Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/127/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201025 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1016201025.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a sudcov JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: ERS Holding, spol. s r. o., so sídlom Šamorínska 10, 821 06 Bratislava, IČO: 35 702 982, právne zastúpený: JUDr. Tomáš Balážik, advokát, so sídlom Šamorínska 10, 821 06 Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, so sídlom Bajkalská 27, P.O.BOX 12, 820 07 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 035/38507/2016/PR/SD, Číslo spisu: 5384-2015-BA zo dňa 07.03.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 13.06.2016 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len správny súd) sa domáhal žalobca preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného Číslo: 035/38507/2016/PR/SD vydaného dňa 07.03.2016 (ďalej aj len napadnuté rozhodnutie), ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu - Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, odbor kontroly (ďalej len prvostupňový orgán), Číslo: 0223/2015/K zo dňa 13.11.2015 (ďalej aj len prvostupňové rozhodnutie), vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania. Zároveň s podanou žalobou sa domáhal povolenia odkladu vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia (v súčasnosti priznania odkladného účinku správnej žalobe) o čom správny súd rozhodol uznesením č. k. 6S/127/2016- 153 zo dňa 19.09.2016 a tento návrh zamietol. Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov. 2. Pripojený administratívny spis žalovaného okrem iných písomnosti obsahuje: oznámenie žalovaného zo dňa 31.03.2015 o začatí správneho konania, vyjadrenie žalobcu zo dňa 10.04.2015 k oznámeniu o začatí správneho konania, rozhodnutie žalovaného - povolenie č. 2005E 0088 vydané žalobcovi dňa 29.11.2005 na predmet podnikania - energetika, rozsah podnikania - dodávky elektriky, zodpovedný zástupca - Y. Y., doba platnosti povolenia - na neurčito (ďalej aj len Povolenie), výpis z obchodného registra žalobcu. 3. Prvostupňový správny orgán vydal dňa 13.11.2015 rozhodnutie Číslo: 0223/2015/K, ktorým žalobcovi uložil podľa § 36 ods. 3 písm. b) zákona č. 250/2012 o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 250/2012 Z. z.) pokutu vo výške 500 € za to, že sa dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. y) zákona č. 250/2012 Z. z. tým, že nedodržal povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. j) zákona č. 250/2012 Z. z., pretože Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len úrad, resp. žalovaný) pri výkone svojej pôsobnosti vymedzenej zákonom č. 250/2012 Z. z. zistil, že žalobca do konca februára kalendárneho roka 2015 ho neinformoval o tom, že v predchádzajúcom roku 2014 nevykonával regulovanú činnosť dodávka elektriny, na ktorú mal vydané povolenie č. 2005E 0088 na predmet podnikania elektroenergetika, rozsah podnikania dodávka elektriny. 4. V dôsledku žalobcom podaného odvolania zo dňa 04.12.2015 proti v predchádzajúcom bode tohto rozsudku uvedenom prvostupňovom rozhodnutí vo veci rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím Číslo: 035/38507/2016/PR/SD zo dňa 07.03.2016 tak, že podané odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 5. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že kontrolou plnenia povinností regulovaných subjektov podľa zákona č. 250/2012 Z. z. zistil, že žalobca ako držiteľ Povolenia č. 2005E 0088 na predmet podnikania elektroenergetika, rozsah podnikania dodávka elektriny si svoju povinnosť ustanovenú v § 29 ods. 1 písm. j) zákona č. 250/2012 Z. z. voči úradu nesplnila. 6. Prvostupňový správny orgán listom zo dňa 02.10.2015 oznámil žalobcovi začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty za porušenie zákona č. 250/2012 Z. z., ako aj skutočnosť, že podkladom pre vydanie rozhodnutia vo veci uloženia pokuty bude výhradne zistenie porušenia zákona č. 250/2012 Z. z. Kontrolou plnenia uvedenej povinnosti prvostupňovým správnym orgánom bolo zistené, že žalobca do konca februára kalendárneho roka 2015 neinformoval úrad, že v predchádzajúcom roku 2014 nevykonával regulovanú činnosť - dodávku elektriny, na ktorú mal vydané Povolenie. 7. S poukazom na uvedené skutočnosti žalovaný uviedol, že neinformovaním úradu o vyššie uvedenej skutočnosti žalobca porušil svoju povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. j) zákona č. 250/2012 Z. z., čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. y) zákona č. 250/2012 Z. z. 8. Skutočnosť, že žalobca v roku 2014 nevykonával regulovanú činnosť dodávka elektriny, na ktorú mal vydané povolenie, uviedol samotný žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 10.04.2015 k oznámeniu o začatí predmetného správneho konania zo dňa 31.03.2015 s tým, že nevykonával v roku 2014 žiadnu podnikateľskú činnosť, na ktorú by sa vzťahovala úprava zákona č. 250/2012 Z. z. 9. K uvedenému zisteniu žalobca listom zo dňa 23.10.2015 uviedol, že nesúhlasí so začatým správnym konaním a má za to, že neexistuje právny ani skutkový podklad pre vedené správne konanie. Mal zo to, že nie je regulovaným subjektom a nepodniká v energetike podľa zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 251/2012 Z. z.), a preto sa na neho nevzťahujú ustanovenia § 29 ods. 1 písm. j) zákona č. 250/2012 Z. z. a túto skutočnosť potvrdil aj úrad v rozhodnutí č. 0030/2015/S-ZK zo dňa 30.04.2015, ktorým bolo zastavené správne konanie vo veci uloženia pokuty za porušenie povinnosti podľa § 11 ods. 5 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 275/2012 Z. z., ktorou sa ustanovujú štandardy kvality prenosu elektriny, distribúcie elektriny a dodávky elektriny. Žalobca uviedol, že nevykonával akúkoľvek podnikateľskú činnosť v energetike pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 250/2012 Z. z. a ani potom. Povolenie na podnikanie získal z dôvodu vybudovania stavby - prípojka VN a trafostanice, ktorá však nebola zrealizovaná. Povolenie na podnikanie v elektroenergetike podľa názoru žalobcu stratilo pre niekoľkými rokmi platnosť a nebolo predlžované, preto sa nemohol dopustiť správneho deliktu, keďže nebol regulovaným subjektom a navrhol zastaviť správne konanie. 10. Rovnako ako prvostupňový správny orgán, aj žalovaný konštatoval, že žalobca bol držiteľom Povolenia č. 2005E 0088 na predmet podnikania elektroenergetika, rozsah podnikania dodávka elektriny, ktoré bolo vydané Úradom dňa 29.11.2005 s dobou platnosti na neurčito, a to v súlade s § 7 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 656/2004 Z. z.”). 11. Podľa prechodných ustanovení, § 69 ods. 1 zákona č. 656/2004 Z. z., povolenia na podnikanie v energetike vydané podľa doterajších predpisov, (t. j. podľa právnej úpravy predchádzajúcej zákonu č. 656/2004 Z. z. ostávajú v platnosti do 31.12.2005. Pred uplynutím tejto lehoty sú držitelia povolení na podnikanie v energetických odvetviach povinní v lehote do 31.10.2005 požiadať o vydanie povolenia podľa tohto zákona - zákona č. 656/2004 Z. z. 12. Už prvostupňový správny orgán v svojom rozhodnutí č. 0223/2015/K uviedol, že žalobca mal pravdepodobne na mysli vyššie uvedené prechodné ustanovenie, keď vo svojom vyjadrení uviedol, že predmetné Povolenie stratilo platnosť, keďže nepožiadal o jeho predĺženie. Žalobcovi bolo Povolenie vydané podľa zákona č. 656/2004 Z. z., a nie podľa predchádzajúcej právnej úpravy, to znamená, že svoju platnosť nestratilo. Žalovaný poukazujúc na uvedené skutočnosti sa stotožnil s prvostupňovým správnym orgánom v tom, že žalobca bol stále držiteľom povolenia na podnikanie v elektroenergetike. 13. Žalovaný rovnako ako prvostupňový správny orgán, uviedol, že doručením listu s ev. č. 12419/2015/ BA zo dňa 31.03.2015 začal úrad voči žalobcovi správne konanie vo veci uloženia pokuty za nepredloženie vyhodnotenia štandardov kvality prenosu elektriny, distribúcie elektriny a dodávky elektriny za rok 2014 do 28.02.2015 a tým za porušenie povinnosti podľa § 22 ods. 4 písm. h) zákona č. 250/2012 Z. z. Uvedené správne konanie bolo zastavené z dôvodu, že povinnosť predkladania štandardov kvality úradu sa vzťahuje na subjekty, ktoré vykonávajú regulovanú činnosť, teda dodávku elektriny. Keďže žalobca v roku 2014 elektrinu koncovému odberateľovi nedodával, táto povinnosť sa na neho nevzťahovala. Žalovaný mal za to, že úrad zastavením uvedeného správneho konania nepotvrdil, že žalobca nebol regulovaným subjektom, ale len skutočnosť, že neporušil povinnosť podľa § 22 ods. 4 písm. h) zákona č. 250/2012 Z. z. 14. Žalovaný poukázal na to, že každú právnu normu je potrebné vnímať ako súčasť určitého celku právnych noriem, ktoré tvoria ustanovenie právneho predpisu, a nakoniec i celý právny predpis. Konkrétnu právnu normu nie je možné vykladať izolovane, bez ohľadu na znenie ostatných právnych noriem obsiahnutých v právnom predpise, a teda bez ohľadu na účel právneho predpisu. Paragraf 1 písm. c) zákona č. 250/2012 Z. z. je preto potrebné pri aplikácii vnímať ako celok, ktorého vnútorná štruktúra má svoju logiku, čím zároveň plní účel zamýšľaný jeho tvorcom. Ustanovenie § 1 písm. c) zákona č. 250/2012 Z. z. je tak potrebné vykladať s ohľadom na znenie ostatných právnych noriem, nevynímajúc § 29 ods. 1 písm. j) zákona č. 250/2012 Z. z., predovšetkým s ohľadom na účel a zmysel právnej normy zamýšľaný zákonodarcom. Z uvedeného hľadiska je nepochybné, že úmyslom zákonodarcu bolo v prípade § 1 písm. c) zákona č. 250/2012 Z. z. zahrnúť aj prípady subjektov, ktorým boli vydané povolenia na podnikanie v sieťových odvetviach, ale z určitého dôvodu konkrétnu regulovanú činnosť nevykonávali. Uvedenému zodpovedá aj povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. j) zákona č. 250/2012 Z. z., podľa ktorej je regulovaný subjekt v prípade nevykonávania regulovanej činnosti, na ktorú má vydané povolenie, povinný informovať úrad o tejto skutočnosti. Aj napriek skutočnosti, že žalobca regulovanú činnosť - dodávka elektriny v roku 2014 nevykonával, bol držiteľom povolenia na podnikanie v elektroenergetike, a v tomto prípade sa na neho vzťahovala povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. j) zákona č. 250/2012 Z. z. Opačným výkladom by bolo úradu odopreté zabezpečenie dodržiavania ustanovení zákona č. 250/2012 Z. z. a ostatných osobitných predpisov. Výklad žalobcu by bol v rozpore s účelom a zmyslom zákona, a to zabezpečiť, aby si subjekty, ktoré sú držiteľmi povolenia na podnikanie plnili svoje povinnosti ustanovené zákonom. 15. Pri výklade právnej normy je potrebné brať do úvahy nielen jej doslovné gramatické znenie, ale aj jej účel a zmysel. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 341/07, podľa ktorého ... „V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona.” 16. Žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán vzal pri vydávaní prvostupňového rozhodnutia do úvahy skutočnosti uvedené vo vyjadrení žalobcu, pričom bol povinný v prípade preukázaného zistenia dopustenia sa správneho deliktu zo strany regulovaného subjektu uložiť regulovanému subjektu za jeho spáchanie sankciu - pokutu. 17. Žalovaný mal za to, že prvostupňový správny orgán pri ukladaní pokuty žalobcovi podľa § 36 ods. 3 písm. b) zákona č. 250/2012 Z. z. vo výške 500 €, za porušenie povinnosti uvedenej vo výroku prvostupňového rozhodnutia, bol viazaný kritériami voľného hodnotenia dôkazov a správnej úvahy podľa § 36 ods. 7 zákona č. 250/2012 Z. z. Prvostupňový správny orgán určil výšku pokuty po zohľadnení spôsobu, času trvania a možného následku zisteného protiprávneho stavu. Prvostupňový správny orgán posúdil zistené porušenie zákona ako chybu pri vykonávaní regulovanej činnosti v roku 2015. 18. Žalovaný pri potvrdzovaní výšky pokuty zohľadnil aj skutočnosť, že žalobca bol povinný dodržiavať všetky zákonom ustanovené povinnosti pri vykonávaní regulovanej činnosti, za dodržiavanie ktorých zodpovedal. Prihliadol na skutočnosť, že nesplnenie uvedenej povinnosti žalobcu malo vplyv na činnosť úradu, ako aj na to, že žalobca informoval úrad o nevykonávaní regulovanej činnosti, na ktorú mal vydané povolenie, listom zo dňa 10.04.2015. Už prvostupňovým správnym orgánom bola zohľadnená skutočnosť, že žalobca ešte nebol úradom sankcionovaný, ako aj to, že k dopusteniu sa správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. y) zákona č. 250/2012 Z. z. došlo nesplnením administratívnej povinnosti voči úradu, ktorým nebola spôsobená škoda na strane žiadnych odberateľov. Prvostupňový správny orgán rovnako zohľadnil prejavenú ochotu zo strany ERS Holding, spol. s r.o., napraviť protiprávny stav okamžite po jeho zistení. Žalovaný mal za to, že nesplnením povinnosti informovať úrad o nevykonávaní regulovanej činnosti, na ktorú mal žalobca vydané povolenie, v zákonom ustanovenej lehote, žalobca sťažil výkon pôsobnosti úradu podľa právomocí zverených úradu zákonom č. 250/2012 Z. z. Jednou zo základných povinností žalobcu bolo plniť si povinnosti, ktoré mu vyplývali z platnej právnej úpravy upravujúcej oblasť regulácie sieťových odvetví. Pri posudzovaní spáchaného správneho deliktu určovaní výšky uloženej pokuty prvostupňový správny orgán prihliadol aj na dĺžku omeškania s informovaním úradu. Žalovaný pri potvrdzovaní výšky pokuty zohľadnil aj čas trvania zisteného protiprávneho stavu, ktorý trval do 10.04.2015. 19. Žalovaný poukázal na § 29 ods. 1 písm. j) zákona č. 250/2012 Z. z., podľa ktorého je regulovaný subjekt okrem ďalších povinností ustanovených v tomto zákone povinný každoročne do konca februára kalendárneho roka informovať úrad o tom, že v predchádzajúcom roku nevykonával regulovanú činnosť, na ktorú má povolenie alebo potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti ako aj na ust. § 36 ods. 1 písm. y) zákona č. 250/2012 Z. z., podľa ktorého správneho deliktu sa regulovaný subjekt dopustí, ak neinformuje do konca februára kalendárneho roka úrad o tom, že v predchádzajúcom roku nevykonával regulovanú činnosť, na ktorú má povolenie alebo potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti. 20. Zákon č. 250/2012 Z. z. je koncipovaný tak, že na jednej strane sú v ňom uvedené povinnosti regulovaných subjektov a na strane druhej sú tieto povinnosti, ktoré sú regulované subjekty povinné dodržiavať, premietnuté do správnych deliktov, ktorých sa regulovaný subjekt v prípade nedodržania povinnosti dopustí, a za ktorý mu následne správny orgán v rámci správneho konania uloží sankciu - pokutu podľa príslušného ustanovenia zákona č. 250/2012 Z. z. zodpovedajúceho príslušnému správnemu deliktu. V danom prípade bola povinnosť regulovaného subjektu podľa § 29 ods. 1 písm. j) zákona č. 250/2012 Z. z. premietnutá do správneho deliktu v § 36 ods. 1 písm. y) zákona č. 250/2012 Z. z. 21. Žalobca bol držiteľom Povolenia zo dňa 29.11.2005 s dobou platnosti povolenia do neurčitá, a to v súlade s § 7 zákona č. 656/2004 Z. z. Podľa § 69 ods. 1 zákona č. 656/2004 Z. z. povolenia na podnikanie v energetike vydané podľa doterajších predpisov ostávajú v platnosti do 31.12.2005. Pred uplynutím tejto lehoty sú držitelia povolení na podnikanie v energetických odvetviach povinní v lehote do 31.10.2005 požiadať o vydanie povolenia podľa tohto zákona. Žalobcove Povolenie č. 2005E 0088 vydané podľa zákona č. 656/2004 Z. z. svoju platnosť nestratilo. Povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. j) zákona č. 250/2012 Z. z. bola do tohto predpisu zakotvená práve pre tie subjekty, ktoré boli držiteľmi povolenia na podnikanie v energetike, ale túto činnosť v predchádzajúcom roku nevykonávali. Aj napriek skutočnosti, že žalobca regulovanú činnosť dodávka elektriny v roku 2014 nevykonával, bol držiteľom povolenia na podnikanie v elektroenergetike, a preto sa na neho vzťahovala povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. j) zákona č. 250/2012 Z. z. 22. Z citovaného ustanovenia zákona č. 250/2012 Z. z. vyplýva gramatickým aj logickým výkladom, že uvedené ustanovenie zákona č. 250/2012 Z. z. zahŕňa aj subjekty, ktoré boli podľa platných právnych predpisov držiteľmi povolenia, potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti alebo potvrdenia o registrácii, ale z určitého dôvodu regulovanú činnosť nevykonávali. Boli tak povinné splniť si informačnú povinnosť voči úradu, a to v lehote ustanovenej v § 29 ods. 1 písm. j) zákona č. 250/2012 Z. z. Logický a gramatický výklad právnej normy nepredstavujú bezobsažné pojmy právno-aplikačnej teórie. Za oboma výkladmi sa skrýva používanie pravidiel formálnej logiky (analýza, syntéza, indukcia, dedukcia, generalizácia a pod.), i zákonitosti slovenského jazyka pri objasňovaní zmyslu a účelu jednotlivých právnych noriem. V modernom právnom štáte sa nemožno vyhnúť medzerám, či iným nedostatkom v zákonných právnych predpisoch, pričom obzvlášť citeľný je tento negatívny jav v odvetví práva správneho. Orgány aplikujúce správne právo, a spomedzi nich osobitne sudcovia pri rozhodovaní v správnom súdnictve, sú oprávnení nedostatky zákonnej právnej úpravy svojím výkladom odstraňovať. Takéto odstraňovanie však nemožno považovať za legislatívnu činnosť, ktorá by narúšala ústavný princíp trojdelenia štátnej moci. 23. V prípade držiteľa povolenia, ku konštatovaniu porušenia povinnosti podľa § 29 ods. 1 písm. j) zákona č. 250/2012 Z. z. musí ísť o regulovaný subjekt, ktorý je držiteľom platného povolenia na podnikanie v energetike, ktorý v predchádzajúcom roku nevykonával regulovanú činnosť, na ktorú má vydané platné povolenie na podnikanie v energetike. Žalobca bol regulovaným subjektom, držiteľom platného povolenia a v roku 2014 nevykonával regulovanú činnosť, dodávku elektriny. 24. Prvostupňový správny orgán zistil, že žalobca porušil povinnosť podľa zákona č. 250/2012 Z. z., túto skutočnosť právne aj skutkovo vo svojom rozhodnutí č. 0223/2015/K odôvodnil, a preto správne konanie nemohol zastaviť. Zároveň bol v prípade preukázaného zistenia dopustenia sa správneho deliktu zo strany regulovaného subjektu povinný uložiť regulovanému subjektu za jeho spáchanie sankciu, a to pokutu. 25. Žalovaný uviedol, že považuje tvrdenia žalobcu o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia za účelové, pretože v rozhodnutí č. 0223/2015/K nebolo len konštatované, že žalobca porušil povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. j) zákona Č. 250/2012 Z. z., ale prvostupňový správny orgán dostatočne podrobne vysvetlil z akých dôvodov žalobca je držiteľom povolenia na podnikanie v energetike, z akých dôvodov je regulovaným subjektom, a keďže v roku 2014 nevykonával dodávku elektriny, bol povinný o tom informovať úrad v lehote ustanovenej zákonom. Samotný žalobca vo svojich vyjadreniach, ako aj v odvolaní uviedol, že nevykonával regulovanú činnosť a potom v tomto prípade bol povinný splniť si informačnú povinnosť o nevykonávaní regulovanej činnosti. 26. K námietke žalobcu ohľadom výšky uloženej pokuty žalovaný poukazujúc na § 36 ods. 7 zákona č. 250/2012 Z. z. uviedol, že pri určovaní výšky pokuty úrad prihliada najmä na spôsob, čas trvania a následky protiprávneho stavu. Uvedeného ustanovenia sa prvostupňový správny orgán pri ukladaní pokuty držal, pričom prihliadol ako na spôsob, tak aj na čas trvania, i následky protiprávneho stavu. Administratívnoprávna zodpovednosť právnickej osoby je tzv. objektívna zodpovednosť, a to absolútna. Zákon č. 250/2012 Z. z. konštruuje zodpovednosť regulovaných subjektov za porušenie ustanovených povinností. Táto zodpovednosť je konštruovaná objektívne, bez potreby zisťovania zavinenia a jeho miery. 27. Žalovaný poukázal na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia č. 0223/2015/K, stranu č. 4 a 5, kde bolo uvedené: „Správny orgán preskúmal všetky podklady potrebné pre zistenie skutočného stavu veci a dospel k záveru, že spoločnosť ERS Holding, spol. s r.o. porušila zákon č. 250/2012 Z. z. Správny orgán pri ukladaní pokuty spoločnosti ERS Holding, spol. s r.o. podľa § 36 ods. 3 písm. b) zákona č. 250/2012 Z. z. vo výške 500,- eur, za porušenie povinnosti uvedenej vo výroku tohto rozhodnutia, bol viazaný kritériami voľného hodnotenia dôkazov a správnej úvahy podľa § 36 ods. 7 zákona č. 250/2012 Z. z. Pri určovaní výšky uvedenej pokuty správny orgán prihliadol najmä na spôsob, čas trvania a možné následky protiprávneho stavu. Správny orgán posúdil zistené porušenie zákona ako chybu pri vykonávaní regulovanej činnosti v roku 2015. Správny orgán pri určovaní výšky pokuty vzal do úvahy skutočnosť, že spoločnosť ERS Holding, spol. s. r. o., je povinná dodržiavať všetky zákonom ustanovené povinnosti pri vykonávaní regulovanej činnosti, za dodržiavanie, ktorých zodpovedá. Správny orgán tiež prihliadol na skutočnosť, že nesplnenie uvedenej povinnosti spoločnosťou ERS Holding, spol. s r.o. má vplyv na činnosť úradu. Správny orgán zohľadnil aj skutočnosť, že spoločnosť ERS Holding, spol. s r.o. informovala úrad o nevykonávaní regulovanej činnosti, na ktorú ma vydané povolenie listom zo dňa 10.04.2015. Správny orgán vzal do úvahy pri ukladaní pokuty aj fakt, že spoločnosť ERS Holding, spol. s r.o. zo strany úradu ešte nebola sankcionovaná, ide o prvé porušenie zákona č. 250/2012 Z. z. a k dopusteniu sa správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. y) zákona č. 250/2012 Z. z. došlo nesplnením administratívnej povinnosti voči úradu, ktorým nebola spôsobená škoda na strane žiadnych odberateľov. Správny orgán rovnako zohľadnil fakt, že spoločnosť ERS Holding, spol. s r.o. prejavila ochotu napraviť protiprávny stav okamžite po jeho zistení. Správny orgán takisto zohľadnil aj skutočnosť, že konaním respektíve nekonaním spoločnosti ERS Holding, spol. s r.o. bol sťažený výkon pôsobnosti úradu v zmysle právomocí ustanovených v zákone č. 2502012 Z. z. Rovnako však správny orgán zohľadnil fakt, že je jednou zo základných povinností spoločnosti ERS Holding, spol. s r.o. plniť si povinnosti, ktoré jej vyplývajú z platnej právnej úpravy upravujúcej oblasť regulácie sieťových odvetví. Neposkytnutie uvedenej informácie úradu, mohlo negatívne ovplyvniť výkon pôsobnosti úradu v zmysle právomocí zverených mu zákonom č. 250/2012 Z. z. Pri posudzovaní spáchaného správneho deliktu spoločnosťou ERS Holding, spol. s r.o., a určovaní výšky uloženej pokuty správny orgán prihliadol aj na dĺžku omeškania spoločnosti ERS Holding, spol. s r.o. pri informovaní úradu. Po zohľadnení vyššie uvedených dôvodov správny orgán pristúpil k uloženiu sankcie, pokuty, na spodnej hranici zákonom ustanovenej sadzby.” 28. Z takéhoto odôvodnenia vyplýva, že prvostupňový správny orgán zohľadnil aj poľahčujúce okolnosti, a práve na ich základe bola žalobcovi uložená pokuta na spodnej hranici zákonom ustanovenej sadzby. 29. Žalovaný poukázal na ustálenú judikatúru (R 46/2009), podľa ktorej povinnosť zistiť skutočný stav veci nad rámec rozsahu vlastného zisťovania podľa § 32 Správneho poriadku má správny orgán len v rozsahu dôvodov a skutočností (vrátane návrhov na vykonanie dôkazov), ktoré obvinený z priestupku v priebehu správneho konania uviedol. Pritom zo žiadneho ustanovenia nemožno vyvodiť povinnosť správneho orgánu, aby sám domýšľal relevantné dôvody svedčiace v prospech obvineného z priestupku, ktoré tento neuplatnil, a následne k týmto dôvodom vykonával príslušné skutkové zistenia. 30. Žalovaný uviedol, že pokuta vo výške 500 €, ktorá bola uložená žalobcovi rozhodnutím č. 0223/2015/ K, bola uložená v súlade so zákonom č. 250/2012 Z. z., podľa § 36 ods. 3 písm. b) zákona č. 250/2012 Z. z. Žalobca sa porušením povinnosti podľa § 29 ods. 1 písm. j) zákona č. 250/2012 Z. z. dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. y) zákona č. 250/2012 Z. z., za ktorý zákon umožnil uložiť pokutu podľa § 36 ods. 3 písm. b) zákona č. 250/2012 Z. z. v rozmedzí od 500 € do 100 000 €. Prvostupňový správny orgán dostatočne preukázal, že žalobca sa svojím konaním bližšie popísaným v rozhodnutí č. 0223/2015/K dopustil správneho deliktu, nakoniec samotný žalobca v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu nepoprel omeškanie s informovaním úradu. Prvostupňový správny orgán zohľadnil následky porušenia povinnosti, ktoré spočívali v sťažení výkonu pôsobnosti úradu podľa právomocí zverených mu zákonom č. 250/2012 Z. z., prihliadol na trvanie protiprávneho stavu, dostatočným spôsobom bližšie popísal skutkový stav, z ktorého vyplýva, že žalobca do konca februára kalendárneho roka 2015 neinformoval úrad o tom, že v predchádzajúcom roku 2014 nevykonával regulovanú činnosť dodávka elektriny, na ktorú mal vydané Povolenie č. 2005E 0088. Pokuta vo výške 500 € bola uložená po zohľadnení všetkých okolností, a to na dolnej hranici zákonom ustanovenej sadzby, priam tej najnižšej zákonom umožnenej, a ktorej horná hranica predstavuje sumu vo výške 100 000 €. Takto uložená pokuta spĺňa nielen požiadavku represívneho pôsobenia pokuty na subjekt, ale aj preventívneho. 31. Samotný žalobca si podľa žalovaného v odvolaní odporoval, keďže v odvolaní priznal, že nepopiera svoje omeškanie s informovaním úradu o nevykonávaní regulovanej činnosti v roku 2014, ale s tým, že existuje viacero liberačných dôvodov, ktoré neboli v rozhodnutí č. 0223/2015/K zohľadnené. Pritom však zákonom ustanovená sadzba pokuty za spáchanie správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. y) zákona č. 250/2012 Z. z. sa pohybuje od 500 € do 100 000 €. Pokuta uložená vo výške 500 €, bola na dolnej hranici, nižšiu pokutu zákon č. 250/2012 Z. z. neumožňuje uložiť. 32. Žalovaný k skutočnosti o existencii iných rozhodnutí úradu o uložení pokuty, a to spol. Plastika, a.s., a spol. IRPS, s.r.o., uviedol, že tieto rozhodnutia sa týkali iných správnych deliktov, v prípade spol. IRPS, s.r.o., bola pokuta uložená podľa iného právneho predpisu ako pokuta žalobcovi kde dolná hranica ako aj horná hranica zákonom ustanovenej sadzby bola odlišná od rozmedzí sadzieb pokút podľa zákona č. 250/2012 Z. z. Rovnako okolnosti, za ktorých boli správne delikty spáchané, boli u každej spoločnosti rozdielne a prvostupňový správny orgán pri ukladaní pokuty za spáchaný správny delikt každý prípad posudzuje individuálne, vzhľadom na všetky okolnosti. Nebolo preto možné porovnávať prípad uloženia pokuty spol. IRPS, s.r.o., a spol. Plastika, a.s. s prípadom uloženia pokuty žalobcovi. 33. V prípade preukázaného zistenia dopustenia sa správneho deliktu zo strany regulovaného subjektu bol úrad povinný regulovanému subjektu uložiť za jeho spáchanie sankciu, a to pokutu. Uvedená povinnosť úradu vyplýva zo zákona č. 250/2012 Z. z., konkrétne z ustanovenia § 36 ods. 3 zákona č. 250/2012 Z. z. Úrad nebol oprávnený na základe vlastnej úvahy rozhodnúť sa z určitých dôvodov nesankcionovať regulovaný subjekt, v prípade preukázaného dopustenia sa správneho deliktu. Takýmto postupom by úrad nepostupoval podľa zákona. Z uvedeného dôvodu nebolo možné, aby správne konanie, za spáchaný správny delikt bolo zastavené. 34. Po posúdení, zvážení a zohľadnení všetkých okolností týkajúcich sa spôsobu, času trvania a možných následkov porušenia povinnosti považoval žalovaný uloženú pokutu, ktorá bola v dolnej hranici z možného uloženia pokuty, za primerane represívne a dostatočné preventívne opatrenie voči žalobcovi. 35. Žalovaný mal za to, že prvostupňový správny orgán posúdil, zvážil a zohľadnil všetky okolnosti týkajúce sa spôsobu, trvania a možných následkov porušenia povinnosti, ako aj za to, že pokuta uložená prvostupňovým správnym orgánom zodpovedala následku zisteného porušenia zákona. Skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcu boli prvostupňovému správnemu orgánu známe už v čase posudzovania protiprávnosti spáchaného správneho deliktu a rozhodovania o výške uloženej pokuty, teda boli pri ukladaní pokuty prvostupňovým správnym orgánom zohľadnené. 36. Z podkladov pre rozhodnutie, ktoré sú súčasťou spisu mal žalovaný jednoznačne za preukázané, že žalobca porušil svoju povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. j) zákona č. 250/2012 Z. z., čím sa dopustil spáchania správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. y) zákona č. 250/2012 Z. z., za ktorý úrad podľa § 36 ods. 3 písm. b) zákona Č. 250/2012 Z. z. uloží pokutu v rozpätí sadzby od 500 € do 100 000 €. Pokuta uložená bola na najnižšej hranici zákonom ustanoveného rozpätia. Uloženie nižšej pokuty zákon neumožňuje. 37. Žalovaný považoval prvostupňové rozhodnutie tak po právnej ako aj vecnej stránke za správne, pretože k porušeniu zákona č. 250/2012 Z. z. preukázateľne došlo a uloženú pokutu vo výške 500 € vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je možné považovať za primeranú. Podľa § 36 ods. 3 písm. b) zákona č. 250/2012 Z. z. správny orgán môže za porušenia tohto zákona uložiť pokutu od 500 € do 100 000 €, pričom pri ukladaní pokuty v súlade s § 36 ods. 7 zákona č. 250/2012 Z. z. prihliada najmä na spôsob, čas trvania a možný následok zisteného porušenia zákona. Zákon č. 250/2012 Z. z. ustanovuje dolnú a hornú hranicu možného uloženia pokuty, neustanovuje presnú výšku pokuty za jednotlivé porušenia zákona. Skutočná výška pokuty závisí od posúdenia správneho orgánu pri zohľadnení spôsobu, času trvania a možných následkov protiprávneho stavu. S poukazom na to považoval pokutu uloženú prvostupňovým správnym orgánom v najnižšej hranici zákonom ustanovenej sadzby, vo výške 500 €, za primerane represívne a dostatočne preventívne opatrenie. Žaloba 38. Žalobca v obsahovo rozsiahlej žalobe žiadal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie ako ak prvostupňové rozhodnutie zrušil z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, nepreskúmateľnosti rozhodnutí pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť ako aj z dôvodu podstatného porušenia ustanovení v konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 39. V úvode žalobca opísal skutkový stav predchádzajúci vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovaného, obsah svojho odvolania podaného voči prvostupňovému rozhodnutiu a následne uviedol dôvody, pre ktoré považuje obe preskúmavané rozhodnutia za nezákonné. 40. Poukázal na to, že nebol a nie je regulovaným subjektom v zmysle ust. § 1 písm. c) zákona č. 250/2012 Z. z., nakoľko v čase predmetného správneho konania nebol držiteľom platného povolenia na podnikanie v energetike, pretože jemu vydané povolenie stratilo platnosť a on nepožiadal Úrad o jeho predĺženie a potom sa na neho nevzťahovala oznamovacia povinnosť, ktorej nesplnenie je mu vytýkané. Povolenie, ktoré mal vydané stratilo platnosť pred niekoľkými rokmi a túto skutočnosť konajúce orgány verejnej správy nijako nezohľadnili. Poukázal na to, že nikdy nevykonával a ani mu nebolo umožnené vykonávať regulovanú činnosť (dodávku elektriny), nakoľko mu nebolo umožnené vybudovať stavbu - prípojka VN a trafostanica, za účelom vybudovania ktorej získal povolenie na podnikanie v energetike. Potom mal nepochybne za to, že zo strany žalovaného došlo k nesprávnej právnej klasifikácii skutkovej podstaty správneho deliktu, za údajné spáchanie ktorého mu bola uložená pokuta. Napadnuté rozhodnutie stálo na nesprávnom právnom posúdení veci. Vyjadril presvedčenie, že absencia povolenia na podnikanie v energetike spôsobuje, že subjekt nemôže mať postavenie regulovaného subjektu a nemôže byť teda ani sankcionovaný. Žalobca uviedol, že jeho predmet podnikania - rozvod elektriny mal zapísaný do obchodného registra na základe osvedčenia č. TN-0001/00 zo dňa 11.02.2000 vydané na osobu Q.. Y. Y. (zodpovedná osoba), pričom platnosť tohto osvedčenia zodpovednej osoby skončila k 11.02.2005 a potom aj malo dôjsť ex offo k výmazu predmetu podnikania - rozvod elektriny z obchodného registra. 41. Žalobca ako vadu spôsobujúcu nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pokladal tú skutočnosť, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa obmedzil na opis skutkového stavu veci, rekapituloval zdôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, riadne sa nevysporiadal s jeho argumentáciou v podanom odvolaní, nedostatočne odôvodnil skutkové a právne okolnosti veci. Mal za to, že žalovaný porušil § 46 a § 47 Správneho poriadku ako aj zásadu ochrany legitímnych očakávaní a princíp právnej istoty a v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Vrchného súdu v Prahe č. k. 6A48/92-93 a uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 52/99. Tiež vyjadril presvedčenie, že v celom správnom konaní došlo k porušeniu základnej zásady správneho konania uvedenej v § 3 ods. 2 a ods. 5 Správneho poriadku. 42. Žalobca osobitne poukázal na skutočnosť, že v súvislosti s obdobnou vecou v správnom konaní vedeným pod sp. zn.: 12419/2015/BA žalovaný (správne konanie vo veci uloženia pokuty podľa ust. § 36 ods. 3 písm. b/ zákona č. 250/2012 Z. z. za porušenie povinnosti v zmysle ust. § 22 ods. 4 písm. h/ zákona č. 250/2012 Z. z.) konanie bolo rozhodnutím Úradu č. 0030/2015/S-ZK zo dňa 30.04.2015 zastavené podľa ust. § 30 ods. 1 písm. h) Správneho poriadku, nakoľko Úrad dospel k záveru, že odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu, t. j. dospel k tomu, že povinnosť predkladania štandardov kvality úradu sa vzťahuje na subjekty, ktoré vykonávajú regulovanú činnosť, teda dodávku elektriny. V tomto správnom konaní bolo preukázané, že žalobca v roku 2014 nedodával elektrinu koncovému odberateľovi elektriny a nevzťahovala sa na neho táto povinnosť a bola potom potvrdená skutočnosť, že nebol regulovaným subjektom v zmysle ust. zákona č. 250/2012 Z. z., nepodniká v energetike v zmysle ust. zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 251/2012 Z. z.) a preto sa na neho nevzťahujú ustanovenia zákona č.250/2012 Z. z., vrátane povinností v zmysle ust. § 29. Nevykonával pred nadobudnutím platnosti a účinnosti zákona o regulácii akúkoľvek podnikateľskú činnosť v oblasti elektroenergetiky a takúto činnosť nevykonával ani po nadobudnutí platnosti a účinnosti zákona o regulácii. Z uvedeného dôvodu by malo dôjsť v zmysle ust. §30 ods. 1 písm. h) Správneho poriadku k zastaveniu predmetného správneho konania, nakoľko odpadol dôvod konania. 43. Žalobca tiež namietal výšku uloženej mu sankcie - pokuty vo vzťahu k tvrdenému porušeniu zákona č. 250/2012 Z. z., ktorú pokladal za neprimeranú, a to najmä s prihliadnutím na spôsob, čas a možné následky protiprávneho stavu. Uloženú pokutu pokladal za neprimeranú vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu, nakoľko nesplnením uvedenej administratívnej povinnosti voči úradu nebola spôsobená škoda na strane žiadnych odberateľov. Výška sankcie (500 €) za spáchanie tvrdeného deliktu bola uložená zjavne neproporcionálne, neprimerane a nespravodlivo k povahe skutku a jeho dôsledkom, čo odôvodňuje je odpustenie, prípadne moderáciu, resp. je dôvodom na zastavenie správneho konania v súlade s § 30 ods. 1 písm. h) Správneho poriadku, tak ako konal žalovaný v rozhodnutí č. 0030/2015/S-ZK to dňa 30.04.2015. 44. V súvislosti s uloženou pokutou a jej odôvodnením žalobca poukázal na viacero súdnych rozhodnutí (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/163/2010 zo dňa 02.06.2011, rozhodnutie Najvyššieho súdu CR, 4 Ads 133/2011/193, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci 2 Sžp/16/2011 v ktorého odôvodnení je konštatované, že v zmysle ustálenej judikatúry /rozsudok Najvyššieho súdy SR vo veci sp. zn.: 3 SŽoKS/64/2009, rozhodnutie ZSP69/2008, ZSP58/2009, či Rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci 5SZo/204/2010/) „ v prípade správneho trestania súd sleduje, či správny orgán náležité zdôvodnil uloženie sankcie v určitej výške, ak zákon pripúšťa rozpätie sankcie, či prihliadol na okolnosti viazané na subjekt, samotný skutok a jeho následok. Určenie výšky pokuty je v rámci určeného rozpätia síce vecou voľného uváženia, to však neznamená, že môže byť uložená v ľubovoľnej výške. Voľná úvaha aj pri takom rozhodovaní je myšlienkovým procesom, v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia právnych predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti a aby uložená sankcia nespĺňala len požiadavky represie. " 45. Rovnako poukázal na rozhodnutie 7 As 15/2013-56 Najvyššieho správneho súdu ČR, v ktorom sa konštatuje, že pri udeľovaní pokuty za porušenie zákona je nutné sledovať závažnosť spáchaného deliktu. Keďže je toto voľný a zákonom neupravený pojem, pri jeho určení je nutné vychádzať z myšlienok a úvah správneho orgánu, ktorými sa riadil pri určení takej sankcie. Zákonodarca však potom stanovuje, čo túto závažnosť vymedzuje a k čomu musí správnu orgán vždy prihliadnuť. Konkrétne sa jedná o spôsob spáchania správneho deliktu, jeho následky, okolnosti za ktorých bol spáchaný. 46. Žalobca mal za to, že v správnom konaní nebolo preukázané porušenie jeho oznamovacej povinnosti voči žalovanému, potreba jeho sankcionovania nebola dostatočne preukázaná, resp. výška uloženej sankcie nebola dostatočne odôvodnená. 47. V neposlednom rade žalobca uviedol, že voči nemu nebolo zo strany Úradu zahájené správne konanie pre rovnaký/podobný delikt, resp. správne konanie vo veci uloženia pokuty za nedodržanie povinnosti v zmysle ust. § 22 ods. 4 písm. h) zákona č. 250/2012 Z. z. vedené pod sp. zn.: 12419/2015/ BA bolo zastavené, nakoľko bolo preukázané, že dôvod konania odpadol. 48. Záverom žalobca zrekapituloval svoje námietky - dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia, ktoré vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko povinnosť zakotvená v § 29 ods. 1 písm. j) zákona č. 250/2012 Z. z. sa na neho nevzťahovala a nedošlo potom ani k porušeniu jeho oznamovacej povinnosti. Sankcia bola uložená za správny delikt, ktorý nie je deliktom a preskúmavané rozhodnutia vychádzali z nesprávnej právnej kvalifikácie skutkovej podstaty správneho deliktu. 49. Zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na posúdenie veci a uložená sankcia bola zjavne neproporcionálna, neprimeraná a nespravodlivá k povahe skutku a jeho dôsledkom. Samotná potreba sankcionovať ho uložením pokuty nebola dostatočne preukázaná a odôvodnená. 50. Preskúmavané rozhodnutia boli nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a v správnom konaní došlo k porušeniu zásady právnej istoty, základných zásad správneho konania a obe rozhodnutia boli v rozpore s § 14 a § 46 a § 47 Správneho poriadku. 51. Replikou zo dňa 02.10.2018 žalobca zotrval na argumentoch uvedených v podanej žalobe. Vyjadrenie žalovaného. 52. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 18.07.2016 a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom po opise skutkového stavu veci, priebehu administratívneho konania, poukazujúc na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam. 53. Najskôr však zaujal stanovisko k právnemu posúdeniu otázky, či bol žalobca regulovaným subjektom a zaujal názor, že áno, nakoľko spĺňal podmienky zákonnej definície podľa § 1 pís. c) zákona č. 250/2012 Z. z. Uviedol, že žalobca bol držiteľom Povolenia na podnikanie v energetike a toto Povolenie mu bolo vydané dňa 29.11.2005 podľa v tom čase účinného zákona č. 656/2004 Z. z. s dobou platnosti na neurčitý čas a podľa v tom čase platnej právnej úpravy nebolo potrebné takého povolenie nijako predlžovať alebo oznamovať úradu zotrvanie na jeho platnosti. 54. Žalovaný poukázal na znenie § 9 ods. 4 zákona č. 656/2004 Z. z. ako aj prechodné ust. § 96 ods. 1 a ust. § 10 ods. 5 zákona č. 251/2012 Z. z. nahrádzajúceho zákon č. 656/2005 Z. z. obsahujúce identické zákonné dôvody, kedy vydané povolenie stráca platnosť, resp. zaniká, pričom v danom prípade ani jeden z týchto dôvodov nenastal. Predmetné Povolenie bolo a je aj v súčasnosti v platnosti. 55. Žalovaný uviedol, že na žalobcu sa vzťahovali všetky zákonné povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 250/2012 Z. z. a porušenie jeho oznamovacej povinnosti (§ 29 ods. 1 písm. j/) vo vzťahu k Úradu bolo preukázané. Zákon totiž počíta so situáciou, že regulovaný subjekt, ktorý je držiteľom platného povolenia nevykonáva v určitom období (kalendárnom roku) regulovanú činnosť. Potom takýto subjekt má povinnosť túto skutočnosť oznámiť úradu, ktorý ako orgán štátnej správy vyhodnocuje všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa trhu so sieťovými odvetviami, sleduje trh s energiami, jeho vývoj z pohľadu rastu, resp. poklesu subjektov na trhu. Tieto informácie každoročne uvádza v správe o činnosti, ktorú je povinný predkladať do 30.06. Národnej rade SR, Európskej komisii a Agentúre pre spoluprácu regulačných orgánov. Povinnosť - uložená v § 29 ods. 1 písm. j) nie je samoúčelná ani byrokratická. 56. Mal za to, že konajúce správne orgány presne a správne kvalifikovali skutkovú podstatu správneho deliktu, ktorého sa dopustil žalobca, pričom vychádzali z objektívnych podkladov a preverovali všetky skutočnosti súvisiace s neoznámením žalobcu. Delikt, za ktorý bola žalobcovi udelená sankcia je podľa zákona č. 250/2012 Z. z. správnym deliktom. 57. Podľa žalobcu bol skutkový stav zo strany konajúcich orgánov verejnej správy zistený dostatočne a vychádzal zo skutočností a aj vyjadrení žalobcu o tom, že v roku 2014 nevykonával regulovanú činnosť. Výška uloženej sankcie bola na spodnej hranici zákonného rozpätia - v najnižšej možnej výške. Poukázal na to, že nemohol výšku sankcie znížiť, ani odpustiť, lebo by tým sám porušil zákon. Z hľadiska správnej úvahy nemohol byť voči žalobcovi ústretovejší. Úlohou správneho súdnictva v oblasti verejnej správy nie je preskúmavať obsah správnej úvahy, ale zákonnosť jej použitia, t. j. či boli naplnené všetky zákonné podmienky na správne uváženie a či rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. V danom prípade došlo k správnej úvahe v prospech žalobcu a bola mu uložená najnižšia možná výška pokuty. Zákon č. 250/2012 Z. z. neumožňuje uplatniť iný druh sankcie ani odpustiť pokutu. Výška sankcie bola v napadnutom rozhodnutí riadne a dostatočne odôvodnená. 58. Žalovaný uviedol, že ako orgán verejnej moci dôsledne dodržiava princíp právnej istoty, čo sa prejavuje v spôsobe ukladania pokút regulovaným subjektom. Za predmetný žalobcom spáchaný správny delikt v zásade udeľuje rovnakú výšku pokuty a trestá všetky regulované subjekty (niekoľko stoviek ročne), ktoré sa takéhoto deliktu dopustia. Potom, ak subjekt spácha daný správny delikt môže s vysokou pravdepodobnosťou očakávať rozhodnutie o udelení pokuty v dolnej hranici sadzby. 59. Mal za to, že v správnom konaní sa nedopustil porušenia základných zásad správneho konania (§ 3 ods. 1, 2, 4, 5 Správneho poriadku). Taktiež bolo v správnom konaní dodržané ust. § 14 Správneho poriadku, obe preskúmavané rozhodnutia spĺňali formálne náležitosti § 47 Správneho poriadku, v napadnutom rozhodnutí sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu. 60. K námietke žalobcu o správnom konaní úradu, odbor regulácie kvality a analýz v Martine č. 0030/2015/S-ZK zo dňa 30.04.2015, ktorým bolo zastavené správne konanie voči žalobcovi vo veci uloženia pokuty za porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 22 ods. 4 písm. h) zákona č. 250/2012 Z. z. žalovaný uviedol, že z daného rozhodnutia vyplynula pre dané správne konanie rozhodná skutočnosť, a to, že žalobca ako držiteľ platného povolenia nevykonával v roku 2014 regulovanú činnosť, ktorej nevykonávanie je podmienkou na splnenie si jeho zákonnej oznamovacej povinnosti - § 29 ods. 1 písm. j). Predmetné rozhodnutie nijakým spôsobom nepreukazovalo žalobcom tvrdenú skutočnosť, že nebol/ nie je regulovaným subjektom a nevzťahuje sa na neho povinnosti regulovaného subjektu. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 61. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom za prítomnosti oboch procesných strán a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom a žalobné námietky neodôvodňovali jeho zrušenie. 62. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - OSP (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verenej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP. Obidva tieto zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 63. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 64. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 65. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 66. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 67. Podľa § 491 ods. 2 SSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 68. Podľa § 1 písm. c) zákona č. 250/2012 Z. z. tento zákon upravuje povinnosti osôb, ktoré vykonávajú regulovanú činnosť na základe povolenia, potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti alebo potvrdenia o registrácii (ďalej len „regulovaný subjekt“). 69. Podľa § 29 ods. 1 písm. j) zákona č. 250/2012 Z. z. regulovaný subjekt je okrem ďalších povinností ustanovených v tomto zákone povinný každoročne do konca februára kalendárneho roku informovať úrad o tom, že v predchádzajúcom roku nevykonával regulovanú činnosť, na ktorú má povolenie alebo potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti. 70. Podľa § 36 ods. 1 písm. y) zákona č. 250/2012 Z. z. správneho deliktu podľa tohto zákona sa regulovaný subjekt dopustí, ak neinformuje do konca februára kalendárneho roku úrad o tom, že v predchádzajúcom roku nevykonával regulovanú činnosť, na ktorú má povolenie alebo potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti. 71. Podľa § 36 ods. 3 písm. b) zákona č. 250/2012 Z. z. úrad uloží regulovanému subjektu pokutu od 500 eur do 100 000 eur za správny delikt podľa odseku 1 písm. a), b), c), e), f) až m), p), q), s) až x), y), aa), ac), ae) až ai). 72. Podľa § 36 ods. 7 zákona č. 250/2012 Z. z. Pri určovaní výšky pokuty úrad prihliada najmä na spôsob, čas trvania a následky protiprávneho stavu; úrad prihliadne aj na to, či sa regulovaný subjekt alebo osoba, ktorej sa pokuta ukladá, dopustila správneho deliktu opakovane do 3 rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty. 73. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 656/2004 Z. z. povolenie stráca platnosť a) uplynutím doby, na ktorú bolo vydané, b) zánikom právnickej osoby, ktorej bolo vydané, c) rozhodnutím úradu o odňatí povolenia, d) smrťou fyzickej osoby alebo vyhlásením fyzickej osoby za mŕtvu. 74. Podľa § 10 ods. 5 zákona č. 251/2012 Z. z. povolenie zaniká a) uplynutím doby, na ktorú bolo vydané, b) zánikom právnickej osoby, ktorej bolo vydané, c) rozhodnutím úradu o zrušení povolenia, d) smrťou fyzickej osoby alebo vyhlásením fyzickej osoby za mŕtvu. 75. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 76. Podľa § 14 Správneho poriadku Účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. 77. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 78. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, akými úvahami bol vedený pri hodnotené dôkazov, ako poučil správnu úvahu pri použití správnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 79. V prejednávanej veci správny súd má povinnosť preskúmať zákonnosť postupu žalovaného ako aj napadnutého rozhodnutia v zmysle žalobných námietok. 80. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené právnymi predpismi na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi. 81. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. 82. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobcovi bolo dňa 29.11.2005 vydané Povolenie č. 2005E 0088 na predmet podnikania - energetika, rozsah podnikania - dodávka elektriky a zároveň bol v tomto Povolení určený zodpovedný zástupca žalobcu - Y. a bola určená doba jeho platnosti - na neurčito. Do konca mesiaca február roku 2015 žalobca neoznámil žalovanému, že ako regulovaný subjekt v predchádzajúcom kalendárnom roku (2014) nevykonával regulovanú činnosť, na ktorú mal vydané Povolenie. 83. Základnou otázkou, či došlo zo strany konajúcich orgánov verejnej správy zákonne k uloženiu sankcie žalobcovi za správny delikt je právne posúdenie, či bol v tom čase žalobca regulovaným subjektom, nevykonávajúcim regulovanú činnosť a či neoznámením tejto skutočnosti došlo k spáchaniu správneho deliktu z jeho strany. 84. Podľa názoru správneho súdu námietka žalobcu, že v čase správneho konania ho nebolo možné pokladať za regulovaný subjekt v zmysle zákona č. 250/2012 Z. z. (§ 1 písm. c/) nie je dôvodná. Žalobca bol bezpochyby v čase vydania preskúmavaných rozhodnutí regulovaným subjektom, nakoľko bol držiteľom Povolenia na podnikanie v energetike - dodávka elektriny a toto Povolenie bolo platné, pretože nenastali žiadne skutočnosti v zmysle zákona č. 656/2004 Z. z. (§ 9 ods. 4 písm. a/ - d/), resp. zákona č. 251/2012 Z. z. (§ 10 ods. 5 písm. a/ - d/), s ktorými zákon spája zánik takéhoto povolenia. Platnosť Povolenia nebola limitovaná časom - bolo vydané na neurčito, nedošlo k zániku právnickej osoby - žalobcu, t. j. toho komu bolo vydané, ani nebolo rozhodnuté žalovaným o odňatí, resp. zrušení Povolenia. Povolenie bolo vydané pre právnickú osobu a preto písm. d) oboch vyššie uvedených ustanovení - smrť fyzickej osoby, príp. jej vyhlásenie za mŕtvu neprichádzalo do úvahy. V danom prípade platnosť Povolenia nebola odvislá od akéhokoľvek ďalšieho konania žalobcu vo vzťahu k žalovanému (oznámenie o jeho predĺžení). Povolenie bolo žalobcovi vydané podľa zákona č. 656/2004 Z. z. a nie podľa predchádzajúcej právnej úpravy (zákon č. 70/1998 Z. z.). Taktiež podľa novo prijatého zákona č. 251/2012 Z. z. (§ 96 ods. 1) predmetné Povolenie ostalo v platnosti bez ďalšieho. Skutočnosť, že počas celej doby trvania Povolenia (v roku 2014, 2015) stratilo platnosť oprávnenie pre zodpovedného zástupcu (Q.. Y. Y.) žalobcu nemalo nijaký vplyv na trvanie platnosti Povolenia. Zároveň je treba uviesť, že platnosť povolenia v zmysle zákona č. 250/2012 Z. z. nijako nesúvisí s reálnym vykonávaním regulovanej činnosti subjektom, ktorému je povolenie vydané. 85. Keďže žalobca bol držiteľom platného Povolenia na podnikania v energetike v roku 2014 a v tomto roku regulovanú činnosť nevykonával - táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná a do konca mesiaca február 2015 (taktiež nesporné) neoznámil žalovanému skutočnosť - nevykonávanie regulovanej činnosti za rok 2014 nesplnil si svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 29 ods. 1 pís. j) zákona č. 250/2012 Z. z., čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. y) tohto zákona. 86. Zákon totiž počíta so situáciou, keď regulovaný subjekt, ktorý je držiteľom platného povolenia nevykonáva v určitom období regulovanú činnosť. Potom v prípade, ak nevykonáva regulovanú činnosť počas kalendárneho roka má takýto subjekt zákonnú povinnosť túto skutočnosť oznámiť úradu, ktorý ako orgán štátnej správy na úseku sieťových odvetví má zákonom uloženú povinnosť vyhodnocovať všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa trhu so sieťovými odvetviami, sleduje trh s energiami, jeho vývoj z pohľadu rastu, resp. poklesu subjektov na trhu a získané informácie každoročne uvádza vo svojej správe o činnosti, ktorú je povinný predkladať do 30.06. Národnej rade SR, Európskej komisii a Agentúre pre spoluprácu regulačných orgánov. Povinnosť - uložená v § 29 ods. 1 písm. j) nie je samoúčelná a aj preto je jej plnenie zo strany regulovaných subjektov úradom sledované a prípadné nesplnenie sankcionované uložením peňažnej pokuty. 87. Vzhľadom na nesplnenie si svojej zákonnej povinnosti bolo žalovaným začaté správne konanie voči žalobcovi v súlade so zákonom. Zákon č. 250/2012 Z. z. v ust. § § 36 ods. 3 písm. b) ukladá povinnosť sankcionovať takýto regulovaný subjekt (žalobcu) formou peňažnej pokuty v rozmedzí 500 € až 100 000 €. Zákon nedáva žalovanému možnosť uloženia iného druhu sankcie za tento správny delikt ako pokutu v stanovenej minimálnej výške 500 € a v tejto výške aj bola pokuta žalobcovi uložená. 88. Uloženie peňažnej pokuty za predmetný správny delikt je obligatórne a orgán verejnej správy musel po tom, čo ustálil, že došlo k spáchaniu správneho deliktu žalobcom tomuto uložiť pokutu ako jedinú zákonom predpokladanú sankciu. Pokuta bola uložená žalobcovi v minimálnej zákonom predpokladanej výške 500 €. V danom prípade ani správny súd nemá možnosť výšku uloženej pokuty moderovať (znížiť), resp. odpustiť, prípadne uložiť iný druh sankcie (§ 198 ods. 1, 2 SSP), nakoľko zákon č. 250/2012 Z. z. takéto možnosti nedáva. 89. Výška uloženej pokuty žalobcovi bola v oboch preskúmavaných rozhodnutiach podľa názoru správneho súdu dostatočne a zrozumiteľne odôvodnená a súd nezistil, že by žalovaný, resp. prvostupňový orgán pri jej ukladaní vybočil zo zákonných medzí. Uložená výška pokuty je riadne odôvodnená, a to vzhľadom na zákonné kritéria rozhodné na určenie výšky pokuty v zmysle § 36 ods. 7 zákona č. 250/2012 Z. z. (spôsob, čas trvania a následky protiprávneho stavu ako aj predchádzajúce uloženie pokuty za správny delikt), bolo prihliadnuté a riadne odôvodnené poľahčujúce, resp. priťažujúce okolnosti. Správny súd uvádza, že je oprávnený v rámci súdneho prieskumu posúdiť obsah správnej úvahy ako aj zákonnosť jej použitia, t. j. či boli naplnené všetky zákonné podmienky na správne uváženie a či rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. V danom prípade bola uložená žalobcovi sankcia - peňažná pokuta plne v súlade so zákonom a zisteným skutkovým stavom rozhodným pre určenie jej výšky a preto nemohol správny súd vyhovieť námietke neprimeranosti uloženej sankcie. 90. Správny súd neprisvedčil ani námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré bolo podľa správneho súdu riadne odôvodnené a dalo odpoveď žalobcovi na všetky relevantné námietky vznesené v jeho odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu. Rozhodnutie malo všetky zákonné náležitosti v zmysle § 46 a § 47 Správneho poriadku. Vzhľadom na jednotnosť správneho konania (prvý a druhý stupeň) nie je žiadnou vadou majúcou vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ak žalovaný v napadnutom (druhostupňovom) rozhodnutí poukáže na obsah odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia tak ako tomu bolo aj v tomto konaní, kde žalovaný v napadnutom rozhodnutí k viacerým námietkam žalobcu odkázal na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, s ktorým na stotožnil. 91. Správny súd nezistil žiadne procesné pochybenia v konaní orgánov verejnej správy vytýkané v žalobe, naopak v konaní bol riadne zistený skutkový stav v rozsahu dostatočnom na zodpovedné posúdenie veci a žalobca bol s ním riadne oboznámený. 92. Taktiež námietka poukazujúca na iné správne konanie žalovaného voči žalobcovi, ktoré bolo skončené zastavením nie je dôvodná, nakoľko z rozhodnutia vydaného v tomto správnom konaní vyplynula pre predmetné správne konanie tá skutočnosť, že žalobca bol držiteľ platného povolenia a nevykonával v roku 2014 regulovanú činnosť a nie že by v roku 2014 nebol regulovaným subjektom. 93. Záverom musí správny súd uviesť, že v preskúmavanom správnom konaní nezistil žiadne také procesné porušenia, ktoré by mohli spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Má za to, že vo veci bolo vykonané riadne dokazovanie, v zodpovedajúcom rozsahu, náležite bol zistený skutkový stav veci a žalovaný v rozhodnutí prihliadol na všetko čo vyšlo v konaní najavo. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a je v zodpovedajúcom rozsahu odôvodnené. Žalovaný sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými skutočnosťami relevantnými pre posúdenie veci, podrobne rozobral skutkový stav vyplývajúci z obsahu administratívneho spisu, ktorý správne právne vyhodnotil a dal odpovede na všetky námietky uvedené v odvolaní žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, je vecne správne, neprisvedčil žalobným námietkam a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 94. O nároku na právo na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP a vo veci úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil a navyše ide o orgán štátnej správy. 95. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).