Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/68/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514209854 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1514209854.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a sudcov JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Zuzany Kučerovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovanej: Q. E., K.. XX.XX.XXXX, I. O. F. XX, O., o 3.835,29 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 1. decembra 2016, č. k. 50C/131/2016- 94, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . Žalovanej sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia 3.835,29 eur s prísl. z titulu nesplateného úveru. Žalovanej nepriznal náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dňa 20.03.2007, právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 150.000,- Sk s dohodnutou ročnou úrokovou sadzbou v deň podpisu zmluvy vo výške 11,60 %, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v mesačných splátkach vo výške 2.185,- Sk, splatných vždy do 20. dňa kalendárneho mesiaca, počnúc 20.04.2007, konečná splatnosť úveru bola dohodnutá ku dňu 20.03.2017, splatnosť úrokov bola dohodnutá mesačne. Podľa zmluvy bolo RPMN 13,77 %. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 27.06.2013 a jej prílohy súd zistil, že právny predchodca žalobcu postúpil žalovanú pohľadávku voči žalovanej žalobcovi a oznámil uvedenú skutočnosť žalovanej listom zo dňa 09.07.2013. Z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013 súd zistil, že ku dňu postúpenia pohľadávky istina pohľadávky predstavovala sumu 3.381,54 eur, úroky sumu 565,74 eur. V zmluve o postúpení pohľadávok právny predchodca žalobcu vyhlásil, že je oprávnený previesť pohľadávky na postupníka a že pohľadávky spĺňajú predpoklady na postúpenie podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách a žalobca potvrdil, že odovzdaním originálov zmluvnej dokumentácie žalobcovi dôjde k splneniu povinnosti právneho predchodcu žalobcu podľa § 528 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Súd v konaní vyzval žalobcu, aby súdu predložil výzvu právneho predchodcu žalobcu ako postupcu na splnenie omeškaného dlhu v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, pred úkonom postúpenia pohľadávky, adresovanej žalovanej. Žalobca na výzvu súdu doložil do spisu výzvu zo dňa 20.05.2013, ktorou právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že ku dňu 17.05.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru a vyzval žalovanú k splateniu pohľadávky vo výške 3.996,20 eur do 15 dní od prevzatia oznámenia. Zásielka s oznámením sa vrátila právnemu predchodcovi žalobcu dňa 18.06.2013 ako neprevzatá v odbernej lehote. Žalobca zároveň predložil výzvu zo dňa 22.12.2010 adresovanú žalovanej, ktorou žalobca vyzval žalovanú na úhradu pohľadávky evidovanej voči žalovanej ku dňu 30.11.2010. Žalobca v konaní uviedol, že v prejednávanom prípade boli splnené požiadavky podľa ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, žalovanej bola doručená písomná výzva, pričom žalovaná bola v omeškaní viac ako 90 dní, keď poslednú úhradu vykonala 20.03.2012 a k postúpeniu pohľadávky došlo dňa 27.06.2013. Žalobca zároveň poukázal na ustanovenie § 89 ods. 1 Zákona o bankách, ktorý pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchylne od ustanovení daného zákona, pokiaľ zákon predmetnú odchýlku nevylučuje, pričom ustanovenie § 92 ods. 8 nevylučuje odchylnú úpravu vzájomných vzťahov. Podľa Všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu žalobcu, bodu 18.14, klient súhlasí s postúpením pohľadávky, čo žalobca považuje za naplnenie ustanovenia § 89 ods. 1 Zákona o bankách, takže sa s klientkou dohodol inak a pri postúpení pohľadávky inému subjektu sa nevyžadovalo naplnenie predpokladov ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Nároky, ktoré si žalobca v konaní uplatnil, vyplývajú zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V súčasnosti právne vzťahy zo spotrebiteľských úverov upravuje zákon č. 129/2010 Z. z. ako osobitný predpis. Zmluva však bola uzavretá 20.03.2007 preto treba v zmysle § 25 ods. 1 zákona tento vzťah posudzovať podľa predpisov účinných v čase jej uzavretia, t. j. podľa zákona č. 258/2001 Z.z.. Zmluva o úvere patrí k tzv. absolútnym obchodným vzťahom (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka), z ktorého dôvodu sa otázky neupravené osobitným zákonom riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, a keďže ide o zmluvu spotrebiteľskú, aj ustanoveniami Občianskeho zákonníka, upravujúcimi spotrebiteľské zmluvy. 3. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.04.2015, článok II, článok XIV zákona č. 102/2014 Z.z.) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Právny predpis, ktorého súčasťou je toto ustanovenie, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. 4. Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú riešené v § 4 ods. 1, 2, 3 zákona č. 258/2001 Z.z.. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Okrem iných náležitostí musí obsahovať aj sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 ustanovenia § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať. Podľa odseku 5 tohto ustanovenia nemôže veriteľ od spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Podľa odseku 6 tohto ustanovenia veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. 5. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Postúpenie pohľadávky je jedným zo spôsobov, keď za jej trvania nastáva zmena v osobe veriteľa. Túto zmenu spôsobuje vlastné rozhodnutie doterajšieho veriteľa. K uzavretiu zmluvy nie je potrebný súhlas dlžníka. V prípade, kde postupcom pohľadávky je banka, je pre jej platné postúpenie nutné dodržať podmienky určené v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ktorý je vo vzťahu k všeobecnej úprave úkonu postúpenia pohľadávky obsiahnutej v Občianskom zákonníku jeho špeciálnou úpravou. V zmysle citovaného ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách, môže banka postúpiť bankovú pohľadávku, alebo jej časť, ktoré sa stali splatnými, ak pred úkonom postúpenia pohľadávky napriek predchádzajúcej výzve banky je dlžník v nepretržitom omeškaní s úhradou splatného záväzku viac ako 90 dní. Výzva banky musí byť konkrétna, vecná, musí z nej vyplývať, ktoré splátky neboli uhradené, v akej výške, kedy sa tieto splátky stali splatnými, pričom doručenie takejto výzvy je základným predpokladom pre postúpenie bankovej pohľadávky na inú osobu. Predloženie takejto písomnej výzvy predchádzajúcej úkonu postúpenia súd od žalobcu žiadal. Žalobca súdu predložil písomnú výzvu zo dňa 20.05.2013 adresovanú žalovanej, v ktorej žalovanej oznámil vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru ku dňu 17.05.2013 a zároveň žalovanú vyzval na úhradu úverovej pohľadávky vo výške 3.996,20 eur do 15 dní od prevzatia oznámenia. 6. Súd prvej inštancie mal za to, že predložená výzva neobsahovala údaje, ktoré splátky neboli uhradené, v akej výške, kedy sa tieto splátky stali splatnými, výzva teda nebola konkrétna a predovšetkým od zaslania, resp. doručenia predmetnej výzvy žalovanej do uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok dňa 27.06.2013 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom neubehla lehota viac ako 90 dní, keď výzva bola žalovanej doručená dňa 18.06.2013 a zmluva o postúpení pohľadávok bola uzatvorená dňa 27.06.2013. Keďže v prejednávanom prípade bol predmetom postúpenia záväzok žalovanej, na úhradu ktorého ju banka pred úkonom postúpenia nevyzvala (predložená výzva nespĺňa podmienky ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách), nemohol súd žalobe žalobcu vyhovieť. Právo banky postúpiť pohľadávku bolo obmedzené podmienkami uloženými jej v ustanovení § 92 ods. 8 Zákona o bankách a pokiaľ banka niektorú z týchto podmienok nesplnila, konala v rozpore so zákonom (zákon č. 483/2001 Z.z.) a takýto právny úkon nie je platný (§ 39 OZ). Z neplatného konania banky nemohol žalobca platne nadobudnúť aktívnu legitimáciu pre vymáhanie žalovaného dlhu a preto žalobný návrh v prejednávanej veci súd prvej inštancie v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. 7. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že nakoľko ustanovenie § 89 ods. 1 zákona o bankách pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchylne od ustanovení daného zákona, pokiaľ zákon predmetnú odchýlku nevylučuje, pričom ustanovenie § 92 ods. 8 predmetného zákona nevylučuje odchylnú úpravu vzájomných vzťahov, zmluvné strany si dohodli otázku postúpenia odchylne od predmetného zákona. Vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy si zmluvné strany dohodli možnosť postúpenia pohľadávky nepodmienenú počtom dní omeškania, prípadne zaslaním písomnej výzvy. Možno teda konštatovať, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky. V ďalšom poukázal na to, že zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu podaním zo dňa 20.05.2013, na základe ktorého došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti právnym predchodcom žalobcu ku dňu 17.05.2013. Predmetné podanie spĺňa náležitosti výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, pričom predmetné ustanovenie nekladie na obsah výzvy také nároky, aké uviedol súd prvej inštancie. Z predmetnej výzvy je zrejmé, že žalovaná bola vyzvaná na úhradu dlžnej sumy vzniknutej titulom zmluvy o splátkovom úvere, a to v lehote 15 dní. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách neuvádza, že vo výzve musí byť dlžná suma rozpísaná na jednotlivé splátky. Jediná požiadavka predmetného ustanovenia je, že výzva musí byť písomná, čo bolo preukázané. Rovnako nemožno súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že lehota 90 dní musí uplynúť od doručenia výzvy žalovanej. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách vyžaduje, aby bol dlžník pred postúpením pohľadávky v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, čo bolo v danom prípade preukázané platobnou históriou úveru, z ktorej vyplýva, že posledná úhrada titulom úveru bola žalovanou zrealizovaná dňa 20.03.2012, pričom k postúpeniu pohľadávku došlo dňa 27.06.2013. Napokon žalobca zastáva názor, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Porušenie povinnosti vyplývajúce z § 92 ods. 8 zákona o bankách tak nemožno spojiť s občianskoprávnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže norma obsiahnutá v § 92 ods. 8 zákona o bankách nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, v tomto prípade žalovanej, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 cit. zákona. Porušenie administratívnoprávnej povinnosti v súvislosti s uzavieraním zmluvy o postúpení pohľadávky alebo plnením zo zmluvy - postúpením pohľadávky nezakladá neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky alebo to, že by nedošlo k platnému plneniu zo zmluvy spočívajúcemu v postúpení pohľadávky. Takéto protiprávne konanie zo strany banky zakladá výlučne zodpovednosť banky podľa § 50 ods. 1 zákona o bankách. Žalobca poukázal na to, že oznámenie postupcu žalovanej o postúpení pohľadávky spolu s podacím hárkom preukazuje odoslanie tejto písomnosti žalovanej, ktoré bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, pričom súd nemá oprávnenie ako prejudiciálnu otázku skúmať existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. 8. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila. 9. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 10. V danej veci predmetný splátkový úver vo výške 150.000,- Sk (4.979,09 eur) poskytla žalovanej Slovenská W., U.. W.. na základe zmluvy z 20.03.2007. V zmysle tejto zmluvy mala konečná splatnosť úveru nastať dňa 20.03.2017. Pohľadávku z tohto úveru Slovenská W., U.. W.. postúpila spoločnosti žalobcu (EOS KSI, Slovensko s.r.o.) zmluvou o postúpení pohľadávok z 27.06.2013. Z čl. 7.6 bod 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok W. W., U.. W.. v prípade porušenia zmluvnej povinnosti zo strany dlžníka bola Slovenská W., U.. W.. oprávnená okrem iného vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť. Slovenská sporiteľňa, a. s. listom zo dňa 20.05.2013 vyhlásila mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru. 11. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. Pre platnosť (možnosť) postúpenia pohľadávky banky na inú osobu podľa cit. ustanovenia sa teda vyžaduje splnenie podmienky: 1/ vykonania písomnej výzvy banky dlžníkovi (klientovi), 2/ nepretržitého omeškanie klienta so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Zo slovného spojenia „ak je napriek písomnej výzve....“ potom vyplýva, že predmetné nepretržité omeškanie klienta banky so splácaním úveru musí trvať po dobu najmenej 90 dní po doručení (napriek doručeniu) písomnej výzvy banky. V danej veci uvedená zákonná podmienka pre možnosť postúpenia žalovanej pohľadávky splnená nebola. Predovšetkým z platobnej histórie splácania predmetného úveru vyplýva, že žalovaná vykonala poslednú splátku vo výške 31,12 eur (t.j. iba čiastočnú splátku úveru) dňa 20.03.2012. Je tak zrejmé, že za jedinú výzvu právneho predchodcu žalobcu podľa ust. 92 ods. 8 zákona o bankách bolo možné považovať jeho oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 20.05.2013. Táto bola žalovanej doručená dňa 18.06.2013 (č.l. 93). Od tohto doručenia začala plynúť 90 dňová lehota, v ktorej mohla žalovaná svoj dlh ešte banke splatiť, pričom až po jej márnom uplynutí vzniklo banke (právnemu predchodcovi žalobcu) oprávnenie svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (žalobcovi), aj bez súhlasu klienta (žalovanej). 90 - dňová lehota v danom prípade uplynula dňom 16.09.2013. Právny predchodca žalobcu však žalovanú pohľadávku postúpil na žalobcu už dňa 27.06.2013, t.j. pred uplynutím 90 dňovej lehoty. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. Je pritom nesporné, že dohoda (resp. VOP) právneho predchodcu žalobcu a žalovanej, ako spotrebiteľa o tom, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené (bod 19.16 VOP) je neprijateľnou (a teda neplatnou) zmluvnou podmienkou, keďže jednak odporuje § 92 ods. 8 zákona o bankách, a výrazne (v neprospech spotrebiteľa) skracuje žalovanej lehotu na plnenie omeškaného dlhu oproti zákonnej úprave (§ 92 ods. 8 zákona o bankách). Navyše cit. ustanovenie VOP je súčasťou tzv. formulárových obchodných podmienok právneho predchodcu žalobcu, ktoré žalovaná nemohla pri uzatváraní úverovej zmluvy nijako ovplyvniť. Nakoľko, s poukazom na uvedené, je bod 19.16 VOP neplatným dojednaním (odporujúcim ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách) nemôže sa v konaní žalobca naň odvolávať. Odvolací súd je preto v zhode so súdom prvej inštancie, že žalobca nie je v spore aktívne vecne legitimovaným subjektom, nakoľko bol neplatným právny úkon postúpenia žalovanej pohľadávky na žalobcu (§ 39 OZ). 12. Napokon odvolací súd poukazuje na to, že žalobkyňa uhradila právnemu predchodcovi žalobcu sumu 4.409,82 eur (č.l. 72) z celkovo poskytnutého úveru 4.979,09 eur. Napriek tomu, právny predchodca žalobcu v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru vyčíslil ku dňu zosplatnenia dlžnú úverovú pohľadávku na sumu 3.996,20 eur (žalobca podanou žalobou požadoval sumu 3.835,29 eur). Preto sa odvolací súd stotožňuje i s názorom súdu prvej inštancie, že za stavu, kedy žalovaná zaplatila právnemu predchodcovi žalobcu titulom splácania úveru sumu 4.409,82 eur (t.j. cca 90 % z poskytnutého úveru) bolo povinnosťou právneho predchodcu žalovanej v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru špecifikovať, z čoho v ďalšom pozostáva dlžná úverová pohľadávka vo výške 3.996,20 eur ku dňu 17.05.2013 (teda ďalších cca 75 % zo sumy poskytnutého úveru). Možno teda skutočne konštatovať, že takáto výzva právneho predchodcu žalobcu (oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru) nebola dostatočne konkrétna a preto nespĺňala podmienky ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. 13. Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).