Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/98/2018 z 19. 10. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 19. októbra 2020, sp. zn. 8Co/98/2018, ECLI:SK:KSBA:2020:1117200266.1 Krajský súd Bratislava | 8Co/98/2018 | ECLI:SK:KSBA:2020:1117200266.1 | 2020-10-19 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., § 2 zákona č. 129/2010 Z. z., § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5a30c22e-2579-4d91-9b03-9a6fecc35c37 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1117200266.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/98/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117200266
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1117200266.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu
JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom:
Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: Š. A., U.. XX.XX.XXXX, R.: L. U. XX K.,
R., o zaplatenie 5.716,54 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I, č.k. 25Csp/2/2017-51 z 28. septembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti mení tak, že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi sumu 598,05 eur, úrok v sume 151,99 eur, úrok z omeškania v sume 2,12
eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 598,05 eur od 25.12.2016 do zaplatenia, a to do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej napadnutej zamietajúcej časti rozsudok potvrdzuje.

Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho
konania v rozsahu 99,54 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
5.118,49 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.118,49 eur od 25.12.2016 do
zaplatenia, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 74 %. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním po právnej stránke
posúdil podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 1 ods. 2, § 2, § 9 ods. 1, 2, §
11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov („ZoSÚ“), § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník a podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. a dospel k záveru, že žaloba je čiastočne
dôvodná. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca uzatvoril dňa 26.05.2015
so žalovaným ako fyzickou osobou - nepodnikateľom zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
214141, predmetom ktorej bolo poskytnutie účelovo viazaných peňažných prostriedkov vo výške 6.400
eur veriteľom dlžníkovi. Vzhľadom na predmet a obsah zmluvy ako aj povahu subjektov
úverovú zmluvu posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa ZoSÚ a na
zmluvný vzťah strán aplikoval uvedený zákon v znení platnom ku dňu uzatvorenia úverovej
zmluvy. Aplikáciou § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona dospel k záveru, že úver poskytnutý žalobcom
žalovanému je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, pretože úverová zmluva neobsahuje
podstatné náležitosti vymedzené v § 9 ods. 2 písm. f/ a l/ ZoSÚ. Konštatoval, že v predmetnej úverovej
zmluve absentuje údaj o dobe trvania úverovej zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. f/) a dojednanie o
výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. l/), z
úverovej zmluvy preto nevyplývajú základné parametre poskytnutého úveru.



2. Uviedol, že doba trvania úverovej zmluvy nebola dohodnutá tak, ako to predpokladá § 9 ods.
2 písm. f/ ZoSÚ, a to aj napriek tomu, že obsahom článku 3 ods. 3.10 obchodných podmienok je
ustanovenie, podľa ktorého sa pôžička poskytuje na dobu do dňa jej konečnej splatnosti uvedenej v
zmluve o úvere a pri pôžičke na refinancovanie iných úverov zmluva o úvere zanikne
márnym uplynutím lehoty na čerpanie. Tieto dojednania totiž nezodpovedajú požiadavke vyplývajúcej
z uvedeného kogentného ustanovenia ZoSÚ. Ak by mala byť naplnená zákonom stanovená povinnosť
dohodnúť dobu trvania úverovej zmluvy, musela by zmluva obsahovať buď uvedenie konkrétneho
času, do ktorého úverová zmluva trvá, alebo určenie udalosti, s ktorou je spojené ukončenie trvania
zmluvy (napr. splnenie všetkých práv a povinností zmluvných strán a pod.). Za dohodu o dobe trvania
zmluvy nie je možné považovať uvedenie doby, na ktorú poskytuje žalobca ako veriteľ dlžníkovi úver,
pretože v týchto prípadoch ide o dojednanie času plnenia resp. splnenia povinnosti
vrátiť poskytnutý spotrebiteľský úver a nie o dohodu o dobe trvania zmluvy, ktorá nemusí kopírovať a
spravidla ani nekopíruje čas splnenia povinnosti dlžníka z úverovej zmluvy. Pokiaľ ide o obmedzenie
doby trvania úverovej zmluvy do momentu márneho uplynutia lehoty na čerpanie úveru, ide o dojednanie
tzv. rozväzovacej podmienky zmluvy medzi stranami a nie o dojednanie, obsahom ktorého je určenie
doby trvania zmluvy a ide len o jeden konkrétny prípad zániku zmluvy. Naviac v tomto konaní nejde
o prípad nevyčerpania úveru dlžníkom. Poukázal tiež na skutočnosť, že v spotrebiteľských vzťahoch
nie je prípustné, aby podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, medzi ktoré patrí aj dohoda
o dobe trvania zmluvy, boli zahrnuté do obchodných podmienok, na ktoré úverová zmluva odkazuje,
a to jednak s ohľadom na spotrebiteľskú povahu vzťahu a jednak s odkazom na kogentne upravenú
písomnú formu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 9 ods. 1 ZoSÚ. Písomná forma je zachovaná, ak
je zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom všetkými jej účastníkmi. Dobu trvania úverovej zmluvy
upravujú v tomto prípade podporne obchodné podmienky, ktoré kritérium písomnej formy nespĺňajú,
keďže nie sú stranami podpísané. Úprava náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere taxatívne vymedzených v § 9 ods. 2 ZoSÚ v obchodných podmienkach, ktoré nie sú účastníkmi
podpísané, nespĺňa požiadavku písomnej formy stanovenú kogentne v § 9 ods.1 ZoSÚ. Mal taktiež za
to, že v spotrebiteľských vzťahoch má využitie obchodných podmienok aj svoje obsahové obmedzenia,
dané práve spotrebiteľskou povahou vzťahov, v ktorých sa obchodné podmienky používajú. Obchodné
podmienky by podľa súdu prvej inštancie nemali obsahovať ustanovenia, ktoré predstavujú dohodu
o zákonom stanovených náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj preto, že bežný spotrebiteľ
nepredpokladá úpravu pre neho najvýznamnejších skutočností týkajúcich sa základných parametrov
spotrebiteľského úveru, resp. jeho základných povinností ako dlžníka, práve v menej prehľadných
obchodných podmienkach, v ktorých môže takáto významná úprava ujsť jeho pozornosti.

3. Úverová zmluva podľa súdu prvej inštancie neobsahuje ani dohodu o výške, počte a
termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktorá tvorí nevyhnutnú náležitosť každej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 písm. l/ ZoSÚ). Úverová zmluva neobsahovala žiaden údaj o výške
istiny a úrokov, prípadne poplatkov zahrnutých do príslušnej splátky úveru, teda neobsahovala žiaden
údaj o tom v akej výške je v každej úverovej splátke zahrnutá časť istiny a časť, ktorou spláca žalovaný
ako dlžník dohodnutý úrok. Údaje o konkrétnej výške splátky istiny, úrokov a iných poplatkov umožňujú
zistiť a posúdiť ekonomickosť poskytovaného úveru, jeho výhodnosť a prijateľnosť pre
dlžníka, ktorým je v tomto prípade spotrebiteľ. Rozlíšenie časti úverovej splátky, ktorou dlžník spláca
istinu úveru, a ktorou uhrádza úroky, prípadne poplatky je významná aj pre zistenie zostatkov istiny
úveru v prípade predčasného splatenia úveru, ako aj získania informácie o nominálnej výške odplaty
veriteľa za poskytnutý úver. Uvedené nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keď z
iných ustanovení zmluvy vyplýva výška úrokov a poplatkov. Dané ustanovenie ZoSÚ má za cieľ v
zrozumiteľnej forme informovať spotrebiteľa, ako bude s jeho splátkou naložené, najmä aká časť úveru
bude ňou splatená a v akom časovom horizonte sa tak stane, teda či to bude na začiatku alebo na konci
doby trvania úverového vzťahu, pretože od tejto skutočnosti sa odvíja aj úrokové zaťaženie spotrebiteľa.
Dohoda o výške úverovej splátky, ktorá predstavuje súhrnnú sumu splátky, bez ďalšej konkretizácie
výšky istiny a úrokov platených dlžníkom tou-ktorou splátkou, nezodpovedá § 9 ods. 2
písm. l/ ZoSÚ. V prípade, ak nie je v úverovej zmluve dohodnuté aká časť úhrady prijatá od
dlžníka bude priradená na splatenie úroku a/alebo poplatku a ktorou časťou dlžník spláca istinu úveru,
je ponechané ľubovôli veriteľa v úverovom vzťahu, aby počas trvania úverovej zmluvy, najčastejšie
pri jeho ukončení, deklaroval kľúč, akým priradil splátky na istinu úveru a na úroky úveru prípadne
poplatky. Ak tieto kritéria nie sú vopred dohodnuté, môže spotrebiteľ len akceptovať jednostranné určenie
jednotlivých úhrad tak, ako to urobí veriteľ, bez ohľadu na dôsledky v ďalšom splácaní úrokov, ktoré



mu to prinesie. Pri uzatváraní úverovej zmluvy nemôže tak uvážiť ekonomickú výhodnosť úveru, čo je
neštandardný postup aj v čisto komerčných vzťahoch. Vo vzťahu k rozhodnutiu Súdneho dvora EÚ vo
veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti L. R.A. súd prvej inštancie uviedol, že Súdny dvor EÚ
vykladal vo svojom rozhodnutí smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48 o
zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS a nie vnútroštátne právo,
teda nevykladal zákon ZoSÚ, k čomu ani nie je oprávnený. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora
EÚ nie je možné smernici priznať priame účinky v sporoch medzi jednotlivcami,
teda nie je možné, aby súd v tomto konaní priamo aplikoval v spore medzi veriteľom a dlžníkom
ustanovenia smernice. Smernica totiž nemá horizontálne účinky. Pokiaľ ide o nepriame účinky uvedenej
smernice, teda o prípadný eurokonformný výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l/ ZoSÚ, teda o výklad v
súlade s ustanoveniami a cieľmi smernice, tento nie je možné uskutočniť contra legem. Eurokonformný
výklad zákona má svoje hranice vo výkladových metódach, keď vnútroštátne orgány nie sú nútené
ísť nad rámec výkladových metód, ktoré sú v ich práve uznávané. Pokiaľ ide o gramatický a logický
výklad dotknutého ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, vyplýva z neho bezpochyby, že
zákon stanovuje ako podstatnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej absenciu sankcionuje
bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, členenie splátky na splátky istiny, úrokov a poplatkov a podľa
neho by iný výklad predmetného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l/ ZoSÚ bol výkladom uskutočneným v
rozpore s jeho slovným znením a logikou výkladu. Uviedol tiež, že v úverovej zmluve úplne absentovala
aj doba splatnosti v poradí prvej splátky úveru, hoci ide o podstatnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa § 9 ods. 2 písm. l/ ZoSÚ, podľa ktorého musí zmluva kogentne obsahovať.

4. Pretože úverová zmluva neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/ a l/ ZoSÚ a
takúto absenciu náležitostí zmluvy tento zákon (§ 11 ods. 1 písm. b/) sankcionuje bezúročnosťou a
bezpoplatkovosťou spotrebiteľského úveru, súd prvej inštancie dospel k záveru, že
žalobcom uplatnený nárok je dôvodný len v časti. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca skutočne
poskytol žalovanému úver vo výške 6.400 eur. Vychádzajúc z prehľadov splácania úveru žalovaným do
predčasného zosplatnenia a po predčasnom zosplatnení úveru predložených žalobcom, ktoré údaje o
splácaní žalovaný nesporoval, uhradil žalovaný žalobcovi do predčasného zosplatnenia peňažnú sumu
1.254,81 eur a po predčasnom zosplatnení úveru sumu 26,70 eur. Súd prvej inštancie preto o žalovaným
zaplatené peňažné sumy vo výške 1.254,81 eur a 26,70 eur znížil sumu, ktorú žalobca žalovanému
poskytol na základe úverovej zmluvy a priznal tak žalobcovi proti žalovanému istinu vo výške 5.118,49
eur (6400 eur - 1254,81 eur - 26,70 eur) a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol. Žalobcovi priznal úrok
z omeškania z nezaplatenej úverovej istiny vo výške 5 % ročne od 25.12.2016 až do zaplatenia, a to
v súlade s § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., podľa
ktorého výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. O náhrade trov konania rozhodol
podľa zásady úspechu v zmysle § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (C.s.p.),
keď žalobca bol úspešný v priznanej časti 5.118,49 eur a žalovaný v zamietnutej časti 752,16 eur.
V nominálnom vyjadrení predstavoval čistý úspech žalobcu 74 % a v tomto rozsahu mu priznal proti
žalovanému nárok na náhradu trov konania.

5. Proti tomuto rozsudku v časti, ktorou súd prvej inštancie zamietol žalobu, podal v
zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby odvolací súd vyhovel
žalobe v plnom rozsahu a zároveň mu priznal náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a
odvolacieho konania. Odvolanie odôvodnil v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. tým, že súd prvej
inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. K tvrdeniu súdu
prvej inštancie, že v zmluve chýba náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ, doba trvania zmluvy
a termín konečnej splatnosti, uviedol, že náležitosť v zmysle písm. f/ uvádza bod 3.10 Obchodných
podmienok, termín konečnej splatnosti uvádza priamo zmluva v bode 1.2. tak, že splatnosť úveru je
9 rokov od splatnosti prvej anuitnej splátky, najneskôr 10.06.2024. V spojení s ustanovením § 122
ods. 2 Občianskeho zákonníka, je možné určiť termín konečnej splatnosti úplne presne, t.j. konkrétnym
časovým okamihom. Čo sa týka náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. l/ ZoSÚ, výška, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, poukázal na to, že v bode 1.1. zmluvy bolo
stanovené, že banka poskytne klientovi peňažné prostriedky za podmienok uvedených v tejto zmluve, v
Obchodných podmienkach pre úvery občanom - Prima banka Slovensko, a. s. (OP) a vo Všeobecných
obchodných podmienkach Prima banka Slovensko, a. s. (VOP), ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú teda aj obchodné podmienky banky (VOP a OP). Niektoré
z náležitostí, ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom



úvere obsahovať, sú v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie náležitosti sú v OP a VOP. Výška, počet
a termíny splátok istiny a úrokov sú uvedené v samotnom texte zmluvy ako výška anuitnej splátky -
83,41 eur, počet anuitných splátok - 108 a periodicita a termín splatnosti anuitnej splátky
- mesačne v 9. deň kalendárneho mesiaca. Zároveň bod 2.5.3 OP popisuje anuitné splácanie tak, že
splácanie anuitným spôsobom (formou konštantnej anuity) znamená, že úver je splácaný v pravidelných
mesačných splátkach. Výška každej splátky úveru (anuita) je rovnaká (s výnimkou poslednej splátky)
a skladá sa z časti splátky istiny úveru (amortizácia úveru) a časti pripadajúcej na platbu riadnych
úrokov z úveru. Pomer výšky istiny a riadnych úrokov sa v priebehu splácania úveru
mení. Poslednou splátkou úveru sa splatí zostatok úveru aj so zvyšným príslušenstvom. Ak by splatnosť
ktorejkoľvek splátky pripadla na deň, ktorý nie je pracovným dňom, posúva sa splatnosť tejto splátky
na najbližší nasledujúci pracovný deň. Z uvedeného teda vyplýva, že počet a termíny splátok istiny aj
úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre údaj o výške
splátky, tak, že banka bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere
poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú
zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny
a úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Informáciu, že splácanie
spotrebiteľského úveru prebieha formou mesačných anuitných splátok a že rozdelenie splátok na istinu a
úroky úveru obsahuje amortizačná tabuľka, banka klientovi poskytuje už v rámci poskytovania informácií
pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere prostredníctvom formulára pre štandardné informácie
o spotrebiteľskom úvere. Anuita a anuitné splácanie je definované ako pravidelné (periodické) plynutie
pevne stanovených platieb počas určitej špecifikovanej doby. Anuitná splátka zostáva počas celej doby
splácania rovnaká. Skladá sa zo splátky istiny a splátky úroku. Výška anuitnej splátky sa
nemení. Plynule sa mení výška a pomer istiny a úroku. Z toho vyplýva, že na začiatku
úverového vzťahu najväčší podiel celej splátky bude tvoriť úrok a naopak na konci bude najväčší podiel
splátky predstavovať istina, čiže každou ďalšou splátkou sa splácaný úrok znižuje a splácaná istina sa
zvyšuje. Výška, počet a termíny splátok a poplatkov, u ktorých sú tieto údaje a povinnosť ich úhrady
zrejmé už v čase uzatvorenia zmluvy, sú uvedené v samotnom texte zmluvy. Ostatné poplatky a ich
výška sú uvedené v Sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou VOP, a tým aj súčasťou zmluvy. Z
povahy jednotlivých poplatkov vyplýva, že nie je možné vopred stanoviť počet, koľkokrát bude klient daný
poplatok povinný zaplatiť, pretože uvedené bude závisieť od toho, koľkokrát danú službu banky využije.
Zároveň, termín splatnosti poplatku vyplýva zo zásad spoplatňovania, ktoré sú súčasťou Sadzobníka, a
ktoré stanovujú, kedy je ktorý poplatok splatný. Prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia zmluva neuvádza, nakoľko na základe zmluvy o pôžičke nevznikajú nesplatené zostatky
s rôznymi úrokovými sadzbami. Každopádne, bod 2.5.5. OP určuje poradie uspokojovania pohľadávky
tak, že všetky platby, ktoré banka v priebehu splácania úveru prijme od klienta (alebo tretej osoby) na
splatenie úveru, sa započítavajú na úhradu pohľadávok banky voči klientovi v nasledovnom poradí: (a)
dlžná a splatná istina ako prvá v poradí, (b) dlžné splatné úroky ako druhé v poradí, (c) dlžné a splatné
úroky z omeškania a zmluvné pokuty ako tretie v poradí, (d) dlžné a splatné odmeny, poplatky, výdavky
a iné náklady banky ako štvrté v poradí, pričom konkrétnu pohľadávku v rámci príslušného poradia, na
ktorú bude platba započítaná, určí banka s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu. Poukázal
tiež na to, že návrh novely ZoSÚ z októbra 2015 obsahoval znenie § 9 ods. 2 písm. l/ doplniť tak,
že v § 9 ods. 2 písm. l/ sa na konci pripájajú tieto slová: „z prehľadu výšky, počtu a termínu
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov musí byť zrejmý termín splatnosti jednotlivých splátok s presným
rozpisom toho, aký podiel z jednotlivých splátok pripadá na uhradenie istiny, úrokov, prípadne ďalších
poplatkov a zároveň musí byť z tohto prehľadu zrejmý zostatok istiny po uhradení jednotlivých splátok,".
Z toho vyplýva, že za právneho stavu ku dňu uzatvorenia dotknutej úverovej zmluvy (a ani za súčasného
právneho stavu), ZoSÚ od veriteľa nevyžadoval zahrnúť všetky náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 do
samotného textu zmluvy a z dotknutého písm. k/ (resp. neskoršieho písm. l/), taktiež nevyplýva povinnosť
uvádzať v zmluve presný rozpis toho, aký podiel z jednotlivých splátok pripadá na uhradenie istiny a
úrokov. Túto funkciu plní amortizačná tabuľka, o ktorú môže spotrebiteľ kedykoľvek veriteľa požiadať a
tento je povinný ju spotrebiteľovi bezplatne poskytnúť. Žalobca tiež poukázal na rozsudok Európskeho
súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s., proti L. R., v zmysle ktorého
článok 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm. m/ tejto
smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako
jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice musia byť vyhotovené
písomne alebo na inom trvalom nosiči. Z uvedeného vyplýva, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom



úvere v zmysle § 9 ods. 2 ZoSÚ nemusia byť nevyhnutne uvedené v samotnom texte úverovej zmluvy,
ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach alebo sadzobníku, ktoré tvoria
neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Článok 10 ods. 2 písm. h/ (výška, počet a frekvencia splátok a prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia) a písm. i/ (právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis
z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy)
smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny
po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej
splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto
smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.
Uvedeným výrokom Európsky súdny dvor jednoznačne potvrdil, že banka na spôsob uvádzania týchto
povinných náležitostí úverovej zmluvy nazerá správne a rozsah, v akom jednotlivé náležitosti uvádza,
je pre spotrebiteľa postačujúci pre posúdenie rozsahu jeho záväzku. Povinnou náležitosťou úverovej
zmluvy teda nie je podrobný rozpis výšky, počtu a termínov každej zo splátok na časť pripadajúcu
na istinu, úroky a iné poplatky, a zároveň, štát ani nemôže zákonom upraviť povinnosť pre veriteľov
takýto presný rozpis v zmluve uvádzať. Článok 10 ods. 2 písm. h/ sa má vykladať v tom zmysle, že
nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny
dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať
dátumy týchto splátok. Žalobca dal do pozornosti tiež príslušné závery Krajského súdu v Prešove v
uznesení č.k. 12Co/149/2016-60 zo dňa 15.02.2017, Krajského súdu v Trenčíne v uzneseniach č.k.
6Co/68/2017-46 zo dňa 28.02.2017, č.k. 6Co/84/2017-57 zo dňa 28.03.2017 a č.k. 6Co/310/2017-109
z 14.8.2017. Podľa neho je nesporné, že zmluva obsahuje údaje o výške, počte a termínoch anuitnej
splátky v bode 1.2. V tabuľke zmluvy sa prehľadne a zrozumiteľne nachádzajú tieto údaje, a tak žiadny
spotrebiteľ nemôže mať pochybnosti o tom, v akej výške a kedy bude poskytnutý úver splácať. Podľa
jeho názoru účelom a cieľom ZoSÚ v časti týkajúcej sa dotknutej náležitosti nebolo, aby bol spotrebiteľ
informovaný v číselnom vyjadrení o tom, čo sa zo splátky započítava na istinu, úrok, úrok z omeškania
a poplatky. V dôvodovej správe k § 9 ods. 2 písm. l/ zákonodarca uviedol, že spotrebiteľ musí
byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti
zo zmluvy. Zo zmluvy je zrozumiteľne jasné, že splátka vo výške 83,41 eur pozostáva z poplatku
za poistenie vo výške 0,00 eur, poplatku za správu úverového účtu 0,00 eur, úroku 7,9 % ročne (t.j.
0,658 % mesačne) a pochopiteľne zvyšok tvorí istina. Uvedené mohol žalobca poskytnúť žalovanému
aj v takom vyjadrení, aby niektoré z týchto údajov neboli uvedené v percentuálnom vyjadrení, avšak
kedykoľvek bol ochotný poskytnúť ich v písomnej forme na základe žiadosti žalovaného
a bezplatne. Žalovaný takú žiadosť žalobcovi neadresoval, ale namiesto toho si svoj záväzok nesplnil,
vedomý si toho, že žalobca mu poskytol úver vo výške 6.400 eur. Žalovaný nespochybnil poskytnutie
úveru. Žalovaný sám, dobrovoľne vstúpil do zmluvného vzťahu so žalobcom a podpísal zmluvu, z ktorej
nepochybne a zrozumiteľne vyplývalo, čo má žalobcovi vrátiť (celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť),
kedy má tak urobiť (splatnosť splátky), v akej výške (splatnosť mesačnej splátky) a ako dlho má tak
robiť (splatnosť úveru). Bol zrozumiteľne informovaný o svojich povinnostiach a nebola porušená žiadna
zásada občianskoprávnych vzťahov. Žalobca tiež poukázal na Informáciu odboru ochrany finančných
spotrebiteľov Národnej banky Slovenska z 18. apríla 2017 k aplikačným dôsledkom rozsudku Súdneho
dvora Európskej únie vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti L. R.A.. V zmysle tohto stanoviska
nemožno podľa smernice 2008/48 v rámci náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere týkajúcej sa
údajov o výške, počte a termíne splátok osobitne ku každej položke - istine, úroku, poplatkom v zmluve
o spotrebiteľskom úvere, žiadať presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, čo fakticky predstavuje
požiadavku na rozpis splátok po častiach (t.j. istina - úrok - poplatky). Pokiaľ ZoSÚ v § 9 ods. 2 písm.
l/ hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, bude NBS pri
vybavovaní podaní spotrebiteľov, výkone dohľadu a vedení prvostupňových konaní uplatňovať výklad,
v zmysle ktorého sa týmto neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej
položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale ich uvedenie v súhrne ku splátke,
ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky. NBS ďalej uvádza, že ani dôvodová správa k predmetnému
ustanoveniu ZoSÚ nenaznačuje, že by zákonodarca mal uvedeným ustanovením v úmysle sprísniť
požiadavku zakotvenú v smernici 2008/48, keď uvádza: „spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný
v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu,
úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere". Slovenská republika v rámci
písomného vyjadrenia listom z 11.05.2015 značka 00260/Qs/2015/AC uviedla, že relevantné znenie
zákona nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné určenie, aká časť každej jednotlivej splátky



sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. (citované z uznesenia Krajského
súdu v Prešove č.k. 9Co/87/2016-75 zo dňa 02.05.2017). Úverový vzťah je potrebné posúdiť podľa
ZoSÚ, ktorý je transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES z 23.04.2008.
Súdny dvor EÚ v rozsudku 14/83 Von Colson and Kamann v Land Nordhein-Westfalen
uviedol, že pri aplikácii vnútroštátneho práva majú národné súdy povinnosť interpretovať svoje vlastné
národné právo vo svetle textu a účelu smernice tak, aby bolo dosiahnutý výsledok, na ktorý odkazuje.

6. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v
medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie je
čiastočne dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej zamietajúcej časti je potrebné
čiastočne zmeniť a čiastočne potvrdiť.

8. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa domáhal voči žalovanému peňažných nárokov zo
zmluvy o úvere, ktorú uzavreli dňa 26.05.2015, a to zaplatenia istiny 5.716,54 eur, vyčísleného úroku z
úveru v sume 151,99 eur, vyčísleného úroku z omeškania v sume 2,12 eur, úroku z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 5.743,24 eur od 15.12.2016 do 21.12.2016, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 5.716,54 eur od 22.12.2016 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
nezaplatených vyčíslených úrokov 151,99 eur od 15.12.2016 do zaplatenia.

9. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobcovi priznal istinu v sume 5.118,49 eur a úrok z
omeškania vo výške 5 % zo sumy 5.118,49 eur od 25.12.2016 do zaplatenia. Odvolaním sa žalobca
domáhal priznania zamietnutej časti, ktorá predstavovala časť istiny v sume 598,05 eur, vyčíslený úroku
z úveru v sume 151,99 eur, vyčísleného úrok z omeškania v sume 2,12 eur, úrok z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy istiny 5.743,24 eur od 15.12.2016 do 21.12.2016, úrok z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy istiny 5.716,54 eur od 22.12.2016 do 24.12.2016, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy nepriznanej istiny 598,05 eur od 25.12.2016 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5 %
ročne z nezaplatených vyčíslených úrokov v sume 151,99 eur od 15.12.2016 do zaplatenia.

10. Vzniknutý právny vzťah súd prvej inštancie správne ustálil ako vzťah spotrebiteľský podľa § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka. Poskytnutý úver považoval za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu
nesplnenia obsahových požiadaviek zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ZoSÚ v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, a to z dôvodu podľa § 11 ods. 1 písm. b/ pre nedostatok (absenciu) náležitostí v
zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ a l/. Žalobca v odvolaní dôvodne namietal uvedený záver súdu prvej inštancie
o bezúročnosti o bezpoplatkovosti poskytnutého úveru.

11. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere v preambule stanovuje, že zmluva o úvere by mala zrozumiteľným a
stručným spôsobom poskytovať všetky potrebné informácie, aby sa mohol spotrebiteľ oboznámiť so
svojimi právami a povinnosťami, ktoré mu z nej vyplývajú (ods. 31). V súvislosti
so zabezpečením vysokého stupňa ochrany spotrebiteľa tak smernica kladie dôraz na vysoký stupeň
informovanosti spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy o úvere, aby sa mohol spotrebiteľ oboznámiť so
svojimi právami a povinnosťami, a vyžaduje preto od dodávateľa (veriteľa) zrozumiteľným a stručným
spôsobom dôkladne informovať spotrebiteľa a v záujme úplnej transparentnosti mu poskytnúť informácie
dostatočné na to, aby mu umožnili prijať obozretné rozhodnutia založené na dobrej informovanosti.

12. Informácie o zmluvných podmienkach a dôsledkoch uzavretia zmluvy majú zásadný význam pre
spotrebiteľa, najmä ak na základe týchto informácií sa spotrebiteľ rozhoduje, či chce byť viazaný
podmienkami, ktoré vopred pripravil dodávateľ/veriteľ. Vzhľadom na nevýhodné postavenie, v ktorom
sa nachádza spotrebiteľ voči dodávateľovi, pokiaľ ide o úroveň informovanosti, môže
mať spotrebiteľ ťažkosti pri správnom vyhodnotení následkov niektorých zmluvných podmienok napriek
tomu, že boli sformulované z jazykového hľadiska jasne.

13. Posúdenie jasnosti a zrozumiteľnosti zmluvnej podmienky by sa preto nemalo obmedzovať na jej
čisto formulačný aspekt. Jasnosť a zrozumiteľnosť zmluvnej podmienky sa musí posudzovať podľa toho,



či zaručuje spotrebiteľovi informácie, na základe ktorých bude schopný posúdiť výhody a nevýhody
uzavretia danej zmluvy a riziká, ktoré mu z toho hrozia. Spotrebiteľ musí nielen pochopiť obsah zmluvnej
podmienky, ale aj záväzky a oprávnenia, ktoré s ňou súvisia.

14. Informácie týkajúce sa rozsahu záväzku a základných podmienok jeho budúceho plnenia musia
byť preto vyjadrené v písomnej forme a prehľadne, jasným a zrozumiteľným spôsobom, aby spotrebiteľ
mohol zvážiť na základe ich posúdenia, či zmluvu uzavrie. Pre dosiahnutie účelu sledovaného smernicou
boli v § 9 ods. 2 ZoSÚ stanovené podstatné náležitosti, ktoré musí zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahovať, a ktoré je povinný dodávateľ/veriteľ oznámiť spotrebiteľovi tak, aby dokázal posúdiť rozsah
svojho záväzku a podmienky za ktorých bude povinný ho splniť. Požiadavka jasnej,
zrozumiteľnej a určitej formulácie sa vzťahuje aj na vyjadrenie doby trvania zmluvy a termínu konečnej
splatnosti úveru, ako aj výšky, počtu a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

15. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musela obsahovať
dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
V predmetnej úverovej zmluve bola splatnosť úveru vymedzená ako 9 rokov od splatnosti prvej
anuitnej splátky, najneskôr dňa 10.06.2024. Splatnosť anuitnej mesačnej splátky bola stanovená ako
9. deň kalendárneho mesiaca. V zmluvnom dokumente Obchodné podmienky pre úvery občanom
- Prima banka Slovensko, a.s. („Obchodné podmienky“ resp. „OP“), v bode 3.10 s názvom Trvanie
úveru a zánik zmluvy je stanovené, že pôžička sa poskytuje na dobu do dňa jej konečnej splatnosti
uvedeného v zmluve o úvere. Splatnosť prvej splátky bola v bode 3.7 (Splácanie) Obchodných
podmienok stanovená ako povinnosť klienta zaplatiť prvú anuitnú splátku v najbližšom termíne splatnosti
anuitnej splátky po vyčerpaní Pôžičky. V zmysle bodu 3.5 (Čerpanie) Obchodných podmienok, peňažné
prostriedky poskytne banka bezodkladne, najneskôr nasledujúci pracovný deň (príp. pri pôžičke za
účelom refinancovania iného úveru ich môže klient po splnení podmienok čerpať jednorazovo v lehote 30
dní). Aj bez ohľadu na (nespornú) skutočnosť (vyplývajúcu z obsahu spisu), že k prvej splátke úveru došlo
9. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca po uzavretí zmluvy o úvere 26.05.2015, t.j. dňa 09.06.2015,
dohodnutej splatnosti úveru (9 rokov od splatnosti prvej splátky) zodpovedá tiež v zmluve priamo určený
konečný termín splatnosti „najneskôr 10.06.2024“ (ktorý je nasledujúcim pracovným dňom po číselne
zodpovedajúcom dni 09.06.2024 pripadajúcom na nedeľu). Pokiaľ bolo teda riadne trvanie úverovej
zmluvy naviazané na splatnosť úveru, ktorá bola jasne určená ako 9 rokov od splatnosti prvej splátky,
navyše ohraničená konkrétnym dátumom konečnej splatnosti, takéto vymedzenie možno považovať
za jednak bez ťažkostí vypočítateľné, ako aj presne určené (keď na základe konečného termínu
splatnosti mal žalovaný celkom konkrétnu predstavu, kedy zmluvný vzťah skončí), a teda pre spotrebiteľa
jednoznačné a nezameniteľné, resp. nemenné. Spotrebiteľ tak mal pri uzatváraní zmluvy určitú a
zrozumiteľnú informáciu o dĺžke trvania zmluvy a zodpovedajúcom časovom rozsahu jeho povinností
splácať úver, ktorá je v súlade s požiadavkami smernice 2008/48/ES. Výklad súdu prvej inštancie, že
na splnenie danej náležitosti „doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru“ je nevyhnutné uviesť špecificky dobu trvania zmluvy („konkrétny čas, do ktorého
úverová zmluva trvá“), považuje odvolací súd za okolností preskúmavanej veci za formalistický. Za
významné treba považovať, že za daných podmienok určenie doby trvania zmluvy pre spotrebiteľa
nebolo spojené s neprimeranými ťažkosťami, naopak, bolo preňho zrejmé a zrozumiteľné. Navyše, keď
súd prvej inštancie na splnenie tejto náležitosti alternatívne predpokladá „určenie udalosti, s ktorou
je spojené ukončenie trvania zmluvy (napr. splnenie všetkých práv a povinností zmluvných strán a
pod.)“, presvedčivo nevysvetlil, prečo za takúto udalosť v danom prípade nebolo možné považovať
práve konkrétne určenú konečnú splatnosť úveru, ako to stanovovali príslušné ustanovenia Obchodných
podmienok.

16. Pre úplnosť možno uviesť, že iné (ďalšie) ustanovenia Obchodných podmienok o zániku zmluvy
v dôsledku uplynutia lehoty na čerpanie úveru, na ktoré poukazoval súd prvej inštancie, odvolací
súd nepovažoval pri posúdení splnenia skúmanej náležitosti za relevantné, keď také okolnosti neboli
predmetom sporu ani nevyplývali z obsahu spisu. Odvolací súd odlišne od súdu prvej inštancie
vyhodnotil aj otázku samotnej záväznosti (súčasti) dotknutých ustanovení Obchodných podmienok ako
zmluvného dokumentu posudzovaného zmluvného vzťahu, t.j. otázku jeho riadnej inkorporácie. Nie
je nevyhnutné, aby vyžadované náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli obsiahnuté v jedinom
zmluvnom dokumente. Zmluva o úvere ako základný zmluvný dokument vo svojom prvom bode 1.1
obsahovala ustanovenie („Banka poskytne klientovi peňažné prostriedky za podmienok uvedených v



tejto zmluve, v Obchodných podmienkach pre úvery občanom - Primá banka Slovensko, a. s. (OP)
a vo Všeobecných obchodných podmienkach Primá banka Slovensko, a. s. (VOP), ktoré tvoria jej
neoddeliteľnú súčasť“), ktoré možno považovať za jasný a zrozumiteľný odkaz (inkorporačnú doložku) na
uvedené vedľajšie zmluvné dokumenty. V bode 2.8 zmluva obsahuje vyhlásenie klienta o tom, že prevzal
a oboznámil sa pred uzatvorením tejto zmluvy s jej súčasťami, kde je zaškrtnuté políčko (vytlačený krížik)
„OP“. Zo 14-stranového textu Obchodných podmienok účinného od 15.12.2014, relevantné ustanovenia
týkajúce sa príslušného úverového zmluvného vzťahu „Pôžička“ (vymedzený v zmluve ako druh úveru)
zaberajú 2 strany a sú oddelené samostatnou kapitolou (3 PÔŽIČKA) a
všeobecné ustanovenia o úveroch (kapitola 2 Všeobecne o úveroch) zahŕňajú 4 strany. Vyžadovaná
písomná forma v zmysle § 9 ods. 1 ZoSÚ teda bola zachovaná, príslušné ustanovenia podľa názoru
odvolacieho súdu nezaberajú prílišný rozsah, sú zrozumiteľné, prehľadne usporiadané a vo svojom
texte neobsahujú ďalšie (krížové) odkazy. Požiadavku súdu prvej inštancie na osobitný podpis tohto
vedľajšieho (odkazovaného) zmluvného dokumentu nemožno podľa odvolacieho súdu v danom prípade
považovať za náležitú, keďže k jeho začleneniu (na základe transparentného odkazu) došlo v samotnej
stranami riadne podpísanej zmluve o úvere, čo odvolací súd považuje za súladné so závermi Súdneho
dvora EÚ vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti L. R.A. vo vzťahu k uplatňovaniu ustanovenia
§ 9 ZoSÚ.

17. So zreteľom na uvedené je nesprávny právny záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého poskytnutý
spotrebiteľský úver v predmetnej veci treba považovať za bezúročný a bez poplatkov z
dôvodu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nespĺňa náležitosť vyplývajúcu z § 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ
v znení platnom v čase jej uzavretia, pretože neobsahuje údaj o dobre trvania úverovej zmluvy.

18. Súd prvej inštancie sa podľa názoru odvolacieho súdu nesprávne vysporiadal aj s
náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. l/ ZoSÚ v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy (súčasné znenie písm. i/), podľa ktorej zmluva o spotrebiteľskom
úvere musela obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Súd prvej inštancie poukázal na to,
že úverová zmluva neobsahovala žiaden údaj o výške istiny a úrokov, prípadne poplatkov zahrnutých do
príslušnej splátky úveru, teda neobsahovala žiaden údaj tom, v akej výške je v každej úverovej splátke
zahrnutá časť istiny a časť, ktorou žalovaný ako dlžník spláca dohodnutý úrok. Konštatoval, že dohoda o
výške úverovej splátky, ktorá predstavuje súhrnnú sumu splátky, bez ďalšej konkretizácie výšky istiny a
úrokov platených dlžníkom tou-ktorou splátkou, nezodpovedá § 9 ods. 2 písm. l/ ZoSÚ. Uvedený záver
súdu prvej inštancie, vykladajúci predmetnú náležitosť v zmysle potreby rozpísania jednotlivých zložiek
každej úverovej splátky, nie je správny. Otázka správnej interpretácie označeného ustanovenia už bola
Najvyšším súdom SR jednotne vyriešená, a to v uzneseniach najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 146/2017 z
28. februára 2018, sp. zn. 3 Cdo 56/2018 zo 17. apríla 2018, sp. zn. 4 Cdo 211/2017 z 23. apríla 2018, sp.
zn. 4 Cdo 187/2017 z 23. apríla 2018, sp. zn. 5 Cdo 132/2017 z 28. októbra 2018. Z obsahu odôvodnenia
uvedených rozhodnutí najvyššieho súdu vyplýva, že danú náležitosť ZoSÚ je potrebné interpretovať tak,
že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí nevyhnutne obsahovať číselné vyjadrenie každej jednotlivej
zložky anuitnej splátky (t.j. istiny, úrokov a iných poplatkov). Takáto interpretácia uvedeného ustanovenia
totiž zodpovedá účelu smernice 2008/48/ES a právnym záverom uvedeným v rozsudku Súdneho dvora
Európskej únie vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. proti L.A. R. z 9. novembra 2016, na ktorý
tiež poukazoval žalobca v podanom odvolaní, ako aj účelu samotného § 9 ods. 2 písm. l/ ZoSÚ v
znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Pokiaľ teda § 9 ods. 2 písm. l/ ZoSÚ hovorí o výške, počte a
termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné toto ustanovenie eurokonformne vykladať
tak, že sa tým veriteľovi neustanovuje povinnosť uviesť v zmluve o spotrebiteľskom úvere zákonom
vyžadované údaje vo vzťahu ku každej jednotlivej zložke anuitnej splátky, ale len vo vzťahu k anuitnej
splátke ako celku. Posudzovaná úverová zmluva v prehľadnej a zrozumiteľnej forme uvádza tieto údaje,
keď v tabuľkovej forme v základom texte zmluvy (tučným písmom) stanovuje, že počet splátok je 108,
ich výška je 83,41 eur, ide o mesačnú periodicitu splátok splatných v 9. deň kalendárneho mesiaca s
fixným typom úrokovej sadzby do splatnosti vo výške 7,9 % ročne a bez mesačného poplatku (v sume
0,00 eur) za poistenie schopnosti splácať úver. Takéto vymedzenie zmluvných podmienok obsahovo
spadajúcich medzi náležitosti § 9 ods. 2 písm. l/ ZoSÚ odvolací súd považuje za dostatočne jasné,
transparentné a umožňujúce žalovanému posúdiť výhody a nevýhody úveru. Nemožno tak súhlasiť
so súdom prvej inštancie ani v tom, že v dôsledku chýbajúcich posudzovaných náležitostí žalovaný
nemohol uvážiť ekonomickú výhodnosť daného úveru. V vyššie uvedených rozhodnutiach najvyšší súd



gramatickým a eurokonformným výkladom dospel k záveru, že predmetné ustanovenie je
potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné
vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky, a s týmto záverom ako aj s
právnou argumentáciou odôvodňujúcou tento záver, sa v preskúmavanej veci odvolací súd stotožňuje a
v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie označených rozhodnutí. I podľa názoru odvolacieho súdu,
vychádzajúc z účelu právnej úpravy, vymedzeného v dôvodovej správe k ZoSÚ a vychádzajúc z účelu
a obsahu smernice 2008/48/ES, nemožno od dodávateľov v zmluvách uzatváraných podľa uvedeného
zákona žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po
častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. l/ ZoSÚ
uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, možno za
použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru
zahrňuje. Konštatovanie súdu prvej inštancie o nesplnení danej náležitosti aj osobitne pre absenciu
informácie o prvej splátke úveru nemôže obstáť ani vzhľadom na vyššie uvedené závery odvolacieho
súdu (odsek 15. a 16. tohto rozsudku), podľa ktorých je tento údaj jednoducho a nezameniteľne
vypočítateľný na základe zrozumiteľných dojednaní zmluvy o splatnosti mesačnej splátky a špecificky
uvedených dojednaní Obchodných podmienok (3.7) o splatnosti prvej splátky.

19. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nesplnenie náležitostí v zmysle príslušného znenia § 9 ods. 2 písm.
f/ a l/ ZoSÚ nemohlo byť náležitým dôvodom na záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého
úveru a odvolanie žalobcu je v tejto časti dôvodné.

20. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského
úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver,
pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského
úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

21. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ak veriteľ nekonal s odbornou
starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave
spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

22. Odvolací súd sa (na rozdiel od súdu prvej inštancie) zaoberal aj poukazom žalovaného (na
pojednávaní kde došlo k vyhláseniu rozsudku) na jeho majetkové príjmy, na základe čoho mu podľa
jeho názoru bol poskytnutý úver žalobcom automaticky bez overenia jeho bonity. § 7
ods. 1 ZoSÚ nestanovuje konkrétnu formu akou má veriteľ posudzovať schopnosť spotrebiteľa splácať
úver (preveriť bonitu spotrebiteľa). Je zrejmé, že pre posúdenie sú relevantné pomery spotrebiteľa v
čase poskytnutia úveru, resp. tomu predchádzajúce, ktoré v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia
veriteľ vyhodnotí s ohľadom na príjem spotrebiteľa, ako aj dobu, výšku a účel samotného úveru, prípadne
ďalšie okolnosti. Zo samotného charakteru úveru, ktorý bol žalovanému poskytnutý na refinancovanie
iných jeho úverov (ako vyplýva priamo z účelu uvedeného v zmluve), možno predpokladať, že banke
(žalobcovi) v čase uzavretia zmluvy museli byť známe určité pomery spôsobujúce jeho predchádzajúce
problematické splácanie, resp. jeho finančná (úverová) situácia a možnosti. Pokiaľ žalovaný poukazoval
na jeho aktuálne (neskoršie) pomery, príp. nové okolnosti, keď uviedol, že jeho momentálne príjmy
predstavujú len invalidný dôchodok, z ktorého sa vykonávajú zrážky, nemá finančné možnosti na
splácanie úveru a vznikla mu ďalšia vyživovacia povinnosť v novonarodenému synovi narodenému
27.12.2016, nespochybnil splnenie danej povinnosti žalobcu. Keď uviedol, že úver splácal pokiaľ to bolo
možné, naopak (skôr) potvrdil svoju počiatočnú schopnosť úver splácať. Žalovaný nekonkretizoval výšku
jeho invalidného dôchodku v čase poskytnutia úveru (26.05.2015), no z lustrácie jeho osoby v Sociálnej
poisťovni, ktorá je súčasťou spisu, vyplýva, že v máji 2017 mu bol vyplácaný invalidný dôchodok v
sume 417,30 eur bez vykonávaných zrážok. Vzhľadom na uvedené, obsah spisu a konkrétne parametre
úveru (najmä výšku mesačnej splátky) nemožno podľa odvolacieho súdu dospieť k záveru o porušení
povinnosti žalobcu podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ a následkoch v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ.



23. Pokiaľ teda žalobca namietal správnosť záveru súdu prvej inštancie o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru, bol vo svojom odvolaní úspešný. Odvolací súd
však žalobcovi nepriznal jeho peňažný nárok v časti úrokov z omeškania tak, ako si ho uplatnil v žalobe.

24. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca nemá nárok na zaplatenie požadovaného úroku z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 151,99 eur predstavujúcej nezaplatený úrok z úveru vyčíslený
ku dňu predčasného splatenia (14.12.2016), keďže v danom prípade ide o úročenie úrokov (tzv.
anatocizmus), čo je neprípustné.

25. Ak by sme veriteľovi priznali možnosť poberať úroky aj zo splatných úrokov, znamenalo by to, že
i príslušenstvo pohľadávky by malo svoje vlastné príslušenstvo. Z § 121 Občianskeho zákonníka, ako
aj zo samotnej povahy veci vyplýva, že požadovať príslušenstvo z príslušenstva nemožno a úročenie
úrokov je teda neprípustné. Požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva je neprípustné nielen
pri dohodnutých úrokoch, ale aj pri úrokoch z omeškania. Tým, že včas nesplatí úroky z istiny, sa dlžník
dostáva do omeškania s plnením príslušenstva, ale nie do omeškania s plnením vlastného
dlhu. Ak sa dlžník dostane do omeškania s platením dohodnutých úrokov, nemožno od neho požadovať
úroky z omeškania z dohodnutých úrokov (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Obdo
4/1994). Dôvod je predovšetkým skutočnosť, že zákon (Občiansky zákonník a ani Obchodný zákonník)
veriteľovi takúto možnosť nepriznáva. Takýto záver vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu ČR, sp. zn.
35Odo 101/2002, Rc 5/2006. (Š., G.., N., K.., R.Á., C.., W., G.., E., W.., F., G.. a kol. Občiansky zákonník
II. § 451 ? 880. Komentár. Praha: V.. T.. R., 2015, s. 2292). Pokiaľ žalobca v žalobe poukázal na rozdielny
záver v rozsudku Krajského súdu Prešov zo dňa 27.03.2008, sp. zn. 4Cob/62/2007, tento nie je pre
odvolací súd záväzný, nemožno ho považovať za v súdnej praxi ustálený, naopak, odvolací súd okrem
vyššie uvedeného poukazuje na závery o neprípustnosti anatocizmu napr. v rozsudku Krajského súdu v
Trenčíne zo dňa 28.11.2017, sp. zn. 27Co/34/2017, rozsudku Krajského súd Prešov, ako aj rozsudkoch
Krajského súdu v Bratislave (senátu odvolacieho súdu rozhodujúceho v tejto veci) zo dňa 17.04.2018,
č.k. 8Co/40/2017-80 a zo dňa 29.10.2019, č.k. 8Co/39/2017-53. Odvolací súd sa teda stotožňuje so
závermi Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 35Odo 101/2002 (vychádzajúce z právnej úpravy obsahovo
zhodnej so slovenskou) a v podrobnostiach na ne bližšie odkazuje.

26. Čo sa týka úrokov z omeškania z neuhradenej časti istiny, tie žalobca v žalobe požadoval (rozdelene
v dôsledku úhrady žalovaného po predčasnom zosplatnení úveru v sume 26,70 eur) ako úrok z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.743,24 eur od 15.12.2016 do 21.12.2016 a úrok z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 5.716,54 eur od 22.12.2016 do zaplatenia. Súd prvej inštancie žalobcovi
úrok z omeškania však priznal (zo sumy 5.118,49 ako rozdielu sumy poskytnutého úveru a úhrad zo
strany žalovaného) až od 25.12.2016 do zaplatenia. Žalobca sa síce odvolal proti zamietavej časti
napadnutého rozsudku a navrhol, aby odvolací súd vyhovel jeho žalobe v celom rozsahu, avšak, čo
sa týka súdom prvej inštancie nepriznaného príslušenstva v časti úrokov z omeškania za obdobie do
25.12.2016 (vo výške vo výške 5 % ročne zo sumy 5.743,24 eur od 15.12.2016 do 21.12.2016 a vo výške
5 % ročne zo sumy 5.716,54 eur od 22.12.2016 do 24.12.2016), nenamietal vecnú nesprávnosť v tejto
časti, t.j. neuviedol konkrétne námietky, pre ktoré považoval nepriznanie tohto nároku za nesprávne,
preto nemožno jeho odvolanie v tejto časti považovať za dôvodné, keď vecnú správnosť napadnutého
rozsudku v tejto časti nenamietal. Namietal len výšku istiny ako základ výpočtu úroku z omeškania z
dôvodu nesprávneho právneho posúdenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej
časti týkajúcej sa zaplatenia istiny v sume 598,05 eur, úroku z úveru v sume 151,99
eur, úroku z omeškania v sume 2,12 eur a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 598,05
eur od 25.12.2016 do zaplatenia, zmenil podľa 388 C.s.p. tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi tieto peňažné nároky a vo zvyšnej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

28. O nároku na náhradu trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení
s § 255 ods. 2 C.s.p. Odvolací súd sa v zásade nestotožňuje so zisťovaním čiastočného úspechu v
spore len na základe sumy uplatnenej istiny, naopak, pri kvantifikácií pomerného procesného úspechu
je potrebné vychádzať aj z požadovaného príslušenstva (Š.F., G.., W., E.., R., C.., G., E.., R., C.., F.O.,
G.., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: V.. T.. R., 2016, s. 925-928). Žalobou uplatnené
nároky žalobcu predstavovali ku dňu vyhlásenia napadnutého rozsudku sumu 6.102,18 eur (5.716,54 +



151,99 + 2,12 + 5,50 + 220,04 + 5,99) a výsledne priznaná suma 6.088,34 (5.716,54 + 151,99 + 2,12
+ 217,69). Z uvedeného vyplýva, že procesný úspech žalobcu je 99,77 %, úspech žalovaného 0,23 %,
a teda konečný úspech žalobcu v konaní predstavuje 99,54 % (99,77 % - 0,23 %), v ktorom mu patrí
nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods.
2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).



Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).