12.2016 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy nezaplatených vyčíslených úrokov 151,99 eur od 15.12.2016 do zaplatenia. 9. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobcovi priznal istinu v sume 5.118,49 eur a úrok z omeškania vo výške 5 % zo sumy 5.118,49 eur od 25.12.2016 do zaplatenia. Odvolaním sa žalobca domáhal priznania zamietnutej časti, ktorá predstavovala časť istiny v sume 598,05 eur, vyčíslený úroku z úveru v sume 151,99 eur, vyčísleného úrok z omeškania v sume 2,12 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy istiny 5.743,24 eur od 15.12.2016 do 21.12.2016, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy istiny 5.716,54 eur od 22.12.2016 do 24.12.2016, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy nepriznanej istiny 598,05 eur od 25.12.2016 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených vyčíslených úrokov v sume 151,99 eur od 15.12.2016 do zaplatenia. 10. Vzniknutý právny vzťah súd prvej inštancie správne ustálil ako vzťah spotrebiteľský podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Poskytnutý úver považoval za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu nesplnenia obsahových požiadaviek zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, a to z dôvodu podľa § 11 ods. 1 písm. b/ pre nedostatok (absenciu) náležitostí v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ a l/. Žalobca v odvolaní dôvodne namietal uvedený záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti o bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. 11. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere v preambule stanovuje, že zmluva o úvere by mala zrozumiteľným a stručným spôsobom poskytovať všetky potrebné informácie, aby sa mohol spotrebiteľ oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami, ktoré mu z nej vyplývajú (ods. 31). V súvislosti so zabezpečením vysokého stupňa ochrany spotrebiteľa tak smernica kladie dôraz na vysoký stupeň informovanosti spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy o úvere, aby sa mohol spotrebiteľ oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami, a vyžaduje preto od dodávateľa (veriteľa) zrozumiteľným a stručným spôsobom dôkladne informovať spotrebiteľa a v záujme úplnej transparentnosti mu poskytnúť informácie dostatočné na to, aby mu umožnili prijať obozretné rozhodnutia založené na dobrej informovanosti. 12. Informácie o zmluvných podmienkach a dôsledkoch uzavretia zmluvy majú zásadný význam pre spotrebiteľa, najmä ak na základe týchto informácií sa spotrebiteľ rozhoduje, či chce byť viazaný podmienkami, ktoré vopred pripravil dodávateľ/veriteľ. Vzhľadom na nevýhodné postavenie, v ktorom sa nachádza spotrebiteľ voči dodávateľovi, pokiaľ ide o úroveň informovanosti, môže mať spotrebiteľ ťažkosti pri správnom vyhodnotení následkov niektorých zmluvných podmienok napriek tomu, že boli sformulované z jazykového hľadiska jasne. 13. Posúdenie jasnosti a zrozumiteľnosti zmluvnej podmienky by sa preto nemalo obmedzovať na jej čisto formulačný aspekt. Jasnosť a zrozumiteľnosť zmluvnej podmienky sa musí posudzovať podľa toho, či zaručuje spotrebiteľovi informácie, na základe ktorých bude schopný posúdiť výhody a nevýhody uzavretia danej zmluvy a riziká, ktoré mu z toho hrozia. Spotrebiteľ musí nielen pochopiť obsah zmluvnej podmienky, ale aj záväzky a oprávnenia, ktoré s ňou súvisia. 14. Informácie týkajúce sa rozsahu záväzku a základných podmienok jeho budúceho plnenia musia byť preto vyjadrené v písomnej forme a prehľadne, jasným a zrozumiteľným spôsobom, aby spotrebiteľ mohol zvážiť na základe ich posúdenia, či zmluvu uzavrie. Pre dosiahnutie účelu sledovaného smernicou boli v § 9 ods. 2 ZoSÚ stanovené podstatné náležitosti, ktoré musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, a ktoré je povinný dodávateľ/veriteľ oznámiť spotrebiteľovi tak, aby dokázal posúdiť rozsah svojho záväzku a podmienky za ktorých bude povinný ho splniť. Požiadavka jasnej, zrozumiteľnej a určitej formulácie sa vzťahuje aj na vyjadrenie doby trvania zmluvy a termínu konečnej splatnosti úveru, ako aj výšky, počtu a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. 15. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musela obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V predmetnej úverovej zmluve bola splatnosť úveru vymedzená ako 9 rokov od splatnosti prvej anuitnej splátky, najneskôr dňa 10.06.2024. Splatnosť anuitnej mesačnej splátky bola stanovená ako 9. deň kalendárneho mesiaca. V zmluvnom dokumente Obchodné podmienky pre úvery občanom - Prima banka Slovensko, a.s. („Obchodné podmienky“ resp. „OP“), v bode 3.10 s názvom Trvanie úveru a zánik zmluvy je stanovené, že pôžička sa poskytuje na dobu do dňa jej konečnej splatnosti uvedeného v zmluve o úvere. Splatnosť prvej splátky bola v bode 3.7 (Splácanie) Obchodných podmienok stanovená ako povinnosť klienta zaplatiť prvú anuitnú splátku v najbližšom termíne splatnosti anuitnej splátky po vyčerpaní Pôžičky. V zmysle bodu 3.5 (Čerpanie) Obchodných podmienok, peňažné prostriedky poskytne banka bezodkladne, najneskôr nasledujúci pracovný deň (príp. pri pôžičke za účelom refinancovania iného úveru ich môže klient po splnení podmienok čerpať jednorazovo v lehote 30 dní). Aj bez ohľadu na (nespornú) skutočnosť (vyplývajúcu z obsahu spisu), že k prvej splátke úveru došlo 9. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca po uzavretí zmluvy o úvere 26.05.2015, t.j. dňa 09.06.2015, dohodnutej splatnosti úveru (9 rokov od splatnosti prvej splátky) zodpovedá tiež v zmluve priamo určený konečný termín splatnosti „najneskôr 10.06.2024“ (ktorý je nasledujúcim pracovným dňom po číselne zodpovedajúcom dni 09.06.2024 pripadajúcom na nedeľu). Pokiaľ bolo teda riadne trvanie úverovej zmluvy naviazané na splatnosť úveru, ktorá bola jasne určená ako 9 rokov od splatnosti prvej splátky, navyše ohraničená konkrétnym dátumom konečnej splatnosti, takéto vymedzenie možno považovať za jednak bez ťažkostí vypočítateľné, ako aj presne určené (keď na základe konečného termínu splatnosti mal žalovaný celkom konkrétnu predstavu, kedy zmluvný vzťah skončí), a teda pre spotrebiteľa jednoznačné a nezameniteľné, resp. nemenné. Spotrebiteľ tak mal pri uzatváraní zmluvy určitú a zrozumiteľnú informáciu o dĺžke trvania zmluvy a zodpovedajúcom časovom rozsahu jeho povinností splácať úver, ktorá je v súlade s požiadavkami smernice 2008/48/ES. Výklad súdu prvej inštancie, že na splnenie danej náležitosti „doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“ je nevyhnutné uviesť špecificky dobu trvania zmluvy („konkrétny čas, do ktorého úverová zmluva trvá“), považuje odvolací súd za okolností preskúmavanej veci za formalistický. Za významné treba považovať, že za daných podmienok určenie doby trvania zmluvy pre spotrebiteľa nebolo spojené s neprimeranými ťažkosťami, naopak, bolo preňho zrejmé a zrozumiteľné. Navyše, keď súd prvej inštancie na splnenie tejto náležitosti alternatívne predpokladá „určenie udalosti, s ktorou je spojené ukončenie trvania zmluvy (napr. splnenie všetkých práv a povinností zmluvných strán a pod.)“, presvedčivo nevysvetlil, prečo za takúto udalosť v danom prípade nebolo možné považovať práve konkrétne určenú konečnú splatnosť úveru, ako to stanovovali príslušné ustanovenia Obchodných podmienok. 16. Pre úplnosť možno uviesť, že iné (ďalšie) ustanovenia Obchodných podmienok o zániku zmluvy v dôsledku uplynutia lehoty na čerpanie úveru, na ktoré poukazoval súd prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval pri posúdení splnenia skúmanej náležitosti za relevantné, keď také okolnosti neboli predmetom sporu ani nevyplývali z obsahu spisu. Odvolací súd odlišne od súdu prvej inštancie vyhodnotil aj otázku samotnej záväznosti (súčasti) dotknutých ustanovení Obchodných podmienok ako zmluvného dokumentu posudzovaného zmluvného vzťahu, t.j. otázku jeho riadnej inkorporácie. Nie je nevyhnutné, aby vyžadované náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli obsiahnuté v jedinom zmluvnom dokumente. Zmluva o úvere ako základný zmluvný dokument vo svojom prvom bode 1.1 obsahovala ustanovenie („Banka poskytne klientovi peňažné prostriedky za podmienok uvedených v tejto zmluve, v Obchodných podmienkach pre úvery občanom - Primá banka Slovensko, a. s. (OP) a vo Všeobecných obchodných podmienkach Primá banka Slovensko, a. s. (VOP), ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť“), ktoré možno považovať za jasný a zrozumiteľný odkaz (inkorporačnú doložku) na uvedené vedľajšie zmluvné dokumenty. V bode 2.8 zmluva obsahuje vyhlásenie klienta o tom, že prevzal a oboznámil sa pred uzatvorením tejto zmluvy s jej súčasťami, kde je zaškrtnuté políčko (vytlačený krížik) „OP“. Zo 14-stranového textu Obchodných podmienok účinného od 15.12.2014, relevantné ustanovenia týkajúce sa príslušného úverového zmluvného vzťahu „Pôžička“ (vymedzený v zmluve ako druh úveru) zaberajú 2 strany a sú oddelené samostatnou kapitolou (3 PÔŽIČKA) a všeobecné ustanovenia o úveroch (kapitola 2 Všeobecne o úveroch) zahŕňajú 4 strany. Vyžadovaná písomná forma v zmysle § 9 ods. 1 ZoSÚ teda bola zachovaná, príslušné ustanovenia podľa názoru odvolacieho súdu nezaberajú prílišný rozsah, sú zrozumiteľné, prehľadne usporiadané a vo svojom texte neobsahujú ďalšie (krížové) odkazy. Požiadavku súdu prvej inštancie na osobitný podpis tohto vedľajšieho (odkazovaného) zmluvného dokumentu nemožno podľa odvolacieho súdu v danom prípade považovať za náležitú, keďže k jeho začleneniu (na základe transparentného odkazu) došlo v samotnej stranami riadne podpísanej zmluve o úvere, čo odvolací súd považuje za súladné so závermi Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti L. R.A. vo vzťahu k uplatňovaniu ustanovenia § 9 ZoSÚ. 17. So zreteľom na uvedené je nesprávny právny záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého poskytnutý spotrebiteľský úver v predmetnej veci treba považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nespĺňa náležitosť vyplývajúcu z § 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ v znení platnom v čase jej uzavretia, pretože neobsahuje údaj o dobre trvania úverovej zmluvy. 18. Súd prvej inštancie sa podľa názoru odvolacieho súdu nesprávne vysporiadal aj s náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. l/ ZoSÚ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (súčasné znenie písm. i/), podľa ktorej zmluva o spotrebiteľskom úvere musela obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Súd prvej inštancie poukázal na to, že úverová zmluva neobsahovala žiaden údaj o výške istiny a úrokov, prípadne poplatkov zahrnutých do príslušnej splátky úveru, teda neobsahovala žiaden údaj tom, v akej výške je v každej úverovej splátke zahrnutá časť istiny a časť, ktorou žalovaný ako dlžník spláca dohodnutý úrok. Konštatoval, že dohoda o výške úverovej splátky, ktorá predstavuje súhrnnú sumu splátky, bez ďalšej konkretizácie výšky istiny a úrokov platených dlžníkom tou-ktorou splátkou, nezodpovedá § 9 ods. 2 písm. l/ ZoSÚ. Uvedený záver súdu prvej inštancie, vykladajúci predmetnú náležitosť v zmysle potreby rozpísania jednotlivých zložiek každej úverovej splátky, nie je správny. Otázka správnej interpretácie označeného ustanovenia už bola Najvyšším súdom SR jednotne vyriešená, a to v uzneseniach najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 146/2017 z 28. februára 2018, sp. zn. 3 Cdo 56/2018 zo 17. apríla 2018, sp. zn. 4 Cdo 211/2017 z 23. apríla 2018, sp. zn. 4 Cdo 187/2017 z 23. apríla 2018, sp. zn. 5 Cdo 132/2017 z 28. októbra 2018. Z obsahu odôvodnenia uvedených rozhodnutí najvyššieho súdu vyplýva, že danú náležitosť ZoSÚ je potrebné interpretovať tak, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí nevyhnutne obsahovať číselné vyjadrenie každej jednotlivej zložky anuitnej splátky (t.j. istiny, úrokov a iných poplatkov). Takáto interpretácia uvedeného ustanovenia totiž zodpovedá účelu smernice 2008/48/ES a právnym záverom uvedeným v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. proti L.A. R. z 9. novembra 2016, na ktorý tiež poukazoval žalobca v podanom odvolaní, ako aj účelu samotného § 9 ods. 2 písm. l/ ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Pokiaľ teda § 9 ods. 2 písm. l/ ZoSÚ hovorí o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné toto ustanovenie eurokonformne vykladať tak, že sa tým veriteľovi neustanovuje povinnosť uviesť v zmluve o spotrebiteľskom úvere zákonom vyžadované údaje vo vzťahu ku každej jednotlivej zložke anuitnej splátky, ale len vo vzťahu k anuitnej splátke ako celku. Posudzovaná úverová zmluva v prehľadnej a zrozumiteľnej forme uvádza tieto údaje, keď v tabuľkovej forme v základom texte zmluvy (tučným písmom) stanovuje, že počet splátok je 108, ich výška je 83,41 eur, ide o mesačnú periodicitu splátok splatných v 9. deň kalendárneho mesiaca s fixným typom úrokovej sadzby do splatnosti vo výške 7,9 % ročne a bez mesačného poplatku (v sume 0,00 eur) za poistenie schopnosti splácať úver. Takéto vymedzenie zmluvných podmienok obsahovo spadajúcich medzi náležitosti § 9 ods. 2 písm. l/ ZoSÚ odvolací súd považuje za dostatočne jasné, transparentné a umožňujúce žalovanému posúdiť výhody a nevýhody úveru. Nemožno tak súhlasiť so súdom prvej inštancie ani v tom, že v dôsledku chýbajúcich posudzovaných náležitostí žalovaný nemohol uvážiť ekonomickú výhodnosť daného úveru. V vyššie uvedených rozhodnutiach najvyšší súd gramatickým a eurokonformným výkladom dospel k záveru, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky, a s týmto záverom ako aj s právnou argumentáciou odôvodňujúcou tento záver, sa v preskúmavanej veci odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie označených rozhodnutí. I podľa názoru odvolacieho súdu, vychádzajúc z účelu právnej úpravy, vymedzeného v dôvodovej správe k ZoSÚ a vychádzajúc z účelu a obsahu smernice 2008/48/ES, nemožno od dodávateľov v zmluvách uzatváraných podľa uvedeného zákona žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. l/ ZoSÚ uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, možno za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Konštatovanie súdu prvej inštancie o nesplnení danej náležitosti aj osobitne pre absenciu informácie o prvej splátke úveru nemôže obstáť ani vzhľadom na vyššie uvedené závery odvolacieho súdu (odsek 15. a 16. tohto rozsudku), podľa ktorých je tento údaj jednoducho a nezameniteľne vypočítateľný na základe zrozumiteľných dojednaní zmluvy o splatnosti mesačnej splátky a špecificky uvedených dojednaní Obchodných podmienok (3.7) o splatnosti prvej splátky. 19. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nesplnenie náležitostí v zmysle príslušného znenia § 9 ods. 2 písm. f/ a l/ ZoSÚ nemohlo byť náležitým dôvodom na záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru a odvolanie žalobcu je v tejto časti dôvodné. 20. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. 21. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. 22. Odvolací súd sa (na rozdiel od súdu prvej inštancie) zaoberal aj poukazom žalovaného (na pojednávaní kde došlo k vyhláseniu rozsudku) na jeho majetkové príjmy, na základe čoho mu podľa jeho názoru bol poskytnutý úver žalobcom automaticky bez overenia jeho bonity. § 7 ods. 1 ZoSÚ nestanovuje konkrétnu formu akou má veriteľ posudzovať schopnosť spotrebiteľa splácať úver (preveriť bonitu spotrebiteľa). Je zrejmé, že pre posúdenie sú relevantné pomery spotrebiteľa v čase poskytnutia úveru, resp. tomu predchádzajúce, ktoré v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia veriteľ vyhodnotí s ohľadom na príjem spotrebiteľa, ako aj dobu, výšku a účel samotného úveru, prípadne ďalšie okolnosti. Zo samotného charakteru úveru, ktorý bol žalovanému poskytnutý na refinancovanie iných jeho úverov (ako vyplýva priamo z účelu uvedeného v zmluve), možno predpokladať, že banke (žalobcovi) v čase uzavretia zmluvy museli byť známe určité pomery spôsobujúce jeho predchádzajúce problematické splácanie, resp. jeho finančná (úverová) situácia a možnosti. Pokiaľ žalovaný poukazoval na jeho aktuálne (neskoršie) pomery, príp. nové okolnosti, keď uviedol, že jeho momentálne príjmy predstavujú len invalidný dôchodok, z ktorého sa vykonávajú zrážky, nemá finančné možnosti na splácanie úveru a vznikla mu ďalšia vyživovacia povinnosť v novonarodenému synovi narodenému 27.12.2016, nespochybnil splnenie danej povinnosti žalobcu. Keď uviedol, že úver splácal pokiaľ to bolo možné, naopak (skôr) potvrdil svoju počiatočnú schopnosť úver splácať. Žalovaný nekonkretizoval výšku jeho invalidného dôchodku v čase poskytnutia úveru (26.05.2015), no z lustrácie jeho osoby v Sociálnej poisťovni, ktorá je súčasťou spisu, vyplýva, že v máji 2017 mu bol vyplácaný invalidný dôchodok v sume 417,30 eur bez vykonávaných zrážok. Vzhľadom na uvedené, obsah spisu a konkrétne parametre úveru (najmä výšku mesačnej splátky) nemožno podľa odvolacieho súdu dospieť k záveru o porušení povinnosti žalobcu podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ a následkoch v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ. 23. Pokiaľ teda žalobca namietal správnosť záveru súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru, bol vo svojom odvolaní úspešný. Odvolací súd však žalobcovi nepriznal jeho peňažný nárok v časti úrokov z omeškania tak, ako si ho uplatnil v žalobe. 24. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca nemá nárok na zaplatenie požadovaného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 151,99 eur predstavujúcej nezaplatený úrok z úveru vyčíslený ku dňu predčasného splatenia (14.12.2016), keďže v danom prípade ide o úročenie úrokov (tzv. anatocizmus), čo je neprípustné. 25. Ak by sme veriteľovi priznali možnosť poberať úroky aj zo splatných úrokov, znamenalo by to, že i príslušenstvo pohľadávky by malo svoje vlastné príslušenstvo. Z § 121 Občianskeho zákonníka, ako aj zo samotnej povahy veci vyplýva, že požadovať príslušenstvo z príslušenstva nemožno a úročenie úrokov je teda neprípustné. Požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva je neprípustné nielen pri dohodnutých úrokoch, ale aj pri úrokoch z omeškania. Tým, že včas nesplatí úroky z istiny, sa dlžník dostáva do omeškania s plnením príslušenstva, ale nie do omeškania s plnením vlastného dlhu. Ak sa dlžník dostane do omeškania s platením dohodnutých úrokov, nemožno od neho požadovať úroky z omeškania z dohodnutých úrokov (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Obdo 4/1994). Dôvod je predovšetkým skutočnosť, že zákon (Občiansky zákonník a ani Obchodný zákonník) veriteľovi takúto možnosť nepriznáva. Takýto záver vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 35Odo 101/2002, Rc 5/2006. (Š., G.., N., K.., R.Á., C.., W., G.., E., W.., F., G.. a kol. Občiansky zákonník II. § 451 ? 880. Komentár. Praha: V.. T.. R., 2015, s. 2292). Pokiaľ žalobca v žalobe poukázal na rozdielny záver v rozsudku Krajského súdu Prešov zo dňa 27.03.2008, sp. zn. 4Cob/62/2007, tento nie je pre odvolací súd záväzný, nemožno ho považovať za v súdnej praxi ustálený, naopak, odvolací súd okrem vyššie uvedeného poukazuje na závery o neprípustnosti anatocizmu napr. v rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.11.2017, sp. zn. 27Co/34/2017, rozsudku Krajského súd Prešov, ako aj rozsudkoch Krajského súdu v Bratislave (senátu odvolacieho súdu rozhodujúceho v tejto veci) zo dňa 17.04.2018, č.k. 8Co/40/2017-80 a zo dňa 29.10.2019, č.k. 8Co/39/2017-53. Odvolací súd sa teda stotožňuje so závermi Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 35Odo 101/2002 (vychádzajúce z právnej úpravy obsahovo zhodnej so slovenskou) a v podrobnostiach na ne bližšie odkazuje. 26. Čo sa týka úrokov z omeškania z neuhradenej časti istiny, tie žalobca v žalobe požadoval (rozdelene v dôsledku úhrady žalovaného po predčasnom zosplatnení úveru v sume 26,70 eur) ako úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.743,24 eur od 15.12.2016 do 21.12.2016 a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.716,54 eur od 22.12.2016 do zaplatenia. Súd prvej inštancie žalobcovi úrok z omeškania však priznal (zo sumy 5.118,49 ako rozdielu sumy poskytnutého úveru a úhrad zo strany žalovaného) až od 25.12.2016 do zaplatenia. Žalobca sa síce odvolal proti zamietavej časti napadnutého rozsudku a navrhol, aby odvolací súd vyhovel jeho žalobe v celom rozsahu, avšak, čo sa týka súdom prvej inštancie nepriznaného príslušenstva v časti úrokov z omeškania za obdobie do 25.12.2016 (vo výške vo výške 5 % ročne zo sumy 5.743,24 eur od 15.12.2016 do 21.12.2016 a vo výške 5 % ročne zo sumy 5.716,54 eur od 22.12.2016 do 24.12.2016), nenamietal vecnú nesprávnosť v tejto časti, t.j. neuviedol konkrétne námietky, pre ktoré považoval nepriznanie tohto nároku za nesprávne, preto nemožno jeho odvolanie v tejto časti považovať za dôvodné, keď vecnú správnosť napadnutého rozsudku v tejto časti nenamietal. Namietal len výšku istiny ako základ výpočtu úroku z omeškania z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. 27. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa zaplatenia istiny v sume 598,05 eur, úroku z úveru v sume 151,99 eur, úroku z omeškania v sume 2,12 eur a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 598,05 eur od 25.12.2016 do zaplatenia, zmenil podľa 388 C.s.p. tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi tieto peňažné nároky a vo zvyšnej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 28. O nároku na náhradu trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p. Odvolací súd sa v zásade nestotožňuje so zisťovaním čiastočného úspechu v spore len na základe sumy uplatnenej istiny, naopak, pri kvantifikácií pomerného procesného úspechu je potrebné vychádzať aj z požadovaného príslušenstva (Š.F., G.., W., E.., R., C.., G., E.., R., C.., F.O., G.., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: V.. T.. R., 2016, s. 925-928). Žalobou uplatnené nároky žalobcu predstavovali ku dňu vyhlásenia napadnutého rozsudku sumu 6.102,18 eur (5.716,54 + 151,99 + 2,12 + 5,50 + 220,04 + 5,99) a výsledne priznaná suma 6.088,34 (5.716,54 + 151,99 + 2,12 + 217,69). Z uvedeného vyplýva, že procesný úspech žalobcu je 99,77 %, úspech žalovaného 0,23 %, a teda konečný úspech žalobcu v konaní predstavuje 99,54 % (99,77 % - 0,23 %), v ktorom mu patrí nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. 29. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).